Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 21, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/186/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123232279
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123232279.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej

(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu:
A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, C. D. E., právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou
JUDr. Ladislav Ščury PhD., advokát, so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca, proti žalovanej: E. F.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., právne zastúpená: JUDr. Jana Veľas Hlucháňová,
advokátka, so sídlom Červeňanského 540, 014 01 Bytča, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 46C/51/2023-189 zo
dňa 18.9.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ostáva nedotknutý.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. až VII. p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. konanie v časti o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k hnuteľným veciam označeným nasledovne: Brúska s príslušenstvom v zostatkovej
hodnote 4,- Eur, fritéza Hyundai v zostatkovej hodnote 5,- Eur, čajník + rýchlovarná kanvica v zostatkovej

hodnote 8,- Eur, tyčový mixér Braun v zostatkovej hodnote 7,- Eur, výroba a montáž vertikálneho žalúzia
v zostatkovej hodnote 56,- Eur, žehliaca doska Exclusive v zostatkovej hodnote 6,- Eur, Komoda 1 x
3 zásuvková v zostatkovej hodnote 8,- Eur, ohrievač elektrický v zostatkovej hodnote 6,- Eur, digitálna
kuchynská váha SOEHNLE v zostatkovej hodnote 4,- Eur, žehliaca doska Exclusive v zostatkovej
hodnote 7,- Eur, zastavil. Vo výroku II. súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a
žalovanej k hnuteľným veciam: zasúvacie dvere Plex 1 v zostatkovej hodnote 300,- Eur, sieťky na okná
4 kusy v zostatkovej hodnote 10,- Eur, a tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej. Vo výroku

III. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi primeranú náhradu titulom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva v celkovej sume 3.655,- Eur. Vo výroku IV. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu
a žalovanej k chladničke značky Zanussi v zostatkovej hodnote 50,- Eur, a túto prikázal do výlučného
vlastníctva žalobcu. Výrokom V. zaviazal žalobcu povinnosťou zaplatiť žalovanej primeranú náhradu vo
výške 25,- Eur. Výrokom VI. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku VII. žalobcovi priznal proti
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28,3%.
2. Žalobca odôvodnil žalobu skutkovým tvrdením, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k.

30P/238/2018-113 zo dňa 16.10.2019 bolo rozvedené manželstvo účastníkov. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 14.11.2019. V zmysle § 149 ods. 4 OZ márne uplynula dňa 14.11.2022 zákonná
trojročná lehota na vyporiadanie BSM. Počas trvania manželstva strany sporu nadobudli hnuteľný
majetok z prostriedkov patriacich do BSM, ktoré žalobca špecifikoval v súpise pod položkami 1/ až 52/.Spolu hodnota v čase vyporiadania má predstavovať sumu 4.317,- Eur. Počas manželstva žalobca so
žalovanou poskytli pôžičku G. H. vo výške 7.000,- Eur, ktorá bola vyplatená žalovanej v plnej výške
v roku 2021. Po rozvode manželstva sa žalobca snažil so žalovanou dohodnúť na vyporiadaní BSM

no neúspešne. Žalobca žiadal, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej hnuteľné veci pod
položkou 1/ až 52 v hodnote 4.317,- Eur a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 5.658,50 Eur, ktorá
pozostáva z polovice hodnoty hnuteľných vecí a polovice sumy 7.000,- eur.

3. Žalovaná rozporovala tvrdenia žalobcu, že nehnuteľnosti, tak ako boli uvedené ním v žalobnom

návrhu, patria do podielového spoluvlastníctva strán sporu. Namietala, že žalobca k žalobe pripojil
niekoľko nečitateľných pokladničných dokladov, zrejme z nákupu tovarov, ktoré však neboli zakúpené
počas trvania manželstva strán sporu. Žalovaná rozporovala súčasne existenciu hnuteľných vecí
uvedených v podanej žalobe a pre prípad, že by aj tieto hnuteľnosti existovali, uviedla, že ich súčasná
hodnota by bola nulová. Žalovaná spochybňovala existenciu údajnej pohľadávky voči G. H. vo výške
7.000,- Eur. Tvrdila, že pôžička bola zo strany dlžníka splatená ešte počas trvania manželstva v hotovosti

priamo žalobcovi.

4. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval ust. § 3 ods. 1, § 136 ods. 1, 2, § 141 ods. 1, § 142 ods.
1 až 3, § 143, § 147 ods. 1 a 2 a § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním
mal preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom č.k. 30P/238/2018-113 zo dňa

16.10.2019. K vyporiadaniu BSM medzi stranami sporu v zákonnej lehote nedošlo, táto márne uplynula
dňom 14.11.2022. Z výsluchu svedka G. H. mal súd prvej inštancie preukázané, že strany sporu žili
v dome svedka spolu so svedkom od roku 2014 do roku 2015/2016, pričom išlo o obojstranne výhodnú
situáciu. Svedok potreboval pomôcť s rekonštrukciou domu, stranám sporu sa narodilo dieťa a žalobca
bolpoťažkomúraze.Dieťamalsvedokrád,pretoimvťažkýchčasochpomáhal.Zabývanienepožadoval

nájom, no strany mu často finančne pomohli. Svedok potvrdil, že strany mu po opustení rodinného domu
ponechali v domácnosti plynový sporák, digestor, sedačku, TV zn. LG, kuchynský stôl Ikea a nejaké
koberce, chladničku s mrazničkou. Potvrdil, že v čase kúpy nehnuteľnosti mu žalovaná na prelome
rokov 2014/2015 požičala sumu 5.500,- Eur. Ich vrátenia sa domáhali obaja účastníci. Z tejto sumy vrátil
3.300,- Eur v hotovosti pred kostolom v I. priamo žalobcovi, bolo to v roku 2016-2017. Ďalších 1.000,-

Eur splácal v splátkach po 100,- Eur. Následne mu žalovaná dala podpísať zmluvu, v ktorej vyhlásil,
že suma 3300,- Eur nebola vrátená titulom pôžičky, ale za veci, ktoré ponechali strany sporu u svedka
v dome. Žalovaná svedka vyzvala na podpis zmluvy u notára v I., v ktorej vyhlásil, že si od žalovanej
požičal sumu 5.500,- Eur. Bolo to niekedy v roku 2017. Pre nemožnosť vrátiť peniaze a na základe tejto
písomnej zmluvy bola voči nemu následne vedená exekúcia u exekútora C., ktorú vyplatil približne pred

dvoma rokmi. Zmluvou nedisponoval. Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 2.12.2014 mal súd prvej
inštancie preukázané, že bola uzatvorená medzi žalovanou ako dlžníkom a J. J., pričom výška úveru
predstavovala sumu 5.000,- Eur a úver bol splatný do 20.12.2024. Z uvedeného skutkového zistenia súd
prvej inštancie uzatvoril, že úver bol poskytnutý v priebehu trvania manželstva. Z exekútorského spisu E.
E. C., exekútora povereného Okresným súdom Banská Bystrica sp.zn. 90Ex/328/20 súd prvej inštancie

zistil, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe platobného rozkazu vydaného
Okresným súdom Banská Bystrica sp.zn. 34Up/1758/2019 zo dňa 13.12.2019 pre vymoženie istiny
5.500,- Eur s príslušenstvom. Exekúcia bola skončená 25.3.2022 a vymožená celková suma 7.043,07
Eur a trovy súdneho exekútora 1.762,80 Eur.
5. Vyhodnotenie nároku žalobcu súd prvej inštancie rozdelil na dve skupiny, a to hnuteľné veci, ku ktorým

