Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/103/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200002
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200002.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Matulníka,PhD.(sudcaspravodajca)ačlenovsenátuJUDr.ViolyTakáčovej,PhD.,LL.M.aJUDr.Martina
Tisa, v právnej veci žalobcu: C.. E. N., narodený X. V. XXXX, trvalý pobyt: T. L. E. XXX, XXX XX G.,
právne zastúpený: JUDr. Emil Vaňko, advokát, so sídlom Bystrický rad č. 11, Zvolen, IČO: 37 897 951,
protižalovanému:OkresnériaditeľstvoPolicajnéhozboruvNovomMestenadVáhom,odborporiadkovej
polície, so sídlom Hviezdoslavova 38, Nové Mesto nad Váhom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. ORPZ-NM-OPP-398-004/2022 zo dňa 9. decembra 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti
žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. TN-11S/2/2023-60 zo dňa 20. februára

2025, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.
TN-11S/2/2023-60 zo dňa 20. februára 2025 zrušuje a?vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania
1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 20. februára
2025, č. k. TN-11S/2/2023-60 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol, ako nedôvodnú, správnu žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-NM-

OPP-398-004/2022 zo dňa 9. decembra 2022 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“).
2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
73/1998 Z. z.“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil disciplinárny rozkaz riaditeľa Obvodného oddelenia
Policajného zboru Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 5 zo dňa 12.
októbra 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „disciplinárny rozkaz“).

3. Disciplinárnym rozkazom prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. b)
zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15% na dobu troch
mesiacov za disciplinárne previnenie, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že „ ... dňa 03.01.2022 v
čase okolo 00.15 hod. na ul. Tematínska v Novom Meste nad Váhom počas vykonávania cestnej kontroly
vozidla Š. D. Q., bielej farby, EVČ: J.-XXXSK, bez označenia príslušnosti vozidla TAXI služby, ako veliteľ
hliadky T-211 prikázal členovi hliadky stržm. J.. L. E., aby neoprávnene zadržala v zmysle § 70 ods.
1 písm. d) Zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, s poukazom na § 100 ods. 4 Zákona

č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, vodičovi B. Š., vodičský preukaz č. L.-XXXXX-XX, a to z
dôvodu, že pri kontrole nepredložil doklady potrebné na výkon činnosti vodiča taxi služby v čase, keď
vodič B. Š. takúto činnosť nevykonával, čím porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a) Zák. č. 73/1998 Z. z.
„plniťsvedomiteúlohy,ktorésúmuuloženéústavou,ústavnýmizákonmiaďalšímivšeobecnezáväznýmiprávnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených,
ak bol s nimi riadne oboznámený.“.
4. Disciplinárny rozkaz napadol žalobca odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným

rozhodnutím tak, ako je uvedené v bode 2 vyššie. Následne žalobca napadol preskúmavané rozhodnutie
správnou žalobou, ktorou sa domáhal jeho zrušenia, ako aj zrušenia disciplinárneho rozkazu. Žalobca v
správnej žalobe v podstatnom namietal, že (i) žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia iba
opakoval stanovisko prvostupňového správneho orgánu, avšak žiadnym spôsobom sa nevysporiadal
s odvolacími námietkami žalobcu; (ii) namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces z dôvodu

nepredvolania svedkov (L. E. a B. Š.), čo malo spôsobiť, že nebol riadne zistený skutkový stav veci; (iii)
namietal, že L. E. nemohol klásť otázky ako svedkovi; (iv) dôvodil, že dôvody na zadržanie vodičského
preukazu boli zistené na mieste hliadkou. Vodič B. Š.G. bez pochýb viedol dňa 3. januára 2022 vozidlo
taxislužby, pričom toto odvolací orgán ignoroval; (v) uvádzal, že vodič, v snahe vyhnúť sa zadržaniu
vodičského preukazu, tvrdil, že je „vodič kuriér“ a nie taxikár, ktorú skutočnosť mali správne orgány
ignorovať; (vi) ďalej namietal, že preskúmavané rozhodnutie neobsahuje zákonom stanovené náležitosti

podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., nemá odôvodnenie, ktoré by bolo preskúmateľné, na základe
čoho považuje toto za nezákonné, nezrozumiteľné, arbitrárne a plné pochybností; (vii) namietal taktiež
nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci, skutočnosť, že žalovaný sa
nevysporiadalsjehonámietkami;(viii)uviedoltaktiež,ževodičsadopustilzávažnéhoporušeniapravidiel
cestnej premávky, za čo bol uznaný vinným, viedol vozidlo taxislužby, na mieste sa odmietol preukázať

potrebnými dokladmi, čo malo za následok neplatnosť jeho vodičského preukazu.
5. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu preskúmal najmä v
intenciách § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., ako aj § 70, § 87 až 89, § 91 ods. 6 a § 100
zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „zákon č. 8/2009 Z. z.“), pričom dospel k záveru bližšie opísanému v bode 1 vyššie.

6. Správny súd (po tom, ako opísal priebeh správneho konania, rozhodnutia správnych orgánov,
správnu žalobu a ďalšie podania účastníkov a aplikované právne predpisy) v podstatnom napadnutý
rozsudok odôvodnil tým, že (i) vymedzil rozhodujúcu skutočnosť zásadnú pre posúdenie disciplinárneho
previnenia žalobcu, a to skutkový záver, že žalobca ako člen hliadky dal príkaz na zadržanie vodičského
preukazu vodičovi B. Š. z dôvodu nepredloženia dokladov k vedeniu vozidla taxislužby v čase, keď vodič

neviedol vozidlo taxislužby, čo správny orgán vyhodnotil ako porušenie povinností policajta podľa § 48
ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.; (ii) v súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa nedostatočne
zisteného skutkového stavu uviedol, že žalobca touto námietkou nespochybňoval priebeh deja tak, ako
ho zistil a opísal prvostupňový správny orgán a ostatne aj žalovaný, uviedol, že žalobca len vyjadroval
nesúhlas s posúdením veci; (iii) v súvislosti s opisom stavu veci uviedol, že z dokazovania vyplynulo,

že vozidlo nebolo označené ako vozidlo taxislužby, vodič uviedol, že činnosť vodiča taxislužby v danom
čase nevykonával a z evidenčnej karty vozidla nevyplývalo, že ide o vozidlo taxislužby; (iv) následne
konštatoval, že skutočnosť, že vodič sa dopustil priestupku, keď porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm.
c), § 4 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z., je skutočnosťou, ktorá zadržanie vodičského
preukazu neodôvodňovala; (v) v súvislosti s námietkou žalobcu o nevysporiadaní sa s jeho odvolacími

námietkami správny súd uviedol, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí zhrnul priebeh konania,
pričom v nadväznosti na námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu doplnil, že až v rámci
ďalšieho objasňovania a šetrenia priestupku vodiča boli zistené listinné podklady preukazujúce, že k
vozidlu Š. D., EČV: J.-XXXSK, je vydané osvedčenie vozidla taxislužby a taktiež, že vodičovi bol vydaný
preukaz vodiča taxislužby, so zdôraznením, že tieto skutočnosti v čase zadržania vodičského preukazu

zistené a potvrdené neboli. Z toho vyplýva, že žalovaný zotrval na skutkovom stave tak, ako ho zistil
prvostupňový správny orgán; (vi) uzavrel teda, že (hoci bolo odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia
stručné) bol v tomto prípade skutkový stav zistený dostatočne, v konaní bolo nesporné, že vozidlo
bolo zastavené nie ako vozidlo taxislužby, ale ako vozidlo bez platného zákonného poistenia. Tvrdenie
žalobcu, že išlo o vozidlo taxislužby, nevyplýva zo žiadneho dôkazu v konaní; (vii) v súvislosti s tvrdením

