Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, July 22, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8023200092
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8023200092.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej a z

členov senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD. v právnej veci žalobcu: Okresná
prokuratúra Poprad, Štefánikova 100, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Obec Spišská Teplica, starosta
obce Spišská Teplica, Obrancov mieru 454/3, 059 34 Spišská Teplica, za účasti ďalšieho účastníka
konania: A. B., bytom: C. XXX/XX, XXX XX D. E., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. SPT-227/2022-04 zo dňa 23.06.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie starostu Obce Spišská Teplica č. SPT-227/2022-04 zo dňa 23.06.2022 a vec
v r a c i a žalovanému na nové konanie a rozhodnutie.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania n e p r i z n á v právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Obec Spišská Teplica (prvostupňový správny orgán) konajúci prostredníctvom starostu obce F. A. E.

ako príslušný orgán podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o slobode informácií“), vo
veci prijatej žiadosti A. B. (ďalšieho účastníka konania) zo dňa 24.05.2022, zaevidovanej na Obecnom
úrade v Spišskej Teplici pod č. 230/2022 dňa 25.05.2022, týkajúcej sa sprístupnenia kópií rozhodnutí
o priestupkoch alebo správnych deliktoch za obdobie rokov 2019-2022 (k 24.05.2022), ktoré vydal
správny orgán obec Spišská Teplica a ktorých účastníkom bola obec Spišská Teplica. Obec Spišská
Teplica uvedenú žiadosť v zmysle § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií v spojení s § 18 ods. 2

odmietla. Dôvodom odmietnutia žiadosti bolo, že žiadosťou boli požadované všeobecné a nekonkrétne
informácie a žiadosť mala znaky zneužitia práva. V tejto súvislosti prvostupňový správny orgán poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp.zn. 5 Sži/3/2021, podľa,
ktorého povinnej osobe nevyplýva zo zákona povinnosť vykonávať na žiadosť žiadateľa o informácie
také úkony, ktoré nesúvisia s výkonom jej činnosti alebo, ak by mala vykonávať na požiadanie žiadateľa
šetrenia, pretože povinná osoba by musela spracovávať pre žiadateľa kompletné podklady, preto
informáciou nie je ani poskytnutie obsahu spisov, ani spracovanie údajov zo spisov podľa požiadaviek

žiadateľa o informáciu.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žiadateľ o informáciu (ďalší účastník konania) odvolanie, v ktorom
uviedol, že prvostupňový správny orgán rozhodol nezákonne a neuviedol skutočnosti, ktoré bolipodkladom pre rozhodnutie, neuvádzal žiadnu svoju úvahu, neuviedol použitie konkrétnych právnych
predpisov a má za to, že rozhodnutie je nezákonné, a nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu a žiadal rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

3. Starosta obce Spišská Teplica (žalovaný) v zmysle § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií ako
odvolací orgán, rozhodnutím číslo: SPT-227/2022-04 zo dňa 23.06.2022 preskúmal a podané odvolanie
v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení žalovaný uviedol, že žiadateľ sa snaží svojou žiadosťou, ktorá
nie je jedinou žiadosťou adresovanou povinnej osobe, výlučne zamestnať orgán verejnej správy svojimi

požiadavkami, ktorých cieľom nie je získanie konkrétnej informácie, ale práve opakované zamestnanie
povinnej osoby, t.j. zamestnancov obecného úradu vyhľadávaním dokumentov, triedením dokumentov
a informácií v nich obsiahnutých a v neposlednom rade následným anonymizovaním údajov. Ďalej
žalovaný poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sži/27/2013 zo dňa
24.09.2014, podľa ktorého zo zákona o informáciách nevyplýva, že by mala povinná osoba vykonávať
úkony na základe pokynu žiadateľa, ktoré nesmerujú k výkonu jej právomoci alebo realizovať šetrenia, či

kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť. Odkázal, že žiadatelia nemôžu žiadať informácie o neznámych
skutočnostiach, ktoré nemá povinná osoba k dispozícii a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť.
Poskytnutie informácií musí byť v súlade princípom dobrej správy a dodržania zákazu zneužitia práva.
Žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán posúdil žiadosť ďalšieho účastníka tak, že uvedená žiadosť
nie je žiadosťou o poskytnutie informácií v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám a preto

ju odmietol, žalovaný podanie preskúmal podľa obsahu a z obsahu žiadosti jednoznačne nevyplýva akú
konkrétnu informáciu žiadateľ požadoval sprístupniť.

4. Ďalej žalovaný uviedol, že žiadateľ nie je oprávnený posudzovať, či je alebo nie je rozhodnutie
správneho orgánu protizákonné. Jeho vyjadrenia na adresu správneho orgánu sú jeho vlastnými

právnymi konštrukciami, nezakladajúcimi sa na skutočnostiach a vychádzajúcimi z predpokladu, že
orgány verejnej moci svoje právomoci nepoužívajú správnym spôsobom a ich činnosť je potrebné
usmerňovať a riadiť na požiadanie, čo však je právomoc orgánov samosprávy na základe právneho
zmocnenia daného zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a ďalších súvisiacich platných
predpisov.

