Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18Ek/1788/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125337277
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Terézia Lattová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125337277.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: +ULTRA asset & debt recovery, s.r.o.,
so sídlom Grösslingova 56, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 800 054, práv.
zast.: +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, organizačná zložka, so sídlom Grösslingová 56, 811
09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 255 480, proti povinnému: MEDEXIM, spol. s
r. o., so sídlom Hlboká 58, 921 01 Piešťany, IČO: 31 408 362, práv. zast.: Advokátska kancelária

Ettor & Niess s.r.o., Živnostenská 2, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 471 081,
o vymoženie pohľadávky vo výške 56872,64 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdnej exekútorky: JUDr.
Jana Dobiašová, so sídlom exekútorského úradu A. Dubčeka 3558/78, 908 51 Holíč pod sp. zn. 2624EX
447/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

II. Oprávnenému sa voči povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie vo výške 350,00 Eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe
dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23. 06. 2025 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 56872,64 Eur s príslušenstvom na základe exekučného

titulu – Rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. PN-12Cb/37/2010 zo dňa 21. 06. 2024, ktorý
nadobudol vykonateľnosť dňa 12. 06. 2025 (ďalej aj ako „exekučný titul“).

2. Súd poverením zo dňa 02. 07. 2025 poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku: JUDr. Jana
Dobiašová, so sídlom exekútorského úradu A. Dubčeka 3558/78, 908 51 Holíč, ktorá ju vedie pod sp.
zn. 2624EX 447/25.

3. Súdnej exekútorke bolo dňa 09. 08. 2025 doručené podanie označené ako „Návrh na zastavenie
exekúcie“ zo dňa 08. 08. 2025, v ktorom povinný prostredníctvom právneho zástupcu okrem iného
uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie, a to z dôvodu podľa ustanovenia § 61k ods. 1
písm. d) Exekučného poriadku, že v predmetnej veci existujú skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti
exekučného titulu. Povinný namieta, že exekútorka vykonáva exekúciu nad rozsah nároku uvedeného

v poverení na vykonanie exekúcie a trov exekúcie a to napriek tomu, že na takýto postup neexistuje
zákonný dôvod predvídaný časťou ustanovenia § 61r Exekučného poriadku za bodkočiarkou. Povinný
uvádza, že suma blokovaná na jeho účte v banke prevyšuje sumu vymáhaného nároku a maximálnych
trov exekúcie, pričom podľa názoru povinného, exekútorka vypočítala výšku úrokov z omeškania ku dňu
09. 07. 2025 nesprávne, keďže táto podľa povinného nepredstavuje sumu 159103,76 Eur, ale sumu
158994,13 Eur. Povinný ďalej uvádza, že súdna exekútorka okrem toho, že blokuje vyššiu sumu na

jeho účte v banke, rozhodla sa taktiež vykonať exekúciu aj zriadením exekučného záložného práva
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve povinného. Uvedeným postupom, podľa názoru povinného, súdnaexekútorka celkom zjavne vykonáva exekúciu nad rozsah nároku uvedeného v poverení na vykonanie
exekúcie. Podľa povinného je teda exekúcia vykonávaná v rozpore s ustanoveniami § 61r a § 64
Exekučného poriadku. Povinný ďalej namieta, že upovedomenie o začatí exekúcie podľa neho nespĺňa

náležitosti podľa § 61a ods. 1 písm. e) a f) Exekučného poriadku, keďže toto neobsahuje údaj o správnej
výške trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie
ani údaj o správnej výške trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, keďže
tieto sú vypočítané z nesprávnej sumy celkového vymáhaného nároku. Povinný uvádza, že zároveň
podľa § 61a ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku má upovedomenie o začatí exekúcie okrem iného

obsahovať aj poučenie o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie, o spôsobe jeho podania a o
lehote, do uplynutia ktorej má tento návrh odkladný účinok. Upovedomenie o začatí exekúcie doručené
povinnému však neobsahuje poučenie o lehote, do uplynutia ktorej má návrh na zastavenie exekúcie
odkladný účinok, a teda podľa povinného, upovedomenie nespĺňa náležitosti ani podľa § 61a ods. 1
písm.g)Exekučnéhoporiadku.Ďalejpovinnýnamieta,ženanehnuteľnostiachvovlastníctvepovinného,
viazne záložné právo v prospech ČSOB, ktoré vzniklo dávno predtým, ako začalo exekučné konanie,

pričom povinný tvrdí, že táto exekúcia je vykonávaná bez súhlasu ČSOB ako záložného veriteľa, a teda
je vykonávaná v rozpore s ustanovením § 61q ods. 2 Exekučného poriadku. Povinný ďalej namieta,
že existujú pochybnosti o tom, že oprávnený je skutočne vlastníkom vymáhanej pohľadávky, t. j. že je
aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko obchodná
spoločnosť vystupujúca v tomto exekučnom konaní v procesnom postavení oprávneného, neeviduje

