Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 17, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/90/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120213622
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6120213622.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu

JUDr. Andrey Haitovej a Mgr. Evy Vallovej, v spore žalobcu: Donau farm Kalná, s. r. o., Červenej armády
178,93532KalnánadHronom,IČO:36657921,zastúpeného:BUČKO&PARTNERSs.r.o.,Karpatská
13/A, 811 05 Bratislava, IČO: 53 968 191, proti žalovanej: Rózsa Kürthy - RÓZSA, A. Sipossa 905/12,
936 01 Šahy, IČO: 33 113 858, zastúpenej Advokátska kancelária Ivan Syrový, s. r. o., Kadnárova 83,
831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, o zaplatenie 2.276,68 EUR s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o
zaplatenie 13.173,-- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Levice
č. k. 16Cb/40/2020-445 zo dňa 29.07.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 16Cb/40/2020-445 zo dňa 29.07.2022
v časti výrokov II, V a VI potvrdzuje.

II. Krajský súd v Bratislave žalobcovi proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 16Cb/40/2020-445 zo dňa
29.07.2022 rozhodol tak, že návrh na prerušenie zamietol, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 2.156,48 EUR s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 2.156,48 EUR od 16.09.2019 do

zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,-- EUR, vo zvyšnej
časti žalobu zamietol, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania 100%, súd vzájomnú žalobu
zamietol a žalobcovi proti žalovanej priznal nárok náhradu trov konania zo vzájomnej žaloby 100% (ďalej
aj „napadnutý rozsudok“).

2. Žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia 13.173,-- EUR s príslušenstvom titulom
vydania bezdôvodného obohatenia, z dôvodu, že žalovaná užíva nehnuteľnosť žalovaného - pozemky

v katastrálnom území Sazdice, parc. č. 3814, 3815, 3829, 3831, 3833 bez právneho dôvodu.
3. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 30.01.2020 s uplatneným nárokom nesúhlasila a
tvrdila, že pozemky užíva na základe Nájomnej zmluvy uzavretej so Slovenským pozemkovým fondom.

4. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, že žalobca sa stal vlastníkom parc. č. 3831, parc.
č. 3833 rozhodnutím Okresného úradu Levice, katastrálny odbor č. V 4385/2017 zo dňa 13.09.2017 a
to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.08.2017. Ďalej sa stal vlastníkom parc. č. 3814, parc. č. 3815,

rozhodnutím Okresného úradu Levice, katastrálny odbor č. V 4502/2017 zo dňa 20.09.2017 a to na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.08.2017 a vlastníkom parc. č. 3829, rozhodnutím Okresného úradu
Levice, katastrálny odbor č. V 5061/2017 zo dňa 26.10.2017 a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa
29.09.2017.Žalovaná uzavrela so Slovenským pozemkovým fondom dňa 16.05.2005 Nájomnú zmluvu č. 4-0475-05,
s nájmom poľnohospodárskych pozemkov k. ú. Sazdice a Pastovce s celkovou prenajímanou výmera
52,931 ha. Presná špecifikácia pozemkov je v Prílohe č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť nájomnej

zmluvy.Zmluvabolauzavretánadobuurčitú,atood01.01.2005do31.10.2019.ZPrílohyč.1knájomnej
zmluve vyplýva, že predmetom nájmu sú v k. ú. Sazdice parcely KNE č. 2235/1, 2251/7, 2251/8 a 2251/9
neznámych vlastníkov o výmere 3,7871 ha a KNE parcely č. 2251/15 a 2251/10 vo vlastníctve SR o
výmere 3,2482 ha združené do KNC parciel č. 2251/2, 2251/7 a 2235/1. Žalovaná súdu predložila aj
listinu „Zoznam parciel C - príloha k nájomnej zmluve ŠM Šahy-Sazdice“, z ktorej ale nevyplýva, či ide o

prílohu nájomnej zmluvy, keďže táto listina nie je tak ako Príloha č. 1 k tejto zmluve, nijako očíslovaná a
ani inak z nej nevyplýva, že by bola súčasťou zmluvnej dokumentácie týkajúcej sa nehnuteľností, ktoré
mala žalovaná v prenájme.
Rozhodnutím Okresného úradu Levice, pozemkový a lesný odbor, OU-LV-PLO-2015/000446-215 zo
dňa 26.03.2015 bolo schválené vykonanie projektu pozemkových úprav v katastrálnom území Sazdice.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13.04.2015. Dňom právoplatnosti zanikli právne vzťahy k

pôvodnýmpozemkomvobvodeprojektupozemkovýchúpravapodľa§14ods.4zákonaopozemkových
úpravách, nadobudli vlastníci vlastníctvo k novým pozemkom alebo právo na vyrovnanie v peniazoch
podľa rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu.
Žalobca listom zo dňa 09.08.2019 „Oznámenie o zmene vlastníctva, výzva na zaplatenie bezdôvodného
obohatenia, výzva na vrátenie a prevzatie pozemkov“, oznámil žalovanej, že sa stal vlastníkom

uvedených nehnuteľností, ktoré žalovaná užíva bez právneho dôvodu, a žiadal o zaplatenie
bezdôvodného obohatenia za hospodárke roky 2017/2018 a 2018/2019 vo výške obvyklého nájomného.
Zároveň ju v zmysle § 12 ods. 3 Zákona č. 504/2003 Z. z. vyzval na vrátenie a prevzatie pozemkov do
30 dní po zbere úrady na jeseň v roku 2019.
Žalovaná na uvedené reagovala listom zo dňa 11.09.2019, v ktorom uviedla, že na predmetné pozemky

