Uznesenie ,
Odmietajúce podanie, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010178
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3820010178.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 22. mája 2025 prejednal odvolania obžalovaných A. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. B., trvale bytom B.
XXXX, D. E., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom C., G. H. XXX/X, a F. C., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale
bytom I. J., ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/35/2020 zo dňa 02.12.2024

a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok
vo výroku o treste týkajúcom sa obžalovaného A. A. B..

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec v tejto časti vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

II.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), e), ods. 3 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výrokoch o vine,
o treste a o náhrade škody týkajúcich sa obžalovaného D. E..

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec v tejto časti vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

III.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného F. C. zamieta, pretože bolo podané oneskorene.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/35/2020 zo dňa 02.12.2024 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bolo rozhodnuté nasledovne (citácie):

Obžalovaní:

1/ A. A. B., nar. X.X.XXXX v C. B., trvale bytom B., C. XXXX,

2/ F. C. K., nar. XX.X.XXXX v L., trvale bytom B. M. B., t. č.
v UVTOS Dubnica nad Váhom,

3/ D. E., nar.XX.X.XXXX v F., trvale bytom C., G. XXX/X,4/ A. F. F., nar. XX.X.XXXX v B., trvale bytom B., B. XXXX/X,

5/ F. C., nar. X.XX.XXXX v B., trvale bytom J. N. XXX, prechodne bytom C., O. XX/XX,

sú vinní, že

v bode 1. obžalovaný A. A. B. po predošlej vzájomnej dohode s obžalovaným F. C. K.:

dňa 11.5.2016, v presne nezistenom čase, v Trenčíne na Námestí sv. Anny 3, v pobočke H., P. Q.
D., Q. sa pokúsili neoprávnene získať peniaze z bankového účtu č. D. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX spoločnosti SAM REMO, s.r.o., so sídlom Košice, Jarmočná 2, IČO: 31718973, ktorej konateľom
a zároveň disponentom s účtom je F. L. Q., a to tým spôsobom, že disponovali informáciou, že na
bankovom účte je zostatok finančných prostriedkov v celkovej sume najmenej 200.000 eur a banku

požiadali o výber hotovosti v sume 10.000 eur a zbytok finančných prostriedkov na účte žiadali previesť
na účet spoločnosti SABHA GROUP, s.r.o. so sídlom Bratislava, Klincová 37/B, IČO: 44949642
č. XXXXXXXXXX vedený v H., P. Q. D., a. s., kde oprávneným disponentom s účtom spoločnosti SABHA
GROUP, s.r.o., bol obžalovaný F. C. K., pričom v banke k žiadosti predložil obžalovaný A. A. B. svoj
občiansky preukaz

č. R. a falošné plnomocenstvo uzavreté dňa 11.5.2016 v Trenčíne medzi splnomocniteľom spoločnosťou
SAM REMO, s.r.o., v zastúpení osobou F. L. Q.
asplnomocnencomA.B.,nar.X.X.XXXX,soverenímobochpodpisovvTrenčínedňa11.5.2016unotára
O. C. S. E., na základe ktorého bol splnomocnenec A. A. B. oprávnený, okrem iného aj disponovať s
finančnými prostriedkami na účte

č. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom toto falošné splnomocnenie zabezpečil a zároveň v mene
osobyF.L.Q.malpodpísaťobžalovanýF.C.K.azároveňhovmenesvojejosobypodpísalajobžalovaný
A. A. B., no k dokonaniu skutku neprišlo, pretože pracovníčky H., P. Q. D., Q., pobočka Trenčín pri
žiadosti
o výber hotovosti páchateľom oznámili, že na účte je iba disponibilný zostatok 2983,54 eur a zároveň

ukončili stretnutie, nakoľko mali podozrenie, že žiadosť o výber hotovosti je neoprávnená, čím teda
banka výber ani prevod finančných prostriedkov nerealizovala, pričom v prípade ich zrealizovania by
vznikla spoločnosti SAM REMO, s.r.o., so sídlom Košice, Jarmočná 2, IČO: 31718973 škoda vo výške
2983,54, čo bol zostatok finančných prostriedkov v tom čase na danom účte,

