Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/94/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123462118
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123462118.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Andrey Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci
žalobcu: Nakaza s. r. o., so sídlom Gallayova 1955/1, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO:
50 359 142, zast.: ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Vajanského nábrežie 5, 811 02 Bratislava, IČO: 36 715
638, proti žalovanému: AQUATREND, s.r.o., so sídlom Hričovská 221, 010 01 Žilina, IČO: 36 406 741,
zast.: Burian & partners, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, v konaní
o zaplatenie sumy vo výške 22.790,40 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 18Cb/45/2024-135 zo dňa 6. júna 2024, takto rozhodol

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/45/2024-135 zo dňa 6. júna 2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 22.790,40 Eur spolu s úrokom z o omeškania vo výške 12 % ročne z
jednotlivých omeškaných súm, zmluvnou pokutou vo výške 10.000,- Eur a zmluvnou pokutou vo výške
0,05 % denne z jednotlivých omeškaných súm, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Výrokom II. okresný súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu

100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy vo výške 22.790,40 Eur spolu s úrokmi z omeškania ako aj zmluvnou pokutou a trovami konania.
Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 04.07.2022 zmluvu o poskytovaní
reklamných služieb a dňa 08.03.2023 ďalšiu zmluvu o poskytovaní reklamných služieb pre český e-
shop. Predmetom oboch zmlúv bolo poskytovanie reklamných služieb špecifikovaných v cenových

ponukách, ktoré tvorili prílohu jednotlivých zmlúv. Za poskytovanie uvedených služieb bola dohodnutá
pre žalobcu odmena. Žalobca vystavoval žalovanému faktúry na mesačnej báze, ktoré žalovaný
spočiatku uhrádzal. Po vystavení faktúr za obdobie jún 2023 žalovaný uhradil iba jednu z nich, pričom
druhú a potom všetky nasledujúce faktúry vystavené žalobcom, žalovaný neuhradil. Žalovaný listom zo
dňa 18.10.2023 oznámil žalobcovi ukončenie spolupráce a jeho úmysel neuhrádzať faktúry vystavené
žalobcom. Žalobca zaslal dňa 23.10.2023 žalovanému odpoveď na jeho e-mail, v ktorom mu navrhol
mimosúdne riešenie sporu. Žalovaný na tento e-mail nereagoval. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa

dostal do omeškania, žalobca si uplatnil okrem úrokov z omeškania aj zmluvnú pokutu podľa čl. VI. bod
6.9 Zmlúv.3. V rámci upomínacieho konania vydal upomínací súd platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný
odôvodnený odpor. V odpore namietol, že predmetné faktúry neeviduje vo svojom účtovníctve, nakoľko
ich považuje za nedôvodné. Žalovaný zároveň poukázal na e-mail zaslaný žalobcovi, v ktorom vyjadril

svoj úmysel ukončiť spoluprácu so žalobcom ako aj úmysel neuhrádzať jeho faktúry, nakoľko ich
neakceptuje. Žalovaný uviedol, že predmetné zmluvy považuje za absolútne neplatné právne úkony,
nakoľko sú neurčité a nezrozumiteľné pre neurčitosť pojmov v súvislosti s dodávanými službami, ktoré
tieto služby používajú. Žalovaný uviedol, že týmto pojmom nerozumie a v zmluvách absentuje výklad
týchto pojmov, preto ich nie je možné považovať za určité a zrozumiteľné. Zmluvy sú formulované takým

spôsobom, že žalovanému neumožňujú zoznámiť sa s právnym úkonom a vnímať ho v pochopiteľnej
forme, pričom ani ich výkladom nie je možné zistiť aký obsah mal byť nimi vyjadrený.

4. Žalovaný v ďalšom poukázal na to, že žalobcovi adresoval odstúpenie od zmlúv zo dňa 25.10.2023
a zo dňa 03.11.2023, z dôvodu závažného porušenia povinností žalobcu, a to - absolútne zlé
nastavenie dodávaných služieb, neoptimálne nastavenie reklamného účtu, ktorý nespĺňal žalobcom

tvrdené predpoklady sledovanosti, čo sa prejavilo aj v obratoch žalovaného. Obraty nedosahovali ani
výšku mesačnej odmeny za služby žalobcu. Oba odstúpenia od zmlúv boli žalobcovi doručené dňa
16.11.2023.

5. Žalovaný zároveň rozporoval aj výšku dojednanej zmluvnej pokuty, ktorú považoval za neprimerane

vysokú, čo má taktiež za následok neplatnosť jej dojednania z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, či
zásadami poctivého obchodného styku.

6. Záverom žalovaný poukázal na to, že nie je možné zmluvnou pokutou zabezpečiť povinnosť, ktorá je
už zabezpečená iným spôsobom, a to úrokmi z omeškania, nakoľko by išlo o dvojité zabezpečenie, čo

je v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku.

7. Žalobca vo vyjadrení k odporu poukázal na to, že sa pred uzatvorením zmlúv stretol so žalovaným v
sídle žalovaného, kde sa preberalo fungovanie žalovaného, jeho cenová politika, ako aj to, aké služby
mu môže žalobca poskytnúť a za akých podmienok a akú víziu má do budúcnosti. Žalobca súčasne

upovedomil žalovaného o tom, že výsledky spolupráce vo forme zvýšenia obratu sa pravdepodobne
neukážu hneď. Konateľ žalovaného uistil žalobcu, že tomu rozumie, neočakáva výsledky ihneď, ale chce
kontinuálny dlhodobý rast. Žalobca ho súčasne upovedomil, že z jeho strany je potrebná súčinnosť, inak
by sa požadované výsledky nemuseli dostaviť. Zároveň podotkol, že žiadne výsledky nevie garantovať.
Žalobca poukázal na to, že žalovaný niekoľko mesiacov uhrádzal faktúry vystavené žalobcom a

neposkytoval žiadne vyjadrenia, ktoré by nasvedčovali, že by obsahu zmluvy nerozumel, alebo mal
akékoľvek pripomienky k poskytovaným službám. Po ôsmich mesiacoch sa žalovaný rozhodol uzatvoriť
so žalobcom aj druhú zmluvu o poskytovaní reklamných služieb za účelom propagácie e-shopu v
Českej republike, pričom obe zmluvy sú takmer identické obsahovo, iba s rozdielom v cenovej ponuke.
Žalovaný ani pri uzatváraní neskoršej zo zmlúv neprejavil, že by jej obsahu nerozumel. Žalovaný

dokonca obe zmluvy poskytol svojmu právnemu oddeleniu, ktoré k nim neskôr vypracovalo vyjadrenie,
z čoho vyplýva, že žalovaný mal možnosť oboznámiť sa so zmluvami a mal priestor pripomienkovať
ich obsah a požadovať vysvetlenie pojmov v nich použitých. Žalobca v ďalšom poukázal na to, že
od začiatku spolupráce absolvoval so žalovaným na mesačnej báze online stretnutia prostredníctvom
služby google nest a počas týchto stretnutí spoločne rokovali o výsledkoch spolupráce a ďalších plánoch

do budúcna. Žalovaný nikdy netvrdil, že by poskytovaným službám nerozumel. Dokonca žalovaný
niekoľkokrát prejavil vôľu rozšíriť rozsah poskytovaných služieb, napr. vo forme dodatočných kampaní,
čo vyplýva aj z mailovej komunikácie so žalovaným z 10.03.2023 - 13.03.2023. Ani z tejto komunikácie
nevyplýva, že by žalovaný mal určité pripomienky k poskytovaným službám. Až následne, žalovaný od
polovice roka 2023 prestal uhrádzať faktúry a na výzvy žalobcu nereagoval.

8. Dňa 18.10.2023 bol žalobcovi doručený e-mail, v ktorom žalovaný oznámil ukončenie spolupráce a
úmysel neuhrádzal vystavené faktúry.

9. Potom 16.11.2023 boli žalobcovi doručené listy, v ktorých žalovaný uviedol, že odstupuje od

zmlúv o poskytovaní reklamných služieb z dôvodu závažného porušenia povinností žalobcu, a to -
absolútnezlénastaveniedodávanýchslužieb,neoptimálnenastaveniereklamnéhoúčtu,ktorýabsolútne
nespĺňa tvrdené predpoklady sledovanosti, čo sa malo následne prejaviť aj v obratoch objednávateľa
a naviac oznámil, že drvivá väčšina tých služieb je pre neho nejasná a nezrozumiteľná, nevie čo danéslužby znamenajú. Žalobca uviedol, že žalovaný nikdy počas spolupráce neprejavil nespokojnosť s
poskytovanými službami, začal až potom, keď mu žalobca poslal predžalobnú výzvu na zaplatenie.
Taktiež ani v mailovej komunikácii zo dňa 18.10.2023 nie je žiadna zmienka o nejasnosti alebo

nezrozumiteľnosti poskytovaných služieb, je v nej uvedená iba ničím nepodložená tabuľka, na základe
ktorej žalovaný odôvodňuje nízke výnosy z predaja jeho produktov v e-shope. Vyjadroval iba svoju
nespokojnosť s dodanými službami, čo by logicky nemohol spraviť, pokiaľ by služby žalobcu neboli
vôbec dodané.