vymáhaný nárok vo svojom účtovníctve, čo sa povinný dozvedel z účtovej závierky oprávneného ku
dňu 31. 12. 2024. Ďalej povinný namieta, že spolu s upovedomením o začatí exekúciu, mu bola
doručená aj výzva na vyhlásenie o majetku, v ktorej mu bola uložená povinnosť, aby v lehote 15
kalendárnych dní doručil na exekútorský úrad vyhlásenie o majetku na priloženom tlačive. Podľa § 41
ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor vyzve povinného, aby uskutočnil vyhlásenie o svojom majetku,

ak je to potrebné na ukončenie exekúcie a je to primerané vymáhanému nároku, pričom povinný má
za to, že ani jedna z týchto podmienok nebola naplnená, a preto považuje postup súdnej exekútorky
v rozpore s ustanovením § 41 ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný taktiež namieta, že exekučný titul
je nevykonateľný, keďže obsahuje zmätočné, resp. zjavne nesprávne označenie žalobcu. Povinný je
toho názoru, že súd, ktorý exekučný titul vydal, nesprávne označil oprávneného, keďže uviedol dve

adresy sídla oprávneného. Povinný ďalej namieta, že exekučný titul je nevykonateľný aj z toho dôvodu,
že je vykonateľný iba v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/146/2024-970
zo dňa 30. 04. 2025, ktorý je podľa názoru povinného však ku dňu podania návrhu na vykonanie
exekúcie nevykonateľný, a to z toho dôvodu, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorá bola
vydaná Okresným súdom Trnava zrejme pre tento rozsudok neobsahuje jednoznačnú identifikáciu tohto

rozsudku. Povinný namieta, že ani z jedného z jemu doručených doručeniek nevyplýva, ktorý konkrétny
súd vydal rozsudok zo dňa 30. 04. 2025. V ani jednom z týchto elektronických úradných dokumentov
podľa povinného nie je jednoznačne identifikované rozhodnutie súdu zo dňa 30. 04. 2025, ktorého
právoplatnosť a vykonateľnosť sa týmito dokumentmi vyznačuje. Z uvedeného podľa povinného vyplýva,
že na podklade rozsudku Okresného súdu Trnava, ktorý je exekučným titulom v tejto veci, nie je aktuálne

možné vykonávať exekúciu, keďže toto rozhodnutie v čase začatia exekúcie nemalo a stále nemá
vyznačenú právoplatnosť a vykonateľnosť v súlade so zákonom, konkrétne v súlade s ustanovením §
82l ods. 6 zákona o súdoch. Na základe vyššie uvedeného je povinný presvedčený, že vyššie uvedené
skutočnosti predstavujú skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, v dôsledku čoho je
daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Z tohto dôvodu

povinný navrhuje, aby súd túto exekúciu zastavil a priznal povinnému náhradu trov exekučného konania
voči oprávnenému v rozsahu 100%.

4. Súdna exekútorka dňa 21. 08. 2025 predložila návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu
na rozhodnutie, súčasne aj so svojím vyjadrením a vyjadrením oprávneného. Súdna exekútorka vo

svojím vyjadrení okrem iného uviedla: „S vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie
sa stotožňujem a pre úplnosť uvádzam. Súdny exekútor obdŕžal Poverenie na vykonanie exekúcie
dňa 02.07.2025. Následne exekútor vydal Upovedomenie o začatí exekúcie dňa 09.07.2025, ktoré
bolo Povinnému doručené 25.07.2025. Povinný v Návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že exekútor
vykonáva exekúciu nad rozsah nároku uvedeného v Poverení na vykonanie exekúcie a trov exekúcie

a poukazuje na ustanovenie § 61r Exekučného poriadku. K § 61r Exekučného poriadku uvádzam, že
predmetné ustanovenie konštatuje, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu nároku uvedeného v
Poverení na vykonanie exekúcie a trov exekúcie. V predmetnom exekučnom konaní EX 447/2025 súdny
exekútor striktne v zmysle uvedeného ustanovenia § 61r EP postupoval a v Upovedomení o začatíexekúcie určil vymáhanú povinnosť v súlade s vydaným Poverením na vykonanie exekúcie zo dňa
02.07.2025. Dávam do pozornosti povinnému, že súdny exekútor prikročil po vydaní Upovedomenia o
začatí exekúcie výlučne k vydaniu Príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke.

