Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 22, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/180/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723200684
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6723200684.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/X, XXX XX B., štátna občianka SR, zastúpená
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov matky: D. B. E.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/X, XXX XX B., štátna občianka SR, zastúpená právnym
zástupcom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, so sídlom Vajnorská 20, 831 03 Bratislava a otca:
F. B., G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. XXX/XX, XXX XX H., t. č. bytom I. XX, XXX XX J.,
štátny občan SR, zastúpený zástupcom AK Zuzana Gáliková, s.r.o., so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra,

IČO: 55 534 619, o návrhu otca maloletej na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10P/95/2023-458 zo dňa 11.06.2025 proti výrokom
I., II., IV., VI., VII. v spojení so súvisiacimi výrokmi III., V., takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I., II., IV., VII. v spojení so súvisiacimi výrokmi V.,
VI. potvrdzuje.
Rozsudok okresného súdu vo výroku III. zrušuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. upravil styk otca s maloletou v rozsahu, ako je
uvedený v tomto výroku s podmienkami náhradných termínov v prípade, ak sa nebude realizovať styk
otca s maloletou. Otec F. B., G., nar. XX.XX.XXXX je oprávnený sa s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX
stýkať v nasledovnom rozsahu:

- počas 1., 2. a 3. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto súdneho
rozhodnutia (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie obdobie od prvého do posledného dňa toho

ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to v sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod.,

- počas 4., 5., a 6. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto súdneho
rozhodnutia (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie obdobie od prvého do posledného dňa toho
ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to v sobotu od 11.00 hod. do 17.00 hod.,

- počas 7., 8. a 9. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto súdneho

rozhodnutia (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie obdobie od prvého do posledného dňa toho
ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod.,- počas 10., 11. a 12. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto
súdneho rozhodnutia (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie obdobie od prvého do posledného
dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to v sobotu od 09.00 hod. do 18.00

hod. a v nedeľu od 11.00 hod. do 17.00 hod.,

- počas 13., 14. a 15. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto
súdneho rozhodnutia (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie obdobie od prvého do posledného
dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to od piatka od 15.00 hod. do soboty

do 18.00 hod. a v nedeľu od 11.00 hod. do 17.00 hod.,

- počas 16., 17. a 18. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto
súdneho rozhodnutia (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie obdobie od prvého do posledného
dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to od piatka od 15.00 hod. do nedele
do 17.00 hod.,

-od19.kalendárnehomesiacanasledujúcehoponadobudnutíprávoplatnostitohtosúdnehorozhodnutia
(pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie obdobie od prvého do posledného dňa toho ktorého
kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to od piatka od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod.,
a počas vianočných sviatkov každý kalendárny rok od 26.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod.

a počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 30.06. od 16.00 hod. do 10.07. do 18.00 hod. a
od 31.07. od 16.00 hod. do 10.08. do 18.00 hod. a počas jarných prázdnin každý kalendárny rok od
soboty,ktorápredchádzazačiatkujarnýchprázdninod10.00hod.dosoboty,ktoránasledujeposkončení
jarných prázdnin do 18.00 hod., s tým, že maloletú otec prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste
bydliska matky maloletej a matka maloletej je povinná maloletú k styku včas a riadne pripraviť a styk

otca s maloletou umožniť. Úprava styku otca s maloletou počas prázdnin a sviatkov má prednosť pred
bežnou úpravou styku. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk nebude môcť z vážnych dôvodov
zrealizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi, najneskôr 24 hodín vopred formou zaslania
sms správy. V prípade, že sa styk nebude môcť zrealizovať z dôvodov na strane maloletej alebo matky
maloletej, je matka povinná poskytnúť otcovi maloletej náhradný termín realizácie styku v rovnakom

rozsahu v danom kalendárnom mesiaci.
Výrokom II. okresný súd nariadil maloletej, ako aj rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému
poradenstvuvCentrepredetiarodinyK.–L.M.M.B.,M.XX,XXXXXB.podobu12mesiacov,najmenej
jedenkrát mesačne, počnúc dňom právoplatnosti súdneho rozhodnutia.

Výrokom III. v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Výrokom IV. zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 13P/292/2018-138 zo dňa 05.02.2019, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2019.

Výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

O trovách štátu rozhodol tak, že otec maloletého dieťaťa podľa výroku VI. je povinný nahradiť trovy
konania štátu vo výške 162,72 Eur a tieto zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen do troch dní od
právoplatnosti súdneho rozhodnutia.

PodľavýrokuVII.matkemaloletéhodieťaťauložilpovinnosťnahradiťtrovykonaniaštátuvovýške562,72
Eur, ktoré je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh otca maloletého dieťaťa,

jeho odôvodnenie, vyjadrenie matky maloletého dieťaťa, ako aj ďalšie podania rodičov maloletého
dieťaťa, nariadené pojednávania, rozsah vykonaného dokazovania (odsek 8. odôvodnenia napadnutého
rozsudku) a za aplikácie Čl. 5, § 26, § 36 ods. 1, § 24 ods. 5, § 25 ods. 1, 2, § 37 ods. 2 písm. d) Zákona
o rodine v spojení s Čl. 4, § 121, § 38 ods. 1 CMP a ustanovenia § 207 ods. 1, § 208 ods. 1, § 208 ods. 3
CSP rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Okresný súd vyhodnotil návrh otca maloletého dieťaťa na úpravu styku a dospel k záveru, že je
čiastočne dôvodný, preto vo výroku I. rozhodol o úprave styku a podľa výroku III. v prevyšujúcej časti
návrh otca zamietol.4. Úprava styku otca s maloletou dcérou bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Nitra
sp. zn. 13P/292/2018 zo dňa 05.02.2019, podľa ktorého bola schválená rodičovská dohoda o úprave
styku s tým, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu

od 09.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň vo štvrtok od 15.00 hod. do 17.30 hod.
s tým, že počas pracovného týždňa maloleté dieťa bude preberať v školskom zariadení a počas víkendu
preberať aj odovzdávať dieťa v mieste bydliska maloletej a rovnako ho odovzdávať v mieste bydliska
maloletej pri styku počas pracovného týždňa, pričom matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne
pripraviť a otcovi včas odovzdať.

Okresný súd na základe výsledkov dokazovania mal za to, že došlo k tak podstatným zmenám pomerov
na strane účastníkov konania, ktoré odôvodnili zmenu úpravy styku otca s maloletou, pričom zároveň
rodičia maloletej sa na rozsahu styku nevedeli dohodnúť, a tým bola nevyhnutná ingerencia súdu.