dňa 16.5.2016 v presne nezistenom čase, v Žiline, na ulici Veľká okružná 59A,
v pobočke H., P. Q. D., Q., sa obžalovaný A. A. B. pokúsil neoprávnene získať peniaze z bankového
účtu č. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX majiteľa F. L. Q. a to tým spôsobom, že chcel vybrať
finančnú hotovosť v sume 10.000 eur, pričom k žiadosti o výber predložil pracovníkovi banky svoj
občiansky preukaz č. R. XXXXXX a falošné plnomocenstvo, uzavreté dňa 11.5.2016 v Trenčíne medzi

splnomocniteľom F. L. Q., nar. XX.X.XXXX a splnomocnencom A. A. B., nar. X.X.XXXX s overením
oboch podpisov v Trenčíne dňa 11.5.2016 u notára O. C. S. E.,
na základe ktorého je splnomocnenec A. A. B. oprávnený, okrem iného, disponovať
s finančnými prostriedkami na účte č. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného na osobu F. L. Q.,
pričom toto falošné splnomocnenie pre A. A. B. zabezpečil, prerobil verziu textu plnej moci, ktorá bola

pôvodne predkladaná už dňa 11.5.2016
v Trenčíne na pobočke H., P. Q. D., Q. a zároveň v mene osoby F. L. Q. podpísal obžalovaný F. C. K. a
zároveňhovmenesvojejosobypodpísalajobžalovanýA.A.B.,nokdokonaniuskutkuneprišlo,nakoľko
banka výber pre podozrenie z trestného činu nezrealizovala, pričom v prípade zrealizovania výberu by
osobe F. L. Q., nar. XX.X.XXXX, tr. byt. D. Q., O., E. XXXXX, vznikla škoda vo výške 10.000 eur,

v bode 2.

obžalovaný A. A. B. dňa 31.8.2016 v čase približne o 14.30 hod., v C.
M. H. T. K. XX, v pobočke H., P. Q. D., Q.,

po predchádzajúcej dohode s obžalovaným D. E., A. F. F. a F. C., sa pokúsil neoprávnene získať peniaze
z bankového účtu D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX majiteľa F. L. Q., pričom miesto výberu určili
obžalovaní D. E. a A. F. F., na čo obžalovaný A. A. B. požiadal bankuo výber hotovosti v sume 5000 eur s dátumom výberu hotovosti na deň 5.9.2016 a prevod finančných
prostriedkov s dátumom splatnosti 2.9.2016 a to v sume 90.000 eur na účet D. patriaci spoločnosti GOLD
MINES, s.r.o., so sídlom Česká republika, Ostrava, Trocnovská 773/6, IČO: 28579895, kde oprávneným

disponentom bol obžalovaný A. A. B. a taktiež požiadal o prevod finančnej sumy 140.000 eur na účet D.
patriaci spoločnosti ORA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kopčianska 20, IČO: 31343686, kde oprávneným
disponentom bol obžalovaný F. C., ktorý zároveň vykonával dozor nad konaním obžalovaného A. A. B.
na pobočke v banke, pričom obžalovaný A. A. B. k žiadosti predložil pracovníkovi banky občiansky
preukaz č. R. XXXXXX evidovaný na svoju osobu a falošné plnomocenstvo uzavreté dňa 11.5.2016 v

Trenčíne medzi splnomocniteľom F. L. Q.
a splnomocnencom A. A. B., nar. X.X.XXXX, s overením oboch podpisov v Trenčíne dňa 11.5.2016
u notára O. C. S. E., podľa ktorého F. L. Q. mal splnomocniť osobu A. A. B., okrem iných úkonov
aj k akémukoľvek neobmedzenému disponovaniu s peňažnými prostriedkami na účte D. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, pričom obžalovaní D. E. a A. F. F. mali zabezpečiť prerobenie tejto plnej moci
do predkladanej podoby u neznámej osoby, nakoľko v pôvodnej verzii, ktorá bola predkladaná už dňa