Exekúcia je vykonávaná jediným spôsobom a to Prikázaním pohľadávky z účtu v banke a to v rozsahu a
na sumu uvedenú na Poverení na vykonanie exekúcie. Žiaden iný spôsob vykonania exekúcie v zmysle
ust. § 63 EP zatiaľ nebol určený. K vydanému Upovedomeniu o vykonaní exekúcie zriadením záložného
práva na základe návrhu oprávneného na nehnuteľnostiach vo vlastníctve povinného uvádzam, že
súdny exekútor sa z podaného Návrhu na zastavenie exekúcie dozvedel o vykonanom zápise v

katastri nehnuteľností. Nad rámec uvádzam, že som katastru oznámila, aby zosúladil stav skutkový
so stavom právnym v súlade s § 168 EP. Súdny exekútor len vydal Upovedomenie o vykonaní
exekúcie zriadením záložného práva na návrh oprávneného, ale dosiaľ nevydal Exekučný príkaz na
zriadenie exekučného záložného práva. výšku úrokov z omeškania vymáhaného nároku k 09.07.2025,
keďže táto nepredstavuje sumu 159.103,76 EUR, ale sumu 158.994,13 EUR.V prvom rade dávam
povinnému do pozornosti, že v zmysle ust. § 29 ods. 5 EP je súdny exekútor pri výkone činnosti povinný

používať programové a technické prostriedky schválené Ministerstvom Spravodlivosti po dohode z
SKE. K predmetnému tvrdeniu povinného teda súdny exekútor uvádza, že k tomuto účelu disponuje
programovým vybavením na základe ktorého program automaticky zadá výšku pohľadávky a úrok
z omeškania a tento prepočítava podľa údajov v Poverení na vykonanie exekúcie. Napriek tomu
súdny exekútor požiadal o preverenie správnosti výpočtu úrokov z omeškania správcu systému (autora

programu) a jeho vyjadrenie prikladám. Úrok z omeškania súdny exekútor prepočítal aj manuálne a
nezistil pochybenie. Zároveň tak neobstojí tvrdenie povinného uvedené v čl. II bod 13, že z uvedeného
dôvodu neboli správne vyčíslené trovy exekúcie nakoľko výpočet úrokov je správny. K bodom č. 13, 14,
15 v čl. II v ktorých povinný namieta, že Upovedomenie o začatí exekúcie nespĺňa náležitosti uvádzam
len toľko, že z obsahu predmetného Upovedomenia je dostatočne zrejmé, že toto Upovedomenie

bolo vydané v súlade s § 61 a nasl. EP a obsahuje všetky obligatórne náležitosti uvedené v § 61a
a nasl. EP. Povinný v čl. II. Bod 17 namieta, že exekúcia je vykonávaná zriadením záložného práva
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX a A. XXXX oba pre k.ú. B. bez súhlasu ČSOB ako
záložného veriteľa. K predmetnému tvrdeniu opäť uvádzam, že súdny exekútor nezriadil záložné právo
k predmetným nehnuteľnostiam. Vydal Upovedomenie o vykonaní exekúcie zriadením záložného práva

na návrh oprávneného, nevydal Exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva, ktoré sa
zapíše v katastri nehnuteľnosti, že sa nehnuteľnosť zexekvováva pre vymáhanú pohľadávku (§167 EP
ods. l).Bez ohľadu na uvedené je však opätovne potrebné dať povinnému do pozornosti pro futuro,
že súhlas záložného veriteľa so zriadením exekučného záložného práva nie je potrebný.( §167 ods.2
EP). V ostatných bodoch k tvrdeniam povinného v návrhu na zastavenie uvádzam, že považujem za

dostatočné vyjadrenie oprávneného a mám za to , že v priebehu exekučného konania EX 447/2025
nenastali skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu , z toho dôvodu súdny exekútor
navrhuje, aby súd Návrh povinného na zastavenie zamietol.“

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 15. 08. 2025

okrem iného uviedol, že z obsahu podaného návrhu povinného nevyplýva, aké iné skutočnosti majú
v danom prípade brániť vymáhateľnosti exekučného titulu. Predmetná exekúcia je vedená v súlade
so zákonom, na základe exekučného titulu spĺňajúceho všetky zákonné náležitosti. Ďalej oprávnený
uviedol, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie musí uviesť a konkretizovať tzv. iné skutočnosti,
ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu bránia vymáhateľnosti. Takéto skutočnosti povinný však,

podľa oprávneného neuviedol a nepreukázal. Zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k Exekučného
poriadku na základe dôvodu uvádzaného v návrhu je teda celkom zjavne neopodstatnené. Povinný sa
v danom prípade podaným návrhom na zastavenie exekúcie podľa oprávneného, snaží dosiahnuť len
oddialenie výkonu exekúcie. Ďalej oprávnený uviedol, že povinný v žiadnom bode svojho návrhu na
zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu.