5.Podľazáverovokresnéhosúdupodstatnázmenanastalanastranemaloletejsprihliadnutímnajejvek,

keď od posledného rozhodnutia súdu uplynulo už viac ako 6 rokov a v čase posledného rozhodovania
mala 4 roky, v súčasnosti má XX rokov, teda za bežných okolností je prirodzené, že v danom veku
dieťa je už schopné stráviť oveľa širší čas aj s druhým rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej
starostlivosti, a to aj s možnosťou prespania v jeho domácnosti, resp. strávenia dlhšej doby počas
školských prázdnin či sviatkov. Podstatnú zmenu pomerov na strane maloletej okresný súd videl aj

v tom, že maloletá sa spolu s matkou presťahovali do iného mesta, vzdialenosť viac než 100 km, čo
predstavovalo zmenu vo vzťahu k možnosti realizácie styku otca s maloletou. V zásade bez ďalšieho
tieto skutočnosti boli určujúce pre rozšírenie styku otca s maloletou. I napriek uvedenému počas konania
vyplynuli aj ďalšie skutočnosti na zmenu úpravy styku otca s maloletou, keď bolo potrebné opätovné
nastavenie rozsahu styku otca s maloletou a jeho ďalšie postupné rozširovanie, pretože otec s maloletou

sa dlhodobo nestretával, maloletá v súčasnosti nemá s otcom vytvorený hlbší vzťah, preto okresný súd,
rešpektujúc najlepší záujem maloletej, považoval za nevyhnutné, s odkazom na odporúčanie súdneho
znalca, aby maloletá v počiatočných fázach nebola vystavovaná tlaku, a teda aby styk na začiatku
prebiehal v kratšom časovom rozmedzí a keď si postupne na otca maloletá zvykne, stretávanie s ním
sa stane prirodzeným, tak tento sa bude postupne rozširovať.

6. Hoci matka v priebehu konania navonok deklarovala, že nebráni styku otca s maloletou, avšak
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že matka už aj pred začatím súdneho konania mala snahy
eliminovať kontakt otca s maloletou, ak počas cca uplynutia 9 mesiacov od právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva účastníkov, v rámci ktorého bol upravený styk otca s maloletou, podala návrh
na zmenu úpravy styku, jeho zúženie a zároveň žiadala, aby tento prebiehal za jej prítomnosti, čo

odôvodňovala nezáujmom dieťaťa, resp. správaním maloletej po realizácii styku otca s maloletou, ktoré
tvrdenia matky sa v konaní nepreukázali s poukazom aj na Správu zo psychologickej konzultácie
ÚPSVaR Nitra, referát poradensko-psychologických služieb zo dňa 04.02.2019, ktorá sa uskutočnila
s rodičmi a maloletou na podnet Okresného súdu Nitra, z ktorej vyplynulo, že u maloletej pri kontakte
s otcom bez prítomnosti matky bola pozorovaná jej radosť, zaujatosť spoločnou hrou, plánmi na ďalší

spoločný čas. Maloletá A. sa vyjadrovala vo vzťahu k otcovi tak, že rada k nemu chodí, rada sa
s ním stretáva, t. j. má k nemu pozitívny vzťah. Tieto závery v podstate vyplynuli aj zo Správy klinickej
psychologičky G. F. G. zo dňa 27.11.2018, ktorá konštatovala potrebu udržiavať pravidelný kontakt
s otcom, aby sa vytvorila väzba s tým, že keď bude maloletá väčšia, tento prípadne aj rozšíriť. Predmetnú
správu matka predložila do konania, avšak v pozmenenej verzii, keď z nej boli vynechané časti, ktoré

by mohli byť na prospech otca maloletej, čo sa javilo okresnému súdu ako pokus o zavádzanie súdu,
hoci matka následne tvrdila, že existujú dve verzie tejto správy.

7. Okresný súd vyjadril, že pri úprave styku dieťaťa s rodičom je potrebné prihliadnuť na názor dieťaťa.
Maloletá A. pri zisťovaní názoru okresným súdom síce uvádzala, že by sa chcela s otcom stretávať

menej, napríklad len na hodinu v sobotu alebo v nedeľu, ale neuviedla žiadne konkrétne dôvody, pre
ktoré by mala odmietať styk s otcom, resp. uvádzala len vo všeobecnosti, že jej s ním nie je dobre, ... „že
z neho cíti zlú energiu, cíti sa nervózna, keď je s ním“. Takéto vyjadrenia podľa okresného súdu nie sú
vyjadrením spontánnym 8-ročného dieťaťa a pokiaľ mala uviesť, prečo sa s otcom nechce stretávať vo
väčšom rozsahu, odkazovala na konanie otca voči matke. Okresný súd dospel k záveru, že vyjadrenia

maloletej boli podmienené názormi matky maloletej, ak pôvodne maloletá pri rozhovore s pracovníčkou
kolízneho opatrovníka v mesiaci máj 2023 sa vyjadrila v tom zmysle, že by chcela s otcom tráviť celú
nedeľu raz za dva týždne a následne po cca troch mesiacoch pri výsluchu maloletej na pojednávanív auguste 2023 maloletá už uvádzala, že by sa s ním chcela stretávať len hodinu, pričom medzitým
nedošlo k žiadnej udalosti, ktorá by mohla ovplyvniť postoj maloletej takýmto spôsobom.
8. Zistenia a závery okresného súdu korešpondovali aj so závermi znaleckého dokazovania, z ktorého

vyplynulo, že matka do vzťahu s maloletou prenáša svoje negatívne vnímanie vzťahu s exmanželom,
čo možno vnímať skôr negatívne a v neprospech maloletého dieťaťa. Znalec konštatoval, že u matky
maloletej boli už v minulosti používané nevhodné vzorce správania a komunikácie s maloletou vo vzťahu
k stretávaniu s otcom maloletej. Okresný súd bol názoru, že ak maloletá, ktorá absolútnu väčšinu času
trávi s matkou a starými rodičmi z matkinej strany, tak minimálne na podvedomej úrovni vníma negatívne

emócie matky voči otcovi, a tým je vystavená konfliktu lojality a s tým súvisiaceho pocitu viny, ak by
prejavila záujem o kontakt s otcom vo väčšom rozsahu. Ak aj znalec uviedol, že maloletá tvrdenia
matky a jej postoj vníma nekriticky a rešpektuje jej názor. Hoci maloletá sa snažila prezentovať svoj
postoj k danej veci, avšak bezprostredne z jej vyjadrení počas rozhovoru so znalcom vyplynulo, že táto
skôr otcovi vyčíta, že za ňou nechodil, neprišiel sa pozrieť na jej preteky, neprišiel na jej narodeniny
a podobne, t. j. existuje u maloletej záujem otca lepšie spoznať, byť v jeho prítomnosti aj intenzívnejšie

a pokiaľ by tieto svoje túžby priamo formulovala aj verbálne, mohla by sa obávať negatívnych reakcií zo
strany matky tak, ako to vyplynulo zo znaleckého posudku.
Matka maloletú pozitívne nemotivuje ohľadne realizácie styku s otcom, matka negatívne emócie voči
otcovi maloletej ešte nespracovala a maloletej nie sú poskytované kompletné informácie, keď maloletá
vychádza z toho, že otec je zodpovedný za zlomenú ruku matky, hoci táto skutočnosť sa v rámci

trestného konania nepotvrdila.

Vkonanínebolopreukázané,žebyotecvočimaloletejsasprávalnegatívnymspôsobom,naopak,znalec
konštatoval, že prechováva k maloletej kladné emócie, vystupuje v komunikácii s ňou zmierlivo, s túžbou
po kontakte s ňou, nekomunikuje s ňou pod nátlakom alebo s nejakými požiadavkami.