16.5.2016 v Žiline, Veľká okružná 59A, na pobočke H., P. Q. D., Q., (skutok č. 1) sa vyskytovala pisárska
chyba, no k dokonaniu skutku neprišlo, nakoľko banka výber ako aj prevod finančných prostriedkov pre
podozrenie
z trestného činu nezrealizovala, pričom v prípade ich zrealizovania by osobe F. L. Q., nar. XX.X.XXXX,
byt. D. Q., O., E. XXXXX, vznikla škoda

vo výške 235.000 eur,

teda

obžalovaný A. A. B., obžalovaný F. C. K. v bode 1.,

spoločným konaním sa dopustili konania bezprostredne smerujúceho k dokonaniu trestného činu,
ktorého sa obžalovaní dopustili v úmysle na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatiť tým, že
uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu, avšak k dokonaniu trestného
činu nedošlo,

obžalovaný A. A. B., obžalovaný D. E., obžalovaný A. F. F., obžalovaný F. C. v bode 2.

spoločným konaním sa dopustili konania bezprostredne smerujúceho k dokonaniu trestného činu,
ktorého sa obžalovaní dopustili v úmysle na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatiť tým, že

uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu, avšak k dokonaniu trestného
činu nedošlo,

tým spáchali

obžalovaný A. A. B., obžalovaný F. C. K. v bode 1.

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona účinného v čase vyhlásenia rozsudku (ďalej
Tr. zák.) formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona,

obžalovaný A. A. B., obžalovaný D. E., obžalovaný A. F. F., obžalovaný F. C. v bode 2.

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona účinného v čase vyhlásenia rozsudku (ďalej
Tr. zák.) formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1

Trestného zákona a za to sa

odsudzujú:

Obžalovaný A. A. B.

Podľa § 221 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody
v trvaní 15 ( pätnásť) mesiacov nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraduje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný F. C. K.

Podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona,
pretože má za to, že trest odňatia slobody 7 (sedem) rokov, 6 (šesť) mesiacov v ústave na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina č. 36T 136/17 v

spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č. 1To/67/20, zo dňa 20.10.2020 je na ochranu spoločnosti
a nápravu páchateľa dostatočný.

Obžalovaný D. E.

Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, výkon

ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Obžalovaný A. F. F.

Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, výkon
ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú
dobu v trvaní 24 ( dvadsaťštyri) mesiacov.

Obžalovaný F. C.

Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov, výkon
ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený F. L. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom E., U. V. X, s
nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Napadnutý rozsudok však nenadobudol právoplatnosť v prípade obžalovaných A. A. B. a D. E., pretože:
· obžalovaný A. A. B. podal proti nemu písomne v zákonnej lehote odvolanie voči výroku o treste, ktorý

sa ho týkal,
· obžalovaný D. E. zahlásil proti nemu ihneď po jeho vyhlásení priamo
do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie voči všetkým jeho výrokom, ktoré sa ho týkali.

Obžalovaný A. A. B. v písomných dôvodoch odvolania výslovne uviedol, že podáva odvolanie voči

výroku,ktorýmmuboluloženýnepodmienečnýtrestodňatiaslobody,pretožemázato,žetýmtovýrokom
rozhodol súd prvého stupňa nesprávne. Navrhol, aby mu odvolací súd uložil podmienečný trest odňatia
slobody.

Obžalovaný D. E. v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol aj to, že vo vzťahu

k jeho osobe a jeho odsúdeniu z písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na
základe akých dôkazov mal byť uznaný vinným. Má za to, že z vykonaného dokazovania nevyvstal
žiaden priamy či nepriamy dôkaz, na ktorom by bolo možné postaviť jeho odsúdenie. V napadnutom
rozsudku sú len vymenované dôkazy, ich opis, avšak absolútne absentuje uvedenie miery významu
vo vzťahu k jeho osobe. Z ich opisu nie je zrejmé, akým spôsobom preukazujú jeho podiel na

páchaní skutku. Napokon žiaden z vykonaných dôkazov nepreukazuje, že splnomocnenie, ktoré malo
oprávňovať spoluobžalovaného A. B. na výber finančnej hotovosti z účtu patriaceho poškodenému, malo
byť falošné. Poukázal pritom na zásadu in dubio pro reo s tým, že v prípade jeho osoby nastala tzv.
dôkazná núdza. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na nové prejednanie a rozhodnutie.

