Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2025

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6Csp/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125232550
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2025:6125232550.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcu:

Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176,
zastúpeného advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911
01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: A. B. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/
XX, XXX XX E., zastúpenej advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec,
IČO: 37 756 508, o zaplatenie sumy 8.114,56 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a v ä z u j e žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.690,25 eura s úrokom
z omeškania vo výške 7,9 % ročne, zo sumy 1.690,25 eura, od 11.03.2025 do zaplatenia, všetko v

mesačných splátkach po 200,- eur, splatných od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok
nadobudne právoplatnosť, vždy do konca toho ktorého mesiaca až do úplného zaplatenia, pod hrozbou
straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

III. Súd žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto konania podľa pomeru

úspechu vo veci vo výške 58,34 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 8.077,62 eura (istina), úrok vo výške 36,94 eura, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,50 % ročne, zo sumy 8.885,06 eura od 06.06.2024 do 17.09.2024, s úrokom z omeškania
vo výške 9,50 % ročne, zo sumy 8.685,91 eura od 18.09.2024 do 13.11.2024, s úrokom z omeškania
vo výške 9,50 % ročne, zo sumy 8.544,71 eura od 14.11.2024 do 13.12.2024, s úrokom z omeškania
vo výške 9,50 % ročne, zo sumy 8.402,42 eura od 14.12.2024 do 13.01.2025, s úrokom z omeškania
vo výške 9,50 % ročne, zo sumy 8.205,14 eura od 14.01.2025 do 11.02.2025, s úrokom z omeškania

vo výške 9,50 % ročne, zo sumy 8.059,04 eura od 12.02.2025 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v zmysle Výpisu z Obchodného registra Mestského súdu
Bratislava III na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 02.04.2024, uzatvorenej medzi predávajúcim
- BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, spoločnosťou založenou a existujúcou podľa práva
Francúzskej republiky, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 75009, Francúzska republika, zapísaná
v Obchodnom registri Paríža pod číslom 542 097 902, konajúca prostredníctvom BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bottova 7939/2A, 811 09 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, Slovenská republika, IČO: 47 258 713, zapísanej v obchodnom registri
Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Po, vložka číslo: 2990/B, a kupujúcim - spoločnosťou HOME
CREDIT SLOVAKIA, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zapísanouv obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Sa, vložka číslo: 10130/T, došlo k predaju
podniku predávajúceho. Účinnosťou Zmluvy o predaji podniku zo dňa 02.04.2024 prešli na žalobcu
všetky práva a záväzky, a táto skutočnosť bola žalovanej oznámená listom zo dňa 03.04.2024.

Žalobca - HOME CREDIT SLOVAKIA, a.s. je teda právny nástupca uvedenej obchodnej spoločnosti
- BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, a v tejto právnej veci udelil
písomné splnomocnenie pre Advokátsku kanceláriu GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o. Právny predchodca
žalobcu ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníčkou – spotrebiteľkou dňa 03.08.2018 Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 42770619350002. Predmetom ÚZ bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru

vo výške 20.000,- eur pre žalovanú a žalovaná sa zaviazala tieto peňažné prostriedky vrátiť v 96
pravidelných mesačných splátkach po 284,35 eura.

3. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas
nesplácala. Právny predchodca žalobcu Výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky úveru vyzval žalovanú na
úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a žalovaná bola upozornená na možnosť uplatnenia

práva na predčasné splatenie budúcich splátok úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalovaná napriek
výzve dlžné splátky neuhradila, a teda žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti budúcich
splátok úveru ku dňu 23.05.2024 pre omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa 15.02.2024. Sadzba
úroku z omeškania, ktorú si žalobca uplatňuje vo výške 9,5 % ročne bola stanovená nasledovne:
základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. ku dňu

23.05.2024 (deň nasledujúci po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) navýšená o 5 percentuálnych
bodov. Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom zo 14.01.2025 žalovanú k zaplateniu aktuálne dlžnej
sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba, a
teda žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlhu v posledných troch mesiacoch pred podaním tohto návrhu.

4. Žalobca v rámci špecifikácie žalovanej sumy a prehľadu splátok a úhrad odkazuje na prílohu žaloby,
v ktorej je uvedený prehľad čerpania, splátok a úhrad. Žalovaná ku dňu podania žaloby celkovo uhradila
sumu 18.309,75 eura. Ako vyplýva z Výpisu čerpania splátok a úhrad, žalobca eviduje voči žalovanej
dlh vo výške 8.114,56 eura, ktorý pozostáva z nasledovných položiek: istina vo výške 82,73 eura, táto
suma predstavuje istinu 20.-69. splátky spolu vo výške 82,73 eura. Úrok vo výške 36,94 eura, táto suma

predstavuje úrok 20.-69. splátky spolu vo výške 36,94 eura. Zosplatnená istina vo výške 7.976,31 eura,
táto suma predstavuje len istinu splátok po zosplatnení za 70.-96. Splátky spolu vo výške 7.976,31 eura.
Poistenie CPI vo výške 18,58 eura.

5. Žalobca v žalobe ďalej poukazuje na predložené listiny, z ktorých obsahu vyplýva, že žalobca

posudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle ust.
§ 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z.:
1. Interný dokument o posúdení bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania
žalovaného.
2. Úverová správa z registrov dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti žalovaného splácať

spotrebiteľský úver.
V rámci postupu v poskytovaní úveru napĺňa žalobca svoju zákonnú povinnosť preverovania bonity
žalovanej dôsledným zisťovaním jej kreditného skóre, ktoré zaisťuje oddelenie úverových rizík žalobcu.
Týmto procesom je posudzovaná príjmová a výdavková stránka žalovanej a ďalej sa skúmajú informácie
o premenných hodnotách žalovanej ako je vek, vzdelanie, zdroj príjmov, rodinný stav, počet detí, spôsob