5. Ďalší účastník konania sa obrátil podnetom zo dňa 21.09.2022 na Okresnú prokuratúru Poprad,
v ktorom žiadal, aby prokuratúra vykonala prokurátorské opatrenia, ktoré budú viesť nielen k zrušeniu
nezákonného rozhodnutia, ale hlavne k dodržiavaniu zákonov povinnou osobou – obcou Spišská Teplica
a potrestaniu dlhodobej, opakujúcej sa protiprávnej činnosti starostu obce.

6. Obec Spišská Teplica odpoveďou zo dňa 05.10.2022 na výzvu prokuratúry o podanie vysvetlenia
uviedla, že vo veci vydala rozhodnutie, pričom sa v tomto prípade riadila Manuálom pre samosprávy:
Slobodný prístup k informáciám autorov: G. C., H. I.. Žiadateľ F. C. B. (brat ďalšieho účastníka konania)
opakovane podáva žiadosti označené ako žiadosť o informácie podľa zákona o slobode informácií,

ktoré však svojím obsahom pripomínajú pokyn. Starosta obce posúdil žiadosti žiadateľa kumulatívne
s prihliadnutím na žiadosti iných žiadateľov a dospel k názoru, že sa jedná o snahu zahltiť zamestnancov
obecného úradu, a to tým, že žiada všetky informácie o rozhodnutiach v priestupkových konaniach za 4
roky. Nejde mu teda o konkrétnu informáciu. Obec po preštudovaní judikatúry sa bráni proti zneužívaniu
práva na informácie a koná v súlade s princípom dobrej verejnej správy vzhľadom na skutočnosť, že má

rozpracovaných množstvo projektov, ktoré aktívne implementuje a spravuje veci verejné efektívne.

7. Okresná prokuratúra Poprad vydala dňa 22.11.2022 protest prokurátora č. Pd 280/22/7706-6 podľa
§ 21 ods. 1 písm. a) bod 1, § 22 ods. 1 písm. a), § 23 a § 24 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre
v znení neskorších predpisov, proti rozhodnutiu starostu obce Spišská Teplica č. SPT-227/2022-04 zo

dňa 23.06.2022 a navrhla predmetné rozhodnutie ako nezákonné zrušiť. Svoje rozhodnutie dôvodila
tým, že každý má právo na informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícii a teda sprístupní
informácie vrátane sprievodných informácií, po vylúčení tých informácií, o ktorých to ustanovuje zákon,
teda vylúči informácie také, ktoré nemožno v režime zákona o slobodnom prístupe k informáciám
sprístupniť. Prokurátor poukazoval na to, že len samotný objem požadovaných informácií (väčšie

množstvo informácií) nemôže postačovať pre vyvodenie záveru, že ide o zneužitie práva na informácie.
Ak taká situácia nastane je potrebné, aby rozhodnutie o nesprístupnení (odmietnutí) bolo podrobne
a presvedčivo zo strany povinnej osoby zdôvodnené a aby bolo preskúmateľné, napríklad súdom.
Prokurátor sa domnieval, že požadovaný druh informácií, nebol neštandardný, informačne nehodnotný,respektíve nezmyselný. Rovnako sa nestotožnil ani so záverom, že povinná osoba nevedela určiť
akú informáciu ďalší účastník konania požadoval, pretože v takom prípade bol prvostupňový správny
orgán povinný vyzvať ďalšieho účastníka konania na doplnenie jeho žiadosti. Obdobne uviedol aj tú

skutočnosť, že len samotné naskenovanie, spracovanie, vyhotovenie fotokópií nemožno samo o sebe
bez ďalšieho označiť za vytváranie alebo spracovanie novej informácie. Prokurátor vo vydanom proteste
mal za to, že prvostupňový správny orgán, ak chcel konštatovať zneužitie práva, mal toto rozhodnutie
na podklade dôkazov nasvedčujúcich zneužitie práva dostatočne odôvodniť.

8. Starosta Obce Spišská Teplica dňa 20.12.2022 vydal rozhodnutie pod č. SPT-227/2022-008, ktorým
nevyhovel protestu prokurátora. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.12.2022. Svoje
rozhodnutie o nevyhovení protestu starosta odôvodnil jednou vetou a to tak, že podaný protest nie je
dôvodný, a preto mu správny orgán nevyhovel.

II.
Správna žaloba

9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia
veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, a to z dôvodu, že

vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci - žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona
č.162/2015Z.z.Správnehosúdnehoporiadku(ďalejlenSSP),prenepreskúmateľnosťrozhodnutiaapre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov - žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a z dôvodu, že
postup správnych orgánov nebol v súlade so zákonom - žalobný dôvod podľa § 191 ods.1 písm. g) SSP.

