Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/199/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6621202636
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6621202636.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a

členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej,
vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom C. XXX/X, D.,
zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov:
matka C. E. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom C. XXX/X, D., zastúpená: JUDr. Andrej Cifra, advokát,
Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, a
otec D. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom A. XXXX, C., zastúpený: AK Neuschlová, s. r. o., so sídlom

Bratislava, Dostojevského rad 5,
o návrhu na rozšírenie styku otca s maloletým dieťaťom,
na odvolanie oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6P/35/2021 – 820 zo dňa
27.06.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í nasledovne:

I. Otec je oprávnený a povinný stretávať sa s maloletou A.:

a) do 31.12.2025
· v nepárnom kalendárnom týždni v sobotu od 11. hod. do 16. hod. a
· 26.12.2025 od 11. hod. do 19. hod.
s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ju otcovi v stanovenom
čase v mieste bydliska otca a otec je povinný po skončení styku maloletú odovzdať matke v stanovenom
čase v mieste bydliska otca.

b) od 01.01.2026 do 31.03.2026
· v nepárnom kalendárnom týždni od soboty od 11. hod. do nedele do 16. hod.
s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ju otcovi v stanovenom
časevmiestebydliskaotca a otec jepovinnýposkončenístykumaloletúodovzdaťmatkevstanovenom
čase v mieste bydliska matky.

II. Od 01.04.2026 je otec oprávnený stretávať sa s maloletou A.

· v nepárnom kalendárnom týždni od piatka od 17. hod. do nedele do 16. hod.
s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ju otcovi v stanovenom
čase v mieste bydliska matky a otec je povinný po skončení styku maloletú odovzdať matke v
stanovenom čase v mieste bydliska matky.

III. Všeobecná úprava styku stanovená od 01.04.2026 sa neuplatní a otec je oprávnený stretávať sa
s maloletou A.:

a) počas letných prázdnin· v mesiaci júl v nepárnom kalendárnom týždni od piatka od 9. hod. do nedele do 19. hod.
· v 33. a v 35. kalendárnom týždni od pondelka 9. hod. do nedele do 19. hod.

b) počas vianočných prázdnin začínajúcich
· v párnom kalendárnom roku od 27.12. od 10. hod. do 02.01. do 18. hod.
· v nepárnom kalendárnom roku od 22.12. od 10. hod. do 28.12. do 18. hod.

c) počas jarných prázdnin, ak pripadnú na:

· párny týždeň, od nedele predchádzajúceho týždňa od 16. hod. do utorka do 16. hod.
· nepárny týždeň, od stredy od 16. hod. do nedele do 16. hod.

d)počas veľkonočných prázdnin, v párnom kalendárnom roku od štvrtka od10.hoddoVeľkonočného
pondelka do 18. hod.

s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ju otcovi v stanovenom
čase v mieste bydliska matky a otec je povinný po skončení styku maloletú odovzdať matke v
stanovenom čase v mieste bydliska matky.

IV. Rodičia maloletej sú povinní v prípade, že sa stretnutie zo závažných dôvodov nebude môcť

uskutočniť, oznámiť druhému rodičovi túto skutočnosť najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku, inak
bezprostredne po vzniku tohto dôvodu.

V. Otec je oprávnený kontaktovať maloletú A. každý kalendárny týždeň v stredu v čase od 18.00 hod.
do 18.15 hod. prostredníctvom zariadení na hlasovú komunikáciu.

Matka je povinná maloletú na kontakt s otcom riadne pripraviť a tento zabezpečiť po technickej stránke.

VI. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 21P/21/2019 - 86 zo dňa 13.05.2019 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoP/41/2019 - 211 zo dňa 19.11.2019
v časti úpravy styku otca s maloletou A..

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový
súd“) rozhodol nasledovne:

I. Okresný súd Lučenec mení rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 21P/21/2019-86 zo dňa
13.05.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoP/41/2019-211 zo dňa
19.11.2019včastiúpravystykuotcasmaloletouA.B.,narodenouXX.XX.XXXXtak,žeotecjeoprávnený
stretávať sa s maloletou po dobu troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku každý
nepárny víkend v roku, v sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 16.00 hod.

s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať otcovi v stanovenom
čase v mieste bydliska matky a otec je povinný po skončení styku maloletú odovzdať matke v mieste jej
bydliska. Počnúc štvrtým mesiacom od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku je otec oprávnený
stretávať sa s maloletou každý nepárny víkend v roku od soboty od 10.00 hod. do nedele do 16.00 hod.
s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ju v mieste jeho bydliska

a otec je povinný po skončení styku maloletú odovzdať matke v mieste jej bydliska.
II. Počas týchto troch mesiacov sa nebude realizovať styk otca s maloletou počas letných prázdnin.
III. Upravuje styk otca počas vianočných sviatkov a prázdnin každý nepárny rok tak, že otec si dieťa
prevezme vždy 23.12. o 17.00 hod. v mieste bydliska matky s tým, že dieťa vráti späť matke 26.12. o
17.00 hod. v mieste jej bydliska a každý párny rok tak, že otec si dieťa prevezme v mieste bydliska matky

vždy 30.12. o 17.00 hod. a vráti dieťa matke späť 02.01. o 17.00 hod. v mieste jej bydliska.
IV. Upravuje styk otca počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok tak, že otec si dieťa prevezme v
stredu t. j. deň pred veľkonočnými prázdninami vždy o 17.00 hod. v mieste bydliska matky a vráti dieťa
späť v sobotu o 17.00 hod. v mieste jej bydliska a každý párny rok tak, že otec si dieťa prevezme v sobotu
o 17.00 hod. v mieste bydliska matky a vráti dieťa späť matke v utorok t. j. posledný deň veľkonočných

prázdnin o 17.00 hod. v mieste jej bydliska.V. Upravuje styk otca počas jesenných prázdnin každý párny rok tak, že otec si dieťa prevezme o 17.00
hod. deň pred začiatkom jesenných prázdnin v bydlisku matky a vráti dieťa späť matke o 17.00 hod.
posledný deň prázdnin v mieste jej bydliska.

VI. Upravuje styk otca počas jarných prázdnin každý párny rok tak, že otec si dieťa prevezme v nedeľu
pred začiatkom jarných prázdnin o 17.00 hod. v mieste bydliska matky a vráti dieťa späť matke počas
nasledujúceho týždňa v stredu o 17.00 hod. v mieste jej bydliska a každý nepárny rok tak, že otec si
dieťa prevezme v stredu počas jarných prázdnin o 17.00 hod. v mieste bydliska matky a vráti dieťa späť
matke v nedeľu o 17.00 hod. v mieste jej bydliska.

VII. Upravuje styk otca počas letných prázdnin každý párny rok tak, že otec si dieťa prevezme vždy
30.06. o 17.00 hod. v mieste bydliska matky a vráti dieťa matke späť 07.07. o 17.00 hod. v mieste jej
bydliska a 01.08. o 17.00 hod. v mieste bydliska matky a vráti dieťa matke späť 08.08. o 17.00 hod. v
mieste jej bydliska a každý nepárny rok tak, že otec si dieťa prevezme vždy 07.07. o 17.00 hod. v mieste
bydliska matky a vráti dieťa matke späť 14.07. o 17.00 hod. v mieste jej bydliska a 08.08. o 17.00 hod.
v mieste bydliska matky a vráti dieťa späť matke 15.08. o 17.00 hod. v mieste jej bydliska.

