Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 18, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46C/51/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123232279
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5123232279.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, C. D. E., štátny občan SR, právne zastúpený:
Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Ščury PhD., advokát so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca,
proti žalovanej: E. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., štátny občianka SR, právne
zastúpená: JUDr. Jana Veľas Hlucháňová, advokátka so sídlom Červeňanského 540, 014 01 Bytča,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam označeným
nasledovne: Brúska s príslušenstvom v zostatkovej hodnote 4,- Eur, fritéza Hyundai v zostatkovej

hodnote 5,- Eur, čajník + rýchlovarná kanvica v zostatkovej hodnote 8,- Eur, tyčový mixér Braun
v zostatkovej hodnote 7,- Eur, výroba a montáž vertikálneho žalúzia v zostatkovej hodnote 56,- Eur,
žehliaca doska Exclusive v zostatkovej hodnote 6,- Eur, Komoda 1 x 3 zásuvková v zostatkovej
hodnote 8,- Eur, ohrievač elektrický v zostatkovej hodnote 6,- Eur, digitálna kuchynská váha SOEHNLE
v zostatkovej hodnote 4,- Eur, žehliaca doska Exclusive v zostatkovej hodnote 7,- Eur, zastavuje.

II. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k hnuteľným veciam: zasúvacie

dvere Plex 1 v zostatkovej hodnote 300,- Eur,, sieťky na okná 4 kusy v zostatkovej hodnote 10,- Eur,
a tieto prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej.

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi primeranú náhradu titulom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva v celkovej sume 3.655,- Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k chladničke značky Zanussi
v zostatkovej hodnote 50,- Eur, a túto prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.

V. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej primeranú náhradu vo výške 25,- Eur, a to do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

VII. Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28,3%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.6.2023 domáhal voči žalovanej zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam opísaným v žalobnom návrhu pod
položkou č. 1 až 52 s tým, aby ich súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou vyplatiť
žalobcu a rovnako jej prikázal pohľadávku voči G. H..2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.10.2019 bol Okresným súdom Žilina vydaný rozsudok sp.
zn. 30P/238/2018 - 113, ktorým sa manželstvo účastníkov uzavreté dňa 30.11.2013 v Žiline, zapísané

v knihe manželstiev Matričného úradu Žilina, zväzok 51, ročník 2013, strana 45. poradové číslo XXX,
rozviedlo. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.11.2019. Nakoľko v zmysle ust. $ 149 ods. 4 OZ
uplynula dňa 14.11.2022 zákonná trojročná lehota na vyporiadanie BSM, a tak hnuteľné veci, ktoré sú
predmetom vvporiadania nadobudli status vecí v podielovom spoluvlastníctve resp. vecí patriacich do
môjho podnikania. Počas trvania manželstva strany sporu nadobudli hnuteľný majetok z prostriedkov

patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, i keď tento majetok bol nadobudnutý prevažne
z finančných prostriedkov žalobcu, a to hnuteľné veci uvedeného v súpise pod položkou 1/ až 52/,
a to: Rám kabíny ITB 652 1ks v hodnote 200,- Eur, príslušenstvo k boxu ITB 652 v hodnote 110,-
Eur,kompresor Schneider v Unimaster 500-10-500 v hodnote 200,- Eur, odsávanie Easy – vysávač,
odlučovač v hodnote 100,- Eur, brúska s príslušenstvom v hodnote 4,- Eurá, fritéza Hyundai v hodnote
5,- eur, čajník a rýchlovarná kanvica v hodnote 8,- Eur, tyčový mixér Braun v hodnote 7,- Eur, výroba

a montáž vertikulárneho žalúzia v hodnote 56,- Eur, žehliaca doska Exclusive v hodnote 6,- Eur, materiál
prípojka voda v hodnote 22,- Eur, skrinky do kúpeľne v hodnote 70,- Eur, batérie na vodu v hodnote
76,- Eur, koberec Istanbul v hodnote 10,- Eur, batéria v práčovni v hodnote 15,- Eur, TV Hyundai
CTV – 1422 N v hodnote 22,- Eur, infračervená pec pohoda Turbo plus v hodnote 40,- Eur, tlačiareň
farebná Canon v hodnote 100,- Eur, trampolína v hodnote 75,- Eur, skriňa chodba v hodnote 350,-

Eur, zašuchovacie dvere plex 1 v hodnote 500,- Eur, kuchynský elektrický sporák v hodnote 125,- Eur,
mikrovalná rúra v hodnote 30,- Eur, TV LG 3D v hodnote 250,- Eur, matrace spálňa v hodnote 40,- Eur,
sieťky na okná 4 kusy v hodnote 75,- Eur, kovové regále Ikea 2 kusy v hodnote 165,- Eur, komoda
ikea 4 kusy v hodnote 68,- Eu komoda 3-zásuvková v hodnote 8,- Eur, skriňa v obývačke v hodnote
40,- Eur, skriňa na topánky 3 – zásuvková v hodnote 50,- Eur, spálňa v hodnote 106,- eur, svetlá na

dome 16-bodové – obývačka v hodnote 80,- Eur, mraznička v hodnote 160,- Eur, vianočný stromček
v hodnote 33,- Eur, regále pivnica v hodnote 33,- Eur, PC stolík v hodnote 14,- Eur, chladnička Zanussi
v hodnote 180,- Eur, práčka Samsung v hodnote 163,- Eur, práčka Ardo v hodnote 83,- Eur, chladnička
s mrazničkou v hodnote 115,- Eur, ohrievač elektrický v hodnote 6,- Eur, položky označené ako „u
Joža“: plynový sporák v hodnote 100,- Eur, digestor v hodnote 40,- Eur, sedačka v hodnote 150,- Eur,

TV LG v hodnote 100,- Eur, kuchynský stôl ikea v hodnote 35,- Eur, koberec v hodnote 15,- Eurá,
digitálna kuchynská váha SEOHNLE v hodnote 4,- Eurá, žehliaca doska Exclusive v hodnote 7,- Eur,
refraktor – LED svietidkok 2 kusy v hodnote 50,- Eur, regál 4 – dielny veľký v hodnote 16,- Eur. Spolu
hodnota v čase vysporiadania podielového spoluvlastníctva je 4.317,- eur. Ostatný hnuteľný majetok
nepatril do BSM, aktuálne do podielového spoluvlastníctva, pretože ho dostali každý darom do svojho

výlučného vlastníctva. Darovaný majetok pozostáva zo zlatej retiazky v hodnote 390,- Eur, zlatého
prívesku a náušníc v hodnote 190,- Eur, svadobných obrúčok v hodnote 200,- Eur. Počas manželstva
so žalovanou poskytli pôžičku G. H., bytom: I., vo výške 7.000,- €, pričom táto čiastka bola vyplatená
žalovanej v plnej výške v roku 2021. Po rozvode manželstva sa žalobca snažil so žalovanou dohodnúť
na vyporiadaní BSM, no neúspešne. Žalobca žiadal, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej

hnuteľné veci pod položkou 1/ až 52/ v hodnote 4.317,- Eur a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy
5.658,50 Eur, ktorá pozostáva z polovice hodnoty hnuteľných vecí a polovice sumy 7.000,- Eur.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaní zo dňa 24.8.2023 (č.l. 34), v ktorom poukázala na to, že
žalobca dňa 11.01.2023 podal na tunajší súd žalobu o vyporiadanie BSM sp.zn. 17C/2/2023, ktorej

obsah je totožný so žalobou vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva sp.zn. 46C/51/2023.
Konanie vo veci sp.zn. 17C/2/2023 bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu žalobcu. Po späťvzatí
návrhu žalobca podal obsahovo totožnú žalobu vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
hnuteľnostiam, ktoré podľa názoru žalobcu patrili do masy BSM strán sporu. Žalovaná žiada spis
tunajšieho súdu sp.zn. 17C/2/2023 pripojiť. Žalovaná rozporuje tvrdenie žalobcu, že hnuteľnosti tak

ako sú uvedené v žalobnom návrhu sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Žalobca uvádza v
žalobe tvrdenie, že hnuteľnosti označené v žalobe pôvodne patrili do BSM strán sporu a po uplynutí
trojročnej lehoty od zániku BSM získali status hnuteľností v podielovom spoluvlastníctve, čo však nie je
pravdivé tvrdenie. Žalobca k žalobe pripojil niekoľko absolútne nečitateľných pokladničných dokladov,
zrejme k nákupu tovarov, ktoré však neboli zakúpené počas trvania manželstva strán sporu (žalobca

sám uvádza, že doklady sú z rokov 2006 až 2012). Žalovaná upozorňuje na fakt, že manželstvo strán
sporu bolo uzatvorené dňa 30.11.2013 a žalobca v podanej žalobe zaradil do predmetu vyporiadania
hnuteľnosti zakúpené ešte pred uzatvorením manželstva. Konkrétne ide o nasledujúce položky: 1 až
17, 25, 28, 29, 30, 32, 33, 34, 35, 37, 40,41, 49, 50, 52 – uvedené položky nemohli patriť do masyBSM, nakoľko boli zakúpené pred uzatvorením manželstva z finančných prostriedkov žalovanej, a preto
patria žalovanej. Žalobca tiež uviedol, že predmetné hnuteľnosti sa týkali podnikania strán sporu – toto
podnikanie nijako bližšie nešpecifikoval. Žalobca v žalobe uvádza, že tieto hnuteľnosti boli zakúpené