10. Okresná prokuratúra Poprad podala všeobecnú správnu žalobu podľa § 45 ods. 1, § 178 ods. 2 SSP
na zrušenie Rozhodnutia starostu Obce Spišská Teplica č. SPT-227/2022-04 zo dňa 23.06.2022, ktorým
starosta Obce Spišská Teplica, ako odvolací orgán, zamietol odvolanie A. B., podané dňa 09.06.2022
proti Rozhodnutiu Obce Spišská Teplica zo dňa 02.06.2022, vydaného na základe podanej žiadosti o
sprístupnenieinformácií,atosprístupneniekópiírozhodnutíopriestupkochalebosprávnychdeliktochza

obdobie rokov 2019–2022 k 24.05.2022, ktoré vydal správny orgán Obec Spišská Teplica, a rozhodnutia,
ktorých účastníkom bola Obec Spišská Teplica.

11. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že preskúmaním bolo zistené, že týmto rozhodnutím bol
porušený zákon, a to § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 12 zákona o slobode informácií v spojení s §

46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Žalobca uviedol, že rozhodnutie
starostu Obce Spišská Teplica o nevyhovení protestu prokurátora je absolútne arbitrárne a teda ako
celok nezákonné. Starosta uvedeným rozhodnutím podľa názoru prokurátora len laxne konštatoval
nedôvodnosť podaného protestu bez akéhokoľvek ďalšieho odôvodnenia, pričom ani len neuviedol

presné ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodnutie o proteste prokurátora vydal a vo vzťahu k
žalobou napádanému rozhodnutiu zotrváva na právnej argumentácii uvedenej v odôvodnení protestu
prokurátora.

12. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodnutie starostu Obce Spišská Teplica smeruje k záveru, že zo strany

žiadateľa ide podávaním žiadostí o informácie o zneužitie práva, pričom svojim konaním sa snaží
výhradne zaťažovať správny orgán v jeho bežnej činnosti. Vo vzťahu k tvrdeniu starostu uviedol, že
inštitút zneužitia práva na informácie nie je legislatívne upravený ani v Zákone o slobodnom prístupe
k informáciám ani v inom právnom predpise. Je však odvoditeľný z ústavných princípov Slovenskej
republiky (článok 1 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého SR je demokratický a právny štát a článok 152 ods.

4 Ústavy SR, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou) a potvrdený rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít SR. Inštitút zneužitia práva je preto uplatniteľný pri výklade a aplikácii
Zákona o slobodnom prístupe k informáciám aj bez výslovnej zákonnej úpravy. V rozsudku Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 1 Sžik/1/2021 kasačný súd konštatuje, že povinná osoba odmietajúca

prístup k informáciám z dôvodu zneužitia práva je povinná preukázať, že žiadateľ nemal skutočnú vôľu,
motív či zámer na sprístupnení informácií, t. j. na naplnení skutočného legitímneho zmyslu a účelu
Infozákona, ale na spôsobení ujmy povinnej osobe (sťažení či ochromení jej chodu). Úmysel zneužiť
právo na prístup k informáciám musí byť zjavný a správnymi orgánmi preukázaný nad všetku rozumnúpochybnosť, pretože odmietnutie informácie s poukazom na zneužitie práva je potrebné chápať ako
riešenie ultima ratio a ako reštriktívne konštruovanú výnimku z ústavou garantovaného práva na prístup
k informáciám. Veľký počet podaných žiadostí na vyvodenie záveru o zneužití práva v zmysle judikatúry

bez ďalšieho nepostačuje (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžik/3/2019 zo dňa 28.04.2020).
Podľa názoru kasačného súdu je potrebné prihliadať aj na ďalšie okolnosti podania žiadostí, najmä
na obsah a kvalitu požadovaných informácií, spôsob formulácie a stupeň konkrétnosti požadovaných
informácií, úroveň obťažnosti ich sprístupnenia vo väzbe na zákonné lehoty na ich vybavenie či zmysel
a hodnotu požadovaných informácií pre žiadateľa a výkon spoločenskej kontroly, ako aj vzťah informácií

k výkonu verejnej moci. Na konštatáciu zneužitia práva musí byť prítomný dostatočný počet indícií či
dôkazov, pričom samotný počet podaných infožiadostí nesmie viesť a priori ku konštatácii zneužitia
práva. Rozhodnutie povinnej osoby o odmietnutí informácií z dôvodu zneužitia práva musí byť s
poukazomnauvedenéindícieadôkazydôkladneodôvodnené.TakýtonázorzastávaajNajvyššísprávny
súd SR vo svojom Rozsudku sp. zn. 5 Sžik 5/2020 z 31. marca 2022, ktorý je publikovaný v Zbierke
stanovísk Najvyššieho správneho súdu 2/2022. Na základe uvedeného žalobca skonštatoval, že v

danom prípade neboli naplnené znaky konania, ktoré by bolo možné označiť za zneužitie práva zo strany
žiadateľa, a preto starosta Obce Spišská Teplica postupoval v rozpore so zákonom, keď žiadateľovi
nesprístupnil požadované informácie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 22.03.2023 uviedol, že posúdil žiadosti žiadateľa kumulatívne
s prihliadnutím na žiadosti iných žiadateľov a dospel k názoru, že sa jedná o snahu zahltiť zamestnancov

