Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 10, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/180/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123372093
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123372093.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej
veci žalobcu: Lucy H Fashion s.r.o., so sídlom Moravská 13, 020 01 Púchov, IČO: 52 820 106,
zastúpeného Mgr. Michal Baniar, advokát so sídlom Tajovského 1, 811 04 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 53 831 624, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX

XX B., zastúpenej JUDr. Ján Kanaba, advokát so sídlom J. Zemana 3141/101, 911 01 Trenčín, o žalobe
o zaplatenie 4.682,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
sp. zn. XXXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 22. apríla 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. XXXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 22. apríla 2024
potvrdzuje.
II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalobu zamietol. Druhou

výrokovou vetou priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol že, žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatiť žalobcovi
sumu 4.682,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne z tejto sumy od 25.07.2023
do zaplatenia a nároku na náhradu trov konania, na tom skutkovom základe, že žalobca disponuje
dvoma bankovými účtami, a to bankovým účtom na meno a na účet spoločnosti žalobcu vedený v

peňažnomústaveSlovenskásporiteľňa,a.s.abankovýmúčtomnamenožalovanejanaúčetspoločnosti
žalobcu vedený v peňažnom ústave Revolut Bank, ku ktorým má výlučný prístup žalovaná ako konateľ
spoločnosti žalobcu oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne. Uviedol, že kontrolou stavu
spoločnosti žalobcu ďalším spoločníkom - obchodná spoločnosť SEIG RETAIL, SE Bratislava bolo
na základe výpisov z bankových účtov žalobcu pravidelne predkladaných samotnou žalovanou ako
konateľom žalobcu zistené, že žalovaná si bez existencie akéhokoľvek právneho dôvodu neoprávnene a
bez akéhokoľvek súhlasu poukázala v žalobe špecifikované peňažné prostriedky vo vlastníctve žalobcu

ako obchodnej spoločnosti na svoje súkromné účely a potreby. Uvedeným konaním si žalovaná
ako konateľ žalobcu v rozpore so zákonnými povinnosťami v období od 18.02.2023 do 27.06.2023
poukázala špecifikované finančné prostriedky vo vlastníctve žalobcu bez akéhokoľvek právneho dôvodu
(titulu) na svoj osobný bankový účet, t.j. vo svoj osobný prospech. Spoločnosťou SEIG RETAIL, SE ako
ďalším spoločníkom žalobcu bola žalovaná ako konateľ opakovane aj písomne vyzvaná na vrátenie
predmetných finančných prostriedkov v prospech žalobcu, avšak žalovaná ani len sčasti tak neučinila,

naopak predmetné peňažné prostriedky preukázateľne patriace žalobcovi ako obchodnej spoločnosti
považuje bez preukázania akéhokoľvek právneho dôvodu za svoje vlastné. Splnomocnený právny
zástupca žalobcu výzvou zo dňa 07.07.2023 vyzval žalovanú okrem iného na zaplatenie peňažnéhonároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 4.682,14 eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 366,98 eur. Napriek uvedenému žalovaná ku dňu podania predmetného návrhu
nezaplatila žalobcom požadovanú sumu titulom bezdôvodného obohatenia ani len sčasti.

3. Žalovaná v odpore proti vydanému platobnému rozkazu namietla uplatnenú pohľadávku čo do
právneho základu a výšky keď mala za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bol
niekedy vlastníkom účtu Revolut tiež nijako nepreukázal, že by sa na tomto účte mali nachádzať jeho
finančné prostriedky.

4. Súd prvej inštancie na rozhodnutie o uplatnenom nároku aplikoval ustanovenia § 1 ods. 1, 2, § 135a
ods. 1, 2, § 261 ods. 1, ods. 6 písm. a/ Obchodného zákonníka § 451 ods. 1, 2, § 456 Občianskeho
zákonníka, § 149, § 150 CSP, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 394/2012 Z. z. a na základe zisteného
skutkového stavu aplikáciou uvedených právnych predpisov posúdil predmetný spor tak, že žalobca ako
obchodná spoločnosť, Lucy H Fashion s.r.o. sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej ako konateľke

rovnakej spoločnosti cez rozhodnutie súdu dosiahnuť rozhodnutie o povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobcovi sumu 4.682,14 eur s úrokom z omeškania. Zo skutkových okolností tvrdených žalobcom
súd uplatnený nárok posúdil jednak podľa ustanovení Obchodného zákonníka o zodpovednosti za
škodu spôsobenú konateľom spoločnosti pri výkone svojej pôsobnosti v zmysle § 373 Obchodného
zákonníka v spojení s § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka ako aj podľa príslušných ustanovení

Občianskeho zákonníka upravujúcich bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka
a nasledujúcich (vychádzajúc aj z poukazu na právne zdôvodnenie žalobcu uvedeného v žalobe).

5. K zodpovednosti konateľky - žalovanej súd uviedol, že žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaná v rozpore
so svojimi povinnosťami konateľky spoločnosti, nekonala v súlade s odbornou starostlivosťou a so

záujmami spoločnosti, naopak uprednostnila svoje vlastné záujmy a tým spôsobila spoločnosti škodu.
Konanie žalovanej malo spočívať v tom, že žalovaná bez právneho dôvodu previedla z účtu spoločnosti
finančné prostriedky na svoj súkromný účet, čím malo dôjsť k zníženiu majetku spoločnosti, zásahom
do jej majetkovej sféry a tým aj k vzniku škody v rozsahu uskutočnených prevodov.

6. K bezdôvodnému obohateniu žalovanej súd uvádza, že na základe rovnakých skutkových okolností,
teda na základe bezdôvodného prevodu finančných prostriedkov z bankového účtu, ktorý podľa žalobcu
bol účtom spoločnosti a následne prijatím tohto plnenia bez právneho dôvodu na súkromný účet
žalovanej, malo dôjsť na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu a to konkrétne prijatím plnenia
bez právneho dôvodu, ktoré žiadal žalobca vrátiť.

7. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že spoločnosť žalobcu pri výkone
podnikateľskej činnosti, sa dostala do kontaktu s dvoma bankovými účtami. Jeden bankový účet je
vedený v D. D., E. pod č. IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a ide o účet na meno spoločnosti
(teda žalobcu), ktorý je aj vedený ako tzv. busniss účet (konkrétne Business účet S, ďalej len „účet

D. D.“) a ktorého používanie v súvislosti o obchodnou činnosťou nebolo medzi stranami ani sporné.
Disponovanie v rámci uvedeného účtu nie je ani predmetom tohto sporu. Predmetom sporu je druhý
bankovýúčet,ktorýjevšakvedenýnamenožalovanejvpeňažnomústaveF.G.H.,podč.IBAN:A.(ďalej
len „účet F.“) a výpisy z tohto účtu boli dobrovoľne poskytované žalovanou žalobcovi. Z výpisu z účtu je
jednoznačne preukázané a uvedené de facto nepoprel ani žalobca, že tento účet je v predmetnej banke

vedený na meno a priezvisko žalovanej. Nikde, vychádzajúc z predložených výpisov, nie je uvedené, že
by bol tento účet založený a vedený výlučne resp. aj v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalobcu
(napríkladvnejakejpoznámkenavýpisezbankovéhoúčtu).Žalovanápoprela,žebybolvlastníkomúčtu
žalobca,čožalobcaaninespochybnilazároveňpoprela,ženauvedenombankovomúčtesanachádzajú
finančné prostriedky žalobcu. Rovnako z ďalších vyjadrení žalovanej ako aj z jej výsluchu súd mal za