pred uzatvorením manželstva – prečo teda žalobca zámerne tieto hnuteľnosti zaradil do masy BSM, keď
si bol vedomý, že boli zakúpené pred vznikom manželstva a do masy BSM nemohli patriť ani teoreticky?
Žalovaná ma zato, že žalobca sa pokúša svojimi rozpornými tvrdeniami zavádzať súd. Žalobca zrejme
ani nečítal podanú žalobu – k tomu záveru žalovanú vedie, že položka č. 10 a č. 50 je totožná –
žehliaca doska exclusive prvýkrát uvedená ako položka č. 10 v zostatkovej hodnote 6 eur a následne

v položke č. 50 je zostatková hodnota tej iste žehliacej dosky 7 eur. Ďalšia nezmyselná položka je č.
22 „šporák“ - vie žalobca súdu ozrejmiť čo je „šporák“ ? Ďalší nezmyselný výraz je v položke č. 21
citujem „zašuch. dvere plex.“ Žalovaná netuší, o čo ide a predpokladáme, že ani súd nebude schopný
túto skratku dešifrovať. Rovnako tak položka č. 34 „mrazák“ – je to podľa názoru žalobcu spisovné
označenie? Žalobca neuvádza ani typ ani značku hnuteľností, ku ktorým sa domáha vyporiadania
údajného podielového spoluvlastníctva, preto je jeho žalobný návrh neurčitý a nezrozumiteľný. Výhrady

má žalobkyňa aj k položkám č. 44 až č. 48 - prečo žalobca do návrhu zahrnul hnuteľnosti nejakého Joža?
Nie je zrejmé, čo majú tieto hnuteľnosti spoločné s predmetom konania. Žalobca v návrhu ako položku č.
40 uviedol práčku zn. Ardo zakúpenú v roku 2008 v zostatkovej hodnote údajných 83 eur – ten spotrebič
sa však opotrebil a stal sa nefunkčným, preto bola zakúpená práčka zn. Samsung (položka č. 39
návrhu),pretopôvodnápráčkanemôžemaťakúkoľvekzostatkovúhodnotu.Žalovanározporujehodnotu

jednotlivých hnuteľností uvedených v podanej žalobe. Nie je zrejmé ako žalobca dospel k názoru, že
zostatková hodnota malých elektrospotrebičov zakúpených v rokoch 2006,2007 a 2008 (ide o položky č.
6,7,8, 16,17,40,41) by mohla byť iná ako nulová. Žalovaná zdôrazňuje, že tieto elektrospotrebiče majú
životnosť najviac 7 rokov a položky, ktoré žalobca žiada vysporiadať majú viac ako 17,16 a 15 rokov. Je
nemysliteľné a nereálne, aby elektrospotrebiče uvedené žalobcom boli ešte po 17 rokoch funkčné a mali

nejakúhodnotu.Predvznikommanželstvakaždýzpartnerovhospodárilsámsosvojimvlastnýmpríjmom
a sám kupoval hnuteľnosti, ktoré uznal za vhodné alebo ktoré potreboval pre svoje životné potreby a tieto
patrili tomu, kto ich zakúpil. Ku vzniku podielového spoluvlastníctva k hnuteľnostiam - položky označené
v žalobe ako č. 1 až 17, 25, 28, 29, 30, 32, 33, 34, 35, 37, 40,41, 49, 50, 52 - nikdy nedošlo. Nad
rámec uvedeného žalovaná rozporuje súčasnú existenciu hnuteľností uvedených podanej žalobe a v

prípade, ak by aj tieto hnuteľnosti existovali ich súčasná hodnota by bola nulová. Je na osobe žalobcu,
keďže je zaťažený dôkazným bremenom, aby súdu preukázal, že tieto hnuteľnosti k dnešnému dňu
existujú, kedy boli nadobudnuté a aká je ich súčasná hodnota. Žalobca však k žalobe pripojil iba niekoľko
nečitateľných pokladničných dokladov, ktoré nemajú žiadnu výpovednú hodnotu a ani vzťah k meritu
veci. Žalovaná má zato, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ním tvrdené skutočnosti a svoje

skutkové tvrdenia nepodporil žiadnym dôkazným prostriedkom. Žalovaná uvádza tiež veľmi podstatnú
skutočnosť a síce, že manželia počas trvania manželstva bývali v spoločnej domácnosti v rodinnom
dome na adrese B. XXX, kde žalobca býval ešte rok po rozvode manželstva (žalovaná tam nebývala už
od 05.09.2018). Uvedenú skutočnosť možno preukázať aj oznámením žalobcu zo dňa 27.06.2019, kde
uviedolžalovanej,žekdátumu30.06.2019sazdomusúp.č.148vHvozdniciodsťahuje(žalovanápripája

ako dôkazný prostriedok). Po odchode žalobcu z uvedenej adresy zostal rodinný dom bez zariadenia,
nakoľko žalobca si predmetné zariadenie ponechal pre seba. Uvedenú skutočnosť možno preukázať aj
výsluchom žalovanej ako strany sporu. Ďalej žalovaná spochybňuje existenciu údajnej pohľadávky voči
p. G. H. vo výške 7.000 eur – pôžička bola zo strany dlžníka splatená ešte počas trvania manželstva,
o čom má žalobca vedomosť. Dlžník splatil pôžičku v hotovosti priamo žalobcovi. Žalovaná má zato,

že údajná pohľadávka titulom pôžičky po právnej stránke ani teoreticky nemôže byť v podielovom
spoluvlastníctve strán sporu, nakoľko predmetom spoluvlastníctva môžu byť len veci ako to vyplýva z
ust. § 136 ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Veci môžu byť len hnuteľné a nehnuteľné,
pohľadávka nie je vecou, preto nemôže byť predmetom spoluvlastníctva. Ďalej žalovaná uplatňuje ako
prostriedok procesnej obrany námietky voči návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom svedka E. F. –

ide o matku žalovanej, s ktorou má žalovaná niekoľko rokov trvajúce nezhody. Žalovaná má vedomosť, o
tom že žalobca má s E. F. nadštandardný vzťah, ktorý sa vymyká rámcu bežného priateľstva a uvedená
osoba žalobcu finančne dotuje a je mu všemožne nápomocná. Žalovaná mala so svojou matkou, E. F.
aj súdny spor, ktorý vyhrala a vzhľadom na túto skutočnosť ako aj vzhľadom k dlhodobým nezhodám,
by výsluch uvedenej svedkyne nebol objektívnym dôkazným prostriedkom. Okrem toho p. E. F. nebola

prítomná ani pri poskytnutí pôžičky a ani pri jej splatení, takže sa nemá k čomu vyjadriť. Pokiaľ ide
o zostatkovú hodnotu hnuteľného majetku zakúpeného počas trvania manželstva v rokoch 2013 až
2019 žalovaná rozporuje hodnotu uvedenú žalobcom a znovu uvádza, že tam uvedené hnuteľnosti si
ponechal po rozvode manželstva žalobca, preto ich nemožno prikázať do vlastníctva žalovanej, keďžejej boli žalobcom odňaté. Žalobca uvádza úplne nesprávny a zavádzajúci údaj o tom, že hnuteľnosti boli
zakúpené prevažne z jeho príjmu, čo nie je pravda. Žalobca utrpel v roku 2014 život ohrozujúci úraz
dolnejkončatiny,zktoréhosaliečilvnemocnicitakmer8mesiacov.Následnebolprepustenýdodomácej

liečby, kde sa len vďaka starostlivosti žalovanej jeho stav zlepšoval, ale bol odkázaný na jej pomoc
a jej príjem viac ako 12 mesiacov. Následne začal žalobca poberať invalidný dôchodok, keďže jeho
zdravotný stav bol v dôsledku úrazu natoľko zhoršený, že nebol schopný pracovať a riadne zabezpečiť
hmotné potreby rodiny. Následky úrazu má žalobca do dnešného dňa. Nad rámec vyššie uvedenej
právnej obrany žalovaná uvádza, že pokiaľ by žalobca preukázal, že hnuteľnosti uvedené v žalobe

sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu (čo je nepravdepodobné), žalovaná ich žiada prikázať
do vlastníctva žalobcu (ktorý ich napokon žalovanej odňal, a preto o tieto hnuteľnosti žalovaná nemá
záujem). Vzhľadom k vyššie uvedenému žalovaná žiada, aby súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal
na náhradu trov konania žalovanej v rozsahu 100% trov.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 10.10.2023 (č.l. 53),

v ktorom nesúhlasil s vyjadrením žalovanej a jej tvrdenia poprel. Vyjadrenie žalovanej považoval za
útočnéazavádzajúce.Žalovanánajednejstraneuviedla,žežalobcadoložilkžalobenečitateľnédoklady
a na druhej strane vie vyčítať, že tieto sú z roku 2006 až 2012, v čom je zjavný rozpor. Žalovaná
nesprávne uvádza, že hnuteľné veci označené v žalobe, ktoré pôvodne patrili do masy BSM po uplynutí
3-ročnej lehoty od zániku BSM nezískali status hnuteľností v podielovom spoluvlastníctve a poukázal na