Voči napadnutému rozsudku podal napokon písomne odvolanie i obžalovaný F. C.. Uviedol v ňom najmä
to, že je nevinný.***

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, zistiac najskôr dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 Tr.

por. v prípade odvolania obžalovaného F. C.,
na podklade podaných odvolaní aj obžalovaných A. A. B. a D. E. preskúmal v rozsahu a z dôvodov
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako i správnosť
postupu konania im predchádzajúceho. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj
na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, avšak odôvodňovali by podanie dovolania podľa

§371ods.1Tr.por.Nazákladetohtosvojhopostupuvuvedenýchzákonnýchmedziachdospelkzáveru,
že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť aj z iných ako týmito obžalovanými uvádzaných dôvodov.

Podľa § 321 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

e) ak je uložený trest neprimeraný.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť
vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednalarozhodol,lenvtedy,akbydoplneniekonaniaodvolacímsúdombolospojenésneprimeranými

ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

Odvolací súd po splnení svojej prieskumnej povinnosti v zmysle podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmaním
veci zistil, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa obžalovaných A. A. B. a D.
E. trpí chybami v zmysle § 321 ods. 1 písm. b), e) Tr. por., ktoré nebolo možné odstrániť na verejnom

zasadnutí. Naopak vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného F. C. odvolací súd zistil, že tento obžalovaný
podal odvolanie oneskorene. Preto odvolací súd rozhodol o všetkých odvolaniach na neverejnom
zasadnutí – § 326 ods. 1 písm. a), b) Tr. por.

*** K odvolaniu obžalovaného A. A. B. ***

Podľa ustálenej súdnej praxe je uložený trest neprimeraný vtedy, ak bol uložený taký druh trestu alebo v
takej výmere, ktorá je v rozpore so všeobecnými zásadami ukladania sankcií a so zásadami ukladania
trestov, teda ak je uložený trest v rámci zákonnej trestnej sadzby príliš mierny alebo príliš prísny.

V zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak
pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie
v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak voči ďalším
potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest má vyjadrovať napokon aj morálne odsúdenie páchateľa

trestného činu.

V prípade odvolania obžalovaného A. A. B. odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že na
splnenie účelu trestu nie je u tohto obžalovaného nevyhnutný priamy výkon trestu odňatia slobody.
Súdom prvého stupňa uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vyhodnotil odvolací súd ako

rozporný so všeobecnými zásadami ukladania sankcií a zásadami ukladania trestov (§ 33a a § 34 Tr.
zák.), resp. ako neprimerane prísny, a to aj z pohľadu v osobitnej časti Trestného zákona zákonodarcom
určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody (až na 4 roky).

Podľa § 33a ods. 3 Tr. zák. tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne,

nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť
uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť
uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie
páchateľa o dosiahnutie urovnanias poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom
majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na

ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím
na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako
samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276
ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza

k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu
finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Podľa § 34 ods. 5 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne

a) u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo
k spáchaniu trestného činu,
c) pri príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo
k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré
k dokonaniu trestného činu nedošlo.