preukázané, že ide o súkromný účet žalovanej, ktorý bol podľa tvrdenia žalovanej založený žalovanou, v
období pred vstupom spoločníka SEIG RETAIL, SE do spoločnosti žalobcu, čo nie je ani sporné, nebolo
to žalobcom popreté a je to preukázané aj z výpisov z obdobia ešte pred vstupom do spoločnosti žalobcu
uvedeného spoločníka. Žalovanou tvrdená skutočnosť, že predmetný bankový účet F. založila v banke F.
Bank UAB výlučne žalovaná, bol založený pred vstupom ďalšieho spoločníka do spoločnosti a je vedený

na meno a priezvisko žalovanej v spore sporné nebolo. Žalovaná predložil do spisu výpisy z účtu F. z
obdobia august 2022 až október 2022, z ktorého vyplýva, že v uvedenom období v rámci uvedeného
účtu boli uskutočňované pohyby a účet bol v kladnom zostatku.8. Súd prvej inštancie považoval za podstatné v uvedenom spore vyriešenie otázky, ako používania
účtu F., tak zistenia obsahu právnych vzťahov, z ktorých plynuli finančné prostriedky na uvedený účet,
keďže žalobca tvrdil, že spoločnosť na výkon podnikateľskej činnosti mala dva účty, v dvoch bankách,

na ktorých sa nachádzali finančné prostriedky spoločnosti, pričom práve účet vedený na meno žalovanej
slúžil na prijímanie platieb od zákazníkov. Žalobca v spore tvrdil, že účet F. je účtom vedeným síce
na meno žalovanej, ale na účet spoločnosti s tým, že finančné prostriedky na ňom sú výlučne všetky
finančnými prostriedkami spoločnosti. Podľa názoru súdu žalovaná tieto tvrdenia žalobcu relevantne
poprela, a to ako v podanom odpore tak následne v rámci vyjadreniu žalobcu k odporu, kde jasne

a zrozumiteľne uviedla, prečo považuje nárok žalobcu za nedôvodný a predložila k svojim tvrdeniam
listinné dôkazy, ktoré boli s vyjadrením žalovanej doručené aj žalobcovi.

9. Podľa súdu, ak chcel byť žalobca v spore úspešný, za situácie že žalovaná poprela jeho tvrdenia,
že v prípade účtu F. by išlo o účet určený na výkon podnikateľskej činnosti, musel žalobca preukázať a
riadne tvrdiť, že finančné prostriedky na účte F., boli finančnými prostriedkami v celom rozsahu žalobcu

a tieto pochádzali z podnikateľskej činnosti žalobcu. V tom prípade, by žalovaná musela preukázať
dôvodnosť úhrad, ktoré boli z tohto účtu uskutočnené ňou, na iný jej súkromný účet. Súd nepovažuje za
dostatočné na preukázanie dôvodnosti nároku, len to, že žalovaná predkladala predmetné výpisy aj zo
svojho súkromného účtu žalobcovi. Aj keď sa súdu môže javiť, uvedené ako určitá indícia, že zrejme,
tento účet nejak mohol súvisieť s podnikateľskou činnosťou, v spore to súd jednoznačne preukázané

nemal a nemal hlavne preukázané, že všetky prostriedky čo boli na účte F., sú prostriedkami žalobcu
t. j. prostriedkami, ktoré boli vložené na účet z výkonu podnikateľskej činnosti. Žalobca v súvislosti
s uvedeným účtom v žalobe uviedol, že ním disponuje a to práve cez osobu konateľky, žalovanej,
ktorá jediná uvedeným účtom disponuje. A dôvodnosť nároku videl v tom, že kontrolou stavu účtov
vykonanou spoločníkom žalobcu SEIG RETAIL, SE bolo zistené, že žalovaná si bez právneho dôvodu,

neoprávnene a bez akéhokoľvek súhlasu poukázala finančné prostriedky z predmetného účtu. Žaloba
ako taká neobsahuje opis skutočností týkajúcich sa finančných prostriedkov predmetného účtu, t. j. na
základe akých právnych skutočností, z akých konkrétnych dôvodov, kedy, v akej konkrétnej výške, sa
tieto finančné prostriedky na účet dostali.

10. Žalobca poukázal na to, že účet vedený na meno žalovanej je platobným miestom pre prijímanie
platieb od zákazníkov. Uvedené tvrdenie žalovaná poprela, pričom uviedla, že tovar spoločnosti žalobcu
sa vždy kupoval cez firemný účet, vedený v D. D. a je na žalobcovi aby preukázal, že kúpil tovar, ktorý
predal a financie išli na účet Revolut resp. sám vložil finančné prostriedky na účet F.. Žalobca tvrdil,
že účet F. bol platobným miestom žalobcu, pre výkon jeho podnikateľskej činnosti, avšak z vykonaného

dokazovania uvedené súd preukázané nemal. Žalobca nepredložil do spisu jediný listinný dôkaz, z
ktorého by bolo zrejmé a preukázané, že účet F. bol platobným miestom pre platby za tovar predávaný
žalobcom. Nepredložil žiadnu dohodu o platobnom mieste v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti
žalobcu, výpis zo stránky žalobcu, z ktorého by bolo zrejmé, že tento účet bol uvedený ako platobné
miesto žalobcu. Žalovaná poprela, že by jej súkromný účet bol na základe dohody so žalobcom

využívaný na výkon podnikateľskej činnosti žalobcu. Žalobca opak v spore nepreukázal. Samotné
výpisy z účtov samé o sebe žiadnu dohodu o využívaní účtu F., súkromného účtu žalovanej, na výkon
podnikateľskej činnosti nepreukazujú. Rovnako ani predložená emailová komunikácia, z ktorej síce
vyplýva, že žalovaná predkladala žalobcovi aj výpis z účtu F., ale ich obsahom nie je konkrétna dohoda o
tom, že účet F., založený žalovanou, ako fyzickou osobou, bude využívaný iba výlučne na podnikateľskú

činnosťžalobcu,tedanaňombudúsústredenéibavýlučnefinančnéprostriedkyzpodnikateľskejčinnosti
žalobcu.

11. Súd sa podrobne oboznámil s predloženými výpismi z účtu F. za obdobie február 2023 až máj 2023
a zistil, že jeho obsahom okrem žalobcom namietaných úhrad žalovanej na iný účet, sú aj ďalšie mnohé

platby, ktoré boli uskutočnené od rôznych osôb, označených menom a priezviskom, ktoré mohli byť
zákazníčkami žalobcu ale aj žalovanej. O aké konkrétne právne vzťahy v uvedených prípadoch išlo,
súd v spore však preukázané nemal. Bolo na žalobcovi aby preukázal, že príjmy na uvedený účet boli v
súvislosti s výkonom jeho podnikateľskej činnosti a nie v súvislosti s činnosťou žalovanej. Súd uviedol,
že z obsahu výpisov z predložených účtov sa súdu skutočne javí, že uvedený účet F. bol čiastočne

využívaný aj na výkon podnikateľskej činnosti žalobcu, vychádzajúc minimálne z toho, že boli z neho
hradené platby fyzickej osobe I. J., ktorá pracovala na pozícii Office manager, v spoločnosti spoločníka
žalobcu a boli hradené z neho platby aj fyzickej osobe C. J., ktorý je druhým konateľom žalobcu. Z
uvedeného sa preto súdu javí, že predmetný účet bol používaný aj na výkon podnikateľskej činnostižalobcu avšak k akej miere, a či platby na účet rôznymi fyzickými osobami boli z obchodnej činnosti
žalobcu to súd už v spore preukázané nemal.