bývania a pod. Pre tento účel je využívaný štatistický model, ktorého výstupom je pravdepodobnosť
dodržania úverových záväzkov zo strany žalovanej. Tento model je postavený na logickej regresii, kde
sa jednotlivé dichotomické premenné opierajú o ďalšie. Pre každú produktovú líniu potom žalobca
využíva odlišný model pre zistenie kreditného skóre žalovanej. Rovnako tak sú nastavené hodnoty
minimálneho kreditného skóre, ktorého nedosiahnutím je posudzovaná žiadosť zamietnutá. Uvedené

posudzovanie bonity na základe parametrov vytvorených odbornými zamestnancami žalobcu vykonáva
automatizovaný systém s výsledkom, ktorý predstavuje limit najvyššej mesačnej splátky. V rámci
neho je overovaná schopnosť žalovanej splácať ďalšie finančné záväzky a hradiť nevyhnutné životné
výdavky. Je zohľadňované rodinné postavenie žalovanej, najmä vyživovacia povinnosť, príjem partnera
žalovanej, prípadne ďalšie skutočnosti. Pokiaľ z takto uvedených informácií vznikne pochybnosť o

pravosti tvrdení žalovanej, pristupuje žalobca k žiadosti o predloženie potvrdenia o výške príjmu a výpisu
z bankového účtu. Existenciu prípadných ďalších pochybností ohľadom bonity žalovanej minimalizuje
žalobca kontrolou žalovanej v externých registroch. Využívané sú registre Sociálnej poisťovne pre
overenie príjmu žalovanej a jej zamestnávateľa, poprípade overenie poberania dôchodku a úverovéregistre NRKI, s ktorých pomocou sa zhromažďujú informácie, ako je napr. existencia záväzkov, ich
výška, historická platobná morálka žalovanej. Hodnotu informácií z týchto registrov je pritom potrebné
považovať za významnú s ohľadom na skutočnosť, že poskytujú obraz o stave záväzkov u veľkého počtu

veriteľov - dá sa povedať, že u prevažnej väčšiny relevantných inštitucionálnych veriteľov pôsobiacich
na trhu.

6. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 05.03.2025 vydal platobný rozkaz sp. zn.
5Up/180/2025 v súlade s ustanovením § 265 ods. 1 CSP, ktorým žalovanej uložil povinnosť uhradiť

žalobcovi žalovanú sumu a nahradiť trovy konania.

7. Žalovaná v zákonnej lehote podala prostredníctvom právneho zástupcu proti predmetnému
platobnému rozkazu odpor. Žalovaná vo svojom odpore uviedla, že žalobca odvodzuje svoj nárok od
Zmluvyospotrebiteľskomúverezodňa03.08.2018,ktorúuzatvorilprávnypredchodcažalobcu(pobočka
zahraničnej banky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA) so žalovanou, na základe ktorej poskytol

žalovanej úver vo výške 20.000,- eur. Nárok žalobcu žalovaná popiera a považuje za nedôvodný.
Žalobca v podanej žalobe uvádza, že dňa 23.05.2024 pristúpil k zosplatneniu úveru a predkladá listinu
“Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 27.05.2024, z ktorej má vyplývať, že k
mimoriadnej splatnosti malo dôjsť dňa 22.05.2024. Žalobca doposiaľ nepreukázal doručenie tejto listiny
do dispozičnej sféry žalovanej. Žalobca tiež v konaní predložil „Výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“

zo dňa 01.03.2024. Žalobca doposiaľ nepreukázal doručenie tejto listiny do dispozičnej sféry žalovanej.
Podľa § 53 ods. 9 OZ: „Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“
Z citovaného ustanovenia vyplývajú dve podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne na to, aby bol

úkon zosplatnenia považovaný za v súlade so zákonom:
- upozornenie spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia (na výkon práva veriteľa podľa § 565 OZ) v lehote
nie kratšej ako 15 dní – „upozornenie spotrebiteľa“ je adresovaná písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne
dostať do sféry spotrebiteľa. Ide o právny úkon, ktorý musí spĺňať aj zákonné kritéria pre právne úkony,
najmä § 37 ods. 1 OZ (ďalej aj ako „upozornenie spotrebiteľa“),

- úkon zosplatnenia (právo veriteľa podľa § 565 OZ) možno uplatniť až v momente, ak je spotrebiteľ v
omeškaní viac ako tri mesiace so zaplatením splátky (ďalej aj ako „zosplatnenie úveru“). Ide o právny
úkon, ktorý musí spĺňať aj zákonné kritéria pre právne úkony, najmä § 37 ods. 1 OZ.
„Upozornenie spotrebiteľa“, ako aj „zosplatnenie úveru“ sú písomné jednostranné právne úkony
dodávateľa, ktoré sa musia dostať do sféry spotrebiteľa. Pri oboch podmienkach je teda nevyhnutné

skúmať, či bola dodržaná písomná forma - dodávateľ musí preukázať, že zásielky mali písomnú formu; či
jednotlivé listiny spĺňajú všeobecné kritéria pre právne úkony - dodávateľ musí preukázať, že písomnosti
boli dostatočne určité a zrozumiteľné; či sa jednotlivé písomnosti dostali do dispozičnej sféry dlžníka
- dodávateľ musí preukázať, že k jednotlivým zásielkam existujú doručenky. V oboch predkladaných
listinách však absentujú špecifikácie splátky, ako aj termín jej splatnosti, s ktorou mal byť dlžník v

omeškaní viac ako 3 mesiace na základe čoho považuje tento právny úkon za neurčitý a nejasný. Z
predkladanéhosplátkovéhokalendáratiežniejezrejmé,sktorousplátkoumalabyťžalovanávomeškaní
viac ako tri mesiace zákonnosti úkonu zosplatnenia je potrebné zohľadniť aj § 565 OZ (druhá veta): „Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.“ Taktiež podľa §
37 ods. 1 OZ: „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“