VIII. Rodičia maloletej sú povinní v prípade, že sa stretnutie zo závažných dôvodov nebude môcť
uskutočniť, oznámiť druhému rodičovi túto skutočnosť najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku, inak
bezprostredne potom, čo vznikne dôvod, pre ktorý sa stretnutie nebude môcť uskutočniť.
IX. Predbežnú vykonateľnosť výroku o úprave styku nevyslovuje.
X. Vo zvyšku návrh otca na úpravu styku s maloletou zamieta.

XI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie konštatoval, že rodičia sa nedohodli na úprave styku otca s maloletou. Otec žiadal
rozšírenie styku, zatiaľ čo matka s návrhom nesúhlasila a žiadala jeho zamietnutie, pričom poukazovala
na to, že doterajší styk sa nerealizoval z dôvodov na strane otca. V konaní mal preukázané, že medzi

rodičmi nepanujú priateľsky ladené vzťahy. Matka uviedla, že otec sa o dcéru minimálne zaujíma,
nepozná jej režim, záujmy a zvyky, a tvrdila, že maloletá nie je pripravená prespávať u otca, nie je na
neho ani na jeho prostredie zvyknutá. Napriek jej tvrdeniam, že ju na stretnutia pripravuje, maloletá
odmietala sa s otcom stretávať. Tento stav trval od začiatku konania, teda tri roky. Súd prvej inštancie
však konštatoval, že matka neurobila nič preto, aby sa prespanie u otca mohlo uskutočniť, ani aby s

dcérou navštívila miesto bydliska otca, hoci mala vedomosť o tom, že súd zvažuje rozšírenie styku
aj s prespávaním. Znalec už v roku 2022 nezistil separačnú úzkosť ani inú psychologickú prekážku,
ktorá by bránila realizácii styku s prespaním. Maloletá mala vytvorené citové väzby s otcom, čo podľa
súdu prvej inštancie vyplynulo zo znaleckého posudku a potvrdilo sa aj pri stretnutiach v škole, kde
nebola ovplyvnená názorom matky. Súd prvej inštancie bol názoru, podľa ktorého matka môže, aj keď

nevedomky, prenášať na maloletú svoje napätie a negatívny postoj k úprave styku. Prítomnosť matky
na stretnutiach označil za kontraproduktívnu vzhľadom na nefunkčnú komunikáciu medzi rodičmi, ktorá
by mohla vytvárať situácie vyvolávajúce u dieťaťa strach a neistotu.
Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že aj samotné dieťa si uvedomuje napätie medzi rodičmi, čo nemôže
mať priaznivé dôsledky na jeho duševný stav. Každá zásadná zmena v živote dieťaťa musí byť

posudzovaná individuálne, s ohľadom na jeho psychický vývoj. Prioritou rodičov aj súdu má byť
eliminácia stresujúcich momentov bez ohľadu na to, ktorý rodič ich spôsobuje. Nespochybnil názor
matky, podľa ktorého rozšírenie styku má byť postupné, s prihliadnutím na schopnosť dieťaťa adaptovať
sa na nové podmienky. Konštatoval, že väzby medzi otcom a dieťaťom neboli pretrhnuté s tým, že k
postupnému rozšíreniu styku mohlo dôjsť už počas trvania sporu. Matke ponechal trojmesačný priestor

na to, aby pripravila maloletú na styk s prespávaním, vrátane návštevy miesta bydliska otca.
Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením matky, podľa ktorého sa styk realizoval len minimálne z
dôvodu, že otec sa na stretnutia nedostavoval alebo nič neurobil, keď dcéra odmietla ísť. Konštatoval,
že otec sa na stretnutia dostavoval, precestoval značnú vzdialenosť, a že nerealizáciu styku nevedel
ovplyvniť, keď dcéra nevyšla z domu alebo odmietla ísť. Jedine matka je podľa prvostupňového súdu

rodič, ktorý môže ovplyvniť postoj maloletého dieťaťa. Apeloval na oboch rodičov, aby sa správali
tolerantne, úctivo a nehľadali presadenie vlastných záujmov, ale cestu k dohode. Zdôraznil, že súdna
úprava styku nemôže reagovať na všetky životné situácie a vyžaduje flexibilitu. Zdôraznil, že záujem
dieťaťa nemožno zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o výkone rodičovských práv a
povinností.

Pokiaľ ide o rozšírený styk, súd prvej inštancie mal za to, že takto upravený styk postačuje na zachovanie
väzieb medzi otcom a dcérou. Styk bol upravený počas sviatkov a prázdnin, hoci v kratšom rozsahu,
než požadoval otec. Výrok súdu bol zmenený tak, aby styk smeroval do budúcnosti a bol plnohodnotný.
Matke bola uložená povinnosť odovzdávať maloletú otcovi v mieste jeho bydliska, keďže sa bez jehosúhlasu odsťahovala 240 km z pôvodného miesta bydliska rodiny. Odovzdávanie malo prebiehať mimo
súčasného bydliska dieťaťa, aby sa predišlo situáciám, keď dieťa styk odmietne z dôvodu domáceho
prostredia.

Prvostupňový súd nevyslovil predbežnú vykonateľnosť rozsudku, keďže nevzhliadol žiaden dôvod na
vznik ujmy na strane dieťaťa ani otca. Kontakt otca s dcérou nebol obmedzený, a skutočnosť, že otec
považoval rozsah styku za nedostatočný, nebola dôvodom na predbežnú vykonateľnosť.
O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, pričom žiaden z účastníkov
nemal nárok na ich náhradu.

3. Vo včas podanom odvolaní otec namietal, že prvostupňový súd po opätovnom rozhodovaní upravil
bežný styk len v rozsahu sobota–nedeľa bez prespania počas prvých troch mesiacov a až následne s
jediným prespaním v režime sobota 10:00 hod. – nedeľa 16:00 hod., čo podľa neho nepredstavovalo
„kvalitné“ rozšírenie styku a nezodpovedalo štandardu súdnej praxe. Podľa neho je nedostatočné, že
styk bol upravený len na krátke víkendové intervaly v rozsahu približne tridsiatich hodín, bez začlenenia

piatkového popoludnia, čo nezodpovedá bežnému štandardu a znemožňuje mu plnohodnotne sa
podieľať na výchove. Tvrdil, že trojmesačné „prípravné“ obdobie nebolo racionálne odôvodnené, najmä
ak ten istý rozsudok pripustil počas sviatkov a prázdnin niekoľko po sebe idúcich nocí u otca. Zároveň
vytýkal, že súd prvej inštancie nevyslovil predbežnú vykonateľnosť výroku o rozšírení styku, hoci dĺžka
odvolacieho konania mohla podľa neho spôsobiť ujmu dieťaťu z nedostatku pravidelného kontaktu s

otcom; poukazoval aj na predchádzajúce prieťahy a neefektívnosť postupu súdu pri jeho návrhoch na
neodkladné opatrenia (vrátane neskorého doručenia rozhodnutia o vianočnom styku z roku 2021).
Ohľadne skutkového stavu otec poukazoval na to, že súd prvej inštancie sám konštatoval pasivitu matky
pri podpore kontaktu a príprave dieťaťa na prespanie u otca, hoci matka mala v C. zázemie (rodičov a
sestru).Tvrdil,žematkaakopreferenčnýrodičzneisťovalamal.A.vovzťahukotcovi,vyžadovalavlastnú

