Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, May 30, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10T/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125010148
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Greško

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125010148.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Banskej Bystrici samosudcom JUDr. Radovanom Greškom, v trestnej veci obžalovaného

A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, stíhaného za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona, v Banskej Bystrici na hlavnom pojednávaní dňa 30.05.2025, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný A. B. C. nar. 15.08.1996 v Brezne, trvale bytom D. XX, E. A.

u z n á v a sa za v i n n é h o , ž e

11.05.2024 v čase okolo 21.35 h v Banskej Bystrici, na ulici F. G. H., viedol osobné motorové

vozidlo zn. Subaru Impreza ev. č. I. XXX A., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou PMJ, KR
PZ, Banská Bystrica, pri kontrole bol vyzvaný, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu spojenému s
odberom biologického materiálu za účelom zistenia návykových látok v jeho organizme, ktorej výzve
vyhovel, pričom vo vzorke krvi, ktorá mu bola odobratá dňa 11.05.2024 v čase o 22.00 h na urgentnom
príjme v nemocnici F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici, mu bolo jej následným vyšetrením metódou
plynovej chromatografie v spojení s hmotnostným spektrometrom v úrade pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, Súdno-lekárskom a patologicko-anatomickom pracovisku Banská Bystrica, zistené 224

ng/ml metamfetamínu, 16 ng/ml amfetamínu a 126 ng/ml 3,4-metylendioxy-Nmetylamfetamínu,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l) Tr. § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 54 Tr. zákona na
trest povinnej práce v trvaní 240 (dvestoštyridsať) hodín.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 67 (šesťdesiatsedem) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 8 Tr. zákona obžalovanému do trestu zákazu činnosti započítava čas od zadržania

vodičského oprávnenia od 11.05.2024. o d ô v o d n e n i e :

NazákladeobžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúryBanskáBystricapodanejnaOkresnýsúdBanská
Bystrica dňa 18.02.2025 pod č. 3Pv 268/24/6601-17, prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému A. B.

C., stíhanému za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona,
na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný B. C. na hlavnom pojednávaní dňa 30.05.2025 urobil po prednesení obžaloby prokurátorom
vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý
mu je kladené za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu,

po poučení o neodvolateľnosti prijatého vyhlásenia o vine a v tomto rozsahu aj o nenapadnuteľnosti
takéhoto vyhlásenia o vine odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c)
Tr. poriadku, podľa ust. § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný
kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie,
v rozsahu priznania spáchania skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd tak rozhodol z dôvodu,

že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež
z dôvodu, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Súd mal teda za to, že týmto
postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok úmyselne spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným
v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne

súd vykonal dokazovanie iba čo sa týka výroku o treste a ochrannom opatrení.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ust. § 34 ods. 1 až 4, ods. 6 Trestného
zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy.

V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukazuje na základné pravidlá použité pri
ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ust. § 34 ods. 1 Trestného zákona zakotvujúce účel
trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, ktorým má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného

činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti,
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom
výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu
prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení

podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť
nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie
pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať
aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské
odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.

Zásady proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerne k spáchanému trestnému činu.

Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy
a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j., či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri

náležitomzhodnoteníosobypáchateľa.Možnosťnápravypáchateľakonkretizujejehoosobavovšetkých
zásadných súvislostiach. Primárne ide o stavenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na
základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom vrátane
vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa, má veľký význam
celkový spôsob jeho života a jeho správania pred spáchaním trestného činu a postoj k spáchanému

trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade
s ochranou, ktorú súd uložením trestu poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členov spoločnosti pred
útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

V intenciách vyššie spomenutých základných zásad ukladania trestov súd prihliadol u obžalovaného
na jeho osobné pomery, keď zistil, že obžalovaný žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, kedy

pomery v rodine sú dobré. Pracuje v súkromnej spoločnosti ako predajca, pričom pred zadržaním
vodičskéhooprávneniapracovalvpredmetnejspoločnostiakoobchodnýzástupca.Obžalovanýsúčasne
je študentom H. J. K. L. B., C. XX, XXX XX A., a to prvého roku štúdia na druhom stupni vysokoškolského
štúdia, ktoré realizuje dennou formou.