9. Okresný súd dospel k názoru, že je právom maloletej, aby mala priestor spoznať otca a postupne
s ním začať tráviť čas, ktorý by sa mal postupne rozširovať tak, ako to vymedzil vo výroku I. svojho
rozsudku, s určením presného časového harmonogramu, postupne po trojmesačných etapách, čím bol
sledovaný najlepší záujem maloletej, aby to prebiehalo čo najprirodzenejším spôsobom, s poukazom aj
na odporúčania znalca. Rozsah styku upravený výrokom I. rozsudku okresného súdu bol považovaný

súdom prvej inštancie za primeraný k tomu, aby sa najskôr mohol obnoviť a potom naplno rozvíjať
vzájomný citový vzťah otca s maloletou a vytvoriť časový priestor na spoločné aktivity a zachovanie aj
mužského vzoru vo výchove maloletej, čo je potrebné pre zdravý psychický vývoj maloletej. Po období
jeden a pol roka adaptačného obdobia by sa mal styk realizovať aj počas školských prázdnin, resp.
sviatkov a prázdnin, ktorú úpravu styku okresný súd vyjadril vo výroku I. rozsudku.

10. Ak matka maloletej na poslednom pojednávaní predložila správu klinickej psychologičky G. K. G., tak
tútonepovažovalokresnýsúdzaobjektívnu,pretožepsychologičkavychádzalalenzvyjadreniaatvrdení
matkymaloletejbeztoho,abyvôbeckontaktovalaotcazaúčelomtoho,abysaajonmoholkpredmetným
záležitostiam nejakým spôsobom vyjadriť, resp. vôbec vyjadriť súhlas s vyšetrením maloletej s tým,
že minimálne bolo sporné, či po jednom sedení mohla psychologička dôjsť k nejakým relevantným

záverom a to tak závažného charakteru, keď konštatovala, že neodporúča a nevidí dôvod stretávania
otca s maloletou, ktoré postoje sú v rozpore nielen s odporúčaniami súdneho znalca, ale aj psychológov,
ktorí mali možnosť pracovať s maloletou, napr. podľa správy klinickej psychologičky G. F. G., ktorá pre
objektivizáciu údajov kontaktovala v rámci návštevy matky aj otca, aby sa tento mohol k predmetným
záležitostiam vyjadriť a ktorá tiež považovala za dôležité udržiavať pravidelný kontakt otca s maloletou.

Ak matka maloletej prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla doplniť dokazovanie výsluchom
súdnehoznalca,taktentonavrhnutýdôkazokresnýsúdnevykonal,akzáveryvyplývajúcezoznaleckého
posudku boli jasné, určité, zrozumiteľné, bez toho, aby bolo potrebné ich nejakým spôsobom ozrejmiť
alebo dovysvetľovať formou výsluchu znalca, ktorý dôkaz súčasne vyhodnotil za nadbytočný, ak
výsledky dokazovania dali základ pre dostatočne zistený skutkový stav k tomu, aby mohlo byť

rozhodnuté v najlepšom záujme maloletej.

11. Okresný súd s odkazom na odporúčanie súdneho znalca podľa znaleckého dokazovania za aplikácie
rozhodného ustanovenia Zákona o rodine uložil rodičom, ako aj maloletej A., podrobiť sa odbornému
poradenstvu za podmienok určených vo výrokovej časti svojho rozsudku, a to za účelom možnosti

odstránenia konfliktov medzi rodičmi, zlepšenia v ich vzájomnej komunikácii vo vzťahu k starostlivosti
o maloletú, čo je prirodzene v jej záujme. K jeho nariadeniu voči maloletej okresný súd uviedol, že
účelom je odstrániť prípadné nevyjasnené negatívne stránky vzťahu maloletej s otcom, ktoré môžu
pretrvávať z minulosti. Nie je možné akceptovať, ak medzi rodičmi stále pretrvávajú negatívne emócie,aby ich obeťou primárne bola maloletá dcéra. Okresný súd apeloval na rodičov, aby vo vzájomných
vzťahoch sa vyvarovali konfliktom, ktoré si možno kladie za vinu samotné dieťa, pretože dieťa má citový
vzťah k obidvom rodičom a má vyrastať v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie

a harmónie, t. j., aby výchova oboch rodičov smerovala k pozitívnemu rozvoju osobnosti maloletej
po všetkých stránkach. Výsledky dokazovania preukázali, že otec je schopný reflektovať na potreby
maloletej a nevyvíjať na ňu neprimeraný tlak. Podľa okresného súdu otec by mal rešpektovať aj želania
maloletej, aby sa vzťah medzi nimi postupne nadväzoval, ako aj obnovoval vzťah s rodinou otca tak, aby
všetky zmeny, ktoré nastanú, neboli náhle a maloletá mala časový priestor so všetkými týmito novými

skutočnosťami sa vnútorne vysporiadať.
12. O trovách konania účastníkov okresný súd rozhodol tak, že žiaden nemá nárok na ich náhradu za
aplikácie § 52 CMP.
13. O trovách konania štátu okresný súd rozhodol tak, že obidvoch rodičov zaviazal na ich úhradu
s poukazom na uznesenie č. k. 10P/95/2023-203 zo dňa 10.10.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 28.11.2023, ktorým bolo nariadené znalecké dokazovanie súdnou znalkyňou G. N. O., z odboru

psychológia, odvetvia poradenská psychológia, ktorým zároveň uložil rodičom povinnosť zložiť
preddavok na trovy dôkazu každému v sume 400,- Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia na
účet SR – Okresného súdu Zvolen, ktorý preddavok vo výške 400,- Eur zložil len otec, matka preddavok
nezložila.
14. Uznesením č. k. 10P/95/2023-232 zo dňa 31.10.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

14.12.2024, bola zo znaleckého dokazovania odvolaná súdom prvej inštancie ustanovená znalkyňa
a bol ustanovený nový znalec z odboru psychológia, odvetvia poradenská psychológia F. P. F., ktorému
uznesením č. k. 10P/95/2023-387 zo dňa 08.04.2025 bolo priznané znalečné v sume 1 125,44 Eur, ktoré
bolo uhradené v sume 400,- Eur zo zloženého preddavku otcom a z rozpočtových prostriedkov štátu
suma 725,44 Eur, čo boli trovy štátu, pri náhrade ktorých okresný súd zohľadnil, že otec zložil preddavok

na trovy dokazovania 400,- Eur a matka preddavok 400,- Eur nezaplatila. Znalečné predstavovalo sumu
1 125,44 Eur, preto každý z rodičov má zaplatiť polovičnú sumu 562,72 Eur, u otca zohľadnený zaplatený
preddavok 400,- Eur, teda otcovi bola uložená povinnosť uhradiť trovy konania štátu v sume 162,72,-
Eur a matke 562,72 Eur. Pri rozhodovaní o nároku štátu na náhradu trov konania, vrátane výšky náhrady
trov konania štátu, okresný súd analogicky aplikoval ust. § 49 ods. 2 CMP s tým, že na objektívne

zistenie skutkového stavu veci bolo v záujme oboch rodičov, ako aj maloletého nariadenie znaleckého
dokazovania, a preto obidvaja rodičia by sa mali v rovnakej výške podieľať na nákladoch súvisiacich
s vykonaným znaleckým dokazovaním, keď v tomto type konania sa ani neaplikuje kritérium úspechu
v konaní. Obom rodičom preto okresný súd uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu v súvislosti so
znaleckým dokazovaním.