malo podielové spoluvlastníctvo vzniknúť pred vznikom BSM, t.j. pred vznikom manželstva a druhú
skupinu, hnuteľné veci, ku ktorým podielové spoluvlastníctvo vzniklo zánikom BSM v zmysle zákonnej
domnienky podľa § 149 ods. 4 OZ, t.j. išlo o veci nadobudnuté za trvania manželstva.
6. Prvú skupinu hnuteľných vecí – t.j. vecí nadobudnutých pred vznikom manželstva (mimo BSM) tvoria
položky č. 1-4 (rám kabíny, príslušenstvo k boxu, kompresor Schneider, odsávanie Easy – vysávač

a odlučovač), 11-17 (materiál prípojka voda, skrinky do kúpeľne, batérie na vodu, koberec Istanbul,
batéria v práčovni, TV Hyundai CTV – 1422 N, infračervená pec pohoda Turbo plus), 25 (matrace
spálňa), položky 28, 30, 32, 33, 34, 35, 37, 40, 41, 52: komoda Ikea 4 kusy, skriňa v obývačke,
spálňa, svetlá dom, mraznička, vianočný stromček, stolík počítačový (z roku 2006, dátum nadobudnutia
v žalobe uvedený 2002, oprava PZ žalobcu na pojednávaní dňa 25.3.2024), práčka Ardo, chladnička

s mrazničkou, regál 4-dielny veľký. K týmto položkám súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca
preukázal existenciu pokladničných dokladov, faktúr (na meno žalobcu) iba k časti týchto hnuteľných
vecí. Pokiaľ žalobca tvrdí, že tieto veci nadobudli strany do podielového spoluvlastníctva pred vznikom
manželstva, táto skutočnosť z ničoho nevyplýva. Zakúpenie vecí pod vyššie označenými položkamižalobca preukázal iba v časti, išlo o veci nadobudnuté v období od 2006 do 2012, t.j. ide o veci
ku dňu rozhodovania súdu nielen staré, ale aj častokrát nehodnotné. Čo sa týka položiek s vyššou
hodnotou, pokiaľ žalobca disponuje pokladničnými dokladmi a faktúrami, je zrejmé, že tieto nadobudol

do výlučného vlastníctva. Na tomto charaktere vlastníctva nemení nič ani spôsob ich užívania, t.j.
oboma bývalými partnermi. Pokiaľ teda išlo o veci vo výlučnom vlastníctve žalobcu, žaloba o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je správnym právnym nástrojom na uplatnenie jeho
nárokov a žalobca sa mal domáhať ich vydania od žalovanej, u ktorej podľa jeho tvrdení tieto vecí
sú. Zároveň súd prvej inštancie zdôraznil, že z vykonaného dokazovania – z výsluchu svedka G. F.

vyplynulo, že niektoré hnuteľné vecí boli zakúpené rodičmi žalovanej, nakoľko dcére a jej partnerovi
takýmto spôsobom pomáhali. Žalobca preukázal existenciu výlučne pokladničných dokladov k položkám
č. 1 až 4, 17 (rám kabíny, príslušenstvo, kompresor, odsávač, infračervená pec), ktoré boli zakúpené
pred vznikom manželstva na meno žalobcu (faktúry sú obsahom prílohovej obálky č.l. 95). Z výpovede
žalobcu a ním predloženej Dohody o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť, v zmysle
ktorej bol poskytnutý príspevok 80.061,- Sk (č.l. 136) je zrejmé, že tieto hnuteľné veci mali slúžiť

jeho povolaniu, boli získané za prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté formou príspevku, t.j. ide o jeho
výlučný majetok. Z ďalších dokladov vyplýva zakúpenie hnuteľných vecí – komoda, žalúzie – výroba
a montáž, a to na meno žalovanej. Súd prvej inštancie mal za to, že ide o jej výlučný majetok, nakoľko
žalobca nepreukázal nadobudnutie do podielového spoluvlastníctva. Obdobný režim súd vzhliadol aj
pri ďalších položkách, ku ktorým žalobca doložil buď pokladničné doklady alebo faktúry vystavené na

meno žalobcu či žalovanej. Z uvedených listín a ani z kontextu vykonaného dokazovania nevyplynulo, že
by strany sporu pred manželstvom nadobúdali hnuteľné veci do podielového spoluvlastníctva, t.j. žeby
nadobúdali hnuteľné veci za finančné prostriedky v pomere každý 1-ica. Žalovaná dokonca uviedla, že
všetky veci boli zakúpené z jej finančných prostriedkov. Na výslovnú otázku súdu na pojednávaní dňa
22.5.2024 (č.l. 134) právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že všetky žalobcom opísané veci v žalobe

nadobudla žalovaná do výlučného vlastníctva. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania tvrdených
skutočností, z ktorých odvodzuje pre seba priaznivý následok, má žalobca a tento nepreukázal, že by
tieto hnuteľné veci boli nadobudnuté do podielového spoluvlastníctva, preto súd žalobu v tejto časti
zamietol. K hnuteľným veciam nadobudnutým pred vznikom manželstva, ku ktorým žalobca predložil
faktúry a pokladničné doklady, súd navyše uviedol, že boli účtované na meno žalobcu, prípadne na

jeho živnosť, a tak s nimi žalobca disponuje pravdepodobne aj z účtovných dôvodov. Je preto zrejmé,
že nemôže ísť o veci v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Súd prvej inštancie mal za to, že ani
tvrdenie žalovanej, že niektoré z týchto vecí sa v dome nachádzajú, nemá vplyv na posúdenie tejto časti
nároku, nakoľko nebolo preukázané, že išlo o veci nadobudnuté do podielového spoluvlastníctva strán
sporu, išlo o majetok žalobcu alebo žalovanej, a tak bolo nutné žalobu v tejto časti zamietnuť.

7. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že druhú skupinu hnuteľných vecí tvoria hnuteľné veci
nadobudnuté za trvania BSM, na ktoré sa má vzťahovať zákonná domnienka podľa § 149 ods. 4 OZ.
Rovnaký režim platí aj pre majetkové práva manželov, ktoré patrili do ich BSM. Vo vzťahu k uvedeným
veciam súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetné veci sa
v čase existencie manželstva mali nachádzať v rodinnom dome v B., nakoľko tieto tvrdenia žalovaná

nepoprela, a tak sa na hnuteľné veci vzťahuje režim § 149 ods. 4 OZ. Sporná bola otázka preukázania
ich existencie a zostatkovej hodnoty v čase rozhodovania súdu. Výnimku z týchto vecí nadobudnutých
podľa tvrdení žalobcu za trvania manželstva tvoria položky č. 43 až 48 s poznámkou G.. Z vyjadrení
strán vyplynulo, že malo ísť o hnuteľné veci nachádzajúce sa v nehnuteľnosti G. H., a to plynový
sporák, digestor, sedačka, TV LG, kuchynský stôl Ikea. Tieto veci žiadal žalobca prikázať do výlučného

vlastníctva žalovanej s povinnosťou vyplatiť ho polovicou ich zostatkovej hodnoty. Z vykonaného
dokazovania skutočne vyplynulo, že veci sú v nehnuteľnosti svedka G. H.. Žalovaná ako aj svedok
zhodne uviedli, že tieto boli ponechané svedkovi za to, že v jeho nehnuteľnosti mohli strany bývať.
Svedokuviedolastranynepopreli,ževjehodomežiližalobca ažalovanápribližnerok,atobezodplatne,
občas prispeli na náklady domácnosti. Žalobca rovnako nepoprel tvrdenie svedka o tom, že tieto veci