prítomnosť pri stretnutiach, sledovala polohu dieťaťa cez zariadenie s GPS a podmieňovala umožnenie
stretnutia predložením presného programu. Argumentoval, že správy školy potvrdzovali spontánnu
a radostnú reakciu dieťaťa pri jeho návštevách bez prítomnosti matky a že referát poradensko-
psychologických služieb ÚPSVaR Lučenec v stanovisku z 6. 6. 2024 popísal problematickú komunikáciu
zo strany matky a jej nedostatočnú spoluprácu pri dojednávaní dyadickej konzultácie, pričom otec

deklaroval ochotu zúčastniť sa na akomkoľvek termíne napriek vzdialenosti cca 240 km. Zdôrazňoval,
že závery zo znaleckého dokazovania (navrhnutého kolíznym opatrovníkom, ktoré matka spochybňuje
ako neaktuálne) preukázali neutrálne až pozitívne väzby dieťaťa na otca a absenciu diskvalifikujúcich
okolností na jeho strane; zároveň tvrdil, že matka dlhodobo nereflektovala na právo dieťaťa udržiavať
plnohodnotný vzťah s oboma rodičmi, čo podľa neho potvrdzovali aj skoršie rozhodnutia vo veci tých

istých účastníkov (Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoP/41/2019 a Okresný súd Lučenec sp.
zn. 21P/3/2020).
Podľa neho problémom je postoj matky, ktorá systematicky bráni prirodzenému rozvoju ich vzťahu, dieťa
ovplyvňuje, vytvára konflikt lojality a vystupuje voči nemu hyperprotektívne, čím znemožňuje, aby sa
dcéra spontánne prejavila. Mal za to, že dieťa má právo na plnohodnotný kontakt s oboma rodičmi

a súd mal preto styk upraviť aspoň v rozsahu každý druhý víkend od piatku popoludnia do nedele
večera s prespaním a zároveň zabezpečiť rovnomernejšie rozdelenie prázdnin. Namietal aj proti tomu,
žepovinnosťmatkyodovzdávaťdieťavmiestejehobydliskabolastanovenálenprevíkendovéstretnutia,
nie aj pre prázdniny, hoci práve matka jednostranne zmenila miesto bydliska maloletej o viac ako dvesto
kilometrov. Podľa otca tak napadnutý rozsudok neplní cieľ vytvoriť vyvážené podmienky pre výchovu

dieťaťa oboma rodičmi.
Z týchto dôvodov otec navrhoval, aby odvolací súd rozsudok zmenil v intenciách jeho návrhu: určil bežný
styk každý nepárny týždeň od piatka 17:00 do nedele 19:00 s tým, že v piatok by mala matka odovzdať
dieťa v mieste bydliska otca a po skončení styku by mal otec dieťa vrátiť v mieste bydliska matky; upravil
dlhšie ucelené bloky počas vianočných, jarných, veľkonočných a jesenných prázdnin a počas letných

prázdnin v dvojtýždňových až polmesačných intervaloch; a stanovil, že pri prázdninových blokoch mala
matka dieťa odovzdávať v mieste bydliska otca a otec ho mal vracať v mieste bydliska matky. Súčasne
žiadal náhradu trov odvolacieho konania nepriznať žiadnemu z účastníkov.

4. Matka vo včas podanom odvolaní namietala, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie bolo

nedostatočné a nepreskúmateľné, opieralo sa o hypotézy a staršie podklady, zjavne uprednostňovalo
práva otca a bagatelizovalo reálny priebeh stretnutí s maloletou. Tvrdila, že súd prvej inštancie ju
neprávom vykreslil ako rodiča, ktorý bráni zdravému vývinu dieťaťa, hoci ona žiadala len primerane
postupné rozširovanie styku. Uvádzala, že prvostupňový súd nezistil skutočný stav veci, osobitnenezistil bezprostredne pred rozhodnutím aktuálny názor maloletej a nezohľadnil stanovisko kolízneho
opatrovníka, ktorý prespávanie neodporúčal. Poukázala aj na nejasnosť odôvodnenia, keď v jednom z
bodov súd odkazoval na „posledné“ rozhodnutie o styku, no následne vychádzal z úpravy zo zrušeného

rozsudku, čím sťažil preskúmanie splnenia zákonnej podmienky zmeny pomerov.
K vlastnej procesnej aktivite uviedla, že sa dlhodobo usilovala o dohodu: v októbri 2022 sa uskutočnili
skúšobné stretnutia bez jej prítomnosti, avšak na dohodnuté novembrové stretnutie sa otec nedostavil;
ak maloletá bez prítomnosti matky ísť nechcela, sama sa stretnutí zúčastnila, aby otec mohol s dcérou
tráviť čas, čo otec následne nesprávne interpretoval ako podmieňovanie jej prítomnosťou. Zdôraznila,

že z výsluchu maloletej z januára 2024 vyplynulo, že dieťa sa k odchodu k otcovi nevedelo vyjadriť,
pričom pred vyhlásením rozsudku súd prvej inštancie nezisťoval aktuálny názor dieťaťa; napriek tomu
rozhodol v intenciách návrhu otca a použil „štandardnú úpravu“ v neštandardnej situácii namiesto
individuálne prispôsobeného modelu. Predložila prehľady styku, z ktorých podľa nej vyplývalo, že otec
sa viacerých stretnutí nezúčastnil, niektoré predčasne ukončil alebo vôbec nepricestoval; nesúhlasila
preto s konštatovaním, že po rozvode sa styk „prevažne realizoval“, a poukázala na konkrétny prehľad

za rok 2024.
Matkaďalejosobitnenamietala,žeprvostupňovýsúdjejvyvodilzodpovednosťzaabsenciuprespávania,
hoci do vyhlásenia rozhodnutia nemohla prejudikovať, že k prespávaniu pristúpi; uvádzala, že maloletú
na styk pripravovala, avšak u otca nenastal posun v správaní ani v snahe o nápravu vzťahu a
otcova nepredvídateľnosť (keď ani nedal vopred vedieť, že nepríde) znižovala dôveru dieťaťa. Vytýkala

súdu prvej inštancie že sama dlhodobo ponúkala postupné rozširovanie kontaktu bez prespávania,
avšak otec k takto nastaveným stretnutiam neprejavoval stabilný záujem a nepostupoval aktívne; za
nesprávny preto považovala záver prvostupňového súdu, podľa ktorého bránila styku. Súčasne označila
rozhodnutie za vnútorne rozporné, keď deklarovalo potrebu adaptačného režimu, no napriek tomu bez
presvedčivého a individualizovaného odôvodnenia predpokladalo prespávanie už po približne troch

mesiacoch. Zdôraznila úzku citovú väzbu maloletej na matku, prebiehajúce poradenstvo u psychológa a
potrebu bezpečného, predvídateľného prostredia, ktoré rozsudok dostatočne nereflektoval. Podľa matky
tak napadnuté rozhodnutie neprimerane akcentovalo rodičovské práva otca a fakticky odmenilo jeho
doterajšiu pasivitu pri realizácii styku, čo nebolo v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Za sporné
považovala aj úvahy o nákladoch a o okolnostiach odsťahovania; ak súd prvej inštancie pokladal

minulosť spoločnej domácnosti za významnú, mal tieto okolnosti riadne skúmať.
V právnej argumentácii sa opierala o judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské
práva, podľa ktorej musí rozhodnutie adresne vyhodnotiť najlepší záujem dieťaťa a v kolízii preferovať
jeho záujem pred mechanickým uplatnením „štandardných“ modelov. Tvrdila, že rozšírenie styku bolo
neproporcionálne na úkor maloletej, nebolo podopreté riadnym zistením skutkového stavu (vrátane

názoru dieťaťa a stanoviska kolízneho opatrovníka) a neobstálo ani vo svetle predchádzajúceho
uznesenia odvolacieho súdu, ktoré vyžadovalo rozsiahlejšie dokazovanie pred zásahom do doterajšej
úpravy styku.
Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie; alternatívne
zmeniť tak, že styk otca s maloletou A. sa upraví na každý nepárny týždeň v sobotu od 10. do 17. hod.