10. Čo sa týka zmluvnej pokuty, žalobca poukázal na to, že žalovaný dostal pri uzatváraní zmlúv na
výber z dvoch možností. Mal možnosť uzavrieť zmluvu na dobu neurčitú s možnosťou jej výpovede s
výpovednou dobou 2 mesiace, alebo uzavrieť zmluvu na dobu určitú, pričom mu bola poskytnutá zľava
zo začiatočných úkonov. V prípade žalovaného boli poskytnuté grátis určité úkony, preto bola v zmluve
uvedená zmluvná pokuta pre prípad predčasného ukončenia spolupráce, a to vo výške poskytnutej
zľavy. Druhou zmluvnou pokutou bolo zabezpečené riadne a včasné uhrádzanie faktúr vystavených

žalobcom, a preto ju taktiež nemožno považovať za rozpor s dobrými mravmi a zásadami poctivého
obchodného styku.

11. Pokiaľ ide o uplatnenie úrokov z omeškania so súbežným uplatnením zmluvnej pokuty, žalobca
poukázal na to, že zákon nevylučuje ich súbežnosť.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že bol na rokovaniach pred uzavretím
prvej zo zmlúv ubezpečovaný zo strany žalobcu, že dôjde k navýšeniu obratov na e-shope spoločnosti
v rozsahu o cca 50.000,- Eur mesačne a po pol roku sa tieto obraty ešte zvýšia. Keďže ani po dlhšom
čase nedošlo k nárastu obratov žalovaného, žalovaný kontaktoval konateľa spoločnosti Čistá voda,

s.r.o., p. A. A. ml., ohľadom tvrdení uvedených žalobcom. Sám konateľ tejto spoločnosti mu potvrdil,
že pokiaľ by boli podmienky spolupráce nastavené správne, je malá pravdepodobnosť, aby obraty
spoločnosti žalovaného ani po značnom čase nedosahovali výsledky v zmysle uzatvorených zmlúv.
Žalovaný zároveň uviedol, že právnik analyzujúci návrh zmluvy mu oznámil, že pojmológii v zmluve
nerozumie, považuje ju za nezrozumiteľnú a z uvedeného dôvodu neplatnú. Žalovaný má za to, že

žalobca sa snažil udržať zmluvný vzťah s ním len za účelom, že pre žalobcu predstavoval istý príjem.
Žalovaný nikdy nerozumel pojmom a neurčitým pomenovaním služieb v obidvoch zmluvách, avšak
spoliehal sa na ubezpečenie žalobcu, že v krátkej budúcnosti dôjde k sľubnému značnému nárastu
obratov. Zmluvnú pokutu považuje žalovaný za neprimerane vysokú, čo má za následok neplatnosť
dojednania o zmluvnej pokute z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, či zásadami poctivého obchodného

styku.

13. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, že zmluvné strany uzatvorili 2 zmluvy o
poskytovaní reklamných služieb s takmer totožným obsahom, pričom súd predmetné záväzkové vzťahy
posúdil podľa § 269 Obchodného zákonníka a konštatoval, že v predmetných zmluvách bol dostatočne

určený predmet vzájomných vzťahov, preto boli zmluvy uzatvorené platne. Okresný súd poukázal na
to, že v predmetných zmluvách je špecifikácia jednotlivých služieb v cenovej ponuke, ktorá tvorí prílohu
k danej zmluve. V cenovej ponuke sú vymenované viaceré služby: insight and strategy, PPC (Google
Ads), PPC a boosting (sociálne siete), správa sociálnych sietí - FB+IG,... Okresný súd konštatoval, že
pri každej tejto službe je uvedené, čo daná služba zahŕňa.

14. Súd zároveň konštatoval, že zo žiadnej relevantnej listiny nevyplýva, že by žalovaný niekedy
namietal obsah zmlúv počas poskytovania služieb, či pred uzatvorením zmlúv. Žalovaný nikdy netvrdil,
že zmluvám nerozumie, že sú neurčité a podobne. Žalovaný dokonca potvrdil, že mal zmluvy pred
uzavretím k dispozícii, že návrhy zmlúv si dal zanalyzovať právnikovi. Okresný súd pritom konštatoval,

že pokiaľ mu právnik uviedol, že pojmológii v zmluve nerozumie, preto tieto považuje za neplatné,
napriek tomu žalovaný na jeho názor neprihliadal a zmluvy podpísal, teda sa jednalo o jeho dobrovoľný
prejav vôle. To, že právnik nerozumel pojmológii v zmluve súčasne neznamená, že pojmológii nerozumel
žalovaný. Žalovaný si služby objednal, za daným účelom oslovil žalobcu, viedol s ním rokovania, preto
musel vedieť o aké služby sa jedná. Okresný súd zároveň zdôraznil, že žalovaný uzatvoril dve totožné

zmluvy so žalobcom vo dvoch rôznych obdobiach s rozdielom, že jedna bola pre poskytovanie služieb
na Slovensku a jedna v Čechách. Žalovaný pritom v obidvoch zmluvách vyslovene potvrdil a prehlásil,
že zmluve rozumie, uzatvoril ju dobrovoľne, považuje ju za zrozumiteľnú a slobodne prejavil uzatvorenie
zmluvy. Okresný súd preto označil konanie žalovaného, keď zmluvu z dôvodu neurčitosti považovalza neplatnú, za účelové a špekulatívne konanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Okresný súd
poukázal na to, že žalovaný nepoprel tvrdené skutočnosti žalobcu, že pred uzatvorením zmlúv sa viedla
komunikácia medzi žalobcom a žalovaným, keď si zmluvy vzájomne odkomunikovali. Okresný súd

uviedol, že pokiaľ podnikateľský subjekt uzavrie zmluvu, ktorú považuje za nevýhodnú, a napriek tomu
uzatvorí o 8 mesiacov ďalšiu zmluvu s totožným obsahom, tak takéto zdôvodnenie podnikateľského
subjektu nemá žiadnu logiku a takýto postup je možné označiť za účelový a špekulatívny, v rozpore s
poctivým obchodným stykom.

15. Okresný súd uzavrel, že obidve zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným sú určité a
zrozumiteľné a súd nezistil dôvod pre vyslovenie ich neplatnosti.

16. Okresný súd konštatoval, že zmluvné strany platne uzavreli dve zmluvy, pričom žalovaný počas celej
doby ničím neprejavil nespokojnosť, napriek tomu od 07/2023 (po niekoľkých mesačných plneniach)
prestal uhrádzať faktúry bez uvedenia dôvodu. Dôvod uviedol až v jeho odstúpení od zmlúv v 10/2023,

teda potom, ako mu žalobca doručil predžalobnú výzvu. Z uvedeného dôvodu okresný súd konštatoval,
že jeho postup je nutné posúdiť za špekulatívne a účelové konanie. Žalovaný nepreukázal porušenie zo
strany žalobcu, z ktorého dôvodu je povinný faktúry za poskytnuté služby žalobcom uhradiť.

17. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy, ktoré žalovaný zaslal žalobcovi listom zo dňa 25.10.2023 a zo dňa

03.11.2023, okresný súd poukázal na to, že podľa bodu 7.3 oboch zmlúv sa zmluvné strany dohodli, že
táto zmluva zaniká podľa bodu 7.3.1 odstúpením od zmluvy zo strany objednávateľa podľa čl. VII bod 7.4
zmluvy, alebo podľa bodu 7.3.2 dohodou zmluvných strán k určitému dňu. Okresný súd konštatoval, že
žalovanému nevznikol dôvod pre odstúpenie od zmluvy, preto považuje takéto odstúpenie za neplatné.
Okresný súd konštatoval, že žalovaný odstúpil od daných zmlúv až v októbri 2023, teda až po niekoľkých

mesiacoch, pričom po celý čas nenamietal vadnosť poskytovaných služieb alebo ich nedostatočnosť,
a nenamietal ani nezrozumiteľnosť zmlúv. Okresný súd zdôraznil, že žalovaný evidentne súhlasil so
zmluvami a rozumel im, nakoľko prvú zmluvu uzatvoril 04.07.2022 a ďalšiu zmluvu uzatvoril s takým
istým obsahom dňa 08.03.2023. Z mailovej korešpondencie pritom nepochybne vyplýva, že žalovaný
odôvodňoval omeškanie faktúr iba z toho dôvodu, že nemal zaplatené on svoje pohľadávky, preto

nemôže uhrádzať všetky svoje záväzky naraz.

18. Okresný súd prízvukoval, že nepostačuje iba tvrdiť, že opakovane žalobcu urgoval o nápravu, že išlo
o zlé nastavené dodané služby, že nemá obrat a podobne, avšak uvedené mal v konaní aj preukázať.
Žalovaný však v konaní nepreukázal ani jedinú urgenciu.

19. K tvrdeniam žalovaného, že nedosahoval taký obrat, ako si vymienil (50.000,-Eur) okresný súd
uviedol, že v zmluve žiadne také dojednanie ohľadne obratu nie je. V bode 8.8 Zmlúv bolo dojednané,
že zmluvu možno meniť iba dohodou zmluvných strán vo forme písomných dodatkov podpísaných
všetkými zmluvnými stranami. Žiadny dodatok však k zmluve nebol uzatvorený a ani jedna zmluva

neobsahuje dojednanie, ktorou sa zaväzuje žalobca na zvýšenie obratu v rozsahu cca 50.000,- Eur
mesačne. Žalovaný tak nepreukázal dohodu o obrate a samotnú výšku tvrdeného obratu cca 50.000,-
Eur mesačne tvrdil až na pojednávaní. Okresný súd poukázal na obchodno-záväzkový vzťah medzi
podnikateľskými subjektami založený písomnou formou, pričom žalovaný písomný dodatok a ani „ústne
sľuby“ nepreukázal.