Žalobca s obľubou v súdnych konaniach tvrdí, že nakoľko mu zákon neustanovuje povinnosť uvádzať
označenie splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní, nie je potrebné ju uvádzať v rámci jednostranného
právneho úkonu predčasnej splatnosti. Žalovaná zastáva názor, že v súlade s § 37 ods. 1 OZ má byť
právny úkon určitý a zrozumiteľný nevzbudzujúci pochybnosti o jeho obsahu. Má za to, že pri výklade
§ 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ s poukazom na § 37 OZ je nevyhnutné analogicky aplikovať §

54 ods. 2 OZ: „V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.“

8. Žalovaná ďalej uvádza, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru, čiže úkon
zosplatnenia je absolútne neplatným právnym úkonom a žaloba je podaná predčasne. V tomto smere

dáva do pozornosti ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR v otázke neplatnosti úkonu
predčasnej splatnosti v situácii, keď v úkone predčasnej splatnosti absentuje špecifikácia splátky,
ktorá mala vyvolať zosplatnenie dlhu. Najvyšší súd opakovane vo svojich rozhodnutiach potvrdil, že
je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú úver predčasnezosplatnil. Uvádza tiež, že v súvislosti s úkonom zosplatnenia úveru je nevyhnutné v prvom rade skúmať,
či bol žalobca oprávnený vykonať úkon predčasnej splatnosti. Žalovaná poukazuje na skutočnosť, že
žalobca bol v rámci uzatvárania predmetnej zmluvy o úvere povinný skúmať schopnosť spotrebiteľa

splácať úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj ako „zákon č.
129/2010 Z.z.“) najmä s poukazom na § 7 ods. 1, ods. 4, ods. 16 a 17, pričom podľa ods. 16 písm. b)
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Žalobca síce v zmluve o
úvere uvádza čistý mesačný príjem žalovanej, počet vyživovaných detí, rodinný stav a údaj o bývaní,
čo však evokuje, že došlo iba k neúplnému a čiastočnému zhromaždeniu údajov. Ťažiskovou činnosťou

má byť však posudzovanie údajov, nie iba ich neúplné a čiastočné zhromaždenie. Poukazuje aj na
zákonné ustanovenie § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré stanovuje povinnosť veriteľovi overovať
získané informácie. V mnohých prípadoch veritelia preukazujú splnenie povinnosti skúmať bonitu klienta
len s pomernými ťažkosťami, keďže podceňujú splnenie dôkaznej povinnosti, avšak dôkazné bremeno
zaťažuje v rámci preverovania bonity klienta práve ich. Ťažiskovou činnosťou žalovaného malo byť
posudzovanie údajov a nie iba ich neúplné zhromaždenie. Žalobca bol v čase uzatvárania zmluvy o

úvere viazaný aj „Opatrením Národnej banky Slovenska č. 10/2017 z 14. novembra 2017, ktorým sa
ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (oznámenie
č. 306/2017 Z. z.) - ďalej aj ako „Opatrenie NBS“, ktoré upravuje metodiku na výpočet ukazovateľa
schopnostispotrebiteľasplácaťúvernabývanie,anaktoréodkazujeaj§7ods.41zákonač.129/2010Z.
z..Uvádzanéprávnepredpisy(zákonč.129/2010Z.z.aOpatrenieNBS)vyžadujúprocesposudzovania,

pri ktorom majú byť minimálne posudzované príjmy, výdavky, rodinný stav, existujúce záväzky ako aj
ďalšie zákonom odporúčané okolnosti. Ďalej k posudzovaniu schopnosti žiadateľa o úver splácať úver
uviedla, že žalobca v podanej žalobe nijako nevysvetlil ako takto údaje vyhodnotil (hoci sú neúplné) a k
akému výsledku dospel vo vzťahu ku schopnosti žiadateľa o úver splácať úver, ktorý má byť poskytnutý
v určitej výške a splácaný mesačnými splátkami v určitej výške. Zdôraznila, že ťažiskovou činnosťou

žalobcu malo byť posudzovanie údajov a nie iba ich zhromaždenie. Následky porušenia vyššie uvedenej
povinnosti skúmať tzv. bonitu sú uvedené v § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. nasledovne: Ak veriteľ
nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený od vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.

1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

9. Žalovaná v nadväznosti na uvedené právne závery má za to, že žalobca nebol oprávnený úver
predčasne zosplatniť a nakoľko došlo k hrubému porušeniu povinnosť skúmať schopnosť spotrebiteľa
splácať úver a úver je súčasne nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na základe vyššie
uvedeného navrhla platobný rozkaz zrušiť, žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať žalovanej nárok
na náhradu trov konania.

10. Okresný súd Banská Bystrica vyzval žalobcu v súlade s § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o
upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK), aby v lehote do 15 dní navrhol
pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku
a vyjadril sa k podanému odporu žalovanej. Po návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní na príslušnom

súde v zmysle § 10 ods. 3 ZoUK, upomínací súd postúpil vec tunajšiemu súdu na jej prejednanie.

11. Žalobca v rámci vyjadrenia k podanému odporu súdu predložil Výzvu na zaplatenie dlžnej sumy
zo dňa 01.03.2024, danú na poštovú prepravu dňa 05.03.2024 pod podacím číslom RF500690091SK,
doručená dňa 07.03.2024 - Uložená na pošte E., Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru

zo dňa 27.05.2024, daná na poštovú prepravu dňa 30.05.2024 pod podacím číslom RG274823203SK
doručená dňa 03.06.2024 - Uložená na pošte E.. Žalobca upriamil pozornosť žalovanej na skutočnosť,
že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas
nesplácala. Žalobca Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 01.03.2024 vyzval žalovanú na úhradu
splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a žalobca touto výzvou upozornil žalovanú na možnosť

uplatneniaprávanapredčasnésplateniebudúcichsplátokúveruvlehoteniekratšejako15dní.Žalovaná
napriek výzve dlžné splátky neuhradila a teda žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti
budúcich splátok úveru Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 27.05.2024 pre omeškanie s úhradou
splátky splatnej dňa 15.02.2024. Ďalej žalobca poukázal na úvodné ustanovenia úverovej zmluvy,kde sú uvedené požadované informácie, podľa ktorých žalobca posúdil bonitu žalovanej. Žalobca
zároveň predkladá súdu listiny, z ktorých vychádzal pri skúmaní bonity žalovanej: Interný dokument
o posúdení bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania žalovanej ku dňu

uzatvorenia zmluvy a Osobný dotazník; Výpis z bankového účtu žalovaného za účelom preukázania
príjmu a výdavkov a potvrdenie o výške príjmu; Úverová správa z registrov dlžníkov NRKI pre účely
posudzovania schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver ku dňu uzatvoreniu zmluvy; Správa zo
Sociálnejpoisťovne.Žalobcakonalvzmyslezákonnýchustanovenípriposúdeníschopnostispotrebiteľa
splácať úver, čo potvrdzuje aj úhrada sumy 18.309,75 eur žalovanou.