v k. ú. Sazdice má platnú nájomnú zmluvu PNZ - P40475/05.00 so Slovenským pozemkovým fondom
do 31.10.2019. V zozname parciel C - príloha k nájomnej zmluve Sazdice sú uvedené parcelné čísla
3814, 3829, 3831, 3833 v celkovej výmere 12,4337 ha a parcela č. 3815 vo výmere 2,4345 ha nie je
uvedená v zmluve, ale je započítaná do výmery. Na základe platného nájomného vzťahu doteraz platí
nájomné pre Slovenský pozemkový fond na základe faktúr, ktoré jej posiela. Uviedla tiež, že predmetná

pôda je osiata repkou ozimnou, keďže doterajší prenajímateľ, ani nový vlastník jej neoznámil, že mieni
ukončiť nájomný vzťah. Navrhla tiež, aby sa strany dohodli na reálnom nájomnom a vzhľadom na to,
že na pozemku sa nachádza osev, minimálne do zberu, ale podľa možnosti aj ďalej, prejavila záujem
sporné pozemky užívať.
Na list žalovanej reagoval listom zo dňa 19.09.2019 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu,

v ktorom namietal, že žalovaná tvrdenú nájomnú zmluvu nepredložila. Poukázal tiež na rozhodnutie,
ktorým bolo schválené vykonanie projektu pozemkových úprav v katastrálnom území Sazdice, ako aj
na § 14 ods. 8 Zákona o pozemkových úpravách. Opäť žalovanú vyzval na vydanie pozemkov a tiež
poukázal na § 12 ods. 3 zákona č. 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, podľa ktorého ak
ide o pozemok, ktorý je užívaný bez nájomnej zmluvy a ak bola doručená výzva na vrátenie a prevzatie

pozemku, je užívateľ pozemku povinný pozemok vrátiť do 30 dní po zbere úrody. Upozornil ju, že sa
jedná o úrodu už zožatú v roku 2019 a pokiaľ na pozemkoch po zbere uvedenej úrody založila ďalšiu
úrodu, išlo by o úmyselný úkon poškodzujúci záujmy vlastníka pozemkov. Upozornil ju tiež na to, že
vzhľadom na nerešpektovanie výzvy je v omeškaní s vydaním pozemkov a opätovne ju vyzval na ich
bezodkladné odovzdanie do 30.09.2019.

V liste zo dňa 11.02.2020, ktorý adresoval právny zástupca žalobcu právnemu zástupcovi žalovanej,
opäť poukazuje žalobca na vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. V súvislosti s
následkami rozorania zasiatej repky uviedol, že žalovaná zasiala repku až po doručení výzvy Donau
farm Kalná na vydanie pozemkov. Argumentoval, že žalovaná nielenže bola v čase siatia neoprávneným
držiteľom pozemkov, naviac vykonala sejbu napriek výzve na vrátenie pozemkov, teda u nej zjavne

absentovala dobromyseľnosť (ak nebola vlastníkom, ani oprávneným užívateľom pozemkov a od
vlastníka dostala výzvu na vydanie pozemkov, nemohla predpokladať ďalšie užívanie). Poukázal na §
415, § 123 a 131 Občianskeho zákonníka argumentujúc, že si uplatnil svoje práva, a preto nemohlo dôjsť
k vzniku zodpovednosti za škodu voči žalovanej, keďže nie je naplnený znak protiprávnosti konania.
Poukázal tiež na to, že naopak, v dôsledku sejby vznikla škoda výlučne na strane Donau farm Kalná,

keďže bola nútená chrániť svoje vlastníctvo rozoraním úrody (náklady na orbu).
Z listu adresovaného žalovanou Slovenskému pozemkovému fondu zo dňa 05.06.2019 vyplýva, že
žalovaná Slovenskému pozemkovému fondu oznámila, že od pozemkových úprav v k. ú. Sazdice, ktoré
boli v roku 2013, nemá novú nájomnú zmluvu na pozemky. Aktuálna nájomná zmluva na pozemky vk. ú. Pastovce je platná do 31.10.2019 a keďže má záujem o užívanie pozemkov, žiada o vyhotovenie
dodatku, prípadne novej nájomnej zmluvy. Pripomenula tiež, že v rokoch 2015, 2016 a 2018 jej nebola
doručená faktúra za užívané pozemky a z tohto dôvodu ani neboli uhradené.

Z vybavenia žiadosti o poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. adresovanej Obci Sazdice
zo strany Slovenského pozemkového fondu zo dňa 06.09.2019 vyplýva, že v katastrálnom území
Sazdice zanikli nájomné zmluvy po schválení vykonania projektu pozemkových úprav a nové nájomné
zmluvy sú v procese uzatvárania.
Z vybavenia žiadosti o poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. adresovanej Obci Sazdice

zo strany Slovenského pozemkového fondu zo dňa 07.11.2019 vyplýva, že sa Obec Sazdice dopytovala,
či je v procese schvaľovania nájomná zmluva s Rózsa Kürthy resp. RÓZSA, Morda s. r. o. Šahy alebo
Sazdice, ku ktorému dopytu Slovenský pozemkový fond uviedol, že žiadosť žiadateľa Rózsa Kürthy -
RÓZSA v k. ú. Sazdice je v administratívnom procese a aktuálne sa pripravuje návrh nájomnej zmluvy,
ktorý zatiaľ nie je v schvaľovacom procese. Vo vzťahu k otázke, či sú splnené zákonné podmienky práva
na pokračovanie záväzkov vyplývajúcich z nájomných zmlúv uzavretých na pôvodné pozemky SPF/