Ďalej oprávnený uviedol, že na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nie je naplnený
dôvod podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, ani žiadny iný zákonný dôvod
na zastavenie exekúcie. Skutočnosti uvedené povinným v návrhu na zastavenie exekúcie nenapĺňajú
zákonom ustanovené predpoklady, ktoré by v zmysle Exekučného poriadku zastavenie exekúcie
z ktoréhokoľvek zákonom ustanoveného dôvodu umožňovali. Oprávnený preto navrhuje, aby konajúci

exekučný súd, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Oprávnený si zároveň uplatňuje voči
povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v celkovej
výške 350,00 Eur.6. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

7. Podľa § 61k ods. 1, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného
titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 61 ods. 1 Exekučného poriadku, po začatí exekúcie exekútor
a) upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania, ak ho už je možné
určiť,
b) povinného vyzve, aby splnil vymáhaný nárok.

11. Podľa § 61a ods. 1 Exekučného poriadku, upovedomenie o začatí exekúcie musí popri náležitostiach
podľa § 61 ods. 1 obsahovať
a) označenie exekútora, ktorý ho vydal,
b) označenie exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal,
c) označenie oprávneného a povinného a ich zástupcov,

d) označenie vymáhaného nároku,
e) výšku trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie,
f) výšku trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil
vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e),
g) poučenie o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie, o spôsobe jeho podania a o lehote, do

uplynutia ktorej má tento návrh odkladný účinok,
h) poučenie o právnych účinkoch upovedomenia o začatí exekúcie a o možnosti žiadať o povolenie
splniť vymáhanú povinnosť v splátkach,
i) poučenie o možnosti namietať proti uznaniu alebo výkonu cudzieho rozhodnutia, ak sa podľa
osobitného predpisu nevyžaduje vyhlásenie vykonateľnosti, v rozsahu, v akom to tento osobitný predpis

dovoľuje.

12. Podľa § 29 ods. 5 Exekučného poriadku, exekútor je povinný používať pri výkone exekučnej činnosti
programové prostriedky a technické prostriedky určené ministerstvom po dohode s komorou a pri
prijímaní elektronických podaní elektronickú schránku; elektronická schránka exekútora sa na účely

tohto zákona považuje za elektronickú schránku orgánu verejnej moci.

13. Podľa § 167 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné záložné právo na nehnuteľnosť zapísanú v
katastri nehnuteľností možno zriadiť len na návrh oprávneného; súhlas záložného veriteľa so zriadením
exekučného záložného práva nie je potrebný.

14. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.15. Podľa § 226 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“), právoplatnosť je vlastnosť súdneho
rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

16. Podľa § 227 CSP,
(1) Doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.
(2) Ak proti rozsudku nemožno podať odvolanie, je právoplatný doručením.

17. Podľa § 232 ods. 1 CSP, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť
plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

18. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

19. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

20. Podľa § 59 ods. 4 prvá veta Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.
z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské

súdy v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Vyhláška o Spravovacom a kancelárskom poriadku“),
na prvej strane vpravo hore sa vyznačí spisová značka, identifikačné číslo spisu a európsky identifikátor
judikatúry (ECLI).

21. Podľa § 62 ods. 1 Vyhlášky o Spravovacom a kancelárskom poriadku, len čo súdny tajomník alebo

iný poverený zamestnanec súdu zistí, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, vyznačí v aplikácii deň,
keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Ak nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť len čiastočne, v
zázname sa to presne vyjadrí. Podanie návrhu na doplnenie rozhodnutia nie je prekážkou na vyznačenie
právoplatnosti. Ak je to po vyznačení právoplatnosti potrebné, zabezpečí súdny tajomník bezodkladné
predloženie rovnopisu rozhodnutia opatreného doložkou právoplatnosti učtárni.

22. Podľa § 62 ods. 2 Vyhlášky o Spravovacom a kancelárskom poriadku, právoplatnosť rozhodnutia
súdu prvého stupňa a rozhodnutia súdu druhého stupňa vyznačuje súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni;
ak sa súdny spis nachádza na súde druhého stupňa, právoplatnosť sa na rozhodnutí súdu vyznačí na
žiadosť účastníka konania na súde druhého stupňa.

23. Podľa § 62 ods. 3 Vyhlášky o Spravovacom a kancelárskom poriadku, spolu s vyznačením
právoplatnosti v aplikácii súd vyhotoví doložku právoplatnosti ako elektronický úradný dokument
postupom podľa osobitného predpisu, ktorý obsahuje európsky identifikátor judikatúry (ECLI) toho
rozhodnutia, ktorého právoplatnosť sa vyznačuje. Súd vyhotovenú doložku právoplatnosti doručí spolu

s rozhodnutím do elektronickej schránky účastníka konania. Ak účastník konania nemá elektronickú
schránku aktivovanú na doručovanie, doložka právoplatnosti sa mu nedoručuje.