12. Žalovaná podaním zo dňa 13.05.2025 v reakcii na vyjadrenie žalobcu k podanému odporu uviedla,
že žalobca vo svojom vyjadrení predkladá listiny, ktoré sa majú týkať predčasnej splatnosti „Výzvu
na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 01.03.2024 (ďalej aj ako „upozornenie spotrebiteľa“) a
„Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru č. 42770619350002“ zo dňa 27.05.2024 (ďalej
aj ako „zosplatnenie úveru“) spolu s listinami, ktoré majú preukazovať ich doručovanie. Ďalej sa

však žalobca vôbec nezaoberal obsahovou stránkou uvedených jednostranných právnych úkonov,
čím nereagoval na podstatné skutkové tvrdenia žalovanej. V „upozornení spotrebiteľa“ sa neuvádza
prakticky nič konkrétne, okrem sumy 585,20 eur, z ktorej nemožno zistiť z čoho má daná suma
pozostávať. Súčasne sa v listine iba neurčito uvádza, že pokiaľ nedôjde k úhrade omeškaných splátok,
dôjde k predčasnej splatnosti. Ku dňu 01.03.2024 malo teda údajne existovať viacero omeškaných

splátok, ktoré však ďalej nie sú špecifikované. Z predkladaného prehľadu úhrad je však zrejmé, že
žalovaná vykonávala úhrady (hoci v nepravidelnej výške a nepravidelne) prakticky do 11.02.2025. V
listine „zosplatnenie úveru“ sa taktiež neuvádza žiadna informácia, z ktorej by bolo možné vyvodiť,
pre omeškanie s ktorou splátkou malo dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti. Súčasne je spornou
aj dodržanie lehoty podľa § 565 OZ - do splatnosti najbližšej splátky, keďže upozornenie spotrebiteľa

bolo vykonané dňa 01.03.2024, údajne pre splátku splatnú v 2/2024. K úkonu zosplatnenia malo dôjsť
až v 5/2024. Tvrdenie žalobcu, že mala byť v omeškaní so splátkou splatnou ku dňu 15.02.2024 je
tvrdením nepreukázaným a účelovým, nakoľko žalobca neoznačuje žiaden dôkaz, z ktorého by táto
skutočnosť mala vyplývať a nevyplýva ani z predloženého prehľadu úhrad, nakoľko z neho nie je
zrejmé, ako boli úhrady žalovanej započítavané na jednotlivé splatné splátky. Má za to, že nie je

úlohou súdu „pátrať“ po tom, či skutkové tvrdenia žalobcu majú oporu v niektorej z predkladaných listín.
Zároveň má za to, že je úlohou žalobcu v spore uviesť konkrétne skutkové tvrdenia, uviesť pravdivé
a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností podľa § 132 ods. 1 a § 150 ods. 1 CSP. Žalobca pre
úspech v spore musí uviesť také skutočnosti, z ktorých bude možné vyvodiť nielen oprávnenosť jeho
nároku, ale subsumovať rozhodujúce skutkové tvrdenia pod hypotézu konkrétnej hmotno-právnej normy

(tzv. substancovanie skutkových tvrdení). Uvedenie rozhodujúcich skutočností musí viesť k možnosti
súdu preskúmať na základe vykonaného dokazovania ich správnosť, respektíve pravdivosť. V prípade,
ak si žalobca túto povinnosť nesplní, nemôže súd za žalobcu tieto rozhodujúce skutkové tvrdenia
sám vyhľadať z predložených dôkazov, aby tým nahrádzal procesnú nečinnosť žalobcu podľa § 132
ods. 2 CSP. Inak by došlo k porušeniu zásady rovnosti strán sporu (napr. Uznesenie Najvyššieho

súdu SR pod sp.zn. 1Cdo/188/2021 zo dňa 25.05.2022). Súd môže vykonať dôkazy na zistenie a
preukázanie rozhodujúcich skutočností. Nie naopak. Dôkazy nemajú slúžiť na to, aby na základe
výsledkov dokazovania bolo možné vyvodiť rozhodujúce skutkové tvrdenia pre aplikáciu konkrétnej
hmotnoprávnej normy. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby prostredníctvom súdu zistila,
či existujú skutočnosti v jej prospech. Má za to, že žalobca nepreukázal vykonanie úkonu predčasnej

splatnosti zákonným spôsobom. Žalovaná poukazuje na skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, ani vo vzťahu k splneniu podmienok podľa Opatrenia NBS, ktoré upravuje metodiku na
výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať úver a na ktoré odkazuje aj § 7 ods. 41 zákona
č. 129/2010 Z. z., konkrétne: nepreukázal splnenie limitu podľa § 2 ods. 2 Opatrenia NBS: „Limit
ukazovateľa schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku 1 nemôže prekročiť hodnotu 1“ nepreukázal

skúmanie čistého príjmu podľa § 2 ods. 4 Opatrenia NBS, ktorý mal byť určený ako „aritmetický
priemer čistých skutočných príjmov spotrebiteľa spravidla za obdobie bezprostredne predchádzajúcich
troch kalendárnych mesiacov“ – žalobca predložil iba výpis z účtu za jeden mesiac nepreukázal
skúmanie výšku nákladov na zabezpečovanie životných potrieb podľa § 2 ods. 5 Opatrenia NBS, ktoré
obsahuje presné zohľadnenie životného minima a výpočet posudzovaných osôb. Súčasne poukazovala