Rózsa Kürthy (Ružena Kürthyová resp. RÓZSA), Slovenský pozemkový fond ako povinná osoba udáva,
že k žiadosti vydal fond rozhodnutie o nevyhovení žiadosti.
Z množstva rozhodnutí, ktoré sa týkajú pozemkových úprav v katastrálnom území Sazdice predložených
žalovanou nevyplýva, že by sa niektoré námietky resp. požiadavky žalovanej týkali aj pozemkov,
ktorých užívanie bez právneho dôvodu je predmetom tohto konania. Z uznesenia Krajského súdu v

Bratislave, sp. zn.: 6S/176/2013 - 48 zo dňa 13.12.2013 vyplýva, že krajský súd odložil vykonateľnosť
rozhodnutia č. 2150/2013 - 430 zo dňa 07.06.2013 (správne zrejme 07.05.2013) až do právoplatného
rozhodnutia súdu o žalobe žalobkyne Rózsa Kürthy. O predmetnej žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom
sp. zn.: 6S/176/2013 - 74 zo dňa 24.10.2014 tak, že krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného
č. 2150/2013-430 zo dňa 07.06.2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Tento rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2014.
Súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil spor podľa ustanovení § 261 ods. 1, § 365 ods. 1, §
369 ods. 1, ods. 2, § 369c ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obchodný
zákonník“), § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1 písm. a), § 2 ods. 2, § 42t, § 14 ods. 4, § 14 ods. 8 zákona č.
330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,

pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom od 01.01.2005, § 12 ods. 3, § 1
ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku
a lesných pozemkov v znení účinnom od 01.07.2019, § 16, § 18 ods. 1, § 20 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 180/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.09.2017, § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 458 ods. 1, § 415,
§ 420 ods. 1, ods. 3, § 442 ods. 1, ods. 3, § 443 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej

len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka, § 147 ods. 1, ods. 2, § 232 ods. 3, § 151 ods. 1 zák. č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“)
Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba o vydanie
bezdôvodného obohatenia bola podaná dôvodne. V konaní bolo preukázané, že Obvodný pozemkový

úrad v Leviciach v katastrálnom území Sazdice nariadil rozhodnutím ev. č. 2005/001171, P2005/00913
zodňa01.06.2005pozemkovéúpravypodľa§8Zákonaopozemkovýchúpraváchzdôvodovuvedených
v § 2 ods. 1 písm. a) zákona. Rozhodnutím Okresného úradu Levice, pozemkový a lesný odbor, OU-
LV-PLO-2015/000446-215 zo dňa 26.03.2015 bolo schválené vykonanie projektu pozemkových úprav
v katastrálnom území Sazdice, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.04.2015. Dňom

právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav zanikli právne vzťahy
k pôvodným pozemkom v obvode projektu pozemkových úprav a teda zanikli aj nájomné vzťahy k
pôvodným nehnuteľnostiam. V zmysle § 14 ods. 8 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
ak nájomca riadne a včas plní svoje záväzky zo zmluvy o nájme pôvodných nehnuteľností, má právo na
uzavretie zmluvy o nájme nových pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku za

podmienok, ktoré sú dohodnuté pri nájme pôvodných nehnuteľností, a to na výmeru nových pozemkov
zodpovedajúcu výmere pôvodných prenajatých nehnuteľností upravenú podľa § 13 ods. 1.
Žalovaná však v konaní nepreukázala, že titulom Nájomnej zmluvy zo dňa 13.05.2005 a jej dodatku
užívala nehnuteľnosti, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žalobcu. Z nájomnej zmluvy totiž vyplýva,
že predmetom nájmu sú poľnohospodárske pozemky v okrese Levice, v k. ú. Sazdice o výmere 7,0356

ha a v k. ú. Pastovce o výmere 45,8954 ha, a to vo vlastníctve SR v správe prenajímateľa o výmere
34,1439 ha a neznámych vlastníkov (§ 16 ods. 1, písm. b/ a c/ zákona č. 180/1995 Z. z.) o výmere
18,7871 ha. Celková prenajímaná výmera je 52,931 ha, pričom zmluva v súvislosti s ich špecifikáciou
odkazuje na Prílohu č. 1 k nájomnej zmluve, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť nájomnej zmluvy. Z Prílohyč. 1 k nájomnej zmluve vyplýva, že predmetom nájmu sú katastrálne územia Sazdice a Pastovce, v k. ú.
Sazdice časti KNE parciel č. 2235/1, 2251/7, 2251/8 a 2251/9 neznámych vlastníkov o výmere 3,7871
ha a KNE parcely č. 2251/15 a 2251/10 vo vlastníctve SR o výmere 3,2482 ha združené do KNC parciel

č. 2251/2, 2251/7 a 2235/1.
V konaní nebolo preukázané, že žalovaná titulom Nájomnej zmluvy zo dňa 13.05.2005 a jej dodatku
užívala nehnuteľnosti, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žalobcu a bez ohľadu na to, či jej právo
na uzavretie novej nájomnej zmluvy po pozemkových úpravách žalovaná v konaní netvrdila a nieto
ešte preukázala tú skutočnosť, či po zániku pôvodnej nájomnej zmluvy v dôsledku pozemkových