a v nedeľu od 10. do 15. hod., pričom otec by dieťa vyzdvihoval aj odovzdával v mieste bydliska matky;
vo zvyšku návrh otca zamietnuť.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniam rodičov zotrvával na všetkých dovtedajších písomných
aj ústnych stanoviskách k výkonu styku; nové skutočnosti neuviedol.

6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca namietala, že toto bolo postavené na skreslených a účelovo
prikrášlených tvrdeniach bez riadneho dokazovania, sprevádzaných emotívnymi výstupmi a prenášaním
zodpovednosti za nevybudovaný vzťah na inštitúcie a na ňu.
Uvádzala, že otec dlhodobo nevyužíval už upravený styk (v období január–august 2024 sa podľa
jej prehľadu z 34 možných stretnutí 28-krát nedostavil, napokon už ani neoznamoval, či príde), a

pripomínala záver prvostupňového súdu z 06.02.2023, podľa ktorého mal otec prispôsobiť svoje
aktivity obdobiam styku a niesť zodpovednosť za jeho nerealizáciu. Zdôrazňovala, že dieťa bolo
výrazne naviazané na matku a prostredie u otca nepoznalo; otec nereagoval ani na odporúčania
kolízneho opatrovníka. Kritizovala, že prvostupňový súd uprednostnil „štandardný“ model úpravy
styku pred individualizáciou podľa najlepšieho záujmu dieťaťa, nezistil aktuálny názor maloletej ani

plne nereflektoval na stanoviská kolízneho opatrovníka a predložené dôkazy (vrátane jej žiadosti z
06.06.2024 o zistenie názoru dieťaťa).
Za vnútorne rozporné a predčasné považovala, že súd prvej inštancie síce hovoril o potrebe postupnosti,
no zároveň bez dostatočného odôvodnenia určil prespanie už po troch mesiacoch a otec navyše žiadalrežim, ktorý bol podľa nej logisticky a časovo nereálny (odvozy do C. v piatok o 17. hod., návraty v nedeľu
o 19. hod., rozšírené prázdniny a sviatky vrátane Štedrého dňa v párnych rokoch, kolízie s jej pracovnou
dobou a začiatkom vyučovania; v párnom roku podľa nej až 43 pracovných dní cez prázdniny, čo

nebolo reálne pokryť dovolenkou). Varovala, že predbežná vykonateľnosť alebo „nemožnosť odmietnuť
styk“ by dieťa vystavili neprimeranej psychickej a fyzickej záťaži. Navrhovala, aby sa styk rozširoval
výlučnepostupneanajprvformouucelenýchdníbezprespania,pričomnasvojomodvolaníadoterajších
návrhoch zotrvávala.

7. Matka vo vyjadrení z 19.11.2024 predložila prehľad stretnutí s tvrdením, že od januára do konca
novembra 2024 neprebehlo žiadne riadne stretnutie otca s maloletou (s výnimkou jedného za jej
prítomnosti vo februári). Namietala, že rozširovanie styku s prespávaním by nebolo v súlade s najlepším
záujmom dieťaťa; zdôraznila potrebu zachovať jeho emocionálnu stabilitu. Alternatívne navrhovala užší
rozsah víkendového styku bez prespania.

8.Otecvovyjadreníkodvolaniuavyjadreniumatkyzdôrazňovalsvojuväzbukdcére.Namietal,žematka
ako preferenčný rodič dlhodobo nepodporovala kontakt, vytesňovala ho zo života dieťaťa, určovala
miesto a priebeh stretnutí, dieťa „kontrolovala“ a vytvárala psychický tlak, v dôsledku čoho maloletá
preberala jej postoje. Naproti tomu uvádzal, že pri spontánnych stretnutiach v škole bez prítomnosti
matky dieťa reagovalo pozitívne. Poukazoval na listinné záznamy školy a namietal spôsob „prípravy“

dieťaťa zo strany matky a jej zásahy do priebehu styku (vrátane elektronickej kontroly). Tvrdil, že jeho
nevyužívanie niektorých termínov bolo reakciou na to, že matka dieťa psychicky nepripravovala, a preto
zvolilnenátlakovýpostup.Poukázalajnaneúspechporadensko-psychologickéhoprocesuprenečinnosť
matky. K námietke nezistenia názoru maloletej uviedol, že súd prvej inštancie ho zisťoval primerane
veku a že názor dieťaťa treba hodnotiť v kontexte ostatných dôkazov.

Zdôraznil, že právo na styk je právom dieťaťa i rodiča, štandardom sú dva víkendy mesačne s prespaním
a polovica prázdnin, s tým, že dieťa má mať jasnú a predvídateľnú možnosť tráviť čas s otcom, pričom
sám je pripravený rešpektovať postupné prespávanie podľa potrieb dieťaťa.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil v intenciách jeho odvolania.

9. Matka vo vyjadrení z 13.02.2025 zdôrazňovala, že od januára 2024 sa - okrem jedného krátkeho
stretnutia v škole - styk fakticky nerealizoval a viac ako rok prebiehal úplný výpadok kontaktu. Podľa
nej otec sám vo svojom vyjadrení priznával, že sa rozhodol stretnutia nerealizovať, a zodpovednosť za
svoju pasivitu prenášal na ňu.
Matka v podaní zdôrazňovala, že po dlhodobej absencii otca pri realizácii styku nie je téma prespávania

aktuálna a mohla by predstavovať riziko emočnej ujmy, ak by bolo dieťa k prespaniu nútené. Zároveň
sa pýtala, na akom opodstatnenom základe otec žiada a prvostupňový súd pristúpil k tak rapídnemu
rozšíreniu styku, hoci otec dlhodobo stretnutia cielene nerealizoval, nerešpektoval odporúčania súdu
ani kolízneho opatrovníka, nedodržiaval naposledy upravený režim styku a nereagoval ani na jej
návrhy mimosúdnej dohody. Poukazovala, že otec deklaroval rešpekt k záujmom maloletej, zároveň

však ignoroval jej vyjadrený nesúhlas s prespávaním u neho, čo považovala za vnútorne rozporné a
bagatelizujúce potreby dieťaťa. Výslovne uvádzala, že z jej strany nebolo otcovi nikdy znemožnené
stretnutie s dcérou; podľa nej bol aktuálny stav dôsledkom dlhodobého postoja a nezáujmu otca o
dieťa, ako aj jeho neochoty komunikovať s matkou. Na tomto základe považovala požadované „rýchle“
rozšírenie styku (najmä o prespanie) za odporujúce najlepšiemu záujmu maloletej.