15. Proti rozsudku okresného súdu, a to do výrokov I., II., IV., VI., VII., v zákonnej lehote podala
odvolanie matka maloletého dieťaťa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), g), h) CSP, ako aj
pre neúplné zistenie skutočného stavu veci podľa § 62 ods. 1 CMP a žiadala rozsudok okresného
súdu zmeniť tak, že návrh na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom bude zamietnutý a otec
maloletého dieťaťa je povinný nahradiť trovy konania štátu v celkovej výške 725,44 Eur na účet

Okresného súdu Zvolen s tým, že žiadnemu z účastníkov sa neprizná náhrada trov konania. Matka
maloletej poukázala na posledné súdne rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou, a to rozsudok
sp. zn. 13P/292/2018 zo dňa 05.02.2019, ktorým bola schválená rodičovská dohoda ohľadne úpravy
styku otca s maloletou, ktorý styk otec nevyužíval a ani nevyužíva, v súdnom konaní nepreukázal, že
by sa domáhal núteného výkonu tohto rozhodnutia. V konaní pred okresným súdom bolo preukázané,

že otec maloletého dieťaťa mal 04.02.2023 fyzický konflikt s matkou maloletej, ktorý bol predmetom
vyšetrovania na OR PZ Zvolen, odbor kriminálnej polície pod ČVS: ORP-66/1-VYS-ZV-23. Po fyzickom
konflikte s matkou otec dňa 15.02.2025 (poznámka krajského súdu: zrejme malo byť uvedené 2023)
podal návrh na úpravu styku s maloletou A., čo je účelovým postupom, pokiaľ ani okresným súdom
upravený styk otec maloletej nevyužíval. Matka poukázala na vyjadrenia maloletej v rámci znaleckého

dokazovania, keď uviedla, že sa nechce s otcom často stretávať, ak by podľa nej stačilo raz do mesiaca
v sobotu na dve hodiny. Ak posledným súdnym rozhodnutím upravený styk s maloletou otec nevyužíval,
tak je v rozpore s dobrými mravmi uplatniť v súdnom konaní rozšírenie styku, ide o rozpor s účelom
Zákona o rodine, preto konanie vyvolané otcom má znaky šikanózneho výkonu práva a návrh otca mal
byť zamietnutý. Súdnym rozhodnutím upravený a postupne rozširovaný styk otca s maloletou matka

vníma ako psychický nátlak na matku a na maloletú. Nemohla byť okresným súdom konštatovaná
zmena pomerov na strane účastníkov, ktorá by odôvodňovala zmenu styku otca s maloletou, pokiaľ
tento styk je upravený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/292/2018 zo dňa 05.02.2018, ktorý
otec nevyužíval, čo sám aj priznal na pojednávaní konanom dňa 11.06.2025, a tým nebola nevyhnutnáingerencia súdu. Považovala rozsudok okresného súdu za zmätočný a nepreskúmateľný. Poukázala na
to, že okresný súd nerozhodol o ňou podanom protinávrhu, ktorý predniesla v podaní zo dňa 02.05.2023.
Podaním zo dňa 11.07.2025 matka maloletej prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu doplnila

odvolanie v tom, že žiada nárok na náhradu trov tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, a to
z titulu, že návrh otca maloletej bol v rozpore s dobrými mravmi, sledoval šikanózny výkon práva, a tým
sú splnené podmienky, aby matke maloletého dieťaťa boli priznané trovy konania.
16. Podaním zo dňa 15.07.2025 odvolanie priamo doplnila matka maloletej, ktorá považovala rozsudok
okresného súdu za zbytočný experiment na maloletej, naviac, ktorý je nepresvedčivý, arbitrárny.

Postupnosť rozširovania styku nie je nijako pre otca záväzná, avšak záväzná je pre ňu ako matku
a maloletú, preto považovala rozsudok okresného súdu za rozhodnutie, ktoré vystavuje maloletú právnej
neistote v tom, že ak otec harmonogram rozširovania styku nebude dodržiavať, musí ho dodržiavať
maloletá. Rozhodnutie nie je v záujme maloletej dcéry, pokiaľ jedným súdnym rozhodnutím na jeden
a pol roka vopred okresný súd nalinkoval striktné trojmesačné rozširovanie styku s otcom od troch hodín
až do celého víkendu, ak súdne rozhodnutie je postavené na nepresvedčivom predpoklade, že ho otec

dieťaťa aj dodrží. Styk otca s maloletou sa vyše dvoch rokov nerealizuje, pretože otec pre maloletú
nechodí, čo nebolo sporné, a tým nastal stav odcudzenia dcéry od otca. Otec nepodal návrh na výkon
súdneho rozhodnutia upravujúceho jeho styk s maloletou. Riešením aktuálneho stavu odcudzenia dcéry
a otca nie je direktívne vopred nalinkované rozširovanie styku podľa nejakého presného harmonogramu,
ktorý nikto nevie, či bude fungovať. Riešením je aktívna pomoc rodičom, najmä otcovi, v obnovení jeho

vzťahu s dcérou, ktorá sa chce menej s ním stretávať, než navrhuje samotná matka. Neplnil sa rozsudok
zroku2018doroku2023aodroku2023doroku2025nebolžiadenkontakt,okremznaleckéhoposudku,
ktorý trval 30 minút. Opätovne poukázala na nevyužitie výkonu rozhodnutia zo strany otca. Kontakt
otca s maloletou sa vyše dvoch rokov nerealizoval, nechodil pre dcéru, nastalo odcudzenie, a preto
okresný súd vychádzal z nesprávneho predpokladu, ak nie je v záujme maloletej direktívnym súdnym

rozhodnutím upraviť rozširovanie styku v trojmesačných intervaloch po dobu jeden a pol roka, čo nemá
oporu v ust. § 217 ods. 1 CSP, § 26 Zákona o rodine. Absentuje odôvodnenie takéhoto postupného
rozširovania, a tým je rozhodnutie arbitrárne. Maloletá je vystavená neistote, či otec dodrží postupnosť,
ak sám znalec uviedol, že pre obnovu vzťahu otca s dcérou nie je potrebné striktné rozširovanie, ale
odporúčanie, aby dcéra nemala pocit tlaku a povinností. Zotrvala na odvolacom návrhu zmeny rozsudku

okresného súdu a zamietnutia návrhu s doložením Správy klinického psychológa G. G. K. zo dňa
11.07.2025.
17. K odvolaniu matky maloletého dieťaťa sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok
okresného súdu v plnom rozsahu potvrdiť ako vecne správny. Rozsudok okresného súdu je výsledkom
odborného, objektívneho posúdenia veci samej na základe výsluchu účastníkov, dôkazov, reflektuje

na závery znaleckého posudku s cieľom primárne rešpektovať práva maloletej garantované aj
Dohovorom o právach dieťaťa, keď s citlivosťou na aktuálny stav je postupne rozširovaný styk otca
s maloletou. Nevyhnutným predpokladom k úspešnej realizácii rozsudku je zmeniť prístup rodičov,
aktívna participácia a snaha rešpektovať potreby maloletej a nevyvíjať neprimeraný tlak na ňu tak, ako
sa konštatuje v odôvodnení napadnutého rozsudku.

