Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/129/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121377066
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6121377066.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.
Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa
C. D. D. XXXX/XX, E. a 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. D. D. XXXX/XX, E., obaja zastúpení
splnomocnencom: HAÁR & Partners, s. r. o., so sídlom Hlavná 5931/80, Dunajská Streda, IČO:
50950690,protižalovanému:G.H.,nar.XX.XX.XXXX,adresaE.XXX,zastúpenémuadvokátkou:JUDr.

Albína Vágóová, so sídlom Ružová 265, Dunajská Streda, o zaplatenie 4.263,04 eura s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 17C/65/2021-207
zo dňa 5. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal
žalovanému voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 34 a nasl., § 517, § 575 a nasl., § 588 a nasl.,
§ 631 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vecne tým, že žalobcovia
ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci, uzavreli medzi sebou dňa 04.10.2019 kúpnu zmluvu o

prevode špecifikovaných nehnuteľností, dňa 30.11.2019 dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve a následne dňa
28.02.2020 spísali odovzdávací a preberací protokol. Súd vykonaným dokazovaním nemal preukázané,
že by sa uvedená kúpna zmluva a v nej určená celková cena predmetu zmluvy (podľa čl. III zmluvy vo
výške 214.880,- eur) vzťahovala aj na tie práce a materiál, ktoré by boli spojené s finálnou farebnou
vrstvou zatepľovacieho systému na fasáde. Túto zmluvu totiž strany uzavreli podľa ust. § 588 a nasl.
OZ ako kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol rodinný dom v takom stave (stupňa rozostavanosti a

vybavenia), v akom sa tento dom v čase uzavierania zmluvy nachádzal. Uvedené vyplýva z článku
IV bod 1 v spojení s článkom I bod 1 kúpnej zmluvy, pričom rozhodujúce bolo to, že faktický stav
rodinného domu, ktorý bol zapísaný v katastri nehnuteľností, bol skolaudovaný a bolo preň určené
súpisné číslo v čase uzavretia kúpnej zmluvy, teda bez pochýb nezahŕňal finálnu farebnú vrstvu omietky
jeho fasády. Článok I bod 3 kúpnej zmluvy bližšie určoval stav, do ktorého ešte mal žalovaný ako
predávajúci predmetný rodinný dom v medziobdobí do jeho odovzdania (podľa článku IV bod 3 kúpnej

zmluvy do 30.11.2019) dostavať, resp. doplniť jeho vybavenie konkretizáciou, čo všetko má patriť do
rozsahu stavby „štandard“. Ani dojednaný stav v rozsahu štandard v zmysle jeho opisu v článku I bod
3 kúpnej zmluvy však neobsahoval informáciu o tom, že by jeho súčasťou mala byť i finálna farebná
vrstva omietky fasády. Práce a materiál, ktoré sú spojené s finálnou farebnou vrstvou omietky fasády,
preto žalovaný ani teoreticky nemal žalobcom poskytnúť a dodať podľa pôvodnej kúpnej zmluvy zo
dňa 04.10.2019, a to ani v rámci zabezpečenia stavu „štandardu“ rodinného domu ku dňu 30.11.2019,

resp. ku dňu, keď kúpna zmluva nadobudne aj vecno-právne účinky prevodom vlastníctva v katastri
nehnuteľností. Z dôvodu, že kúpna zmluva zo dňa 04.10.2019 určovala stav, v akom sa jej predmetnadobúda kupujúcimi (žalobcami), pričom v tomto stave došlo podľa výpisu z LV č. XXXX, k. ú. I. E.
k prevodu vlastníctva rodinného domu na žalobcov dňom zápisu ich vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností 08.11.2019, po tomto dátume už nemohla byť pôvodná kúpna zmluva žiadnym spôsobom

rozširovaná čo do predmetu už realizovanej kúpy/predaja a akékoľvek zmeny, resp. rozšírenia na už
žalobcami nadobudnutej nehnuteľnosti, mohli byť predmetom len iných zmluvných vzťahov, nie však
predmetom kúpnej zmluvy. Argumentácia žalobcov, že by sa malo jednať o akési vady predmetu kúpy,
je bez právneho významu, pretože pri prácach a materiáli, ktoré sú spojené s finálnou farebnou vrstvou
omietky fasády, nešlo o stranami v kúpnej zmluve dojednané plnenie, a to ani podľa článku IV bod

1 v spojení s článkom I bod 1 kúpnej zmluvy a ani podľa článku I bod 3 tejto zmluvy. Nebola to
vlastnosť predmetu prevodu, ktorú by rodinný dom mal obsahovať a vykazovať, a tým logicky žalovaný
ako predávajúci ani nemusel žalobcov ako kupujúcich upozorňovať na jej absenciu pri dojednávaní
kúpnej zmluvy (§ 596 OZ), keďže nejde o vadu plnenia. Zmluvné vzťahy pri predmete tohto konania
sa preto v žiadnom prípade nemôžu riadiť ustanoveniami § 588 a nasl. OZ o kúpnej zmluve vrátane
prípadných postupov podľa § 597 OZ a § 598 OZ a všetka argumentácia žalobcov v tomto smere je

právne irelevantná.

3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že strany sa medzi sebou v neskoršej fáze ich spolupráce dohodli
vo vzťahu k určitým položkám, a to vrátane spornej položky: vonkajšia finálna vrstva fasády - farba/
omietka na rozšírení predmetu ich vzájomných vzťahov, a to takým spôsobom, že dodatkom č. 1 ku

kúpnej zmluve zo dňa 30.11.2019 fakticky rozšírili rozsah štandardu okrem iného aj o položku: zateplenie
exteriéru vrátane omietky. Podľa obsahu dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 30.11.2019, ako aj
následného odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa 28.02.2020, by bolo možné pripustiť
určitú ďalšiu dohodu strán sporu vo vzťahu k spornej položke: vonkajšia finálna vrstva fasády - farba/
omietka, predmetom ktorej by mohlo byť vykonanie prác spočívajúcich aj v nanesení tejto poslednej