Ako vyplýva z písomného odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvého stupňa
pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného A. A. B. vôbec neprihliadol na „novelizované“
zásady ukladania trestov (podľa Trestného zákona účinného
od 15.03.2024, podľa ktorého súd prvého stupňa aj rozhodol a ktorý je pre obžalovaného priaznivejší

– § 2 ods. 1 Tr. zák.), najmä na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutkov (pritom do Trestného
zákona bola touto novelou „zavedená“ aj nová poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. p/ Tr. zák., že
páchateľspáchaltrestnýčin,trestnéstíhanieprektorýbolovedenéneprimeranedlho,aktútoskutočnosť
nemožno spravodlivo pričítať páchateľovi alebo jeho obhajcovi). Rovnako vôbec nevysvetlil, prečo mu
neuložil niektorý trest, ktorý ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom

treste, pričom nezvážil najmä uloženie peňažného trestu. Tiež neprihliadol k tomu, že k žiadnej škode
nedošlo (išlo
o pokusy, keď nedošlo k spáchaniu skutkov pre ostražitosť pracovníkov banky), a ani k tomu, že
obžalovaný v podstate významne napomohol pri objasnení prejednávanej trestnej činnosti, resp. že bez
tejto jeho výpovede by pravdepodobne nemohli byť usvedčení ostatní spoluobžalovaní v tejto trestnej

veci.

Rovnako súd prvého stupňa u obžalovaného A. A. B. nesprávne konštatoval, že bol doposiaľ 5-krát
súdnetrestaný(pritomtokonštatovanímuvšaknadruhejstraneaninepriznalpriťažujúcuokolnosťpodľa
§ 37 písm. m/ Tr. zák., t.j. že už bol za trestný čin odsúdený). Totiž všetky predchádzajúce štyri odsúdenia

má obžalovaný A. A. B. aktuálne zahladené, resp. sa neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Naviac
pokiaľ ide o jeho piaty záznam v registri trestov (tretí záznam v poradí), tento sa týka nie odsúdenia, ale
naopak podmienečného zastavenia trestného stíhania, v skúšobnej dobe ktorého sa obžalovaný neskôr
osvedčil. Teda je možné uzavrieť, že obžalovaný A. A. B. nebol odsúdený, resp. že má len určité sklony
k páchaniu trestnej činnosti.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste týkajúcom sa
obžalovaného A. A. B. zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v tejto
časti vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol (výrok I.).

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa predovšetkým vec znovu prejednať
so zameraním sa na odstránenie vyššie uvedených pochybení, pričom bude tiež povinný svoje nové
rozhodnutie vo veci samej presvedčivo odôvodniť, aby boli splnené už všetky zákonné požiadavky
kladené na jeho obsah (§ 168 ods. 1 Tr. por.).

Súd prvého stupňa bude pri novom prejednaní a rozhodnutí viazaný vyššie uvedeným právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 327 ods. 1 Tr. por.) a zároveň musí aj rešpektovať zásadu zákazu zmeny k horšiemu
(zákaz reformatio in peius), teda že už nemôže dôjsť
k zmene rozhodnutia vo veci samej v neprospech obžalovaného A. A. B. (§ 327ods. 2 Tr. por.).

*** K odvolaniu obžalovaného D. E. ***

Aj v prípade odvolania obžalovaného D. E. odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že
súdomprvéhostupňauloženýpodmienečnýtrestodňatiaslobodyjerozpornýsovšeobecnýmizásadami
ukladania sankcií a zásadami ukladania trestov (§ 33a
a § 34 Tr. zák.), resp. že je neprimerane prísny aj z pohľadu v osobitnej časti Trestného zákona

zákonodarcom určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody (až na 4 roky).

Ako vyplýva z písomného odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvého stupňa
pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného D. E. vôbec neprihliadol na „novelizované“
zásady ukladania trestov (podľa Trestného zákona účinného
od 15.03.2024, podľa ktorého súd prvého stupňa aj rozhodol a ktorý je pre obžalovaného priaznivejší

– § 2 ods. 1 Tr. zák.), najmä na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku 2/ (pritom do Trestného
zákona bola touto novelou „zavedená“ aj nová poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. p/ Tr. zák., že
páchateľspáchaltrestnýčin,trestnéstíhanieprektorýbolovedenéneprimeranedlho,aktútoskutočnosť
nemožno spravodlivo pričítať páchateľovi alebo jeho obhajcovi). Rovnako vôbec nevysvetlil, prečo mu
neuložil niektorý trest, ktorý ho postihne na majetku, buď ako samostatný trest alebo popri inom treste,

pričom nezvážil najmä uloženie peňažného trestu. Taktiež neprihliadol k tomu, že k žiadnej škode
nedošlo (išlo
o pokus, keď nedošlo k spáchaniu skutku pre ostražitosť pracovníkov banky).

