Uznesenie Judgement was issued on Thursday, October 1, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 22Ek/1807/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125336747
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gálfyová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125336747.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598 právne zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát
so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 42 185 190, proti povinnému: A. A.,
nar. X.X.XXXX, podľa lustrácie občan B. C. D. E., posledné trvalé bydlisko F. G. H. X, XXX XX B. B.,
o vymoženie pohľadávky vo výške 331,42 EUR s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na vykonanie exekúcie v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 399,32
Eur od 27.05.2002 do 20.12.2019, úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 384,32 Eur
od 21.12.2019 do 17.06.2021, úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 369,12 Eur
od 18.06.2021 do 30.11.2022, úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 352,92 Eur od
01.12.2022 do 13.05.2024 a úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 331,42 Eur od

14.05.2024 do zaplatenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 18.6.2025, domáhal od
povinného vymoženia 331,42 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - platobného rozkazu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Rob/533/02 zo dňa 12.8.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 27.12.2002 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Oprávnený k návrhu priložil Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Er/966/2003 zo dňa
28.5.2024, právoplatné dňa 9.7.2024, ktorým súd určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie uplynutím
rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z uvedeného je zrejmé, že sa jedná o repodaj, tzv.
„opätovný návrh“ po ukončení „starej“ exekúcie.

3. Podľa § 233a Exekučného poriadku, postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom
2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon.

4. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej „Zákon o starých exekúciách“), ak tento zákon neustanovuje inak,

na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

5. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma
návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie
exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom

oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d)alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky
proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

6. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom
uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, pripadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne nebol plnený. Súd je v exekučnom
konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,

ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na
vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa §53 ods. 3 Exekučného poriadku,
pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by
došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa §
61k ods. 1 Exekučného poriadku.

7. V rámci preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie súd pristúpil k posúdeniu dôvodnosti
predmetného návrhu na vykonanie exekúcie a nároku priznaného exekučným titulom v zmysle aktuálnej
judikatúry. Súd v tomto smere poukazuje na zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu Slovenskej
republike prijatého v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 zo dňa

15.06.2022, podľa ktorého je s poukazom na § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku exekučný
súd oprávnený a povinný vykonávať hmotnoprávny prieskum vymáhaného nároku v prípade, ak sa
tento vymáha na podklade platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom priznaného
titulom spotrebiteľskej zmluvy, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní a od doručenia
platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil, pretože by

inak rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu
ochranu. Ústavný súd predmetné stanovisku prijal vychádzajúc predovšetkým z rozsudku súdneho
dvora C-448/17 a majúc na zreteli záväzky Slovenskej republiky vyplývajúci jej z postavenia členského
štátu Európskej únie, v záujme dosiahnutia cieľov smernice 93/13/EHS a v záujme reálnej garancie
práva na súdnu ochranu ústavný súd akcentuje, že je nevyhnutné interpretovať predmetné ustanovenie

eurokonformne, a to tak, že za situáciu predpokladanú § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku („...
v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky“) je
nutné považovať aj stav, keď v konaní o vydanie platobného rozkazu síce bolo možné namietať alebo
preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, avšak právomoc na vydanie platobného rozkazu bola
zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi a vyšší súdny úradník platobný rozkaz vydal, možnosť podania

odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala,
aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil.

8. Spôsobom podľa bodu 7. tohto uznesenia je možné zrevidovať nedostatok, ktorým je postihnuté
základné konanie - konanie o vydanie platobného rozkazu (platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym

úradníkom, resp. súdnym tajomníkom, možnosť spotrebiteľa podať odpor v lehote iba 15 dní
od doručenia platobného rozkazu, nutnosť odpor vecne odôvodniť, čo v súhrne vyvoláva stav
nezabezpečenia možnosti skúmania neprijateľných zmluvných podmienok sudcom) vyčítaný Súdnym
dvorom tak, že priestor na ex offo kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok je daný
v štádiu vykonávacieho konania. Iba taká interpretácia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku,

podľa ktorej všeobecnému súdu v exekučnom konaní prináleží skúmať exekučný titul - platobný rozkaz
vydaný vyšším súdnym úradníkom z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má
pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní, zodpovedá
naplneniu cieľov sledovaných smernicou 93/13/EHS (III. ÚS 324/2021-49).“ (Nález ÚS SR sp. zn. I.