24. Podľa § 62a prvá veta Vyhlášky o Spravovacom a kancelárskom poriadku, primerane ako v § 62 sa
postupuje aj v prípade vyznačovania vykonateľnosti.

25. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu
– rozsudku, ktorým súd uložil povinnému povinnosť oprávnenému zaplatiť istinu vo výške 56872,64
Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 116913,10 Eur od 06. 10. 2007
do 03. 07. 2009, úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 115262,67 Eur od 04. 07.

2009 do 09. 07. 2009 a úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 56872,64 Eur od
10. 07. 2009 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd zároveň povinného
zaviazal aj na náhradu trov konania oprávnenému vo výške 94,00 % s tým, že o výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením vydaným súdnym úradníkom. Náhradu trov pôvodného konania si však oprávnený v návrhu

na vykonanie exekúcie neuplatnil. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 12. 06. 2025. Oprávnený
spolu s návrhom na vykonanie exekúcie súdu predložil taktiež aj Rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 3Cob/146/2024 zo dňa 30. 04. 2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.
06. 2025, ktorým Krajský súd v Bratislave rozhodoval o odvolaní povinného voči rozsudku Okresnéhosúdu Trnava sp. zn. PN-12Cb/37/2010, ktoré je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní. Krajský
súd exekučný titul potvrdil, odvolanie voči nemu odmietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.

26. Súd má za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 25.
07. 2025 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný dňa 09. 08. 2025, teda v zákonom
stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Súd po
preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a predložených

dokumentov dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie
je dôvodný.

27. Súd uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a
dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu
začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno

ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku
vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj
od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie
sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek

štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu
na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie
exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie,
ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo
potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu

poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1
Exekučného poriadku.

28. K námietke povinného týkajúcej sa spôsobu vykonávania exekúcie súdnou exekútorkou, súd
uvádza, že exekúcia je nútený výkon exekučného titulu. Základnou úlohou súdnej exekútorky je zistiť a

zablokovať majetok povinného v potrebnom rozsahu, a ak budú splnené predpoklady (márne uplynutie
lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom alebo doručenie uznesenia
exekučného súdu o zamietnutí takéhoto návrhu) vykonať exekúciu. Ak tomu žiadna skutková alebo
právna okolnosť nebráni, je exekútorka povinná vykonať exekúciu ihneď, ako to bude možné. Treba
zdôrazniť, že o spôsobe výkonu exekúcie rozhoduje výlučne súdna exekútorka a súd nie je oprávnený

do výkonu exekúcie zasahovať. Voľba konkrétneho spôsobu vykonávania exekúcie sa spája s rozsahom
vymáhanej pohľadávky a objemom a druhom majetku povinného. Vhodnosť a primeranosť jednotlivých
spôsobov posudzuje sama súdna exekútorka. Súdna exekútorka by mala zvoliť taký spôsob vykonania
exekúcie, ktorý bude primeraný vymáhanej povinnosti a tak, aby hodnota zabezpečeného majetku
povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti, ako to upravuje § 64 Exekučného poriadku,

ktorýjevyjadrenímzásadyprimeranosti.Rozhodnevšaknesprávnyprocesnýpostupsúdnehoexekútora
nepredstavuje dôvod pre zastavenie exekúcie.

28.1 Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že súdna exekútorka vykonáva exekúciu nad
rozsah nároku uvedeného v poverení na vykonanie exekúcie a trov exekúcie, nakoľko na účte povinného

vbankezablokovalasúdnaexekútorka,sumuprevyšujúcuvymáhanýnárokamaximálnetrovyexekúcie,
tak ako boli vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie, pričom nesprávne vypočítala výšku úrokov
z omeškania vymáhaného nároku k 09. 07. 2025, keďže táto nepredstavuje sumu 159103,76 Eur, ale
sumu 158994,13 Eur. Súd v rámci posudzovania návrhu povinného na zastavenie exekúcie pristúpil
k prepočítaniu jednotlivých úrokov z omeškania k dátumu 09. 07. 2025 a zistil, že súdna exekútorka tieto