aj na rozpor medzi jednotlivými listinami predloženými žalobcom, keď v jednom, dokumente (osobný
dotazník) je uvedený stav „vydatá“, ale v ďalšej listine (interný dokument žalobcu) sa uvádza stav
„neznámy“. Zároveň nebolo preukázané splnenie vyžiadania si údajom z kvalifikovaného registra, t. j.
registra spĺňajúceho kritériá podľa § § 7 ods. 17 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. „...údaje získanéz jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná
aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov..“ Nakoľko žalobca iba čiastočne zhromaždil niektoré údaje o
žalovanej, ale prakticky ich neposúdil a ani nepreukázal dodržanie postupu podľa opatrenia NBS, má

za to, že žalobca nebol oprávnený úver predčasne zosplatniť a nakoľko došlo k hrubému porušeniu
povinnosť skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a úver je súčasne nutné považovať za bezúročný
a bez poplatkov. Z vyššie uvádzaných dôvodov žalobca nemá právo požadovať splatenie celého
dlhu naraz, a teda nemá právo uplatňovať si takýto nárok v súdnom konaní. Žalobca tak nemá voči
žalovanej pohľadávku vo výške, ktorú si uplatňuje v súdnom konaní. Pre prípad, ak by bola žalovaná

zaviazaná zaplatiť akúkoľvek dlžnú sumu, žiada súd o povolenie splácať dlh v mesačných splátkach.
Ekonomické záujmy žalobcu nebudú v prípade povolenia splátok nijakým vážnym spôsobom dotknuté,
naopak jednorázové požadovanie zaplatenia vyššej sumy od žalovaného by malo pre neho mimoriadne
nepriaznivé až likvidačné ekonomické dôsledky.

13. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

14. Právny zástupca žalovanej v podaní zo dňa 11.08.2025 uviedol, že žalobca nedisponuje splatnou
pohľadávkou voči žalovanej z dôvodov: žalobca nebol oprávnený úver predčasne zosplatniť (porušenie
povinnosti skúmať bonitu žalovanej); žalobca nepreukázal vykonanie úkonu predčasnej splatnosti
zákonným spôsobom (neurčitosť úkonov a absencia splátky + neunesenie dôkazného bremena).

Žalovaná ku povinnosti žalobcu skúmať bonitu na doplnenie uvádza, že listina „Posúdenie schopnosti
klienta splácať spotrebiteľský úver“ nemá dôkaznú silu. Z listiny nie je možné žiadnym spôsobom zistiť,
kto je jej autorom, resp. kto a ako ju vyhotovil. Ide o anonymný dokument bez akejkoľvek právnej
relevancie. Listina nie je datovaná. Nie je možné zistiť, kedy mala byť vyhotovená. Protistrana mohla
tento dokument vytvoriť kedykoľvek, aj účelovo tesne pred jeho predložením súdu. Navyše, vzhľadom

na vyššie uvedené závažné nedostatky (absencia podpisu a dátumu) a formu (bežný textový súbor
bez akýchkoľvek ochranných prvkov) je jej dôkazná sila nulová. Za podstatné považuje tiež uviesť, že
zmluva o úvere mala byť uzatvorená dňa 03.08.2018. Z predkladanej „Úverovej správy“ vyplýva z hornej
časti prvej strany údaj o dátume a čase „08.08.2018, 13:24:13.“ Z predkladanej listiny „Dáta dopytu“ zo
sociálnej poisťovne vyplýva dátum vytvorenia: „10.08.2018, 12:03:20.“ Žalovaná má za to, že žalobca

nepreukázal skúmanie bonity zákonným spôsobom, pričom sa dopustil hrubého porušenia tejto svojej
povinnosti a žalobca nebol oprávnený úver predčasne zosplatniť a nakoľko došlo k hrubému porušeniu
povinnosť skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a úver je súčasne nutné považovať za bezúročný
a bez poplatkov. Žalovaná týmto zároveň žiada súd o povolenie splácať prípadnú prisúdenú sumu v
splátkach. Príjem žalovanej činí spolu sumu 1.895,15 eura. Čo sa týka výdavkov žalovanej, tie činia

spolu sumu v priemere 2.532,84 eura.

15. Právna zástupkyňa žalobcu podaním zo dňa 09.09.2025 ospravedlnila svoju, ako aj žalobcu neúčasť
na nariadenom pojednávaní s tým, že súhlasila, aby súd vec prejednal, prípadne aj rozhodol v ich
neprítomnosti. Zároveň uviedla, že žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, poukazovala na

početné rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach v skutkovo totožných veciach a nebráni sa tomu, aby
žalovaná bola zaviazaná na úhradu dlžnej istiny s príslušenstvom formou mesačných splátok vo výške
200,- eur, pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej z nich riadne a včas.

16. Právny zástupca žalovanej podaním zo dňa 10.09.2025 ospravedlnil svoju, ako aj žalovanej neúčasť

na nariadenom pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania a z pracovných dôvodov u žalovanej s tým,
že súhlasili, aby súd vec prejednal, prípadnej aj rozhodol v ich neprítomnosti. Poukázal na ich doterajšie
vyjadrenia, dlhodobú ustálenú rozhodovaciu prax NS SR a navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu
a priznať žalovanej nárok na náhradu trov konania.

17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise: Oznámením
ozmeneveriteľa,Predžalobnouvýzvounazaplateniedlhuaoznámenímoprevzatíprávnehozastúpenia
zo dňa 14.01.2025, ePotvrdenkou, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb
zo dňa 03.08.2018, Posúdením schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver, Oznámením o prechode

pohľadávok zo zmlúv uzavretých so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka
zahraničnej banky, na Home Credit Slovakia, a.s. a ePotvrdenkou, Výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky
úveru zo dňa 01.03.2024 a ePotvrdenkou, Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
č.42770619350002 zo dňa 27.05.2024 a ePotvrdenkou, Výpisom čerpania splátok a úhrad, Osobnýmdotazníkom zo dňa 03.08.2018, Výpisom z osobného účtu žalovanej za bodobie od 01.07.2018 do
31.07.2018, Výpis zo SPACE účtu, Úverovou správou, Amortizačnou tabuľkou.

18. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníčkou – spotrebiteľkou dňa
03.08.2018 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty
arámcovúzmluvuoposkytovaníplatobnýchslužiebč.42770619350002.Predmetomtejtozmluvyvčasti
1, ktorá je predmetom tohto konania bolo poskytnutie spotrebiteľského bezúčelového úveru vo výške
20.000,- eur pre žalovanú a žalovaná sa zaviazala tieto peňažné prostriedky vrátiť v 96 pravidelných

mesačných splátkach po 280,16 eura, pri ročnej úrokovej sadzbe 5,90 %, RPMN 6,06% a celkovej
čiastke splatnej spotrebiteľom 25.138,56 eura s rozšíreným súborom poistenia s poplatkom 6,99 %.
Splátky boli splatné vždy 15.dňa v kalendárnom mesiaci s termínom konečnej splatnosti 15.08.2026,
prevodom z bankového účtu.
19. Z prehľadu splácania úveru bolo zistené, že žalovaná vykonávala úhrady v nepravidelnej výške
a nepravidelne. Celkom uhradila žalovaná žalovanému sumu 18.309,78 eura.

20. Žalobca listom - Výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 01.03.2024 vyzval žalovanú na
úhradu dlžnej čiastky 585,20 eura vzhľadom na to, že žalovaná napriek opakovaným výzvam na úhradu
omeškaných splátok nespláca úver z úverovej zmluvy číslo 42770619350002 riadne a včas. Žalovaná
bola zároveň upozornená, že ak nedôjde k okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok, bude
žalobca požadovať okamžité splatenie úveru vrátane príslušenstva. Výzva podľa „Sledovania zásielok

– Slovenská pošta“ bola odosielateľovi vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 02.04.2024.
21. Listom - Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42770619350002 zo dňa
27.05.2024 oznámil žalobca žalovanej, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu
22.05.2024avyzvaljuksplateniuceléhoúveruvdôsledkuomeškaniasúhradouzáväzkovvyplývajúcich
z úveru číslo 42770619350002v celkovej výške 9,088,24 eura na účet uvedený žalobcom. Výzva podľa

„Sledovania zásielok – Slovenská pošta“ bola vydaná dňa 13.06.2024.
22. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto: Podľa § 497 Obchodného zákonníka,
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

26. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
27. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
28. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi

oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovaniatýchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje

29. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,

príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

30. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej

databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

31. Podľa § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať

spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

32. Podľa § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
prespotrebiteľovzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy,vynaloženímodbornejstarostlivostisarozumie

najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky, a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s
ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia,

ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm.
a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných
bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

33. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť
v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom
gramatickom tvare.

34. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

35. Podľa § 1 písm. a) a 2 ods. 1 až 2 Opatrenia NBS č. 10/2017 zo 14.11.2017, ktorým sa ustanovujú
podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, toto opatrenie sa vzťahuje
na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona, na banku, zahraničnú banku a pobočku zahraničnej
banky (ďalej len „veriteľ“) a upravuje metodiku na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver (ďalej len „ukazovateľ schopnosti splácať“). Ukazovateľ schopnosti splácať sa
vypočíta ako podiel výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa podľa odseku 3 a celkovej výšky čistých
príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4 zníženej o celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa podľa odseku 5. Všetky položky výpočtu ukazovateľa schopnosti splácaťsaprepočítavajúnaobdobiejednéhomesiaca.Limitukazovateľaschopnostisplácaťvypočítanéhopodľa
odseku 1 nemôže prekročiť hodnotu 1. Výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa sa na účely odseku
1 určujú ako súčet a) výšky splátky poskytovaného spotrebiteľského úveru podľa § 7 ods. 20 písm. c)

zákonaprizohľadneníodsekov8a9a§4ab)sumypeňažnýchzáväzkovznižujúcichpríjemspotrebiteľa
podľa § 7 ods. 20 písm. d) zákona pri zohľadnení odsekov 10 až 17. Celková výška čistých príjmov
spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. a) zákona sa vypočíta ako aritmetický priemer čistých skutočných
príjmovspotrebiteľaspravidlazaobdobiebezprostrednepredchádzajúcichtrochkalendárnychmesiacov
pred posúdením schopnosti splácať. Výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb

spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy
životného minima2) spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má
spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím
súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou
nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa

prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným
minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a
ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je
určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.

36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

37. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný.

38. V konaní nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako
dlžníčkou – spotrebiteľkou bola dňa 03.08.2018 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva

o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluvu o poskytovaní platobných služieb
č. 42770619350002. Predmetom tejto zmluvy v časti 1, ktorá je predmetom tohto konania bolo
poskytnutie spotrebiteľského bezúčelového úveru vo výške 20.000,- eur pre žalovanú. Nebola sporná
aniplatobnádisciplínažalovanej,pretožeobestranysporuzhodneuviedli,žežalovanánaúvereuhradila
sumu 18.309,75 eura. Uvedené vyplýva z prehľadu splátok úveru predloženého žalobcom ako aj zo

sumarizácie splátok.
39. Sporná bola otázka, či došlo k platnému úkonu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalobcom
a či žalobca postupoval pri uzatváraní zmluvy s odbornou starostlivosťou s následkom sankcií podľa
§ 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. V prípade, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, nemal
právo žiadať predčasné splatenie úveru, v prípade hrubého porušenia povinnosti konať s odbornou

starostlivosťou je potrebné považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.
40. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zastáva názor, že predmetný
zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže veriteľ ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou,
ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na predmetnú zmluvu je preto potrebné aplikovať

príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku, zároveň je
potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo, predovšetkým zákon č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a to v znení účinnom v čase
uzatvoreniazmluvy,ďalejzákonoochranespotrebiteľaavneupravenýchotázkachObčianskyzákonník.