vrstvy omietky na fasáde a v dodaní k tomu potrebného materiálu. Aj keby taká dohoda nemusela mať
písomnú formu, napr. keď by išlo o zmluvu o dielo podľa ust. § 631 a nasl. OZ, pričom niektoré prvky
takejto zmluvy by mohli byť obsiahnuté aj v rámci uvedeného písomného dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve
a písomného odovzdávacieho a preberajúceho protokolu, uzavieraná zmluva (o dielo) by v každom
prípade musela pre svoju platnosť spĺňať náležitosti a prvky na základe ust. § 34 a nasl. OZ, t.j. v

tomto prípade najmä určitosť a zrozumiteľnosť dohody strán o presnom predmete ich záväzkov podľa
§ 37 ods. 1 OZ. Vykonaným dokazovaním však nebolo dostatočne preukázané, že by v uvedených
dokumentoch použitý pojem „omietka“ skutočne podľa zhodnej a nepochybnej vôle obidvoch strán sporu
mal znamenať finálnu farebnú vrstvu omietky fasády, na ktorej dodatočnom nanášaní žalovaným by sa
zmluvné strany medzi sebou explicitne a dostatočne určito dohodli, a to čo do presnej špecifikácie prác

i materiálu. Skutkové tvrdenia strán a výpovede svedkov H. J., F. B. D. a D. K. sa totiž v tejto otázke
značne rozchádzali a v konaní nebol predložený žiaden iný dôkaz, ktorým by mohla byť táto skutočnosť
bez akýchkoľvek pochybností vyjasnená a ustálená. Táto otázka zostala aj po vykonaní dokazovania
sporná. Keďže z uvedenej skutočnosti chceli vyvodiť pre seba priaznivé právne dôsledky žalobcovia,
neunesenie dôkazného bremena v tejto otázke bolo pripísané na ich ťarchu.

4. Súd prvej inštancie uzavrel, že ani po vykonaní dokazovania nebolo možné prijať jednoznačný
záver o tom, čo presne by malo tvoriť predmet záväzkov na strane žalovaného pri uvedenej spornej
položke a či sa žalovaný skutočne k niečomu konkrétnemu zaviazal. Nebolo preukázané uzavretie
konkrétneho a platného právneho úkonu, ktorý by žalovaného určitým a jasným spôsobom zaväzoval

k vykonaniu presne špecifikovaných prác a k dodaniu presne špecifikovaného materiálu, ktoré sú
nevyhnutne spojené s nanesením finálnej farebnej vrstvy omietky na fasádu domu (absencia určitosti
právneho úkonu spôsobuje jeho neplatnosť podľa ust. § 37 ods. 1 OZ). Nie je možné vylúčiť, že skutočná
vôľaúčastníkovtuaninesmerovalakrozširovaniuprácvdanomsmere,alesúviselasozabezpečovaním
navýšenia objemu prostriedkov na financovanie predmetnej stavby zo strany žalobcov. Nepochybne

pritom po uzavretí kúpnej zmluvy bol ešte zo strany žalovaného namontovaný na predmetný rodinný
dom zatepľovací systém v rozsahu izolačných dosiek spolu s príslušnou sieťkou a lepidlom. Keďže ani
dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve a ani odovzdávací protokol neobsahovali presný záväzok žalovaného
ohľadom sporných prác a toto nebolo možné ustáliť ani navrhnutými dôkazmi - výpoveďami svedkov,
neboli v konaní preukázané predpoklady priznania finančného ekvivalentu za to, že tieto práce napokon

dali žalobcovia vykonať iným subjektom, a to vo vlastnej réžii. V dôsledku toho však prípadný zmluvný
záväzok žalovaného plniť na základe uvedenej zmluvy o dielo (resp. inej, napr. príkaznej zmluvy)
by tu definitívne zanikol dodatočnou nemožnosťou plnenia podľa § 575 a nasl. OZ, ktorú zapríčinili
žalobcovia odstránením tvrdeného nedostatku vo vlastnej réžii, na základe čoho by prichádzali doúvahy jedine možné nároky na náhradu škody alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zákonné
predpoklady pre uplatnenie nárokov podľa § 420 a nasl. OZ, resp. § 451 ods. 2 OZ pritom žalobcovia
počas celého konania netvrdili a ani nepreukazovali. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu

zamietol, keďže žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie danosti svojej aktívnej vecnej
legitimácie ohľadom uplatňovaného nároku. Súd doplnil, že všetky ostatné návrhy strán sporu na
doplnenie dokazovania, už nepripustil, pretože buď na ich vykonaní strany netrvali alebo ich vykonanie
už nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a vzhľadom na plný úspech žalovaného v spore, priznal mu nárok na náhradu
100 % trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia odvolanie, poukazujúc na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP,

teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedli, že dňa 04.10.2019 uzavreli strany kúpnu zmluvu, ktorej predmetom
bol prevod nehnuteľností (pozemky + rodinný dom) zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. I. E.. Dňa

30.11.2019 uzavreli dodatok, ktorým došlo k modifikácii kúpnej zmluvy v časti „Osobitné ustanovenia“,
ktoré boli pôvodne vymedzené v článku IV. ods. 3 predmetnej kúpnej zmluvy. V rámci tejto novácie boli
medzi stranami sporu vymedzené osobitné podmienky týkajúce sa konkrétnych vlastností prevádzaných
nehnuteľností, a to čo do stavby rodinného domu súp. č. XXXX. V dodatku strany zároveň dojednali, že
osobitné vlastnosti musí predmet prevodu vykazovať v čase jeho odovzdania, t.j. v čase nadobudnutia

práva držby a práva užívania zo strany žalobcov, ktoré boli dojednané na 28.02.2020. Z obsahu
odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa 28.02.2020 vyplýva, že predmet prevodu trpel
početnými vadami, t.j. nespĺňal stranami sporu dojednané vlastnosti. Medzi absentujúcimi vlastnosťami
prevádzaných nehnuteľností bolo okrem iného aj zateplenie stavby a zhotovenie jej fasády, ktoré zjavné
vady sa žalovaný ako predávajúci zaviazal odstrániť v náhradnej lehote do 20.03.2020. Zo strany