12. Podľa názoru súdu prvej inštancie, ak žalobca tvrdil, že ide výlučne o takzvaný firemný účet, to
znamená že všetky finančné prostriedky mali byť prostriedkami z výkonu podnikateľskej činnosti, musel
uvedené preukázať. Pokiaľ žalobca navrhol až na pojednávaní, po prednesení aj právneho názoru súdu
aj poučení o bremene dôkazu a bremene tvrdenia dokazovanie výsluchom C. J. a K. L. a oboznámením
sa s obsahom výpisov z účtu D. D., súd tieto dôkazy nevykonal, nakoľko ich nepovažoval jednak za

včas uplatnené a jednak aj z dôvodu hospodárnosti konania za hospodárne. Súd považoval v uvedenom
prípadezakľúčovézistenieabezakýchkoľvekpochybnostípreukázaniepôvodufinančnýchprostriedkov
na účte F.. Z navrhovaného dokazovania by uvedené nebolo spôsobilé preukázať s tým, že ak by
aj uvedení svedkovia potvrdili, že tento účet bol využívaný aj na podnikateľskú činnosť, čo sa súdu
javí ako možné, nič na tom nemení skutočnosť, že ide o účet súkromnej osoby a pôvod finančných
prostriedkov na ňom je sporný. Z týchto výsluchov by nebolo možné zistiť, či platby, ktoré boli na

účte sa týkali výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu alebo išlo o platby určené žalovanej ako fyzickej
osobe, za predaj jej súkromných vecí alebo išlo o platby v prospech spoločnosti žalobcu. Z uvedených
dôvodov súd navrhované dôkazy nevykonal. K výkonu dokazovania výpismi z účtu D. D. uviedol, že stav
účtu D. D. a jeho pohyby na ňom sú pre účely tohto konania irelevantné, nakoľko predmetom žaloby
je nárok žalobcu v súvislosti s neoprávneným disponovaním výlučne s účtom F.. Nakoľko súd nemal

v spore dostatočne bez akýchkoľvek pochybností vyriešenú otázku pôvodu finančných prostriedkov na
účte F., od ktorého sa ďalej odvíjala zodpovednosť žalovanej ako konateľky za škodu, respektíve nárok
žalobcu na bezdôvodné obohatenie, skonštatoval nenaplnenie zákonných predpokladov pre priznanie
uplatneného nároku, či už z titulu náhrady škody, prípadne vydania bezdôvodného obohatenia, preto
žalobu v celom rozsahu zamietol.

13. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 225 ods. 1 CSP a žalovanému priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca podľa ustanovenia § 365

ods. 1 písm. b/, e/, f/, h/ CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Žalobca považuje napadnutý rozsudok za predčasný, nesprávny a arbitrárny, v ktorom si súd prvej
inštancie nekriticky a jednostranne osvojil tvrdenia žalovanej, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, ergo žalobcovi ani neumožnil preukázať svoje tvrdenia vykonaním
navrhnutých dôkazov (výsluch svedkov), ktoré zamietol na podklade svojvoľného prejudikovania, že

výsluchy svedkov by neboli spôsobilé preukázať podstatné skutkové okolnosti, pričom po takomto
svojvoľnom zamietnutí návrhov žalobcu na vykonanie dokazovania zamietol žalobu primárne z dôvodu,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojim tvrdeniam.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/ a e/ CSP žalobca uviedol, že

má za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom pred vyhlásením napadnutého
rozsudku znemožnil žalobcovi realizovať procesné práva v miere, ktorou bolo porušené právo žalobcu
na spravodlivý proces a v príkrom rozpore s ústavným právom žalobcu na súdnu ochranu a zákazom
denegatio iustitiae nevykonal dôkazy podstatné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, navrhnuté
žalobcom za účelom preukázania tvrdení žalobcu a nepravdivosti tvrdení žalovanej, (ktorej výsluch

ako dôkaz na rozdiel od výsluchov svedkov navrhnutých žalobcom pripustil a vykonal). Súd prvej
inštancienaprieknavrhnutýmdôkazomzostranyžalobcuspoukazomnazásaduhospodárnostikonania
meritórne rozhodol už na prvom pojednávaní vo veci, ktorým postupom vzhľadom na okolnosti odňal
žalobcovi právo na prístup k súdu.

17. Uviedol, že dňa 22.04.2024 sa uskutočnilo vo veci prvé pojednávanie, na ktorom právny zástupca
žalovanejpredložilnovélistinnédôkazy(výpisyz bankovýchúčtov,potvrdenieozriadeníplatobnejbrány
k e-shopu žalobcu). Z hľadiska charakteru týchto listín sa jednalo preukázateľne o listinné dôkazy, ktoré
mohla žalovaná predložiť v konaní už skôr, avšak učinila tak bez tvrdenia (preukázania) akýchkoľvekobjektívnych dôvodov, ktoré jej v tom mohli brániť až na prvom pojednávaní vo veci. Súd prvej inštancie
napriek námietke oneskoreného predloženia vznesenej žalobcom, takto žalovanou predložené dôkazy
napojednávanípripustil,vykonalaprihliadolna ne vrámcivyslovenéhoprávnehonázoruvnapadnutom

rozsudku, keď v bode 18 rozsudku dôvodil, že dôkazy predložené na pojednávaní vychádzajú a
dopĺňajú iba dôkazy predložené už skôr v rozsahu v akom žalovaná navrhla vykonať dokazovanie. Podľa
žalobcu uvedené konštatovanie súdu je nesprávne, nakoľko dôkazy predložené na pojednávaní boli
dôkazmi novými bez väzby na predchádzajúce listinné dôkazy predložené žalovanou. Ďalej uviedol, že
na pojednávaní navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalovanej a svedkov M. K. L. ako predsedu

správnej rady obchodnej spoločnosti SEIG RETAIL, SE ako druhého spoločníka žalobcu a C. J. ako
podpredsedu správnej rady spoločnosti SEIG RETAIL, SE a v danom období konateľa žalobcu, ktorý
na úrovni spoločníkov žalobcu spolu so žalovanou riešili vedenie podnikateľskej činnosti žalobcu na
dennej báze. Na základe uvedeného pripustil súd prvej inštancie iba dokazovanie výsluchom žalovanej,
ktoré na pojednávaní vykonal. Z dôvodu, že žalovaná uviedla vo výpovedi tvrdenia v rozpore nielen so
skutkovým stavom tvrdeným žalobcom, ale aj v rozpore so skutočným stavom, trval žalobca na vykonaní

dokazovania výsluchom oboch svedkov za účelom konfrontácie s tvrdeniami žalovanej, preukázania
ich nepravdivosti resp. reálneho skutkového stavu veci a skutočností rozhodujúcich pre rozhodnutie vo
veci vrátane preukázania používania účtu F. výlučne na podnikateľskú činnosť žalobcu a jednotlivých
platieb prijatých na tento účet.