žalobcu o porušení jeho práva na spravodlivý proces (nepredvolanie svedkov) správny súd poukázal na
ustanovenie § 233 zákona č. 73/1998 Z. z., následne dôvodil, že „Vzhľadom na takto zistený skutkový
stav veci, ako aj s ohľadom na vyjadrenie žalobcu k začatiu disciplinárneho konania, v ktorom neuviedol
skutočnosti objektívne spochybňujúce doteraz zistený skutkový stav (len zotrval na tvrdení, že vodič
viedol vozidlo taxislužby), nemožno prvostupňové a napadnuté rozhodnutie považovať za nezákonné z

dôvodu, že orgán verejnej správny v disciplinárnom konaní osobitne nepredvolal na vypočutie vodiča B.
Š. a L. E..“; (viii) následne uzavrel, že správny orgán vo veci náležite zistil skutkový stav, tento je v súlade
s administratívnymi spismi, žalobca mal možnosť sa k veci (začatému disciplinárnemu konaniu) vyjadriť
podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., z odôvodnenia disciplinárneho rozkazu je zrejmé, na základečoho správny orgán dospel v prípade žalobcu k záveru o porušení jeho povinností policajta podľa § 48
ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.; (ix) ďalej konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie obsahuje
všetky náležitosti podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.; (x) vychádzajúc z vyššie uvedeného

správny súd uzavrel, že žalobcom uvedené žalobné dôvody nie sú spôsobilé privodiť zrušenie žalobou
napadnutého preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, resp. disciplinárneho rozkazu.
7. O náhrade trov konania správny súd rozhodol tak, že neúspešnému žalobcovi právo na náhradu
trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) nepriznal a o náhrade trov konania žalovaného
nerozhodoval, pretože tento si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, ani správny súd nezistil

podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému v zmysle § 168 SSP.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
8. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti
v jej úvode označil ustanovenia § 440 ods. 1 písm. b), e), g) a h) SSP, tvrdiac, že „ ... rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, a správny súd sa pri riešení rozhodujúcich otázok nedôvodne
odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu ...“.

9. Žalobca v kasačnej sťažnosti opísal priebeh súdneho konania vedeného na správnom súde, podstatu
argumentácie žalobcu a žalovaného, ako aj podstatu právneho posúdenia veci zo strany správneho
súdu. Zdôraznil, že správny súd, žalovaný a ani vodič (B. Š., ďalej taktiež „vodič“) nespochybnili
skutočnosť, že sa v prípade kontrolovaného vozidla Š. D. Q., bielej farby, EVČ: J. - XXX D.T. (ďalej
taktiež „kontrolované vozidlo“) jednalo o vozidlo taxislužby, ktoré nebolo v zákonom ustanovenej lehote

podrobené technickej kontrole a nemalo platné doklady povinného zmluvného poistenia. Ďalej zdôraznil,
že správny súd v danej veci mal nariadiť pojednávanie z úradnej povinnosti, lebo musel mať pochybnosti
o skutkovom stave a nemal ponechať nepovšimnuté dva závažné priestupky vodiča, za ktoré bol
zadržaný vodičský preukaz. Zdôraznil, že vodič viedol vozidlo taxislužby v zvláštnom režime, iba
nevykonával službu prepravy osôb. Išlo o vozidlo taxislužby, o čom nie sú pochybnosti. Ďalej uviedol,

že kontrolované vozidlo nebolo označené ako vozidlo taxislužby, hoci išlo o vozidlo taxislužby, a to z
dôvodu, ktorý súd ignoroval a tým bola situácia, že kontrolované vozidlo nemalo potom požadované
vykonanie frekventovanejšej STK, ktorá sa u týchto vozidiel požaduje. Zdôraznil, že zistenie, že vodič
práve nevykonáva taxislužbu, je pre posúdenie veci irelevantné. Zdôraznil, že vodič sám uviedol,
že ide o vozidlo taxislužby, ale nevykonáva práve taxislužbu. Túto skutočnosť označil za podstatu

nedorozumenia, s ktorým narába ako správny orgán, tak aj správny súd. Následne uviedol, že „ ...
považuje za podivuhodné, prečo sa všetky orgány a súd tiež začali zamýšľať nad tým, že odkiaľ má
žalobca informáciu o tom, že ide o vozidlo taxislužby, ak zisťovanie takého zdroja je úplne, ale úplne
irelevantné. Poriadny policajt by mal poznať všetky vozidlá vo svojom služobnom obvode, ak mu záleží
na dobrom výkone svojej služby. ... ide však o Nové Mesto nad Váhom a nie Paríž. Nejde o tisíce vozidiel,