žalovaného k odstráneniu vád zistených počas preberacieho konania, a to prioritne čo do finalizovania
fasády rodinného domu, nedošlo. Skutočnosti v písomných prejavoch vôle stranami sporu spochybnené
neboli, s výnimkou výkladu pojmu použitého v dodatku č. 1 zo dňa 30.11.2019 a odovzdávacieho
a preberacieho protokolu zo dňa 28.02.2020, a to pojmu „omietka“ resp. „fasáda“, ktorý si strany
sporu vykladali rozdielne. Všetky subjekty zúčastnené na procese predaja dotknutých nehnuteľností

pritom zhodne vypovedali, že žalobcovia mali v úmysle nadobudnúť rodinný dom v stave zhotovenia
štandard, ktorý pojem pokrýva zhotovenie stavby vrátane finálnej vrstvy omietky. Svedkovia H. J. a F.
B. D., sprostredkovatelia kúpnopredajného procesu, zhodne vypovedali, že žalobcovia mali už v čase
predzmluvných rokovaní záujem nadobudnúť rodinný dom v stave zhotovenia „štandard“ a opakovane
vyjadrili požiadavku, aby prevádzaný rodinný dom spĺňal vlastnosti ako vyplývajú z jeho projektovej

dokumentácie, resp. v nej obsiahnutej vizualizácie, kde sa na rodinnom dome nachádzala biela finálna
vrstva fasádnej omietky. Skutočnosti tvrdené žalobcami a nezávislými sprostredkovateľmi, rozporoval
výlučne žalovaný, ktorý však nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by svoje tvrdenia verifikoval.
Jediným dôkazom v prospech žalovaného, bola výpoveď D. K., družky žalovaného, čo objektívne
spochybňuje jej vierohodnosť.

7. Súd dospel po vykonaní dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že
kúpna zmluva sa nevzťahovala na povinnosť žalovaného ako predávajúceho odovzdať žalobcom ako
kupujúcim rodinný dom ako časť predmetu prevodu v stave zhotovenia „štandard“, ktorý pojem v sebe
absorboval aj zhotovenie fasády vrátane finálnej fasádnej omietky. Žalobcom nie je zrejmé, prečo sa

súd domnieva, že žalobcovia mali v úmysle nehnuteľnosť nadobudnúť v stave v akom sa nachádzala
ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy (04.10.2019) a z akého dôvodu vo vzťahu k tejto argumentácii súd
odkazuje na článok IV. bod 1 kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého mali žalobcovia údajne rodinný dom
nadobudnúť v stave v akom sa tento nachádzal v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Žalobcovia poukazujú
na samotné znenie článku IV. bod 1 kúpnej zmluvy, ktorý znie: „Kupujúci vyhlasujú, že pred uzavretím

tejto zmluvy sa oboznámili so stavom prevádzaných nehnuteľností, prevádzané nehnuteľnosti poznajú
z osobnej obhliadky a majú záujem ich kúpiť v stave, v akom sa nachádzajú podľa ustanovení tejto
zmluvy.“ Z toho je zrejmé, že kupujúcimi vymienené vlastnosti predmetu prevodu sú obsiahnuté v
ostatných ustanoveniach kúpnej zmluvy, t. j. v zmysle článku IV. bod 3 kúpnej zmluvy zo dňa 04.10.2019v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 30.11.2019, z ktorého je zrejmé, že ku dňu 30.11.2019 predmet prevodu
nespĺňal žalobcami vymienené vlastnosti, a to okrem iného, čo do zateplenia exteriéru vrátane omietky.
V zmysle obsahu dodatku č. 1 zo dňa 30.11.2019, v ktorom strany sporu ako účastníci záväzkového

vzťahu založeného kúpnou zmluvou zo dňa 04.10.2019 konštatovali existenciu vád predmetu kúpy, sa
žalovaný ako predávajúci zaviazal tieto odstrániť v dodatočne poskytnutej lehote, a to do 28.02.2020.
Podľa článku I. bod 3 kúpnej zmluvy sa žalovaný ako predávajúci zaviazal odovzdať rodinný dom ako
časť predmetu prevodu v zhotovení štandard, ktorý pojem bol počas vykonaného dokazovania ustálený
ako absorbujúci zhotovenie kompletnej fasády vrátane finálnej vrstvy fasádnej farby. Úmysel žalobcov

nadobudnúť dotknutý rodinný dom vo vyhotovení „štandard“ potvrdili aj svedkovia sprostredkujúci
kúpnopredajný proces medzi stranami sporu. Argumentácia súdu, že kúpnu zmluvu zo dňa 04.10.2019
z dôvodu uskutočnenia jej vkladu do príslušného katastra nehnuteľností (08.11.2019) už nie je možné
obsahovo modifikovať, nakoľko už došlo k realizovaniu kúpy/predaja, neobstojí, a to vzhľadom na
vymedzenie samotného zákonného predmetu kúpnej zmluvy vyjadreného v ustanovení § 588 OZ,
v zmysle ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu

odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu. To, že žalobcovia ako kupujúci nadobudli vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam
vkladom do príslušného katastra nehnuteľností, samo o sebe neznamená, že zo strany žalovaného
ako predávajúceho došlo k splneniu všetkých záväzkov vyplývajúcich z kúpnej zmluvy, nakoľko v
prípade predaja je podstatnou zákonnou požiadavkou aj samotné odovzdanie predmetu kúpy zo

strany predávajúceho, ku ktorému odovzdaniu zo strany žalovaného ku dňu spísania dodatku č. 1
(30.11.2019) ešte nedošlo, čím si žalovaný ako predávajúci svoje záväzky plynúce z kúpnej zmluvy zo
dňa 04.10.2019, napriek povoleniu jej vkladu do katastra nehnuteľností, ešte nesplnil, čím jeho záväzok
ku dňu uzavretia dodatku č. 1 ešte nezanikol. Kúpnu zmluvu zo dňa 04.10.2019 bolo možné napriek
jej zavkladovaniu do príslušného katastra nehnuteľností modifikovať formou dodatku, ktorý bol uzavretý

dňa 30.11.2019, t.j. v deň, kedy mal žalovaný predmet prevodu odovzdať žalobcom ako kupujúcim. Zo
zvoleného postupu strán sporu je zrejmé, že na strane predávajúceho boli prítomné prekážky, ktoré
odovzdanie predmetu prevodu v pôvodne dojednanom termíne neumožňovali (článok IV. bod 3 kúpnej
zmluvy zo dňa 04.10.2019), a táto skutočnosť si vymienila uzavretie dodatku č. 1, v ktorom došlo k
modifikácii termínu odovzdania predmetu prevodu na 28.02.2020 a súčasne došlo k bližšej špecifikácii

konkrétnych vlastností predmetu prevodu v časti rodinného domu, ktoré má tento v čase odovzdania
spĺňať. Z vykonaného dokazovania (svedecké výpovede a listinné dôkazy, predovšetkým odovzdávací
a preberací protokol zo dňa 28.02.2020) je zrejmé, že žalovaný ako predávajúci nebol spôsobilý splniť si
svoju zákonnú povinnosť odovzdať predmet kúpy ani v dodatočne poskytnutej lehote (do 28.02.2020),
nakoľko predmet prevodu, čo do stavby ani ku dňu 28.02.2020 nevykazoval vlastnosti vymienené