Z priestupkového registra vyplýva, že bol v minulosti dvakrát priestupkovo postihnutý, v oboch prípadoch
za priestupok na úseku dopravy, za čo mu bola uložená sankcia vo forme pokuty vo výške 10 Eur a 20
Eur.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný má v tomto evidovaný jeden záznam a to na podklade

trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 5T/34/2015 zo dňa 13.03.2015, právoplatný dňa
08.04.2015, ktorým bol uznaný vinným z prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona a bol mu uložený peňažný trest vo výške 1000 Eur, pre prípad
úmyselného zmarenia peňažného trestu mu bol uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3
mesiace a zároveň trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 24 mesiacov.

Zo spisu Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 5T/34/2015 súd zistil, že po podaní obžaloby súd vydal
trestný rozkaz , sp. zn. 5T/34/2015 zo dňa 13.03.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.04.2015
a ktorým bol obžalovaný v tejto inej trestnej veci uznaný vinným a odsúdený v súlade s vyššie
uvedeným. Následne uznesením Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 5T/34/2015 zo dňa 11.01.2016 bolo

rozhodnuté o podmienečnej upustení o výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel akéhokoľvek druhu, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen, sp. zn.
5T/34/2015 zo dňa 13.03.2015 s určením skúšobnej doby v trvaní 12 mesiacov. Uznesením Okresného
súdu Zvolen, sp. zn. 5T/34/2015 zo dňa 29.06.2017 bolo vyslovené, že tento sa v skúšobnej dobe
podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek

druhu osvedčil.

Obhajoba zároveň poukazovala, že obžalovaný zabezpečuje prepravu rodinných príbuzných (B. I., B.
I. a H. I.) za poskytovanou zdravotnou starostlivosťou, pričom uvedené sa po zadržaní vodičského
oprávnenia obžalovaného značne sťažilo; že obžalovaný je študentom vysokej školy v Bratislave; že je

zamestnaný mimo obce trvalého bydliska, pričom prístup do zamestnania je sťažený. Zároveň žiadala,
aby súd postupoval podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona.

Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti potom súd rozhodol obžalovanému priznať jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa ku skutku priznal a svoj čin úprimne

oľutoval. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, súd obžalovanému nepriznal žiadnu priťažujúcu okolnosť
nakoľko nijakú nevzhliadol.

Obžalovaný bol uznaný vinným z trestného činu, a to prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, kde zákon umožňuje súdu ukladať trest odňatia slobody až na 1

rok. S prihliadnutím však na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy ako i
na jeho správanie po spáchaní trestného činu súd nepokladal za nevyhnuté, spravodlivé a primerané
ukladanie trestu v podobe trestu odňatia slobody. Naopak, v súlade so zásadami ukladania trestov súdvyhodnotil, že alternatívny trest v podobe trestu povinnej práce v rozsahu 240 hodín zabezpečí účel
Trestného zákona, tento postihuje iba páchateľa so zabezpečením čo najmenšieho vplyvu na rodinu
a blízke osoby.

Súd súčasne podľa § 61 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Trestného zákona uložil obžalovanému aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 67 (šesťdesiatsedem) mesiacov.
Kuvedenémujepotrebnédodať,žeobžalovanýsaprečinuohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa
§ 289 ods. 1 Trestného zákona dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla. Zároveň súd ukladal

trestzákazučinnostivhornejpolovicitrestnejsadzbyuvedenejv§61ods.2Trestnéhozákonazdôvodu,
že obžalovaný už bol za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného
zákona, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, odsúdený, a to trestným rozkazom
Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 5T/34/2015 zo dňa 13.03.2015, právoplatným dňa 08.04.2015. Je
potrebné dodať, že aj keď je vyššie uvedené odsúdenie zahladené tak, ako to vyplýva z odpisu z
registra trestov, toto nemá vplyv na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa § 61 ods. 3 Trestného