18. K odvolaniu matky maloletej sa vyjadril otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu.
Rozsudok okresného súdu považoval za správny, dostatočne odôvodnený, zrozumiteľný a presvedčivý.
Je nevyhnutná potreba opätovného nastavenia kontaktov otca s maloletou. V čase posledného súdneho
rozhodnutia matka žila s maloletou v H., avšak v súčasnosti žije v B., ktorá je od bydliska otca vzdialená
viac ako 100 km. Styk s maloletou dcérou sa dlhodobo nerealizuje, a to zavinením na strane matky,

ktorá po rozvode manželstva začala vyvíjať snahu k eliminácii kontaktu otca s dcérou. Matka svojím
postojom k stretávaniu sa dcéry s otcom jasne deklaruje stanovisko, že má záujem styk maloletej A.
s otcom úplne obmedziť. Svoje závery odôvodňuje nezáujmom dcéry o styk s otcom, čo však nevyplýva
zo znaleckého posudku. Matka maloletej účelovo predložila upravenú správu klinickej psychologičky
G. F. G., v ktorej boli vynechané vyjadrenia a odporúčania psychologičky. V priebehu konania matka

maloletej nespolupracovala s ÚPSVaR, zmarila viaceré pokusy o šetrenie v jej domácnosti. Matka riadne
nespolupracovala ani pri realizácii výchovného opatrenia na oddelení SPODaSK, keď obe naplánované
stretnutia s maloletou A. zrušila. Takéto správanie matky svedčí o jej nezáujme znovu obnoviť kontakt
maloletej s otcom. Matka má dlhodobo negatívne nastavenie voči osobe otca, svoj postoj prenáša aj
na maloletú A.. Znalec sám uviedol, že aktuálny citový vzťah maloletej A. k otcovi je ovplyvnený najmä

absenciou intenzívnejšieho, kvalitatívne hodnotnejšieho a pravidelného stretávania s otcom, pričom nie
je prítomné odmietanie, citový chlad, odstup, resp. negatívne emócie voči otcovi. U maloletej A. podľa
znalca je možno vnímať skrytú túžbu po tom, aby spoznala otca, resp. mala možnosť vnímať jeho
prítomnosť aj intenzívnejšie. Znalec uviedol, že matka do vzťahu s maloletým dieťaťom prenáša svojenegatívne vnímanie vzťahu s exmanželom, čo možno vnímať skôr negatívne v rámci danej oblasti ich
vzťahu a toto je skôr v neprospech maloletého dieťaťa. Sám znalec považoval za vhodné, aby sa kontakt
maloletej s otcom postupne rozvíjal do intenzívnejšej a v rámci frekvencie častejšej formy, kedy by mohol

otec s dieťaťom budovať vzťah aj prostredníctvom aktívnej formy kontaktu. Znalec uviedol, že nie je
vhodné, aby kontakt maloletého dieťaťa s otcom sa konal za prítomnosti matky a doporučil, aby maloletá
A. a jej rodičia absolvovali terapeutické stretnutia s kompetentným odborníkom na oblasť vzťahov,
ideálne rodinnú terapiu, resp. psychoterapiu. Okresný súd v rámci svojho rozhodovania zohľadnil závery
znaleckého dokazovania.

19. V ďalšej časti vyjadrenia k odvolaniu matky otec maloletej uviedol, že podľa posledného súdneho
rozhodnutia sa snažil využívať časy, ktoré mal na styk s dcérou súdom určené, avšak matka dcéru na
styk nepripravila, dcéru pozitívne nemotivovala a dcéra vplyvom matky začala verbalizovať odmietavý
postoj k otcovi. Neskôr matka začala podávať na otca trestné oznámenia, pre ktoré sa bál chodiť k jej
blízkosti. Uviedol, že matka je momentálne najbližšou vzťahovou osobou pre maloletú, čo však ho
nemôže diskvalifikovať v neumožnení kontaktu s maloletou. Rola otca vo vzťahu k dieťaťu je rovnako

dôležitá ako rola matky a je nezastupiteľná. On ako otec chce budovať a prehlbovať vzťah s maloletou,
chce sa aktívne podieľať na jej výchove a vývine, formovaní jej osobnosti, čo je v záujme maloletého
dieťaťa, aby si budovala citový vzťah nielen k matke, ale aj k otcovi. Pri rozhodovacej praxi súdov
záujem maloletého dieťaťa je prvoradý, a teda jeho záujmom je právo na zachovanie rovnocenného
vzťahu s oboma rodičmi a rozhodnutím súdu by malo byť umožnené dieťaťu stýkať sa s oboma rodičmi

v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Uviedol, že dňa
14.07.2025 dostal od G.. Q. F., terénny sociálny pracovník ÚPSVaR, pozvánku na pracovné stretnutie
ohľadne riešenia jeho kontaktu s maloletou A., ktorého stretnutia sa on ako otec zúčastnil, avšak matka
maloletej A. neprišla a keď sa následne pred ich domom informoval, bývalý svokor otcovi maloletej
uviedol, že matka s dcérou sú na výlete.

20. Matka maloletej sa vyjadrila k vyjadreniu kolízneho opatrovníka, voči ktorému namietala, že
maloletá sa pred znalcom vyjadrila za prítomnosti otca tak, že podľa nej by stačilo stretávanie raz do
mesiaca, a to v sobotu dve hodiny, pričom na tieto skutočnosti, ktoré dieťa vyslovilo, kolízny opatrovník
nereagoval. Podľa matky kolízny opatrovník má hájiť a zastupovať záujmy dieťaťa a rešpektovať jeho
vyjadrenia a predstavy, ako sa chce s otcom stretávať. Kolízny opatrovník nerešpektuje vyjadrenia

maloletej a podieľa sa na tom, aby maloletú nútil k styku s otcom, ktorý tento styk nevyužíval
a nevyužíva podľa poslednej úpravy súdom v zmysle rodičovskej dohody. Okresný súd rozšíril styk
otca s maloletou giganticky, keď návrh otca je šikanózny, ak aj maloletá sa vyjadrila v tom, že prečo
ju otec neprišiel pozrieť. Rozsudkom okresného súdu bude spôsobený u dieťaťa šok, ktorý nastane
v dôsledku neprimeraného tlaku na dieťa a jeho matku ohľadne úpravy styku, čo môže mať pre

dieťa nedozierne následky. Matka žiadala stanovisko kolízneho opatrovníka hodnotiť ako stanovisko
proti záujmom zastupovaného maloletého dieťaťa a žiadala odvolaciemu návrhu vyhovieť, čím bude
rešpektovaný aj názor maloletej.
21. K vyjadreniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že riadne realizuje výkon kolízneho opatrovníka
a výkon opatrení SPODaSK prostredníctvom poverenej pracovníčky vedením prípadu. Výkon je

realizovaný štandardne, v súlade s právnymi predpismi a aktívne sa úrad snaží participovať na riešení
rodičovského konfliktu. Bolo poukázané na šetrenie v máji 2023, kedy bytové pomery u matky boli
vhodné a vhodné boli aj u otca, čo sa zistilo z poslednej Správy ÚPSVaR Nitra zo dňa 22.05.2025.
Bolo poukázané na plánované stretnutia, keď sa dostavili všetci a načas – okrem matky, ktorá e-
mailom uviedla, že vzala na vedomie a k účasti na konaní sa nevyjadrila. Podľa kolízneho opatrovníka