20. Z uvedeného dôvodu súd záverom skonštatoval, že neboli dané dôvody pre odstúpenie od zmluvy zo
strany žalovaného, preto okresný súd posúdil odstúpenie za neplatné a neúčinné. Súd pritom zdôraznil,
že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie neuhradených faktúr do októbra 2023, teda do obdobia, kedy
žalovaný doručil oznámenie o odstúpení od zmluvy a do obdobia, kedy žalobca prestal poskytovať

žalovanému služby. Z uvedeného dôvodu je žalovaný povinný uhradiť cenu za poskytnuté služby počas
platnosti zmluvného vzťahu, t.j. do skončenia poskytovania služieb.

21. Pokiaľ ide o dojednanú zmluvnú pokutu, táto bola dojednaná jednak v percentuálnej výške 0,05 %
denne z jednotlivých faktúr a zároveň aj v rozsahu 10.000,- Eur.

22. Okresný súd konštatoval, že v čl. VI. bod 6.2 Zmlúv v spojení s bodom 5.4 Zmlúv vznikol žalobcovi
nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania.
Žalobca si preto správne uplatnil zmluvnú pokutu v danej výške od nasledujúceho dňa po splatnostijednotlivých faktúr, ktorými bol žalovaný nesporne v omeškaní. Okresný súd uviedol, že predmetnú
zmluvnú pokutu nemožno považovať za rozpor s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného
styku s poukazom na to, že daná výška zmluvnej pokuty je určená podľa počtu dní omeškania. Uvedenú

zmluvnú pokutu okresný súd považoval za primeranú, pričom konštatoval, že žiaden právny predpis
súbežné uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za porušenie zmluvného záväzku
nevylučuje.Každéomeškanieplneniapeňažnéhodlhujezozákonasankcionovanéúrokomzomeškania
a ustanovenia o možnosti dojednania zmluvnej pokuty by v tejto súvislosti stratili zmysel. Právna teória a
aplikačná prax dospela k názoru, že v prípade, pokiaľ si zmluvné strany dojednajú pre prípad omeškania

s plnením peňažného záväzku zmluvnú pokutu, tak je zmluvná strana, ktorá sa dostane do omeškania,
povinná druhej zmluvnej strane zaplatiť dojednanú zmluvnú pokutu ako aj úrok z omeškania. V danom
smere okresný súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Mcdo/9/2012,
4Obdo/54/2012 ako aj rozsudok Krajského súdu v Trnave 21Cob/40/2009, 3Obo/202/2003 atď.

23. Čo sa týka zmluvnej pokuty vo výške 5.000,- Eur z každej zmluvy, okresný súd uviedol, že žalobca

túto zmluvnú pokutu odôvodnil vo svojich výzvach na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 13.11.2023, kde
uviedol, že zmluvnú pokutu si uplatňuje z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradami, zároveň že
neposkytoval súčinnosť žalobcovi a nezotrval vo vzťahu v zmysle zmluvy. Súd zdôraznil, že odstúpiť od
zmluvy je právo zmluvnej strany, ktoré nie je možné postihovať zmluvnou pokutou. Takéto dojednanie by
bolo neplatné, avšak neplatnosť by nemala vplyv na zvyšné dojednania. V zmysle výzvy na zaplatenie

zmluvnej pokuty zo dňa 13.11.2023 nepochybne vyplýva, že žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu v zmysle
čl. VI. bod 6.9 a 6.7, v ktorých zvýraznil samotný dôvod pre uplatnenú zmluvnú pokutu v zmysle čl. VI.
bod6.9,atoneposkytnutiesúčinnostiposkytovateľovi.Zauvedenéporušeniesižalobcauplatnilzkaždej
zmluvy zmluvnú pokutu 5.000,- Eur tak ako bolo dohodnuté. Tieto výzvy boli žalovanému doručené
dvoma samostatnými zásielkami dňa 15.11.2023. Okresný súd poukázal na to, že v zmysle bodu 6.7 a

bodu 6.8 bol žalovaný povinný v spojitosti s bodom 5.3 zmlúv poskytovať súčinnosť po celú dobu trvania
zmluvného vzťahu. Okresný súd pritom konštatoval, že je nesporné a žalovaným nerozporované, že
mu žalovaný neposkytol túto súčinnosť do októbra 2023, teda do doby, kedy žalobca prestal poskytovať
služby. Preto je nutné konštatovať, že žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu aj v zmysle bodu 6.9
Zmluvy, a to z každej zmluvy pre neposkytovanie súčinnosti, nakoľko je z predložených listín zrejmé, že

žalobca plnil, ale žalovaný uhrádzal žalobcovi faktúry len do 07/2023 a nereagoval na výzvy žalobcu.

24. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že zmluvné pokuty sú neprimerane vysoké, okresný súd
konštatoval, že žalovaný síce tvrdil, že zmluvná pokuta nie je primeraná, avšak nijakým spôsobom
neodôvodnil tento jeho názor. V ďalšom okresný súd konštatoval ich primeranosť. Pri zmluvnej pokute

vo výške 5.000,- Eur poukázal na to, že žalovanému bola poskytnutá zľava zo začiatočných úkonov,
z ktorého dôvodu bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške poskytnutej zľavy. Uvedená zľava pritom
vyplýva z cenových ponúk, s ktorými žalovaný vyjadril svojim podpisom súhlas. Z uvedeného vyplýva
hodnota zabezpečovaných povinností. Z predložených faktúr zároveň vyplýva fakturovaná cena za
poskytnuté služby v rozsahu cca 1.800,- – 3.000,- Eur mesačne. Na základe uvedených skutočností

okresný súd konštatoval, že dojednaná zmluvná pokuta vo výške 5.000,- Eur, vzhľadom na cenu služieb
ako aj na uvedené skutočnosti, je primeraná.

25. K námietke žalovaného ohľadne toho, že zmluvná pokuta je v rozpore s dobrými mravmi a poctivým
obchodným stykom, a preto je neplatná, okresný súd poukázal na to, že žalovaný podpísal zmluvy a

svojim podpisom vyjadril súhlas s celkovou zmluvou ako aj s jednotlivými zmluvnými ustanoveniami.
Súd pritom zdôraznil zmluvnú voľnosť zmluvných strán. Žalovaný so zmluvami súhlasil a až následne
po uplatnení zmluvnej pokuty žalobcom začal namietať jej neprimeranosť.

26. Záverom preto okresný súd konštatoval, že nie je dôvod na moderáciu zmluvnej pokuty. Žalobca

využil svoje právo pri porušení povinností žalovaného, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s
úhradou faktúr a neposkytoval súčinnosť žalobcovi, čo zo strany žalovaného nebolo žiadnym spôsobom
namietané. Uvedené je zrejmé aj z predloženej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, na ktorú
žalovaný nereagoval. Súd nezistil dôvod pre moderáciu zmluvnej pokuty vzhľadom na zmluvnú voľnosť
s poukazom na zásadu pacta sunt servanda a vzhľadom na zabezpečenie v danom zmluvnom vzťahu.

27. Okresný súd zároveň uviedol, že nevykonal výsluch žalovaným navrhovaných svedkov - B. C.,
A. A. ml. a D. E. F. s poukazom na to, že žalovaný len pri návrhu svedka D. E. F. uviedol, že ide
o advokáta, s ktorým žalovaný konzultoval predmetný návrh zmluvy. Pri iných svedkoch žalovanýneuviedol dôvod ich výsluchu. Súd výsluch svedka D. E. F. posúdil za nehospodárny a neefektívny,
nakoľko nikto nerozporoval, že žalovaný konzultoval predmetnú zmluvu s právnikom. Je však nesporné,
že po konzultácii s právnikom žalovaný zmluvy uzavrel, preto nie je dôvod vykonať výsluch tohto

svedka. Okresný súd konštatoval, že jeho výsluch je irelevantný vo vzťahu k zmluvným stranám a k
predmetu konania, keďže nezrozumiteľnosť zmlúv pre svedka nie je automaticky nezrozumiteľnosťou
aj pre žalovaného.

28. Pokiaľ ide o výsluch svedka A. A. D., súd konštatoval, že nezistil dôvodnosť výsluchu tohto svedka

s poukazom na to, že žalovaný nezdôvodnil ani nevysvetlil účel výsluchu tohto svedka. Súd mal za
zistené, že A. A. ml. je konateľom spoločnosti Čistá voda, s.r.o., ktorej predtým žalobca poskytoval svoje
služby, avšak súd nezistil z uvedeného dôvodu dôvodnosť výsluchu tohto svedka. Dôvodnosť nevyplýva
ani z toho, že žalovanému údajne A. A. ml. povedal, že pokiaľ by bol účet nastavený správne, tak tento
obrat by sa zvýšil a podobne.

29. Pokiaľ ide o výsluch svedka B. C., okresný súd poukázal na to, že ani v tomto prípade žalovaný
neuviedol, čo sa má jej výsluchom preukázať a za akým účelom má byť vypočutá. Z uvedeného dôvodu
okresný súd jej výsluch nevykonal.