18. Žalobca zdôraznil, že návrh na vykonanie dokazovania výsluchmi svedkov a predložením výpisov
z bankového účtu vedeného v peňažnom ústave D. D. E. bol vznesený na prvom pojednávaní v
priamej reakcii na listinné dôkazy predložené žalovanou po prvýkrát na pojednávaní a tvrdenia žalovanej
vo výpovedi vykonanej na pojednávaní, ktoré žalovaná doposiaľ neuvádzala, pričom tak žalobca
učinil zároveň v štádiu kedy konanie nebolo súdom prvej inštancie skoncentrované. Z odôvodnenia

rozhodnutia v časti odôvodnenia, kde sa súd zaoberal tým, prečo nepripustil návrh žalobcu na výsluch
svedkov, súd prvej inštancie ako nezávislý orgán súdnej moci neprípustne a podľa žalobcu svojvoľne
prejudikoval obsah svedeckých výpovedí M. K. L. a C. J., resp. bez vykonania týchto dôkazov a
poznania ich obsahu, predčasne a svojvoľne konštatoval, že v zásade čokoľvek by navrhnutí svedkovia
vo výpovedi uviedli/predložili, nebolo by to spôsobilé preukázať žalobcom tvrdený skutkový stav a

dôvodnosť uplatneného peňažného nároku voči žalovanej. Súd prvej inštancie takýmto nezákonným
postupom bezprostredne predchádzajúcim vyhláseniu napadnutého rozsudku v rozpore so zásadou
rovnosti strán v konaní pred súdom vytvoril stav, v ktorom na jednej strane pripustil a vykonal listinné
dôkazy predložené právnym zástupcom žalovanej na prvom pojednávaní, (ktoré mohla žalovaná
bezpochyby predložiť už skôr) a zároveň vykonal výsluch žalovanej navrhnutý na pojednávaní, avšak

súčasne na strane druhej zamietol dokazovanie výsluchom svedkov M. K. L. a C. J. navrhnutých
žalobcomrovnakonaprvompojednávaní,spoukazomnahospodárnosťkonania,čímsúdprvejinštancie
neprípustne pripustil a vykonal jednostranné dokazovanie v prospech žalovanej, pričom v rozpore s
právom žalobcu na prístup k súdu a na súdnu ochranu, ktorý reagoval návrhmi na priebeh pojednávania,
uprednostnil hospodárnosť konania.

19. Absolútnym vybočením súdu prvej inštancie z medzí zákonnosti je prejudikovanie, že výsluch
svedkov v postavení štatutárov spoločnosti SEIG RETAIL, SE ako druhého spoločníka žalobcu, ktorí
boli v dennom kontakte so žalovanou ako spoločníčkou a konateľkou žalobcu vo veciach vedenia
podnikateľskej činnosti spoločnosti žalobcu by nebol spôsobilý preukázať žalobcom tvrdený skutkový

stav, pôvod finančných prostriedkov na účte F., respektíve akékoľvek ďalšie skutočnosti rozhodujúce
pre riadne zistenie skutkového stavu. Z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že M. K. L. a C. J.
boli priamo zainteresovaní do spôsobu vedenia podnikateľskej činnosti žalobcu, vrátane používania
bankových účtov, činnosti žalovanej, úhrad od zákazníkov a podobne, o ktorých mali vedomosť, ergo
boli spôsobilí vo veci relevantne vypovedať k rozhodujúcim skutkovým okolnostiam, respektíve prípadne

predložiť/označiť v rámci výpovede ďalšie dôkazy relevantné pre riadne zistenie skutkového stavu a
následné právne posúdenie súdu. Nevykonanie dokazovania výsluchom svedkov uvedeným spôsobom
na podklade prejudikovania obsahu týchto navrhnutých dôkazov bez ich vykonania, predstavuje
absolútnu svojvôľu súdu prvej inštancie s následkom ukrátenia žalobcu na právach čo do dokazovania
a preukázania rozhodujúcich skutkových okolností, pričom paradoxne súd prvej inštancie následne

zamietol žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom. Súd prvej inštancie si nekriticky
osvojil výlučne tvrdenia žalovanej vo výpovedi, ktoré jednostranne akceptoval, vyhodnotil ako pravdivé
a žalobu zamietol, pričom nepripustil vykonanie dokazovania výsluchmi svedkov práve k tvrdeniamžalovanej vo výpovedi za účelom preukázania ich nepravdivosti ako aj preukázania rozhodujúcich
skutočností týkajúcich sa transakcií na účte F..

20. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP žalobca uviedol, že v
konaní produkoval listinné dôkazy, ktoré žalovaná žiadnym spôsobom nerozporovala, a z ktorých je
zrejmé, že účet F. bol používaný na podnikateľskú činnosť spoločnosťou žalobcu, žalovaná dlhodobo
a dobrovoľne predkladala spoločnosti SEIG RETALIL, SE zastúpenej predsedom správnej rady JUDr.
Petrom Kucejom ako spoločníkovi žalobcu mesačné výpisy z účtu F. až do júla 2023, v ktorom období

si žalovaná svojvoľne prestala plniť zákonné povinnosti konateľa a v rozpore so zákazom konkurencie
začala podnikať prostredníctvom novovzniknutej konkurenčnej spoločnosti LH store, s.r.o. a na úrovni
spoločníkov žalobcu bol zo strany žalovanej odsúhlasený prehľad tržieb a výdavkov spoločnosti žalobcu
od zákazníkov za dodaný tovar na účet F. plne korešpondujúci s pohybmi na výpisoch z účtu F., E. to
aj emailom zo dňa 07.06.2023 o 12.28 h.

21. Súd prvej inštancie sa s uvedenými nespornými skutočnosťami preukazujúcimi skutočnosť, že účet
F. bol používaný na podnikateľskú činnosť žalobcu v napadnutom rozsudku dostatočným spôsobom
nezaoberal, nevysporiadal a nereflektoval na ne. Súd prvej inštancie prehliadol aj ďalšiu podstatnú
skutočnosť a to, že prílohou emailu JUDr. Petra Kuceja zo dňa 23.05.2023 o 11.47 h adresovaného
žalovanej bola tabuľka - prehľad tržieb (a výdavkov) žalobcu od zákazníkov za dodaný tovar na účet F.

plne korešpondujúci s pohybmi na výpisoch z účtu F. odsúhlasený žalovanou emailom dňa 07.06.2023
o 12.28 h.

22. Žalovaná teda jednoznačne potvrdila, že všetky transakcie na účte F. v danom období boli
realizované výlučne v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalobcu, ergo všetky platby na účet F.

boli prijaté výlučne z podnikateľskej činnosti žalobcu. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie emailom zo dňa 23.05.2023 o 7.50 h, ktorým žalovaná zaslala účtovnej spoločnosti
žalobcu na účely vedenia účtovníctva žalobcu výpis z účtu D. D. E.. a výpis z účtu F. za december 2022.
Uvedené konanie žalovanej jednoznačne preukazuje skutočnosť, že účet F. bol určený a používaný
na podnikateľskú činnosť žalobcu, ako aj skutočnosť, že žalovaná si tohto bola plne vedomá, pričom

neexistuje iný rozumne akceptovateľný dôvod, prečo by žalovaná zasielala výpis z účtu F. účtovníčke
žalobcu. Žalovaná sa k uvedenému žiadnym spôsobom relevantne nevyjadrila. Súd prvej inštancie
sa s uvedeným preukázaným konaním žalovanej v napadnutom rozsudku nevysporiadal, ani ho len
nespomenul.

23. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 22.04.2024 zdôraznil existenciu
právoplatných a vykonateľných uznesení, ktorými bolo opakovane judikované, že účet F. bol používaný
na podnikateľskú činnosť žalobcu a boli na ňom realizované platby v rámci podnikateľskej činnosti
žalobcu vrátane platieb prijímaných od zákazníkov. Predmetné uznesenia sú známe súdu prvej inštancie
z úradnej činnosti, pričom väčšina z nich bola vydaná priamo konajúcou sudkyňou JUDr. Marcelou

Kačmárovou. V troch prípadoch prešli návrhy aj odvolacím prieskumom, v ktorých Krajský súd v Banskej
Bystrici pôvodné uznesenia okresného súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nesprávne
zisteného skutkového stavu zmenil a návrhu vyhovel. V rozhodnutiach odvolací súd skonštatoval, že
v prípade účtu F. ide o účet využívaný na účely výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu, nakoľko na
tomto bankovom účte prebehli platby v súvislosti s bežnou obchodnou činnosťou žalobcu. Zároveň z

operácii z výpisu účtu F., ktorý predložila sama žalovaná ako konateľ vyplýva, že bol používaný na
výkon podnikateľskej činnosti.