ale o desiatku, ktorú poznajú všetci vnímavý obyvatelia ...“. Uviedol taktiež, že žalovaný nesprávne a
nesprávnym postupom zisťoval a zistil skutkový stav. Dokazovanie v zmysle, ako je popisované, nebolo
podľa žiadneho správneho zákona či predpisu vôbec vykonané. Dôvodil, že preskúmavané rozhodnutie
je nepreskúmateľné v dôsledku nedostatočného odôvodnenia, a teda je nezákonné a porušuje zásadu
naspravodlivýproces.Užztohtodôvodumalobyťzostranysprávnehosúduzrušené.Vzáverekasačnej

sťažnosti uviedol „Vzhľadom na charakter veci a uvedené dôvody ako aj súčasný stav, navrhuje žalobca,
abykasačnýsúdrozsudkomzrušilnapadnutýrozsudoksprávnehosúduavecmuvrátilnaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie a aby žalovaný orgán zaviazal na povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v
celom rozsahu.“.
10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 11. júna 2025, v ktorom v podstatnom uviedol,

že navrhuje, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú v súlade s ustanovením § 461 SSP
zamietol. Konštatoval, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s výrokom aj s odôvodnením napadnutého
rozsudku. Správny súd sa podľa žalovaného dôsledne a preskúmateľným spôsobom vysporiadal so
všetkými žalobnými bodmi, správne vyhodnotil skutkový stav zistený v administratívnom konaní a na
základe neho dospel k správnemu právnemu záveru, že žaloba nie je dôvodná. Následne uviedol,

že žalobca zotrváva na svojom subjektívnom a právne chybnom výklade, že ak je vozidlo evidované
ako vozidlo taxislužby, je vodič povinný preukazovať sa špecifickými dokladmi kedykoľvek, bez ohľadu
na faktický výkon činnosti. Zdôraznil, že takýto výklad nemá oporu v zákone. Následne uviedol, že
kontrolované vozidlo nebolo označené ako vozidlo taxislužby a vodič na mieste výslovne uviedol, že
takúto činnosť nevykonáva. Uviedol tiež, že má za to, že správny súd postupoval v súlade s § 107 ods.

1 SSP, keď vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti
bolo žalobcovi doručené dňa 25. júna 2025 na vedomie.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdomIII.A Procesný postup najvyššieho správneho súdu

11. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) konajúci

ako kasačný?súd (§?438?ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439
SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej?odmietnutia. Po
zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP] preskúmal napadnutý
rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods.
10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

12. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na?úradnej?tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 25. septembra 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).
13. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
III.B Aplikované právne predpisy

14. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú
mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,
ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne
oboznámený.

15. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,
musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a
označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania

vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto
rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa
v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.
16. Podľa § 87 ods. 3 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z., pravidelným lekárskym prehliadkam každých päť
rokov a po dosiahnutí veku 65 rokov každé dva roky sú povinní podrobiť sa vodiči, ktorí sú držiteľmi

vodičského preukazu Slovenskej republiky a ktorí vedú vozidlo s právom prednostnej jazdy, motorové
vozidlo využívané na zasielateľstvo a taxislužbu a na poskytovanie poštových služieb.
17. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., vodiči uvedení v § 87 ods. 3 písm. a), ktorí dovŕšili
vek 65 rokov a vodiči uvedení v § 87 ods. 3 písm. b) musia mať pri vedení motorového vozidla pri
sebe doklad o zdravotnej spôsobilosti; na výzvu policajta sú povinní sa takýmto dokladom preukázať.

Vodiči uvedení v § 88 ods. 6 písm. a), ktorí dovŕšili vek 65 rokov, a vodiči uvedení v § 88 ods. 6 písm.
b) musia mať pri vedení motorového vozidla pri sebe aj doklad o psychickej spôsobilosti; na výzvu
policajta sú povinní takýmto dokladom sa preukázať. Vodiči uvedení v § 87 ods. 3, ktorí dovŕšili vek 65
rokov, a vodiči uvedení v § 88 ods. 6, ktorí dovŕšili vek 65 rokov, sa preukazujú dokladom o zdravotnej
spôsobilosti a dokladom o psychickej spôsobilosti nie starším ako dva roky. Vodiči uvedení v § 87 ods.