ustanovenie § 149 ods. 4 OZ. Nakoľko predmetné hnuteľné veci nevyužíva pre svoju potrebu, potrebu
rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník a rovnako ich neužívala ani žalovaná v rodinnom dome v
Hvozdnici súp. e. 148. nakoľko som sa neho odsťahoval a rovnako sa odsťahovala aj žalovaná, neplatí
zásada v § 149 ods. 4 OZ, ale platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve. Žalovaná tvrdí, že položky:
1 až 17. 25. 28. 29. 30. 32. 33. 34. 35. 37. 40. 41. 49. 50. 52 boli zakúpené výlučne z finančných

prostriedkov žalovanej. Uvedené žalobca namieta a uvádza, že napr. žalovaná určite nepotrebovala pre
svoje potreby Kompresor Schneider (položka 3). brúsku s príslušenstvom (položka 5). Navyše položka
č. 30) Skriňa v obývačke a položka 34) Mraziak boli zakúpené v roku 2013, teda počas manželstva.
Položky 1 až 5 boli zakúpené počas podnikania na živnosť z Úradu práce z Prešova, pričom to bolo
pred manželstvom, avšak žalovaná tieto veci odmieta vydať, a preto navrhol prikázanie do jej výlučného

vlastníctva a povinnosť výplaty žalobcu. Položky 6/ a 7/ sa nachádzajú v domácnosti G. H. – dlžníka
strán. Čo sa týka dlhu G. H. tento nikdy peniaze nevrátil, a preto ho žiadal vypočuť. Zároveň žiadal
o predloženie zmluvy, ktorou disponuje iba dlžník a žalovaná. Dlh patrí do podielového spoluvlastníctva.
Ostatné položky pod č. 8/ až 17/, 5. 28. 29. 30. 32. 33. 34. 35. 37. 40. 41. 49. 50. 52 zakúpili strany
sporu spoločne počas nášho vzťahu pred manželstvom, resp. počas manželstva a preto sú v našom

spoluvlastníctve. Poprel tvrdenie, že by zobral predmetné veci z rodinného domu v Hvozdnici 148 pri
odchode dňa 30.06.2019 ako sa to snaží prezentovať žalovaná. K položke č. 40 - práčka Ardo, žalovaná
uviedla, že došlo k jej opotrebeniu a nahradila ju práčka Samsung (položka č. 39). preto pôvodná práčka
údajne nemôže mať žiadnu hodnotu. Skutočnosť, že sme nadobudli 2 práčky ešte neznamená, že obe
nie sú v našom spoluvlastníctve a neznamená, že jedna z nich musí byť nutne pokazená. To, že má

nej ak v spotrebič 17 rokov, neznamená, že jeho hodnota je nulová. V prípade funkčnosti, má žalobca
za to, že určitú hodnotu práčka mať musí. Tvrdenie žalovanej, že po opustení domu v Hvozdnici ostal
dom bez zariadenia, žalobca poprel a tvrdil, že veci ostali v rodinnom dome a preto žiadal, aby súd
vykonal ich vvporiadanie. Zotrval aj na tom, že pohľadávka voči G. H. patrí do vyporiadania, t.j. do
podielového spoluvlastníctva. Na výsluchu E. F. trval, pretože darovala žalovanej dom, v ktorom sa

nachádzajú predmetné veci. Pokiaľ je uvedená pri niektorých položkách poznámka Jožo, ide o G. H.,
ktorého podporovali nielen finančne ale aj materiálne, nakoľko bol v núdzi. Dnes však v núdzi nie je.
Okrem jeho výsluchu žiadal predloženie zmluvy, nakoľko tá bola spísaná u advokáta v Bytči a podpisy
boli overené u notára. Podľa vedomostí žalovaného zapožičané finančné prostriedky už vyplatil G. H.
žalovanej, túto skutočnosť však treba verifikovať výsluchom svedka, ako aj výsluchom strany sporu

žalovanej.

5. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 8.12.2023 (č.l. 65), v ktorom
zotrvala na svojom doterajšom vyjadrení a uviedla, že jej boli predložené cestou súdu iba nečitateľné
skeny dokladov, ktoré podľa jej názoru nemajú žiadnu dôkaznú váhu a nevzťahujú sa ani k predmetu

sporu. Žalovaná znovu poukazuje na skutočnosť, že žalobca dňa 11.01.2023 podal na tunajší súd
žalobu o vyporiadanie BSM sp.zn. 17C/2/2023, ktorej obsah je totožný so žalobou vo veci vyporiadania
podielového spoluvlastníctva sp.zn. 46C/51/2023. K tejto skutočnosti sa žalobca zámerne nevyjadril.
Žalovaná má zato, že podanie žaloby voči nej je podložené výlučne snahou žalobcu o pomstu voči jejosobe ako bývalej manželke. Ak by aj žalobca v spore preukázal, že hnuteľné veci označené v jeho
žalobe doposiaľ existujú a majú nejakú trhovú hodnotu, žalovaná znovu uvádza, že o tieto hnuteľnosti
nemá záujem (nakoľko ich ani nemá k dispozícii, ale má zato, že ich má u seba žalobca). Z dikcie

ustanovenia § 142 ods. 1 OZ vyplýva, že ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej
predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. V prípade, ak žalobca preukáže existenciu nejakého údajného
spoločného hnuteľného majetku žalovaná žiada, aby súd nariadil jeho predaj tretej osobe a rozdelenie
výťažku rovným dielom medzi strany sporu. Vykonanie dôkazných prostriedkov, ktoré navrhol žalobca
vo vyjadrení zo dňa 10.10.2023, žalovaná považuje za neúčelné a nehospodárne. Dôkazné prostriedky,

ktoré žalobca navrhol totiž nijako neprispejú k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu veci, preto
žalovaná žiada, aby súd tieto dôkazné návrhy zamietol.

6. Súd následne nariadil vo veci termín pojednávania na 5.2.2024. Žalovaná dňa 18.1.2024 doručila
ďalšie podanie (č.l. 81), v ktorom predložila ako dôkazný prostriedok Zmluvu o splátkovom úvere č.
5065624685 zo dňa 02.12.2014 uzatvorenú medzi žalovanou ako dlžníkom a Slovenskou sporiteľňou,

a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653 ako veriteľom. Uvedeným dôkazným
prostriedkom žalovaná preukazuje, že finančné prostriedky, ktoré boli počas trvania manželstva so
žalovaným poskytnuté tretej osobe – G. H. ako dlžníkovi titulom zmluvy o pôžičke nepochádzali z masy
BSM, ale z úverových prostriedkov žalovanej (oddeleného majetku mimo BSM). Dlh voči SLSP, a.s. zo
zmluvy o splátkovom úvere č. 5065624685 splácala po rozvode manželstva výlučne žalovaná. Ďalej

žalovaná z dôvodu procesnej opatrnosti vznáša voči nároku žalobcu na zaplatenie polovice údajnej
pohľadávky voči G. H. námietku premlčania, nakoľko k splatnosti údajnej pohľadávky malo dôjsť ešte
počas trvania manželstva. Manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené ešte dňa 14.11.2019 a
žaloba v tejto veci bola podaná až po uplynutí trojročnej premlčacej doby od splatnosti pohľadávky v
roku 2023.

7. Na pojednávaní dňa 5.2.2024 súd vec prejednal za účasti strán sporu a ich právnych zástupcov. Po
prednesoch strán a doložení čitateľných listinných dôkazov žalobcom, súd pojednávanie odročil na
25.3.2024 za účelom oboznámenia sa s listinami žalovanou a jej výsluchom na ďalšom pojednávaní.
Súd zároveň predvolal svedka G. H..

8. Na pojednávaní dňa 25.3.2024 súd vypočul žalovanú a pojednávanie odročil za účelom výsluchu
svedka G. H. na 22.5.2024. Na tomto pojednávaní súd vypočul svedka G. H. a svedka G. F.
a pojednávanie odročil za účelom zabezpečenia exekútorského spisu vo veci pohľadávky strán voči G.
H..

9. Dňa 28.5.2024 doručil žalobca súdu čiastočné späťvzatie žaloby (č.l. 151), v ktorom žalobu zobral
späť v časti vyporiadania položiek: Brúska s príslušenstvom v zostatkovej hodnote 4,- Eur (položka č. 5),
fritéza Hyundai v zostatkovej hodnote 5,- Eur (položka č. 6), čajník + rýchlovarná kanvica v zostatkovej
hodnote 8,- Eur (položka č. 7), tyčový mixér Braun v zostatkovej hodnote 7,- Eur (položka č. 8), výroba

a montáž vertikálneho žalúzia v zostatkovej hodnote 56,- Eur (položka č. 9), žehliaca doska Exclusive
v zostatkovej hodnote 6,- Eur (položka č. 10), Komoda 1 x 3 zásuvková v zostatkovej hodnote 8,- Eur
(položka č. 29), ohrievač elektrický v zostatkovej hodnote 6,- Eur (položka č. 42), digitálna kuchynská
váha SOEHNLE v zostatkovej hodnote 4,- Eur (položka č. 49), žehliaca doska Exclusive v zostatkovej
hodnote 7,- Eur (položka č. 50).

10. Následne súd zabezpečil exekútorsky spis Mgr. Mariána Kráľa sp.zn. 90EX/328/2020 (č.l. 160)
a právnych zástupcov strán vyzval na možnosť nazretia do tohto spisu. Dňa 3.9.2024 doručil právny
zástupca žalobcu vyjadrenie vo veci a zotrval na tom, že žiada vo veci priznať mu nárok na vyplatenie
polovice súdom vymoženej istiny a príslušenstva, ktoré patrili do masy BSM.