ÚS 650/2022 zo dňa 02. 02. 2023) Zjednocujúce stanovisko Ústavný súd SR aplikoval už vo viacerých
exekučných veciach (vedených nielen tunajším súdom) , možno spomenúť napr. nález ÚS SR sp. zn.
III. ÚS 324/2021 zo dňa 14. 07. 2022, nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 650/2022 zo dňa 02. 02. 2023 či nález
ÚS SR sp. zn. I. ÚS 648/2022 zo dňa 02. 02. 2023.

9. Súd v danej veci zistil, že exekučný titul v tomto konaní - platobný rozkaz Okresného súdu Banská
Bystrica. sp. zn. 1RoB 533/02 zo dňa 12.8.2002 bol vydaný súdnym tajomníkom, z tohto dôvodu v
danej veci ex offo preskúmaval existenciu neprijateľných súdnych podmienok v zmysle vyššieuvedenej
judikatúry.10. Podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné

zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou .

11. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.

12. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie požaduje vymoženie istiny vo výške 331,42 Eur spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy zo sumy 399,32 Eur od 27.05.2002 do 20.12.2019,
úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 384,32 Eur od 21.12.2019 do 17.06.2021, úroku z
omeškaniavovýške0,25%dennezosumy369,12Eurod18.06.2021do30.11.2022,úrokuzomeškania
vo výške 0,25 % denne zo sumy 352,92 Eur od 01.12.2022 do 13.05.2024 a úroku z omeškania vo výške

0,25 % denne zo sumy 331,42 Eur od 14.05.2024 do zaplatenia Jedná sa o úrok z omeškania vo výške
0,25 % denne, t. j. ročne vo výške 91,25 % - takmer 100 % ročný úrok z vymáhanej istiny.

13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.2002 (ďalej
len ako „Občiansky zákonník“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov

nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

16. Podľa § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

17. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 31.12.2002
(ďalej aj ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva,
ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje.

18. Podľa § 23a ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, v znaní účinnom do 31. 12. 2002, typová zmluva
nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä

1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;

b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

19. Z uvedeného je zrejmé, že exekučný súd nemôže odmietnuť preskúmanie exekučného titulu
- platobného rozkazu, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom, resp. súdnym tajomníkom, na
podklade spotrebiteľskej zmluvy, možnosť podania odporu bola limitovaná na lehotu 15 dní od doručenia

platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ takýto odpor vecne odôvodnil. Súd sa
oboznámil so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje a
zistil, že zmluva o úvere, z ktorej vyvodzuje oprávnený svoj nárok vymáhaný v exekučnom konaní, bola
podpísanámedzioprávnenýmapovinným,pričompovinnýjespotrebiteľom,nakoľkojefyzickouosobou,ktorá pri uzatvorení zmluvy o úvere nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, keďže
povinný bol v zmluve označený menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a
trvalým pobytom. Oprávnený je veriteľom, nakoľko je právnickou osobou, ktorá ponúka alebo poskytuje

úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

20. Posúdením danej zmluvy má súd za preukázané, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Súd zistil, že
výška úrokov z omeškania nebola priznaná v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 vykonávacím Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. Súd považuje za nesporné, že vymáhaný

nárok vznikol v súvislosti so zmluvou o úvere č. 6010626 zo dňa 24.04.2002, pričom uvedená zmluva
bola vyhodnotená ako zmluva spotrebiteľská. Súd nepopiera charakter zmluvy o úvere ako absolútneho
obchodu,ktorýsaspravujeustanoveniamiObchodnéhozákonníka.AplikáciaObchodnéhozákonníkaby
však znamenala spochybnenie režimu ochrany práv spotrebiteľa obsiahnutého v právnych predpisoch
upravujúcich spotrebiteľské vzťahy. Aj keď v čase uzavretia zmluvy o úvere ešte Občiansky zákonník
neobsahoval úpravu spotrebiteľských zmlúv, na zmluvný vzťah oprávneného a povinného je potrebné

aplikovať právnu úpravu zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.