Rovnako súd prvého stupňa u obžalovaného D. E. nesprávne konštatoval, že bol doposiaľ 7-krát súdne

trestaný (pri tomto konštatovaní mu však na druhej strane ani nepriznal priťažujúcu okolnosť podľa §
37 písm. m/ Tr. zák., t.j. že už bol za trestný čin odsúdený). Totiž všetky predchádzajúce odsúdenia má
obžalovaný D. E. aktuálne zahladené, resp. sa neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Teda je možné
uzavrieť, že aj obžalovaný D. E. nebol odsúdený, resp. že má len určité sklony k páchaniu trestnej
činnosti.

Naviac odvolací súd po podrobnom preskúmaní veci dospel k záveru, že z písomného odôvodnenia
napadnutého rozsudku nie je dostatočne zrejmé, o ktoré dôkazy súd prvého stupňa oprel niektoré
skutkové zistenia uvedené v skutku 2/ pokiaľ ide o obžalovaného D. E..

Predovšetkým odvolací súd poukazuje na nejasné skutkové zistenia súdu prvého stupňa, keď nie je
dostatočnezrejmé,nazákladeakýchvykonanýchdôkazovsúdprvéhostupňadospelkzáveru,žemiesto
výberu mali určiť obžalovaní D. E. a A. F. F..

Vo všeobecnosti platí, že každý výrok rozsudku, ktorý obsahuje odôvodnenie, musí byť odôvodnený

síce stručne, ale z kontextu vyplýva, že aj presvedčivo a tak, aby rozhodnutie súdu bolo preskúmateľné.
Musí vychádzať z hodnotenia dôkazov v intenciách § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či kto obstaral dôkazy. Musí z neho jednoznačne vyplývať, akými úvahami sa súd
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú, resp. akými právnymi

úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v
otázke viny a trestu.

Z ďalšej požiadavky, aby súd uviedol, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera, vyplýva, že treba
uviesť, ktorá časť skutku, ktorá okolnosť významná pre rozhodnutie, je konkrétnym vykonaným dôkazom

preukázaná, čo je z vykonaného dôkazu relevantné pre skutkové zistenia a následne aj pre právne
závery ohľadom kvalifikácie skutku. Právne úvahy v odôvodnení každého rozhodnutia znamenajú
podradenie skutkových zistení pod príslušné ustanovenie Trestného zákona v jeho všeobecnej aj
osobitnej časti.

Odvolacísúdďalejpoukazujenačlánok6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd
(ďalej len „Dohovor“), v ktorom je okrem iného obsiahnuté aj právo
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Význam toho práva, či už priamo pre účastníka konania, ako jeho
nositeľa, tak pre celú spoločnosť treba vidieť v troch rovinách. Správne a úplné odôvodnenie súdnehorozhodnutia je korelátom práva účastníka konania prednášať návrhy, argumenty a námietky, aby na ne
dostal primeranú odpoveď, je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a
že rozhodovanie súdu je kontrolované verejnosťou a je taktiež predpokladom toho, aby účastník konania

mohol účinne uplatňovať opravné prostriedky, ktoré má k dispozícii.

Ťažiskom súdneho rozhodnutia je jeho presvedčivosť, ktorá má byť obsiahnutá v jeho odôvodnení
vyhotovenomvsúladesustanovením§168ods.1Tr.por.Lentakéodôvodnenierozhodnutiazodpovedá
totiž požiadavke článku 6 ods. 1 Dohovoru, ak dáva primeranú odpoveď aj na návrhy, argumenty a

námietky účastníka konania, svojím obsahom zaručuje riadny výkon spravodlivosti a je predpokladom
možnosti kontroly verejnosťou a uplatňovania opravných prostriedkov v zmysle poučenia.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch o vine, o treste a o náhrade
škody týkajúcich sa obžalovaného D. E. zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b), e) Tr. por. a podľa § 322
ods. 1 Tr. por. vec v tejto časti vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol (výrok II.).