11. Na pojednávaní dňa 4.9.2024 súd odstránil rozpory k časti hnuteľných vecí, ktorá zostala sporná,
oboznámilsobsahomexekútorskéhospisuapozáverečnýchrečiachvyhlásildokazovaniezaskončené.
Pojednávanie bolo prerušené za účelom prípravy výroku rozsudku, ku ktorého vyhláseniu nedošlo
z dôvodu evakuácie budovy súdu pre nahlásenú bombu. Súd preto naradil pojednávanie na 18.9.2024,

na ktorom vyhlásil rozsudok.

12. Prednostne sa súd vysporiadal s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom, ktoré vyhodnotil v zmysle
§ 144 až 146 CSP tak, že so súhlasom žalovanej konanie v časti o vyporiadanie podielovéhospoluvlastníctva k hnuteľným veciam označeným nasledovne: Brúska s príslušenstvom v zostatkovej
hodnote 4,- Eur, fritéza Hyundai v zostatkovej hodnote 5,- Eur, čajník + rýchlovarná kanva v zostatkovej
hodnote 8,- Eur, tyčový mixér Braun v zostatkovej hodnote 7,- Eur, výroba a montáž vertikálneho žalúzia

v zostatkovej hodnote 56,- Eur, žehliaca doska Exclusive v zostatkovej hodnote 6,- Eur, Komoda 1 x
3 zásuvková v zostatkovej hodnote 8,- Eur, ohrievač elektrický v zostatkovej hodnote 6,- Eur, digitálna
kuchynská váha SOEHNLE v zostatkovej hodnote 4,- Eur, žehliaca doska Exclusive v zostatkovej
hodnote 7,- Eur, zastavil.

13. Zostávajúci žalobný nárok žalobcu, týkajúci sa položiek 1 až 4, 11-28, 30-41, 43-48, 51 a 52, súd
vyhodnotil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

15. Podľa § 136 ods. 1 a 2 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo
je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

16. Podľa § 141 ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom

vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

17. Podľa § 142 ods. 1 až 3 OZ:
1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého
spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie

veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom;
prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlast.níkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi
jej predaj a výťažok rozdelí po.dľa podielov.
2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci

za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

18. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu

povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 3)

19. Podľa § 147 ods. 1 a 2 OZ:

(1)Pohľadávkaveriteľalenjednéhozmanželov,ktorávzniklazatrvaniamanželstva,môžebyťprivýkone
rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
(2) To neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí sa dohodli podľa ustanovení
§ 143a, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

20. Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh
podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci,
že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre

potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 30.11.2013

manželstvo, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 30P/238/2018 zo dňa
16.10.2019 o rozvode manželstva, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.11.2019. Uvedené bolo
nesporné (rozsudok o rozvode manželstva č.l. 39). Rovnako nesporné je, že trojročná lehota na
vyporiadanie BSM uplynula dňa 14.11.2022. Medzi stranami sporu nedošlo v zákonnej lehote k dohodeo vyporiadaní BSM ani k podaniu žaloby o vyporiadanie BSM, a tak v zmysle § 149 ods. 4 OZ platí
zákonnádomnienka,žepokiaľideohnuteľnéveci,žesamanželiavyporiadalipodľastavu,vakomkaždý
z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako

vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

22. Žalobca do žaloby o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zahrnul hnuteľné veci a pohľadávku

z pôžičky poskytnutej G. H., ktorá mala byť vyplatená žalovanej. Súd prednostne konštatuje, že
spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem absolútneho a
relatívnehozánikupodielovéhospoluvlastníctvaobsahujezákonustanoveniaozrušeníspoluvlastníctva,
ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci vyporiadania, odstránenia
alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku podielového spoluvlastníctva sa
menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo veci samej. Spoluvlastníci sa teda

kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to
dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto
konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu.

23. V prejednávanej veci dohoda medzi stranami sporu (spoluvlastníkmi) nie je možná, pretože strany
anivpriebehusporunedospelikzhodnýmnázoromtýkajúcimsažalobnéhonároku.Žalovanávpriebehu
celého sporu popierala nárok žalobcu a tvrdila, že žalobcom opísané veci sú jej výlučným vlastníctvom,
boli získané z jej finančných prostriedkov, prípadne ku dňu rozhodovania súdu neexistujú. Rovnako
namietala, že pohľadávka v sume 7.000,- Eur nepatrí do BSM, išlo o výlučnú pohľadávku žalovanej,

a tak žalobca nemá nárok na polovicu z uplatnenej sumy. Z povahy podielového spoluvlastníctva
ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k
dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho
vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval
v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané nasledovné skutočnosti: Z vyjadrenia žalobcu
(na pojednávaní dňa 22.5.2024) vyplynulo, že po úraze mu bol jednorázovo vyplatený invalidný
dôchodok súhrnne za určité obdobie v sume 5.000,- Eur, pričom tieto peniaze minula okamžite žalovaná
ako jeho vtedajšia manželka. Časť peňazí bola investovaná do nehnuteľnosti G. H., v ktorej vtedy

manželia žili. K výsluchu svedka H. uviedol, že popiera jeho tvrdenia, že mu uhradil sumu 3.300,-
Eur titulom pôžičky, pretože si to svedok asi pomýlil s peniazmi za kúpu zeleného Peugeotu. Dlh
z pôžičky svedok žalobcovi nevyplatil, vyplatil ho žalovanej. K hnuteľným veciam uviedol, že skutočne
stranám sporu výrazne finančne pomáhali rodičia žalovanej, no otec žalovanej – svedok G. F. nemohol
vedieť o tom, že peniaze mali žalobca so žalovanou aj od matky žalobcu, ktorá vtedy pracovala

v Anglicku a peniaze im posielala napr. na svietidlá, či batérie. Z výsluchu žalovanej na pojednávaní
dňa 25.3.2024 vyplynulo, že po zistení mimomanželského vzťahu žalobcu sa z rodinného domu
v Hvozdnici, v ktorom sa hnuteľné veci, ktoré sú predmetom sporu, odsťahovala 5.9.2018. Žalobca
v ňom žil do roku 2019. Tieto základné skutočnosti mal súd v konaní za nesporné. Rovnako nesporné
je aj tvrdenie žalovanej, že v predmetom dome od roku 2018 nebýva, dom teda neužíva. Žalovaná

prvotne tvrdila, že po odsťahovaní žalobcu z domu sa veci uvedené v žalobe v dome nenachádzajú.
Za rozhodujúce považovala to, že v roku 2014 utrpel žalobca úraz, z ktorého dôvodu bol pol roka
hospitalizovaný v nemocnici, a tak bola žalovaná nútená vrátiť sa do práce z materskej dovolenky
za účelom zabezpečenia príjmu domácnosti. V rámci výsluchu na otázky právneho zástupcu žalobcu
žalovaná pripustila, že dvere (zasúvacie dvere, pozn. súdu) skutočne zakúpil žalobca, ostatné veci

boli zakúpené z finančných prostriedkov žalovanej. Interiérové dvere zakúpil otec žalovanej, skrine sa
v dome nenachádzajú, a výnimkou vstavanej. Žalovaná uviedla, že s matkou má dlhodobo zlý vzťah,
pričom matka voči nej podala žalobu o vrátenie daru. Okrem toho mala žalovaná za to, že jej matka má
záujem na úspechu žalobcu v spore, nakoľko sa s ním stretáva, so žalobcom mala sexuálny vzťah.
K pôžičke G. H. uviedla, že v jeho dome spolu so žalobcom určitý čas bývali pre nezhody s matkou

žalovanej. Počas manželstva poskytla tejto osobe pôžičku, ktorú uhradil v priebehu manželstva, a to
žalobcovi. Potvrdila, že pôžičku dňa 2.12.2014 poskytla G. H. z prostriedkov zo spotrebiteľského úveru,
ktorý sama splácala, išlo o sumu 5.500,- Eur. G. H. ju mal podľa tvrdení žalovanej splatiť v roku 2018.
Žalovaná tiež tvrdila, že prostriedky zo zmluvy o úvere zabezpečila v čase, keď bol žalobca po úrazea bolo to výslovne pre G. H.. K otázke písomnej formy zmluvy o pôžičke sa nevedela vyjadriť. Žalovaná
potvrdila, že so žalobcom sa spoznala v roku 2004, v dome v Hvozdnici nebýva a veci, ktoré sú
predmetom žaloby v dome nie sú. K položkám označeným s poznámkou „u Joža“ uviedla, že tieto veci

ponechali strany sporu G. H. v čase, keď u neho bývali a ponechali mu ich ako odplatu za to, že mohli
u neho bývať. K hnuteľným veciam žalovaná uviedla, že v dome sa nachádza iba konštrukcia trampolíny
bez plachty, vo všeobecnosti v dome nie sú žiadne veci, prípadne sú bez hodnoty. Mala za to, že v dome
je iba stará chladnička, sieťky na okná a zasúvacie dvere.