30. K výsluchu strán sporu okresný súd konštatoval, že nezistil splnenie podmienok v zmysle § 195

CSP na nariadenie výsluchu strán sporu, a teda ani žalovaného. Bolo preto vecou komunikácie medzi
žalovaným a právnym zástupcom žalovaného, aby zabezpečili všetky podklady a preukázali tvrdenia,
ktoré uvádzali v súdnom konaní s poukazom na to, že žaloba bola doručená súdu dňa 05.12.2023.
Žalovaný mal tak dostatok času, aby predložil všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a riadne
zdôvodnil svoje tvrdenia. Žalovaný bol taktiež riadne predvolaný na nariadené pojednávanie a bolo teda

v jeho záujme sa dostaviť. Žalovaný využil svoje právo a na pojednávanie sa nedostavil, a to napriek
tomu, že jeho právny zástupca navrhol jeho výsluch. Žalovaný bol pritom predvolaný s dostatočným
časovým predstihom, keďže predvolanie mal doručené dňa 29.04.2024 a pojednávanie bolo nariadené
až na deň 06.06.2024. Bolo preto v jeho záujme, aby si zabezpečil svoje pracovné záležitosti tak, aby sa
na pojednávanie dostavil, pokiaľ sa chcel k veci vyjadriť. Súd nezistil žiadny dôvod na nariadenie jeho

výsluchu, a to aj s poukazom na to, že žalovaný mal splnomocneného právneho zástupcu. Pokiaľ právny
zástupca žalovaného uvádzal ďalšie skutočnosti, súd mal za to, že tieto neboli oznamované v súlade s
§ 153 CSP, preto na ne okresný súd neprihliadal. Okresný súd konštatoval, že vykonané dokazovanie
je dostatočné pre rozhodnutie vo veci.

31. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu voči žalovanému.

32. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný v celom rozsahu,
a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP.

33. Odvolateľ namietal bod 18 a 20 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd posúdil
obidve zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným ako určité a zrozumiteľné a nezistil dôvod
pre vyslovenie neplatnosti týchto zmlúv. Žalovaný poukázal na to, že sa nestotožňuje s argumentom
súdu s poukazom na to, že napríklad pri prvej službe označenej ako Insight and strategy nie je jasne

definované, čo služba zahŕňa, pričom v cenovej ponuke je uvedené, že táto služba zahŕňa „Insight: Brief,
SWOT, cieľová skupina komunikačné kanály, konkurencia, kľúčové slová. Strategy: Buyer persona, tone
of voice, ideamaking, strategický lievik, návrh marketingových aktivít, timing aktivít.“ Žalovaný má za to,
že použité pojmy nie sú dostatočne jasné a zrozumiteľné, nakoľko pri uvedenej službe nie je poskytnutý
žiadny odkaz, prípadne bližšie ozrejmenie, čo uvedené označenie služby zahŕňa. V zmluvách absentuje

výklad pojmov, preto má žalovaný za to, že uvedené zmluvy sú neurčité a nezrozumiteľné a žalovanému
sa neumožňovali zoznámiť s právnym úkonom a vnímať ho v pochopiteľnej forme. Ani výkladom nie je
pritom možné zistiť, aký obsah mal byť nimi vyjadrený. Žalovaný opakovane poukázal na to, že druhú
zmluvu uzatvoril z dôvodu, že dal žalobcovi ešte šancu, resp. z dôvodu ubezpečenia zo strany žalobcu,
že dôjde k navýšeniu jeho obratov v rozsahu od cca 50.000,- Eur mesačne. Žalovaný zdôraznil, že

nikdy nerozumel pojmom a neurčitým pomenovaniam služieb v zmluve, ale sa spoliehal na ubezpečenia
žalobcu, že dôjde k sľubovanému nárastu obratov a k zvýšeniu zisku, čo bola jeho primárna podmienka,
ktorú si žalobca vymienil pred ich podpisom. Žalovaný preto odmieta tvrdenie súdu, že jeho konanie
bolo nelogické, špekulatívne a účelové.34. V ďalšom žalovaný namietal bod 31 odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom okresný súd konštatoval,
že odstúpenie žalovaného je účelovým a špekulatívnym konaním ako reakcia na výzvu na zaplatenie

dlžných faktúr. Žalovaný zdôraznil, že od zmlúv odstúpil z dôvodu, že žalobca závažne porušil
svoje zmluvné povinnosti, pričom žalovaný nápravu povinností opakovane urgoval, preto mu vznikol
relevantný dôvod na odstúpenie od zmluvy.

35. Žalovaný namietal bod 32 odôvodnenia rozhodnutia, kde okresný súd uviedol, že žalovaný ničím

svoje tvrdenia ohľadne sľubovaného obratu vo výške cca 50.000,- Eur mesačne nepreukázal. Žalovaný
poukázal na to, že túto skutočnosť deklaroval už vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 11.04.2024,
teda namieta tvrdenie súdu, že: "Žalovaný to tvrdil až pred súdom.“ Uvedené tvrdenie súdu je
zavádzajúce. Žalovaný pritom poukázal na to, že bolo pre neho prioritné, aby dosiahol sľubované
navýšenie obratu, pričom žalobca ho na rokovaní ubezpečoval, že dôjde k zvýšeniu obratu. Bez
uvedeného prísľubu by zmluvu neuzatvoril.

36. Žalovaný namietal aj bod 48 a 56 odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu ohľadne zmluvnej
pokuty, ktorá mala byť dojednaná vo výške 5.000,- Eur, pri oboch zmluvách. Opakovane poukázal na
to, že výška zmluvnej pokuty je neprimerane vysoká, čo má za následok jej neplatnosť do rozporu s
dobrými mravmi, či zásadami poctivého obchodného styku. Žalobca neposkytnutie súčinnosti zo strany

žalovaného žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že
žalobcovi nevznikol nárok na zmluvnú pokutu.

37. Žalovaný taktiež namietal závery súdu prvej inštancie ohľadne prípustnosti kumulácie úrokov z
omeškania a zmluvnej pokuty. Poukázal na to, že takéto dvojité zabezpečenie je v rozpore s dobrými

mravmi a zásadami poctivého obchodného styku.

38. Žalovaný má taktiež za to, že ustanovenie, v ktorom sa mal objednávateľ zaviazať, že sa nedopustí
takého konania, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy, je v rozpore s
poctivým obchodným stykom a nemôže požívať právnu ochranu.

39. Pokiaľ okresný súd vo svojom odôvodnení v bode 67 rozhodnutia poukázal na to, že žalovaný
predložil nejaké tabuľky s číslami o tvrdenom obrate bez hodnoverného preukázania, žalovaný poukázal
na to, že pravdivosť týchto tabuliek verifikuje práve spoločnosť poskytujúca účtovné služby žalovanému.

40. Záverom žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nevypočul navrhnutých svedkov B. C., A. A. ml. a
D. E. F. a žalovaného. Uviedol, že s daným postupom súdu nesúhlasí a má za to, že takýto postup nebol
správny.Ichvýsluchombybolrelevantneobjasnenýskutkovýstav,keďžeG.B.C.saspolusožalovaným
osobne zúčastnila rokovania so žalobcom a A. A. ml. spolupracoval so žalobcom. Tvrdenie súdu, že
A. A. je synom konateľa žalovaného, je podľa názoru žalovaného irelevantné. Pokiaľ ide o výsluch

žalovaného,hocibolžalovanýzastúpenýadvokátom,tentonemoholobjektívneopísaťvšetkyrelevantné
skutočnosti, ktoré sa na rokovaní konzultovali za prítomnosti žalobcu, žalovaného a G. B. C., na ktorom
rokovaní žalobca ubezpečoval žalovaného, že dôjde k zvýšeniu obratov žalovaného behom pol roka.
Zamietnutím návrhov došlo zo strany súdu k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.
Žalovaný poukázal na to, že hospodárnosť a rýchlosť konania nemôže byť na úkor iných princípov, napr.

princípu legality, ktorý predstavuje kľúčový ústavnoprávny princíp vyjadrujúci viazanosť súdu zákonom.

41. A nakoniec, žalovaný namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie je arbitrárny, založený na svojvôli
súdu, neopierajúci sa o zákon, a to s poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Podľa žalovaného súd v odôvodnení nereagoval na zásadnú a relevantnú námietku súvisiacu s

predmetom súdnej ochrany prednesenú žalovaným, preto je potrebné daný nedostatok považovať za
prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti).

42. Z uvedených dôvodov odvolateľ navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

43. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného
uvedenými v odvolaní.44. Pokiaľ žalovaný namieta neurčitosť a nezrozumiteľnosť poskytovaných služieb uvedených v
zmluvách, žalobca uvedené tvrdenia žalovaného považuje za nepreukázané a nelogické. Poukázal na
to, že sám žalovaný uvádza tieto služby v odvolaní, preto je zjavné, že sú mu dostatočne zrozumiteľné.

Reklamné a marketingové služby a ich význam sa dá jednoducho vyhľadať prostredníctvom internetu.
Žalovaný svoje tvrdenia o absolútnej neplatnosti zmlúv, resp. nezrozumiteľnosti nepodložil počas
celého konania žiadnymi relevantnými dôkazmi. Žalovaný počas celého obdobia nijako nespochybňoval
dodávané služby ani nekontaktoval žalobcu, že niečomu nerozumie alebo že mu niečo nie je jasné.
Žalovaný súhlasil s obsahom zmlúv a na ich základe uhradil faktúry za dokopy vyše 50.000,- Eur.

Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a žiadnym spôsobom nepreukázal, že by akékoľvek pojmy
použité v zmluvách a ich prílohách boli nezrozumiteľné.

45. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného ohľadne navýšenia obratu na cca 50.000,- Eur mesačne,
žalobca uviedol, že ide o ničím nepreukázané tvrdenie žalovaného. Nedáva žiadny zmysel, aby sa
žalovaný zaviazal druhou zmluvou, pokiaľ mal byť s poskytovanými službami nespokojný. Žalovaný

žiadnym spôsobom nepreukázal akýkoľvek sľub žalobcu ohľadne navýšenia obratov o sumu 50.000,-
Eur mesačne. Žalovaný popiera akúkoľvek dohodu v danom smere ohľadne navýšenia obratov
obžalovaného. Uvedená podmienka sa nenachádza v žiadnom z ustanovení zmlúv a žalovaným nebola
predložená ani žiadna iná osobitná dohoda o tejto podmienke.

46. Pokiaľ ide o odstúpenie, žalobca poukázal na to, že žalovaný počas celého konania nepreukázal
žiadnymi relevantnými dôkazmi alebo skutočnosťami, že by žalobca porušil akúkoľvek povinnosť
vyplývajúcu zo zmlúv. Odstúpenie od zmluvy považuje žalobca za neúčinné, vykonávané bez
akéhokoľvek zákonného alebo zmluvného dôvodu, čo oznámil žalovanému v liste zo dňa 29.11.2023.
Žalovaný počas celého konania nepreukázal, že by bol s poskytovanými službami zo strany žalobcu

nespokojný. Naopak, žalovaný si objednal služby aj nad rámec zmlúv, na čo žalobca poukázal vo svojich
vyjadreniach a čo vyplýva aj z e-mailovej komunikácie zo dňa 10.03.2023 do 13.03.2023.

47. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, žalobca poukázal na to, že výška zmluvnej pokuty uvedená v zmluvách
reflektovala na výšku zľavy, ktorá bola poskytnutá žalovanému pri uzavretí zmluvy na dobu určitú.

Uvedená zľava je uvedená aj v cenových ponukách k zmluvám. Žalovaný ich podpísal, teda s nimi
vyjadril svoj súhlas. Žalovaný počas celého konania neuviedol žiadne tvrdenie, prečo by mala byť výška
zmluvnej pokuty neprimeraná. Žalobca doručil prostredníctvom svojho právneho zástupcu dve výzvy
na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 13.11.2023. Žalovaný na výzvy žiadnym spôsobom nereagoval.
Pokiaľ ide o súčinnosť neposkytovanú žalovaným, žalobca poukázal na to, že na pojednávaní zo

dňa 06.06.2024 uviedol, že každý mesiac boli vyžadované určité podklady na spracovanie kampane,
dobíjanie nejakých kariet a podobne, avšak zo strany žalovaného k tomuto nedochádzalo. Žalovaný toto
tvrdenie žalobcu nijakým spôsobom nespochybnil, nereagoval naň. Žalobca tak dostatočným spôsobom
preukázal neposkytnutie súčinnosti zo strany žalovaného. Pokiaľ žalovaný svojou pasivitou v konaní
nespochybňoval tvrdenia žalobcu, nemôže to byť na škodu žalobcu.

48. Pokiaľ ide o namietaný súbeh zmluvnej pokuty a úroku z omeškania, žalobca poukázal na to, že dané
výhrady žalovaného sú právne nesprávne. Na základe ustálenej judikatúry je zjavné, že kumulatívne
uplatnenie úrokov z omeškania, ako aj zmluvnej pokuty je v slovenskom právnom systéme prípustné.
Obidve zmluvné pokuty boli dojednané ako zabezpečovací prostriedok, a to zmluvná pokuta upravená

v čl. VI. bod 6.2 zmlúv v prípade, že žalovaný bude meškať s úhradou akéhokoľvek peňažného záväzku
a zmluvná pokuta upravená v čl. VI. bod 6.9 zmlúv mala slúžiť ako zabezpečovací prostriedok v prípade
porušenia povinnosti žalovaného poskytnúť súčinnosť žalobcovi. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že
uvedené zmluvné pokuty boli dohodnuté platne a žalobca si ich u žalovaného aj riadne uplatnil.

49. Pokiaľ ide o žalovaným predloženú tabuľku obratov, žalobca poukázal na to, že žalovaný počas
celého konania nedoručil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval hodnovernosť danej tabuľky, a to napriek
tomu, že ju žalobca spochybňoval. Žalovaný nepredložil napríklad faktúry alebo zmluvy, z ktorej sumy v
nej uvedené vyplývajú a ani zmluvu so spoločnosťou, ktorá ju vyhotovila.

50. Pokiaľ ide o výsluchy svedkov a žalovaného, žalobca považoval námietku žalovaného o porušení
jeho práva na spravodlivý proces za zjavne nedôvodnú a nedostatočne preukázanú, keďže žalovaný
neuviedol, čo majú daní svedkovia preukázať. V danom smere žalobca poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.03.1992, sp. zn. R 37/1993, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa22.04.2008, sp. zn. 3Cdo/50/2008, podľa ktorých pokiaľ účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť,
ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a
rozhodnutie, ktorý z dôkazov bude v rámci dokazovania vykonaný, je vždy vecou súdu a nie účastníkov

konania. Je pritom v záujme hospodárnosti a účelnosti konania, aby súd vykonal len také dôkazy, ktoré
sú pre konanie dôležité. Žalovaný mal pritom dostatok času, aby si zabezpečil svoje pracovné povinnosti
a na pojednávanie sa dostavil.

51. Pokiaľ ide o namietanú arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, žalobca uviedol, že z

odôvodnenia rozhodnutia, ako aj z celého konania súdu je zrejmé, že súd sa vyjadril ku všetkým
podstatným skutočnostiam, ktoré obe strany sporu tvrdili, ako aj k navrhovaným dôkazom. Žalobca
preto považuje rozsudok okresného súdu za právne správny a jeho postup pri rozhodovaní v súlade s
právnymi predpismi.

52. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
voči žalovanému.

53. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, nakoľko

vychádzal zo skutkového stavu tak ako ho zistil súd prvej inštancie a nariadenie pojednávania si
nevyžadoval iný dôležitý dôvod ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd potvrdzujúci
rozsudok verejne vyhlásil dňa 09.09.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu ako aj webovej stránke odvolacieho súdu (§ 279 ods. 1 CSP).

54. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak ako ho zistil súd prvej inštancie:

55. Žalobca ako poskytovateľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 04.07.2022 Zmluvu o
poskytovaní reklamných služieb, na základe ktorej sa poskytovateľ zaviazal poskytovať objednávateľovi
reklamnéslužbyšpecifikovanévtejtozmluveaobjednávateľsazaviazalzaplatiťcenuzaichposkytnutie.

Podrobnejšia špecifikácia služieb bola uvedená v cenovej ponuke, ktorá tvorila prílohu č. 1 Zmluvy.

56. Žalobca ako poskytovateľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 08.03.2023 ďalšiu
Zmluvu o poskytovaní reklamných služieb, ktorej predmetom bol záväzok poskytovateľa poskytovať
objednávateľovi reklamné služby špecifikované v tejto zmluve a za podmienok dohodnutých v tejto

zmluve a záväzok objednávateľa zaplatiť cenu za ich poskytovanie. Podrobnejšia špecifikácia služieb
bola uvedená v cenovej ponuke zo dňa 02.02.2023, ktorá tvorila prílohu č. 1 Zmluvy.

57. V bode 8.9 oboch zmlúv zmluvné strany vyhlásili, že si túto zmluvu prečítali, že táto bola vyhotovená
a zodpovedá ich skutočnej vôli, ktorú vzájomne vážne, zrozumiteľne a úplne slobodne prejavili.

58. Neoddeliteľnou súčasťou oboch zmlúv bola cenová ponuka, z ktorej vyplývali názvy služieb spolu
s uvedením popisu jednotlivých služieb. V cenovej ponuke je súčasne uvedená cena za služby spolu
s poskytnutou zľavou. V závere cenovej ponuky je udelený súhlas s cenovou ponukou zo strany
žalovaného a každá cenová ponuka je opatrená podpisom žalobcu ako aj žalovaného.

59. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2023031 na sumu 1.836,- Eur so splatnosťou 14.07.2023,
faktúru č. 2023038 na sumu 3.663,60 Eur so splatnosťou 15.08.2023, faktúru č. 2023039 na sumu
1.836,- Eur so splatnosťou 14.08.2023, faktúru č. 2023042 na sumu 3.663,60 Eur so splatnosťou
14.09.2023, faktúru č. 2023043 na sumu 1.836,- Eur so splatnosťou 14.09.2023, faktúru č. 2023050 na

sumu 3.663,60 Eur so splatnosťou 14.10.2023, faktúru č. 2023051 na sumu 1.836,- Eur so splatnosťou
14.10.2023, faktúru č. 2023053 na sumu 2.619,60 Eur so splatnosťou 14.11.2023, faktúru č. 2023054
na sumu 1.836,- Eur so splatnosťou 14.11.2023. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný predmetné
faktúry žalobcovi neuhradil.

60. Z predloženej sms komunikácie z 09.08. a 09.10.2023 vyplýva, že žalobca vyzýval konateľa
žalovaného na úhradu faktúr po lehote splatnosti, avšak žalovaný na predmetné správy nereagoval.61. Žalobca zaslal žalovanému predžalobnú výzvu zo dňa 06.09.2023, na ktorú reagoval žalovaný
mailom 13.09.2023, v ktorom oznámil, že niektoré jeho pohľadávky nie sú uhrádzané jeho odberateľmi,
preto nie je schopný aktuálne vyrovnať všetky svoje záväzky naraz a zároveň potvrdil úhradu

predchádzajúcej faktúry.