41. Veriteľ bol podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch povinný pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej ako dlžníka splácať
spotrebiteľský úver. Pri posudzovaní úverovej schopnosti žalovanej bol veriteľ povinný brať do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem žalovanej

a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Z odseku 2 § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch zároveň
vyplýva, že veriteľ pri posudzovaní úverovej schopnosti dlžníka vychádza z informácií a dokladov
poskytnutých na jeho žiadosť samotným dlžníkom a súčasne si je veriteľ povinný sám zabezpečiť
informácie o dlžníkovi z príslušných databáz. Veriteľ pre posúdenie úverovej schopnosti dlžníka jepovinný získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie
je potrebné ďalej overovať. Veriteľ musí disponovať takými informáciami o príjmoch a výdavkoch dlžníka,
z ktorých bude schopný čo najobjektívnejšie posúdiť finančnú situáciu dlžníka. Schopnosť spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver je potrebné chápať ako situáciu, keď spotrebiteľ s poukazom na svoje
pravidelné príjmy a výdavky disponuje dostatkom finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek
problémov a obmedzení splácať spotrebiteľský úver v predpokladanej výške.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené a vykonané dokazovanie súd konštatuje, že žalobca v konaní

neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal dodržanie postupu podľa § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovanou. Žalobca
reagoval na procesnú obranu žalovaného ohľadne ne/skúmania bonity žalovanej, avšak nepredložil
potrebné dôkazy, ktorými by preukázal dodržanie postupu podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že veriteľ zisťoval príjem žalovanej, keď žalovaná
v Osobnom dotazníku deklarovala svoj stav ako vydatá s jedným dieťaťom, zamestnanie ako referent,

hlavný príjem - vo forme mzdy vo výške 1.350,00 Eur ( čistý mesačný príjem) a výsluhového dôchodku
vo výške 513,00 eur, pričom predložila veriteľovi výpis z osobného účtu za mesiac júl 2018. Neboli
však deklarované jej výdavky, v tejto časti sú uvedené jedine splátky spotrebného úveru vo výške
135,00 eur. Z dokumentu – Posúdenie schopnosti splácať spotrebiteľský úver bez uvedenia dátumu
a podpisu vyplýva, že žalovanej stav je neznámy, je majiteľkou domu, bytu a má 1 dieťa, je úradníčkou

s príjmom 1.350,00 eur a spláca iným spoločnostiam sumu 503,00 eur. Z dokazovania ďalej vyplynulo,
že veriteľ si overil úverovú zaťaženosť žalovanej dopytom v úverovom registri, avšak zákonodarca
uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálno-ekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda žalovanej, čo znamená
povinnosť zistiť nielen jej príjem, ale aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti
klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi

zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať.
Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky
riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie
dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so
žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie

vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný
zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje
ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí.

43. Skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je podľa súdu

dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať o súkromné
pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať
aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov
klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Veriteľ
vôbec neskúmal výdavky spotrebiteľa na zabezpečenie základných životných potrieb, pričom ak v

zmluve uvádza mobilné číslo spotrebiteľa, tak minimálne náklad s jeho používaním má, rovnako tak
žije v dome/byte, tzn. že sa minimálne musí podieľať na nákladoch spojených s užívaním nehnuteľnosti
a taktiež musí z niečoho žiť, teda mať výdavky na stravovanie, ošatenie, čo veriteľ vôbec neskúmal.
Podľa § 2 ods. 5 Opatrenia NBS č. 10/2017 sa výška nákladov na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa, avšak uvedené

ustanovenie nezbavuje povinnosti veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
zisťovať reálne náklady spotrebiteľa na zabezpečenie základných životných potrieb. Iba v prípade, ak by
veriteľom zistené reálne náklady spotrebiteľa na zabezpečenia základných životných potrieb boli nižšie
ako suma životného minima, tak pri výpočte ukazovateľa schopnosti splácať úver musí vychádzať zo
sumy životného minima a nie z reálne zistených nákladov. Veriteľ je však v každom prípade povinný

zisťovať reálne náklady spotrebiteľa, čo v danom prípade žalobca nepreukázal.

44. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a posúdenia toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných mesačných výdavkov
taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o

príjmoch a výdavkoch spotrebiteľa, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu,
keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátkuv predpokladanej výške. Preto veriteľ ako dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný
a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti

nepostačuje. Žalobca vykonaným dokazovaním nepreukázal, že veriteľ pred uzatvorením zmluvy o
spotrebiteľskomúvereriadnezisťovalžalovanejvýdavky.Žalovanánaopakvkonanípreukázalavýpisom
zo svojho osobného účtu, že jej priemerný mesačný čistý príjem predstavuje sumu vo výške 1.895,18
eura (1.176,50 (mzda) +718,54 (výsluhový dôchodok). Výdavky žalovanej predstavujú sumu v priemere
2.532,84 eura ( Slovak Telekom 87,00 eur, splátky iným veriteľom 111,00 eur + 130,00 eur, Zinc euro,

a.s. 100,00 eur, Cetelem 200,00 eur, poistky, Solo Trade s.r.o. leasing za auto 170,00 eur, cash4Car
nájom za užívanie auta 240,00 eur, iné výdavky v priemere 751,00 eur a výdavky na domácnosť cca
550,00 eur mesačne). Súd sa stotožnil aj s argumentáciou žalovanej a to, že je potrebné prihliadať aj
na platné a účinné znenie Opatrenie NBS č. 10/2017 zo 14.11.2017 vo vzťahu k splneniu podmienok
podľa Opatrenia NBS, ktoré upravuje metodiku na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
úver a na ktoré odkazuje aj § 7 ods. 41 zákona č. 129/2010 Z. z., konkrétne žalobca nepreukázal

splnenie limitu podľa § 2 ods. 2 Opatrenia NBS: „Limit ukazovateľa schopnosti splácať vypočítaného
podľa odseku 1 nemôže prekročiť hodnotu 1“, nepreukázal skúmanie čistého príjmu podľa § 2 ods. 4
Opatrenia NBS, ktorý mal byť určený ako „aritmetický priemer čistých skutočných príjmov spotrebiteľa
spravidla za obdobie bezprostredne predchádzajúcich troch kalendárnych mesiacov“ – žalobca predložil
iba výpis z účtu za jeden mesiac, nepreukázal skúmanie výšku nákladov na zabezpečovanie životných

potrieb podľa § 2 ods. 5 Opatrenia NBS, ktoré obsahuje presné zohľadnenie životného minima a výpočet
posudzovaných osôb.