obecného úradu, a to tým, že žiada všetky informácie o rozhodnutiach v priestupkových konaniach za
4 roky. Nejde mu teda o konkrétnu informáciu. Keďže A. B. je obvinený zo spáchania priestupku, jeho
správanie spĺňa znaky obštrukčnej metódy tzv. filibusteringu, aby znemožnil zamestnancom obecného
úradu riadne vykonávať ich prácu pri riešení tohto priestupku a zároveň ide o určitú formu zastrašovania
úradníkov pri plnení si povinností a súčinnosti v rámci správnych konaní, ktorých je účastníkom.

Vyjadrenia o nezákonnosti rozhodnutia v odvolaní sú vyjadrením názoru žiadateľa.

14. Podľa názoru žalovaného, Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad pri preskúmavaní rozhodnutia
žalovaného a viacerých s vecou súvisiacich okolností jednoznačne opomenul účel zákona o slobode
informácií, ktorý má slúžiť na zabezpečovanie informovanosti verejnosti a naopak nemá slúžiť ako

nástroj na šikanózne konanie žiadateľa, nesúce znaky zneužívania práva, spojené s procesom zahltenia
povinnej osoby vykonávajúcej namiesto riadneho výkonu verejnej správy, vybavovanie nezmyselných
žiadostí žiadateľa A. B.. Žalovaný preto navrhuje správnemu súdu, aby žalobu zamietol ako nedôvodnú.

15. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 27.03.2023, ktorý na vyjadrenie replikou

nereagoval.

16. Ďalšiemu účastníkovi konania (A. B.) bola zaslaná správna žaloba, ku ktorej sa nevyjadril.

IV.
Konanie na správnom súde

17. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou

zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove
na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych
súdov.

18. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie

správneho orgánu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa
22.07.2025 rozsudok, ktorým zrušil rozhodnutie starostu Obce Spišská teplica č. SPT-227/2022-04 zo
dňa 23.06.2022 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Účastníkom konania nepriznal právo na
náhradu trov konania. Ďalšiemu účastníkovi konania nepriznal právo na náhradu trov konania.V.

Relevantná právna úprava

19. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných
ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

20. Podľa § 6 ods.1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

22. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

23. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

24. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

25. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným
spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania
ustanoví zákon.

26. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám „Osobami povinnými podľa tohto
zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné
celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach
a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto
ich rozhodovacej činnosti.“

27. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k
dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk,
politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.

28. Podľa § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií, povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba
informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho
územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, 3a) o úlohách alebo odborných službách
týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe

uzatvorenej zmluvy. Toto obmedzenie povinnosti sprístupňovať informácie sa nevzťahuje na povinné
osoby podľa § 2 ods. 3, v ktorých majú povinné osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 samostatne alebo spoločne
výlučnú priamu alebo nepriamu účasť.

29. Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho

alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

30. Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona o slobode informácií, ak požadovaná informácia tvorí utajovanú
skutočnosť podľa osobitného zákona, alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového
tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju

nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. Porušením alebo ohrozením bankového
tajomstva nie je zverejnenie zmluvy podľa § 5a.31. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o slobode informácií, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej
osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy
týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to

ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá
osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú
dotknuté. Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme
za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon,
alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá

spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba
nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.

32. Podľa § 12 ods, 1. (podmienky obmedzenia) zákona o slobode informácií všetky obmedzenia
práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane
sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie

odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

33. Podľa § 12 ods.2 (podmienky obmedzenia) zákona o slobode informácií dôvodom nesprístupnenia
informácie nie je skutočnosť, že informácia a) je uvedená v zmluve, ktorá nie je povinne zverejňovanou
zmluvou podľa §5a, b) uvedená v zmluve, o ktorej sa zverejňuje informácia o uzavretí zmluvy podľa

§ 5a ods.3 alebo c) údajom o vyhotovenej alebo doručenej objednávke tovarov, služieb alebo prác
alebo údajom o vystavenej alebo doručenej faktúre za tovary, práce alebo služby, ktorý nie je povinne
zverejňovaný podľa § 5b.

34. Podľa § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba

vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo
odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa
sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon
neustanovuje inak.

35. Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované
informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom
v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

36. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií: „Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie, hoci len

sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade,
ak žiadosť bola odložená.“

37. Podľa § 19 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o slobode informácií:
1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v

lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa
§ 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo ho mala vydať.
2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci
rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu o odvolaní, rozhoduje starosta
obce (primátor), proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom

rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací
orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a
napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí
lehoty na vydanie rozhodnutia. Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní

podľa osobitného zákona.“

38. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií: „Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú
sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.“

39. Podľa § 23 ods. 1 a 2 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o
hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Správny
orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môžeposkytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej
požiadavky.Správnyorgánjepovinnýumožniťnazeraťdospisovverejnémuochrancovipráv,komisárovi
pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.

40. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

41. Podľa § 67 ods. 4 zákona o priestupkoch, ak o to požiada oznamovateľ, upovedomí ho správny

orgán do jedného mesiaca od oznámenia o urobených opatreniach.

42. Podľa § 72 Zákona o priestupkoch, v konaní o priestupku sú účastníkmi konania
a) obvinený z priestupku,
b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom,
c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa

zhabania veci,
d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1.

43. Podľa § 89a ods.1 zákona o priestupkoch, správny orgán, ktorý je príslušný prejednať priestupok
vrátane jeho prejednania v blokovom konaní, vedie evidenciu priestupkov. Ústrednú evidenciu

priestupkov vedie ústredný orgán štátnej správy podľa § 89.

44. Podľa § 89a ods.2 zákona o priestupkoch, evidencia priestupkov sa vedie na účely
a) trestného konania,
b) civilného procesu alebo správneho konania,

c) osvedčovania bezúhonnosti a spoľahlivosti fyzickej osoby

45. Podľa § 89a ods.3 zákona o priestupkoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, evidencia
priestupkov obsahuje tieto údaje o priestupku a jeho páchateľov:
a) titul, meno a priezvisko,

b) rodné číslo alebo dátum narodenia, ak páchateľ nemá rodné číslo,
c) adresu pobytu,
d) štátnu príslušnosť,
e) údaj o doklade totožnosti,
f) miesto, dátum a čas spáchania priestupku,

g) označenie priestupku vrátane príslušného ustanovenia zákona, stručný popis skutku a následok jeho
spáchania
h) spôsob vybavenia veci,
i) uloženú sankciu a ochranné opatrenie,
j) označenie a sídlo správneho orgánu, ktorý priestupok prejednal,

k) dátum prejednania priestupku v blokovom konaní alebo dátum nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia,
l) evidenčné číslo pokutového bloku alebo bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, alebo registratúrnu
značku právoplatného rozhodnutia

46. Podľa § 89a ods.4 zákona o priestupkoch, údaje z evidencie priestupkov sa poskytujú
a) osobe uvedenej v evidencii,
b) súdom,
c) orgánom činným v trestnom konaní,
d) orgánom oprávneným objasňovať priestupky a správnym orgánom oprávneným prejednávať

priestupky aj podľa osobitného zákona,
e) iným orgánom, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon,
f) súdom, justičným a správnym orgánom iných štátov.

47. Podľa § 89a ods.9 zákona o priestupkoch, na poskytovanie údajov z evidencie priestupkov sa

nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o sprístupňovaní informácií.

48. Podľa § 89a ods. 10 zákona o priestupkoch, evidencia priestupkov je neverejná.49. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku: „Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.“

50. Podľa § 46 Správneho poriadku „Rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“

51. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.“

VI.
Právny názor správneho súdu

52. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci bolo rozhodnutie žalovaného číslo:
SPT-227/2022-04 zo dňa 23.06.2022, ktorým Starosta obce Spišská Teplica ako odvolací orgán,

potvrdil rozhodnutie Obce Spišská Teplica, reg. č. SPT-227/2022 zo dňa 02.06.2022 a zamietol
odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť žiadateľa (ďalšieho účastníka konania)
o sprístupnenie informácií podľa § 15 ods. 1 a § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií odmietnutá.

53. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa

SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu

je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

54. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
z pohľadu, či sa žalovaný vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, či správne posúdil
zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom pripojených
administratívnych spisov dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a žaloba
žalobcu je dôvodná a je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa

ustanovenia § 191 ods.1 písm. c) a d) SSP.

55. Žalobca v správnej žalobe napádal rozhodnutie žalovaného z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a že
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za

následokvydanienezákonnéhorozhodnutia.Zobsahužalobysprávnysúdvyabastrahoval,tietožalobné
námietky žalobcu, a to:

- 1. žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného
- 2. žalobca nesúhlasil s konštatovaním žalovaného, že žiadateľ o sprístupnenie informácie požadoval

nejasné a neurčité informácie
- 3. žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci

56. Správny súd k prvej žalobnej námietke uvádza, že sa stotožňuje so žalobnou námietkou žalobcu
o tom, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu nie je dostatočne

odôvodnené. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na to, že rozhodnutie musí byť náležite
odôvodnené, najmä v prípade, ak sa nesprístupnia informácie z dôvodu zneužitia práva na prístup
k informáciám. V tomto smere správny súd taktiež poukazuje na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky SR sp.zn.: 5Sžik/5/2020 z 31.03.2022, kde pri posudzovaní obdobného problémukasačný súd uviedol, že: „Povinná osoba odmietajúca prístup k informáciám z dôvodu zneužitia práva
je povinná preukázať nad všetku rozumnú pochybnosť, že žiadateľ nemal úmysel naplniť legitímny
účel zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (zákon o slobode informácií), ale spôsobiť povinnej osobe ujmu. Veľký počet žiadostí podaných
tým istým subjektom na vyvodenie záveru o zneužití práva bez ďalšieho nepostačuje. Potrebné je
prihliadať aj na ďalšie okolnosti podania žiadostí, najmä na obsah a kvalitu požadovaných informácií,
spôsob formulácie a stupeň konkrétnosti požadovaných informácií, úroveň obťažnosti ich sprístupnenia
vo väzbe na zákonné lehoty na ich vybavenie a ich spôsobilosť privodiť povinnej osobe neprimeranú