10. Matka v podaní zo dňa 25.07.2025 doplnila, že otec v roku 2025 nevyužil žiadne stretnutie s
maloletou.

11. Otec vo vyjadrení z 05.08.2025 uviedol, že v roku 2025 sa styk s maloletou nerealizoval. Dôvodil, že

pri opakovaných pokusoch v minulosti nebola dcéra podľa neho zo strany matky psychicky pripravená,
preto po zvažovaní zvolil prístup bez nátlaku a stretnutia si nevynucoval. Poukázal na zásahy matky,
absenciu predbežnej vykonateľnosti a na „nečinnosť súdov“, čo podľa neho prispelo k jeho rezignácii.
Deklaroval trvalý záujem o dcéru, ochotu rešpektovať jej potrebu postupnosti (vrátane možnosti, aby sa
v úvodnej fáze vrátila prespať k matke), avšak žiadal, aby mala maloletá jasnú a matkiným súhlasom

nepodmieňovanú možnosť tráviť s ním čas. Opätovne zdôraznil, že súdny „štandard“ predstavujú
dva víkendy mesačne s prespaním a polovica prázdnin, a navrhoval zmenu napadnutého rozsudku v
intenciách jeho odvolania.12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal vec
v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a po vykonaní odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), v rámci
ktorého dokazovanie vykonané na prvom stupni zopakoval a doplnil, rozsudok prvostupňového súdu

podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia.

13. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
sa stotožnil s kľúčovými východiskami prvostupňového súdu (zmena pomerov, vhodnosť rozšírenia
kontaktu, absencia prekážok na strane otca). Avšak, s prihliadnutím na odvolacie námietky oboch

rodičov, na vyjadrenia kolízneho opatrovníka, ako aj na výsledky dokazovania doplneného pred
odvolacím súdom, po zohľadnení potreby predvídateľnosti a postupnosti, pristúpil k zmene napadnutého
rozsudku,atoohľadomformyatemparozšírenia,akoajmiestaodovzdaniadieťaťavjednotlivýchfázach
rozširovaného styku. Súčasne spresnil úpravu prázdnin a sviatkov a uložil jasné organizačné povinnosti
obom rodičom, pričom zaviedol pravidelnú hlasovú komunikáciu.

14. Zmena napadnutého rozsudku teda predstavuje jeho vecné spresnenie, smerujúce k reálnemu
výkonu práva dieťaťa na kontakt s oboma rodičmi.

15. Odvolací súd považuje v prvom rade za dôležité zdôrazniť, že v prejednávanej veci sú splnené
podmienky na zmenu doterajšej úpravy styku otca s dieťaťom. Táto bola naposledy určená rozsudkom

Okresného súdu Lučenec č. k. 21P/21/2019 - 86 zo dňa 13.05.2019 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoP/41/2019 - 211 zo dňa 19.11.2019 v rozsahu každý nepárny týždeň
za prítomnosti matky v sobotu od 8.30 hod. do 11. hod. a následne bez prítomnosti matky v sobotu
od 16. hod. do 18. hod., v nedeľu od 8.30 hod. do 11. hod. a od 16. hod. do 18. hod., s prevzatím
a odovzdaním dieťaťa v bydlisku matky. Táto pôvodná úprava bez prespávania reflektovala na potreby

dieťaťa mladšieho veku s potrebou poobedňajšieho spánku. Maloletá je aktuálne už školopovinná (na
1. stupni), primerane samostatná a zvláda, resp. čoskoro bude schopná zvládnuť dlhšie časové bloky
bez prítomnosti matky, ktoré skutočnosti predstavujú podstatnú zmenu pomerov.

16. Odvolací súd pri vyššie uvedenom závere vychádzal z výsledkov znaleckého posudku, podľa

ktorého už v čase jeho vypracovania bolo dieťa spôsobilé prespať u otca; tieto závery neboli časom
prekonané, naopak, s prihliadnutím na vek, školskú socializáciu a celkovú vývinovú úroveň maloletej
odvolací súd predpokladá aktuálne ešte vyšší stupeň samostatnosti. Tento záver podporili aj skutkové
zistenia z odvolacieho pojednávania, najmä výpoveď matky, ktorá sama uviedla, že maloletá sa bežne
zapája do školských a voľnočasových aktivít, má dostatok sociálnych kontaktov, zvládla byť jednu noc

bez matky (hoci v domácom prostredí), vie telefonovať a je pripravovaná aj na viacdňové školské
podujatia (škola v prírode). Opísané skutočnosti objektívne svedčia o prirodzenom vývine a primeranej
miere samostatnosti dieťaťa, ktorá - pri citlivej podpore oboch rodičov a postupnom režime - umožňuje
zvládnuť aj kontakt s prespaním, pričom individuálne potreby maloletej je možné reflektovať primeraným
prechodným obdobím.

17. Odvolací súd zároveň konštatuje, že otec má riadne upravené pomery na styk s maloletou, pričom
zo znaleckého posudku nevyplývajú žiadne patologické rysy ani iné diskvalifikujúce okolnosti na jeho
strane; naopak, posudok potvrdil jeho spôsobilosť k bežnej starostlivosti o dieťa a záver, podľa ktorého
maloletá z pravidelného kontaktu s otcom profituje. Zo správy príslušného orgánu sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately (ÚPSVaR Pezinok) ďalej vyplýva, že bytové aj hygienické podmienky
v jeho domácnosti sú primerané a stabilné a poskytujú vhodné zázemie na realizáciu styku, vrátane
režimu s prespaním. Ani v tejto rovine teda neboli zistené skutočnosti spochybňujúce bezpečnosť alebo
primeranosť otcovho domáceho prostredia.

18. Súčasne sa však v konaní preukázalo, že otec dlhodobo styk podľa pôvodného súdneho rozhodnutia
nevyužíval, hoci mu bol umožnený v režime bez prespania; prevažnú väčšinu termínov (najmä počas
posledných dvoch rokov) nevyužil, ktorú skutočnosť navyše matke vopred neoznamoval, teda jeho
komunikácia bola nepredvídateľná. Otec svoju dlhodobú pasivitu priznal, pričom svoje správanie
odôvodňoval jednak vyčkávaním na psychickú pripravenosť maloletej, jednak pocitom bezmocnosti v

konfliktnom prostredí v rámci napätých vzťahov medzi rodičmi; dôvodil tiež veľkou vzdialenosťou a s tým
spojenými nákladmi, ako aj nečinnosťou inštitúcií (súdov, ktoré nevyhoveli jeho návrhom na nariadenie
predbežne vykonateľných rozhodnutí, či prieťahmi v konaní). Matka to naopak vnímala ako pasivitu,
nepredvídateľnosť a oslabovanie dôvery dieťaťa.Odvolací súd po vykonanom dokazovaní, najmä po osobnom výsluchu účastníkov konania, otcovmu
doterajšiemu postupu vytýka, že deklarovaný záujem nepretavil do pravidelného výkonu už existujúceho
práva styku (hoc aj v režime bez prespávania a v kratšom rozsahu). Jeho aktuálny postoj, že príde, keď

matka dieťa pripraví, predstavuje prenášanie zodpovednosti za realizáciu styku a „pripravenosť“ dieťaťa
výlučne na matku.