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa predovšetkým vec znovu prejednať
so zameraním sa na odstránenie vyššie uvedených pochybení, pričom bude tiež povinný svoje nové
rozhodnutie vo veci samej presvedčivo odôvodniť, aby boli splnené už všetky zákonné požiadavky

kladené na jeho obsah (§ 168 ods. 1 Tr. por.).

Súd prvého stupňa bude pri novom prejednaní a rozhodnutí viazaný vyššie uvedeným právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 327 ods. 1 Tr. por.) a zároveň musí aj rešpektovať zásadu zákazu zmeny k horšiemu
(zákaz reformatio in peius), teda že už nemôže dôjsť

k zmene rozhodnutia vo veci samej v neprospech obžalovaného D. E. (§ 327
ods. 2 Tr. por.).

*** K odvolaniu obžalovaného F. C. ***

Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného F. C., Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací bol povinný
predovšetkým skúmať, či nie sú dané najprv zákonné dôvody na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1,
ods. 3 Tr. por., ktorých existencia by bránila k pristúpeniu skúmania opodstatnenosti odvolania tohto
obžalovaného postupom podľa § 317 Tr. por.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní (i zo zvukovej nahrávky z hlavného pojednávania vyhotovenej s
poukazom na § 61a Tr. por.) je zrejmé, že súd prvého stupňa napadnutý rozsudok vyhlásil na hlavnom
pojednávaní dňa 02.12.2024 v prítomnosti obžalovaného F. C., ktorý po riadnom a správnom zákonnom
poučení zo strany samosudcu súdu prvého stupňa o opravnom prostriedku, v súlade s ustanovením §
309 ods. 1 Tr. por., priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 02.12.2024 uviedol, že sa vyjadrí

v lehote 15 dní, či podá odvolanie alebo nie. Obžalovaný pritom v danom čase nemal ani zvoleného
obhajcu a nebol u neho daný ani žiaden dôvod povinnej obhajoby. Následne dňa 10.03.2025 obžalovaný
F. C. podal na poštovú prepravu písomné odvolanie.

Podľa § 63 ods. 6 písm. a) Tr. por. lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo

v lehote podané na pošte a adresované súdu, prokurátorovi alebo policajtovi, u ktorého sa má podať
alebo ktorý má vo veci rozhodnúť.

Podľa § 309 ods. 1 Tr. por. odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie

v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré

v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je
prípustné.Podľa § 316 ods. 2 Tr. por. ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba
podala oneskorene len preto, že sa riadila nesprávnym poučením súdu.

Podľa § 317 ods. 1 veta prvá Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo.

Vzhľadom k vyššie uvedenému a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia odvolací súd
potom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok bol obžalovanému F. C. oznámený dňa 02.12.2024, a
preto mu začala plynúť zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania v nasledujúci kalendárny deň
a posledný deň tejto lehoty pripadol
na deň 17.12.2024.

NakoľkopísomnéodvolaniepodalobžalovanýF.C.napoštovúprepravuaždňa10.03.2025,spoukazom
na § 63 ods. 6 písm. a) a § 309 ods. 1 Tr. por. tak urobil oneskorene a napadnutý rozsudok vo výrokoch,
ktoré sa ho týkali, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.12.2024 (ako to inak správne
vyznačil súd prvého stupňa na prvopise napadnutého rozsudku – č.l. 1491 spisového materiálu).

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd, bez toho, aby začal plniť svoju preskúmavaciu
povinnosť podľa § 317 Tr. por. aj v prípade odvolania obžalovaného F. C., odvolanie tohto obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol ako podané oneskorene (výrok III.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.