ujmu v prípade ich sprístupnenia či zmysel a hodnotu požadovaných informácií pre žiadateľa a výkon
spoločenskej kontroly. Na konštatáciu zneužitia práva musí byť prítomný dostatočný počet indícií či
dôkazov a rozhodnutie povinnej osoby o odmietnutí sprístupnenia informácií musí byť s poukazom na
uvedené indície a dôkazy dôkladne odôvodnené.“

57. Predmetné rozhodnutie tak žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu síce obsahuje

náležitosti tak ako to vyžaduje zákon, avšak z odôvodnenia ani rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu ani žalovaného nie je možné zistiť, prečo prvostupňový správny orgán dospel k názoru, že
žiadosť žalobcu o poskytnutie informácie mala znaky zneužitia práva a prečo žalovaný sa s tým stotožnil
azároveňdospelknázoru,žejedinýmdôvodomžiadostižalobcuboloniezískaniekonkrétnejinformácie,
ale opakované zamestnávanie povinnej osoby t.j. zamestnancov obecného úradu vyhľadávaním

dokumentov, triedením dokumentov a informácií. Z obsahu žiadosti nie je možné konštatovať, že by
z nich vyplýval úmysel žiadateľa pôsobiť obštrukčne na správny orgán a ani z nej nevyplýva, že by
táto žiadosť vylučovala sledovanie legitímneho cieľa. Pokiaľ prvostupňový správny orgán prijal záver, že
žiadosť žalobcu mala znaky zneužitia práva a žalovaný sa s tým stotožnil za súčasného konštatovania,
že žiadosť žiadateľa nie je jedinou žiadosťou adresovanej povinnej osobe. K tomuto správny súd

poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 1Sžik/3/2019 zo dňa 28.04.2020, podľa ktorého
väčší počet žiadostí môže síce indikovať záver o zneužití práva, avšak sám osebe na konštatáciu
zneužitia práva nestačí. Správny súd má za to v zhode s názorom žalobcu – prokurátora uvedeným
v správnej žalobe, že oba správne orgány svoj záver o zneužití práva a o tom, že ďalší účastník
konania – žiadateľ nemal vážnu vôľu a reálny záujem na sprostredkovaní informácie, ale mu išlo len

o zahltenie činnosti správneho orgánu a že by pre žalobcu táto informácia nemohla mať vážnu reálnu
hodnotu žiadnou relevantnou argumentáciou nepodložili a teda ničím neodôvodnili. Správny súd v tomto
upriamuje pozornosť správnych orgánov na zbierkové rozhodnutie sp.zn.: 5Sžik/5/2020 z 31.03.2022,
na ktorý pri svojej argumentácii poukázal aj žalobca, kde pri posudzovaní obdobného problému kasačný
súd uviedol že: „Povinná osoba odmietajúca prístup k informáciám z dôvodu zneužitia práva je povinná

preukázať nad všetkú rozumnú pochybnosť, že žiadateľ nemal úmysel naplniť legitímny účel zákona č.
211/2000 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ale spôsobiť povinnej osobe ujmu. Veľký počet
žiadostí podaných tým istým subjektom na vyvodenie záveru o zneužití práva bez ďalšieho nepostačuje.
Potrebné je prihliadať aj na ďalšie okolnosti podania žiadosti, najmä na obsah a kvalitu požadovaných
informácií, spôsob formulácie a stupeň konkrétnosti požadovaných informácií, úroveň obtiažnosti ich

sprístupnenia vo väzbe na zákonné lehoty na ich vybavenie a na ich spôsobilosť privodiť povinnej
osobe neprimeranú ujmu v prípade ich sprístupnenia, či zmysel a hodnotu požadovaných informácií pre
žiadateľa a výkon spoločenskej kontroly. Na konštatáciu zneužitia práva musí byť prítomný dostatočný
počet indícií či dôkazov a rozhodnutie povinnej osoby o odmietnutí sprístupnenia informácií musí byť
s poukazom na uvedené indície a dôkazy dôkladne odôvodnené.“ Správne orgány pri vybavovaní

žiadosti o poskytnutie informácie nepostupovali v zmysle tohto právneho názoru, ktorý im v čase
doručenia žiadosti o poskytnutie informácie už musel byť známy a v odôvodnení rozhodnutia sa
nedostatočne vysporiadali s ich právnym názorom tak, ako to správny súd uviedol vyššie.