zákona, a to vzhľadom na ustanovenie § 61 ods. 7 Trestného zákona. Pokiaľ obhajoba s poukazom
na zásady ukladania trestov apelovala, že trest zákazu činnosti je len fakultatívnej povahy, pričom súd
tento druh trestu nemusí ukladať je potrebné zdôrazniť, že zmyslom trestu zákazu činnosti je dočasne
zamedziť páchateľovi možnosť vykonávať činnosť, na výkon ktorej je potrebné osobitné povolenie, resp.
výkon ktorej upravujú osobitné predpisy. Uloženie uvedeného trestu zároveň sleduje ten účel, ktorým je

znemožnenie páchateľovi trestného činu, aby taký trestný čin v budúcnosti opätovne spáchal, pričom
uvedené o. i. predstavuje aj účinný prostriedok ochrany bezpečnosti v cestnej premávke. Aj podľa
ustálenej rozhodovacej praxe je potrebné páchateľovi, ktorý opakovane hrubo porušuje pravidlá cestnej
premávky tým, že vedie motorové vozidlo pod vplyvom návykových látok, a to napriek tomu, že bol za
tú istú trestnú činnosť už odsúdený, uložiť vždy zákaz viesť motorové vozidlá na dlhší čas (R 21/1982).

Súd sa preto nestotožnil s názorom obhajoby čo do neukladania trestu zákazu činnosti, a to práve na
jeho zmysel a účel jeho uloženia.

Pri úvahách o výmere trestu súd u obžalovaného skúmal aj to, či sú splnené podmienky na mimoriadne
zníženie trestu zákazu činnosti podľa § 39 Trestného zákona. V tomto smere súd poukazuje, že pre

použitie postupu vedúceho k mimoriadnemu zníženiu trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona
je potrebné, aby boli zistené také okolnosti prípadu alebo pomery na strane páchateľa, ktoré sú
mimoriadne, niečím výnimočné a nevyskytujú sa často v iných obdobných prípadoch a zároveň,
vzhľadom na ktoré by použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho

trvania. Pod pojmom okolnosti prípadu sa rozumejú predovšetkým také skutočnosti, ktoré môžu
ovplyvniť najmä povahu, charakter a iné objektívne okolnosti spáchaného trestného činu, pričom tieto
musia byť také intenzívne a také závažné, aby ich bolo možné posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu.
Medzi mimoriadne pomery páchateľa je zase potrebné zaradiť tie okolnosti, ktoré nemajú priamy
vzťah k spáchanému trestnému činu a môže ísť, napríklad o rodinné pomery, alebo zdravotný stav

obžalovaného. Aj tieto však musia vykazovať známky určitej mimoriadnosti, výnimočnosti a neobvyklosti
v iných obdobných prípadoch. V intenciách vyššie uvedeného súd konštatuje, že nevzhliadol akékoľvek
mimoriadne/výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali postup pre mimoriadne zníženie trestu
zákazu činnosti. Rovnako súd nevyhodnotil pomery obžalovaného, ktoré by ho utvrdili v tom, že uložený
trestzákazučinnostibybolpreobžalovanéhoneprimeraneprísny.To,žeobžalovanýještudentom,chodí

do zamestnania a rovnako, že prepravuje za zdravotnou starostlivosťou rodinných príslušníkov je možné
sícehodnotiťpozitívne,uvedenésavšaknijakonevymykábežnýmštandardomvspoločnosti,respektíve
v rámci rodinných vzťahov. V neposlednom rade je potrebné dodať, že existujú aj iné alternatívne
spôsoby prepravy či už obžalovaného, resp. jeho rodinných príslušníkov, pričom na vyššie uvedené
osobné, školské, pracovné povinnosti, alebo rodinné hodnoty bolo nevyhnutné pamätať predtým, ako

sa obžalovaný dopúšťal trestnej činnosti.

Súd zároveň podľa § 61 ods. 8 Tr. zákona obžalovanému do trestu zákazu činnosti započítal čas od
zadržania vodičského oprávnenia od 11.05.2024.

Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu samosudca rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§

306 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku) a
to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) V prospech
obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku)
a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2
Trestného poriadku)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.

1 písm. c) Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku).
Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú
osobu (§ 68 Trestného poriadku)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku),
(§ 45 ods. 1 Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.