mu strany darovali, pričom išlo o použité veci a iba dve z nich boli nové a tie dostal ako vianočný
darček (plynový sporák a digestor). S ohľadom na to, že tieto tvrdenia svedka a žalovanej žalobca
nepoprel, prípadne nepreukázal opak, súd prvej inštancie má za to, že položky 43 až 48 sú výlučným
vlastníctvom G. H., a tak nemôžu byť predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Navyše,
samotný právny zástupca žalobcu v rámci prednesu na pojednávaní dňa 4.9.2024 poukázal na to, že

svedok potvrdil vrátenie sumy 3300,- Eur žalobcovi titulom hnuteľných vecí, ktoré strany sporu ponechali
v jeho nehnuteľnosti, a tak mal súd prvej inštancie za to, že vlastnícke právo svedka k týmto položkám
nenamietal, teda je nesporné a preukázané. V tejto časti súd prvej inštancie preto rovnako žalobu
zamietol.8. Sporný bol zoznam hnuteľných vecí v položkách č. 18-24, 26-27, 31, 36, 38-39, 51, t.j. tlačiareň
farebná Canon v hodnote 75,- Eur, trampolína v hodnote 75,- Eur, skriňa chodba v hodnote 350,- Eur,
zasúvacie dvere plex 1 v hodnote 500,- Eur, kuchynský elektrický sporák v hodnote 30,- Eur, mikrovlnná

rúra v hodnote 30,- Eur, TV LG 3D v hodnote 250,- Eur, sieťky na okná 4 kusy v hodnote 75,- Eur,
kovové regále Ikea 2 kusy v hodnote 65,- Eur, skriňa na topánky 3 – zásuvková v hodnote 50,- Eur,
regále pivnica v hodnote 14,- Eur, chladnička Zanussi v hodnote 163,- Eur, práčka Samsung v hodnote
163,- Eur, refraktor – LED svietidlo 2 kusy v hodnote 50,- Eur. Z týchto položiek sa v priebehu sporu stalo
nesporným, že zasúvacie dvere Plex skutočne boli zakúpené žalobcom za trvania BSM, t.j. patria do

BSM a nachádzajú sa v dome. K hodnote dverí dospeli strany zhodne vo výške 300,- Eur. Žalovaná vo
výpovedi potvrdila, že v dome sú aj sieťky na okná a tiež chladnička Zanussi. Strany sporu sa zhodli na
tom, že zostatková hodnota chladničky je 50,- Eur a bude prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu,
sieťky na okná a zasúvacie dvere budú prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej, pričom hodnota
sieťokbolazhodneurčenávsume10,-Euradverívsume300,-Eur.Kpoložketrampolínazdokazovania
ako aj z odpovede právneho zástupcu žalobcu na otázku súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa

4.9.2024 vyplýva, že trampolína bola zakúpená pre maloleté dieťa strán sporu, t.j. nie je v podielovom
spoluvlastníctve strán. Sporné ostali nasledovné položky: tlačiareň farebná Canon v hodnote 75,- Eur,
ktorá sa podľa vyjadrení žalovanej v dome nenachádza a žalobca nepreukázal ani zakúpenie tejto
položky. Rovnako pri položke – skriňa chodba v hodnote 350,- Eur, žalobca nešpecifikoval, o akú skriňu
má ísť, nakoľko žalovaná uviedla, že v dome sa nachádza iba jedna skriňa, a to vstavaná. K položkám

kuchynský elektrický sporák v hodnote 30,- Eur, mikrovlnná rúra v hodnote 30,- Eur, TV LG 3D v
hodnote 250,- Eur, kovové regále Ikea 2 kusy v hodnote 65,- Eur, skriňa na topánky 3 – zásuvková v
hodnote 50,- Eur, regále pivnica v hodnote 14,- Eur, práčka Samsung v hodnote 163,- Eur, refraktor –
LED svietidlo 2 kusy v hodnote 50,- Eur, súd prvej inštancie poznamenal, že podľa vyjadrení žalovanej
sa v dome nenachádza, no najmä žalobca nepreukázal spôsob ich nadobudnutia, existenciu ku dňu

zániku BSM. Je teda pochybné tvrdenie žalobcu, že sa veci nachádzajú v nehnuteľnosti v B., pričom
po uplynutí 5 rokov od opustenia tejto nehnuteľnosti žiadal vykonať obhliadku na mieste samom za
účelom preukázania existencie a stavu týchto vecí. Súd prvej inštancie má za to, že je zarážajúce,
že sa žalobca vecí nedomáhal v zákonnej trojročnej lehote a vyčkával, kým hnuteľné veci podľahnú
opotrebeniu, zničeniu, prípadne je ich hodnota znížená plynutím času. Žalobca nepreukázal existenciu

týchto hnuteľných vecí, a tak ďalší návrh žalobcu na znalecké dokazovanie ohľadom ich hodnoty súd
prvej inštancie vyhodnotil ako nehospodárny a nedôvodný.
9. Súd prvej inštancie konštatoval, že osobitnú položku tvorí nárok žalobcu na vyplatenie polovice
finančného plnenia G. H. titulom zmluvy o pôžičke. Pokiaľ ide o ostatné spoločné majetkové práva
a povinnosti bývalých manželov (napr. v prípade spoločných vkladov, dlhov, pohľadávok, ktoré tvoria

predmet bezpodielového spoluvlastníctva), platí tiež nevyvrátiteľná právna domnienka, že bývalí
manželia sú z týchto ostatných majetkových práv a povinností vo vzájomnom vzťahu oprávnení a
zaviazaní v rovnakom pomere. V zmysle odbornej literatúry platí, že: „Po uplynutí troch rokov od
zániku BSM môže uplatniť spoločnú pohľadávku voči tretej osobe ktorýkoľvek z bývalých manželov, a
to v režime aktívnej solidarity. Potom, čo jeden z manželov dostane z tejto pohľadávky plnenie, bude

povinný zaplatiť druhému manželovi naňho pripadajúcu časť.“ (Fekete a kol., Občiansky zákonník.
Veľký komentár, zväzok II., s. 394). Obdobný právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Českej republiky v
rozhodnutí sp.zn. 22 Cdo/1192/2007, z ktorého vyplýva, že „vyporiadanie spoločnej pohľadávky v režime
bezpodielového spoluvlastníctva manželov neprichádza do úvahy, pokiaľ nebolo uplatnené v 3-ročnej
zákonnej lehote pre vyporiadanie BSM. Po uplynutí 3 rokov, od zániku bezpodielového spoluvlastníctva

môže uplatniť spoločnú pohľadávku voči tretej osobe ktorýkoľvek z manželov a to v režime aktívnej
solidarity. Po tom, čo obdrží z tejto pohľadávky plnenie, bude povinný zaplatiť druhému časť na ňu
pripadajúcu.“ Žalobca tvrdil, že tento nárok odvodzuje od pôžičky poskytnutej stranami sporu v priebehu
manželstva svedkovi H.. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že dňa 2.12.2014 uzavrela
žalovaná zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a to v sume 5.500,- Eur. Rovnako mal súd prvej inštancie

preukázané, že v priebehu sporu poskytla žalovaná sumu 5.500,- Eur ako pôžičku G. H.. Žalovaná
na jednej strane tvrdila, že G. H. ako kamarátovi strany požičali určitú finančnú čiastku, ktorú splácala
žalovaná zo splátkového úveru v J.. Túto pôžičku mal H. v priebehu manželstva splatiť priamo žalobcovi,
no neuviedla a najmä nepreukázala skutočné vyplatenie v čase trvania manželstva. Potvrdila, že za
účelom zabezpečenia tejto sumy pre G. H. si zabezpečila úver v sume v J. J. vo výške 5.500,- Eur.