úroky z omeškania vypočítala správne. Súdu, rovnako ako súdnej exekútorke, spätným výpočtom vyšla
výška úrokov z omeškania ku dňu 09. 07. 2025 v celkovej výške 159103,76 Eur. Súdna exekútorka je
v zmysle § 29 ods. 5 Exekučného poriadku pri výkone činnosti povinná používať programové a technické
prostriedkyschválenéMinisterstvomspravodlivostiSRapodohodesoSlovenskoukomorouexekútorov.
Súdna exekútorka disponuje programovým vybavením, na základe ktorého program automaticky zadá

výšku pohľadávky a úrok z omeškania a tento prepočítava podľa údajov v poverení na vykonanie
exekúcie. Napriek tomu súdna exekútorka požiadala o preverenie správnosti výpočtu predmetných
úrokov z omeškania správcu programu. Tento správny výpočet úrokov z omeškania súdna exekútorka
preukazuje predloženým vyjadrením správcu programu, ktorý výpočet súdnej exekútorky potvrdil. Súdvšak dopĺňa, že aj v prípade, kedy by súdna exekútorka nesprávne vypočítala úroky z omeškania, takáto
skutočnosť nemôže predstavovať dôvod na zastavenie exekúcie v celom rozsahu. Súd teda v postupe
súdnej exekútorky nezistil žiadne pochybenie – nakoľko sú úroky z omeškania vypočítané správne,

súdna exekútorka správne vypočítala aj trovy súdnej exekútorky.

29. Povinný v ďalšom namietal, že upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré mu bolo doručené,
neobsahuje poučenie o lehote, do uplynutia ktorej má návrh na zastavenie exekúcie odkladný účinok,
teda nespĺňa náležitosti ani podľa § 61a ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Súd k danej námietke

uvádza, že predmetné upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 2624EX 447/2025 zo dňa 09. 07. 2025
bolo súdu predložené. Po oboznámení sa s obsahom predmetného upovedomenia súd konštatuje, že
toto obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovení § 61 a
§ 61a, nakoľko obsahuje:
1/ označenie súdnej exekútorky, ktorá ho vydala,
2/ označenie exekučného titulu, vrátane orgánu, ktorý ho vydal,

3/ označenie oprávneného a povinného a ich právnych zástupcov,
4/ označenie vymáhaného nároku,
5/ výšku trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie,
6/ výšku trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil
vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e),

7/ poučenie o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie, o spôsobe jeho podania a o lehote, do
uplynutia ktorej má tento návrh odkladný účinok,
8/ poučenie o právnych účinkoch upovedomenia o začatí exekúcie a o možnosti žiadať o povolenie
splniť vymáhanú povinnosť v splátkach,
9/ poučenie o možnosti namietať proti uznaniu alebo výkonu cudzieho rozhodnutia, ak sa podľa

osobitného predpisu nevyžaduje vyhlásenie vykonateľnosti, v rozsahu, v akom to tento osobitný predpis
dovoľuje.
Povinný namietal, že upovedomenie o začatí exekúcie neobsahuje poučenie o lehote, do uplynutia ktorej
má návrh na zastavenie exekúcie odkladný účinok, pričom súd uvádza, že toto poučenie je uvedené
v časti upovedomenia označenej ako „Poučenie o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie“

nasledovne: „Povinný môže z dôvodov podľa § 61k ods. 1 EP v znení účinnom od 1.4.2023 vykonanom
zákonom č. 48/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v
znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, podať do 15 dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2 Exekučného poriadku v znení
účinnom od 1.4.2017 vykonanom zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej

rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonávať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj

bez vedenia exekučného konania, predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov
Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti,
ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie

exekúcie.
Takýto návrh má odkladný účinok. Tým nie je dotknuté oprávnenie exekútora vykonávať úkony
smerujúce k zisteniu a k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii.
Návrh na zastavenie exekúcie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.

Návrh na zastavenie exekúcie urobený v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdnemu exekútorovi do desiatich dní, na podanie sa
neprihliada. Súdny exekútor na dodatočné doručenie návrhu na zastavenie exekúcie nevyzýva.Návrh na zastavenie exekúcie urobený v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do exekučného spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súdny

exekútor vyhotoví kópie návrh na zastavenie exekúcie na trovy povinného.
Návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok do uplynutia 15-dňovej zákonnej lehoty, v rámci
ktorej povinný môže podať návrh na zastavenie exekúcie. Súd dopĺňa, že v prípade, kedy by
upovedomenie o začatí exekúcie obsahovalo nesprávne poučenie alebo by tam poučenie absentovalo,
takáto skutočnosť nie je dôvodom na zastavenie exekúcie súdom. Nesprávne poučenie alebo jeho

absencia spôsobuje len predĺženie lehoty na podanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

30. Ďalej povinný namietal, že sa súdna exekútorka rozhodla, že exekúciu vykoná zriadením
exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve povinného, pričom je táto exekúcia
vykonávaná bez súhlasu ČSOB ako záložného veriteľa. Súd k danej námietke povinného uvádza, že
takto zvolený postup súdnej exekútorky nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. V zmysle § 167 ods.

