Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/92/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825010379
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3825010379.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov Mgr.
Jána Odnogu a JUDr. Tomáša Brinčíka v trestnej veci proti obvinenému A. B. A., nar. XX.XX.XXXX
v Handlovej, trvale bytom C., D. E. XXX/XX, trestne stíhanému pre čin, obžalobou právne posúdený
ako pokračovací prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,
na neverejnom zasadnutí dňa 16. septembra 2025 prejednal sťažnosť obvineného proti uzneseniu

Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. júla 2025, sp. zn. 2T/28/2025, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 Tr. por. z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

Podľa § 241 ods. 4 Tr. por. druhá veta toto uznesenie má účinky uznesenia o odmietnutí obžaloby.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. júla 2025, sp. zn. 2T/28/2025, bolo rozhodnuté
nasledovne:

„Podľa § 241 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku prijíma obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry v
Prievidzi č. 2Pv 85/23/3307 - 76 zo dňa 14.04.2025.“

Citované uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože obvinený podal proti nemu v
zákonnej lehote sťažnosť. V dôvodoch sťažnosti obvinený prostredníctvom obhajcu po poukázaní na
výrokovú časť napadnutého uznesenia uviedol nasledovné:

„Prv „Prvostupňový súd odôvodnil napadnuté uznesenie tým, že neistil zo spisového materiálu
skutočnosť, že by sa vo veci vykonávalo vyšetrovanie, kedy by do úvahy prichádzalo odôvodnenie

obžaloby. Taktiež prvostupňový súd uviedol, že zo spisu nevyplýva, že by vo veci prokurátor formou
opatrenia nariadil vykonať vyšetrovanie. Z týchto dôvodov podľa ust. §-u 241 ods. l písm. l/ Trestného
poriadku okresný súd prijal obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi č. 2Pv 85/23/3307 -
76 zo dňa 14. 4. 2025.

Obh obhajoba poukazuje na tú skutočnosť, že skrátené vyšetrenie by sa v zásade malo skončiť do 2

mesiacov, predlžuje sa len výnimočne. Viac ako rok trvajúce prípravné konanie, automaticky znamená,
že sa jedná o klasické vyšetrovanie, o to viac, že toto konanie neviedol „poverený príslušník polície“ ale
„vyšetrovateľ“ (§ 10 ods.7 písm. a/ Trestného poriadku), a ak prípravné konanie vedie vyšetrovateľ, ide
podľa názoru obhajoby o riadne vyšetrovanie podľa ust. §-u 199 a nasl. Trestného poriadku. Zároveň
obhajoba poukazuje na to, že skrátené vyšetrovanie nie je možné aplikovať na zložitejší prípad, ktoré si
vyžaduje rozsiahle dokazovanie, ako to bolo v tomto prípade, kedy uznesenie o vznesení obvinenia bolo

vydané vyšetrovateľom dňa 13. 2. 2024 a vyšetrovanie bolo skončené preštudovaním vyšetrovacieho
spisu dňa 28. 3. 2025. Aj keď sa jedná o skutok kvalifikovaný ako prečin (nie zločin), jedná sa ospoločensky závažný trestný čin a preto podľa názoru obhajoby bolo dôvodné vo veci postupovať pri
podávaní obžaloby podľa ust. §-u 235 písm. d/ Trestného poriadku a vo veci zo strany prokuratúry
podať odôvodnený obžalobný návrh, pričom v prípade nepodania takéhoto obžalobného návrhu sa

obvinenému ako aj jeho obhajcovi zmarí možnosť na oboznámenie sa so stanoviskom prokurátora k
obhajobe ako i s právnymi úvahami, ktorými sa riadi prokurátor. Takýto procesný postup môže vytvoriť
stav nerovnosti strán v konaní pred súdom, čo je v príkrom rozpore s kontradiktórnosťou konania.
Odôvodnenie prvostupňového súdu spočívajúce v tom, že zo spisu nevyplýva, že by vo veci prokurátor
formou opatrenia nariadil vykonať vyšetrovanie o prečine, je zdôvodnenie, s ktorým obhajoba nesúhlasí,

nakoľko podľa jej názoru skutočnosť, že prokurátor nenariadil opatrením vykonať vyšetrovanie o prečine
(podľa § 200 ods.2 písm.e/ Trestného poriadku), neznamená, že sa vyšetrovanie aj bež takéhoto
opatrenia prokurátora fakticky vykonalo.
Pri rozhodovaní o sťažnosti navrhuje obhajoba preskúmať správnosť napadnutého výroku ako aj
správnosť konania, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo a podľa ust. §-u 194 ods.1 písm.b/
Trestného poriadku rozhodnúť tak, že sťažnostný súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Prievidza,

sp.zn. 2T/28/2025 zo dňa 14. 7. 2025 zruší a prikáže prvostupňovému súdu, aby vo veci znova konal
a rozhodol“.