Na druhej strane tvrdila, že nevie, či o pôžičke bola vyhotovená písomná zmluva a ak aj bola, nemá
ju. Svedok H. potvrdil, že mu strany poskytli pôžičku 5.500,- Eur na prelome rokov 2015/2016, tvrdil,
že časť z nej uhradil žalobcovi v hotovosti, no na druhej strane potvrdil, že u notára v I. podpísal
žalovanej písomnú zmluvu, v ktorej vyhlásil, že mu požičala sumu 5500,- Eur a suma, ktorú uhradilžalobcovi bola za hnuteľné veci ponechané v jeho nehnuteľnosti. Následne titulom tejto zmluvy bola
vedená exekúcia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že skutočne bola vedená exekúcia, kde titulom
bol platobný rozkaz, v zmysle ktorého bola právoplatne judikovaná istina vo výške 5.500,- Eur a tiež

úroky z omeškania. Tvrdenie žalovanej, že prostriedky poskytnuté G. H. ako pôžička nepochádzali z
prostriedkov BSM, ale z úveru, ktorý výhradne splácala žalovaná, nie je rozhodujúce. Je totiž nesporné,
že úver bol poskytnutý žalovanej v priebehu manželstva, o tomto úvere mal nesporne vedomosť aj
žalobca ako jej manžel, t.j. úver a prostriedky z neho patria do BSM, rovnako ako príjem žalovanej, z
ktorého boli uhrádzané splátky úveru za trvania manželstva. Ďalej je nesporné, že skutočne nedošlo

k vyporiadaniu BSM medzi stranami sporu, t.j. žalovaná sa nedomáhala voči žalobcovi nárokov z
tohto úveru. Rozhodujúca je skutočnosť, že úver bol jednak poskytnutý za trvania manželstva a v jeho
priebehu bol splácaný z prostriedkov patriacich do BSM, nakoľko samotná žalovaná uviedla, že boli
splácané z jej príjmu. Príjem každého z manželov patrí do BSM, pokiaľ strany nezúžia BSM, prípadne
ho nezrušia, čo v danom prípade strany ani netvrdili, ani nepreukázali. Samotný úver však nie je
predmetom sporu, predmetom sporu sú prostriedky získané zo zmluvy o pôžičke poskytnutej žalobcovi,

pričom rozhodujúce je, že išlo o prostriedky, ktoré strany nadobudli za trvania manželstva z iného úveru
a následne požičali G. H.. Strany sporu ako aj svedok potvrdili, že túto sumu skutočne požičali G.
H.. Existenciu písomnej formy zmluvy žalovaná nepoprela, no ani nepreukázala. Pokiaľ teda právna
zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 4.9.2024 tvrdila, že pôžička v sume 5.500,- Eur poskytnutá
G. H. bola splatená dlžníkom ešte za trvania manželstva a exekúcia bola vedená iným titulom, uvedené

skutočnosti nepreukázala a nenavrhla vykonať žiaden dôkaz. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaná
nepreukázala existenciu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej bol následne vydaný platobný rozkaz a
začaté exekučné konanie. Pokiaľ by tvrdenia žalovanej o tom, že exekuovaná pohľadávka voči G. H.
vznikla z iného titulu, boli pravdivé, navrhla by vykonať dôkaz, ktorý by existenciu iného titulu preukázal
(napr. by predložila zmluvu o pôžičke, prípadne by navrhla pripojiť spis Okresného súdu Banská Bystrica

vo veci sp.zn. 34Up/1758/2019). Súd prvej inštancie zdôraznil, že istina 5.500,- eur bola predmetom
zmluvy o pôžičke, po súdnom prieskume bol vydaný platobný rozkaz a začatá (aj ukončená) exekúcia, a
tak má za to, že išlo o totožnú pôžičku poskytnutú stranami sporu svedkovi G. H.. Navyše, pri rozhodnutí
onávrhunavydanieplatobnéhorozkazudošlokprieskumutituluvznikutejtopohľadávky,ktorá následne
bola judikovaná právoplatným platobným rozkazom, a tak súd prvej inštancie nemal dôvod opätovne

tieto skutočnosti preskúmavať, pokiaľ nebol tvrdený opak. Argumentácia žalovanej, že žalobca si v
konaní uplatnil pohľadávku vo výške 7.000,- Eur a z exekútorského spisu vyplynula výška pohľadávky
5.500,- Eur zakladá fakt, že išlo o inú pohľadávku, nemá oporu v zistenom stave. Žalobca si totiž
v konaní uplatnil nárok na úhradu polovice majetkového práva, pričom pohľadávka s príslušenstvom
vyplatená nesporne žalovanej predstavovala sumu 7.043,07 Eur. Žalobca si uplatnil menej, t.j. 7.000,-

Eur. V zmysle judikatúry má žalobca právo na vyplatenie polovice plnenia z tejto pohľadávky, t.j. istiny
s príslušenstvom (napr. úrokmi z omeškania ako v danej veci). Rovnako neobstojí argumentácia, že
exekúcia voči G. H. nesúvisí s prejednávanou vecou nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Svedok
jednoznačne popísal, akým spôsobom došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a následne k jeho uznaniu
peňažného plnenia. Pokiaľ mala žalovaná za to, že jeho tvrdenia nie sú pravdivé, mala možnosť v konaní

navrhnúť,prípadneajpredložiťdôkazpreukazujúciopak,čovšaknespravila.Nedoložilažiadnupísomnú
zmluvu, nenavrhla vykonať ani dopyt na príslušný súd, ktorý vydal platobný rozkaz, čím de facto potvrdila
tvrdenia svedka a zistenia súdu vyplývajúce z exekútorského spisu. Súd prvej inštancie tak dospel k
záveru, že polovica z plnenia poskytnutého žalovanej zo sumy 7.043,07 Eur patrí žalobcovi. Žalobca si
však uplatnil iba nárok na polovicu zo sumy 7.000,- Eur, a tak súd prvej inštancie v zmysle žalobného

návrhu nemohol žalobcovi priznať viac ako si uplatnil, preto za dôvodný považoval nárok na zaplatenie
sumy 3.500,- Eur.
10. Súd prvej inštancie záverom ustálil, že hnuteľné veci, ktoré patrili do BSM a vzťahuje sa na ne
zákonná domnienka podielového spoluvlastníctva strán v zmysle § 149 ods. 4 OZ, sú: zasúvacie dvere
plex 1, sieťky na okná 4 kusy a chladnička Zanussi. Právni zástupcovia strán sa na výzvu súdu na

pojednávaní dňa 4.9.2024 v súlade so zásadou hospodárnosti zhodli na tom, že zostatková hodnota
zasúvacích dverí je 300,- Eur, zostatková hodnota sieťok je 10,- Eur a zostatková hodnota chladničky je
50,- Eur. Súd prvej inštancie mal za to, že zasúvacie dvere a sieťky tvoria vybavenie domu a je logické
a vhodné ich prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej ako vlastníčke rodinného domu v B.. V prípade
týchto hnuteľných vecí neprichádza do úvahy ich reálna deľba v pravom slova zmysle (rozdelenie jednej

veci na dve časti), ale je možná deľba veci jednotlivo medzi podielových spoluvlastníkov. Hodnota
položiek dvere predstavuje sumu 300,- Eur a sieťky 10,- Eur. Pri rozhodovaní o práčke značky Zanussi
súd zohľadnil návrh žalovanej na jej prikázanie do výlučného vlastníctva žalobcu, pričom zostatková
hodnota bola zhodne určená v sume 50,- Eur. Titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctvak hnuteľných veciam je žalovaná povinná vyplatiť žalobcovi sumu 155,- Eur a žalobca žalovanej sumu
25,- Eur.
11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že hnuteľné veci podľa ich povahy rozdelí medzi strany sporu