dostatočne bol vyjasnený skutkový stav, vykonané dôsledné dokazovanie a rozhodnuté v najlepšom
záujme maloletého dieťaťa.
22. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka v podaní zo dňa 27.08.2025. Zotrvala na podanom odvolaní
a odvolacích dôvodoch s dôrazom, že dva a pol roka nebol využívaný otcom maloletej upravený styk
s maloletou A. podľa posledného súdneho rozhodnutia. Podľa matky nenastala zmena pomerov, pre

ktorú je potrebné nanovo upravovať styk otca s maloletou. Ide o rozhodnutie proti záujmom maloletej,
keď sama uviedla, že by stačilo sa stretávať raz do mesiaca v sobotu na dve hodiny, čo vyplynulo
z rozhovoru medzi maloletou a otcom. Postup otca maloletej považovala za zneužitie práva otca.
K stretnutiu 14.07.2025 matka uviedla, že sa nedostavila na pracovné stretnutie ohľadom riešenia
kontaktu otca s maloletou, pretože neobdržala žiadnu pozvánku s tým, že pred týmto termínom na

takéto stretnutie dvakrát neprišiel otec maloletej, hoci bol predvolaný na ÚPSVaR, svoju neprítomnosť
ospravedlnil, avšak si nezariadil pracovné povinnosti tak, aby sa týchto stretnutí mohol zúčastniť.
Matka uviedla, že plánovaného stretnutia 14.07.2025, okrem toho, že nedostala pozvánku, sa nemohlazúčastniť, pretože mala vopred naplánovaný výlet s maloletou, ktorý bol spojený i s finančnými nákladmi.
Ak by dostala pozvánku, by sa na takéto stretnutie musela ospravedlniť.
23. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

24. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote matkou maloletého dieťaťa, postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani
dôležitý verejný záujem, posúdil napadnutý rozsudok okresného súdu za aplikácie ust. § 65, § 66
CMP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP

bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I. o úprave styku, II. o nariadení odborného
poradenstva, IV. o zmene posledného súdneho rozhodnutia, VII. o trovách štátu uložených matke
maloletého dieťaťa v spojení so súvisiacimi výrokmi V., VI. potvrdený ako v týchto výrokoch vecne
správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozsudok okresného súdu vo výroku III., ktorým
bol v prevyšujúcej časti návrh otca maloletého dieťaťa zamietnutý, bol zrušený podľa § 389 ods. 1
písm. d) CSP, primerane aplikovaného v spojení s Čl. 5 a ust. § 23 ods. 2 CMP. Rozhodnutie bolo prijaté

hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
25. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou maloletého
dieťaťa bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13CoP/180/2025-566 zo dňa 07.10.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,

v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 13.10.2025 a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským
súdom.
26. Napadnutým rozsudkom okresného súdu, okrem iného, bol upravený styk otca s maloletou dcérou
(výrok I.), s ktorou úpravou styku nesúhlasila matka maloletej, ako ani s nariadením odborného

poradenstva, zmenou posledného súdneho rozhodnutia a s uloženou povinnosťou nahradiť trovy
konania štátu a ani s výrokom o trovách prvoinštančného konania, pretože mala za to, že vzhľadom
k okolnostiam danej veci má nárok na plnú náhradu trov súdneho konania.
27. K odvolacím dôvodom matky maloletej a k postupu konania krajského súdu sa primárne uvádza, že
neboli zistené dôvody pre nariadenie pojednávania, pretože nebolo potrebné zopakovať, resp. doplniť

dokazovanie, a to ani dôkazmi doloženými matkou v štádiu odvolacieho konania, ak okresný súd
vykonával dôkazy nevyhnutné na zistenie skutočného stavu veci, ktorý rozsah dôkazov, okrem podaní
a vyjadrení účastníkov, podaní kolízneho opatrovníka, je podrobne uvedený v odseku 8. odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Práve pre záujem maloletej A., šetrný a citlivý prístup k jej potrebám, okresný
súd v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie s dôrazom aj na znalecké dokazovanie, aby následne

rozhodol v súlade s právami maloletej A., ktorá má XX rokov.
28. Nebol relevantný odvolací dôvod matky maloletej, že by napadnutý rozsudok okresného súdu
bol zmätočný, arbitrárny, resp. nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný. Okresný súd vzhľadom
k predmetu konania svoje rozhodnutie zákonne požadovaným spôsobom zdôvodnil v zmysle ust. § 220
ods. 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP, ak napadnutý rozsudok okresného súdu má vyjadrené

skutkové zistenia, ktoré boli následne právne vyhodnotené, sú vyjadrené úvahy okresného súdu, ktorými
sa riadil pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletou, vyjadril sa k nevykonaniu dokazovania
navrhnutého matkou maloletého dieťaťa. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu je dostatočne
zrejmé, z akých skutočností a dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil, ako ich posudzoval a aké
závery zaujal k právnemu posúdeniu. Okresný súd náležitým spôsobom zistil skutočný stav veci a po

použití a výklade relevantných právnych noriem rozhodol tak, že jeho skutkové a právne závery nie
je možné považovať za arbitrárne, zmätočné, nepreskúmateľné, ako sa toho domáhala, podľa názoru
krajského súdu, nedôvodne matka v podanom odvolaní, a preto nebol popretý zmysel a podstata práva
na spravodlivý proces. Inými slovami vyjadrené krajským súdom, odôvodnenie rozsudku okresného
súdu zodpovedá aj základnej (formálnej) štruktúre odôvodenia, vyplýva z neho vzťah medzi skutkovými

zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.
V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Vzhľadom
k uvedenému krajský súd mal tak spôsobilý predmet posudzovania, a to rozsudok okresného súdu
s náležitosťami v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP.
29. K úprave rozšíreného styku otca s maloletou napadnutým rozsudkom okresného súdu (výrok I.)

matka podaným odvolaním namietala nesplnenie zmeny pomerov od posledného súdneho rozhodnutia.
Považovala konanie vyvolané otcom maloletej za šikanózny výkon práva a jeho postup hodnotila
za rozporný s dobrými mravmi, ak otec maloletej nevyužil súdnym rozhodnutím upravený styk
s maloletou, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, neuplatnil výkon posledného súdnehorozhodnutia o úprave styku s maloletou, pre nerealizovanie styku otca s maloletou nastalo odcudzenie.
Samotnú úpravu styku napadnutým rozsudkom hodnotila za v rozpore s najlepším záujmom maloletej.
Nebol rešpektovaný názor maloletej. Direktívne rozhodnutie okresného súdu, ktoré na jeden a pol

roka vopred určuje trojmesačný interval rozširovania styku, vnímala ako zbytočný experiment na dcére,
vytvára jej právnu neistotu a tlak na maloletú.
30. K odvolacím dôvodom matky maloletej krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný.
31. Predmetom súdneho konania bola úprava styku otca s maloletou, resp. rozšírenie úpravy styku otca
s maloletou (výrok I. napadnutého rozsudku okresného súdu), keď naposledy o styku otca s maloletou

bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 13P/292/2018-138 zo dňa 5. februára 2019,
podľa ktorého otec bol oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu
od 09.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska maloletého
dieťaťa a po ukončení styku maloleté dieťa na tom istom mieste matke včas a riadne odovzdá a každý
párny kalendárny týždeň vo štvrtok od 15.00 hod., kedy si otec maloleté dieťa prevezme v školskom
alebo predškolskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje do 17.30 hod. s tým, že maloleté dieťa