25. K návrhom na vykonanie dokazovania, a to na výsluch matky žalovanej k otázke existencie
hnuteľných vecí v dome v Hvozdnici ako aj na realizáciu obhliadky domu v Hvozdnici, súd uvádza, že
tieto návrhy žalobcu súd zamietol z dvoch dôvodov: Prvým bol ten, že žalobca tieto návrhy vzniesol
po lehote stanovenej vo výzve súdu, t.j. v rozpore s § 153 CSP, pričom v poučení (č.l. 48) bol žalobca
o následkoch neskorého predloženia prostriedkov procesného útoku a obrany upozornený. Žalovaná
od počiatku namietala existenciu predmetných hnuteľných vecí ako aj skutočnosť, že sa nenachádzajú

v rodinnom dome v Hvozidnici. Žalobcovi nič nebránilo v rámci postupu podľa § 167 CSP navrhnúť
výsluch matky žalovanej, prípadne obhliadku na mieste samom. Nakoľko tak neučinil, súd konanie
v tejto časti koncentroval. Druhým dôvodom zamietnutia týchto návrhov je skutočnosť, že tieto návrhy
nemajú oporu v zistenom skutkovom stave. Žalobca dôvodil, že matka žalovanej jej dom darovala, avšak
z vykonaného dokazovania vyplynulo a je nesporné, že tento dom žalovanej darovala matka v čase

pred rekonštrukciou, ktorú rodičia žalovanej finančne znášali, no v dome sami nežili. Zároveň mal súd za
preukázané, že žalovaná má s matkou dlhodobo narušené vzťahy (aj z dôvodu neštadardného vzťahu
matky žalovanej so žalobcom) a tiež, že v dome matka žalovanej dlhodobo nebola (žalovaná vymenila
zámky), t.j. nemôže mať vedomosť o hnuteľných veciach, ktoré sa v ňom nachádzajú. S ohľadom na
blízky vzťah tejto osoby so žalobcom, mal súd za to, že rovnako z dôvodu objektivity prípadnej výpovede,

ako aj z dôvodu neznalosti stavu rodinného domu ku dňu rozvodu manželstva (či rozhodovania súdu),
by táto osoba nemohla relevantne uviesť, aké veci sa v čase rozhodovania súdu nachádzajú v spornej
nehnuteľnosti.

26. Z potvrdenia žalobcu o odsťahovaní z rodinného domu v Hvozdnici súp. č. 148 (č.l. 43) vyplýva, že

žalobca sa z tejto nehnuteľnosti, v ktorej naposledy strany sporu bývali, odsťahoval 27.6.2019. Žalovaná
tieto skutočnosti nepoprela, a tak má súd uvedené za nesporné.

27. Z výsluchu svedka G. H., mal súd za preukázané, že svedok bol priateľom prvotne žalovanej,
s ktorou sa pozná od detstva a následne aj so žalobcom, ako jej partnerom. S oboma už niekoľko rokov

nekomunikuje. Strany sporu žili v dome svedka od roku 2014 do konca roku 2015 alebo 2016, pričom išlo
o obojstranne výhodnú situáciu. Svedok potreboval pomôcť s rekonštrukciou domu, stranám sa narodilo
dieťa a žalobca bol po ťažkom úraze. Dieťa mal rád, a preto im s ním v ťažkých časoch pomáhal. Za
bývanie nepožadoval nájom, no strany mu často finančne pomohli. Keď nemal napríklad na energie,
uhradili ich žalobca so žalovanou, no na druhej strane inokedy on hradil nákupy, napríklad plienky. Čo

sa týka hnuteľných vecí, svedok potvrdil, že mu strany v domácnosti nechali plynový sporák, digestor,
sedačku, TV zn. LG, kuchynský stôl Ikea a nejaké koberce, chladničku s mrazničkou. Sporák a digenstor
dostal ako darček na Vianoce a ostatné veci boli staré, použité, vyradené z ich domácnosti. Svedok tiež
potvrdil, že v čase kúpy nehnuteľnosti mu žalovaná na prelome rokov 2014/2015 požičala sumu 5.500,-
Eur. Ich vrátenia sa domáhali obaja účastníci po svadbe. Z tejto sumy vrátil 3.300,- Eur v hotovosti pred

kostolom v Bytči priamo žalobcovi, bolo to v roku 2016-2017. Ďalších tisíc eur splácal v splátkach po
100,- Eur. Následne mu žalovaná dala podpísať zmluvu, v ktorej vyhlásil, že suma 3300,- Eur nebola
vrátená titulom pôžičky, ale za veci, ktoré ponechali strany sporu u neho v dome. Zmluvu podpísal, aby
mu nebolo zamedzené stretávanie s dieťaťom strán sporu. Žalovaná svedka vyzvala na podpis zmluvy
u notára v Bytči, v ktorej vyhlásil, že si od žalovanej požičal sumu 5.500,- Eur. Bolo to niekedy v roku

2017 a obsah zmluvy si nepamätal. Pre nemožnosť vrátiť peniaze a na základe tejto písomnej zmluvy
bola voči nemu následne vedená exekúcia u JUDr. Kráľa, ktorú vyplatil približne pred dvoma rokmi.
Zmluvou nedisponoval.

28. Z výsluchu svedka, G. F., otca žalovanej vyplýva, že svedok bol v prvom rade v domnienke, že

žalobcu žaluje žalovaná o zaplatenie peňazí (v skutočnosti je žalobca iniciátorom sporu). Potvrdil, že
dom, v ktorom žili strany sporu darovali spolu s manželkou žalovanej ako svojej jedinej dcére. Tento dom
prerobili rodičia žalovanej, strany v ňom bývali asi do roku 2019, teraz v ňom nebýva nikto. Uviedol, že
všetky interiérové dvere dal robiť svedok s manželkou, jedine zasúvacie dvere do detskej izby (ktoré súiné) zakúpil žalobca. Celý dom prešiel rekonštrukciou a nábytok do kúpeľne ako aj spotrebiče v dome
rovnako financovali rodičia žalovanej. Tvrdil, že aj pec na vypaľovanie keramiky hradili rodičia žalovanej.
Mladým kupovali aj spotrebiče (napr. mikrovlnku, či spotrebiče do kuchyne). Dom bol darovaný žalovanej

v roku 2006, rekonštrukcia začala v roku 2004 a ukončila sa v roku 2015.

29. Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 2.12.2014 (č.l. 71) vyplýva, že bola uzavretá medzi žalovanou
ako dlžníkom a Slovenskou sporiteľňou, pričom výška úveru je 5.000,- Eur, výška splátky 82,41 Eur
a úver je splatný do 20.12.2024. Z uvedeného je zrejmé, že úver bol poskytnutý v priebehu trvania

manželstva.

30. Z exekútorského spisu Mgr. Mariána Kráľa, exekútora povereného Okresným súdom Banská
Bystrica, sp.zn. 90EX328/20 (č.l. 160) vyplýva, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané
na základe platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica sp.zn. 34Up/1758/2019
s dátumom vydania 13.12.2019 na vymoženie istiny 5.500,- Eur a úrokov z omeškania vo výške 5 %

ročne z tejto sumy od 2.6.2018 do zaplatenia. Ďalej zo spisu vyplýva, že exekúcia bola vedená zrážkami
zo mzdy. Následne sa povinný dostavil do úradu exekútora dňa 9.11.2020 a na účet uhradil sumu 6.000,-
eur. Zároveň požiadal o odblokovanie mzdy a zaviazal sa uhrádzať mesačné splátky 100,- Eur. Zo spisu
ďalej vyplýva, že exekúcia bola skončená dňa 25.3.2022 a vymožená bola celková suma 7.043,07 Eur
a trovy súdneho exekútora v sume 1.762,80 Eur.

31. V prvom rade sa súd zaoberal hnuteľnými vecami, ktoré pozostávali z hnuteľných vecí
nadobudnutých pred vznikom bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, t.j. pred 30.11.2013 a z vecí
nadobudnutých za trvania manželstva, t.j. od 30.11.2013 do 14.11.2019. Vyhodnotenie nároku žalobcu
preto súd rozdelil na dve skupiny, a to prvú: hnuteľné veci, ku ktorým malo vzniknúť podielové

spoluvlastníctvo strán sporu pred vznikom BSM, t.j. pred vznikom manželstva a druhú skupinu, ktorú
tvoria hnuteľné veci, ku ktorým vzniklo podielové spoluvlastníctvom zánikom BSM v zmysle zákonnej
domnienky podľa § 149 ods. 4 OZ, t.j. malo ísť o veci nadobudnuté za trvania manželstva.

32. Prvú skupinu hnuteľných vecí – t.j. vecí nadobudnutých pred vznikom manželstva (mimo BSM) tvoria

položky č. 1-4 (rám kabíny, príslušenstvo k boxu, kompresor Schneider, odsávanie Easy – vysávač
a odlučovač), 11-17 (materiál prípojka voda, skrinky do kúpeľne, batérie na vodu, koberec Istanbul,
batéria v práčovni, TV Hyundai CTV – 1422 N, infračervená pec pohoda Turbo plus), 25 (matrace
spálňa), položky 28, 30, 32, 33, 34, 35, 37, 40, 41, 52: komoda Ikea 4 kusy, skriňa v obývačke,
spálňa, svetlá dom, mraznička, vianočný stromček, stolík počítačový (z roku 2006, dátum nadobudnutia

v žalobe uvedený 2002, oprava PZ žalobcu na pojednávaní dňa 25.3.2024), práčka Ardo, chladnička
s mrazničkou, regál 4-dielny veľký. K týmto položkám súd konštatuje, že žalobca preukázal existenciu
pokladničných dokladov, faktúr (na meno žalobcu) iba k časti týchto hnuteľných vecí. Pokiaľ žalobca
tvrdí, že tieto veci nadobudli strany do podielového spoluvlastníctva pred vznikom manželstva, táto
skutočnosť z ničoho nevyplýva. V prvom rade je nutné konštatovať, že zakúpenie veci pod vyššie

označenými položkami žalobca preukázal iba v časti, išlo o veci nadobudnuté v období od 2006 do
2012, t.j. ide o vecí ku dňu rozhodovania súdu nielen staré, ale aj častokrát nehodnotné. Čo sa týka
položiek s vyššou hodnotou, pokiaľ žalobca disponuje pokladničnými dokladmi a faktúrami, je zrejmé,
že tieto nadobudol do výlučného vlastníctva. Na tomto charaktere vlastníctva nemení nič ani spôsob
ich užívania, t.j. oboma bývalými partnermi. Pokiaľ teda išlo o veci vo výlučnom vlastníctve žalobcu,

žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je správnym právnym nástrojom
na uplatnenie jeho nárokov a žalobca sa mal domáhať ich vydania od žalovanej, u ktorej podľa jeho
tvrdení tieto vecí sú. Zároveň súd zdôrazňuje, že z vykonaného dokazovania – z výsluchu svedka G.
F. vyplynulo, že niektoré hnuteľné vecí boli zakúpené rodičmi žalovanej, nakoľko dcére a jej partnerovi
takýmto spôsobom pomáhali. Pre presnosť a úplnosť súd zdôrazňuje, že žalobca preukázal existenciu

výlučne pokladničných dokladov k položkám č. 1 až 4, 17 (rám kabíny, príslušenstvo, kompresor,
odsávač, infračervená pec), ktoré boli zakúpené pred vznikom manželstva na meno žalobcu (faktúry
sú obsahom prílohovej obálky č.l. 95). Z výpovede žalobcu a ním predloženej Dohody o poskytnutí
príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť vydanú rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Prešov, v zmysle ktorej bol poskytnutý príspevok 80.061,- Sk (č.l. 136) je zrejmé, že tieto hnuteľné veci

mali slúžiť jeho povolaniu, boli získané za prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté formou príspevku, t.j.
ide o jeho výlučný majetok. Z ďalších dokladov vyplýva zakúpenie hnuteľných vecí – komoda, žalúzie
– výroba a montáž, a to na meno žalovanej. Súd má za to, že ide o jej výlučný majetok, nakoľko
žalobca nepreukázal nadobudnutie do podielového spoluvlastníctva. Obdobný režim súd vzhliadol ajpri ďalších položkách, ku ktorým žalobca doložil buď pokladničné doklady alebo faktúry vystavené na
meno žalobcu či žalovanej. Z uvedených listín a ani z kontextu vykonaného dokazovania nevyplynulo, že
by strany sporu pred manželstvom nadobúdali hnuteľné veci do podielového spoluvlastníctva, t.j. žeby

nadobúdali hnuteľné veci za finančné prostriedky v pomere každý 1-ica. Žalovaná dokonca uviedla, že
všetky veci boli zakúpené z jej finančných prostriedkov. Na výslovnú otázku súdu na pojednávaní dňa
22.5.2024 (č.l. 134) právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že všetky žalobcom opísané veci v žalobe
nadobudla žalovaná do výlučného vlastníctva. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania tvrdených
skutočností, z ktorých odvodzuje pre seba priaznivý následok, má žalobca a tento nepreukázal, že by

tieto hnuteľné veci boli nadobudnuté do podielového spoluvlastníctva, a tak súd žalobu v tejto časti
zamietol. K hnuteľným veciam nadobudnutým pred vznikom manželstva, ku ktorým žalobca predložil
faktúry a pokladničné dôkazy, súd navyše uvádza, že boli účtované na meno žalobcu, prípadne na jeho
živnosť, a tak s nimi žalobca disponuje pravdepodobne aj z účtovných dôvodov. Je preto zrejmé, že
nemôže ísť o veci v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Súd má za to, že ani tvrdenie žalovanej, že
niektoréztýchtovecísavdomenachádzajú,nemávplyvnaposúdenietejtočastinároku,nakoľkonebolo

preukázané, že išlo o veci nadobudnuté do podielového spoluvlastníctva strán sporu, išlo o majetok
žalobcu alebo žalovanej, a tak bolo nutné žalobu v tejto časti zamietnuť.

33. Druhú skupinu hnuteľných vecí tvoria hnuteľné veci nadobudnuté za trvania BSM, na ktoré sa
má vzťahovať zákonná domnienka podľa § 149 ods. 4 OZ. Rovnaký režim platí aj pre majetkové

práva manželov, ktoré patrili do ich bezpodielového spoluvlastníctva. V zmysle uvedeného ustanovenia
Občianskeho zákonníka platí, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu,
v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva výlučne užíva ako vlastník pre svoju potrebu
alebo potrebu svojej rodiny a domácnosti. Preto ak určitú hnuteľnú vec na konci ustanovenej trojročnej
lehoty užíva len jeden z bývalých manželov, pričom sa toto užívanie nedeje proti vôli druhého manžela,

alebo ak sa na konci tejto lehoty vytvoril faktický stav trvalého nerušeného užívania veci len jedným
z manželov, možno konštatovať, že tento manžel vec užíva výlučne ako vlastník pre svoju potrebu.
Ak sa takýto skutkový záver nepotvrdí, hnuteľná vec sa uplynutím trojročnej lehoty stane predmetom
podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, ktorých podiely sú rovnaké. Pokiaľ ide o ostatné
spoločné majetkové práva a povinnosti bývalých manželov (napr. v prípade spoločných vkladov, dlhov,

pohľadávok, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva), platí tiež nevyvrátiteľná právna
domnienka, že bývalí manželia sú z týchto ostatných majetkových práv a povinností vo vzájomnom
vzťahu oprávnení a zaviazaní v rovnakom pomere.

34. Žalobca v žalobe tvrdil, že ním označené hnuteľné veci neužíva žiaden z manželov, nachádzajú

sa v rodinnom dome vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
predmetné veci sa v čase existencie manželstva mali nachádzať v rodinnom dome v Hvozdnici, nakoľko
tieto tvrdenia žalovaná nepoprela, a tak sa na hnuteľné veci vzťahuje režim § 149 ods. 4 OZ. Sporná
bola otázka preukázania ich existencie a zostatkovej hodnoty v čase rozhodovania súdu. Výnimku
z týchto vecí nadobudnutých podľa tvrdení žalobcu za trvania manželstva tvoria položky č. 43 až

48 s poznámkou Jožo. Z vyjadrení strán vyplynulo, že malo ísť o hnuteľné veci nachádzajúce sa
v nehnuteľnosti G. H., a to plynový sporák, digestor, sedačka, TV LG, kuchynský stôl Ikea. Tieto
veci žiadal žalobca prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou vyplatiť ho polovicou
ich zostatkovej hodnoty. Z vykonaného dokazovania skutočne vyplynulo, že veci sú v nehnuteľnosti
svedka G. H.. Žalovaná ako aj svedok zhodne uviedli, že tieto boli ponechané svedkovi za to, že

v jeho nehnuteľnosti mohli strany bývať. Svedok uviedol a strany nepopreli, že v jeho dome žili žalobca
a žalovaná približne rok, a to bezodplatne, občas prispeli na náklady domácnosti. Žalobca rovnako
nepopreltvrdeniesvedkaotom,žetietovecimustranydarovali,pričomišloopoužitéveciaibadveznich
boli nové a tie dostal ako vianočný darček (plynový sporák a digestor). S ohľadom na to, že tieto tvrdenia
svedka a žalovanej žalobca nepoprel, prípadne nepreukázal opak, súd má za to, že položky 43 až 48 sú

výlučným vlastníctvom G. H., a tak nemôžu byť predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
Navyše, samotný právny zástupca žalobcu v rámci prednesu na pojednávaní dňa 4.9.2024 poukázal na
to, že svedok potvrdil, že vrátenie sumy 3300,- Eur žalobcovi bolo titulom hnuteľných vecí, ktoré strany
sporu ponechali v jeho nehnuteľnosti, a tak má súd za to, že vlastnícke právo svedka k týmto položkám
nenamietal, teda je nesporné a preukázané. V tejto časti súd preto rovnako žalobu zamietol.