45. Keďže žalobca nepredložil potrebné dôkazy, ktorými by preukázal, že veriteľ pred uzatvorením
zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovanou skúmal riadne jej schopnosť splácať spotrebiteľský úver

v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, súd má za to, že veriteľ hrubo porušil svoju
povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže nepredložil potrebné dôkazy, aby
schopnosťžalovanejsplácaťspotrebiteľskýúverposudzovalsprihliadnutímkjejpravidelnýmmesačným
výdavkom. Uvedené má za následok, že poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov v zmysle § 11 ods.
2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom k súdom prijatým záverom o bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úveru na základe vykonaného dokazovania, súd už nepristúpil k ďalšiemu skúmaniu
prípadnej platnosti úkonu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalobcom, nakoľko žalobca by mal aj
v tomto prípade právo na nepremlčané splatné mesačné splátky úveru ku dňu vyhlásenia rozsudku,
ktorá suma by prevyšovala výšku zostatku istiny úveru, na ktorú má žalobca v zmysle vyššie uvedených
záverov nárok.

46. Keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd priznal žalobcovi iba zostatok
istiny úveru v sume 1.690,25 eur. Uvedená suma predstavuje rozdiel medzi skutočne poskytnutým
úverom vo výške 20.000,00 eur a výškou vkladov na splátky úveru vo výške 18.309,75 eura. V
prevyšujúcej časti ohľadom istiny úveru súd žalobu zamietol, nakoľko úver považoval za bezúročný

a bez poplatkov. Dlžnú sumu súd zaviazal žalovanú zaplatiť s 7,9 % zákonným úrokom z omeškania
ročne v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v
platnom znení, a to od 11.03.2025 (t.j. od doručenia žaloby žalovanej) do zaplatenia a to s poukazom
na skutočnosť že žaloba nebola upravená vo vzťahu k úrokom z omeškania v prípade vyslovenia
bezúročnosti bezpoplatkovosti úveru a žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania v prevyšujúcej časti

zamietol s poukazom na vyššie uvedené.

47. Z uvedeného zároveň vyplýva, že žalobu v časti o zaplatenie úroku z úveru vo výške 36,94 eura,
poplatkov za poistenie vo výške 18,58 eura a úroku z omeškania nad priznanú výšku zamietol ako
nedôvodnú, keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

48. Súd pristúpil k posúdeniu splnenia podmienok pre povolenie splácať dlh v splátkach u žalovanej.
Žalovaná v podaní zo dňa 11.08.2025 prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložila prehľad
svojich majetkových pomerov aj s listinnými dôkazmi a navrhla aby jej súd povolil v prípade vyhovenia
žalobe splácať dlžnú sumu v primeraných mesačných splátkach vo výške 200,00 eur. Žalobca súhlasil

s týmto návrhom žalovanej vo svojom podaní zo dňa 10.09.2025.

49. Súd povolil v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku s použitím princípu v
znení čl. 6 Civilného sporového poriadku, vzhľadom na finančnú situáciu žalovanej a vyslovený súhlasžalobcu, zaplatenie dlhu v dlhšej lehote. Súd určil výšku mesačnej splátky v súlade s návrhom žalovanej
v sume 200,00 eur mesačne, v danom prípade do konca každého kalendárneho mesiaca, počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku. Splácanie splátok v lehote splatnosti a v určenej výške súd povolil pod

podmienkou, že v prípade ak sa žalovaná dostane do omeškania s plnením čo i len jednej splátky, stáva
sa splatným celé plnenie jednorázovo.

50. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak

mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2
Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

51. Súdom priznaný nárok na náhradu trov konania v prospech žalovanej vychádza zo zásady úspechu,
a to tak, že čiastočný úspech sa odráža od výšky istiny, ktorej sa návrhom na začatie konania domáhal
žalobcaaodsúdompriznanejvýškyistiny,ktorúsúduznalakodôvodnúapreukázanúvsúladesprávnou
úpravou, ktorá súvisí s prejednávaným nárokom žalobcu. V uvedenej právnej veci žalobca žiadal priznať

pôvodne sumu 8.114,56 eura. Súd má za to, že vzhľadom na zamietnutie žaloby žalobcu vo zvyšnej časti
úspech žalobcu tak predstavuje iba sumu 1.690,25 eura , čo predstavuje 20,83 %, pričom neúspech
žalobcu predstavuje sumu 6.424,31 Eur (rozdiel medzi pôvodne žalovanou sumou 8.114,56 eura a
sumou 1.690,25 eura predstavujúcu jeho úspech), čo je 79,17 %. Z uvedeného vyplýva, že žalobca
pokiaľ ide o trovy konania bol neúspešným a úspešnou v spore bola žalovaná. Z percentuálneho podielu

úspechu žalovanej sa odráta jeho neúspech, čo predstavuje 58,34 % (79,17 % - 20,83 %), a preto súd
v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. 262 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania
žalovanej voči žalobcovi v tejto percentuálnej výške. O výške trov konania sa rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

52. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal aj tým či v danom prípade
neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov konania
čiastočne úspešnej žalovanej. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na
majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu. Súd v predmetnej veci
nemal za preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa ani výnimočnosť okolností u

žalobcu, a preto nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku

odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv narozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).