s povinnosťou vyplatiť protistranu polovicou ich hodnoty. Majetkové právo, z ktorého žalobca odvodil
svoj nárok na zaplatenie jeho polovice, súd prvej inštancie žalobcovi priznal a žalovanú zaviazal,
aby spolu s primeranou náhradou za vyporiadanie hnuteľných vecí vyplatila žalobcovi, t.j. v sume
3.500,- Eur. Žalovaná je tak povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.655,- Eur, ktorá predstavuje polovicu
hodnoty zasúvacích dverí (150,- Eur), polovicu hodnoty sieťok na okná (5,- Eur) a polovicu plnenia

vyplateného dlžníkom zo zmluvy o pôžičke G. H. (3.500,- Eur). Súd prvej inštancie uložil žalovanej plniť
túto povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobcu súd prvej inštancie zaviazal
na úhradu polovice z hodnoty prikázanej veci - chladničky, t.j. sumu 25,- Eur, rovnako v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie pri aplikácii ust. § 255 ods. 1, 2
CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP zohľadniac skutočnosť, že žalovaná od počiatku namietala celý

žalobný návrh. Z vykonaného dokazovania však vyplynul čiastočný úspech žalobcu v spore. V žalobe si
uplatnil nárok na zaplatenie sumy 5.658,50 Eur, pričom súd vyhodnotil jeho úspech v sume 3.630,- Eur
(žalovaná bola povinná zaplatiť žalobcovi 3.655,- Eur, žalobca žalovanej sumu 25,- Eur, t.j. 3655-25 =
3630,- Eur). Úspech žalovanej bol vo výške 2.028,50 Eur (uplatnených 5.658,50 Eur žalobcom v žalobe
mínus jeho neúspech v spore, t.j. 5.658,50 - 3630). Procesný úspech žalobcu je teda vo výške 64,15 %

(3.630,- EUR/ 5.658,50 EUR x 100%). Procesný úspech žalovanej je vo výške 2.028,50 EUR. Vzhľadom
k predmetu konania je to 35,85 % (2.028,50 EUR / 5.658,50 EUR x 100%). Čistý procesný úspech
žalobcu s prihliadnutím na jeho procesný neúspech je vo výške 28,30 % (64,15 % - 35,85 %). Preto je
žalovaná povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 28,30 %.
13. Včas podaným odvolaním domáha sa žalovaná zmeny výroku III. napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi primeranú náhradu titulom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva v sume 155,- Eur a rovnako zmeny súvisiaceho výroku VII. rozsudku
súdu prvej inštancie tak, že žalovanej sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
vrozsahu95,40%.Žalovanáusudzuje,žesasúdprvejinštanciedopustilnesprávnychskutkovýchzistení
a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaného dokazovania k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že pohľadávka, ktorú žalovaná
vymáhala od dlžníka G. H. v exekučnom konaní vedenom na exekútorskom úrade E. C. 90Ex/328/2020
je tou istou pohľadávkou, ktorú žalobca označil v podanej žalobe (už v samotnej žalobe je rozpor oproti
zistenému skutkovému stavu, nakoľko žalobca v žalobe tvrdil, že pohľadávka bola vo výške 7.000,-
Eur). Samotný svedok G. H. v rámci svojho výsluchu na pojednávaní dňa 22.5.2024 uviedol, že časť

pôžičky od strán sporu ako manželov dobrovoľne splatil a žalobcovi v roku 2016, resp. 2017 v hotovosti
pred kostolom v I., a to konkrétne sumu 3.300,- Eur. V bode 36. na str. 14 a 15 napadnutého rozsudku
súd odôvodnil svoj právny názor na plnenie z údajnej pôžičky, pričom vytýka žalovanej, že jej právna
obrana nebola dostačujúca pokiaľ ide o tvrdenie o právnom titule, na základe ktorého sa voči G. H. viedlo
exekučné konanie sp.zn. 90Ex/328/2020. Žalovaná má v tomto ohľade zato, že existenciu a nespornosť

pohľadávky, ktorú si žalobca v žalobe uplatnil, by mal v prvom rade preukazovať žalobca, ktorého
zaťažuje dôkazné bremeno. Žalovaná poprela, že pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní sp.zn.
90Ex/328/2020 je tou istou pohľadávkou, ktorá bola poskytnutá počas trvania manželstva strán sporu G.
H. a bolo povinnosťou žalobcu navrhnúť dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia. Žalobca mal
najmä navrhnúť zabezpečenie celého spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 34Up/1758/2019.

Žalobca však takýto dôkazný prostriedok nenavrhol, preto bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal
dôvodnosť uplatňovaného nároku a neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno.
14. Žalovaná v svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.01.2024 namietla premlčanie pohľadávky strán
sporu voči G. H.. S námietkou premlčania sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec
nezaoberal, preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na nesprávnom právnom posúdení veci.

Vzhľadom k uvedenému je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.500,- eur titulom polovice hodnoty
pohľadávky voči G. H. úplne nedôvodný.
15. Žalobca považuje odvolanie žalovanej za nedôvodné. K zmluve o pôžičke bol ako svedok vypočutý
samotný pán H., ktorý sa jednoznačne vyjadril, že predmetnú pôžičku (v sume 5.500,- Eur spolu s úrokmi
z omeškania) voči nemu žalovaná vymáhala v súdnom konaní, pričom toto konanie vyhrala a následne

hodalanaexekúciu.Vexekúciipotomžalovanátútopôžičkuajriadnevymohlaprostredníctvomsúdneho
exekútora E. C. a to v celkovej sume aj s príslušenstvom vo výške 7.043,07 Eur.
16. Pôžička, ktorú G. H. spomínal v rámci výsluchu na pojednávaní dňa 22.5.2024 v sume 3.300,- Eur
a ktorou argumentuje vo svojom odvolaní aj žalovaná bola iná pôžička (za hnuteľné veci) než o akejv tomto konaní rozhodol súd. To jasne vyplýva aj zo samotného výsluchu p. H. v rámci pojednávania.
K predmetnej sume 3.300,- Eur sa p. H. vyjadril nasledovne: „Upresňuje, že pri kúpe jeho rodinného
domu mu sumu 5.500 Eur poskytla žalovanú. Bolo to niekedy na prelome rokov 2014 a 2015.... Sumu

3.300 Eur vyplácal žalobcovi s tým, že mu vracia časť požičanej sumy od žalovanej, avšak následne
mu žalovaná predložila k podpisu listinu, z ktorej obsahu vyplynulo, že suma 3.300 Eur, ktorá bola
vyplatenážalobcovi,bolavyplatenánietitulompôžičky,alezaveci,ktoréponechaližalobcasožalovanou
v nehnuteľnosti svedka“. Rovnako potom svedok na otázku: „Bola tá suma 3.300 Eur, ktorú ste vyplatili
pánovi žalobcovi za hnuteľné veci, ktoré som vymenoval, teda plynový sporák, digestor, sedačka, TV,

kuchynský stôl, koberce a chladničku s mrazničkou“? upresňuje, že sumu 3.300 Eur, ktorú v hotovosti,
bez papiera vrátil žalobcovi, bola vrátená titulom pôžičky. Avšak následne mu pani F.. t.j. žalovaná,
predložila listinu, v ktorej vyhlásil, že táto suma 3.300 Eur, vyplatená žalobcovi, mu bola vyplatená za
veci, ktoré menoval právny zástupca vo svojej otázke.
17. Žalobca zdôrazňuje, že preukázal v prejednávanej veci tak existenciu ako aj nespornosť pohľadávky
(napr. výsluchom svedka H.). Naopak, je to žalovaná, ktorej procesná obrana nebola dostačujúca

a ostala len v rovine tvrdení.
18. Žalovaná v súdom stanovenej lehote repliku k vyjadreniu nepodala.
19. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie podal subjektívne
legitimovaný účastník konania (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal
rozhodnutie v medziach daných odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) avšak v rozsahu vyplývajúcom mu

z ust. § 379 písm. c/ CSP (z tohto dôvodu preskúmal odvolací súd okrem odvolaním napadnutých
výrokov III. a VII. aj výroky II., IV., V. a VI. odvolaním nenapadnuté, keďže z právneho predpisu vyplýva
určitý spôsob vysporiadania strán sporu) a následne bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie pri aplikácii § 387 ods. 1, 2 CSP vo výrokoch II. až VII. potvrdil
ako vecne správny. Výrok I. o čiastočnom zastavení konania z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu

(odvolaním nenapadnutý) ponechal odvolací súd nedotknutým.
20. Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia ako aj
rozhodnutiu predchádzajúceho konania konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie
v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie vrátane výroku

o náhrade trov konania náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie, a preto naň v podrobnostiach poukazuje (§
387 ods. 2 CSP). Uvedené bolo tiež dôvodom pomerne rozsiahleho opisu dôvodov rozhodnutia súdu
prvej inštancie v rozhodnutí odvolacieho súdu. Žalobca v odvolacom konaní nevzniesol žiadne nové
relevantné a konkrétne námietky, s ktorými by sa už nevyporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní

vo veci samej a opätovné zdôvodnenie ich neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím
súdom by bolo len opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám
súdom prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozhodnutia.
21. Odvolací súd akcentuje, že Ústavný súd SR v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu
pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť rozhodnutie neznamená automaticky

povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na
záver, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (obdobne
napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 191/2013). Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo
možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť žiadne nedostatky. Do

práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (obdobne sp. zn. IV. ÚS 252/04)
a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
22. Vo vzťahu k jednotlivým prezentovaným odvolacím námietkam odvolací súd dodáva nasledovné.

Ako nedôvodnú vyhodnotil námietku odvolateľky, podľa ktorej súd prvej inštancie dospel z vykonaného
dokazovania k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že pohľadávka, ktorú žalovaná vymáhala od dlžníka
G. H. v exekučnom konaní sp. zn. 90Ex/328/2020 je tou istou pohľadávkou, ktorej vyporiadanie navrhol
žalobca v žalobe. Zdôrazňuje, že svedok H. uviedol, že časť pôžičky (3.300,- Eur) od strán sporu
dobrovoľne splatil žalobcovi v roku 2016, resp. 2017 v hotovosti pred kostolom v I.. Uvedenú námietku

vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.
23. Z výsluchu strán sporu ako aj svedka H. mal súd prvej inštancie spoľahlivo preukázané, že za
trvania manželstva bola svedkovi poskytnutá pôžička 5.500,- Eur. Z výsluchu žalovanej, ktorú výpoveď
žalobca nerozporoval, súd ako nespornú ustálil skutočnosť, že uvedenú finančnú sumu získala žalovanáza trvania manželstva titulom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 02.12.2014. Svedok H. v rámci
svedeckej výpovede na pojednávaní dňa 22.05.2024 uviedol, že strany sporu bývali v jeho rodinnom
dome spolu s maloletým dieťaťom, nežiadal od nich platenie nájomného, avšak občas mu finančne

vypomohli (niekoľko desiatok Eur), svedok naproti tomu uhrádzal niektoré nákupy, plienky a pod.
Z výpovede svedka vyplynulo, že jedinou (vyššou) finančnou sumou, ktorá mu bola za trvania strán
sporu nimi poskytnutá bola suma 5.500,- Eur, a to titulom pôžičky (uvedená suma mu chýbala na kúpu
nehnuteľnosti). Z výpovede svedka vyplynulo, že zapožičanie sumy 5.500,- Eur za trvania manželstva
(ako uviedol svedok „niekedy na prelome roku 2014/2015“) na žiadosť žalovanej potvrdil písomne v roku

2017 pred notárom v I.. Z výpovede svedka nevyplynulo, že okrem sumy 5.500,- Eur by strany sporu za
trvania manželstva poskytli svedkovi ešte inú pôžičku. Svedok uviedol, že pre nemožnosť vrátiť peniaze
bola následne proti nemu vedená exekúcia exekútorom C. a dlžná suma 5.500,- Eur s príslušenstvom
vymožená. Z obsahu pripojeného exekútorského spisu E. E. C., exekútora povereného Okresným
súdom v Banskej Bystrici sp. zn. 90Ex/328/20 mal súd prvej inštancie riadne preukázané, že poverenie
na vykonanie exekúcie proti povinnému (G. H.) bolo vydané na základe platobného rozkazu Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. 34Up/1758/2019 s dátumom vydania 13.12.2019 na vymoženie istiny
5.500,- Eur s príslušenstvom. Exekúcia bola ukončená 25.03.2022 a vymožená celková suma 7.043,07
Eur a trovy exekútora.

24. Odvolací súd akcentuje, že na základe skutočností, ktoré vyšli najavo z vykonaného dokazovania

dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení,
že plnenie z pôžičky 5.500,- Eur poskytnutej za trvania manželstva svedkovi „obdržala“ po zániku BSM
výlučne žalovaná v exekúcii vedenej proti G. H. pod sp. zn. 90Ex/328/20.

25. Odvolateľka ďalej uvádza, že nakoľko pred súdom prvej inštancie poprela, že pohľadávka vymáhaná

v exekučnom konaní sp.zn. 90Ex/328/20 je tou istou pohľadávkou, ktorá bola poskytnutá počas trvania
manželstva strán sporu G. H., bolo povinnosťou žalobcu a nie žalovanej, ako to nesprávne uvádza súd
prvej inštancie, navrhnúť dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia.

26. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vychádzal zo správneho rozloženia

bremena tvrdenia a dôkazného bremena, keď za situácie, kedy svedok G. H. vo svojej výpovedi
potvrdil skutkové tvrdenie žalobcu, že za trvania manželstva strán sporu mu bola poskytnutá pôžička
5.500,- Eur (inú pôžičku na výslovnú otázku právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní pri výsluchu
neuviedol/nezmienil), jej poskytnutie písomne potvrdil žalovanej u notára v I. v roku 2017 a na základe
jeho vyhlásenia/zmluvy bola proti nemu vedená na návrh žalovanej exekúcia a pohľadávka spolu

s príslušenstvom vymožená, dospel k záveru o presune dôkazného bremena na žalovanú. Žalobca
uniesol dôkazné bremeno o ním v žalobe tvrdených substancovaných skutočnostiach. Pokiaľ žalovaná
tvrdila, že v exekučnom konaní sp.zn. 90Ex/328/20 o vymoženie 5.500,- Eur s príslušenstvom začatom
na základe návrhu žalovanej ako oprávnenej proti povinnému – G. H., bola vymáhaná „iná pohľadávka“,
bolo práve jej povinnosťou o tomto právne významnom skutkovom tvrdení predložiť/označiť dôkazy.