35. Sporný bol zoznam hnuteľných vecí v položkách č. 18-24, 26-27, 31, 36, 38-39, 51, t.j. tlačiareň
farebná Canon v hodnote 75,- Eur, trampolína v hodnote 75,- Eur, skriňa chodba v hodnote 350,- Eur,
zasúvacie dvere plex 1 v hodnote 500,- Eur, kuchynský elektrický sporák v hodnote 30,- Eur, mikrovlnnárúra v hodnote 30,- Eur, TV LG 3D v hodnote 250,- Eur, sieťky na okná 4 kusy v hodnote 75,- Eur, kovové
regále Ikea 2 kusy v hodnote 65,- Eur, skriňa na topánky 3 – zásuvková v hodnote 50,- Eur, regále
pivnica v hodnote 14,- Eur, chladnička Zanussi v hodnote 163,- Eur, práčka Samsung v hodnote 163,-

Eur, refraktor – LED svietidlo 2 kusy v hodnote 50,- Eur. Z týchto položiek sa v priebehu sporu stalo
nesporným, že zasúvacie dvere Plex skutočne boli zakúpené žalobcom za trvania BSM, t.j. patria do
BSM a nachádzajú sa v dome. K hodnote dverí dospeli strany zhodne vo výške 300,- Eur. Žalovaná vo
výpovedi potvrdila, že v dome sú aj sieťky na okná a tiež chladnička J.. Strany sporu sa zhodli na tom,
že zostatková hodnota chladničky je 50,- Eur a bude prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu, sieťky

na okná a zasúvacie dvere budú prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej, pričom hodnota sieťok
bola zhodne určená v sume 10,- Eur a dverí v sume 300,- Eur. K položke trampolína z dokazovania ako
aj z odpovede právneho zástupcu žalobcu na otázku súdu na pojednávaní dňa 4.9.2024 vyplýva, že
trampolína bola zakúpená pre maloleté dieťa strán sporu, t.j. nie je v podielovom spoluvlastníctve strán.
Sporné ostali nasledovné položky: tlačiareň farebná Canon v hodnote 75,- Eur, ktorá sa podľa vyjadrení
žalovanej v dome nenachádza a žalobca nepreukázal ani zakúpenie tejto položky. Rovnako pri položke

– skriňa chodba v hodnote 350,- Eur, žalobca nešpecifikoval, o akú skriňu má ísť, nakoľko žalovaná
uviedla, že v dome sa nachádza iba jedna skriňa, a to vstavaná. K položkám kuchynský elektrický sporák
v hodnote 30,- Eur, mikrovlnná rúra v hodnote 30,- Eur, TV LG 3D v hodnote 250,- Eur, kovové regále
Ikea 2 kusy v hodnote 65,- Eur, skriňa na topánky 3 – zásuvková v hodnote 50,- Eur, regále pivnica
v hodnote 14,- Eur, práčka Samsung v hodnote 163,- Eur, refraktor – LED svietidlo 2 kusy v hodnote

50,- Eur, súd poznamenáva, že podľa vyjadrení žalovanej sa v dome nenachádza, no najmä žalobca
nepreukázal spôsob ich nadobudnutia, existenciu ku dňu zániku BSM. Je teda pochybné tvrdenie
žalobcu, že sa veci nachádzajú v nehnuteľnosti v Hvozdnici, pričom po uplynutí 5 rokov od opustenia
tejtonehnuteľnostižiadalvykonaťobhliadkunamiestesamomzaúčelompreukázaniaexistencieastavu
týchto vecí. Súd má za to, že je zarážajúce, že sa žalobca vecí nedomáhal v zákonnej trojročnej

lehote a vyčkával, kým hnuteľné veci podľahnú opotrebeniu, zničeniu, prípadne je ich hodnota znížená
plynutím času. Žalobca nepreukázal existenciu týchto hnuteľných vecí, a tak ďalší návrh žalobcu na
znalecké dokazovanie ohľadom ich hodnoty súd vyhodnotil ako nehospodárny a nedôvodný.

36. Osobitnú položku tvorí nárok žalobcu na vyplatenie polovice finančného plnenia G. H. titulom

zmluvy o pôžičke. Pokiaľ ide o ostatné spoločné majetkové práva a povinnosti bývalých manželov
(napr. v prípade spoločných vkladov, dlhov, pohľadávok, ktoré tvoria predmet bezpodielového
spoluvlastníctva), platí tiež nevyvrátiteľná právna domnienka, že bývalí manželia sú z týchto ostatných
majetkových práv a povinností vo vzájomnom vzťahu oprávnení a zaviazaní v rovnakom pomere.
V zmysle odbornej literatúry platí, že: „Po uplynutí troch rokov od zániku BDM môže uplatniť spoločnú

pohľadávkuvočitretejosobektorýkoľvekzbývalýchmanželov,atovrežimeaktívnejsolidarity.Potom,čo
jeden z manželov dostane z tejto pohľadávky plnenie, bude povinný zaplatiť druhému manželovi naňho
pripadajúcu časť.“ (Fekete a kol., Občiansky zákonník. Veľký komentár, zväzok II., s. 394). Obdobný
právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp.zn. 22 Cdo/1192/2007, z ktorého
vyplýva, že „vyporiadanie spoločnej pohľadávky v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov

neprichádza do úvahy, pokiaľ nebolo uplatnené v 3-ročnej zákonnej lehote pre vyporiadanie BSM.
Po uplynutí 3 rokov, od zániku bezpodielového spoluvlastníctva môže uplatniť spoločnú pohľadávku
voči tretej osobe ktorýkoľvek z manželov a to v režime aktívnej solidarity. Po tom, čo obdrží z tejto
pohľadávky plnenie, bude povinný zaplatiť druhému časť na ňu pripadajúcu.“ Žalobca tvrdil, že tento
nárok odvodzuje od pôžičky poskytnutej stranami sporu v priebehu manželstva svedkovi H.. Súd mal

v konaní za preukázané, že dňa 2.12.2014 uzavrela žalovaná zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a to
v sume 5.500,- Eur. Rovnako mal súd za preukázané, že v priebehu sporu poskytla žalovaná sumu
5.500,- Eur ako pôžičku G. H.. Žalovaná na jednej strane tvrdila, že G. H. ako kamarátovi strany
požičali určitú finančnú čiastku, ktorú splácala žalovaná zo splátkového úveru v SLSP. Túto pôžičku
mal H. v priebehu manželstva splatiť priamo žalobcovi, no neuviedla a najmä nepreukázala skutočné

vyplatenie v čase trvania manželstva. Potvrdila, že za účelom zabezpečenia tejto sumy pre G. H. si
zabezpečila úver v sume v I. I. vo výške 5.500,- Eur. Na druhej strane tvrdila, že nevie, či o pôžičke
bola vyhotovená písomná zmluva a ak aj bola, nemá ju. Svedok H. potvrdil, že mu strany poskytli
pôžičku 5.500,- Eur na prelome rokov 2015/2016, tvrdil, že časť z nej uhradil žalobcovi v hotovosti, no
na druhej strane potvrdil, že u notára v Bytči podpísal žalovanej písomnú zmluvu, v ktorej vyhlásil,

že mu požičala sumu 5500,- Eur a suma, ktorú uhradil žalobcovi bola za hnuteľné veci ponechané
v jeho nehnuteľnosti. Následne titulom tejto zmluvy bola vedená exekúcia. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že skutočne bola vedená exekúcia, kde titulom bol platobný rozkaz, v zmysle ktorého bola
právoplatne judikovaná istina vo výške 5.500,- Eur a tiež úroky z omeškania. Tvrdenie žalovanej, žeprostriedky poskytnuté G. H. ako pôžička nepochádzali z prostriedkov BSM, ale z úveru, ktorý výhradne
splácala žalovaná, nie je rozhodujúce. Je totiž nesporné, že úver bol poskytnutý žalovanej v priebehu
manželstva, o tomto úvere mal nesporne vedomosť aj žalobca ako jej manžel, t.j. úver a prostriedky

z neho patria do BSM, rovnako ako príjem žalovanej, z ktorého boli uhrádzané splátky úveru za trvania
manželstva. Ďalej je nesporné, že skutočne nedošlo k vyporiadaniu BSM medzi stranami sporu, t.j.
žalovaná sa nedomáhala voči žalobcovi nárokov z tohto úveru. Rozhodujúca je skutočnosť, že úver bol
jednak poskytnutý za trvania manželstva a v jeho priebehu bol splácaný z prostriedkov patriacich do
BSM, nakoľko samotná žalovaná uviedla, že boli splácané z jej príjmu. Príjem každého z manželov patrí

do BSM, pokiaľ strany nezúžia BSM, prípadne ho nezrušia, čo v danom prípade strany ani netvrdili,
ani nepreukázali. Samotný úver však nie je predmetom sporu, predmetom sporu sú prostriedky získané
zo zmluvy o pôžičke poskytnutej žalobcovi, pričom rozhodujúce je, že išlo o prostriedky, ktoré strany
nadobudli za trvania manželstva z iného úveru a následne požičali G. H.. Strany sporu ako aj svedok
potvrdili, že túto sumu skutočne požičali G. H.. Existenciu písomnej formy zmluvy žalovaná nepoprela,
no ani nepreukázala. Pokiaľ teda právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 4.9.2024 tvrdila,