24. Súd prvej inštancie dospel v napadnutom rozsudku k záveru protichodnému k právnemu názoru
vyslovenému v uvedených právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutiach, vrátane rozhodnutí

nadriadeného odvolacieho súdu, o ktorých mal bezpochyby vedomosť, pričom sa v napadnutom
rozsudku v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 CSP nielenže s uvedenými rozhodnutiami žiadnym
spôsobom nevysporiadal a v rozpore s princípom právnej istoty relevantným spôsobom svoj odlišný
právny názor neodôvodnil, ale predmetné právoplatné a vykonateľné rozhodnutia ani len nespomenul.

25. Žalobca ďalej poukázal na tvrdenie žalovanej v konaní, ktorá tvrdila, že „Žalobca musí viesť riadne
účtovníctvo, musí mať doklady o nákupe tovaru, o jeho predaji a ak sa žalobca domnieva, že mohol
realizovať obchody mimo účtovníctva, tak aby sa vyhýbal svojim zákonným povinnostiam, tak byť
takéto konanie nemalo podporu v zákone a nemohlo by požívať právnu ochranu“. Súd prvej inštancieuvedenú účelovú argumentáciu žalovanej nekriticky prevzal. V súvislosti s uvedeným vôbec nezohľadnil
a nevysporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami tvrdenými žalobcom, a to že žalobca je právnickou
osobou v mene a na účet ktorej koná a ktorej vôľa je prejavovaná a plnenie ktorej právnych povinností

je realizované prostredníctvom fyzickej osoby - konateľa, ktorým v rozhodujúcom čase bola a stále je
aktuálne dokonca jediným práve žalovaná.

26. Poukázal na to, že žalovaná ako konateľ spoločnosti žalobcu bola a je v zmysle ustanovenia § 135
a ods. 1 Obchodného zákonníka povinná vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v

súlade so záujmami spoločnosti žalobcu, pričom nesmie uprednostňovať svoje záujmy pred záujmami
spoločnosti žalobcu. Preto ak tvrdila, že žalobca mal konať nezákonným spôsobom, respektíve
obchádzať zákon, mohlo byť takéto konanie spoločnosti žalobcu realizované výlučne osobou žalovanej
ako konateľky, za ktoré konanie nesie žalovaná priamu zodpovednosť. Skutočnosť, že žalovaná si
ako konateľ neplnila vo vzťahu k spoločnosti žalobcu zákonné povinnosti, vrátane riadneho vedenia
účtovníctva spoločnosti, nemôže byť vykladaná na ťarchu žalobcu. Vzhľadom na uvedené súd prvej

inštancie napadnutým rozsudkom vytvoril stav, v ktorom sankcionuje žalobcu zamietnutím žaloby pre
neunesenie dôkazného bremena, ktoré bolo vo vzťahu k účtovníctvu žalobcu spôsobené výlučne v
dôsledku porušovania zákonných povinností žalovanej ako konateľa žalobcu v zmysle ustanovenia §
135 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že aj tieto skutkové okolnosti mali byť preukazované
výsluchmi navrhnutých svedkov, ktoré súd prvej inštancie nedôvodne zamietol.

27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalobcovi priznal voči žalovanej
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

28. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila písomným podaním zo dňa 30.07.2024, navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a
zaviazal žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

29. V odôvodnení uviedla, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ktorý mal na základe

vykonaného dokazovania za to, že žalobca v konaní nepreukázal, že finančné prostriedky na účte
F. boli finančnými prostriedkami v celom rozsahu (výlučne) žalobcu, ani to, že tieto pochádzali z
jeho podnikateľskej činnosti. V súvislosti s uvedeným súhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že súd
nepovažujezadostatočnénapreukázaniedôvodnostinárokulento,žežalovanápredkladalapredmetné
výpisy zo svojho účtu F. žalobcovi. Aj keď súd čiastočne pripustil, že účet F. by mohol súvisieť s

podnikateľskou činnosťou žalobcu, v predmetnom spore to však za preukázané jednoznačne nemal,
pričom nemal za preukázané, že všetky prostriedky čo boli na účte F. sú prostriedkami žalobcu. Súd
správne skonštatoval, že pokiaľ žalobca tvrdil, že v prípade účtu F. ide výlučne o takzvaný firemný
účet, to znamená, že všetky finančné prostriedky mali byť prostriedkami z výkonu jeho podnikateľskej
činnosti, musel uvedené preukázať, čo však žalobca neurobil - teda neuniesol dôkazné bremeno.

30. Podľa žalovanej žalobca nepredložil do spisu jediný dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že tento
účet bol uvedený ako platobné miesto žalobcu. Ani z predloženej emailovej komunikácie nevyplýva
konkrétna dohoda o tom, že účet F. založeným ňou ako fyzickou osobou bude využívaný iba výlučne
na podnikateľskú činnosť žalobcu, teda, že na ňom budú sústredené iba výlučné finančné prostriedky z

podnikateľskej činnosti žalobcu. Okresný súd napokon správne skonštatoval, že samotné výpisy z účtov
samé o sebe žiadnu dohodu o využívaní účtu F., t.j. súkromného účtu žalovanej na výkon podnikateľskej
činnosti žalobcu nepreukazujú.

31. Žalovaná súhlasí s postupom súdu prvej inštancie, ktorý žalobcom navrhované dokazovanie v časti

výsluchu svedkov a oboznámením sa s obsahom výpisov z účtu D. nevykonal, nakoľko ich nepovažoval
za včas uplatnené, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania, za hospodárne. Súd správne skonštatoval,
že kľúčové v danom súdnom spore bolo zistenie a bez akýchkoľvek pochybností preukázanie pôvodu
finančných prostriedkov na žalovanej súkromnom účte F., pričom uvedené by navrhované dokazovanie
žalobcu nebolo spôsobilé preukázať.

32. Ďalej uviedla, že nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že žalovaná jednoznačne potvrdila, že všetky
transakcie na účte F. v danom období boli realizované výlučne v súvislosti s podnikateľskou činnosťou
žalobcu, ergo všetky platby na účet F. boli prijaté výlučne z podnikateľskej činnosti žalobcu, pretože ide oničím nepodložené konštatovanie žalobcu. Uviedla, že v danej veci dôkazné bremeno zaťažuje prioritne
žalobcu. Nie je povinnosťou žalovaného preberať na seba dôkazné bremeno. Ak by bola pravda, že
účet F. bol určený a používaný na podnikateľskú činnosť žalobcu, tak mal a mohol žalobca predložiť

množstvo účtovných dokladov, listín, ktorými by toto svoje tvrdenie preukázal.

33. Pokiaľ ide o neodkladné opatrenia, na ktoré žalobca poukazuje, k týmto nemala žalovaná možnosť
vyjadriť sa. Podáva ich v podstate žalobca sám proti sebe. To, že mali byť vydané nič nemení na
správnosti záverov súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol nie iba na podklade toho, čo tvrdí žalobca a

aj sa vyjadruje k svojim vlastným návrhom, ale na podklade reálne vykonaného dokazovania. Kým
pri neodkladnom opatrení súd vychádza iba z tvrdení, ktoré ani nikto nerozporuje je logické, že súd
v niektorých prípadoch neodkladné opatrenie vydal. Počas pojednávania je však situácia diametrálne
odlišná a práve preto aj prvostupňový súd rozhodol správne. Opätovne poukázala na to, že okresný súd
správne žalobcovi v bode 19 napadnutého rozhodnutia vytkol, že žaloba ako taká neobsahovala opis
skutočností týkajúcich sa finančných prostriedkov predmetného účtu F., t.j. na základe akých právnych

skutočností, z akých konkrétnych dôvodov, kedy a v akej konkrétnej výške sa tieto finančné prostriedky
na účet dostali. Nakoľko uvedené absentovalo už v samotnej žalobe, možno súhlasiť s názorom súdu
prvej inštancie, že z navrhovaného dokazovania by uvedené nebolo spôsobilé preukázať. S poukazom
na uvedené má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol,
pričom skonštatoval, že žalobca v danej veci neuniesol dôkazné bremeno.

34. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril písomným podaním zo dňa 26.08.2024, v ktorom uviedol,
že zotrváva na podanom odvolaní a v ňom uvedených skutočnostiach. Vyjadrenie žalovanej čo do
obsahu predstavuje v zásade vyjadrenie spokojnosti žalovanej s napadnutým rozsudkom a stotožnenie
sa s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý je však z dôvodov uvedených v odvolaní

nezákonný, predčasný a arbitrárny a vyhlásením, ktorého súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho
procesného postupu odňal žalobcovi možnosť preukázať dôvodnosť a výšku uplatneného peňažného
nároku, t.j. uniesť dôkazné bremeno, pre údajné neunesenie ktorého žalobu následne paradoxne
zamietol. V rozpore so zásadou rovnosti strán, právom na spravodlivý proces, právom na súdnu
ochranu a zákazom denegatio iustitiae odňal žalobcovi možnosť preukázať uplatnený nárok, naproti

čomu dôkazy navrhnuté/predložené žalovanou až na prvom pojednávaní ako aj výsluch žalovanej
vykonal. Súd prvej inštancie rezignoval na vykonanie dokazovania vo vzťahu k žalovanému nároku.
Opätovne poukázal na nevypočutie navrhnutých svedkov zo strany žalobcu. Ďalej uviedol, že žalovanou
opakovane odsúhlasená interná evidencia - prehľad tržieb žalobcu od zákazníkov za dodaný tovar
na účet F. detailne zodpovedá transakciám zaznamenaným vo výpisoch z účtu F., ktorú skutočnosť

žalovaná až do okamihu zistenia jej protiprávneho konania na úrovni spoločníkov žalobcu žiadnym
spôsobom nenamietala, naopak tuto evidenciu vždy slobodne odsúhlasila. Skutočnosť, že účet F. bol/
je využívaný na podnikateľskú činnosť žalobcu potvrdzujú aj právoplatné uznesenia Okresného súdu
Trenčín. Žalobca ďalej uviedol, že pôvod finančných prostriedkov na účte F. je sporný iba zo strany
žalovanej, ktorá ako spoločník a konateľ žalobcu v rozpore s právnymi povinnosťami vyplývajúcimi

z jej postavenia spreneverila finančné prostriedky v žalovanej výške a účelovými, tendenčnými a
zavádzajúcimi tvrdeniami sa snaží vyhnúť povinnosti vrátiť tieto prostriedky žalobcovi.

35. Opätovne poukázal na to, že predaj tovaru konečnému zákazníkovi žalobcu ako aj vedenie
účtovníctva spoločnosti žalobcu mal a má v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka

na zodpovednosti konateľa spoločnosti, ktorým je práve žalovaná.

36. Nepravdivým a v rozpore so skutkovým a právnym stavom je aj tvrdenie žalovanej, že návrhy
na nariadenie neodkladných opatrení mal podávať žalobca sám proti sebe, tieto boli podávané
obchodnou spoločnosťou SEIG RETAIL, SE voči žalovanému titulom práva spoločníka na informácie

o záležitostiach spoločnosti a na nahliadnutie do dokladov spoločnosti zmysle ustanovenia § 122 ods.
2 Obchodného zákonníka a príslušnej judikatúry najvyšších súdnych autorít. Žalobca v tejto súvislosti
poukázal na právny názor Okresného súdu Banská Bystrica vyslovený v bode 18 uznesenia zo dňa
16.08.2024 sp. zn. XXXX/XXX/XXXX, ktoré k vyjadreniu priložil.

37. K tvrdeniu žalovanej o údajných nedostatkoch žaloby žalobca uviedol, že žaloba preukázateľne
obsahuje náležitosti podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP, pričom na podklade takejto žaloby bol
Okresným súdom Banská Bystrica dňa 10.08.2023 vydaný platobný rozkaz sp. zn. XXX/XXXX/XXXX,
ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu a náhradu trov konania.38. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Trenčín
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

39. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovanej s možnosťou sa k nemu vyjadriť
v lehote 10 dní. Žalovaná sa už k vyjadreniu žalobcu nevyjadrila.

40. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania

podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2, CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol
v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219
ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

41. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia.

42. Odvolací súd po preštudovaní spisu konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k svojim záverom
na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Náležite vysvetlil, prečo po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný a žalobu zamietol.

43. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa s námietkami žalobcu zaoberal v rozsahu, ktorý
postačuje na konštatovanie, že žalobca v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti
prípadu. Odvolací súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne

a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m.m IV. N. XXX/XX, O. N. XXX/XX).

44. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 4.682,14 eur s úrokom z omeškania, keď mal za to, že žalovaná ako konateľka žalobcu si bez

existencie akéhokoľvek právneho dôvodu, neoprávnene a bez akéhokoľvek súhlasu poukazovala v
žalobe špecifikované peňažné prostriedky vo vlastníctve žalobcu ako obchodnej spoločnosti na svoje
súkromné účely a potreby s tým, že napriek výzve na vrátenie nároku titulom bezdôvodného obohatenia
tieto sumy žalobcovi nevrátila.

45. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej

spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

46. Podľa § 135a odsek 2 Obchodného zákonníka konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone
svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.

Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v
rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

47. Podľa § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

48. Podľa § 261 odsek 6 písmeno a) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzispoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy
týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka,
medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou

spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí
spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.

49. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.

50. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

51. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

52. Žalobca v konaní tvrdil, že spoločnosť žalobcu pri výkone podnikateľskej činnosti disponuje dvoma
bankovými účtami, a to bankovým účtom na meno a na účet spoločnosti žalobcu vedený v peňažnom

ústave D. D. E. a bankovým účtom na meno žalovanej a na účet spoločnosti žalobcu vedený v
peňažnom ústave F. G., ku ktorým má výlučne prístup žalovaná ako konateľ spoločnosti žalobcu
oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne. Žalobca tvrdil, že kontrolou ďalšieho spoločníka
žalobcu - obchodnej spoločnosti SEIG RETAIL, SE bolo na základe výpisov z bankových účtov
žalobcu pravidelne predkladaných samotnou žalovanou ako konateľom žalobcu zistené, že žalovaná

si bez existencie akéhokoľvek právneho dôvodu neoprávnene a bez akéhokoľvek súhlasu poukázala v
žalobe špecifikované peňažné prostriedky vo vlastníctve žalobcu na svoje súkromné účely a potreby.
Uvedené finančné prostriedky aj napriek výzve žalobcu odmietla vrátiť. Žalobca v žalobe tvrdí, že
účet F. je síce účtom vedeným na meno žalovanej, ale finančné prostriedky na ňom sú výlučne
finančnými prostriedkami spoločnosti s tým, že ide o účet, ktorý slúžil na prijímanie platieb od zákazníkov

spoločnosti. Ako dôkaz o svojich tvrdeniach žalobca predložil výpisy z účtu F., jednalo sa o transakcie
účtov od 01. februára 2023 do 30. júna 2023, ďalej emailovú komunikáciu medzi K. L., A. B., výzvu na
vydanie bezdôvodného obohatenia a na upustenie od protiprávneho konania a vydanie prospechu.

53. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie vysloveným v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia v bode 19 – 21 stotožňuje a na tento odkazuje.

54. Odvolací súd musí prisvedčiť súdu prvej inštancie, že ak chcel byť žalobca v konaní úspešný, musel
dostatočne preukázať dôvodnosť svojho nároku. Z dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise svoj
nárok žalobca ani podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázal. Z predložených výpisov z účtov je

zrejmé len to, že boli v niektorých konkrétnych dňoch vydané peniaze jednak konkrétne žalovanej,
a to v dňoch a v sumách ako uvádza žalobca v žalobe, ale zároveň odvolací súd zistil, že finančné
prostriedky boli poukazované aj iným osobám uvádzaným na tomto účte, napríklad I. J., C. J., E. P., O.
G., Q. K., L. M., R. S., L. D., O. D., M. K. L., I. L., T. G..

55. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh. Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje
samotný základ žaloby. Žalobca má zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré viedli k podaniu
žaloby, teda skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by

mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Žalobca musí v
žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v
takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po
skutkovej stránke. Zákon výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť
odkazom na označené dôkazy.

56. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Ustanovenie § 150 zakotvuje jednu zo základných procesných
povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť stranysporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore.
Nesplnenie povinnosti tvrdiť, respektíve nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť má pre stranu sporu
sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa v meritórnom rozhodnutí veci. Odvolací súd

zdôrazňuje, že predkladanie dôkazov a unesenie dôkazného bremena je v sporovom konaní úlohou
a zodpovednosťou strán. Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v čl. 8 CSP tak,
že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v
súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (čl. 5). Účelom a
zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne

pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.

57. Odvolací súd konštatuje, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
hodnotením dôkazov (sp.zn. O./XX/XX) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným
súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp.zn. O./XX/XX).

58. Pokiaľ žalovaný namietal nedostatočné vykonanie dokazovania, odvolací súd uvádza, že strany
sporu v civilnom sporovom konaní majú právo označiť, alebo predložiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, avšak súd rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Civilný
sporový poriadok upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov v § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorej

dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nevykonanie dôkazu
navrhnutého stranou sporu resp. vykonanie iného dôkazu na zistenie skutkového stavu veci nemožno
považovať za postup, ktorým by súd strane sporu odňal možnosť konať pred súdom (R/6/2000).
Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie súdu,

a nie strane sporu (§ 185 ods. 1 CSP).

59. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca na preukázanie svojho nároku predložil výpisy z účtu, podľa
ktorých boli vydané peniaze okrem žalovanej aj inými osobami, a to vo výpisoch z týchto účtov tam
uvedenými a emailovú komunikáciu, z ktorej však tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe o tom, že

si žalovaná neoprávnene a bez akéhokoľvek súhlasu poukázala peňažné prostriedky vo vlastníctve
žalobcu ako obchodnej spoločnosti na svoje súkromné účely a že by predmetné finančné prostriedky
patrili výlučne žalobcovi s tým, že sa jednalo výlučne o platby od zákazníkov žalobcu, nevyplývajú.

60. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 22

napadnutého rozhodnutia, keď uviedol, že ak žalobca tvrdil, že ide výlučne o takzvaný firemný účet, to
znamená, že všetky finančné prostriedky mali byť prostriedkami z výkonu podnikateľskej činnosti, musel
uvedené preukázať, čo sa však v konaní nestalo.

61. Žalovaný v odvolaní okrem iného namietol, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom

pred vyhlásením napadnutého rozhodnutia znemožnil žalobcovi realizovať procesné práva v miere,
ktorou bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, nevykonal dôkazy podstatné pre zistenie
rozhodujúcich skutočností navrhnuté žalobcom za účelom preukázania tvrdení žalobcu a nepravdivosti
tvrdení žalovanej, ktorej výsluch ako dôkaz na rozdiel od výsluchov svedkov navrhnutých žalobcom
pripustil a vykonal. Poukazoval na to, že súd prvej inštancie rozhodol už na prvom pojednávaní, ktorým

postupom vzhľadom na okolnosti odňal žalobcovi právo na prístup k súdu.

62. V súvislosti s námietkou žalobcu, že súd rozhodol už na prvom pojednávaní, poukazuje odvolací súd
na ust. § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla
na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.

63. Odvolací súd z obsahu spisu ďalej zistil, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní navrhol na
základe predbežného právneho názoru aj vykonaného dokazovania a na základe tvrdení a prednesov
právneho zástupcu žalovanej výsluch žalovanej, C. J. a K. L.. Navrhol tiež vykonanie dokazovania
výpisom z účtu D. za účelom preukázania podnikateľskej činnosti žalobcu. Súd prvej inštancie na

predmetnom pojednávaní vypočul žalovanú, ktorá bola na pojednávaní prítomná. Prítomným stranám
oznámil, že dokazovanie listinnými dôkazmi, výpismi z účtov D. D. a výsluchom C. J. a K. L.
neuskutoční v súlade so zásadou koncentrácie konania, nakoľko tieto dôkazy neboli označené v
doterajších vyjadreniach zo strany žalobcu a ich vykonanie by si vyžadovalo odročenie pojednávania azároveň mal súd za to, že vykonanie dokazovania navrhnutým spôsobom by bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania. Súd prvej inštancie sa k nevypočutiu navrhovaných svedkov v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia vyjadril, keď správne uviedol, že ich nevykonal, nakoľko ich nepovažoval

jednak za včas uplatnené a jednak aj z dôvodu hospodárnosti konania za hospodárne, ale zároveň tiež
poukázal na to, že ak by aj svedkovia potvrdili, že tento účet bol využívaný aj na podnikateľskú činnosť,
k čomu čiastočne dospel aj súd v napadnutom rozhodnutí, z výsluchov týchto svedkov by nebolo
možné zistiť, či platby, ktoré boli na účte sa týkali výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu alebo išlo o
platby určené žalovanej ako fyzickej osobe za predaj jej súkromných vecí, prípadne o platby v prospech

spoločnosti žalobcu. K výkonu dokazovania výpismi z účtu D. D. súd uviedol, že ich nepovažoval za
hospodárne, nakoľko predmetom žaloby bolo výlučne neoprávnené disponovanie s účtom F., a preto
pohyby na účte D. D. by boli pre účely tohto konania irelevantné, s čím sa odvolací súd stotožňuje.

64. Aj s poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že námietka žalobcu ohľadne nemožnosti
realizovať jeho procesné práva v takej miere, že bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces

nie je dôvodná. Ako bolo vyššie uvedené žalobca je povinný preukázať skutočnosti tvrdené v žalobe.
Odvolací súd konštatuje, že ak dôkazmi a tvrdeniami uvádzanými v žalobe skutočnosti o tom, že platby
na účte F. boli výlučne platbami od zákazníkov žalobcu nepreukázal, nie je ani odvolaciemu súdu zrejmé,
ako by mohol tieto skutočnosti preukázať výsluchom navrhovaných svedkov.

65. Zákonná koncentrácia konania umožňuje stranám sporu prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154
CSP). Civilné sporové konanie je však ovládané aj sudcovskou koncentráciou konania, na základe
ktorej sa na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana teda tak žalobca
ako aj žalovaný nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by prihliadnutie na tieto prostriedky

vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov (§ 153 ods. 1, 2 CSP),
keď prostriedkom procesného útoku a prostriedkom procesnej obrany sú aj skutkové tvrdenia a návrhy
na vykonanie dôkazov (§ 149).

66. Návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania listinami, prípadne výsluchmi svedkov uvedené na

pojednávaní konanom dňa 22.04.2024 by si vyžadovali nariadenie ďalšieho pojednávania, tak ako na
to správne poukázal súd prvej inštancie, keďže žalobca do termínu tohto pojednávania tieto návrhy na
dokazovanie nepredložil. Žalobca už z obrany žalovanej, či už v odpore proti platobnému rozkazu,
prípadne v ďalšom vyjadrení, ktorým reagovala na vyjadrenie žalobcu mal vedomosť o tom, že nárok
žalobcu popiera a preto mal možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov výsluchom svedkov skôr, ako na

pojednávaní konanom dňa 22.04.2024.

67. Žalobca ďalej v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec aj nesprávne právne posúdil. Tvrdil, že v konaní
produkoval listinné dôkazy, ktoré žalovaná žiadnym spôsobom nerozporovala, a z ktorých je zrejmé,

že účet F. bol používaný na podnikateľskú činnosť spoločnosti žalobcu s tým, že žalovaná dlhodobo
a dobrovoľne predkladala spoločnosti SEIG RETAIL, SE mesačné výpisy z účtu F. až do júla 2023,
v ktorom období si žalovaná svojvoľne prestala plniť zákonné povinnosti konateľa a v rozpore so
zákazom konkurencie začala podnikať prostredníctvom novovzniknutej spoločnosti LH store, s.r.o.
a na úrovni spoločníkov žalobcu bol zo strany žalovanej odsúhlasený prehľad tržieb a výdavkov

spoločnosti žalobcu od zákazníkov za dodaný tovar na účet F. plne korešpondujúci s pohybmi na
výpisoch z účtu F., a to aj emailom zo dňa 07.06.2023 o 12.28 h. Žalobca tiež v odvolaní namietal,
že súd prvej inštancie sa uvedenými nespornými skutočnosťami preukazujúcimi skutočnosť, že účet
F. bol používaný na podnikateľskú činnosť žalobcu v napadnutom rozsudku dostatočným spôsobom
nezaoberal, nevysporiadal a nereflektoval na ne s tým, že súd prvej inštancie prehliadol aj ďalšiu

podstatnú skutočnosť a to, že prílohou emailu JUDr. Petra Kuceja zo dňa 23.05.2023 o 11.47 h
adresovaného žalovanej bola tabuľka - prehľad tržieb (a výdavkov) žalobcu od zákazníkov za dodaný
tovar na účet F. plne korešpondujúci s pohybmi na výpisoch z účtu F. odsúhlasený žalovanou emailom
zo dňa 07.06.2023 o 12.28 h. K odvolaniu žalobca ako dôkaz predkladá prehľad tržieb a výdavkov
žalobcu od zákazníkov za dodaný tovar na účet F. zo dňa 06.06.2023 odsúhlasený žalovanou emailom

zo dňa 07.06.2023. Žalobca teda v odvolaní tvrdí, že žalovaná dlhodobo a dobrovoľne predkladala
spoločnostiSEIGRETAIL,SE mesačnévýpisyzúčtu F.aždojúla2023,vktorom sižalovanásvojvoľne
prestala plniť zákonné povinnosti konateľa, pričom však v žalobe uvádza, že si poukazovala peňažné
prostriedky žalobcu na svoje súkromné účely, a to za obdobie 18.02.2023 až 27.06.2023, teda v obdobíkeď samotný žalobca tvrdil, že dobrovoľne spoločnosti SEIG RETAIL,SE žalovaná mesačné výpisy z
účtu predkladala. Ak ďalej žalobca tvrdí, že prílohou emailu JUDr. Petra Kuceja zo dňa 23.05.2023
o 11.47 h adresovaného žalovanej bola tabuľka - prehľad tržieb a výdavkov žalobcu od zákazníkov za

dodaný tovar na účet F., uvádza odvolací súd, že predmetnú tabuľku predložil žalobca až k podanému
odvolaniu. Odvolací súd preto uvedené dôkazy nepovažoval za prostriedky procesného útoku, ktoré
žalobca nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/ CSP),
nakoľko pri uplatnení uvedených prostriedkov procesnej obrany žalobcu neboli splnené podmienky,
ktoré zmysle § 366 CSP možno použiť v odvolaní. Odvolací súd pri rozhodovaní na tieto prostriedky

procesného útoku žalobcu uplatnené až v podanom odvolaní neprihliadal.

68. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí ani námietka žalobcu, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec aj nesprávne
právne posúdil. Odvolací súd konštatuje, že s námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí
tiež otázka právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. K námietke odvolateľa o nesprávnom

právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu
procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva sporových strán. Nesprávnym
právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo
procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového
stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd prvej inštancie použil

nesprávnu právnu normu alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a
napokon správnu právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval
(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X C. P. X/XXXX). Takú vadu
napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní

a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne
zistený skutkový stav.

69. Napokon žalobca poukazuje na viaceré rozhodnutia, ktorými bolo rozhodované o jeho návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a tvrdí, že v konaní, konkrétne na pojednávaní dňa 22.04.2024

zdôraznil existenciu právoplatných a vykonateľných uznesení, ktorými bolo opakovane judikované,
že účet Revolut bol používaný na podnikateľskú činnosť žalobcu a boli na ňom realizované platby
v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu vrátane platieb prijímaných od zákazníkov. Poukazoval tiež
na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXXXX XX/XXXX, XXXXX XX/XXXX , v
ktorých odvolací súd konštatoval nasledovné : „v prípade účtu F. ide o účet využívaný na účely výkonu

podnikateľskej činnosti žalobcu, nakoľko na tomto bankovom účte prebehli platby v súvislosti s bežnou
obchodnou činnosťou žalobcu. Zároveň z operácií z výpisu účtu F., ktorý predložila sama žalovaná ako
konateľ vyplýva, že bol používaný na výkon podnikateľskej činnosti“.

70. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ aj vo svojich rozhodnutiach ako súd odvolací zmenil zamietavé

rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a skonštatoval okrem
iného, „že na základe obsahu predložených listinných dôkazov zo strany navrhovateľa považoval za
osvedčené, že ide o účet využívaný na účely výkonu podnikateľskej činnosti odporcu, nakoľko na tomto
bankovom účte prebehli platby v súvislosti s bežnou obchodnou činnosťou odporcu, z ktorého dôvodu
považoval odvolací súd návrh navrhovateľa vo vzťahu k tomuto bankovému účtu za dôvodný“, odvolací

súd v tejto súvislosti uvádza, že sa jednalo o konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktoré je osobitným inštitútom procesného práva, jedná sa o konanie, v ktorom súd vydáva rozhodnutie
bez vykonaného dokazovania a iba na základe osvedčených tvrdení, ktoré sa javia určitým spôsobom,
pričom nie sú preukázané. V danom prípade sa odporca ani k odvolaniu, ani k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nevyjadril, preto aj odvolací súd vychádzali výlučne z dôkazov predložených k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľom.

71. Odvolací súd konštatuje, že odvolateľ v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom
neuviedol žiadne argumenty spôsobilé zmeniť, respektíve spochybniť správnosť zistených skutkových
záverov. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie, berúc do úvahy všetky okolnosti daného

prípadu, dospel k záveru, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, keďže svoje tvrdenia nebol
schopný doložiť jednoznačnými a relevantnými dôkazmi, z ktorých by bolo možné bez pochybností
posúdiť dôvodnosť odvolaním namietaného rozhodnutia. Odvolacie námietky vyhodnotil odvolací súdako nedôvodné s poukazom na to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého
vyvodil aj správny právny záver, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.

72. Vzhľadom na závery prijaté a vysvetlené v tomto rozhodnutí, odvolací súd nezistil relevantnosť ani
jedného z odvolacích dôvodov žalobcu, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

73. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení

s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

74. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).