žalobcami ako kupujúcimi, ktorú skutočnosť žalobcovia počas preberacieho konania aktívne namietali,
a to aj napriek tomu, že formálne predmet prevodu do držby prevzali. Nakoľko zo strany žalovaného
došlo dňa 28.02.2020 k vadnému plneniu, poskytli žalobcovia žalovanému dodatočnú lehotu v trvaní
do 30.03.2020, v ktorej lehote sa žalovaný okrem iného zaviazal dokončiť zateplenie, ako aj fasádu
rodinného domu ako časti predmetu prevodu. Zo strany žalovaného však k odstráneniu uplatnenej vady

nedošlo, čo odôvodňuje nárok žalobcov v zmysle § 597 odsek 1 Občianskeho zákonníka spočívajúci
v zľave z kúpnej ceny, ktorá suma predstavuje náhradu nákladov vzniknutých žalobcom v dôsledku
vadného plnenia zo strany žalovaného.

8. K argumentácii súdu, že vzťah vzniknutý medzi stranami sporu titulom dodatku č. 1 zo dňa 30.11.2019,

by bolo možné teoreticky kvalifikovať ako osobitný záväzkový vzťah (napr. zmluvu o dielo alebo príkaznú
zmluvu), žalobcovia uviedli že tak dodatok č. 1 zo dňa 30.11.2019, ako ani odovzdávací a preberací
protokol zo dňa 28.02.2020, nepredstavujú samostatné záväzkové vzťahy, ale tieto je nevyhnutné
vyhodnotiť ako súčasti kúpnej zmluvy zo dňa 04.10.2019, ktorú v časti modifikujú resp. vyjadrujú
zákonnú požiadavku na odovzdanie predmetu kúpy zo strany žalovaného ako predávajúceho žalobcom

ako kupujúcim. Závery súdu nie sú ničím nepodložené. Žalobcovia sa nestotožňujú s argumentáciou
súdu, ktorý vyhodnotil dodatok č. 1 zo dňa 30.11.2019 a odovzdávací a preberací protokol zo dňa
28.02.2020 za prejavy vôle, ktoré nespĺňajú § 34 a nasl. OZ vymienené predpoklady určitosti a
zrozumiteľnosti. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo dňa 30.11.2019 k uzavretiu dodatku
č. 1 a dňa 28.02.2020 k spísaniu odovzdávacieho a preberacieho protokolu, ktoré boli spísané v

nadväznosti na nutnosť modifikovania kúpnej zmluvy zo dňa 04.10.2019. Spor vznikol výlučne čo do
výkladu pojmu „vrátane omietky“ (označenie použité v dodatku č. 1 zo dňa 30.11.2019) a do výkladu
pojmu „dokončenie zateplenia a fasády“ (označenie použité v odovzdávacom a preberacom protokole
zo dňa 28.02.2020). Podľa žalobcov pritom z vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybnostívyplýva, že žalobcovia mali v úmysle nadobudnúť stavbu v stave vyhotovenia „štandard“, t.j. v stave
jej zhotovenia v zmysle projektovej dokumentácie, kde sa uvádzala aj finálna vrstva fasádnej omietky
(fasádna farba). Táto skutočnosť bola počas výsluchu verifikovaná zo strany oboch sprostredkovateľov

kúpnopredajného procesu, ktorí vystupovali tak na strane žalovaného (H. J.) ako aj na strane žalobcov
(F. B. D.). Neobstojí konštatácia súdu, že skutkové tvrdenia strán a výpovede svedkov sa v tejto
otázke rozchádzali a v konaní nebol predložený iný dôkaz, ktorým by mohla byť táto skutočnosť bez
akýchkoľvek pochybností ustálená. Rozsudok je v tejto časti zjavne nepreskúmateľný a arbitrárny,
nakoľko z neho nie je zrejmé, či súd vyhodnotil dodatok č. 1 zo dňa 30.11.2019 a odovzdávací a

preberací protokol zo dňa 28.02.2020 pre údajný rozpor s ustanovením § 34 a nasl. OZ za neplatné
právne úkony. Žalobcovia majú naopak za to, že tieto sú čo do svojho obsahu jasné a zrozumiteľné,
nakoľko použité pojmy „omietka“ resp. „fasáda“ ako širší pojem použitý pri spísaní odovzdávacieho a
preberacieho protokolu dňa 28.02.2020 jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností označuje vonkajšie
priečelie budovy vrátane povrchovej úpravy, ktorý výklad predmetného pojmu vyplýva aj z výkladového
jazykovéhoslovníka.Podľažalobcovmožnozvykonanýchdôkazovbezakýchkoľvekpochybnostíustáliť

úmysel žalobcov nadobudnúť dotknutú stavbu vrátane zhotovenej fasády. Žalobcovia pritom ako dôkaz
navrhli vykonať časť projektovej dokumentácie rodinného domu so súpisným číslom XXXX (prevádzaná
stavba) s označením „POHĽAD JUHO-VÝCG., JUHO-ZÁP.“ a „POHĽAD SEVERO-VÝCH., SEVERO-
ZÁP.“, ktorá projektová dokumentácia bola vyhotovená podľa pokynov žalovaného, ako investora, za
účelom realizácie výstavby dotknutého rodinného domu, z ktorého dôkazu je zrejmé, že finálna úprava

povrchu fasády rodinného domu mala byť vykonaná s použitím škrabanej omietky hladkej exteriérovej
jemnozrnnej (tento typ finálnej fasády dali zhotoviť aj žalobcovia). Projektant pri označení finálnej
vrstvy fasádny, túto označuje ako omietku, z čoho je taktiež zrejmé, že aj pojem omietka je odborne
jednoznačné označenie finálnej vrstvy fasády, laicky označovanej ako farba. Žalobcom preto nie je
zrejmé, na základe čoho dospel súd k záveru, že dojednanie strán sporu o zhotovení fasády nie je

jednoznačné. Súd nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov „uveril“ tvrdeniam žalovaného, ktoré
však sú v príkrom rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi. Žalovaný pritom časť svojho záväzku
spočívajúceho v zateplení rodinného domu splnil, avšak fasádu ako takú nedokončil, a to aj napriek
tomu, že k jej dokončeniu sa zaviazal tak pri podpise dodatku č. 1 zo dňa 30.11.2019, ako aj pri podpise
odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa 28.02.2020. Žalobcovia preto žiadali, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 4.263,04
eura s príslušenstvom a prizná im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Žalovaný samostatný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcov sa písomne
nevyjadril.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v neprospech ktorej bolo
napadnuté rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363