58. Správny súd k druhej žalobnej námietke ohľadne nejasnosti a neurčitosti žiadosti o sprístupnenie

informácie uvádza, že podľa obsahu žiadosti o informácie (je súčasťou administratívneho spisu) je
možné vydedukovať čoho sa žiadateľ domáhal. Z obsahu žiadosti žalobcu jednoznačne vyplýva, čoho
sa domáhal a je možné konštatovať, že sa domáhal sprístupnenia informácií, ktorými prvostupňový
správny orgán disponuje a ktoré už v minulosti sám vytvoril, keďže v žiadosti požadoval sprístupnenie
rozhodnutí vydaných v období rokov 2019 – 2022 k 24.05.2022. Žalobcom prezentovaná nejasnosť

a neurčitosť nemá reálny základ, a preto súd vzhliadol túto žalobnú námietku ako neodôvodnenú.

59. Správny súd sa ďalej zaoberal treťou žalobnou námietkou žalobcu a to, či správny orgán správne
právne posúdil vec. V tejto súvislosti súd podrobne preskúmal žiadateľovu žiadosť o sprístupnenieinformácie a vzhliadol, že žiadateľ sa domáhal sprístupnenia rozhodnutí o priestupkoch, kde jednou zo
strán bol prvostupňový správny orgán (Obec Spišská Teplica).

60. Túto problematiku rozoberal Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
v Rozsudku sp.zn. 1Vs/7/2020 zo dňa 06.07.2021, kde súd poukázal na § 3 ods. 6 Správneho poriadku
a konštatoval, že: „v súvislosti so zásadami informovanosti v administratívnom trestaní zohráva § 3
Správneho poriadku významnú úlohu, pretože sa subsidiárne vzťahuje a má presah i na konania
týkajúce sa i vecí správnych konaní, resp. priestupkových, a teda vôbec vecí správnych deliktov.

„Rovnako si treba ujasniť, akým spôsobom má prebiehať informovanie verejnosti o relevantných
skutočnostiach, pričom je vždy potrebné prihliadať na osobitnú právnu úpravu (najmä na zákon o
ochrane osobných údajov).“ (Pozri Potásch, P., Hašanová, J., Vallová, J., Milučký, J., Medžová, D.
Správny poriadok, Komentár, 3. vydanie, Praha : C, H, Beck, 2019, s. 51-52)“. Veľký senát v citovanom
Rozsudku tiež vyslovil názor, že „je nevyhnuté rozlišovať slobodný prístup k informáciám v kontexte
verejnej správy, ktorý znamená, že každá osoba má právo požiadať o verejne prístupné informácie na

základe infožiadosti, od zásady informovanosti v správnom konaní, resp. trestaní v zmysle osobitných
právnych predpisov, ktorá sa na jednej strane týka verejne prístupných informácií širokej verejnosti, na
druhej strane sa týka príliš citlivých informácií, ktoré sú prístupné iba účastníkom konania alebo osobám
zúčastnenýmnakonaní.“Veľkýsenátvbode74.predmetnéhorozsudkuuviedol,že„Zákonoslobodnom
prístupe k informáciám obsahuje v § 11 ods. 1 písm. d) určité obmedzenia prístupu k informáciám,

keď dôvodí: „Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa
týka rozhodovacej činnosti súdu, vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného
v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia
policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a
informáciu o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon, alebo

ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.“ Veľký senát preto vzhľadom na
uvedené skutočnosti vyslovil názor, že § 11 ods. 1 písm. d) infozákona sa „vzhľadom na charakter
konania a na rešpektovanie prezumpcie neviny tiež analogicky vzťahuje aj na správne trestanie v oblasti
verejnej správy pri prejednávaní priestupkovej agendy. Z § 89a ods. 1 Zákona o priestupkoch vyplýva,
že správny orgán, ktorý je príslušný prejednať priestupok vrátane jeho prejednania v blokovom konaní,

vedie evidenciu priestupkov, pričom ustanovenie § 89a ods. 2 Zákona o priestupkoch uvádza, na ktoré
účely sa evidencia priestupkov vedie a ods. 4 citovaného ustanovenia uvádza subjekty, ktorým sa
poskytujú údaje z evidencie priestupkov, pričom z § 89a ods. 4 Zákona o priestupkoch nesporne vyplýva,
že subjekt žalobcu, hoci v pozícii oznamovateľa priestupku, nie je teda oprávnenou osobou, ktorej by
mal a mohol správny orgán poskytnúť požadované informácie. Z § 89a ods. 9 Zákona o priestupkoch

vyplýva, že na poskytovanie údajov z evidencie priestupkov sa nevzťahujú ustanovenia osobitného
zákona o sprístupňovaní informácií. Odsek 10 citovaného ustanovenia výslovne stanovuje, že evidencia
priestupkov je neverejná, čo v podstate znamená, že údaje o páchateľovi a o jeho priestupku (pozri §
89a ods. 3) sú tajné. Zásada, že evidencia priestupkov je neverejná (tajná) súvisí s úpravou odseku 9,
v zmysle ktorého platí, že na poskytovanie údajov z evidencie priestupkov sa nevzťahujú ustanovenia

osobitného zákona o sprístupňovaní informácií, ktorý vychádza zo zásady, že čo nie je tajné, je verejné“.
Údaje o páchateľovi - fyzickej osobe a o jeho priestupku sú neverejné a sprístupňujú sa len tým
subjektom, ktoré sú uvedené v odseku 4.