Krajský súd do dňa konania neverejného zasadnutia o sťažnosti obvineného neobdržal vyjadrenie
prokurátora k podanej sťažnosti obvineného.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr.
por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému obvinený podal sťažnosť, ako
aj konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru,
že sťažnosť obvineného je dôvodná.

V rámci preskúmania správnosti sťažnosťou obvineného napadnutého výroku uznesenia okresného
súdu krajský súd skúmal, či je napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Z obsahu predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že prokurátor podal dňa 15.4.2025 na

okresný súd obžalobu sp. zn. 2Pv 85/23/3307 na obvineného na skutkovom základe v nej uvedenom,
v ktorej mu kladie za vinu, že sa mal dopustiť spáchania pokračovacieho prečinu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Z obsahu samotnej obžaloby vyplýva, že
táto neobsahuje odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré by obsahovalo opísanie skutkového deja s
uvedením dôkazov, ktoré odôvodňujú podanie obžaloby, obhajobu obvineného a stanovisko prokurátora

k nej, ako ani právne úvahy, ktorými sa prokurátor spravoval.

Z obsahu predloženého spisového materiálu ďalej krajský súd zistil, že uznesením vyšetrovateľa
Okresného riaditeľstva policajného zboru Prievidza zo dňa 13.2.2024 pod ČVS: ORP112/1-VYS-
PD-2023 bolo obvineného vznesené obvinenie pre skutok právne posúdený ako prečin zneužívania

právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Z ďalšieho obsahu predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že počas prípravného konania
bolo vo vyššie uvedenej veci okrem zabezpečenia listinných dôkazov vypočutých aj 16 svedkov, boli
vykonané dve konfrontácie a boli pribratí dvaja znalci, ktorí vypracovali znalecké posudky.

Z obsahu spisového materiálu tiež vyplýva, že dňa 1.3.2024 a 26.9.2023 uložil prokurátor policajtovi
podľa § 230 ods. 2 písm. a) Tr. por. pokyny na vypočutie viacerých svedkov.

Podľa § 241 ods. 1 písm. f) a písm. l) Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou

obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej
sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu
f) obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie
práva na obhajobu alebo ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov
zabezpečených v prípravnom konaní, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235 Tr. por. alebo že

spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity,
l) nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín a rozsah a spôsob dokazovania; ak obžalovaný v lehote
piatich pracovných dní od doručenia rovnopisu obžaloby podľa § 240 ods. 1 písm. a) namietol vadyprípravného konania, súčasne rozhodne o prijatí obžaloby, v ktorom odôvodní nesplnenie podmienok
pre postup podľa písmena f).

Podľa § 241 ods. 4 Tr. por. proti uzneseniu podľa odseku 1 písm. a) až c) a d) okrem uznesenia o
prerušení trestného stíhania z dôvodu okolností uvedených v § 283 ods. 5 písm. e) až h), písm. j)
alebo písm. l) môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného
stíhania, odkladný účinok. Uznesenie, ktorým nadriadený súd na základe sťažnosti podľa tohto odseku
zrušil uznesenie samosudcu o prijatí obžaloby podľa odseku 1 písm. j) alebo l), má účinky uznesenia

o odmietnutí obžaloby; vydaním takéhoto uznesenia nadriadeného súdu sa vec vracia do prípravného
konania.

Podľa § 235 písm. d) Tr. por. obžaloba musí obsahovať:
ak sa vo veci konalo vyšetrovanie, odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré obsahuje opísanie
skutkového deja s uvedením dôkazov, ktoré odôvodňujú podanie obžaloby, obhajobu obvineného a

stanovisko prokurátora k nej, ako aj právne úvahy, ktorými sa prokurátor spravoval.

Podľa § 203 ods. 1 Tr. por. pri skrátenom vyšetrovaní postupuje policajt podľa ustanovení tohto zákona
o vyšetrovaní s týmito odchýlkami:
a) výsluch svedka vykoná, ak ide o neopakovateľný úkon, neodkladný úkon alebo ak ide o svedka, ktorý

bol osobne prítomný pri páchaní trestného činu; v ostatných prípadoch vyžiada iba vysvetlenie, o ktorom
spíše záznam,
b) vyhľadá a zabezpečí dôkazy, aby mohli byť vykonané v ďalšom konaní, o čom urobí záznam,
c) skrátené vyšetrovanie treba skončiť spravidla do dvoch mesiacov od vznesenia obvinenia.