CSP)a že odvolatelia použilizákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2
CSP), ktoré nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné, preto bolo potrebné
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec podľa § 391 ods.
1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu so zreteľom na obsah napadnutého rozhodnutia a

uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcov bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na základe
vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci vecne správne, pokiaľ žalobu
žalobcov domáhajúcich sa zaplatenia zľavy z kúpnej ceny nehnuteľností, vo výške nákladov vzniknutých
žalobcom na odstránenie vád stavby, spočívajúcich v nedodaní vrchného omietnutia fasády žalovaným,
zamietol dôvodiac, že kúpna zmluva a v nej určená celková cena predmetu zmluvy, sa nevzťahovala

aj na práce a materiál spojené s finálnou farebnou vrstvou zatepľovacieho systému na fasáde; pretože
predmetom kúpnej zmluvy bol o. i. rodinný dom v stave v čase uzavretia zmluvy; čl. I bod 3 kúpnej
zmluvy určoval stav, do akého mal žalovaný rodinný dom do jeho odovzdania dostavať, do rozsahu
stavby „štandard“, ktorý však v zmysle jeho opisu v čl. I bod 3 neobsahoval údaj, že jeho súčasťoumala byť i finálna farebná vrstva omietky fasády; po dni zápisu vlastníckeho práva žalobcov do katastra
nehnuteľností dňa 08.11.2019 už kúpna zmluva nemohla byť rozširovaná a jej zmeny mohli byť už
len predmetom iných zmluvných vzťahov; zhotovenie finálnej farebnej vrstvy omietky fasády nebolo

v zmluve dojednané ani podľa čl. IV bod 1 v spojení s čl. I bod 1 a ani podľa čl. I bod 3 zmluvy, teda
to nebola vlastnosť predmetu prevodu, ktorý mal vykazovať. Neskôr sa strany dohodli na rozšírení
predmetu vzájomných vzťahov dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 30.11.2019, ktorým rozsah
štandardu rozšírili aj o zateplenie exteriéru vrátane omietky, kedy by mohlo ísť o zmluvu o dielo (prípadne
príkaznú zmluvu), avšak táto by bola v dojednanom predmete zhotovenia omietky neurčitá (§ 37 ods.

1 OZ), pretože vykonaným dokazovaním súd nemal za preukázané, že sa podľa zhodnej vôle strán
malo jednať tiež o finálnu farebnú vrstvu omietky fasády. Tiež prípadný záväzok plniť na základe zmluvy
o dielo zanikol dodatočnou nemožnosťou plnenia tým, že žalobcovia tvrdenú vadu odstránili vo vlastnej
réžii. Potom by prichádzali do úvahy jedine nároky na náhradu škody, resp. vydanie bezdôvodného
obohatenia, splnenie ktorých predpokladov žalobcovia netvrdili a nepreukazovali.

12. Žalobcovia v podanom odvolaní so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie nesúhlasili
a vyčítali mu aj nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť jeho odôvodnenia. Dôvodili, že dodatkom č. 1 zo
dňa 30.11.2019 došlo k modifikácii kúpnej zmluvy v čl. IV. bod 3, kedy boli vymedzené konkrétne
vlastnosti prevádzanej stavby, ktoré mala vykazovať v čase odovzdania nehnuteľností dojednaného
na deň 28.02.2020. Predmet prevodu v zmysle odovzdávacieho a preberacieho protokolu trpel v čase

jeho odovzdania dňa 28.02.2020 početnými vadami, o. i. chýbalo aj zateplenie stavby a zhotovenie
jej fasády. Pokiaľ ide o výklad pojmov „fasáda“ a „omietka“ mali za to, že všetky subjekty zúčastnené
v procese predaja daných nehnuteľností zhodne vypovedali, že žalobcovia mali v úmysle nadobudnúť
dom v stave vyhotovenia „štandard“, ktorý zahŕňal aj finálnu vrstvu omietky. Žalobcom nebolo zrejmé,
ako súd dospel k záveru, že stavbu mali žalobcovia nadobudnúť v stave, v akom bola v čase uzavretia

zmluvy dňa 04.10.2019, keď podľa čl. IV bod 1 kúpnej zmluvy sa uvádza, že kupujúci majú záujem
nadobudnúť nehnuteľnosti v stave, v akom sa nachádzajú podľa kúpnej zmluvy, pričom žalobcami
vymienené vlastnosti predmetu prevodu boli obsiahnuté v ostatných ustanoveniach kúpnej zmluvy.
Potom podľa čl. IV bod 3 kúpnej zmluvy v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 30.11.2019 je zrejmé, že
predmet prevodu nespĺňal žalobcami vymienené vlastnosti, o. i. čo do zateplenia exteriéru vrátane

omietky. Žalovaný sa tieto vady zaviazal odstrániť do 28.02.2020. Žalovaný sa podľa čl. I bod 3 zaviazal
odovzdať rodinný dom v stave štandard, čo zahŕňalo aj zhotovenie fasády vrátane jej farby. Záver súdu,
že po vklade vlastníckeho práva žalobcov nebolo možné kúpnu zmluvu modifikovať neobstojí, pretože
to že kupujúci nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam neznamená, že predávajúci splnil všetky
záväzky z kúpnej zmluvy, preto jeho záväzok ku dňu uzavretia dodatku č. 1 ešte nezanikol. Z dodatku