úprav, uzatvorila novú nájomnú zmluvu v zmysle § 14 ods. 8 zákona č. 330/1991 Zb. vo vzťahu k
pôvodným vlastníkom, s ktorých pozemkami nakladal Slovenský pozemkový fond v zmysle zákona
č. 180/1995 Z. z., a to pokiaľ ide o nájom nových pozemkov za podmienok, ktoré boli dohodnuté pri
nájme pôvodných nehnuteľností, a to na výmeru nových pozemkov zodpovedajúcu výmere pôvodných
prenajatých nehnuteľností, upravenú podľa § 13 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.
Žalovaná sa však uzavretia novej nájomnej zmluvy v dôsledku pozemkových úprav preukázateľne

domáhala voči Slovenskému pozemkovému fondu až dňa 05.06.2019, teda po tom, čo vlastnícke právo
k sporným nehnuteľnostiam v roku 2017 nadobudol žalobca. Pokiaľ ide o otázku, či žalovanej právo
na uzavretie nájomnej zmluvy s poukazom na § 14 ods. 8 a § 13 ods. 1 zákona o pozemkových
úpravách vzniklo vo vzťahu k žalobcovi, táto otázka je podľa názoru súdu z hľadiska prejednávanej
veci irelevantná, keďže predmetom konania je užívanie sporných nehnuteľností za obdobie rokov 2017

- 2019,
V tejto súvislosti je potrené ďalej uviesť, že žalovaná v konaní navrhla pre prípad, ak má súd pochybnosti
o existencii predošlého nájomného vzťahu medzi žalovanou a Slovenským pozemkovým fondom vo
vzťahu k sporným parcelám, aby súd doplnil dokazovanie dopytom na Slovenský pozemkový fond,
aby sa Slovenský pozemkový fond vyjadril, či nájomný vzťah vo vzťahu k týmto parcelám pred rokom

2015 trval a či mu bolo uhradené nájomné. Súd prvej inštancie v konaní dokazovanie dopytom v
zmysle uvedenej požiadavky nevykonal, pretože dôkazná povinnosť bola v tomto smere práve na
žalovanej, ktorá v konaní neuviedla žiadne dôvody, pre ktoré by dôkaz preukazujúci jej skutkové tvrdenia
nebola schopná bez svojej viny predložiť. Aj keby však žalovaná prenájom sporných nehnuteľností do
pozemkových úprav preukázala, nič to nemení na tom, že nie je rozhodujúce v predmetnom konaní to,

či žalovanej právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy za splnenia podmienok obsiahnutých v § 14 ods.
8 zákona č. 330/1991 Zb. vzniklo, ale skutočnosť, že uzavretie novej nájomnej zmluvy po pozemkových
úpravách nepreukázala. Pretože vykonanie dokazovania v tomto smere by nebolo spôsobilé zvrátiť
tento súdom prijatý záver, považoval súd prvej inštancie vykonanie tohto dokazovania za právne
bezvýznamné, neúčelné a v rozpore s hospodárnosťou konania, preto súd tento návrh žalovanej na

doplnenie dokazovania uznesením na pojednávaní zamietol. Právne bezvýznamné je potom aj to, že
žalovaná nájomné Slovenskému pozemkovému fondu platila (okrem iného v roku 2017 uhradila sumu
2.582,07 eura, a až v roku 2020 uhradila nájom za roky 2018, 2019 a 2020), hoci po pozemkových
úpraváchnovúnájomnúzmluvuuzavretúnemala,vrátanejejtvrdenia,ženeplatenienájomnéhonovému
vlastníkovi bolo spôsobené jeho nečinnosťou, keď nájomné 2 roky nepožadoval a neoznámil jej platobné

údaje.
V konaní bolo ďalej preukázané, že žalobca sa v roku 2017 stal vlastníkom parciel č.: 3814, 3815, 3829,
3831, a 3833, pričom v konaní nebolo sporné, že žalovaná tieto pozemky v roku 2017 až 2019 užívala a
to pri prevádzkovaní podniku, v dôsledku čoho tak žalovaná užívala cudzie nehnuteľnosti bez právneho
dôvodu.

Žalovaná sa v konaní domáhala prerušenia konania až do právoplatného skončenia konania vedeného
pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn.: 26S/42/2018, v priebehu konania však iba vo všeobecnosti
tvrdila, že z uvedeného rozhodnutia vyplynie, či je potrebné rozhodnutie o pozemkových úpravách
zmeniť, pretože v prípade, ak by sa námietkam žalovanej voči pozemkovým úpravám vyhovelo, dôjde
tak k prerozdeleniu pozemkov pridelených v rámci pozemkových úprav, vrátane pozemkov pridelených

žalobcovi. Súd prvej inštancie dôvodnosť návrhu na prerušenie konania nevzhliadol majúc za to, že
aj keby došlo k zmene usporiadania vlastníckych vzťahov inak, ako je to vo schválenom projekte
pozemkových úprav, žalobca bol preukázateľne vlastníkom sporných pozemkov v období od 2017 - do
2019,
Žalovaná sa v konaní vzájomnou žalobou domáhala zaplatenia sumy 13.173,- eur s príslušenstvom

a to titulom náhrady škody spôsobenej jej žalobcom vyoraním repky, ktorú žalovaná zasiala na
pozemkoch žalobcu. Žalovaná argumentovala svojou dobromyseľnosťou tvrdiac, že v čase siatia repky
nedisponovala informáciou o prevode pozemkov, poukazujúc na nesplnenie povinnosti žalobcu podľa
§ 20 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. a tiež tým, že si plnila svoje povinnosti voči Slovenskémupozemkovému fondu. Tvrdila, že pozemky užívala v dobrej viere, že jej nájomný vzťah aj naďalej trvá a
keby si žalobca svoju povinnosť podľa § 20 ods. 1 splnil, ku žiadnej škode nemuselo dôjsť. Poukazovala
ďalej na skutočnosť, že žalobca ignoroval § 12 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z., že výzva na odovzdanie