2 Exekučného poriadku, súhlas záložného veriteľa so zriadením exekučného záložného práva nie je
potrebný.

31. Povinný ďalej namietal, že existujú pochybnosti o tom, že oprávnený je skutočným vlastníkom
vymáhanej pohľadávky, nakoľko z účtovej závierky ku dňu 31. 12. 2024 povinný zistil, že predmetnú

pohľadávku, ktorá je predmetom tohto exekučného konania, oprávnený neeviduje vo svojom
účtovníctve. Súdu nie je zrejmé, na základe čoho, prišiel povinný, resp. jeho právny zástupca k záveru,
že sa existencia pohľadávok voči dlžníkom preukazuje len údajmi z účtovej závierky. Oprávnenému
bola táto pohľadávka priznaná vykonateľným exekučným titulom, konkrétne rozsudkom, ktorý vydal
všeobecný súd Slovenskej republiky – Okresný súd Trnava. V priebehu základného konania (konanie,

ktorého výsledkom bolo vydanie exekučného titulu) prebiehalo dokazovanie, v ktorom oprávnený
preukázal, že predmetná pohľadávka existuje a jej vlastníkom je práve oprávnený. Súd má vedomosť aj
otom,ževočiexekučnémutitulubolozostranypovinnéhopodanéodvolanie,ktorévšakboloodmietnuté
a exekučný titul odvolací súd potvrdil. Oprávnenému bol teda tento nárok priznaný aj v rámci odvolacieho
konania, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Bratislave. Rozsudok, ktorým súd rozhodol o odvolaní

povinného, predložil oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, aj s doložkou právoplatnosti
a vykonateľnosti.

32. Povinný ďalej namietal, že spolu s upovedomením o začatí exekúcie mu bola doručená aj výzva
na vyhlásenie o majetku. K tejto námietke súd uvádza, že takáto skutočnosť v žiadnom prípade

nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. Súd sa s tvrdeniami povinného nestotožňuje ani v tom,
že by takýmto konaním súdna exekútorka porušovala § 41 ods. 1 Exekučného poriadku.

33. Povinný ďalej namietal, že exekučný titul je nevykonateľný, keďže obsahuje zmätočné, resp. zjavne
nesprávne označenie žalobcu. Súd uvádza, že v exekučnom titule má oprávnený skutočne uvedené

dve adresy sídla: „+ULTRA asset & debt recovery, s.r.o., (pôvodne obchodné meno RYMA, s.r.o.),
so sídlom Grösslingova 56, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Porubského 2, Bratislava,
IČO: 35 800 054“, pričom adresa B. X, C. je predchádzajúcou adresou sídla oprávneného. Adresa
sídla oprávneného je síce uvedená duplicitne, keď konajúci súd uviedol v záhlaví rozsudku zároveň aj
súčasnú, a aj predchádzajúcu adresu sídla oprávneného, avšak súd na tomto mieste uvádza, že zo

záhlavia rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, kto je žalobcom v pôvodnom konaní, a teda oprávneným
v tomto exekučnom konaní. Oprávnený je identifikovaný obchodným menom, identifikačným číslom
a taktiež aj správnou a súčasnou adresou oprávneného. Práve jeho označenie súčasným obchodným
menom a zároveň aj identifikačným číslom predstavuje jeho nezameniteľnosť. Aj v prípade, keď by
bola v záhlaví rozsudku pri identifikácii oprávneného uvedená nejaká iná pisárska chyba, tak sa jedná

len o chybu v písaní, ktorá by sa v rámci opravného uznesenia, odstránila, a v žiadnom prípade
takáto skutočnosť nepredstavuje nevykonateľnosť exekučného titulu a zároveň ani dôvod na zastavenie
exekúcie.

34. Povinný taktiež namietal, že exekučný titul je nevykonateľný aj z toho dôvodu, že tento by bol

vykonateľný iba v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/146/2024-970 zo
dňa 30. 04. 2025, ktorý je však ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie nevykonateľný, keďže
doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorá bola vydaná Okresným súdom Trnava zrejme pre tento
rozsudok, neobsahuje jednoznačnú identifikáciu tohto rozsudku. Súd k danej námietke uvádza, žepreskúmal doložku právoplatnosti a vykonateľnosti k rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
3Cob/146/2024-970 zo dňa 30. 04. 2025. Exekučný súd taktiež telefonicky kontaktoval Okresný súd
Trnava, ktorý predmetnú doložku vydal z dôvodu, aby údaje v nej uvedené overil. Okresný súd Trnava

potvrdil, že spisová značka, súd, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania a dátumy právoplatnosti
a vykonateľnosti sú uvedené správne. Povinný namietal, že v predmetnej doložke nebol jednoznačne
identifikovaný rozsudok, ktorého sa doložka týka. Na presnú identifikáciu rozhodnutia slúži európsky
identifikátor judikatúry (ECLI). ECLI je jednotný identifikátor, ktorý má rovnaký rozpoznateľný formát pre
všetky členské štáty a súdy Európskej únie. Pozostáva z piatich povinných častí, ktorými sú:

1/ „ECLI:“ aby bolo jasné, že ide o európsky identifikátor judikatúry,
2/ kód štátu,
3/ kód súdu, ktorý vyniesol rozsudok,
4/ rok, v ktorom bol vynesený rozsudok,
5/ poradové číslo obsahujúce až do 25 alfanumerických znakov vo formáte, o ktorom rozhodne každý
členský štát samostatne. Nie sú povolené žiadne interpunkčné znamienka okrem bodiek.