že pôžička v sume 5.500,- Eur poskytnutá G. H. bola splatená dlžníkom ešte za trvania manželstva
a exekúcia bola vedená iným titulom, uvedené skutočnosti nepreukázala a nenavrhla vykonať žiaden
dôkaz. Naopak, súd má za to, že žalovaná nepreukázala existenciu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej
bol následne vydaný platobný rozkaz a začaté exekučné konanie. Pokiaľ by tvrdenia žalovanej o tom,
že exekuovaná pohľadávka voči G. H. vznikla z iného titulu, boli pravdivé, navrhla by vykonať dôkaz,

ktorý by existenciu iného titulu preukázal (napr. by predložila zmluvu o pôžičke, prípadne by navrhla
pripojiť spis Okresného súdu Banská Bystrica vo veci sp.zn. 34Up/1758/2019). Zároveň súd zdôrazňuje,
že istina 5.500,- eur bola predmetom zmluvy o pôžičke, po súdnom prieskume bol vydaný platobný
rozkaz a začatá (aj ukončená) exekúcia, a tak má za to, že išlo o totožnú pôžičku poskytnutú stranami
sporu svedkovi G. H.. Navyše, pri rozhodnutí o návrhu na vydanie platobného rozkazu došlo k prieskumu

titulu vzniku tejto pohľadávky, ktorá následne bola judikovaná právoplatným platobným rozkazom, a tak
súd nemal dôvod opätovne tieto skutočnosti preskumávať, pokiaľ nebol tvrdený opak. Argumentácia
žalovanej, že žalobca si v konaní uplatnil pohľadávku vo výške 7.000,- Eur a z exekútorského spisu
vyplynula výška pohľadávky 5.500,- Eur zakladá fakt, že išlo o inú pohľadávku, nemá oporu v zistenom
stave. Žalobca si totiž v konaní uplatnil nárok na úhradu polovice majetkového práva, pričom pohľadávka

s príslušenstvom vyplatená nesporne žalovanej predstavovala sumu 7.043,07 Eur. Žalobca si uplatnil
menej, t.j. 7.000,- Eur. V zmysle vyššie citovanej judikatúry má žalobca právo na vyplatenie polovice
plnenia z tejto pohľadávky, t.j. istiny s príslušenstvom (napr. úrokmi z omeškania ako v danej veci).
Rovnako neobstojí argumentácia, že exekúcia voči G. H. nesúvisí s prejednávanou vecou nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní. Svedok jednoznačne popísal, akým spôsobom došlo k uzavretiu zmluvy

o pôžičke a následne k jeho uznaniu peňažného plnenia. Pokiaľ mala žalovaná za to, že jeho tvrdenia
nie sú pravdivé, mala možnosť v konaní navrhnúť, prípadne aj predložiť dôkaz preukazujúci opak, čo
však nespravila. Nedoložila žiadnu písomnú zmluvu, nenavrhla vykonať ani dopyt na príslušný súd, ktorý
vydal platobný rozkaz, či de facto potvrdila tvrdenia svedka a zistenia súdu vyplývajúce z exekútorského
spisu. Súd tak dospel k záveru, že polovica z plnenia poskytnutého žalovanej zo sumy 7.043,07 Eur

patria žalobcovi. Žalobca si však uplatnil iba nárok na polovicu zo sumy 7.000,- Eur, a tak súd v zmysle
žalobného návrhu nemohol žalobcovi priznať viac ako si uplatnil, preto za dôvodný považoval nárok na
zaplatenie sumy 3.500,- Eur.

37. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec

patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo
jedného z nich) k tejto veci. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j.
autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov
vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov
konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal

spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Najprirodzenejším spôsobom
likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd v konaní ustálil, že hnuteľné veci, ktoré patrili do BSM
a vzťahuje sa na ne zákonná domnienka podielového spoluvlastníctva strán v zmysle § 149 ods. 4 OZ,
sú: zasúvacie dvere plex 1, sieťky na okná 4 kusy a chladnička J.. Právni zástupcovia strán sa na výzvu

súdu na pojednávaní dňa 4.9.2024 v súlade so zásadou hospodárnosti zhodli na tom, že zostatková
hodnota zasúvacích dverí je 300,- Eur, zostatková hodnota sieťok je 10,- Eur a zostatková hodnota
chladničky je 50,- Eur. Súd má za to, že zasúvacie dvere a sieťky tvoria vybavenie domu a je logické
a vhodné ich prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej ako vlastníčke rodinného domu v Hvozdnici.Súd má tiež za to, že v prípade týchto hnuteľných vecí neprichádza do úvahy ich reálna deľba v pravom
slova zmysle (rozdelenie jednej veci na dve časti), ale je možná deľba veci jednotlivo medzi podielových
spoluvlastníkov. Zároveň súd uvádza, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovanej, že zasúvacie dvere

Plex sú v zmysle judikátu NS Českej republiky R39/1991 súčasťou hlavnej veci, t.j. rodinného domu
vo vlastníctve žalovanej. V zmysle tohto rozhodnutia totiž platí, že pri posudzovaní vlastníckeho vzťahu
k takej nehnuteľnosti vychádzať z toho, že to, čo prirástlo k pôvodnej stavbe, patrí vlastníkovi tejto pô-
vodnej stavby (primerane občianskoprávna judikatúra R 29/1989). Pokiaľ ide o dom, jeho súčasťou je
všetko, čo je s ním neoddeliteľne spojené (bez toho, aby pri oddelení súčasti veci došlo k znehodnote-

niu hlavnej veci) a to bez ohľadu, kto takú zmenu stavby vykonal alebo na ňu vynaložil svoje prostriedky.
Práve spojenie súčasti s hlavnou vecou vyvoláva hmotnoprávne dôsledky v tom, že vlastník hlavnej veci
(aj bez svojej zásluhy) sa stáva vlastníkom toho, čo k veci pribudlo. Dom, aj vo svojej zmenenej podobe,
zostáva vo výlučnom vlastníctve pôvodného vlastníka a ten, kto je investor určitého prírastku môže od
vlastníka požadovať úhradu účelne vynaložených prostriedkov podľa zásad o bezdôvodnom obohate-
ní. Súčasťou domu sa stávajú aj rôzne zariadenia, ktoré sú do stavby zabudované, napríklad zariadenia

na vykurovanie, rozvody vody, plynu, elektrickej energie a podobne (pozri Fekete, I.: Občiansky zákon-
ník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, s. 586 a nasl.). Uvedené však nemožno aplikovať
na zasúvacie dvere, ktoré sa dajú demontovať, vymeniť a prípadne aj speňažiť, t.j. nemožno hovoriť
o súčasti hlavnej veci. Na druhej strane je logické, aby táto hnuteľná vec bola prikázaná do výlučného
vlastníctva žalovanej, v ktorej nehnuteľnosti sa vec nachádza a je účelne využívaná. Rovnako tak 4

sieťky na okná, ktoré sa podľa vyjadrení žalovanej v dome nachádzajú, súd prikázal do jej výlučného
vlastníctva. Hodnota týchto dvoch položiek predstavuje spolu 310,- Eur (300,- Eur dvere a 10,- Eur sieťky
na okná). Pri rozhodovaní o práčke značky Zanussi súd zohľadnil návrh žalovanej na jej prikázanie do
výlučného vlastníctva žalobcu, pričom zostatková hodnota bola zhodne určená v sume 50,- Eur. Titulom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k hnuteľných veciam je žalovaná povinná vyplatiť žalobcovi

sumu 155,- Eur a žalobca žalovanej sumu 25,- Eur.
38. Súd preto pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán sporu dospel k záveru, že
hnuteľné veci podľa ich povahy rozdelí medzi strany sporu s povinnosťou vyplatiť protistranu polovicou
ich hodnoty. Majetkové právo, z ktorého žalobca odvodil svoj nárok na zaplatenie jeho polovice, súd
žalobcovi priznal a žalovanú zaviazal, aby spolu s primeranou náhradou za vyporiadanie hnuteľných

vecí vyplatila žalobcovi, t.j. v sume 3.500,- Eur. Žalovaná je tak povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.655,-
Eur, ktorá predstavuje polovicu hodnoty zasúvacích dverí (150,- Eur), polovicu hodnoty sieťok na okná
(5,- Eur) a polovicu plnenia vyplateného dlžníkom zo zmluvy o pôžičke G. H. (3.500,- Eur). Súd uložil
žalovanej plniť túto povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobcu súd zaviazal
na úhradu polovice z hodnoty prikázanej veci – chladničky, t.j. sumu 25,- Eur, rovnako v lehote 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V prvom rade súd
konštatuje, že aj konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním, na ktoré
sa vzťahuje zásada úspechu v spore. V prejednávanej veci súd zohľadnil, že žalovaná od počiatku
namietala celý žalobný návrh. Z vykonaného dokazovania však vyplynul čiastočný úspech žalobcu
v spore, t.j. žalobca bol v konaní pomerne úspešný. V žalobe si totiž uplatnil nárok na zaplatenie sumy

5.658,50 Eur, pričom súd vyhodnotil jeho úspech v sume 3.630,- Eur (žalovaná bola povinná zaplatiť
žalobcovi 3.655,- Eur, žalobca žalovanej sumu 25,- Eur, t.j. 3655-25 = 3630,- Eur). Úspech žalovanej
bol vo výške 2.028,50 Eur (uplatnených 5.658,50 Eur žalobcom v žalobe mínus jeho neúspech v spore,
t.j. 5.658,50 - 3630). Procesný úspech žalobcu je teda vo výške 64,15 % (3.630,- EUR/ 5.658,50 EUR
x 100%). Procesný úspech žalovanej je vo výške 2.028,50 EUR. Vzhľadom k predmetu konania je to

35,85 % (2.028,50 EUR / 5.658,50 EUR x 100%). Čistý procesný úspech žalobcu s prihliadnutím na
jeho procesný neúspech je vo výške 28,30 % (64,15 % - 35,85 %). Preto je žalovaná povinná nahradiť
žalobcovi trovy konania v rozsahu 28,30 %.Poučenie:

Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde v Žiline.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).