č. 1 je zrejmé, že na strane predávajúceho boli prekážky brániace mu v odovzdaní predmetu kúpy
v pôvodne dojednanom termíne 30.11.2019, čo si vyžiadalo uzavretie predmetného dodatku, v ktorom
došlo k dohode o zmene termínu odovzdania predmetu prevodu na 28.02.2020. Avšak ani ku dňu
28.02.2020stavbanevykazovalavymienenévlastnostinapriektomu,žekupujúcinehnuteľnostiformálne
prevzali, pričom poskytli žalovanému dodatočnú lehotu do 30.03.2020. Žalobcovia trvali na tom, že

plnenie žalovaného naďalej trpelo vadou, čo odôvodňuje ich nárok podľa § 597 ods. 1 OZ. Žalobcovia
dôvodili, že ani dodatok č. 1, ani odovzdávací a preberací protokol nepredstavujú samostatné záväzkové
vzťahy, ale sú súčasťami kúpnej zmluvy zo dňa 04.10.2019. Preto je aj nesprávny záver súdu o tom,
že tieto dojednania sú neurčité a nezrozumiteľné. Medzi stranami bol pritom iba spor o výklad pojmov
„vrátane omietky“ použité v dodatku č. 1 z 30.11.2019 a pojmu „dokončenie zateplenia a fasády“ použité

v odovzdávacom a preberacom protokole z 28.02.2020. Súd nezohľadnil, že bol preukázaný záujem
žalobcov stavbu nadobudnúť v stave „štandard“, čo v zmysle projektovej dokumentácie zahŕňalo aj
finálnu vrstvu fasádnej omietky – fasádnu farbu. V tomto smere žalobcovia navrhli aj dokazovanie
príslušnoučasťouprojektovejdokumentácierodinnéhodomu,zktorejvyplýva,žefinálnaúpravapovrchu
fasády mala byť vykonaná s použitím škrabanej omietky hladkej exteriérovej jemnozrnnej, pričom

samotný projektant v projekte pri označení finálnej vrstvy fasády, túto označuje za omietku. Je pritom
evidentné, že žalovaný časť svojho záväzku spočívajúceho v zhotovení zateplenia rodinného domu
splnil, avšak fasádu nedokončil.

13. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v jeho

záverochnepreskúmateľnéavnútornerozporné.Predovšetkýmvodôvodnenínapadnutéhorozhodnutia
absentuje logické vyhodnotenie vykonaného dokazovania vo všetkých vzájomných súvislostiach.14. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že predmetom kúpnej zmluvy a v nej
určenej celkovej ceny predmetu kúpy 214.880 eur, boli predávané pozemky a rodinný dom v takom stave
(stupeň rozostavanosti a vybavenia) v akom sa tento dom v čase uzavierania zmluvy nachádzal. Čl. 1

bod 3 zmluvy určoval stav, do ktorého mal žalovaný rodinný dom do jeho odovzdania dňa 30.11.2019
dostavať, resp. doplniť jeho vybavenie, pričom dojednaný stav rozsahu „štandard“ neobsahoval finálnu
farebnú vrstvu omietky fasády. Po vklade vlastníckeho práva do katastra dňa 08.11.2019 kúpna zmluva
nemohla byť rozširovaná. Strany sa neskôr dohodli na rozšírení vzájomných vzťahov dodatkom č. 1, kde
vyhotovenie domu rozšírili o zateplenie exteriéru vrátane omietky, pričom súd dospel k záveru, že by sa

malo jednať o zmluvu o dielo, avšak táto zmluva bola v časti pojmu „omietka“ pre neurčitosť neplatná,
pričom neskôr zanikol záväzok žalovaného z tejto zmluvy o dielo dodatočnou nemožnosťou plnenia,
nakoľko si žalobcovia neskôr túto omietku vykonali vo vlastnej réžii iným subjektom.

15. Súd prvej inštancie však opomína, že nevyhnutnou náležitosťou zmluvy o dielo, je jej odplatný

charakter za zhotovenie diela zhotoviteľom. Tu však nepochybne medzi stranami odplata za zhotovenie
zateplenia rodinného domu a prípadnej exteriérovej omietky, ktoré v čase uzavretia kúpnej zmluvy neboli
súčasťou domu, medzi stranami ani v dodatku č. 1, ani v odovzdávajúcom a preberacom protokole zo
dňa 28.02.2020 dojednaná nebola. Svedkyňa D. K. pritom napríklad uviedla, že pri uzavretí dodatku č.
1, už bola vyplatená dohodnutá kúpna cena 214.880 eur, na základe dodatku už nič navyše vyplatené

nebolo. Z jej výpovede tiež vyplynulo, že hodnota rozostavanej stavby v čase uzavretia rezervačnej
zmluvy mala byť 160.000 eur, pričom kúpna cena bola dohodnutá až na sumu 214.880 eur. Žalovaný
pritom až po podpísaní odovzdávacieho a preberacieho protokolu dňa 28.02.2020 dohotovil zateplenie
rodinného domu. Žalovaný už v odpore voči platobnému rozkazu uvádzal (č. l. 45 spisu), že podľa čl. IV
ods. 3 dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve mal dom odovzdať žalobcom aj so zateplením exteriéru vrátane

omietky, ktoré nemohol uskutočniť z dôvodu poveternostných podmienok, o čom svedčí odovzdávajúci
protokol z 28.2.2020, napokon zateplenie a základné omietnutie uskutočnil a práce žalobcom dodatočne
odovzdal, dokonca zabezpečil odstránenie žalobcami namietané nerovnosti fasádnej omietky, a to
prostredníctvom BAUKO s. r. o., ktorá vytknuté vady žalobcami odstránila, za ktoré práce na odstránenie
nerovností zaplatil žalovaný. Žalovaný teda v odpore nepopiera, že mal vykonať zateplenie vrátane

omietky a že toto zateplenie a základné omietnutie aj vykonal a žalobcom odovzdal. Žalovaný pritom
nenamietal, že by malo ísť o rozšírenie predmetu jeho záväzku v zmysle uzavretej kúpnej zmluvy zo
dňa 04.10.2019, ako ani okolnosť, že by mu žalobcovia okrem kúpnej ceny 214.880 eur mali za tieto
práce niečo navyše zaplatiť. Je zrejmé, že na základe dohody zmluvných strán, malo k odovzdaniu
predmetukúpydôjsťažpovkladevlastníckehoprávažalobcovdokatastranehnuteľností,atonajprvdňa