Uvedené platí o to viac, že sama bola účastníčkou exekučného konania v postavení oprávnenej
a napokon i konania o vydanie platobného rozkazu vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod
sp. zn. 34Up/1758/2019, z ktorého vzišiel samotný exekučný titul.
27. Nič nebránilo žalovanej ozrejmiť súdu prvej inštancie okolnosti uzavretia tvrdenej „inej pôžičky“ (ktorú
mala žalovaná poskytnúť svedkovi G. H.) kedy, kde a za akých okolností bola uzatvorená, prípadne

predložiť samotnú zmluvu. Možno totiž dôvodne predpokladať, že v konaní o vydanie platobného
rozkazu sp. zn. 34Up/1758/2019 musela súdu v súlade s ust. § 265 ods. 1 CSP v pozícii žalobkyne
vymedziť základ nároku uplatňovaného proti žalovanému (G. H.) skutkovo nezameniteľným spôsobom
spoľahlivo vylučujúcim jeho zámenu s iným skutkovým dejom. V návrhu na vydanie platobného
rozkazu musela uviesť všetky rozhodujúce skutočnosti významné z hľadiska hmotnoprávnej kvalifikácie

uplatneného nároku. Nič nebránilo žalovanej na podporu svojich tvrdení navrhnúť pripojenie spisu sp.
zn. 34Up/1758/2019 z konania pred Okresným súdom Banská Bystrica, ktorého bola sama účastníčkou.
Nie je to teda žalobca, ktorý mal tvrdiť a preukázať akú inú pôžičku si žalovaná proti svedkovi v tomto
konaní uplatňovala.
28. Pokiaľ odvolateľka podporne argumentuje, že jej tvrdenie, podľa ktorého si žalobca uplatňuje inú

pohľadávku potvrdzuje fakt, že žiada 7.000,- Eur a v exekučnom konaní bola vymáhaná pohľadávka
5.500,- Eur s príslušenstvom, odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka rovnako nie je dôvodná
a nezodpovedá skutkovému stavu vyplývajúcemu z obsahu súdneho spisu.29. Žalobca si totiž v konaní uplatnil nárok na úhradu polovice majetkového práva, pričom pohľadávka
s príslušenstvom vyplatená nesporne žalovanej predstavovala sumu 7.043,07 Eur. Žalobca si uplatnil
menej, t.j. 7.000,- Eur. V zmysle ustálenej judikatúry má žalobca právo na vyplatenie polovice plnenia

z tejto pohľadávky, t.j. istiny s príslušenstvom (napr. úrokmi z omeškania ako v danej veci). Neobstojí
preto argumentácia odvolateľky, že exekúcia voči G. H. nesúvisí s prejednávanou vecou, ktorú
skutočnosť má preukazovať nesúlad v žalobcom požadovanej a v exekúcii vymáhanej sumy.
30. Odvolateľka ďalej v odvolaní na podporu svojej argumentácie (podľa ktorej bola v exekučnom konaní
vymáhaná iná pohľadávka) uvádza, že svedok na pojednávaní potvrdil splatenie časti pôžičky od strán

sporu ako manželov, a to v hotovosti v roku 2016, resp. 2017 pred kostolom v I.. Aj z uvedeného dôvodu
je odvolateľka toho názoru, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu.

31. Prioritne v súvislosti s uvedenou argumentáciou považuje odvolací súd za potrebné upriamiť
pozornosť na dve významné zásady Civilného sporového poriadku, a to zásadu voľného hodnotenia
dôkazov (čl. 15 CSP) a zásadu kontradiktórnosti a prejednaciu zásadu (č.l. 8 CSP).

32. Slovenský civilný proces je založený na sociálnej koncepcii civilného procesu. Dominantný v tomto
ponímaní civilného procesu je tzv. koncept silného sudcu. V koncepte silného sudcu je vylúčené, aby
zákonodarca súdu (sudcovi) poskytoval akékoľvek návody na hodnotenie zákonnej sily jednotlivých
dôkazov. Súd preto hodnotí všetky vykonané dôkazy ako aj skutkové prednesy strán, či iné procesné

úkony podľa svojej voľnej úvahy, ktoré limity sú jedine ústavnoprávne. Zákonnú silu (tzv. „váhu“) pripisuje
tedajednotlivýmdôkazomsudca,atopodľapravidielrozumnejapresvedčivejaplikácieprincípuvoľného
hodnotenia dôkazov. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a hodnotením dôkazov (obdobne sp. zn. IV.
ÚS 252/04).

33. Na margo zmieňovaného princípu kontradiktórnosti a formálnej materiálnej pravdy odvolací súd
dodáva, že v sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť
pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti
vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom procese. Následkom je tak opätovne strata sporu pre

neunesenie konkrétneho procesného bremena. Ak teda súd procesnú stranu „pristihne“ pri porušení
povinnosti tvrdenia, je v rámci tzv. materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti
prihliadať a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní
sporu. Nástrojom materiálneho vedenia sporu v tejto súvislosti je oprávnenie a zároveň povinnosť súdu
normatívne zakotvená v § 191 ods. 1 CSP za stredníkom – jeho oprávnenie a povinnosť starostlivo

prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie
procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia. Toto tzv. materiálne
vedenie sporu je imanentnou súčasťou sociálnej koncepcie civilného procesu, ku ktorej sa Civilný
sporový poriadok hlási od jeho prijatia zákonodarcom.
34. Aplikujúc zmieňované právno teoretické postuláty k výkladu princípov Civilného sporového poriadku

dospel odvolací súd k záveru o nedôvodnosti odvolacej námietky žalovanej.
35. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov, zhodnotil každý dôkaz
jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo za konania vyšlo
najavo. Súd prvej inštancie zhodnotil výpoveď svedka v kontexte s ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi
a svoje závery presvedčivo, logicky, konzistentne a bezrozporne uviedol v odôvodnení v zmieňovaných

súvislostiach najmä v bodoch 24., 25., 27., 29., 30. a predovšetkým v bode 36. rozsudku, na ktoré
odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje, nakoľko nie je hospodárne ich opätovne uvádzať.
36. Žalovaná „vytrhla“ výpoveď svedka z kontextu jeho celkovej výpovede a jej obsah hodnotí bez
zreteľa na ďalšie časti jeho výpovede a predovšetkým bez zreteľa na ostatné skutočnosti, ktoré vyšli
najavo z vykonaného dokazovania. Svedok síce v rámci svojej výpovede uviedol, že pred kostolom

v I. zaplatil žalobcovi sumu 3.300,- Eur ako tvrdí žalovaná, avšak súčasne v nadväznosti na ďalšie
otázkykladenésvedkovizostranyprávnehozástupcužalobcuozrejmil,žezpodnetusamotnejžalovanej
následne „podpísal“, že suma 3.300,- Eur bola žalobcovi vyplatená za veci, ktoré strany sporu ponechali
v jeho nehnuteľnosti a že žalovaná poskytla svedkovi sumu 5.500,- Eur. Z kontextu jeho výpovede
je jednoznačné, že svedkovi bola pôžička 5.500,- Eur poskytnutá len jedenkrát (za účelom kúpy

nehnuteľnosti) a z nej plynúca dlžná suma bola celá vrátane príslušenstva vymožená v exekučnom
konaní 90Ex/328/20. Pokiaľ svedok vo svojej výpovedi použil termín „podpísal“ možno s ohľadom na
celkový kontext jeho výpovede, ktorej korešponduje i ďalšie vo veci vykonané dokazovanie (pripojením
exekučného spisu sp.zn. 90Ex/328/20) dospieť k nepochybnému záveru, že pod týmto pojmom možnorozumieť, že svedok prejavil vôľu/súhlasil, resp. akceptoval fakt, že sumu 3.300 Eur zaplatil za hnuteľné
veci ponechané v jeho nehnuteľnosti stranami sporu a sumu 5.500 Eur (poskytnutých titulom pôžičky)
naďalej dlhuje. Inú pôžičku svedok vo výpovedi nezmieňoval ani na výslovné otázky právneho zástupcu