pozemkov jej bola doručená až po zasiatí repky, preto bola povinná vrátiť pozemky do 30 dní po zbere
úrody a že žalobca porušil aj prevenčnú povinnosť obsiahnutú v § 415 Občianskeho zákonníka. Žalobca
skutkové tvrdenie žalovanej o vyoraní repky nerozporoval, nesúhlasil však s tvrdením, že žalovaná
zasiala repku pred doručením výzvy (poukazujúc na výzvu zo dňa 09.08.2019) na vrátenie pozemkov
tvrdiac, že tak urobila až po doručení výzvy na vydanie pozemkov na jeseň 2019, ignorujúc jeho výzvu

na odovzdanie pozemkov ihneď po zbere úrody v roku 2019, namietajúc jej dobromyseľnosť, keď si
tak musela byť vedomá, že nie je oprávnená vysadiť na pozemkoch iné plodiny a poukazujúc ďalej
aj na tú skutočnosť, že žalovaná nebola vlastníkom ani oprávneným držiteľom sporných pozemkov.
Argumentoval tiež svojimi právami vlastníka v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka
namietajúc, že bol nútený hájiť svoje práva rozoraním pozemkov, pričom v dôsledku ich uplatnenia nie
je tak naplnený znak protiprávnosti konania.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa § 420
Občianskeho zákonníka je a) porušenie právnej povinnosti, b) vznik škody, c) existencia príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojím
protiprávny úkonom spôsobil, pričom toto zavinenie sa predpokladá avšak s tým, že škodca sa môže
za podmienok obsiahnutých v § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka od tejto zodpovednosti oslobodiť.

Protiprávnosť úkonu spočíva v porušení právnej povinnosti, pričom o protiprávnosť konania škodcu
ide okrem iného aj v prípade porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho
zákonníka a síce počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a
životnom prostredí, ale aj v prípade porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov a iné.
V konaní bolo preukázané, že žalovaná bezpochyby vedela, že jej nájomná zmluva v dôsledku

pozemkovýchúpravvkatastrálnomúzemíSazdicezanikla,keďžebolaúčastníčkoutýchtopozemkových
úprav a sama o tom napokon súdu spolu s odporom predložila aj dôkaz. Rovnako vedela o tom, že od
vykonania pozemkových úprav, novú nájomnú zmluvu so Slovenským pozemkovým fondom uzatvorenú
nemala, keď sama sa jej uzavretia v roku 2019 domáhala, o čom konajúcemu súdu opäť sama predložila
aj dôkaz a napriek tomu na týchto pozemkoch úrodu založila. Žalovaná v konaní tvrdila, že repku zasiala

ešte pred doručením výzvy žalobcu na vrátenie a prevzatie pozemkov. Žalobca toto jej skutkové tvrdenie
poprel tvrdiac, že repku zasiala až po doručení výzvy na vrátenie pozemkov zo dňa 09.08.2019 a to na
jeseň v roku 2019. Dôkazná povinnosť preukázať svoje skutkové tvrdenie tak bola v tomto smere práve
na strane žalovanej, ako poškodenej. Žalovaná však v konaní ani len netvrdila, nieto ešte preukázala,
kedy spornú úrodu na pozemkoch žalobcu založila. Rovnako tak neuviedla ani ďalšie skutkové tvrdenia,

v dôsledku čoho by súd mohol posúdiť, či žalobca svojím konaním neporušil inú právnu povinnosť, než
povinnosť obsiahnutú v § 415 Občianskeho zákonníka alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.
Keďže žalovaná v konaní nepreukázala, že repku zasiala pred doručením výzvy na vrátenie a prevzatie
pozemkov, nepreukázala, že žalobca vyoraním zasiatej repky porušil prevenčnú povinnosť podľa §
415 Občianskeho zákonníka spočívajúcu v povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škode na

majetku a nepreukázala ani porušenie akejkoľvek inej povinnosti či všeobecne záväzného právneho
predpisu zo strany žalobcu, v dôsledku čoho tak nepreukázala prvý a základný predpoklad vzniku škody
a síce porušenie právnej povinnosti, súd prvej inštancie sa so splnením ostatných predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu nezaoberal. Argumentácia žalovanej, že bola dobromyseľná keď repku zasiala
a to s poukazom na skutočnosť, že si žalobca nesplnil povinnosť podľa § 20 ods. 1 zákona č. 180/1995

Z. z., je irelevantná, nakoľko táto skutočnosť by mala v predmetnom konaní význam len vtedy, keby
žalovaná uzavretie nájomnej zmluvy po zániku pôvodného nájomného vzťahu preukázala, keďže pre
tento prípad by žalobca tak ako to už súd konštatoval, vstúpil v zmysle § 20 ods. 2 predmetného zákona
do práv prenajímateľa. Rovnako tak jej argumentácia, že pôvodná nájomná zmluva s nezistenými
vlastníkmi bola uzavretá do 30.10.2019 je irelevantná, nakoľko táto v dôsledku pozemkových úprav

zanikla a to ešte v roku 2015. Naopak bola to tak práve žalovaná, ktorá hoci vedela, že nemá právny
titul na užívanie sporných pozemkov, napriek tomu úrodu na cudzích pozemkoch založila. Žalobca v
postavení žalovaného zo vzájomnej žaloby § 415 Občianskeho zákonníka neporušil a nebolo v konaní
z jeho strany preukázané ani porušenie inej právnej povinnosti, pričom je potrebné poukázať aj na to,
že jedným z práv vyplývajúcich z vlastníckeho práva, je právo vec, ktorá je predmetom vlastníctva,

užívať. Na základe uvedených skutočností, preto súd prvej inštancie vzájomnú žalobu v celom rozsahu
zamietol. So skutkovými tvrdeniami žalovanej ohľadom nepremlčania jej nároku na náhradu škody sa
súd nezaoberal, keďže žalobca v tejto súvislosti námietku premlčania v konaní nevzniesol.Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej
výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti

rozsudku.