62. Z mailovej komunikácie z októbra 2023 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi ukončenie
spolupráce, ktoré rozhodnutie urobil na základe konzultácie s p. A. ml. ako konateľom Čistej vody s.r.o.
a zároveň uviedol, že sa informoval aj v ostatných agentúrach, kde mu bolo oznámené, že výsledky sa

majú dostaviť po prvom mesiaci od spolupráce s agentúrou. Poukázal na to, že nadobudol presvedčenie,
že spoločnosť žalobcu nepracovala tak, aby dosahoval žalovaný očakávané výsledky.

63. Žalovaný listom zo dňa 25.10.2023 odstúpil od Zmluvy o poskytovaní reklamných služieb zo dňa
15.03.2023 (správne zrejme od Zmluvy zo dňa 04.07.2022) a listom zo dňa 03.11.2023 odstúpil od
Zmluvyoposkytovaníreklamnýchslužiebzodňa08.03.2023.Akodôvododstúpeniaodzmluvyžalovaný

uviedol závažné porušenie povinnosti žalobcu, ktorého opakovane urgoval na nápravu, a to pre -
absolútnezlénastaveniedodávanýchslužieb,neoptimálnenastaveniereklamnéhoúčtu,ktorýabsolútne
nespĺňal tvrdené predpoklady sledovanosti, čo sa malo následne prejaviť aj v obratoch objednávateľa.
Žalovaný zároveň v odstúpení uviedol, že drvivá väčšina služieb žalobcu je pre neho nejasná a
nezrozumiteľná, nevie čo tieto služby znamenajú, pričom podstatou dodávaných služieb žalobcom mala

byť taká optimalizácia a správa účtu, ktorá by zabezpečovala značne zvýšenú návštevnosť ich stránky
a tiež s tým spojený zvýšený predaj produktov ponúkaných zo strany žalovaného. Obe odstúpenia od
zmluvy boli žalobcovi zo strany žalovaného doručené dňa 16.11.2023.

64. Žalobca listom zo dňa 29.11.2023 sa vyjadril k odstúpeniu od zmluvy, pričom poukázal na to, že

dôvody žalovaného považuje za neopodstatnené a absentuje akýkoľvek dôkaz, ktorý by preukazoval
porušenie povinností zo strany žalobcu. Žalobca uviedol, že počas celého obdobia trvania zmlúv si
plnil svoje povinnosti v súlade s povinnosťami poskytovateľa zadefinovanými v zmluvách a žalovaný
svoju spokojnosť s poskytovanými službami potvrdil tým, že pri zmluve uzavretej dňa 04.07.2022 netrval
na jej ukončení podľa čl. VII. bod 7.2. Naopak, žalovaný niekoľkokrát prejavil záujem aj o služby nad

rámec týchto zmlúv. Žalovaný svoju nespokojnosť s poskytovanými službami prejavil až v odpovedi na
predžalobnú výzvu, preto žalobca považoval tvrdenia žalovaného za neodôvodnené.

65. Žalobca listom zo dňa 13.11.2023 vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5.000,-
Eur na základe zmluvy zo dňa 04.07.2022 s poukazom na čl. VI bod 6.9 a 6.7, v ktorých je zvýraznené

neposkytnutie súčinnosti poskytovateľovi. Totožná výzva bola zaslaná žalovanému zo strany žalobcu
zo dňa 13.11.2023 na sumu 5.000,- Eur titulom zmluvnej pokuty na základe zmluvy zo dňa 08.03.2023.
Tieto výzvy boli žalovanému doručené dvoma samostatnými zásielkami dňa 15.11.2023.

66. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie

vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu pre správne zistenie skutkového stavu, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým záverom, na takto zistený skutkový stav aplikoval
správnu právnu normu a vec správne právne posúdil. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Vzhľadom k tomu,
že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, len na

zdôraznenie správnosti argumentácie súdu prvej inštancie, a to len vo vzťahu k odvolacím námietkam
žalovaného, uvádza nasledovné:

67. Žalovaný predovšetkým namietal závery súdu prvej inštancie o tom, že obidve zmluvy uzatvorené
medzi žalobcom a žalovaným sú určité a zrozumiteľné a súd nezistil dôvod pre vyslovenie neplatnosti

týchto zmlúv. V odvolaní žalovaný poukazoval na to, že napr. pri prvej službe označenej ako „insight and
strategy“, nie je jasne definované, čo služba zahŕňa, preto mal žalovaný za to, že použité pojmy nie sú
dostatočne jasné a zrozumiteľné a v zmluvách absentuje výklad pojmov. Odvolateľ pritom v odvolaní
priamo poukazoval na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie obsiahnuté v bode 18, 20 ako
aj 10 súdneho rozhodnutia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia

súdu prvej inštancie ohľadne zrozumiteľnosti a jasnosti uzavretej zmluvy. Odvolací súd dodáva, že z
obsahu jednotlivých úkonov žalovaného (z listu zo dňa 18.10.2023 ako aj z odstúpenia od zmlúv zo
dňa 25.10.2023 a zo dňa 03.11.2023) vyplýva, že žalovanému bol známy predmet zmlúv a ich účel,
ktorýmboloposkytovanýmislužbamizostranyžalobcudosiahnuťzvýšenieobratužalovaného.Uvedenúskutočnosť žalovaný pritom označil aj ako dôvod odstúpenia od predmetných zmlúv. Tá skutočnosť, že
žalovaný uzavrel so žalobcom dve zmluvy o poskytovaní reklamných služieb, a to v rôznom časovom
období, druhú dokonca po 8 mesiacoch od uzatvorenia prvej zmluvy, svedčí o tom, že žalobcovi bol

dostatočne jasný predmet ako aj účel uzatváranej zmluvy, ináč by nepristúpil k podpisu ďalšej zmluvy
s identickým obsahom pre územie ČR. Žalovaný mal možnosť ako podnikateľský subjekt predmetnú
zmluvu za stanovených podmienok uzavrieť, resp. pokiaľ mal k danej zmluve akékoľvek výhrady, mohol
jej uzavretie odmietnuť, a nepristúpiť k jej podpisu. Ako podnikateľský subjekt, znalý rizík plynúcich
so záväzkových vzťahov, sa však rozhodol obe zmluvy slobode uzavrieť, čo potvrdil svojím podpisom

na oboch zmluvách. Žalovaný v konaní ani nepoprel tvrdenia žalobcu o tom, že pred uzatvorením
zmlúv sa viedla medzi stranami sporu komunikácia, kde si strany vzájomne odkomunikovali obsah ako
aj účel zmluvného vzťahu medzi stranami sporu a taktiež medzi nimi prebiehali na mesačnej báze
online stretnutia, kde rokovali o výsledkoch spolupráce a o ďalších plánoch do budúcna. A nakoniec
žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že mal záujem aj o jeho ďalšie služby (napr.
podporu kampane "Svetový deň vody“). Sám žalovaný v odstúpení od zmlúv definoval, že dôsledkom

činnosti žalobcu malo byť zvýšenie obratu a zisku žalovaného, na čo poukázala v súdnom konaní aj
právna zástupkyňa žalovaného (viď zápisnica z pojednávania zo dňa 06.06.2024), je teda zrejmé, že
žalovaný rozumel podstate poskytovaných služieb žalobcu. Počas celej tejto doby žalovaný nenamietal
nezrozumiteľnosť zmluvy, či pojmov v nej obsiahnutých, či to, že by mu nebol jasný účel uzavieranej
zmluvy. Zo všetkých uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že žalovanému bolo zrejmé aký okruh

služieb žalobca poskytuje, a tieto služby mu boli dostatočne jasné a zrozumiteľné, keďže sa ich rozhodol
využiť opakovane. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že žalovaný počas poskytovania služieb
nikdy nenamietal platnosť predmetných zmlúv, či to, že poskytovaným službám nerozumie.

68. Odvolací súd poukazuje na to, že samotný žalovaný (prostredníctvom právnej zástupkyne) v konaní

pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie uviedol, že
druhú zmluvu podpísal z dôvodu, že „dal žalobcovi ešte šancu“, resp. z toho dôvodu, že ho žalobca
ubezpečoval, že v krátkej budúcnosti dôjde k navýšeniu obratov na e-shope spoločnosti, čo mala byť
primárna podmienka zmlúv, ktorú si žalobca vymienil pred ich podpisom. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd konštatuje, že sám žalovaný rozumel tomu, že dôsledkom v zmluve zadefinovanej činnosti žalobcu

malo byť zvýšenie obratu a zisku žalovaného.