21. Ustanovením § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. (účinným od 1. januára 2000 do 24. novembra
2004) bol do práva Slovenskej republiky vnesený pojem tzv. „typovej“ zmluvy, ktorou sa rozumela
zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy

podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa § 23a ods. 2 tohto zákona typová zmluva nesmela
obsahovať: a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi
právamiapovinnosťamizmluvnýchstrán,najmä1.podmienky,ktoréviažupredajvýrobkunaposkytnutie
služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby a 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje
predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho

ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; resp. b) podmienky, ktoré
sú v rozpore s dobrými mravmi. V období od 25. novembra 2004 do 30. júna 2007 potom zmenené
znenie § 23a zákona č. 634/1992 Zb. už definovalo „typové“ zmluvy ako zmluvy „spotrebiteľské,“
ktorými boli zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že

spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Občiansky zákonník následne definoval
spotrebiteľské zmluvy v „obnovenom“ ustanovení § 52, a to od 1. apríla 2004. Hoci zmluva o úvere
uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 20.12.2001 nemohla spadať do definície spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 04. 2004, nemôže byť sporu o tom, že táto
zmluva bola a je typovou (spotrebiteľskou) zmluvou v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení

účinnom do 31. 03. 2002, keďže tu išlo o zmluvu uzavretú (formálne) podľa Obchodného zákonníka, a
jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil ani nemal možnosť ovplyvniť.

22. Súd na tomto mieste tiež uvádza, že účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva

a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa
od neho nemožno odchýliť (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Súdna prax je jednotná v tom, že
z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č.
87/1995 Z. z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie
nie je prípustné. Ak sa úroky z omeškania dohodnú, musia mať primeranú výšku, ktorá nesmie byť v

rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohoda o úrokoch z omeškania, ktorých
výškaprekračujehornúhranicustanovenúzákonom,jevzmysle§39Občianskehozákonníkaabsolútne
neplatným právnym úkonom. Pre určenie výšky úroku z omeškania je rozhodujúce, kedy sa dlžník dostal
do omeškania.

23. Súd má v danej veci za preukázané, že povinný sa s vrátením poskytnutého úveru dostal do
omeškania dňa 27.05.2002. Súd zistil, že v občianskoprávnych vzťahoch v zmysle v tom čase platného
§ 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. bola výška úrokov z omeškania počítaná ako dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. V období, kedy sa povinný dostal do omeškania, bola základná úroková sadzba NBS

vo výške 8,25 %. Keďže v danom prípade dojednaný úrok z omeškania predstavoval výšku 91,25 %
ročne(0,25%denne)oprotizákonnémuúrokuzomeškaniavsadzbe8,25%ročne,súduvádza,žetakto
dojednaný a následne priznaný úrok z omeškania je jednoznačne v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Zb., ktoré kogentne stanovujú hornú hranicuúrokovzomeškaniavobčianskoprávnychvzťahoch,ktorýmspotrebiteľskývzťahjednoznačneje,pričom
prekročenie tejto hranice nie je prípustné.

24. Potrebné je doplniť, že prijateľnosť (ale tiež neprijateľnosť) konkrétnej zmluvnej podmienky a tak i
jej platnosť (resp. neplatnosť) sa musí posudzovať vo vzťahu k príslušnému zmluvnému dojednaniu v
podobe zadefinovanej dohodou účastníkov právneho vzťahu Každá zmluvná strana takto znáša riziko
naformulovania príslušnej podmienky celkom určitým spôsobom; spotrebiteľ riziko, že pre prípad nie
celkom uváženého pristúpenia na určitú podmienku a následného neopodstatneného dovolania sa ním

neprijateľnosti ho podmienka bude zaväzovať a dodávateľ naopak riziko, že podmienka majúca mu
poslúžiť,neobstojí.Takétozmluvnédojednaniepredstavujehrubýnepomermedzivzájomnýmiplneniami
a je v rozpore s dobrými mravmi, a to z dôvodu, že v danom prípade nešlo o čisto obchodnoprávny vzťah,
ale o vzťah spotrebiteľský, teda občianskoprávny. V rámci zmluvy o úvere výšku úroku z omeškania
nebolo možné dojednať, pretože sa jednalo o spotrebiteľský (občianskoprávny) vzťah, v ktorom sa úrok
z omeškania spravuje § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom,