5. Proti napadnutému rozsudku podala v časti II, V a VI. výroku žalovaná včas odvolanie z dôvodov,
že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.) a
napadnutého rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia podľa § 365 ods. a písm.

h/ C. s. p. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že nemala žiadny právny titul na užívanie
predmetných pozemkov. Mala riadne uzatvorenú nájomnú zmluvu s dobou platnosti do 30.10.2019.
Na základe nej bola oprávnená užívať 12 ha pôdy v k ú. Sazdice. Odmieta, že neoprávnene užívala
pozemky, na ktorých vysadila zimnú repku, ak by mala o tom vedomosť, výsadbu repky by nevykonala.
V čase výsadby nedisponovala informáciou o prevode pozemkov aj s poukazom na § 20 zákona č.
180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších

predpisov. Podľa § 20 ods. 2 zákona, doručením výpisu z katastra nehnuteľností vstupuje vlastník do
práv prenajímateľa pozemkov. Zákon tak viaže vstup nového vlastníka do práv prenajímateľa až na
okamih doručenia takéhoto výpisu. Nesúhlasí s tým, že uvedené ustanovenie zákona č. 18/01995 Z.z.
o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom ( ďalej len zákon č. 180/1995 Z.z. )
nemá relevanciu, nakoľko ak by si žalobca splnil svoju zákonnú povinnosť, ku vzniku škody ani muselo

dôjsť. Žalovaná bola dobromyseľná, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že naďalej riadne uhrádzala nájomné
Slovenskému pozemkovému fondu. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalovaná bezpochyby musela
vedieť, že v dôsledku pozemkových úprav jej nájomný vzťah zanikol v roku 2015, je nesprávne. Žalobca
po dobu dvoch rokov neinformoval žalovanú o zmene vlastníctva pozemkov, t. j. učinil tak až v priebehu
roka 2019.

Žalovaná sa voči žalobcovi nedopustila žiadneho bezdôvodného obohatenia, ako to žalobca tvrdí,
pričom svoje platby nájomného, ako aj spomínanú výsadbu realizovala v dobrej viere. Nemožno preto
súhlasiť ani s ďalším tvrdením súdu prvej inštancie a to, že je právne bezvýznamné, že žalovaná riadne
platila nájomné.
Žalobca spôsobil žalovanej na pozemku škodu tým, že rozoral výsadbu žalovanej a spôsobil jej škodu v

žalovanej výške, čo preukazuje aj znalecký posudok č. 17/2019 znalca Ing. Vendelína Senciho v odbore
Poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, rastlinná produkcia, spracovanie
poľnohospodárskych produktov - ovocinárstvo, spracovanie poľnohospodárskych produktov - vinárstvo
a vinohradníctvo zo dňa 16.12.2019. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že nie sú dané
zodpovednostné predpoklady podľa § 420 Občianskeho zákonníka, nakoľko medzi konaním žalobcu

(rozoranie repky) a spôsobeným následkom (vznik škody) existuje príčinná súvislosť. Svojim konaním
tiež porušil zásadu neminem leadere (lat. nikomu neškodiť). Rovnako porušil všeobecnú prevenčnú
povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Žalovaná však naproti tomu neporušila žiadnu svoju
povinnosť, riadna uhrádzala dohodnuté nájomné a plnila si povinnosti zo zmluvy voči pôvodnému
vlastníkovi a pozemky užívala v dobrej viere, že nájomný vzťah aj naďalej trvá. Má za to, že preukázala

oprávnenosť a odôvodnenosť podaného vzájomného návrhu. Súd prakticky všetky hlavné argumenty
žalovanej, na ktorých postavila svoju procesnú obranu a zároveň nimi preukazovala dôvodnosť
vzájomnej žaloby považoval za irelevantné. Nemožno súhlasiť so spôsobom, akým sa súd prvej
inštancie v konaní vysporiadal s dôkazmi a s tvrdeniami žalovanej, pričom podľa nášho názoru všetky
tieto prezentované argumenty majú značnú relevanciu v posudzovanom prípade.

Rovnako súd prvej inštancie na pojednávaní uznesením zamietol aj návrhy žalovanej na doplnenie
dokazovania a to či podľa § 14 ods. 8 zákona č. 330/1991 Zb. žalovanej vzniklo právo na uzatvorenie
novej nájomnej zmluvy. Rovnako nevyhovel žiadosti o prerušenie konania a nevyhovel ani návrhu na
dokazovaniesúdnymiaadministratívnymispismi,ktorémajúpredmetnýsúvisspozemkovýmiúpravami.
S takýmto rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí, nakoľko ide opätovne o kľúčové skutočnosti v

prejednávanej veci.
Navrhla napadnuté rozhodnutie zmeniť, tak, že návrhu žalovanej v plnom rozsahu vyhovie, zamietne
návrh žalobcu a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania.

6. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, v ktorom uviedol, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov v

katastrálnom území Sadzice, s parcelnými číslami 3814, 3829, 3831, 3833, 3815, zapísané na liste
vlastníctva číslo 1101. Žalobca nadobudol pozemky do vlastníctva v roku 2017. Žalovaná užívala od roku
2017 do roku 2019 časť týchto pozemkov s výmerou 12,11 ha pri prevádzkovanie poľnohospodárskehopodniku a na ich užívanie nemala právny titul, preto súd prvej inštancie správne konštatoval, že na strane
žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu.
K vzájomnému návrhu žalovanej uviedol, že tvrdenie žalovanej o tom, že bola v čase výsadby

dobromyseľná keď mala uzavretú platnú nájomnú zmluvu so Slovenským pozemkovým fondom do
30.10.2019 a o zmenách vlastníctva nemala vedomosť, že súd prvej inštancie mal za preukázané, že
nájomná zmluva uzavretá medzi Slovenským pozemkovým fondom a žalovanou č. PNZ - P40475/05.00
zo dňa 13.05.2005, ktorú žalovaná v konaní predložila, nepreukázala, že by bola niekedy oprávnená
užívať pozemky žalobcu. Nájomná zmluva ju oprávňovala na užívanie určitej výmery v k.u. Sazdice,

avšak ani z nájomnej zmluvy, ani z jej príloh nebolo možné stotožniť prenajaté pozemky s pozemkami
žalobcu. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že bola žalovaná v minulosti oprávnená užívať časť
pozemkov na základe Nájomnej zmluvy.
Uviedol, že súd prvej inštancie mal preukázané, že nájomná zmluva vo vzťahu k výmere užívaných
žalovanou katastrálnom území Sadzice zanikla vykonaním pozemkových úprav v roku 2015. Zánik
nájomnej zmluvy vo vzťahu k pozemkom potvrdila aj žalovaná (oznámením adresovaným Slovenskému

pozemkovému fondu zo dňa 05.06.2019 ) zánik nájomnej zmluvy pre pozemky potvrdil tiež Slovenský
pozemkový fond vo vybavení žiadosti adresovanej právnemu zástupcovi žalovanej dňa 24.03.2021. Z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná od roku 2017 až do októbra 2019 žiadnu nájomnú
zmluvu nemala. Zároveň z dokazovania vyplynulo, že žalovaná si toho bola vedomá.
Žalovaná tvrdila, že žalobcom rozoranú výsadbu zimnej repky založila na pozemkoch žalobcu pred

doručením výzvy na vydanie pozemkov. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná v priebehu konania
toto tvrdenie nepreukázala, ani netvrdila kedy mala výsadbu zimnej repky realizovať. Preto súd prvej
inštancie vzájomnú žalobu žalovanej zamietol v celom rozsahu.
K dobromyseľnosti žalovanej žalovaný uviedol, že žalovaná si bola vedomá neexistencie právneho
titulu, ktorý by ju oprávňoval užívať pozemky žalobcu, keď nemala platne uzavretú nájomnú zmluvu

k pozemkom a preto nemohla byť dobromyseľná. Vedomie žalovanej nadväzuje výzva na vydanie
pozemkov. Z predložených dôkazov vyplýva, že žalovaná túto výzvu nerešpektovala, na pozemku
zasiala zimnú repku, čo viedlo žalobcu k jej vyoraniu pred prevzatím pozemkov do svojho užívania.
K ustanoveniu § 20 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. a nesplneniu povinnosti žalobcu voči žalovanej
poukazuje na závery súdu prvej inštancie podľa ktorého skúmanie tejto povinnosti by malo význam

len vtedy, ak by žalovaná mala platnú nájomnú zmluvu a túto povinnosť má žalobca voči slovenskému
pozemkovému fondu.
Na právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie, v zmysle ktorého v čase kedy vznikol žalobkyni nárok žalovanej na jednu z preukázateľne
uzavretú nemala a ani sa nedomáhal a uzavretia novej nájomnej zmluvy (oznámenie zaslala Slovenský

pozemkový fond až 05.06.2019.
Ohľadom návrhu na vykonanie dokazovania sa stotožňuje so súdom prvej inštancie podľa ktorého
názoru vykonanie takéhoto dokazovanie nebolo potrebné. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu odvolacích trov.

7. Žalovanej bolo vyjadrenie žalobcu riadne doručené. Žalovaná nevyužila právo vyjadriť sa k nemu.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 C. s. p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s.
p.) vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné

doplniť ani znovu zopakovať, vo veci rozhodol postupom podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 219 odsek 3
C. s. p. verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

9. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedziť
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Žalovaná ako námietku k právnemu posúdeniu súdu prvej inštancie uviedla, že mala riadne uzavretú
nájomnú zmluvu, avšak odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nadobudnutím
právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania pozemkoch úprav došlo k nadobudnutiu vlastníctvak novým pozemkom (§ 14 ods. 4 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách) a tiež k zániku
nájomných vzťahov k pôvodným pozemkom (§ 14 ods. 8 zák. č. 330/1991 Zb.), pričom zhodne odvolací
súd so súdom prvej inštancie uvádza, že nájomcovi (žalovanej) vzniklo právo na uzavretie zmluvy o

nájme nových pozemkov na poľnohospodárske účely, avšak žalovaná nepreukázala uzavretie nájomnej
zmluvy k novým pozemkom. Preto užívanie pozemkov žalobcu bez platnej nájomnej zmluvy zakladalo
bezdôvodné obohatenie žalovanej na úkor žalobcu ako správne konštatoval súd prvej inštancie.