69. V ďalšom žalovaný v odvolaní namietal odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode
32 súdneho rozhodnutia, v ktorom okresný súd dôvodil, že žalovaný v konaní ničím nepreukázal
svoje tvrdenie, že mu žalobca sľuboval obrat cca 50.000,- Eur mesačne, pričom súd poukázal na to,

že žalovaný uvedené tvrdenie uviedol „až pred súdom“, žalovaný toto tvrdenie súdu považoval za
zavádzajúce so zdôvodnením, že danú skutočnosť „žalovaný deklaroval už vo vyjadrení k vyjadreniu
žalobcu zo dňa 11.04.2024“, teda nie až pred súdom. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že
správne konštatoval súd prvej inštancie, že strany sporu uzatvorili dve písomné zmluvy o poskytovaní
reklamných služieb, kde v oboch zmluvách v bode 8.8 predmetných zmlúv sa dohodli, že predmetné

zmluvy je možné meniť len písomnými dodatkami, ktoré budú podpísané obomi zmluvnými stranami.
Z uvedeného dôvodu akékoľvek ústne prísľuby, či ústne dohody zmluvných strán, nie sú relevantné.
Z uvedeného pohľadu preto nie je podstatné ani tvrdenie žalovaného ohľadne toho, že žalobca mu
mal ústne sľubovať obrat cca 50.000,- Eur mesačne. Odhliadnuc od uvedeného, odvolací súd len pre
úplnosť veci a zodpovedanie na odvolaciu argumentáciu žalovaného uvádza, že ani konštatovanie

súdu prvej inštancie o tom, že: "žalovaný to tvrdil až pred súdom“ nie je zavádzajúce, tak ako to tvrdí
žalovaný. Súdne konanie sa začína podaním žaloby a končí sa vydaním právoplatného rozhodnutia
súdu. Pokiaľ žalovaný použil skutkové tvrdenie vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa
11.04.2024 (t.j. v priebehu súdneho konania), toto jeho skutkové tvrdenie tak bolo použité "až pred
súdom“, tak ako to správne konštatoval súd prvej inštancie. Na tomto tvrdení okresného súdu preto nie je

nič zavádzajúce. Ako už však bolo konštatované vyššie, toto skutkové tvrdenie žalovaného nemá žiadnu
právnu relevanciu vo vzťahu k prejednávanej veci, keďže nebolo medzi zmluvnými stranami dojednané
písomne.

70. V ďalšom žalovaný, vo vzťahu k dojednanej zmluvnej pokute, namietal, že žalobca neposkytnutie

súčinnosti zo strany žalovaného žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Aj v danom smere
súd prvej inštancie správne konštatoval, že v zmysle bodu 6.7 bol žalovaný povinný poskytovať
žalobcovi súčinnosť po celú dobu trvania zmluvného vzťahu, pričom je nepochybné, že žalovaný
túto súčinnosť žalobcovi neposkytoval do októbra 2023, teda do doby, kedy žalobca prestal službyžalovanému poskytovať. Žalobca v konaní pred súdom upresnil, že súčinnosť žalovaného sa vyžadovala
napr. pri predkladaní určitých podkladov na spracovanie kampane, dobíjaní kariet a podobne, k
čomu zo strany žalovaného nedochádzalo. Uvedené skutkové tvrdenie žalovaný žiadnym spôsobom

nerozporoval. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobcovi vznikol nárok
na zmluvnú pokutu aj v zmysle bodu 6.7 v spojení s bodom 6.9 zmluvy, a to z každej zmluvy zvlášť,
pre neposkytovanie súčinnosti, keďže žalobca plnil, avšak žalovaný nereagoval na výzvy žalobcu a
nekomunikoval so žalobcom.

71. Ani námietka žalovaného, ktorou namietal dojednanie podľa článku VI. bod 6. 8 zmluvy ohľadne
zmluvnej pokuty, kde sa objednávateľ zaviazal: „že sa nedopustí takého konania alebo nedá svojim
konaním žiaden taký podnet, ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Poskytovateľovi vzniklo
právo odstúpiť od tejto zmluvy z dôvodu/dôvodov na strane Objednávateľa, ku ktorým sa zaviazal v
tejto zmluve“, ktoré ustanovenie má byť v rozpore s poctivým obchodným stykom, nie je dôvodná.
Okresný súd v bode 43 odôvodnenia svojho rozhodnutia priamo konštatoval, že pokiaľ by si žalobca

uplatňoval zmluvnú pokutu za tzv. odstúpenie od zmluvy za ukončenie zmluvy zo strany žalovaného,
nemohol by žalobcovi takýto nárok za takéto konanie žalovaného vzniknúť, nakoľko takéto dojednanie
by bolo neplatné. Okresný súd však poukázal na to, že z výziev na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa
13.11.2023 nepochybne vyplýva, že žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu v zmysle článku VI. bod 6.9 a
6.7, pričom žalobca v jednotlivých výzvach zvýraznil samotný dôvod pre uplatnenú zmluvnú pokutu, a to

„neposkytnutie súčinnosti poskytovateľovi“. Z uvedeného dôvodu je aj predmetná námietka žalovaného
irelevantná.

72. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal neprimeranosť zmluvnej pokuty, nijakým spôsobom
nekonkretizoval z akého dôvodu považuje zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú. Odvolací súd preto

prisvedčuje argumentácii súdu prvej inštancie, že žalovaný v súdnom konaní rozporoval primeranosť
zmluvnej pokuty, avšak nijakým spôsobom túto námietku neodôvodnil. V danom smere odvolací súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/54/2019 zo dňa 31.08.2020, v ktorom
odvolací súd konštatoval: „Dovolateľ neuviedol ako mal správne odvolací súd posúdiť primeranosť
výšky týchto dvoch nárokov. Dovolací súd zdôrazňuje, že pri vymedzení dovolacieho dôvodu v súlade

s ust. § 432 ods. 2 CSP nepostačuje všeobecné konštatovanie dovolateľa, že odvolací súd vec
nesprávne posúdil. Dovolací súd nemôže namiesto dovolateľa vytvárať vlastnú právnu argumentáciu
vyvodením z možnej nespokojnosti dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu. V takom prípade by
totiž uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen koncepcii právnej
úpravy dovolania v Civilnom sporovom poriadku, ale aj princípu rovnosti zbraní a kontradiktórnosti

konania, keďže jeho rozhodnutie by bolo založené na iných skutočnostiach, než ako boli tvrdené
dovolateľom a ku ktorým mala možnosť vyjadriť sa protistrana vo svojom vyjadrení k dovolaniu.“ Tak
ako v prípade prejednávanom dovolacím súdom, tak aj v tomto prípade odvolací súd konštatuje, že
žalovaný, hoci namietal neprimeranosť zmluvnej pokuty, bližšie dôvody jej neprimeranosti a právnu
argumentáciu v danom smere, po celý čas neuviedol. Samotný poukaz na to, že zmluvná pokuta je

neprimerane vysoká, preto je v rozpore s dobrými mravmi či poctivým obchodným stykom, nepostačuje.
Pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty musí súd vychádzať z okolností individuálneho prípadu,
keďže jej primeranosť sa posudzuje vo vzťahu k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti.
Odvolateľ však v konaní žiadnu argumentáciu ohľadne primeranosti, či významu zabezpečovanej
povinnosti v danom smere neprodukoval. Obmedzil sa len na strohé konštatovanie, že nesúhlasí

s názorom súdu prvej inštancie o tom, že zmluvná pokuta je primeraná. V súdnom konaní je pritom
potrebné skúmať všetky okolnosti majúce vplyv na primeranosť zmluvnej pokuty s dôrazom na význam
funkcií zmluvnej pokuty. Samotné všeobecné konštatovanie žalovaného o tom, že zmluvná pokuta
je neprimerane vysoká, a preto je v rozpore s dobrými mravmi, či poctivým obchodným stykom, bez
uvedenia ďalších skutkových tvrdení k výške zmluvnej pokuty a jej vzťahu k zabezpečovanej povinnosti,

nie je v okolnostiach prejednávanej veci postačujúce. Odvolací súd len okrajom poukazuje na to, že
dôsledkom prípadného rozporu zmluvnej pokuty s dobrými mravmi je neplatnosť tohto právneho úkonu.
Uvedené potom spôsobuje, že zmluvnú pokutu nie je možné priznať v celosti. Takto neplatnú zmluvnú
pokutu preto nie je možné následne moderovať. Z uvedeného dôvodu žalovaný neumožnil odvolaciemu
súdu prieskum v danom smere.

73. Ani námietka žalovaného ohľadne toho, že dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné z dôvodu jej
rozporu s dobrými mravmi, či poctivým obchodným stykom, nie je relevantná. Súd správne konštatoval,
že výška zmluvnej pokuty vychádzala z dohody zmluvných strán, pričom v danej dohode bolazohľadnená zľava na službách, ktoré boli žalovanému poskytnuté. Žalovaný pritom svojim podpisom
na zmluvách vyjadril súhlas s takto stanovenou zmluvnou pokutou, a to v oboch zmluvách, ktoré boli
podpísané s odstupom 8 mesiacov.

74. Odvolacia argumentácia žalovaného s poukazom na bod 67 odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom
okresný súd spochybnil predložené tabuľky žalovaným a posúdil ich za nehodnoverné a nepreukazujúce
tvrdenia žalovaného, je rovnako právne irelevantná. Ako už bolo konštatované vyššie, tabuľky
predložené žalovaným (bez ohľadu na ich hodnovernosť) nemajú v konaní žiadny relevantný právny

význam, keďže v konaní nebolo preukázané, že zmluvnou povinnosťou žalobcu bolo zvýšiť obrat
žalovaného na určitú hodnotu. Správne konštatoval súd prvej inštancie (na inom mieste svojho
rozhodnutia), že takéto dojednanie nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zmlúv a v konaní nebol
predložený ani dodatok, ktorým by došlo k zmene dojednaných zmluvných ustanovení. Z uvedeného
dôvodu nemajú žalovaným predložené tabuľky žiadnu relevanciu k predmetu sporu.