3 písm. b), ktorí nedovŕšili vek 65 rokov, a vodiči uvedení v § 88 ods. 6 písm. b), ktorí nedovŕšili vek
65 rokov, sa preukazujú dokladom o zdravotnej spôsobilosti a dokladom o psychickej spôsobilosti nie
starším ako päť rokov. Vodiči, ktorých zdravotná spôsobilosť alebo psychická spôsobilosť je podmienená
pravidelným podrobovaním sa lekárskej prehliadke podľa § 87 ods. 5 alebo pravidelným podrobovaním
sa psychologickému vyšetreniu podľa § 88 ods. 4, sa preukazujú dokladom o zdravotnej spôsobilosti

alebo dokladom o psychickej spôsobilosti s vyznačenou dobou platnosti.
18. Podľa § 100 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z., vodičský preukaz sa považuje za neplatný, ak nie je
splnená povinnosť podľa § 89 ods. 1, alebo § 91 ods. 6 alebo ak je zadržaný podľa § 70 ods. 5.
19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej preprave v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 56/2012 Z. z.“), prevádzkovanie cestnej dopravy a prevádzkovanie taxislužby

je podnikanie, ktorého predmetom je odplatné poskytovanie dopravných služieb verejnosti cestnými
motorovými vozidlami, ktoré sú na tento účel typovo schválené (ďalej len „vozidlo“).
20. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 56/2012 Z. z., dopravnými službami na účely tohto zákona
sú v osobnej doprave a taxislužbe preprava cestujúcich a ich batožiny a súvisiace služby poskytované
cestujúcim.

21. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z. z., taxislužba je prevádzkovanie osobnej dopravy vozidlami s
obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča ako prepravy jednotlivých cestujúcich alebo skupiny
cestujúcich do cieľového miesta podľa zmluvy o preprave osôb.22. Podľa § 27 ods. 17 zákona č. 56/2012 Z. z. (v znení účinnom v rozhodnom čase), vozidlom taxislužby
môže byť len vozidlo, ktoré je zaevidované v koncesii a spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu.
23. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z. z. (v znení účinnom v rozhodnom čase), vodičom vozidla

taxislužby môže byť len ten, kto je držiteľom preukazu vodiča vozidla taxislužby (ďalej len „preukaz
vodiča“).
24. Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z., vo vyhradenom jazdnom pruhu pre autobusy alebo
trolejbusy smú jazdiť aj vozidlá taxislužby, ktoré sú riadne označené. Vozidlo taxislužby pritom nesmie
obmedzovať plynulosť jazdy vozidiel, pre ktoré je tento vyhradený jazdný pruh určený.

III.C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia

25. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd
postupom podľa § 190 SSP zamietol, ako nedôvodnú, správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti postupu žalovaného a preskúmavaného rozhodnutia, ako aj disciplinárneho

rozkazu. Závery odôvodňujúce takýto postup správneho súdu sú vyjadrené v bode 1 až 7 vyššie.
26. Disciplinárne previnenie bolo v disciplinárnom rozkaze skutkovo vymedzené nasledovne: (žalobca)
„ ... dňa 03.01.2022 v čase okolo 00.15 hod. na ul. Tematínska v Novom Meste nad Váhom počas
vykonávania cestnej kontroly vozidla Š. D. Q., bielej farby, EVČ: J.-XXXSK, bez označenia príslušnosti
vozidla TAXI služby, ako veliteľ hliadky T-211 prikázal členovi hliadky D.. J.. L. E., aby neoprávnene

zadržala v zmysle § 70 ods. 1 písm. d) Zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, s poukazom
na § 100 ods. 4 Zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, vodičovi B. Š., vodičský preukaz č.
L.-XXXXX-XX, a to z dôvodu, že pri kontrole nepredložil doklady potrebné na výkon činnosti vodiča taxi
služby v čase, keď vodič B. Š. takúto činnosť nevykonával, čím porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a)
Zák. č. 73/1998 Z. z. „plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi a ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a
pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.“.
27. V prejednávanej veci nebola spornou skutočnosť, že žalobca v uvedenom čase (dňa 3. januára 2022
v čase okolo 00.15 hod.) na uvedenom mieste (ul. Tematínska v Novom Meste nad Váhom) prikázal
členovi hliadky (D.. J.. L. E.), aby zadržala v zmysle § 70 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z., s

poukazom na § 100 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z., vodičovi vodičský preukaz.
28. Základnou spornou skutočnosťou v prejednávanej veci bolo posúdenie, či žalobca príkazom (viď
predchádzajúci bod) porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., teda, či spáchal
disciplinárne previnenie uvedené vo výrokovej časti disciplinárneho rozkazu.
29. Pre posúdenie vyššie uvedenej otázky je rozhodnou interpretácia ustanovenia § 89 ods. 1 zákona