Podľa § 203 ods. 2 Tr. por. ak sa skrátené vyšetrovanie neskončí do dvoch mesiacov od vznesenia
obvinenia, policajt prokurátorovi písomne oznámi, prečo nebolo možné skrátené vyšetrovanie skončiť a
aké úkony je potrebné ešte vykonať. Prokurátor môže policajtovi pokynom zmeniť rozsah úkonov, ktoré
majú byť ešte vykonané, alebo vo veci nariadiť vyšetrovanie.

Podstatou podanej sťažnosti obvineného podľa názoru krajského súdu je absencia zákonných
náležitostí obžaloby podľa § 235 písm. d) Tr. por., ktorá absencia je dôvodom pre odmietnutie obžaloby
podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por..

Z ustanovenia § 235 písm. d) Tr. por. vyplýva, že v prípade, ak sa vo veci vykonalo vyšetrovanie,

obžalobamusíobsahovaťodôvodnenieobžalobnéhonávrhu,ktoréobsahujeopísanieskutkovéhodejas
uvedením dôkazov, ktoré odôvodňujú podanie obžaloby, obhajobu obvineného a stanovisko prokurátora
k nej, ako aj právne úvahy, ktorými sa prokurátor spravoval.

V súvislosti s citovaným ustanovením § 235 písm. d) Tr. por. krajský súd uvádza, že jeho podstata

spočíva v práve obvineného byť v prípade, ak sa vo veci vykonalo vyšetrovanie, oboznámený
s odôvodnením obžalobného návrhu. Právom obvineného je teda v týchto prípadoch poznať
odôvodnenie jeho postavenia pred súd v zmysle § 234 ods. 1 Tr. por., čoho súčasťou je aj právo
obvineného byť oboznámený nielen s opísaním skutkového deja a dôkazov, ktoré odôvodňujú podanie
obžaloby, ale aj s právnymi úvahami prokurátora a jeho stanoviskom k obhajobe obvineného.

Podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia, okresný súd na vyššie uvedenú námietku vád obžaloby
reagoval nasledovne:

„V prípade námietky, ktorú podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Pavla Zajaca dňa

22.05.2025, túto nepovažuje za dôvodnú a podanie obžaloby bez odôvodnenia nepovažuje samosudca
za procesné pochybenie. Z obsahu spisu nevyplýva, že by sa v trestnej veci proti obvinenému A. B. A.
pre pokračovací prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov vykonávalo vyšetrovanie, v prípade ktorého by
podľa § 235 písm. d) Trestného poriadku obžaloba musela obsahovať odôvodnenie. Taktiež z obsahu

spisu nevyplýva, že by prokurátor zmysle § 200 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku nariadil vykonať v
tejto trestnej veci vyšetrovanie. V prípade prečinov by mohol prokurátor nariadiť vyšetrovanie formou
opatrenia, žiadne takéto rozhodnutie sa nenachádza v spisovom materiáli. Vzhľadom na skutočnosť ževo veci nebolo vykonané vyšetrovanie, nie je potrebné aby obžaloba obsahovala odôvodnenie a preto
bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.“

Na základe preskúmania napadnutého uznesenia a obsahu predloženého spisového materiálu sa
krajskýsúdnestotožnilsozávermiokresnéhosúdu,podľaktorýchsavovecinevykonávalovyšetrovanie,
z ktorého dôvodu obžaloba nemusela obsahovať odôvodnenie obžalobného návrhu v zmysle § 235
písm. d) Tr. por.

Nie je zrejme sporné, že Trestný poriadok rozlišuje pojmy vyšetrovania a skráteného vyšetrovania.
Trestný poriadok upravuje aj lehoty, do ktorých by sa malo skončiť skrátené vyšetrovanie (do dvoch
mesiacov) a vyšetrovanie (do štyroch mesiacov, resp. šiestich v prípade obzvlášť závažného zločinu).
V ustanovení § 203 ods. 1 Trestného poriadku je zároveň upravený postup pri skrátenom vyšetrovaní,
v ktorom ustanovení sú uvedené odchýlky pri vykonávaní skráteného vyšetrovania oproti vyšetrovaniu.
Pokiaľ ide o výsluch svedka, tento sa v skrátenom vyšetrovaní vykoná iba ak ide o neopakovateľný

úkon, neodkladný úkon alebo ak ide o svedka, ktorý bol osobne prítomný pri páchaní trestného činu;
v ostatných prípadoch sa vyžiada iba vysvetlenie, o ktorom sa spíše záznam. Tiež sa vyhľadajú
a zabezpečia dôkazy, aby mohli byť vykonané v ďalšom konaní, o čom sa urobí záznam. Postup pri
vykonávaní skráteného vyšetrovania teda v zásade nepredpokladá vykonávanie dôkazov v prípravnom
konaní s výnimkami uvedenými v § 203 ods. 1 písm. a) Tr. por.