75. Odvolacia námietka žalovaného ohľadne odstúpenia žalovaného od zmlúv je taktiež z pohľadu
predmetu sporu právne irelevantná tak, ako to konštatoval okresný súd. Odvolací súd v danom smere
uvádza, že hoci okresný súd vo svojom rozhodnutí správne konštatoval, že žalovaný doručil žalobcovi
odstúpenie od zmlúv až po poskytnutí služieb za jednotlivé mesiace 7/2023 - 10/2023 (ktorých odmena
za poskytnuté služby, ako aj zmluvná pokuta vyúčtovaná do odstúpenia od zmlúv je predmetom tohto

konania), pomerne rozsiahlym spôsobom sa vyjadroval k platnosti/neplatnosti týchto právnych úkonov,
hoci neboli z pohľadu prejednávanej veci právne významné. V súlade s ust. § 349 ods. 1 Obchodného
zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy
ja doručený druhej strane. V danom prípade bolo odstúpenie od zmluvy doručené žalobcovi dňa
16.11.2023 (pri oboch zmluvách), teda jeho účinky nemajú vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť

odmenu za poskytnuté služby, či vyúčtovanú zmluvnú pokutu, na ktorú vznikol nárok do tohto dátumu.
Inak povedené, platnosť či neplatnosť odstúpenia od zmluvy nemá vplyv na povinnosť žalovaného
uhradiť žalobcovi odmenu za poskytnuté služby do tohto dátumu (t.j. za žalované obdobie). Akékoľvek
výhrady žalovaného ohľadne odstúpenia od zmluvy vo vzťahu k povinnosti jeho úhrady odmeny za
poskytnuté služby za obdobie predchádzajúce odstúpeniu od zmluvy (bez ohľadu na jeho platnosť, či

neplatnosť), nemajú v konaní žiadnu právnu relevanciu. Pokiaľ potom okresný súd preskúmaval dôvody
odstúpenia od zmluvy, bolo to nad rámec prieskumnej povinnosti súdu vo vzťahu k predmetu tohto
konania.

76. A nakoniec, pokiaľ žalovaný namietal kumuláciu úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty s

odôvodnením, že takéto dvojité zabezpečenie je v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého
obchodného styku, odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie,
že žiaden právny predpis vrátane zákonných ustanovení upravujúcich záväzkové vzťahy, súbežné
uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za porušenie zmluvného záväzku nevylučuje.
Právo na zaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty má samostatné právne dôvody. Účelom

úroku z omeškania je sankcionovať dlžníka za omeškanie s úhradou splatného záväzku, pričom tento
nárok plynie veriteľovi priamo zo zákona. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou
majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku, pričom tento nárok vyplýva zo zmluvného základu. V
danom smere odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/9/2012 zo
dňa30.09.2013(vktoromsadovolacísúdodvolalnaskoršierozhodnutieNSSRsp.zn.3Obo/221/2003),

kde dovolací súd konštatoval: „Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník sa súbehom zmluvnej
pokuty a úroku z omeškania síce nezaoberajú, ale právna teória a aplikačná prax dospela k názoru, že v
prípade, ak si zmluvné strany dojednajú pre prípad omeškania s plnením peňažného záväzku zmluvnú
pokutu, tak je zmluvná strana, ktorá sa dostane do omeškania, povinná druhej zmluvnej strane zaplatiť
dojednanú zmluvnú pokutu, ako aj úrok z omeškania. Splnenie rovnakej povinnosti dlžníka, teda uhradiť

peňažný záväzok riadne a včas, možno však zabezpečiť aj inštitútom zmluvnej pokuty.“ Argumentácia
žalovaného ohľadne dvojitého zabezpečenia, ktoré má byť v rozpore s dobrými mravmi a poctivým
obchodným stykom, tak nie je dôvodná.

77. Pokiaľ žalovaný namietal nesprávny postup súdu prvej inštancie, keď súd prvej inštancie nepripustil

výsluch svedkov B. C., A. A. ml. a D. E. F., ako aj výsluch samotného žalovaného, s poukazom na to,
že nebol relevantne objasnený skutkový stav veci, tak ani tieto námietky žalovaného nie sú dôvodné.
Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalovaný síce navrhol výsluch daných svedkov, avšak si
nesplnil svoju procesnú povinnosť a súčasne neozrejmil, aké skutkové tvrdenia majú byť predmetnýmisvedkami preukázané ( G. B. C. a A. A. ml.) a pokiaľ ide o svedka D. E. F., pri ňom síce žalovaný
uviedol, že sa jedná o právnika, ktorý sa mal vyjadrovať k obsahu zmlúv, avšak jeho výsluch okresný súd
vyhodnotil ako nedôvodný a nehospodárny. Odvolací súd prisvedčuje súdu prvej inštancie, že strana

sporu je povinná v prípade označenia dôkazov uviesť, ktoré skutočnosti a skutkové tvrdenia strany
sporu majú byť preukázané v súdnom konaní ich výsluchom pričom ide o zákonnú povinnosť strany (§
197 ods. 2 CSP). Pokiaľ si strana sporu túto svoju povinnosť nesplní, nie je možné súdom ustáliť, aké
skutočnosti majú byť predmetným dôkazom ozrejmené. Súd nie je povinný v civilnom sporovom konaní
vyhľadávať dôvody na preukázanie sporných skutočností, či formulovať svoje domnienky o tom, čo chce

tá - ktorá strana predloženým dôkazom preukázať. Toto je výsostne povinnosťou strany sporu, nie súdu.
Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie postupoval správne, keď takto navrhnutý dôkaz nevykonal.

78. Taktiež, pokiaľ ide o výsluch D. E. F., súd prvej inštancie správne konštatoval, že pokiaľ mal byť tento
vypočutý k tomu, že zmluvy právne posudzoval, táto okolnosť nebola medzi stranami sporu sporná, a
preto jeho výsluch správne vyhodnotil ako nadbytočný a nehospodárny.

79. A nakoniec, pokiaľ ide o výsluch samotného žalovaného, súd prvej inštancie správne konštatoval,
že žalovaný taktiež neoznačil skutočnosti, ktoré majú byť jeho výsluchom preukázané. Odvolací súd
dodáva, že hoci jedným z dôkazných prostriedkov je aj výsluch strany (§ 187 ods. 2 CSP), súd môže
nariadiť výsluch strany iba na návrh, aj to iba o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak

ich nemožno preukázať inak (§ 195 ods. 1 CSP veta pred bodkočiarkou). Povinnosťou strany, ktorá jeho
výsluch navrhla, preto bolo označiť také skutkové tvrdenia, ktoré majú byť jeho výsluchom preukázané
a strana ich nevie preukázať inak (napr. listinou, svedkom a pod.). Odvolateľ tak však v súdnom konaní
nepostupoval, keď výsluch žalovaného navrhol bez toho, aby súčasne uviedol, aké skutkové tvrdenie
má byť jeho výsluchom preukázané. Odvolací súd nad rozsah uvedeného (len pre úplnosť veci) dodáva,

že pokiaľ mal byť žalovaný vypočutý k obsahu rokovaní strán sporu (ako na to odvolateľ poukázal až
v odvolaní), súd prvej inštancie správne uzavrel, že obsah týchto konzultácií nie je právne relevantný,
keďže akákoľvek ústna dohoda medzi stranami sporu nemá žiadnu právnu relevanciu vzhľadom na
dohodu strán (bod 8.8 oboch zmlúv), že zmeny, či doplnenia predmetných zmlúv musia byť realizované
v písomnej forme. Z daného pohľadu nie je podstatný ani obsah rokovaní pred uzavretím zmluvy, keďže

podstatný je obsah písomných právnych úkonov, ktoré žalovaný slobodne uzavrel.

80. Okresný súd preto svojim postupom, pokiaľ nevykonal žalovaným navrhované dôkazy výsluchom
svedkov či žalovaného, neporušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces.

81. A nakoniec, pokiaľ žalovaný namietal arbitrárnosť rozsudku, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vo svojom odôvodnení reaguje na všetky relevantné námietky súvisiace s
predmetom sporu, preto toto rozhodnutie nemožno považovať za arbitrárne. V zmysle ust. § 220
ods. 2 CSP je súd povinný jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán. Okresný súd sa pomerne rozsiahlym spôsobom vyjadril ku všetkým stranami

namietanýmskutočnostiamadalstranámsporuodpovedenavšetkyniminastolenéprávneotázky,preto
sa odvolací súd s touto námietkou odvolateľa nestotožnil. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu
SR,právonariadneodôvodneniesúdnehorozhodnutianeznamená,žesúdmusídaťpodrobnúodpoveď
na každý argument účastníka konania, ale len na podstatné námietky súvisiace s predmetom sporu (II
ÚS/76/07). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie je možné vyvodiť, na základe akých dôvodov

dospel okresný súd k záveru, že nárok žalobcu uplatnený v konaní voči žalovanému bol odôvodnený.
Skutočnosť, že rozhodnutie okresného súdu obsahovalo dostatočné odôvodnenie je možné v konečnom
dôsledku odvodiť aj z odvolania žalovaného, ktorý mal možnosť veľmi konkrétne napadnúť čiastkové
závery okresného súdu, ktoré viedli k jeho rozhodnutiu vyhovieť žalobe.

82.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdpoprieskumerozhodnutiasúduprvejinštanciekonštatuje,
že okresný súd vykonal v prejednávanom prípade dokazovanie v požadovanom rozsahu, z uvedeného
dokazovania správne ustálil skutkový stav veci, na ktorý aplikoval na vec sa viažucu právnu normu a
vo veci poskytol správne právne posúdenie. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva
na spravodlivý súdny proces, keďže súd prvej inštancie dal vo svojom rozhodnutí odpovede na všetky

zásadné a relevantné otázky nastolené stranami sporu. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.83. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP tak, že priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanému. O vyčíslení trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným

uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

84. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).