19. Takýto prístup určite nie je v súlade s princípom aktívneho rodičovstva. Neoznamovanie príchodov
a absencia predvídateľnosti zo strany otca navyše vytvára u dieťaťa neistotu a môže znižovať dôveru

vo vzťah. Táto okolnosť objektívne oslabuje otcov návrh na rozšírenie styku, keďže rodič žiadajúci širší
režim styku má povinnosť konať proaktívne v najlepšom záujme dieťaťa, povzniesť sa nad konflikt a
vytvárať podmienky bezpečného, pravidelného, predvídateľného a dôveryhodného kontaktu.

20. Odvolací súd, hoc zohľadnil a mal pochopenie pre otcovu frustráciu z priebehu stretávania ako
aj náklady spojené s dochádzaním, zdôrazňuje, že úplná rezignácia na výkon už priznanej úpravy

styku nie je prípustná — namiesto odmlčania mohol otec zvoliť primeranejšiu mieru reakcie (napr.
dočasné zníženie frekvencie pri dôslednom oznamovaní termínov vopred) a prejaviť i vyšší stupeň
vytrvalosti a psychickej odolnosti v záujme dieťaťa. Taktiež odvolací súd berie na vedomie, že otec
nevyužíval výkon rozhodnutia, aby neeskaloval napätie; táto okolnosť však nemôže nahradiť jeho
povinnosť konať predvídateľne a pravidelne - a už vôbec neodôvodňuje skokové rozšírenie bez

adaptačného kroku (ako navrhoval na pojednávaní). Napriek uvedenej pasivite otec nebol v konečnom
rozhodnutí odvolacím súdom sankcionovaný zamietnutím návrhu; odvolací súd pristúpil k rozšíreniu
úpravy stretávania, avšak s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa a jeho individuálne potreby zvolil
etapovitý model, sprevádzaný jasne definovanými, časovo obmedzenými povinnosťami oboch rodičov,
ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie reálneho výkonu práva dieťaťa na starostlivosť a kontakt s oboma

rodičmi.

21. Pri svojom rozhodnutí odvolací súd vychádzal (okrem iného) zo zistenia vyplývajúceho tak
z dokazovania vykonaného na prvom stupni ako aj v odvolacom konaní, že vzťah dieťaťa k otcovi
nie je negatívny. Z výsluchu dieťaťa a z ostatných vykonaných dôkazov (napr. správy základnej školy)

mal za preukázané, že maloletá otca ako osobu neodmieta. Pamätá si, že otec za ňou v minulosti
chodil, konkrétne keď bola druháčka, čo by mohlo naznačovať, že kontakt s otcom mal pre ňu význam.
Skutočnosť, že otec následne prestal kontakt realizovať, dieťa reflektuje bez výčitky; odvolaciemu súdu
sa však javí, že výrok „mne to nevadí“ nie je dôkazom spokojnosti maloletej s absenciou otca alebo jej
ľahostajnostiktejtookolnosti,aleskôrbymohloísťoobrannýmechanizmus,ktorýmsidieťaracionalizuje

neprítomnosť rodiča, prípadne potláča vlastné potreby a prispôsobuje sa emocionálnemu prostrediu, v
ktorom žije.
Vo väzbe na uvedené odvolací súd poukazuje na to, že maloletá výrazne vníma negatívne výroky o
matke zo strany otca, resp. jeho celkovo negatívny vzťah k matke, čo sama označuje ako niečo, čo jej
„vadí“. Zároveň uvádza, že by jej neprekážalo, keby otec za ňou prišiel, ak by sa zdržal takýchto výrokov.

Tieto formulácie s emocionálnym podtónom, ktorý sa prejavil slzami a ukončením rozhovoru, poukazujú
na to, že dieťa neodmieta osobu otca, ale odmieta podmienky kontaktu, ktoré vníma ako ohrozujúce
pre vzťah s matkou.
Z výpovede maloletého dieťaťa taktiež vyplýva, že spontánne a konzistentne vyjadruje odmietavý postoj
k návštevám u otca v mieste jeho bydliska (do C. ísť nechce, chce byť pri matke). Tieto výroky však

podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné interpretovať izolovane ani doslovne, ale skôr v kontexte
vývojovej úrovne dieťaťa, jeho naviazania na matku ako preferenčného rodiča a existujúceho konfliktu
medzi rodičmi.
V súhrne možno konštatovať, že maloletá si pamätá pozitívne stretnutia s otcom aj bez prítomnosti
matky, avšak spontánne vyjadruje potrebu bezpečia, predvídateľnosti a absencie konfliktných výrokov

otca voči matke; emócie (vrátane sĺz na konci rozhovoru) boli odvolacím súdom vyhodnotené ako
prejav záťaže (vnútorného napätia), nie ako odmietanie otca. Jej výhrady smerovali skôr k podmienkam
kontaktu a k prostrediu (odmietanie presunov do neznámeho prostredia, potreba istoty, citlivosť na
vzájomné znevažovanie rodičov).

22. V kontexte konfliktu medzi rodičmi, ktorý dieťa citlivo vníma a reflektuje, je potrebné výpoveď
maloletej hodnotiť ako prejav konfliktu lojality, keď si chráni vzťah s matkou. V týchto intenciách odvolací
súd vzal názor dieťaťa na vedomie a k nemu prihliadol pri konečnom rozhodnutí, súc si súčasne vedomýsvojej povinnosti hľadať také riešenie, ktoré zachová (obnoví) väzbu s nerezidentným rodičom, aj v
podmienkach rodičovského konfliktu.

23. Odvolací súd na tomto mieste odôvodnenia zdôrazňuje, že právo na stretávanie, výchovu a
starostlivosť nie je len výsadou rodiča, ale je aj právom dieťaťa (§ 24 ods. 4 druhá veta a § 28 ods. 1
písm. a/ Zákona o rodine, čl. 41 ods. 4 Ústavy SR a čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Maloleté dieťa
potrebuje pre svoj zdravý vývin kontakt s oboma rodičmi — nie len deklarovaný, ale reálny, bezpečný
a predvídateľný. V prejednávanej veci je vzťah s otcom pre vývin maloletej dôležitý, avšak musí byť

budovaný citlivo, postupne a s ohľadom na doterajší výpadok kontaktu.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, najmä vývojovú zrelosť dieťaťa, jeho jasne formulované
postoje, doterajšiu neprítomnosť funkčnej spolupráce medzi rodičmi (čo rodičia ani nepopierajú) a
dlhodobé nevyužívanie styku zo strany otca, odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého okamžité
rozšírenie styku o prespanie u otca v mieste jeho bydliska, t. j. skokový prechod na plný víkendový

režim bez medzičlánku „zažitia“ prostredia u otca, by bol pre maloletú zaťažujúci, mohol by viesť k
zlyhaniu styku a zvýšeniu vnútorného napätia dieťaťa, čo nie je v jeho najlepšom záujme. Z toho odvolací
súd vyvodil, že maloletá v súčasnosti potrebuje najmä stabilný a jasne naplánovaný režim, postupné
oboznámenie sa s prostredím u otca, kooperáciu oboch rodičov a dôsledné oddelenie ich partnerského
sporuodrodičovskejspolupráce;právetomuzodpovedánastavenáprechodnáúpravastretávania,ktorá

pri splnení povinností oboch rodičov povedie k plnohodnotnému víkendovému styku s prespaním.