odovzdá matke v mieste bydliska maloletého dieťaťa. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom
riadne pripraviť a otcovi včas odovzdať.
32. Okresný súd správne postupoval, ak zisťoval, či od uvedeného posledného súdneho rozhodnutia
došlo k zmene pomerov, ktorá dáva základ na zmenu rozsahu úpravy styku otca s maloletou. Na
základe rozsiahlo vykonaného dokazovania okresný súd v odseku 10. odôvodnenia napadnutého

rozsudkuvecnesprávneskonštatoval,žedošlokpodstatnejzmenepomerov,akodposlednéhosúdneho
rozhodnutia uplynulo viac ako 6 rokov, keď v tom čase maloletá mala 4 roky, v súčasnosti XX rokov
amatkasasmaloletoupresťahovaladoinéhomestavzdialenéhoodbydliskaotcamaloletejviacnež100
km, čo tiež predstavovalo zmenu vo vzťahu k možnosti otca stýkať sa s maloletou. Potreba postupného
rozširovania styku otca s maloletou vyplynula zo stavu, že maloletá nemá s otcom vytvorený hlbší vzťah.

Boli rešpektované závery znaleckého dokazovania a záujem maloletej, aby táto v počiatočných fázach
styku s otcom nebola vystavovaná tlaku, čo sa prejavilo do vecne správneho rozhodnutia okresného
súdu vo výroku I., ktorým sa postupným rozširovaním upravil styk otca s maloletou, a tým podľa názoru
krajského súdu, bolo veľmi citlivo pristupované k samotnému prežívaniu, postoja maloletej. Nepochybne
zo znaleckého dokazovania znalcom F. P. F., z ním vypracovaného Znaleckého posudku č. 31/2024

vyplynulo, že je vhodné, aby maloletá mala kontakt s otcom, tento postupne rozvíjala do intenzívnejšej
a v rámci frekvencie častejšej formy, kedy by mohol otec s maloletým dieťaťom budovať vzťah aj
prostredníctvom aktívnej formy kontaktu.
33. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplynulo, že pri formulovaní záveru o spôsobe úpravy
styku maloletej s otcom okresný súd vychádzal zo záverov Znaleckého posudku č. 31/2024 v spojení

aj s ďalšími vykonanými dôkazmi, t. j. vzal do úvahy odborné vyjadrenia. Ani z jedného z vykonaných
dôkazov pred okresným súdom nebola preukázaná existencia závažných prekážok brániaca kontaktu
maloletej s otcom. Postupnosť úpravy stretávania sa otca s maloletou, podľa názoru krajského súdu,
rešpektuje aj vnímanie, prežívanie, zdravotný stav maloletej, ktorému vo výraznej miere v pozitívnom
smeremôžeprispieťajsamotnámatka,svojímkonanímausmerňovanímmaloletejknájdeniupokojného

prístupuaprežívaniasvojhovzťahukotcovi.Tak,akotoajpotvrdilivýsledkydokazovaniapredokresným
súdom, matka favorizovala výlučne len tie dôkazy, ktoré podporovali jej názor v snahe, aby nebol
rozširovaný styk otca s maloletou, na ktorý prístup matky maloletej poukázal okresný súd, okrem iného,
aj v odseku 10. odôvodnenia napadnutého rozsudku na strane 26.
34. Rozšírenie úpravy styku otca s maloletou (výrok I.) nie je šikanóznym výkonom práva zo strany

otca a ani v rozpore s dobrými mravmi a nepredstavuje ani popretie názoru vyjadreného maloletou,
na ktorý apelovala matka v odvolacom konaní, pretože krajský súd pripomína, že ak sa na úprave
výkonu rodičovských práv a povinností nedohodnú rodičia, je to súd, ktorému prislúcha posúdiť, čo je
v okolnostiach konkrétnej veci v najlepšom záujme dieťaťa. V tejto súvislosti nie je viazaný predstavami,
resp. názormi rodičov, dokonca ani názorom samotného dieťaťa, ktorý je síce povinný zohľadniť, avšak

ním nie je bezvýhradne viazaný, najmä ako v prípade posudzovanej veci, keď výsledky dokazovania
preukázali, že názor maloletej je silne formovaný vplyvom postojov a názorov matky maloletej. Je
potrebné si uvedomiť rozdiel medzi záujmom dieťaťa (jeho názorom) a najlepším záujmom dieťaťa
(primerane rozhodnutie sp. zn. IV. ÚS 276/2014). Nebolo preto opodstatnené a ani vo výsledku súdneho
rozhodnutia rozšírenej úpravy styku otca s maloletou namieste, pokiaľ matka zdôrazňovala vyjadrenia

maloletej, podľa ktorej by jej stačilo sa stretávať s otcom raz do mesiaca v sobotu na dve hodiny.
35. Nebolo možné akceptovať ani námietku matky v odvolaní o direktívnom rozhodnutí okresného
súdu, ktorý určil rozsah styku otca s maloletou na obdobie jeden a pol roka, s trojmesačnými intervalmi
rozširovania styku, čo má podľa matky predstavovať zbytočný experiment na dcére. Rodičia sa naúprave styku otca s maloletou nedohodli, pre ktorý stav bola nevyhnutná ingerencia súdu súdnym
rozhodnutím. Matka maloletej nedôvodne namietala rozširovanie styku otca s maloletou za vyjadrené
určité časové obdobie, pretože práve táto postupnosť rešpektuje výsledky dokazovania, osobitne závery

znaleckého posudku, rešpektuje citlivosť vnímania tejto situácie maloletou. Je nepochybné, že úprava
styku rodiča s dieťaťom súdnym rozhodnutím predstavuje úpravu do budúcna, t. j. nemá sledovať
krátky časový úsek, o to viac, keď ide o postupnosť rozširovaného styku, ktorá vyvstala jednoznačne
z výsledkov dokazovania.
36. K námietke matky, že rozhodnutie okresného súdu nie je v najlepšom záujme maloletej, keď naviac

poslednýmsúdnymrozhodnutímupravenýstykotcasmaloletounebolvyužívaný,krajskýsúduvádza,že
v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých musí ísť predovšetkým o záujem maloletých detí
podľaČlánku3Dohovoruoprávachdieťaťa(ďalejajlen„Dohovor“).Výsledkomtýchtokonaníbynemalo
byť vyriešenie „sporu“ medzi účastníkmi konania, ale zabezpečenie výsledku konania, ktorý zodpovedá
najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) opakovane
konštatoval,žezákladnýmcieľomČlánku8Dohovorujeokrempotrebyprimárnechrániťjednotlivcapred

svojvoľným konaním verejných orgánov, aj zabezpečiť pozitívne povinnosti štátu spojené s efektívnym
rešpektovaním rodinného života. Povinnosťou štátnych orgánov je prijať také opatrenia, ktoré umožnia
kontakt rodiča s dieťaťom, avšak porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb predstavuje
dôležitý faktor. Článok 8 Dohovoru v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča, aby žiadal prijatie takých
opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na

svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča. Skutočnosť, že rodičia nespolupracujú však
nezbavuje vnútroštátne orgány povinnosti prijať všetky nevyhnutné a vhodné opatrenia na to, aby boli
udržané rodinné putá.

37. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu je zrejmé, že okresný súd za primárne

hľadisko svojho rozhodovania vzal práve kritérium „najlepšieho záujmu maloletej“, pričom ho videl
v rozširovaní styku maloletej s otcom, v obnovovaní ich vzťahu a následnom udržiavaní, upevňovaní a v
rozvíjaní vzťahu maloletej k otcovi. Podľa názoru krajského súdu okresný súd otázku najlepšieho záujmu
dieťaťa skúmal v celej jej komplexnosti a odôvodnenie jeho rozhodnutia je v tomto smere vyčerpávajúce,
jasné a zrozumiteľné. Okresný súd vzal do úvahy aktuálnu životnú situáciu maloletej, jej postoj k matke

i k otcovi, správanie sa rodičov a všetky osobitosti konkrétnej veci zistené dokazovaním. Z obsahu
odôvodnenia rozsudku okresného súdu niet pochýb o tom, čo viedlo okresný súd k záveru, že pre
maloletú bude v danom čase najlepším práve rozšírenie styku s otcom postupným spôsobom tak, ako
ho vo výroku I. napadnutého rozsudku upravil súd prvej inštancie. Práve s ohľadom na zabezpečenie
najlepšieho záujmu maloletej upravil okresný súd styk maloletej s otcom v okolnostiach danej veci

spôsobom, ktorý má viesť k postupnému rozširovaniu styku maloletej s otcom, ich vzájomného poznania
tak, aby v budúcnosti maloletá mala možnosť voľby a tvorby vlastných názorov vo vzťahu k otcovi.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu viažuce sa k výroku I. o úprave styku otca s maloletou nie je
možné v žiadnom prípade označiť ako rozhodnutie, ktoré nezabezpečuje právnu istotu, predvídateľnosť,
ak podmienky úpravy rozšíreného styku jasným a konkrétnym spôsobom predstavujú výkon práv tak

rodiča, ako aj maloletej, pretože obsahom ich práva je stretávanie sa, naplnenie práva na starostlivosť od
obidvochrodičov,nielenodmatkyakopreferenčnéhorodičamaloletej.Práveajprekonfliktmedzirodičmi
maloletej bolo nevyhnutné rozsudkom okresného súdu podľa výroku I. konkrétne vymedziť podmienky
postupne rozširujúceho sa styku otca s maloletou.
Ak matka maloletej poukazovala na to, že otec maloletej nerealizoval styk podľa posledného súdneho

rozhodnutia, tak z dokazovania pred okresným súdom vyvstalo, že styk otca s maloletou eliminovala
aj matka, ktorá maloletú nemotivovala k stretávaniu sa s otcom, t. j. neplnila si povinnosť uloženú
posledným súdnym rozhodnutím, keď príprava maloletej na styk s otcom nepredstavuje len prípravu po
materiálnej stránke, ale aj po emocionálnej a psychickej.
38. K vecne správnemu výroku I. rozhodnutia okresného súdu krajský súd v podrobnostiach poukazuje

na odôvodnenie viažuce sa k tomuto výroku, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje za aplikácie ust.
§ 387 ods. 2 CSP (odseky 9., 10., 11.).
39.VecnúsprávnosťmalajvýrokII.rozsudkuokresnéhosúdu,ktorýmbolomaloletejarodičommaloletej
nariadené podrobiť sa odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny K. – L. M. M. B., M. XX,
XXX XX B., po dobu 12 mesiacov, najmenej po dobu jedenkrát mesačne, počnúc právoplatnosťou

rozhodnutia. Okresný súd toto odborné poradenstvo nariadil v súlade s výsledkami dokazovania, ako aj
podľa záveru znaleckého dokazovania, keď znalec v Znaleckom posudku č. 31/2024 uviedol ako vhodné
to,abymaloletáA.ajejrodičiaabsolvovaliterapeutickéstretnutiaskompetentnýmodborníkomnaoblasť
vzťahov, ideálne rodinná terapia, resp. psychoterapia. Výrok II. rozsudku okresného súdu má za cieľznížiť konfliktnosť vzťahov medzi rodičmi maloletej, čo prispeje aj k tomu, aby maloletá nebola vystavená
konfliktu lojality a svoje názory, prežívania a pocity nepodriaďovala predstavám svojich rodičov, ktorí
obidvaja sú povinní vyvinúť maximálne úsilie k tomu, aby pri výkone rodičovských práv a povinností

odstránili medzi sebou konflikty a svojimi krokmi a správaním mali na zreteli najlepší záujem maloletej,
pre ktorú sú obidvaja rodičmi s plnou zodpovednosťou.
40. Odvolací súd okrem vecnej správnosti výrokov I., II. konštatuje aj správnosť súvisiaceho výroku
IV., ktorým sa zmenilo posledné súdne rozhodnutie o úprave styku, ako aj výroku V. o trovách
prvoinštančného konania, keďže v okolnostiach danej veci nebolo zistené tak, ako to bolo zdôvodnené k

výroku I. rozsudku okresného súdu o úprave styku otca s maloletou, že by išlo o šikanózny výkon práva
otcommaloletej,resp.opostupvrozporesdobrýmimravmi,akotonamietalamatkamaloletejvodvolaní.
Neboli zistené dôvody postupu podľa § 54, § 55 CMP pre iné rozhodovanie o trovách súdneho konania
než v zmysle § 55 CMP tak, ako to správne uskutočnil okresný súd a žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov konania.
41. Vecne správny bol aj výrok VII., ktorým okresný súd uložil matke povinnosť nahradiť trovy konania

štátu. V súdnom konaní okresným súdom nariadené znalecké dokazovanie bolo za účelom zistenia
skutkového stavu veci, čo bolo v záujme oboch rodičov, ako aj maloletého dieťaťa, a preto vecne správne
je, aby sa na týchto trovách štátu podieľali v rovnakej miere obaja rodičia maloletej. Ak matka maloletej
nezložila preddavok na trovy dôkazu, táto skutočnosť sa prejavila vo výške trov konania štátu podľa
výroku VII. Aj v tejto časti sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozsudku viažucim sa k výroku VII. o náhrade trov konania štátu v spojení so súvisiacim výrokom VI.,
ktorým bola otcovi uložená povinnosť nahradiť trovy konania štátu, preto za aplikácie ust. § 387 ods. 2
CSP v podrobnostiach na toto odôvodnenie odkazuje.

42. Krajský súd však výrok III., ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti návrh otca zamietol, zrušil ako

nadbytočný. V mimosporových konaniach súd nie je viazaný návrhom účastníkov, a teda nie je viazaný
ani navrhnutým rozsahom styku vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Pokiaľ okresný súd rozhodol
odlišne od návrhu otca maloletej, ktorým nebol viazaný, nadbytočne výrokom III. návrh v prevyšujúcej
časti zamietol, preto odvolací súd za aplikácie Čl. 5 CMP a ust. § 23 ods. 2 CMP tento výrok zrušil.

43. Krajský súd nezistil nedostatočné skutkové zistenia, nezistil nesprávne právne posúdenie veci, t. j.
ani jeden z odvolacích dôvodov matky maloletej nebol relevantný, preto bolo rozhodnuté tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku krajského súdu.

44. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP

tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu týchto trov konania, ak neboli zistené dôvody
postupu podľa § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.