žalobcu. Uvedené korešponduje s faktom, že ani v exekučnom konaní nevzniesol žiadnu námietku proti
vymáhanej pohľadávke. Pokiaľ by bol vymáhanú sumu 5.500,- Eur skutočne uhradil, stranám sporu
počas trvania manželstva, bol by sa v exekučnom konaní týmto tvrdením bránil.
37. Odvolací súd napokon v súvislosti so zásadou kontradiktórnosti konania pripomína, že právna
zástupkyňa žalovanej bola na pojednávaní pri výsluchu svedka prítomná, a preto jej nič nebránilo

klásť svedkovi doplňujúce otázky, za účelom ozrejmenia charakteru v exekučnom konaní vymáhanej
pohľadávky, okolností uzatvorenia pôžičky atď. Toto svoje právo právna zástupkyňa žalovanej nevyužila.
Odvolací súd dodáva, že žalovaná nevyužila svoje právo účasti na nariadenom termíne pojednávania,
právna zástupkyňa žalovanej súhlasila s vykonaním pojednávania v neprítomnosti žalovanej, a tak
žalovaná samu seba pripravila o možnosť reagovať na výpoveď svedka v rámci pojednávania, resp.
možnosť klásť svedkovi otázky v nadväznosti na skutočnosti, ktoré vzišli najavo z jeho výpovede.

38. Na margo odvolacej argumentácie je potrebné pripomenúť, že aj žalovaná v rámci svojej procesnej
obrany znáša povinnosť tvrdenia, a tým pádom i povinnosť dôkaznú. Nedodržanie dôkaznej povinnosti
a následne neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalovanej k procesnej pasivite, ktorá je
rovnako sankcionovaná stratou sporu. Vo všeobecnosti platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace
dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť. Dôkazné bremeno

teda v kontradiktórnom spore rozhodne nesvedčí len žalobcovi. V tejto súvislosti sa dôkazné bremeno
prirovnáva ku stromu, ktorého koruna sa podľa vývoja konkrétneho sporu nakláňa raz na stranu
žalobcu a inokedy naopak na stranu žalovaného. Dôkazné bremeno v spore nepredstavuje statický
prvok, ale nasleduje konkrétny priebeh kontradiktórneho sporu, pri ktorom procesné strany procesne
útočia alebo sa procesne bránia. Možno teda konštatovať, že v spore stíha dôkazné bremeno obe

sporové strany, hoci nie v rovnakom rozsahu. Rozsah dôkazného bremena žalovanej sa odvíja od miery
aktivity žalobcu. Ak je samotný žalobca v spore pasívny, unesie žalovaný jemu prislúchajúce dôkazné
bremeno ľahšie, keďže mu v zásade stačí vierohodne spochybňovať nedôsledné skutkové tvrdenia
žalobcu. Ak však žalobca splní svoju povinnosť tvrdenia dôkladne žalovanému spravidla nebude stačiť
spochybňovať skutkové tvrdenia žalobcu, ale musí predostrieť vlastné relevantné skutkové tvrdenia

týkajúce sa konkrétneho prejednávaného procesného nároku (Civilný sporový poriadok, komentár 2.
vydanie, rok 2022, prof. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol.).
39. Žalovaná ďalej namieta, že sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nevyporiadal
s námietkou premlčania, ktorú vzniesla v konaní. Vo vyjadrení zo dňa 18.1.2024 namietala premlčanie
pohľadávky strán sporu voči G. H..

40. Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Prioritne považuje odvolací súd za
potrebné akcentovať, že v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR Európskeho súdu pre ľudské
práva (napr. vo veciach Hiro Balany v. Španielsko, § 28; Bochan v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, §
52) je potrebné vysporiadať sa s argumentom relevantným (t.j. týkajúcim sa veci) a zároveň konkrétnym

(t.j. formulovaným dostatočne jasným spôsobom). Za relevantný je možné považovať taký argument,
ktorý ak by bol vyhodnotený ako „opodstatnený“ (vecne správny) mal by vplyv na výsledok rozhodnutia
vo veci. Len na okraj odvolací súd podotýka, že to, že je námietka relevantná a konkrétna, ešte nesvedčí
aj o „opodstatnenosti“ (wellfounded), resp. vecnej správnosti argumentu. Posúdenie „opodstatnenosti“
inak relevantného argumentu, resp. inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť predmetom úvah

súdu.
41. S ohľadom na uvedené právnoteoretické postuláty odvolací súd konštatuje nedôvodnosť odvolacej
námietky. Nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie reagovať na vznesenú námietku žalovanej, nakoľko
síce spĺňala atribút námietky konkrétnej, avšak bola irelevantná/bezpredmetná. Skúmanie otázky
premlčania pohľadávky by malo význam len vtedy, ak by táto v čase rozhodovania súdu ešte existovala.

Z hľadiska vyporiadania totiž by súd v rámci „oceňovania“ pohľadávky mal na zníženie hodnoty
pohľadávky v dôsledku premlčania prihliadnuť.

42. Súd prvej inštancie ale v prejednávanej veci dospel k záveru, že pohľadávka strán sporu voči G.
H. bola vymožená v exekučnom konaní sp.zn. 90Ex/328/20, kde oprávnenou bola žalovaná. Žalovaná

teda už „obdržala“ plnenie zo zmluvy o pôžičke – pohľadávka manželov voči G. H. zanikla splnením.

43. Predmetom tohto konania je vzájomné vyporiadanie sa bývalých manželov v intenciách ust. § 149
ods. 4 OZ. Žalovaná získala plnenie od G. H. vo väčšom rozsahu, než na ňu v zmysle zásad § 149ods. 4 OZ pripadalo. Nakoľko sú bývalí manželia vo vzťahu k spoločnej pohľadávke v režime aktívnej
solidarity a žalovaná obdržala od G. H. viac, než na ňu pripadalo, je povinná vrátiť žalovanému sumu
prislúchajúcu jeho podielu, t.j. 1/2 z plnenia.

44. Pre úplnosť treba poznamenať, že vnútorný pomer medzi spoluveriteľmi sa riadi právnym vzťahom,
na základe ktorého vznikla ich solidarita. Tento ich základný vzťah je rozhodujúci pre posúdenie, či
solidárny veriteľ, ktorý prijal celé plnenie, má povinnosť vydať ostatným veriteľom podiely na nich
pripadajúce alebo inak sa s nimi vyporiadať. V prejednávanej veci pôžičku G. H. poskytli strany sporu za
trvania manželstva z prostriedkov BSM. Nakoľko v zákonom stanovenej lehote nedošlo k vyporiadaniu

danej pohľadávky, nastala fikcia v zmysle § 149 ods. 4 OZ. V zmysle § 149 ods. 4 veta predposledná
a posledná OZ boli potom prostriedky oboch strán sporu na pohľadávke voči G. H. rovnaké.

45.Odvolacienámietkyvznesenéžalovanounebolispôsobiléspochybniťvecnúsprávnosťnapadnutého
rozhodnutia, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd pri aplikácii ust. § 387 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 387 ods. 2 CSP vo výrokoch II. až VII. potvrdil ako vecne správne. Žalovaná

síce odvolaním napadla aj výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, avšak výlučne
v súvislosti s ňou tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej. Nadväzne potvrdenie rozhodnutia
v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania. Len
na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore v zmysle § 255
ods. 1 CSP.

46. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Odvolateľka – žalovaná nebola v tomto štádiu konania (vôbec) úspešná, preto má žalobca voči
nej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu – 100%.

47. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)