25. Preto odvolací súd (obdobne ako prvostupňový súd) považoval za vhodné zvoliť krátke, pevne
ohraničené adaptačné obdobia, ktoré rešpektujú vývinové potreby dieťaťa a zároveň metodicky vedú
k štandardnému víkendovému kontaktu. Odvolací súd s prihliadnutím na aktuálny skutkový stav určil

nasledovné časovo limitované fázy:

(i) cca od konca októbra 2025 do konca roka 2025 (výrok I. a))
Jednodňový styk sa uskutočňuje každú sobotu v nepárnom týždni bez prespania, s odovzdaním a
prevzatím dieťaťa v mieste bydliska otca v C., pričom jeho cieľom je postupné oboznámenie dieťaťa

s prostredím. Zabezpečí sa aj stretnutie počas vianočných sviatkov, a to dňa 26.12.2025. Logistické a
časové nastavenie reflektuje pracovný režim matky a dopravné pomery. Povinnosťou matky je bezpečné
a včasné odovzdanie dieťaťa a jeho psychická podpora. Nepovažuje sa za potrebné, aby bola počas
styku fyzicky prítomná; postačuje riadne odovzdanie v prostredí otca; rodičia sa však môžu dohodnúť
na krátkom úvodnom sprievode pri prvých odovzdaniach, ak to dieťaťu uľahčí prechod.

(ii) január až marec 2026 (výrok I. b))
Styk sa uskutočňuje každý nepárny víkend s jedným prespaním, pričom prvé prespanie sa realizuje
počas vianočných prázdnin ako adaptačný krok. Matka naďalej zabezpečuje odovzdanie dieťaťa
v bydlisku otca, avšak odvolací súd nevyžaduje, aby matka v C. prenocovala, nakoľko po ukončení styku

otec dieťa odvezie späť k matke. Čas odovzdania v nedeľu je nastavený tak, aby rešpektoval prirodzenú
potrebu dieťaťa pripraviť sa na školské povinnosti.

(iii) od apríla 2026 (výroky II. a III.)
Styk sa uskutočňuje každý druhý víkend, v nepárnom kalendárnom týždni od piatku do nedele, pričom

prevzatie aj odovzdanie dieťaťa zabezpečuje otec v mieste bydliska matky. Zohľadňuje sa pracovná
doba rodičov. V čase prázdnin sa uplatňuje namiesto všeobecnej úpravy osobitná úprava.

26. Takto stanovená úprava styku predstavuje podľa odvolacieho súdu nevyhnutný adaptačný mostík,
ktorý zohľadní výpadok pravidelného kontaktu, odstráni bariéru neznámeho prostredia a súčasne

povedie k predvídateľnému, štandardnému víkendu s prespaním. Odvolací súd si je vedomý námietky
matky vznesenej v odvolaní proti etapovitému rozšíreniu styku, podľa ktorej rozhodnutie predpokladá
vývoj, ktorý ešte nenastal. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že nejde o neodôvodnené predvídanie, ale o
starostlivo nastavený rámec, vychádzajúci z vykonaného dokazovania, preukázanej vývinovej zrelosti
dieťaťa, jeho schopnosti zvládať školské a iné sociálne záťaže, ako aj postupnú separáciu od matky

ako najbližšej vzťahovej osoby. Rozhodnutie predpokladá posun smerom k štandardnému víkendovému
režimu,ktorývývojvšakniejeautomatický,alezávislýodsplneniakonkrétnychpovinnostíobochrodičov
- pravidelnosti, predvídateľnosti, bezpečného oboznámenia s prostredím a citlivej podpory kontaktu.27. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dopĺňa, že nemá význam po pol roku či roku opätovne
začínať nové konanie o zmenu úpravy styku, najmä ak už konanie v prejednávanej veci trvalo viac
ako štyri roky a jeho prieťahy boli samy o sebe záťažou pre všetky zúčastnené osoby. Práve preto je

rozhodnutie koncipované ako rámcové, s jasne definovanými fázami, ktoré umožňujú plynulý prechod
k štandardnému víkendovému režimu bez potreby ďalšej súdnej ingerencie. V prípade, že rodičia budú
konať v súlade s uloženými povinnosťami, nie je dôvod na ďalšie zásahy, naopak, práve ich spolupráca
je predpokladom úspešného naplnenia práv dieťaťa.

28. Na tomto mieste odôvodnenia považuje odvolací súd za dôležité vyjadriť sa k jednotlivým
povinnostiam, ktoré rodičom pri úprave styku otca s dieťaťom uložil. V prvom rade je popri práve
na stretávanie súčasne uložená aj povinnosť otcovi zúčastniť sa v prechodnom období stretávania
s maloletou. Takýto postup pritom odvolací súd nepovažuje za rozporný s ust. § 25 ods. 2 Zákona
o rodine, ktoré stanovuje súdu povinnosť upraviť styk rodičov s maloletým dieťaťom, pokiaľ sa
nedohodnú, teda uloženie povinnosti rodičovi zúčastniť sa stretnutia s dieťaťom nie je vylúčené. Zároveň

podľa názoru odvolacieho súdu nie je tento postup rozporný ani so záverom vyplývajúcim z uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 321/2015 zo dňa 30.06.2015, podľa ktorého: „rodič má právo sa s
dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť“. V prejednávanej veci totiž
otec jasne deklaroval svoj záujem na stretávaní s dieťaťom, a preto toto rozhodnutie nejde proti jeho vôli.
Uloženie uvedenej povinnosti zo strany odvolacieho súdu je dôsledkom predchádzajúcej rezignácie otca

navýkonprávastykuspomínanejvyššie;bezjehoriadnejaktivityniejemožnýďalšíposunprirozširovaní
styku. Odvolací súd predpokladá, že otec bude styk realizovať pravidelne a predvídateľne (včasná
potvrdzujúca komunikácia, dodržanie hodín), pričom na neho apeluje, aby sa zdržal pred dieťaťom
negatívnych vyjadrení o matke, konal citlivo a prispôsobil organizáciu styku záujmom a potrebám
dieťaťa.

29. Na strane druhej odvolací súd zároveň konštatuje, že bez aktívnej facilitácie zo strany matky nie
je možné bezpečne premostiť doterajší stav k rozšírenému styku. Matka ako preferenčný rodič má
pozitívnu povinnosť podporovať a uľahčovať kontakt dieťaťa s otcom.

30. V doterajšom priebehu však nebola dostatočne aktívna v oboznamovaní dieťaťa s prostredím u
otca (C.), hoci tam má rodinné väzby, čo aktuálne zvyšuje neistotu maloletej pri prípadných presunoch.
Odvolací súd preto ukladá matke jasnú povinnosť dieťa na styk pripraviť a odovzdávať ho v prechodnej
fáze v mieste bydliska otca, aby sa dieťa cítilo bezpečne a stabilne, zdržať sa zneisťujúcich výrokov
a napomôcť vytvoreniu predvídateľného režimu; ide o nevyhnutnú podmienku, aby sa prechodná fáza

mohla bezpečne a včas preklopiť do štandardného víkendového styku.

31. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že dieťa potrebuje uistenie, že je správne a bezpečné
udržiavať vzťah aj s druhým rodičom; zodpovednosť za takéto „potvrdenie“ a za postupné, dieťaťu
primerané oboznámenie s prostredím u otca nesie prednostne matka ako rezidenčný rodič. Práve jej

námietka, podľa ktorej dieťa nepozná pomery u otca, viedla odvolací súd k záveru o potrebe zvýšenia jej
aktívnej účasti. Bol to nedostatok facilitácie zo strany matky, ktorý v minulosti spôsobil, že sa prostredie
u otca pre dieťa nestalo známym a predvídateľným. Zvolená úprava vo vzťahu k matke je podľa názoru
odvolacieho súdu primeraná, nevyhnutná a má len dočasný charakter – s cieľom podporiť stabilizáciu
vzťahu medzi dieťaťom a otcom. Obdobný názor zdieľa aj kolízny opatrovník, ktorý dieťa opakovane

vypočul, a uviedol, že dieťa potrebuje zažiť prostredie u otca s pocitom bezpečia, v čom vie zohrať
kľúčovú rolu len matka ako preferenčný rodič. Odvolací súd si je vedomý, že súčasťou tejto povinnosti
je aj to, že v krátkom adaptačnom období nesie väčšiu časť logistiky matka (odovzdanie dieťaťa v C.);
avšak uvedené je nevyhnutné pre čo najefektívnejšie odstránenie bariér neznámeho prostredia. Po
ukončení adaptácie sa logistická záťaž vyrovná - dieťa bude v piatok preberať otec v bydlisku matky a v

nedeľuhovrátiumatky.Odvolacísúdpodotýka,žeotcomžiadanéodovzdávaniedieťaťamatkouvpiatok
v poobedných hodinách v mieste jeho bydliska by bolo neprimerane náročné na realizáciu vo vzťahu
k matke a maloletej, s ohľadom na vzdialenosť, pracovnú dobu matky a školské povinnosti maloletej.

32. Na tomto mieste odôvodnenia odvolací súd pre úplnosť k námietkam matky dodáva, že pôvodný

model stretávania už neadresuje zmenené pomery. Návrhu matky na polročný model výlučne
jednodňových stretnutí nebolo možné vyhovieť, keďže by neprimerane fixoval status quo, predlžoval
neistotu a sťažoval prechod na bežný víkendový režim. K matkou opisovaným incidentom týkajúcim sa
správania otca odvolací súd uvádza, že neboli preukázané tak, aby svedčili o aktuálnom bezpečnostnomriziku pre dieťa (či matku samotnú); podporujú však potrebu jasného komunikačného rámca a zvýšenej
predvídateľnosti.

33. Odvolací súd v súhrne uvádza, že rodičom uložil primerané organizačné a kooperačné povinnosti,
bezktorýchbyprávodieťaťaostalolendeklarovanýmprávomnapapieri.Vuvedenomkontextepovažuje
za rozhodné, aby otcov deklarovaný záujem dostal konkrétny, pravidelný a predvídateľný obsah a
zároveň matka prestala zotrvávať v pasívnej roli a aktívne sprostredkovala dieťaťu bezpečné zažitie
prostredia u otca. V tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosti plynúce z výsluchu účastníkov konania

na odvolacom pojednávaní, keď z vyjadrení matky vyplynula ochota k postupnosti a súčinnosti a u otca
motiváciakaktívnejšiemuprístupu.Zcelkovéhopriebehukonaniaavyjadreníúčastníkovaichzástupcov
odvolací súd vyvodil, že spor rodičov sa dlhodobo sústreďuje nie na spôsobilosť otca postarať sa
o dieťa či odmietanie styku zo strany dieťaťa, ale na formu a tempo kontaktu (otcov zástupca zdôraznil
nepretrhnutie väzieb a potrebu štandardu; zástupca matky poukázal na otcovu dlhodobú nečinnosť a
absenciu predvídateľnosti). Úprava zvolená odvolacím súdom predstavuje konkrétny krok k vyriešeniu

tohto sporu medzi rodičmi, k ustáleniu pomerov a k podpore vzťahu dieťaťa s oboma rodičmi.

34. Osobitná úprava styku otca s maloletou počas prázdnin bola stanovená s cieľom zabezpečiť
vyvážené rozdelenie času medzi rodičmi, pričom v prípade vianočných a veľkonočných prázdnin ide o

rovnocenné striedanie, ktoré sa začne uplatňovať najskôr v nasledujúcom roku, v primeranom rozsahu
niekoľkých dní pre každého rodiča, s ohľadom na vzdialenosť medzi ich bydliskami. Počas jarných
prázdnin sa všeobecná úprava styku každoročne predlžuje o 48 hodín, čím sa zabezpečuje rovnomerné
rozdelenie týchto prázdnin medzi oboch rodičov. Počas letných prázdnin je styk upravený pravidelne, v
najdlhšom časovom úseku jeden týždeň (august), ktorý je aktuálne podľa názoru odvolacieho súdu pre

dieťa únosný, no zároveň umožňuje otcovi pripraviť plnohodnotný program. Do budúcna odvolací súd
predpokladá, že rodičia budú schopní dohodnúť sa na úprave styku počas prázdnin samostatne, bez
potreby ďalšej súdnej ingerencie.

35. Za účelom zabezpečenia predvídateľnosti a komunikácie, v zhode s najlepším záujmom dieťaťa sú

rodičia povinní dodržiavať aj oznamovaciu povinnosť (minimálne 24 hodín vopred, resp. bezodkladne
pri vzniku prekážky), aby sa predišlo neistote a sklamaniu dieťaťa. Zlyhávanie v predvídateľnosti je pre
dieťa škodlivé a znižuje dôveru v kontakt.

36. Na posilnenie kontinuity starostlivosti a citovej väzby odvolací súd upravil aj pravidelný týždenný

kontakt formou telefonického (prípadne aj video) hovoru otca s dieťaťom v primeranom čase a dĺžke,
v stredu v čase od 18.00 hod. do 18.15 hod. prostredníctvom hlasovej komunikácie, a to buď
formou telefonického hovoru cez mobilnú sieť, alebo prostredníctvom elektronických komunikačných
prostriedkov (napr. aplikácie typu WhatsApp, Viber, Messenger), podľa aktuálnych technických možností
oboch strán. Matka je povinná tento kontakt umožniť (zabezpečiť primerané technické podmienky a

nerušený priestor). Cieľom tejto formy kontaktu je opäť predvídateľnosť a stabilita pre dieťa, a to aj mimo
fyzických stretnutí.

37. Pre úplnosť je nutné dodať, že po rozhodnutí odvolacieho súdu námietka týkajúca sa nevyslovenej
predbežnej vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia stráca relevanciu.

38. Odvolací súd považoval ďalej za vhodné uviesť, že týmto rozhodnutím dochádza k zmene
predchádzajúcej právnej úpravy stretávania (výrok VI.)

39. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že ani najlepšie formulované súdne rozhodnutie nenahradí

konštruktívnu dohodu rodičov a ich vnútornú motiváciu. Rozhodnutie súdu je len rámcom, ktorý musia
naplniť rodičia svojím konaním. Prenášanie zodpovednosti na súdy a orgány sociálnoprávnej ochrany
je len provizórium; trvalé riešenie stojí na vzájomnom rešpekte, predvídateľnej komunikácii a spolupráci
rodičov v prospech dieťaťa. Odvolací súd preto vyzýva oboch rodičov, aby partnerský konflikt oddelili od
rodičovskej spolupráce a konali jednotne, pokojne a zodpovedne - dieťa má právo na oboch.

40. O trovách prvostupňového konania a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 2 CSP v spojení s § 52 CMP, nezistiac dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať niektorému
z účastníkov nárok na ich náhradu.41. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).