č. 8/2009 Z. z., konkrétne tej jeho časti, ukladajúcej vodičovi (taxislužby) mať pri vedení motorového
vozidla pri sebe tam špecifikovaný doklad, a to optikou ustanovenia § 87 ods. 3 písm. b) zákona č.
8/2009 Z. z. Aplikujúc vyššie uvedené právne normy na prejednávanú vec bolo rozhodným posúdiť, či
vodič (B. Š.) bol vodičom taxislužby a či ním v rozhodnom čase vedené vozidlo (kontrolované vozidlo)
bolo vozidlom využívaným na taxislužbu.

30. Pre úplnosť je nutné dodať, že v prejednávanej veci nebolo sporným, že (i) kontrolované vozidlo
v čase kontroly nebolo označené ako vozidlo taxislužby a túto skutočnosť nebolo možné zistiť ani z
evidenčnej karty vodiča a zároveň, že vodič uvádzal, že taxislužbu v čase kontroly nevykonával, avšak
(ii) kontrolované vozidlo bolo v rozhodnom čase zaevidované v koncesii podľa § 27 ods. 17 zákona č.
56/2012 Z. z.

31. Kasačný súd v prvom rade uvádza, že je bez právnej relevancie skutočnosť, odkiaľ mal žalobca
vedomosť o tom, že vodič je vodičom taxislužby, resp. že kontrolované vozidlo bolo v rozhodnom
čase zaevidované v koncesii na taxislužbu. Akokoľvek nadsadene môže pôsobiť tvrdenie žalobcu, že
„Poriadny policajt by mal poznať všetky vozidlá vo svojom služobnom obvode, ak mu záleží na dobrom
výkone svojej služby. ... ide však o Nové Mesto nad Váhom a nie Paríž. ... “, má takéto zdôvodnenie

rovnakú relevanciu ako akcent žalovaného na skutočnosť, že až v rámci ďalšieho objasňovania a
šetrenia boli uvedené skutočnosti zistené, ergo, že v čase kontroly neboli zistiteľné. Dôležitým pre ďalšie
posúdenie je pravdivosti záveru, že kontrolované vozidlo bolo v čase kontroly zaevidované v koncesii
podľa § 27 ods. 17 zákona č. 56/2012 Z. z.
32. Následne, v rámci interpretácie vyššie označených ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z. a zákona č.

56/2012 Z. z., bolo nutné sa zaoberať otázkou, či každý vodič pri vedení vozidla taxislužby (rozumej
vozidla zaevidovaného v koncesii podľa § 27 ods. 17 zákona č. 56/2012 Z. z., ďalej taktiež „vozidlo
taxislužby“) je povinný byť držiteľom preukazu vodiča vozidla taxislužby, a to bez ohľadu na skutočnosť,
či je vozidlo označené ako vozidlo taxislužby, resp. či vykonáva prepravu cestujúcich. Inými slovami,či napr. takéto (neoznačené) vozidlo môže na osobné účely využívať manželka vodiča nedisponujúca
preukazom vodiča vozidla taxislužby, resp. či vozidlo taxislužby musí slúžiť výlučne na prevádzkovanie
taxislužby. Obdobne možno nastoliť otázku, či osoba, ktorá je držiteľom preukazu vodiča vozidla

taxislužby, avšak týmto preukazom (napr. z dôvodu jeho straty/zničenia/expirácie) nedisponuje, môže
riadiť iné motorové vozidlo (opäť na osobné účely) „iba“ s vodičským preukazom.
33. Podľa ustanovenia § 27 ods. 17 zákona č. 56/2012 Z. z. môže byť vozidlom taxislužby iba vozidlo,
ktoré je zaevidované v koncesii (a spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu). Túto normu (ako
normu obmedzujúcu) je však nutné interpretovať reštriktívne, a teda v zmysle, že iné vozidlo, ako