že v exekučnom titule uvedený úrok z omeškania podstatným spôsobom presahuje obvyklú úrokovú
mieru stanovenú Národnou bankou Slovensko pre úroky z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch, v
čoho dôsledku úrok z omeškania z exekučného titulu bol priznaný v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 vykonávacím Nariadením Vlády SR č. 87/1995 Z. z. Navyše, exekučný súd
alebo oprávnený nemôžu moderovať, resp. zmeniť daný úrok z omeškania priznaný exekučným titulom

na zákonný ako to požadoval oprávnený, nakoľko úrok z omeškania bol v exekučnom titule priznaný
nie ako zákonný úrok z omeškania, ale ako dohodnutý úrok z omeškania vychádzajúci z neprijateľných
zmluvných podmienok.

25. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MObdo

5/2009 zo dňa 26.11.2009, podľa ktorého: „Vzhľadom na väzbu dôvodov, ktoré viedli k dohodnutiu
konkrétnej výšky úrokov z omeškania (1 % denne) a okolnostiam, ktoré ich sprevádzali, ako aj na väzbu
dôvodov nesplnenia zabezpečeného záväzku a v konečnom dôsledku dopadom priznania dojednaného
úroku z omeškania vo výške 1% za každý deň omeškania, ktorý podľa priznania oboch súdov z časti
istiny v sume 39 200 Sk predstavoval 365 % ročne, možno konštatovať, že v danom prípade išlo zo

stranyžalobcuoporušeniezásadpoctivéhoobchodnéhostyku.Zaneprimeranevysoký,atedavrozpore
s dobrými mravmi, možno považovať aj úrok z omeškania vo výške 0,1% denne, keď vzhľadom na dĺžku
trvania súdneho sporu je suma takto určených úrokov z omeškania pri pohľadávke na zaplatenie 54 375
Sk celkom 274 267,50 Sk (9 104,01 Eur), teda viac ako 504% a pri pohľadávke na zaplatenie 18 575 Sk
celkom 93 042,18 Sk (3 088,43 Eur), teda viac ako 500%. Túto skutočnosť je preto potrebné posudzovať

aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi,
ktorý platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy a podľa ktorého absolútne neplatným je každý právny
úkon, ktorý sa svojim obsahom alebo účelom dobrým mravom prieči. Je potrebné zdôrazniť, že aj na
zmluvnom základe spočívajúce úroky z omeškania podliehajú rovnako ako úroky z pôžičiek a z úverov
hraniciam rozporu s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi nastáva z dôvodu hrubého nepomeru

medzi vzájomnými plneniami zmluvných strán, ktoré spočívajú v dojednaní neprimeranej výšky úrokov
z omeškania či zmluvnej pokuty. Neprimeranosť konkrétneho dojednania spočíva najmä v hrubom
nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom alebo práv a povinností jednej zmluvnej
strany.“

26. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že v časti uplatneného úroku z omeškania
je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods.3 písm. e) Exekučného
poriadku. V danom prípade sa jedná o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom dojednanie o
úrokoch z omeškania výrazne presahujúcich zákonnú výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych
vzťahoch, ktoré boli následne v tejto nezákonnej výške priznané exekučným titulom, súd vyhodnotil ako

neprijateľnú zmluvnú podmienku, v dôsledku čoho je tu daný dôvod pre čiastočné zamietnutie návrhu
na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku a preto súd návrh na vykonanie
exekúcie v časti úrokov z omeškania uvedených vo výrokovej časti uznesenia v zmysle § 53 ods.3 písm.
e)vspojenís§53ods.4Exekučnéhoporiadkuzamietoltak,akojeuvedenévovýrokutohtorozhodnutia.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.