Jednotlivé prvky sú oddelené dvojbodkou.
V doložke právoplatnosti a vykonateľnosti vydanej Okresným súdom Trnava dňa 20. 06. 2025 je
uvedené ECLI nasledovne: D.:E.:F.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, pričom toto ECLI obsahuje všetky povinné
časti. ECLI (označenie, že ide o európsky identifikátor judikatúry) SK (kód štátu – Slovenská republika)
KSBA (kód súdu, ktorý vyniesol rozsudok – Krajský súd v Bratislave) 2025 (rok, v ktorom bol vynesený

rozsudok – 2025) 2510205847.2 (identifikačné číslo spisu a poradové číslo). Súd poukazuje aj na tú
skutočnosť, že v doložke právoplatnosti a vykonateľnosti samotného exekučného titulu je v poznámke
uvedené, že tento rozsudok je v spojení s rozsudkom 3Cob/146/2024-970 zo dňa 30. 04. 2025,
teda jednoznačne z oboch doložiek právoplatnosti a vykonateľnosti je zrejmé, že oba rozsudky sú
právoplatné a taktiež aj vykonateľné. Súd ešte dopĺňa, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti

len formálne preukazuje, že sa rozhodnutie stalo právoplatným a vykonateľným a taktiež aj kedy sa
stalo právoplatným a kedy vykonateľným. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového
poriadku vyplýva kedy rozsudok nadobudne právoplatnosť a kedy nadobudne vykonateľnosť. Rozsudok
nadobúda právoplatnosť doručením, pokiaľ voči nemu nie je prípustné odvolanie a vykonateľnosť
nadobúda márnym uplynutím lehoty na plnenie ak nie je ustanovené inak, pričom lehota na plnenie je

3 dni od právoplatnosti rozsudku (v odôvodnených prípadoch môže súd túto lehotu aj predĺžiť). Súd
ešte zdôrazňuje, že aj keby oprávnený predložil nesprávnu doložku právoplatnosti a vykonateľnosti,
neznamená to, že by bol rozsudok nevykonateľný. Súd teda ani v tomto prípade nevzhliadol dôvod na
zastavenie exekúcie.

35.Súdvychádzalprirozhodovanízdokumentov,ktorémubolipredložené,adospelkprávnemunázoru,
že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedený skutočností nie je dôvodný. Súd
nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa
§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods.
3 Exekučného poriadku zamietol.

(I. výroková veta rozhodnutia)

36.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

37.Podľa§199aExekučnéhoporiadku,trovamioprávnenéhosúvýdavkynazastupovanievexekučnom
konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s podaním návrhu
na vykonanie exekúcie.

38. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

39. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.41. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

42. V zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov
exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu,
a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením

svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinného na
zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených
trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (v zmysle § 199d
ods. 1 Exekučného poriadku). Právny zástupca oprávneného si v podaní zo dňa 15. 08. 2025 uplatnil
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vzniknutých v dôsledku návrhu povinného na zastavenie
exekúcie v sume 350,00 Eur. Keďže súd nevyhovel návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodol

o nároku oprávneného podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku a priznal náhradu trov oprávnenému
za jeden úkon právnej služby v podobe podania na súd – vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie
exekúcie. Súd zistil, že právny zástupca vyčíslil výšku tohto úkonu v súlade s Exekučným poriadkom,
ako aj s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, a preto priznal oprávnenému náhradu vo výške 350,00 Eur (tarifná

odmena za 1 úkon právnej služby vo výške 269,71 Eur + režijný paušál 14,84 Eur + 23,00 % DPH). Po
právoplatnosti tohto uznesenia bude súd postupovať v súlade s § 199d Exekučného poriadku a vydá
dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie. (II. výroková veta rozhodnutia)

43. V súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie si povinný uplatnil nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100,00 %. Vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada
úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je
povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré
úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko povinný bol

v tomto konaní neúspešný, pretože súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinnému
voči oprávnenému tak nevznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov v súvislosti s konaním
o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, a preto súd rozhodol tak, že povinný nemá nárok na
náhradu trov konania. Súd nepovažoval za potrebné o tejto skutočnosti rozhodovať samostatným
výrokom rozhodnutia, nakoľko z II. výrokovej vety rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že náhrada trov

konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie bola priznaná oprávnenému.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.