vozidlo spĺňajúce kritériá uvedené v § 27 ods. 17 zákona č. 56/2012 Z. z., nemôže byť vozidlom
taxislužby. Rozhodne ju však nemožno interpretovať extenzívne v zmysle, že vozidlo taxislužby nie
je možné používať na iné (zákonom aprobované) účely, prípadne, že by ho nemohla viesť iná osoba
pre iné (zákonom aprobované) účely. Ostatne napr. aj ustanovenie § 12 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z.
rozlišuje užívanie vozidiel taxislužby označených a neoznačených (tie riadne označené smú jazdiť vo
vyhradenom jazdnom pruhu pre autobusy alebo trolejbusy).

34. Zásadným pre vyššie opísanú interpretáciu bolo zaoberať sa zmyslom a účelom sprísnených kritérií
na vozidlá taxislužby, resp. vodičov taxislužby podľa zákona č. 56/2012 Z. z. Uvedené „sprísnenie
kritérií“ kladie požiadavku napr. na častejšie technické kontroly vozidiel taxislužby, resp. zdravotnú a
psychickú spôsobilosť vodiča taxislužby. Zmysel, resp. účel spomínaných sprísnených kritérií možno
vyvodiť napr. z nasledovných častí dôvodovej správy k zákonu č. 56/2012 Z. z.: (i) „Tak, ako pri

ostatných dopravných licenciách, aj pre taxislužbu možno určiť podmienky, za ktorých ju možno v obci
prevádzkovať. Uvedené podmienky (odsek 4) sledujú ochranu cestujúcej verejnosti a zabezpečenie
poriadku v doprave v obci.“ (osobitná časť dôvodovej správy k § 27); (ii) „V ďalších odsekoch sú
ustanovené podmienky, za akých možno vydať uchádzačovi preukaz vodiča vozidla taxislužby. Zmyslom
tejto úpravy je, aby vozidlá taxislužby viedli len osoby, ktoré dávajú záruku riadneho výkonu taxislužby.

Cieľom je vytesniť z trhu tzv. čiernych taxikárov, ktorí si privyrábajú svojimi súkromnými vozidlami bez
splnenia zákonných požiadaviek odbornosti, zdravotnej spôsobilosti a bezúhonnosti a bez toho, aby
platili dane, poistné a poplatky.“ (osobitná časť dôvodovej správy k § 28); (iii) „Navrhované ustanovenia
upravujú technickú spôsobilosť motorového vozidla byť vozidlom taxislužby. Hoci v zásade sa preberá
terajší stav, v podrobnostiach ide o mierne sprísnenie technických požiadaviek. Všetky vozidlá taxislužby

budú evidované v koncesii, v ktorej sa im pridelí prevádzkové evidenčné číslo, ktoré bude musieť byť
viditeľne umiestnené na vozidle. Účelom je vytesniť z poskytovania služieb taxislužby motorové vozidlá
tzv. čiernych taxikárov, ktoré často nespĺňajú ani základné technické požiadavky na vozidlo taxislužby a
nie sú nijako označené ani nikde evidované.“ (osobitná časť dôvodovej správy k § 30).
35. Vychádzajúc z vyššie uvedeného (časti dôvodovej správy k zákonu č. 56/2012 Z. z.) možno uzavrieť,

že základným účelom sprísnených kritérií na vozidlá taxislužby, resp. vodičov taxislužby je ochrana
záujmov cestujúcich a verejného poriadku pri prevádzkovaní taxislužby, teda pri preprave cestujúcich.
Optikou vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že žalobca vzniknutú situáciu (neoznačené
vozidlo/nevykonávanie prepravy cestujúcich) nesprávne právne posúdil, keď skutočnosť, že vodič (B.
Š.) bol vodičom taxislužby a kontrolované vozidlo bolo vozidlom taxislužby, vyhodnotil pre potreby

aplikácie ustanovenia § 100 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. tak, že z uvedeného dôvodu nariadil zadržanie
vodičského preukazu vodiča. Zo strany žalobcu išlo o mylnú interpretáciu ustanovení § 100 ods. 4 v
spojení s § 87 ods. 3 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z.
36. V súvislosti s vyššie uvedeným však kasačný súd konštatuje, že správny súd nie je vo veciach
správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v rozsahu uvedenom v § 195 písm. a) až e)