Z uvedených ustanovení Trestného poriadku podľa názoru krajského súdu vyplýva, že podstatou
skráteného vyšetrovania je rýchle a neformálne objasnenie skutku, v ktorom možno vidieť existenciu
trestného činu, zistenie osoby podozrivej z jeho spáchania a vyhľadanie, nie však vykonanie, dôkazov.
Podstata teda spočíva vo vyhľadaní a zabezpečení dôkazov, ktorých vykonanie sa predpokladá až

v konaní pred súdom. Uvedené závery vyplývajú aj z lehoty, ktorú zákonodarca v zásade spája so
skončením skráteného vyšetrovania, z čoho zároveň vyplýva, že postup pri skrátenom vyšetrovaní sa
uplatní najmä v skutkovo menej zložitých prípadoch.

Z obsahu predloženého spisového materiálu však podľa názoru krajského súdu vyplýva, že sa fakticky

vykonávalo vyšetrovanie a nie skrátené vyšetrovanie. V prípravnom konaní bolo vypočutých 16 svedkov,
pričom obsah spisového materiálu nedáva podklad ku konštatovaniu, že by sa v zmysle § 203 ods. 1
písm. a) Tr. por. malo jednať iba o neodkladné alebo neopakovateľné úkony, prípadne, že by sa jednalo
o svedkov, ktorí všetci by mali byť prítomní pri páchaní trestného činu. Svedkovia boli riadne vypočutí,
nebolo od nich vyžiadané iba vysvetlenie, o ktorom by bol spísaný záznam. Okrem toho boli vykonané

aj dve konfrontácie a do konania pribratí znalci vypracovali dva znalecké posudky.

Takto vykonané rozsiahlejšie dokazovanie v prípravnom konaní výrazne spochybňuje koncepciu a
postup skráteného vyšetrovania, ktoré by sa v zásade malo aplikovať v skutkovo menej náročných
prípadoch a skončiť v lehote 2 mesiacov (nie viac ako jedného roka ako je tomu v tomto prípade) s tým,

že sa majú zabezpečiť a vyhľadať dôkazy, ktoré budú vykonané až v ďalšom konaní.

Pokiaľ ide o argumentáciu súdu v odôvodnení napadnutého uznesenie, podľa ktorej spisový materiál
neobsahuje opatrenie prokurátora v zmysle § 200 ods. 2 písm. e) Tr. por. o nariadení vyšetrovania
vo veci stíhaného prečinu, krajský súd poukazuje na to, že na č.l. 49 a 50 predloženého spisového

materiálu sa nachádzajú záväzné pokyny prokurátora k vykonaniu dôkazov a to vypočutiu viacerých
svedkov. Z uvedených pokynov po formálnej stránke nevyplýva, že by prokurátor nariadil vo veci
vykonať vyšetrovanie, avšak z materiálneho hľadiska podľa názoru krajského súdu prokurátor záväzne
nariadil vykonať dôkazy výsluchom svedkov, teda nariadil policajtovi postupovať podľa ustanovení pre
vyšetrovanie a nie skrátené vyšetrovanie, v rámci ktorého postupu by sa mali iba vyžiadať vysvetlenia,

o ktorých by sa iba spísal záznam.

Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že vo veci stíhaného prečinu obvineného reálny
postup orgánov činných v trestnom konaní zodpovedal vyšetrovaniu a nie skrátenému vyšetrovaniu,
z ktorého dôvodu potom obžaloba mala v zmysle § 235 písm. d) Tr. por. obsahovať aj odôvodnenie

obžalobného návrhu s opísaním skutkového deja a uvedením dôkazov, ktoré odôvodňujú podanie
obžaloby, obhajobu obvineného a stanovisko prokurátora k nej, ako aj právne úvahy, ktorými sa
prokurátor spravoval.Podľa názoru krajského súdu potom neexistencia zákonnej náležitosti podanej obžaloby podľa § 235
písm. d) Tr. por. založila dôvod pre odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi podľa § 241 ods.
1 písm. f) Tr. por.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť obvineného je dôvodná,
podľa § 194 ods. 1 Tr. por. rozhodol o zrušení napadnutého uznesenia v celom rozsahu s účinkami
uznesenia o odmietnutí obžaloby a vrátenia veci do prípravného konania v zmysle § 241 ods. 4 druhá
veta Tr. por.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.