61. Správny súd má za to, vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru Najvyššieho správneho

súdu SR, že žiadateľom požadované informácie – kópie rozhodnutí o priestupkoch alebo správnych
deliktov za obdobie rokov 2019-2022 (k 24.05.2022), - ktoré vydal správny orgán sa poskytujú iba
subjektom uvedeným v § 89a ods. 4 zákona o priestupkoch. Predmetné informácie sa nachádzajú
v evidencií priestupkov podľa § 89a ods.2 zákona o priestupkoch a na poskytovanie údajov z tejto
evidencie sa nevzťahujú ustanovenia zákon o slobodnom prístupe k informáciám. V požadovaných

rozhodnutiach, ktorých sa žiadateľ domáhal sprístupniť nebol účastníkom podľa § 89a ods. 4 zákona
o priestupkoch a nebol teda oprávnenou osobou, ktorej by mal a mohol správny orgán poskytnúť
požadované informácie. Povinnosťou správnych orgánov bolo teda vzniknutú skutkovú situáciu správne
právne posúdiť v zmysle vyššie uvedeného názoru Najvyššieho správneho súdu SR a teda aplikovať na
žiadosť žiadateľa ustanovenia § 89a zákona o priestupkoch a tento právny záver jasne a zrozumiteľne

prezentovať v odôvodnení svojho rozhodnutia.

62. Vychádzajúc z vyššie uvedeného má správny súd za to, že rozhodnutie tak prvostupňového
správneho orgánu ako aj žalovaného trpia vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, keďneobsahujú podrobnejšie úvahy a relevantné fakty, ktoré by podporili ich výroky rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti o poskytnutie informácie a zároveň pri zistenej skutkovej situácii obsahujú právne neprípustné
závery.

63. Správny súd v závere podotýka, že právo na informácie predstavuje jeden zo základných pilierov
demokratickéhoaprávnehoštátu.Ústavnéprávovyhľadávať,prijímaťašíriťinformácie,prostredníctvom
ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom patriacim každému
jednotlivcovi. Orgány verejnej moci a ďalšie zákonom o slobode informácií vymedzené subjekty majú

povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon o slobode
informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona o
slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby
požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla (napr. Rozsudok NS SR sp.zn. 6Sžo/44/2015
zo dňa 25.01.2017). Je úlohou povinnej osoby, ktorej bolo zákonom zverené informovanie verejnosti
v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto účelu dokázala využiť všetky procesné nástroje, ktoré má

k dispozícii. Povinná osoba teda má byť profesionálom znalým práva, ktorý bude žiadateľa procesom
sprístupňovania informácií sprevádzať tak, aby mu bolo v maximálnej miere vyhovené. Zjednodušene
povedané, povinná osoba má hľadať spôsoby čo najširšieho vyhovenia podanej žiadosti o sprístupnenie
informácií a nie dôvody, ako takejto žiadosti nevyhovieť.

64. Správny súd podľa § 119 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného správnym orgánom verejnej
správy a je viazaný žalobnými dôvodmi a žalobným návrhom podľa § 134 SSP, ak zákon neustanovuje
inak. Záverom možno teda uzavrieť, že druhá žalobná námietka nebola v konaní dôvodná ale prvá
žalobná námietka spočívajúca v nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov podľa §
191 ods.1 písm. d) SSP a tretia žalobná námietka spočívajúca v nesprávnom právnom posúdení boli

dôvodné, a preto správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.1 písm. c) a d) SSP.

65. Povinnosťou žalovaného, ktorému správny súd vracia vec na nové rozhodnutie, bude po vrátení
veci opätovne vec správne skutkovo ako aj právne posúdiť a to v súlade s právnym názorom správneho
súdu uvedeným v odôvodnení tohto rozsudku podľa § 191 ods.6 SSP, podľa ktorého je orgán verejnej

správy pri svojom opätovnom rozhodovaní v zmysle ustanovenia § 191 ods.6 SSP viazaný právnym
názorom správneho súdu vysloveného v tomto rozhodnutí. Ak orgán verejnej správy nepostupoval v
súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu
verejnej správny pokutu. Zároveň bude povinnosťou žalovaného svoje rozhodnutie náležite odôvodniť

tak, aby malo všetky zákonom požadované náležitosti a aby z neho jasne a zrozumiteľne vyplývalo
z akých právnych predpisov vychádzal a akou správnou úvahou bol vedený pri posudzovaní zisteného
skutkového stavu.

66. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a § 169 SSP tak, že účastníkom súd

nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože orgánu štátnej správy náhradu trov konania právneho
zastúpenia možno priznať len výnimočne a ďalším účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov
konania, keďže im žiadne nevznikli.

67. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).