SSP a rovnako nie je v danom rozsahu viazaný sťažnostnými bodmi ani kasačný súd v zmysle § 453
ods. 2 SSP. Zohľadňujúc toto východisko pristúpil kasačný súd aj k preskúmavaniu dôvodnosti kasačnej
sťažnosti žalobcu - sťažovateľa.
37. V prejednávanej veci správny súd preskúmaval disciplinárny rozkaz a preskúmavané rozhodnutie,
ktorýmboložalobcovipodľa§53ods.1písm.b)zákonač.73/1998Z.z.uloženédisciplinárneopatrenie-

zníženie služobného platu o 15% na dobu troch mesiacov, a to za disciplinárne previnenie spočívajúce v
porušení ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. nesprávnou aplikáciou/interpretáciou
§ 100 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z.
38. Kasačný súd posudzoval prejednávanú vec optikou svojich skorších rozhodnutí v disciplinárnej
agende (hoc nižšie citujúc rozhodnutie týkajúce sa disciplinárneho previnenia sudcu), ktoré sú svojou

podstatou príbuzné a spočívajú v tvrdenom porušení povinnosti formou aplikácie nesprávneho právneho
názoru sankcionovaného subjektu. Kasačný súd sa vo svojej prejudikatúre zaoberal posúdením
nesprávneho právneho názoru ako možného disciplinárneho previnenia a uzavrel, že „Disciplinárny
senát zastáva názor, že svojvôľa na účely disciplinárneho deliktu predstavuje jednu z najťažších vádrozhodnutia.Ideotakérozhodnutia,ktorésúzpohľaduprávaabsolútnenepochopiteľnéaneobhájiteľné.
Pôjde najmä o také rozhodnutia, ktoré (i) porušujú jednoznačné znenie aplikovanej právnej normy, alebo
(ii) bez relevantného a judikatúrou akceptovaného dôvodu nerešpektujú kasačný názor vyššieho súdu

alebo (iii) boli vydané v rozpore s existujúcou jednotnou ustálenou rozhodovacou činnosťou najvyšších
súdnych autorít bez toho, aby odlišný právny názor bol podporený racionálnou argumentáciou. ...“ (bod
69 rozhodnutia najvyššieho správneho súdu sp. zn. 32D/13/2021).
39. Z hľadiska posudzovania disciplinárneho previnenia žalobcu (optikou vyššie uvedeného) kasačný
súd zameral svoju pozornosť na to, či sporným postupom žalobcu (jeho nesprávnym právnym

posúdením situácie) došlo k absolútnemu a jednoznačnému (teda bez akýchkoľvek pochybností)
porušeniu právnej normy zohľadniac pritom okolnosti daného prípadu, keď na vyvodenie disciplinárnej
zodpovednosti je potrebné, aby bolo bez pochybností ustálené, že výklad, ktorý prijal žalobca, nebol za
žiadnych racionálnych okolností možný a prípustný. Kasačný súd dospel k záveru, že hoci interpretácia
aplikovanejprávnejnormy(§100ods.4zákonač.8/2009Z.z.)žalobcombolainterpretáciounesprávnou
(viď bod 35 vyššie), nešlo z jeho strany o explicitný a neudržateľný exces. Jeho interpretácia, hoc značne

lineárna, povrchná až zjednodušujúca (nehovoriac o spojení „vodič viedol vozidlo taxislužby v zvláštnom
režime“; viď kasačná sťažnosť) však mala svoj zrejmý pôvod v jazykovom vyjadrení právnej normy. S
poukazom na vyššie uvedené najvyšší správny súd uzatvára, že v predmetnej veci nejde o prípad, keď
by žalobca svojou interpretáciou „do neba volajúcim spôsobom“ porušil zákon, a preto jeho konanie
nebolo možné vyhodnotiť ako disciplinárne previnenie.

40. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok správneho súdu podľa §
462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g) SSP zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
41. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vyjadriť sa

k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na prejednávanú vec, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu
žalovaného v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne
rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní.
42. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania
(§ 467 ods. 3 SSP).

43. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.