12. Ďalej žalovaná namietala názor súdu prvej inštancie ohľadom ustanovenia § 20 zák. č. 180/1995 Z.

z., nakoľko žalobca vstupuje do práv prenajímateľa (Slovenského pozemkového fondu) až okamihom
doručenia takéhoto výpisu a ak by si žalobca splnil túto svoju zákonnú povinnosť ku vzniku škody
nemuselo ani dôjsť. Súd prvej inštancie konštatoval, že toto ustanovenie nemá v spore relevanciu,
s čím odvolací súd súhlasí a poukazuje na správny názor súdu prvej inštancie uvedený v odseku
71 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Na potvrdenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací
súd uvádza, že žalovaná v spore nepreukázala uzavretie nájomnej zmluvy k pozemkom žalobcu.

Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že v dôsledku pozemkových úprav
sa domáhala uzavretia nájomnej zmluvy listom zo dňa 05.06.2019 adresovaným Slovenskému
pozemkovému fondu a listom zo dňa 05.03.2020 žalobcovi. Z citovaného ustanovenia § 20 ods. 2 zák.
č. 180/1995 Zb., na ktoré poukazuje odvolateľka vyplýva, že vlastník vstupuje do práv prenajímateľa
pozemkov až okamihom doručenia takéhoto výpisu, avšak súd prvej inštancie správne konštatoval,

že toto ustanovenie danej veci nie je relevantné, nakoľko nájomná zmluva žalovanej so Slovenským
pozemkovým fondom nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania pozemkových
úprav zanikla. Preto doručovanie výpisu z katastra nehnuteľností žalobcom bývalému prenajímateľovi
(Slovenskému pozemkovému fondu) je bezpredmetné. A zároveň, žalobca ako nový vlastník mal
zákonnú povinnosť doručiť výpis iba existujúcemu, reálnemu prenajímateľovi, ale nie žalovanej ako

bývalej nájomníčke. Preto tvrdenie žalovanej, že ak by si žalobca splnil svoju zákonnú povinnosť a
doručil jej výpis, tak ku vzniku škody by nedošlo, nemá význam vzhľadom na právny vzťah žalobcu voči
žalovanej.

13. Na námietku žalovanej, že bola dobromyseľná aj tým, keď riadne uhrádzala nájomné

Slovenskému pozemkovému fondu, odvolací súd poukazuje, že žalovaná nájomné zaplatila, avšak za
roky 2018, 2019, 2020 uhradila nájomné až 28.12.2020, teda za ostatné tri roky úhrady nájomného
nemala riadne zaplatené. A ako už bolo uvedené vyššie súd prvej inštancie správne dospel k záveru,
že žalovaná užívala pozemky žalobcu bez nájomnej zmluvy, t. j. bez právneho dôvodu a na jej strane
došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu.

14. K námietke žalovanej ohľadom dôvodnosti vzájomnej žaloby, že žalobca jej spôsobil škodu
rozoraním výsadby a nárok preukazoval znaleckým posudkom, odvolací súd dospel k záveru, že tejto
námietke nemožno vyhovieť a stotožňuje sa s odôvodnením napadnutého rozsudku (odseky 83 až
85 napadnutého rozsudku). Na potvrdenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza,

že v danej veci zostalo sporné skutkové tvrdenie, že žalovaná výsadbu repky uskutočnila pred tým,
ako jej bola doručená výzva žalobcu na vydanie pozemkov a bezdôvodného obohatenia. Žalovaná
dôkazné bremeno na preukázanie tohto sporného tvrdenia o výsadbe pred doručením výzvy neuniesla,
žiadne dôkazy v tomto smere nenavrhla. Pričom preukázanie tejto skutočnosti malo zásadný vplyv na
posúdenie porušenia prevenčnej povinnosti zo strany žalobcu. Nebolo preukázané, že k výsadbe došlo

pred doručením výzvy a súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že nie je naplnený predpoklad
zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti na strane žalobcu a potom vzájomnej žalobe
nie je možné vyhovieť a nárok žalovanej priznať.

15. Na námietku žalovanej k nevykonaniu dôkazov odvolací súd uvádza, že aj keď má strana sporu

procesnéoprávnenienavrhovaťdôkazy,súdprvejinštancienemusívykonaťkaždýňounavrhnutýdôkaz.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré navrhnuté
dôkazy žalovanou nevykonal. Odvolací súd zároveň uvádza, že skutočnosť či vzniklo žalovanej právo
na uzavretie novej nájomnej zmluvy žiadnym spôsobom nemá vplyv na zistený skutkový stav, nakoľko
žalovaná za žalované obdobie nemala platne uzavretú nájomnú zmluvu k pozemkom žalobcu, ktoré

užívala.

16. Ohľadom návrhu na prerušenie konania odvolací súd uvádza, že týmto postupom súdu prvej
inštancie nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by žalovanej bolo znemožnenéuskutočňovať procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
V danom prípade nešlo o spornú otázku, ktorú by si nemohol v konaní posúdiť sám konajúci súd a
zároveň prerušenie konania by bolo vhodné a hospodárne, keď v čase vydania rozsudku vlastnícke

právo k predmetným parcelám patrilo žalobcovi za to obdobie, za ktoré si uplatňuje bezdôvodného
obohatenie.

17. Nakoľko uplatnené odvolacie dôvody neboli odvolacím súdom zistené, odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

18. Vo vzťahu k ďalším námietkam žalovanej odvolací súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí
dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny

základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 115/2003).

19. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol žalobca v odvolacom konaní plne úspešný.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C. s. p.).