30.11.2019.Súdprvejinštancietietosúvislostinezohľadnilanevysvetlilsvojzáver,žepredmetomkúpnej
ceny bol rodinný dom v stave v čase uzavretia kúpnej zmluvy, ani záver o tom, že dodatkom č. 1 malo
dôjsť k rozšíreniu predmetu záväzkových vzťahov sporových strán. Takýto záver pritom nekorešponduje
s ust. čl. IV. bod 1 kúpnej zmluvy, podľa ktorého majú žalobcovia záujem kúpiť nehnuteľnosti v stave,
v akom sa nachádzajú podľa ustanovení tejto zmluvy, teda nie v stave v čase jej uzavretia, ako uvádza

súd prvej inštancie. Zároveň sa predávajúci v čl. I bod 3 zaviazal odovzdať rodinný dom v stave
„štandard“. K tomuto pojmu sa pritom vyjadrovali dvaja svedkovia - realitní makléri, ktorí mali za to,
že dom mal byť odovzdaný aj s finálnou fasádnou bielou farbou. Tieto ich výpovede v tejto súvislosti
súd nevyhodnotil.

16. Pokiaľ ide o obsah dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve uzavretého dňa 30.11.2019, t. j. v deň, kedy
mal byť predmet prevodu v zmysle kúpnej zmluvy pôvodne žalobcom odovzdaný, v jeho čl. IV sa
uvádza, že zmluvné strany prehlasujú, že ku dňu spísania dodatku č. 1 nie sú dokončené (to znamená
nevykonané v zmysle dohody podľa kúpnej zmluvy) nasledovné práce: o. i. „zateplenie exteriéru vrátane
omietky“, pričom tieto práce musia byť dokončené najneskôr do 28.02.2020. Súd prvej inštancie pritom

neposkytol žiadny pokus o výklad takéhoto znenia čl. IV. dodatku č. 1 pri ustaľovaní svojho záveru, že
ide o rozšírenie predmetu vzájomných vzťahov, ktoré má povahu zmluvy o dielo podľa § 631 a nasl.
OZ, resp. tiež inej napr. príkaznej zmluvy, ku ktorému záveru už súd prvej inštancie neposkytol vôbec
žiadne skutkové a právne posúdenie. Už vôbec sa súd prvej inštancie nevyporiadava s výslovným
vyjadrením zmluvných strán v odovzdávajúcom a preberacom protokole z 28.02.2020, v ktorom sa

uvádza, že v zmysle podmienok kúpnej zmluvy zo dňa 04.10.2019 a dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve
zo dňa 29.11.2019, je v čase odovzdávania ukončený (rodinný dom, pozn.) do stavu podľa kúpnej
zmluvy a dodatku č. 1 okrem dokončenia zateplenia a fasády z dôvodu nevhodných poveternostných
podmienok. Straty tu teda výslovne uviedli, že zateplenie a fasáda mali byť vykonané už v zmysleuzavretej kúpnej zmluvy. Tieto dokumenty mal pritom vyhotoviť práve zástupca žalovaného (teda nie
žalobcovia), ktorú okolnosť bolo potrebné tiež vziať do úvahy. Podľa následného správania žalovaného,
tento zateplenie domu vykonal, okrem finálnej vrstvy exteriérovej bielej farby omietky. Bez vyhodnotenia

všetkých týchto súvislostí a bez snahy o vykonanie vzájomného výkladu príslušných ustanovení čl. I bod
3 a čl. IV. bod 1 a 3 kúpnej zmluvy z 04.10.2019, v spojení s čl. IV. dodatku č. 1 zo dňa 30.11.2019
a odovzdávajúceho a preberacieho protokolu z 28.02.2020, dospel súd bez ďalšieho k záveru, že
predmetom kúpnej zmluvy bola nehnuteľnosť v stave v čase jej uzavretia a práce uvedené v dodatku
č. 1, predstavovali rozšírenie predmetu kúpnej zmluvy, pričom súd nevysvetlil, či toto rozšírenie bolo

bez/odplatné a z akých dôvodov. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je ani jednoznačné, či samotné
zateplenie považuje súd za súčasť kúpnej zmluvy z 04.10.2019 a z akých dôvodov, keď predtým uvádza
záver, že predmetom kúpy bol rodinný dom v stave uzavretia kúpnej zmluvy, avšak v tom čase dom
jednoznačne zateplený nebol. Ak zateplenie nebolo predmetom kúpnej zmluvy, súd nevysvetľuje, prečo
ho žalovaný bez dohodnutej odplaty napokon v r. 2020 vykonal.

17. Za nepreskúmateľný považuje odvolací súd tiež záver súdu, že použitý pojem „omietka“ je neurčitý
(§ 37 ods. 1 OZ), teda že v konaní vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že má predstavovať
finálnu farebnú vrstvu omietky fasády. Tento svoj záver oprel súd prvej inštancie iba o stručné
konštatovanie, že skutkové tvrdenia strán a výpovede svedkov J., D. a K. sa rozchádzali a v konaní
nebol predložený iný listinný dôkaz, ktorým by táto skutočnosť mohla byť bez pochybností vyjasnená.

Súd prvej inštancie však na tomto mieste neposkytuje hodnotenie výpovedí a svedkov vo vzájomných
súvislostiach, neuvádza, na ktoré okolnosti z ich výpovedí prihliadal, čo z nich zistil a ako ich jednotlivo
z hľadiska ich dôveryhodnosti a napokon aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil. Neposkytol ani
výklad príslušných ustanovení dodatku č. 1 a odovzdávajúceho protokolu, keď v dodatku č. 1 sa
uvádza termín „zateplenie exteriéru vrátane omietky“ a v odovzdávajúcom protokole termín „dokončenie

zateplenia a fasády“. Oba použité termíny pritom osobitne rozlišujú jednak zateplenie a osobitne potom
buď omietku alebo fasádu. Súd nevysvetlil, prečo ak vonkajšia farebná vrstva omietky fasády nemala byť
v zmysle dojednaní súčasťou dohodnutého zateplenia, by sa v týchto zmluvách (dodatku a protokole)
okrem pojmu zateplenie, osobitne uvádzalo ešte aj nanesenie tzv. sivého lepidla, ktoré malo podľa
žalovaného predstavovať použitý pojem omietka alebo fasáda, ktoré sivé lepidlo však predstavuje

vrstvu pred nanesením fasádnej farby omietky, teda je nevyhnutne súčasťou zateplenia, t. j. bez neho
zateplenie nie je kompletné. Tu bolo potrebné prihliadnuť aj na výsledky dokazovania výsluchom strán
a svedkov, kde najmä realitní makléri (a to aj maklér žalovaného) sa k tejto otázke relevantne vyjadrovali.

18. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ právny úkon musí byť vykonaný slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne. Uvedená definícia náležitostí prejavu vôle vyžaduje, aby uskutočnený právny úkon bol
formulovaný spôsobom umožňujúcim druhému účastníkovi zoznámiť sa s ním a vnímať jeho zdelenie
v pochopiteľnej forme (požiadavka zrozumiteľnosti) a aby aspoň jeho výkladom podľa § 35 OZ bolo
zistiteľné, aký obsah ním mal byť vyjadrený a čo je konkrétne predmetom dojednania (požiadavka
určitosti).

19. Súd nemôže rezignovať na výklad právneho úkonu, resp. použitého pojmu v tomto právnom úkone,
t.j. stroho skonštatovať jeho neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť, ale musí zisťovať obsah úkonu a pokúsiť
sa cestou výkladu odstrániť túto jeho neurčitosť či nezrozumiteľnosť. Súd napr. podľa judikatúry musí
prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu, zisťovať vôľu strán v dobe uzavretia zmluvy a pri tom môže

prihliadnuť aj na následné správanie strán. Zároveň je súd povinný prihliadať na to, že v súkromnom
práve sa aplikuje zásada pacta sunt servanda (zmluvy sa musia dodržiavať). Znamená to, že úkon
bude pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť neplatný len vtedy, ak sa súdu napriek riadne vykonanému
výkladu(gramatickému,logickému,systematickémučiteleologickému)ustanovenízmluvybeztoho,aby
obsah zmluvy nahrádzal, napriek posúdeniu správania zmluvných strán (vrátane správania následného,

nielen pri uzavretí zmluvy), prihliadnutia na zásadu, že zmluvy sa majú dodržiavať a pri uprednostnení
platnosti zmluvy pred jej neplatnosťou, naďalej nepodarí odstrániť jej neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť.
Len takto podrobne súdom posúdený úkon bude možno považovať podľa § 37 ods. 1 OZ za neplatný.

20. Pretože súd prvej inštancie všetky vyššie uvedené skutočnosti vo svojom rozhodnutí nezohľadnil

a ani neposkytol dostatočné vysvetlenie svojich záverov, ktoré sú stručné a nezohľadňujú výsledky
súdom vykonaného dokazovania vo všetkých vzájomných súvislostiach a nepokúsil sa ani o vykonanie
výkladu sporných pojmov („zateplenie exteriéru vrátane omietky“ a „dokončenie zateplenia a fasády“),je rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho záveroch nepreskúmateľné a pri posúdení nároku žalobcov
na zaplatenie finančného ekvivalentu predčasné.

21. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivýproces,zaručenéhočl.6ods.1Dohovoru.TotoprávojepodľajudikatúryÚstavnéhosúduSR
implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje,
akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je
nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery

súdupriuplatňovaníprípadnýchopravnýchprostriedkov.Civilnýsporovýporiadokupravujevustanovení
§ 220 ods. 2 základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku tak, aby
z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť.

22. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa

vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd

odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie
tohto odklonu.

23. Treba vychádzať zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov v čl. 15 základných princípov
CSP a v § 191 ods. 1 CSP, ktorý je limitovaný požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami

súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi
závermi. Súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Je však
povinný v odôvodnení náležite vyhodnotiť dôkaznú situáciu. Hodnotiaca úvaha súdu nie je svojvoľná,
pretože súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah.

24. Povinnosťou súdu je vždy sa vyrovnať s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv
na rozhodnutie. Judikatúra ESĽP zdôrazňuje, že je potrebné podľa okolnosti veci dať odpoveď
na rozhodujúce argumenty. Z odôvodnenia sa teda strana má dozvedieť o dôvodoch prijatia,
či odmietnutia jej argumentu. Samotné konštatovanie že argument je irelevantný, nezodpovedá

požiadavke riadneho odôvodnenia. Preto nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov
smerujúci k jednostranným záverom (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/2008). Ak sa
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada relevantným spôsobom so zásadnou námietkou
sporovej strany, treba absenciu argumentácie všeobecného súdu považovať za prejav arbitrárnosti
a porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (Ústavný súd SR, sp. zn. II. ÚS 410/2006).

25. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

26. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

27. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby

určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

28. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporunaspravodlivýproces,totoprávozaručujúvpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky

okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz
Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/
a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I.ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

29. Súd sa teda v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež
s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky
kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel,

ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky,
vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie
súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

30. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami

strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

31.Akpotomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP
v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

32. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho

vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických
a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá
aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie
len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda
existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené,

nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).

33. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
(neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať
ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, ktorý náležite nevysvetlil
prijaté skutkové a právne závery poukazom na vykonané dokazovanie a ktorého medzery v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia sú tak hlboké, že ich nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil
a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

34. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyššie vyslovenými právnymi názormi
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude riadne v súlade s platnou procesnou normou vykonať
stranami navrhované pre vec relevantné dôkazy, skutkový stav opätovne komplexne vyhodnotiť,
na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia, a predovšetkým pri

opätovnom posúdení veci, sa náležite vysporiadať so všetkými relevantnými argumentmi sporových
strán, najmä sa vysporiadať s výkladom znenia príslušných ustanovení kúpnej zmluvy, dodatku č. 1
a odovzdávajúceho protokolu vo vzájomných súvislostiach, ako aj v súvislosti s výpoveďami strán a
vypočutých svedkov, potom vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite v
súladesust.§220ods.2,3,4CSPodôvodniť,tedauviesť,akédôkazysúdprvejinštancievykonal,prečo

niektoré navrhované dôkazy nevykonal, ako jednotlivé dôkazy vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil,
kakýmskutkovýmzisteniamnazákladetaktovykonanéhodokazovaniadospelaakovecprávneposúdil.

35. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, včítane náhrady trov
tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

36. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné.