Uznesenie – Ostatné ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820200184
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Har Tzvi
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8820200184.5

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a členiek
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci navrhovateľa I. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., zast. Mgr. Petrom Baranom, advokátom so sídlom Námestie SNP
538/16, Stropkov, proti odporkyni W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX/X, G., zast. Mgr. Františkom
Chocholom, advokátom so sídlom Kalinčiakova 2729/10, Vranov nad Topľou, za účasti mal. I. W., nar.

XX.XX.XXXX, bytom ako odporkyňa, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny E. L. P., o zapretie otcovstva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou č. k. 3Pc/3/2020-266 z 9.9.2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 3Pc/3/2020-273 zo
17.9.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Zastavuje odvolacie konanie vo vzťahu k výroku I. rozsudku v spojení s opravným uznesením.

II. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. v spojení s opravným uznesením.

III. Matka má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté
v rozsahu 100%.

IV. Štátu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh otca na zapretie otcovstva k dieťaťu.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom
v spojení s opravným uznesením rozhodol tak, že cit.:

„I. Návrh z a m i e t a.

II. Odporkyňa má voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení v lehote 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 84; § 88 ods. 1, 2; § 93 ods. 1, 3; § 96
ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“); čl. 11 ods. 1, 2; čl. 12; § 1; § 2 ods.

1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“). O trovách konania rozhodol
podľa § 52; § 53 CMP; § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní bolo znaleckým posudkom O., S. E. jednoznačne
preukázané, že navrhovateľ je biologickým otcom maloletého dieťaťa. Súd neakceptoval doručený

posudok O.. I. J., ktorá nebola ustanovená za znalkyňu v predmetnej veci, súd mal pochybnosti o
správnosti tohto znaleckého posudku vzhľadom na postup jeho podania a okolnosti odberu vzoriek. Súd
uznesenímz9.6.2022ustanovilznalcavodboregenetiky,odvetviaanalýzaK.vosobeG..O..W.J.,ktorý
znalecký posudok nepodal. Do spisu bol po opakovaných urgenciách bez vyzvania alebo zmeny v osobe
znalca doručený znalecký posudok inou znalkyňou G.. O., I. J., G.., č. 16/2023. Súd zisťoval, z akého

dôvodu táto znalkyňa podala posudok bez tohto, aby ju súd ustanovil, O.. J. súdu oznámila, že znalec
ustanovený súdom je jej manžel, ktorý skončil so znaleckou činnosťou, odišiel do dôchodku a chcela mu
pomôcť a prevzala jeho veci. Z obsahu spisu súd zistil, že O.. J. neoznámil, že ukončil svoju činnosť, ak
bytourobil,súdbyhoodvolalaustanovilinéhoznalca.Súdvrámcikonaniaosťažnostiprotiznalečnému
zistil, že pôvodne ustanovený znalec vo veci nebol vyškrtnutý zo zoznamu znalcov, čo vyplýva zo súdom
vyžiadanejsprávyzMinisterstvaspravodlivostiSR.TvrdenieO..J.sataknezakladánapravde.Zobsahu

spisu nevyplýva, že súd pôvodného znalca odvolal z dôvodu ukončenia znaleckej činnosti a ani, že by
ustanovil iného znalca. Dôvod, že znalec údajne odišiel do dôchodku neznamená, že by bol oprávnený
iný znalec bez rozhodnutia súdu a bez jeho ustanovenia za znalca oprávnený na podanie znaleckého
posudku. Civilný sporový poriadok takýto postup nepripúšťa, práve naopak takýto postup je v rozpore
s ustanoveniami zákona. Ak pôvodný znalec z nejakého dôvodu nemohol podať znalecký posudok mal

o tom súd informovať a súd by ho odvolal a za znalca ustanovil inú osobu postupom, ktorý stanovuje
Civilný sporový poriadok a zákon o znalcoch a tlmočníkoch. Vzhľadom na uvedené okolnosti súd na
tento znalecký posudok neprihliadal, navyše mal pochybnosti o jeho správnosti. Navrhovateľ je nevidiaci
a potrebuje sprievod, je tak otázne, kto sa zúčastnil odberu. Odporkyňa namietala aj postup odobratia
biologického materiálu, či bol odobratý správnej osobe v súvislosti s výsledkom posudku O.. J., keďže

tam nebola prítomná, preto pri ustanovení znalkyne O.. E. jej súd uložil, aby biologický materiál odobrala
za súčasnej prítomnosti všetkých osôb, čo sa stalo, ako to vyplýva z obsahu znaleckého posudku.

5. Zo záveru posudku č. 20/2024, vypracovanom O.. S. E., vyplýva, že navrhovateľ je otcom maloletého
dieťaťa. O tomto výsledku znaleckého dokazovania súd nemal žiadne pochybnosti. V znaleckom

posudku je popísaný presný postup odobratia biologických vzoriek (č.l. 231-232) a podpisy účastníkov.

6. Návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým dokazovaním súd zamietol
z dôvodu hospodárnosti a z dôvodu, že ide o finančne náročnú vec a navyše prvý posudok podal
niekto, kto na to nebol ustanovený, nešlo o znalecký posudok podaný v danej právnej veci, aby bolo

možné vyriešiť rozporné závery dvoch znaleckých posudkov v konaní. Zo záveru posudku O.. I. J.
vyplýva, že navrhovateľ nie je otcom maloletého. Z posudku, zo zápisu o odobratí vzorky (č.l. 123)
vyplýva, aký je podpis navrhovateľa, ten sa už z bežného pohľadu v ničom nezhoduje s podpisom na
občianskom preukaze navrhovateľa. Z posudku vypracovaného O.. S. E., vyplýva, že navrhovateľ je
otcom maloletého dieťaťa. Z posudku, zo zápisu o odobratí vzorky (č.l. 131) vyplýva, aký je podpis

navrhovateľa, ten sa z bežného pohľadu zhoduje s podpisom na občianskom preukaze navrhovateľa. V
prospech pochybnosti o správnosti odberu biologických vzoriek svedčí fakt o diametrálnych rozdieloch
podpisov navrhovateľa pri prvom a druhom posudku s poukazom na to, že je nevidiaci a potrebuje
sprievod inej osoby. Navrhovateľ nevyvrátil pochybnosti, že vzorka bola odobratá jemu a ani na jedno
pojednávanie po podaní posudku sa nedostavil.

7. Odporkyňa od začiatku konania tvrdila, že navrhovateľ je biologickým otcom maloletého dieťaťa.
Ani výpovede svedkov jednoznačne nepotvrdzujú skutočnosť, že navrhovateľ nie je otcom maloletého
dieťaťa alebo, že by ho z otcovstva vylučovali, práve naopak, poukazujú, že je otcom maloletého dieťaťa.
Bolo nesporne preukázané, že sa s odporkyňou stretávali a aj žili istú dobu v spoločnej domácnosti.

OkresnýsúdVranovnadTopľourozsudkomsp.zn.8P/99/2018z28.8.2018schválilrodičovskúdohoduv
tom znení, že zveruje maloletého do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaväzuje platením výživného
po 70 € mesačne k rukám matky. Z tohto spisu súd mal za nepochybne preukázané, že navrhovateľ
za účasti svojho právneho zástupcu bez akýchkoľvek pochybností uznal, že je otcom maloletého a
medzi navrhovateľom a odporkyňou došlo k uzavretiu rodičovskej dohody. Je potrebné poukázať aj na

výpoveď svedkyne E. K., ktorá potvrdila skutočnosť, že asi po uplynutí jedného roka od 17.03.2016
začal navrhovateľ žiť v spoločnej domácnosti s odporkyňou v G. v sociálnom byte s tým, že navrhovateľ
doviezol z pôrodnice matku do G. a asi 4 alebo 5 mesiacov tam žil. Samotný navrhovateľ sa do podania
návrhu na zapretie otcovstva správal ako otec, určitú dobu žil aj v spoločnej domácnosti s týmto mal.dieťaťom a jeho matkou, bez akýchkoľvek námietok súhlasil a uzavrel rodičovskú dohodu ohľadom
úpravy styku, zverenia do výchovy a výšky výživného k mal. dieťaťu. Vzhľadom na vyššie uvedené mal
za preukázané, že návrh na zapretie otcovstva je účelový a bezdôvodný.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e) CSP
a podľa § 62 ods. 1 CMP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnil tým, že súd návrh na zapretie otcovstva zamietol
predovšetkým z dôvodu, že zo znaleckého posudku O.. S. E. č. XX/XXXX vyplynulo, že navrhovateľ je
otcom maloletého. Súd tak rozhodol napriek tomu, že vo veci bol vypracovaný znalecký posudok prof.
O.. I. J., G.. (znalec z odboru Genetika, odvetvie Analýza DNA, Genetika človeka) č. XX/XXXX a z tohto
znaleckého posudku jednoznačne vyplýval úplne opačný záver, a síce, že navrhovateľ nie je otcom

maloletého. Poukazujúc na diametrálne rozdielne závery týchto znaleckých posudkov navrhovateľ (ako
aj kolízny opatrovník maloletého) navrhol vykonať kontrolné znalecké dokazovanie znaleckým ústavom
a výsluch prof. J.. Súd však tieto návrhy zamietol a bez vypracovania ďalšieho posudku znaleckým
ústavom a bez výsluchu prof. J. sa rozhodol preferovať jeden znalecký posudok, a to ten, ktorý otcovstvo
potvrdzoval. Dôvody zamietnutia znaleckého dokazovania znaleckým ústavom a vôbec dôvody, pre

ktoré sa súd prvej inštancie rozhodol preferovať znalecký posudok O.. E. považuje za nedostatočné
a nesprávne, pričom vyslovené pochybnosti o správnosti posudku a obvinenia súdu prvej inštancie z
falšovaniavýsledkovznaleckéhoposudkuprof.J.považujezamimoriadnezávažnéaneakceptovateľné.

9. Vo vzťahu k hospodárnosti konania súd neuviedol nič bližšie, takže takéto odôvodnenie považuje

za nedostatočné. Ak je nejaký dôkaz pre danú vec rozhodujúci a spôsobilý mimoriadne prispieť k jej
objasneniu, tak považuje za absolútne neprípustné zamietnuť takýto dôkaz z dôvodu hospodárnosti
konania a jeho finančnej náročnosti. Súd nemôže rezignovať na svoju povinnosť zistiť skutočný stav
veci (čl. 6 CMP) a povinnosť vec spravodlivo rozhodnúť s poukazom na hospodárnosť konania či
finančnú náročnosť. Súd si nemôže zatvárať oči pred tým, že v spise sa nachádza znalecký posudok,

ktorý jednoznačne otcovstvo navrhovateľa k maloletému vylučuje. Tento znalecký posudok pritom
nepredstavuje „podomácky robený“ test otcovstva. Ide o znalecký posudok vypracovaný znalcom
zapísaným v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. G.. O.. I. J., G.., je ako
znalkyňa priberaná do súdnych konaní týkajúcich sa otcovstva a v týchto podáva znalecké posudky,
ktoré súdy berú ako rozhodujúci dôkaz pre meritórne rozhodnutia. Prehliadanie znaleckého posudku

vypracovaného profesorkou J. s poukazom na skutočnosť, že v tomto konkrétnom prípade nebola
formálne ustanovená za znalca považuje za alibistické a nemôže v žiadnom prípade obstáť (tobôž
nie s prihliadnutím na povahu tejto veci). Opomínanie tohto posudku nemožno vyhodnotiť inak ako
nevôľu a neochotu zistiť skutočný stav veci. Argumentáciu súdu v jeho odôvodnení pritom považuje
za mimoriadne prekvapivú. Nič z toho, čo teraz uvádza súd prvej inštancie vo vzťahu k znaleckému

posudku profesorky J., nevidel v skoršom priebehu konania ako prekážku toho, aby na podklade
záveru tohto posudku vec rozhodol. Dáva odvolaciemu súdu do pozornosti, že v poradí druhý znalecký
posudok (vypracovaný O.. E.) nebol vypracovaný ako „náhrada za zmarené dokazovanie“ ustanoveným
znalcom, ale tento v poradí druhý znalecký posudok bol vypracovaný ako „kontrolný“ znalecký posudok,
a to výslovne na návrh odporkyne. Súd prvej inštancie pritom dôrazne odporkyňu upozorňoval, že

ak na „kontrolnom“ znaleckom posudku trvá, je nevyhnutné uhradiť preddavok na trovy znaleckého
dokazovania, pričom napokon odporkyni aj uložil povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie
(uznesením z 23.4.2024). Ak by teda samotná odporkyňa návrh na „kontrolný“ znalecký posudok
nevzniesla a následne by neuhradila preddavok na trovy znaleckého dokazovania, súd by žiaden ďalší
znalecký posudok nedal vyhotoviť a vychádzal by zo znaleckého posudku profesorky J.. Uvedené

teda dokazuje, že samotný súd prvej inštancie nepovažoval formálny nedostatok v podobe absencie
uznesenia o ustanovení za znalca za taký zásadný, aby mu bránil vziať tento posudok za podklad pre
svoje rozhodnutie.

10. Za najviac neprípustnú až opovážlivú považuje argumentáciu súdu prvej inštancie vo vzťahu k

vysloveným pochybnostiam „komu boli odobraté biologické vzorky“ a „kto sa zúčastnil odberu“. Súd
v napadnutom rozsudku úplne otvorene naznačuje, že vzorky na skúmanie DNA neboli odobraté
navrhovateľovi. Z obsahu znaleckého posudku prof. J. pritom jednoznačne vyplýva, že vzorky boli
odobraté navrhovateľovi. V znaleckom posudku sa nachádza fotokópia občianskeho preukazu ajodtlačok palca pravej ruky navrhovateľa. Zo zápisu o odbere vzorky na DNA analýzu vyplýva, že vzorka
bola odobratá navrhovateľovi, čo profesorka J. svojím podpisom na zápise o odbere vzorky potvrdila.
Nerozumie ako za daných okolností môže mať súd pochybnosti o tom, komu boli vzorky odobraté. Azda

súd naznačuje, že znalkyňa úmyselne odobrala vzorku inému mužovi, aby navrhovateľovi, invalidnému
a nevidiacemu mužovi zo sociálne slabšej vrstvy, pomohla falošným znaleckým posudkom „zbaviť
sa otcovstva“? Či azda súd prvej inštancie naznačuje, že znalkyňa omylom odobrala vzorku inému
mužovi a nevšimla si, že vzorku odoberá mužovi odlišnému od toho, ktorý je odfotený na fotografii
v občianskom preukaze navrhovateľa, ktorý mala k dispozícii? Takéto úvahy nemožno vyhodnotiť

inak ako absurdné, ba až konšpiračné. Má za to, že bez ohľadu na akceptovateľnosť takýchto úvah,
je nevyhnutné konštatovať, že takéto konanie prof. J. by bolo na hranici zákona, resp. v priamom
rozpore s ním, či už v rovine trestnoprávnej alebo rovine administratívnoprávnej. Súdom naznačované
obvinenia teda považuje za mimoriadne závažné a odmieta ľahkovážny prístup k takýmto obvineniam zo
strany súdu prvej inštancie. Ak súd poukazuje na rozpory v podpisoch navrhovateľa, navrhovateľ nikdy
netvrdil, že mu nebola odobratá vzorka a profesorka J. potvrdila svojím podpisom, že vzorku odobrala

navrhovateľovi. Navrhovateľ je pritom nevidiaci. Vzhľadom na túto okolnosť sa pýta, akú skutočnú váhu
možno vôbec prikladať samotným podpisom navrhovateľa na jednotlivých listinách, či už vo vzťahu
k jednému alebo druhému posudku. Niet rozdielu medzi tým, či navrhovateľ je na zápise o odbere
vzoriek podpísaný alebo podpísaný nie je. Svojim podpisom nijako nedokáže potvrdiť súhlas s tým,
čo podpisuje. Podpis navrhovateľa na tomto zápise je púhou formalitou. Aj podpis na zápise o odbere

vzoriek ako súčasť znaleckého posudku O.. E. je úplne irelevantný a zdanlivá vyššia podobnosť podpisu
navrhovateľa v tomto posudku je bezvýznamnou okolnosťou. Z danej okolnosti nemožno vyvodzovať
záver o správnosti posudku O.. E. a nesprávnosti posudku prof. O.. J. G... Aj na tomto mieste musí
poukázať na absurdnosť argumentácie súdu prvej inštancie, ktorou sa snaží navodiť dojem, že došlo
k falšovaniu podpisu na zápise o odbere vzoriek a vôbec celého znaleckého posudku. Ak sa niekto

podujme na takú závažnú protiprávnu činnosť, a to sfalšovať znalecký posudok, nedá si aspoň tú
námahu, aby zápis o odbere vzorky bol podpísaný osobou, ktorej oficiálne mali byť odobraté? Postup
súdu prvej inštancie (odmietnutie vykonať navrhnuté dôkazy) považuje o to viac za nesprávny, že v
danom prípade ide o konanie upravené v Civilnom mimosporovom poriadku.

11. Celý postup súdu prvej inštancie v konaní hodnotí ako zmätočný, keďže napriek tomu, že súd
nepovažuje posudok prof. J. za spôsobilý dôkaz, bez návrhu odporkyne a bez zloženého preddavku by
nebol ochotný dať vypracovať nový znalecký posudok. Pýta sa však, prečo súd vlastne vôbec pristúpil k
ustanoveniunovéhoznalcaanetrvalnatom,abyposudokpodalznalec,ktoréhoužustanovil,atedaprof.
O..W.J.,Dr.Sc.?Prečohosúdneurgoval,atoajpodnásledkomuloženiaporiadkovejpokuty?Podotýka,

že do dnešného dňa znalec prof. J. znalecký posudok nepodal a jeho ustanovenie nebolo zrušené, ani
inak formálne zmenené. Nepodanie znaleckého posudku prof. J. a procesné nevysporiadanie sa s jeho
ustanovením do konania za znalca predstavuje inú vadu konania a odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. d) CSP. Podľa čl. 6 CMP a § 36 CMP platí v mimosporových konaniach vyšetrovací princíp a súd
nie je viazaný dôkaznými návrhmi účastníkov.

12. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazuje na doterajší život navrhovateľa a odporkyne a na
predchádzajúce súdne konania týkajúce sa maloletého dieťaťa, tak tieto skutočnosti nijako
nespochybňujú a ani spochybniť nemôžu, že ďalším znaleckým dokazovaním mohla byť vyriešená
otázka, ktorý z dvoch znaleckých posudkov je ten správny a ktorý teda dáva skutočnú odpoveď

na otázku, či navrhovateľ je alebo nie je otcom maloletého. Je pritom nepochybné, že je v záujme
maloletého vedieť, kto sú jeho rodičia a tomu určite nezodpovedá zachovanie aktuálneho stavu neistoty
a existencie dvoch úplne protikladných posudkov bez toho, aby ich rozporuplnosť bola vyriešená na
podklade vedeckých dôkazov a nie iba na základe nejakých domnienok. V súdnom spise sa nachádzajú
dva znalecké posudky, oba vypracované znalcami z odboru Genetika, odvetvie Analýza DNA a týkajúce

sa navrhovateľa a maloletého dieťaťa. Jeden znalecký posudok otcovstvo vylučuje, ten druhý otcovstvo
potvrdzuje. Má za to, že argumentácia súdu prvej inštancie je nedostatočná na to, aby závery jedného
z týchto posudkov mohol považovať za správnejšie oproti záverom druhého znaleckého posudku.
Formálne nedostatky (absencia uznesenia o ustanovení znalca, či rozdielnosť podpisov nevidiacej
osoby)nemôžuzdôvodniťzásadnúodlišnosťzáverovvypracovanýchznaleckýchposudkovaprekryťtak

obrovskú neistotu, ktorú vytvorili. Iba nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania môže jednoznačne
rozlúsknuť, ktorý z dvoch objektívne existujúcich znaleckých posudkov je správny, a teda s istotou
zodpovedať otázku či navrhovateľ je alebo nie je otcom maloletého. Opätovne podotýka, že ďalšie
kontrolné znalecké dokazovanie navrhoval aj kolízny opatrovník.13. Vyslovil nesúhlas aj s povinnosťou nahradiť trovy konania. Má za to, že v danom prípade nemožno
od navrhovateľa spravodlivo požadovať náhradu trov konania, a to z dôvodov, že uznesením tunajšieho

súdu č. k. 3Pc/3/2020-26 bolo navrhovateľovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, následne súd
na návrh navrhovateľa nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil za znalca prof. O.. W. J., Dr.Sc., keďže
bol navrhovateľ oslobodený od súdnych poplatkov, nebol zaviazaný na zloženie preddavku znaleckého
dokazovania, znalec však znalecký posudok nepodal, pričom súd ustanoveného znalca neurgoval a
nevyzýval na podanie znaleckého posudku a ani ho ex offo neodvolal, namiesto toho súd na návrh

odporkyne ustanovil samostatným uznesením nového znalca, ktorého musela zaplatiť odporkyňa, teraz
súd zaviazal navrhovateľa, aby tieto trovy posudku zaplatil on. Kde je znalecký posudok, ktorý navrhoval
vykonať navrhovateľ? Ak by súd dôsledne dbal a trval na vypracovaní znaleckého posudku prof. J.,
prípadne sa inak relevantne vysporiadal s tým, že v konaní ustanovil znalca, ktorý je nečinný, nemohol
by vec nechať dospieť do štádia akoby žiadneho znalca ani neustanovil a po dvoch rokoch ustanoviť k
tej istej otázke na návrh odporkyne nového znalca, ktorého si však musela odporkyňa zaplatiť. Takýto

postup považuje jednak za nesprávny a nezákonný, jednak za zjavne poškodzujúci navrhovateľa.
Je úplne zjavné, že ak by súd sám z vlastnej iniciatívy vyriešil situáciu okolo nečinnosti prof. J. a
bez návrhu ustanovil prípadne aj iného znalca, nemal vôbec zaväzovať odporkyňu na preddavok trov
znaleckého dokazovania. Znalecké dokazovanie bolo návrhom navrhovateľa a tento bol od platenia
súdnych poplatkov oslobodený. Súd prvej inštancie tak napriek tomu, aby z vlastného rozpočtu uhradil

trovy znaleckého dokazovania, preniesol toto bremeno cez odporkyňu na navrhovateľa, ktorému však
sám priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. To považuje za nespravodlivé. Priestor pre
aplikáciu § 53 CMP nevidí.

14. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa s rozsudkom súdu stotožňuje a odvolanie navrhovateľa

považuje v plnom rozsahu za nedôvodné. Už samotný návrh vo veci bol nedôvodný a bol založený
na dohadoch otca. Od počiatku otec vedel, že maloletý je jeho syn, keďže v čase počatia žila iba s
navrhovateľom. Okrem uvedenej skutočnosti nie je bez povšimnutia, že maloletý objektívne vykazuje
signifikantnú podobnosť s otcom. Pokiaľ sa týka jednotlivých tvrdení uvedených v odvolaní, práve z
vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ je otcom maloletého. „Znalecký posudok“ prof. J. súd

nevzal do úvahy správne, keďže tento nebol podaný osobou, ktorá ho mala podať, znalkyňa nevedela
hodnoverne a bez pochybností popísať proces jeho tvorby a jeho závery sú minimálne pochybné.
Naopak zo znaleckého posudku O.. E. je jednoznačné, kto ho urobil a na základe čoho, bol vypracovaný
expresne a netrpí žiadnou vadou, ktorá by ho diskvalifikovala. Samotný žalobca nevzniesol voči vecnej
správnosti posudku O.. E. žiadne námietky. Skutočnosť, že je navrhovateľ nevidiaci znamená, že mu za

každých okolností musí byť vysvetlené, čo podpisuje a aký to má pre neho právny dosah. Ak navrhovateľ
uvádza vo svojom odvolaní, že je v záujme maloletého vedieť, kto sú jeho rodičia, je potrebné poukázať,
že práve postup navrhovateľa, ktorý bez relevantných dôvodov začal toto konanie, vytvoril chaos. Pokiaľ
sa týka výroku o povinnosti nahradiť trovy konania, aj tento považuje za správny. Navrhovateľ si musel
byť vedomý, že svojím šikanóznym návrhom narúša nerušený stav veci a že na konci môže byť braný

na zodpovednosť a to aj vo forme vzniku trov konania. Ak navrhovateľ „de facto“ tvrdí, že v čase, keď žila
s ním, mala sexuálny pomer aj s iným mužom a tento fakt sa nepotvrdil resp. bol vyvrátený vykonaným
dokazovaním, jeho konanie nemôže požívať právnu ochranu, lebo takýto návrh samotný je v rozpore s
dobrýmimravmi.Zazmienkustojíajto,žeotecmaloletéhosinijakýmspôsobomneplnísvojuvyživovaciu
povinnosť. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhuje odvolanie navrhovateľa ako nedôvodné

zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.

15. V odvolacej replike navrhovateľ uviedol, že v podanom odvolaní podrobne rozviedol prečo považuje
argumentáciu súdu za nedostatočnú a nič na tom nemení ani vyjadrenie odporkyne k odvolaniu,
keďže odporkyňa nedáva odpovede na konkrétne argumenty vznesené v odvolaní a viac menej iba

všeobecne obhajuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie. Asi ušlo pozornosti odporkyne, že
sa v súdnom spise nachádza znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru Genetika, odvetvie
Analýza DNA, ktorý vylučuje otcovstvo navrhovateľa. Rozhodne nemožno navrhovateľovi pripisovať
zodpovednosť za to, že sa v spise nachádzajú dva úplne protichodné znalecké posudky. Je úplne
zrejmé, že ak by súd prvej inštancie znalecký posudok prof. O.. J. neakceptoval a chcel by návrh

na zapretie otcovstva zamietnuť (a teda rozhodnúť v prospech odporkyne), nenútil by odporkyňu
vyhotovovať a platiť nový znalecký posudok, ktorým sa malo otcovstvo potvrdiť. Ak by teda samotná
odporkyňa návrh na ďalší znalecký posudok nevzniesla a následne by neuhradila preddavok na trovy
znaleckého dokazovania, súd by žiaden ďalší znalecký posudok nedal vyhotoviť a vychádzal by zoznaleckého posudku profesorky J., ako jediného znaleckého posudku nachádzajúceho sa v spise. L.
súhlasiť s argumentáciou odporkyne, že súd by nemusel svoje rozhodnutie založiť na tomto jedinom
znaleckom posudku. Je nepochybné, že je v záujme maloletého vedieť, kto sú jeho rodičia a tomu určite

nezodpovedá zachovanie aktuálneho stavu neistoty a existencie dvoch úplne protikladných posudkov
bez toho, aby ich rozporuplnosť bola vyriešená na podklade vedeckých dôkazov a nie iba na základe
nejakých domnienok. Považuje za dôležité zopakovať, že je nespravodlivé, aby bol zaviazaný na
náhradu trov konania. Vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia odporkyne si dovolí podotknúť, že táto je
zastúpená (rovnako ako aj navrhovateľ) advokátom určeným Centrom právnej pomoci, čo znamená, že

v súvislosti s právnym zastúpením jej žiadne trovy nevznikli. S poukazom na uvedené trvá na podanom
odvolaní v celom rozsahu a na všetkých dôvodoch v ňom uvedených.

16. V odvolacej replike odporkyňa uviedla, že v prípade znaleckého posudku prof. O.. J., ktorý nebol
vypracovaný v súlade so zákonom sa nejedná iba o formálne nedostatky, ale celkovo tento posudok
vzbudzuje pochybnosti, ktoré súd podrobne rozviedol vo svojom odôvodnení. Je absolútne neprípustné,

ako to naznačuje navrhovateľ, že súd mal trvať na tom, aby znalecký posudok vypracoval prof. O.. J.,
Dr.Sc., keď skorší posudok vypracovala jeho manželka. Je zrejmé, že v takomto prípade by došlo k
strete záujmov, so zreteľom na osobu znalca a jeho pomer k znalkyni. Neistotu, na ktorú poukazuje
navrhovateľ nevytvorili znalecké posudky, ale sám navrhovateľ, ktorý bez zjavnej príčiny a relevantných
dôkazov podal neodôvodnený návrh a aj po tom, čo bolo jeho otcovstvo určené znaleckým posudkom,

ktorý bol vypracovaný v súlade so zákonom, snaží sa „naťahovať“ čas a spochybňovať status quo, t. j.,
že je otcom maloletého. Žiada, aby tento prístup navrhovateľa bol zohľadnený pri rozhodovaní o trovách
konania. Rovnako považuje za chybnú argumentáciu navrhovateľa, že vzhľadom na to, že je zastúpená
advokátom určeným Centrom právnej pomoci, v súvislosti s právnym zastúpením trovy nevznikajú. Zo
zákona sú advokáti povinní si v konaní uplatňovať náhradu trov konania a strana ktorá je v konaní

neúspešná je povinná ich znášať. Iba kvôli navrhovateľovi musela uhradiť 600 eur, ktoré použila na trovy
znaleckého dokazovania. Ak by odvolací súd predsa len nariadil znalecké dokazovanie, má za to, že
takýto dôkaz navrhuje navrhovateľ a mal by tak znášať trovy takéhoto dôkazu.

17. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k. 24CoP/23/2025-326 z 26.6.2025

ustanovil C.. X. Y., G.., znalkyňu v odbore genetika, odvetvie analýza DNA, na základe vyšetrenia
metódou analýzy DNA maloletého I. W., nar. XX.XX.XXXX, navrhovateľa I. W., nar. XX.XX.XXXX, a
matky mal. dieťaťa W. Q., nar. XX.XX.XXXX, zistiť, či navrhovateľ je biologickým otcom maloletého alebo
či je jeho otcovstvo vylúčené. V prípade, že nebude z otcovstva vylúčený, je znalkyňa povinná určiť
stupeň pravdepodobnosti otcovstva v percentuálnom vyjadrení.

18. Znalkyňa vypracovala znalecký posudok č. 19/2025 z 8.8.2025. Z výsledkov analýzy 16
polymorfných úsekov vyplýva, že otcovstvo I. W., nar. XX.X.XXXX, voči maloletému I. W., nar.
XX.X.XXXX, možno považovať za prakticky dokázané s pravdepodobnosťou 99,999875897 %. Z
výsledkovanalýzy23polymorfnýchúsekovchromozómuYvyplýva,žeI.W.,nar.XX.X.XXXXjepríbuzný

v mužskej línii, teda má spoločného mužského predka s I. W., nar. XX.X.XXXX. Zistený rozdiel v markeri
DYS391 na Y-chromozóme je z odborného hľadiska vysvetliteľný ako vzácna mutácia.

19. Na pojednávaní 11.9.2025 vzhľadom na obsah znaleckého posudku právny zástupca otca, ktorého
otcovstvo má byť zapreté, uviedol, že rešpektujú závery znaleckého posudku Mgr. Y., nemajú žiadne

ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Poukázal na skutočnosť, že podané odvolanie bolo podané
dôvodne, keďže súd prvej inštancie nevyhovel návrhom na vykonanie dodatočného znaleckého
dokazovania, avšak vzhľadom na závery tohto znaleckého posudku majú za to, že nemá ďalší praktický
význam pre navrhovateľa pokračovať v odvolacom konaní a vzhľadom na dodatočne vykonané znalecké
dokazovanie v odvolacom konaní berie podané odvolanie späť v časti proti výroku I. Odvolanie však

bolo podané aj v časti proti výroku II., a to čo sa týka náhrady trov konania. Tu v celom rozsahu
zotrvávajú na podanom odvolaní. Právny zástupca matky k čiastočnému späťvzatiu odvolania uviedol,
že súhlasia so späťvzatím, ale poukazujú na to, že aj z hľadiska trov, ktoré vznikli a vznikajú už právny
zástupca, resp. navrhovateľ mohli zobrať žalobu v celom rozsahu späť. Samotný návrh nepovažujú
za dôvodný už od počiatku, kedy zákon vyžadoval určitým spôsobom, aby bolo preukázané, aspoň

minimálne, dôvody, ktoré uvádza otec a od počiatku tam neboli nejaké dôvody, ktoré by odôvodňovali
vykonávanie znaleckého dokazovania vo veci. Záver prvého znaleckého posudku si dodnes nevedia
vysvetliť. Znalkyňa, na otázku, akým spôsobom to prebiehalo, sa vyjadrila mailom, že všetko bolo v
poriadku. Odporkyni vznikli trovy práve z dôvodu, že si musela zabezpečiť 600 eur na to, aby mohlazaplatiť znalecký posudok a domnieva sa, že rozhodnúť tým spôsobom, že jej nárok na náhradu trov
neprináleží, nie je spravodlivé. Kolízny opatrovník súhlasí so späťvzatím odvolania, bolo jednoznačne
preukázané, že navrhovateľ je otcom maloletého dieťaťa. Vzhľadom na obsah prednesu odvolateľa,

ktorý zobral odvolanie späť s tým, že protistrana súhlasila so späťvzatím, odvolací súd nevykonával
ďalšie dokazovanie vo veci.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

20. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle
ust. § 34 CSP, v spojení s ust. § 2 ods. CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie v jeho napadnutých
častiach podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, pričom po doplnení dokazovania dospel k záveru,
že v časti, v ktorej odvolateľ nevzal odvolanie späť sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku a v
časti, v ktorej odvolateľ vzal odvolanie späť odvolacie konanie zastavil.

21. Podľa § 384 ods. 2 CSP, odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov
navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla.

22. Podľa § 385 ods. 1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

23. Podľa § 369 ods. 1 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

24. Podľa § 369 ods. 2 CSP, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého

rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho
konania.

25. Podľa § 369 ods. 3 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd

odvolacie konanie zastaví.

26. Podľa § 369 ods. 4 CSP, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich
odsekov primerane.

27. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

28. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

29. Navrhovateľ vzal odvolanie voči výroku I. napadnutého rozsudku späť, preto odvolací súd v tejto
časti odvolacie konanie zastavil.

30. Podľa ust. § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

31. Čo do otázky trov konania, úspešná odporkyňa zložila preddavok na znalecké dokazovanie, aby

preukázala svoje tvrdenie, je preto spravodlivé, aby jej neúspešný navrhovateľ uhradil tieto trovy a ďalšie
trovy, ktoré jej v súvislosti s bránením práva vznikli. Odporkyňa si na tieto trovy musela požičať, čím sa
dostala do horšej finančnej situácie, pričom tieto financie musí vrátiť. Zároveň sa stará o maloleté dieťa a
zabezpečuje jeho výchovu a výživu. Podľa jej tvrdenia, ktoré navrhovateľ nepoprel, na výživu maloletého
syna jej nijako neprispieva, čo ho takisto finančne zvýhodňuje oproti matke. Je možné sa stotožniť s

argumentáciou navrhovateľky, že toto konanie inicioval otec maloletého, pričom zo samotného návrhu
vyplýva nevyslovené, ale implicitne prítomné obvinenie, že v čase spolužitia s navrhovateľom mala
sexuálny styk s iným mužom, čo je pre ňu ako pre ženu a matku hlboko urážlivé a predstavuje toneprimeranýaneodôvodnenýzásahdojejosobnejctiadobrejpovesti,čojekonanievrozporesdobrými
mravmi a nemožno naň neprihliadať len z dôvodu oslobodenia navrhovateľa od súdnych poplatkov.

32. Podľa § 52 CMP v mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil, s výnimkami uvedenými v § 53 CMP, ktorý pripúšťa
rozhodnutie o náhrade trov konania na základe zásady úspechu v konaní. Zákonodarca k aplikácii
uviedol, že súd individuálne posúdi v týchto konaniach možnosť priznať náhradu trov konania, ako aj
rozsahtaktopriznanejnáhradysohľadomnaokolnostikonkrétnehoprípadu.Nazákladetýchtookolností

je dôvodné od navrhovateľa, ktorý nebol úspešný, požadovať náhradu trov konania, ktoré vznikli
úspešnej odporkyni. Na použitie ustanovenia podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal, nemá vplyv skutočnosť, že účastník, ktorý má platiť náhradu trov konania, bol
sám oslobodený od súdnych poplatkov. Meradlom pre nárok na náhradu trov je miera úspechu vo veci.
(m. m. porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 2Obo/89/2010 z 13.10.2010).

33. Náhradou trov štátu, ktoré vznikli vyplatením odmeny znalkyni ustanovenej odvolacím súdom z
prostriedkov Krajského súdu v Prešove nezaviazal odvolací súd ani jedného z účastníkov, pričom bral
do úvahy, že odporkyňa tento dôkaz nenavrhovala a vykonanie znaleckého dokazovania v plnej miere
potvrdilo jej tvrdenie o otcovstve maloletého. Vo vzťahu k navrhovateľovi odvolací súd neuplatnil zásadu

neúspechu v konaní, keďže civilné mimosporové konanie je ovládané vyšetrovacou zásadou a zásadou
materiálnej pravdy a súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, pričom odvolací súd vzal
do úvahy navrhovateľovo oslobodenie od platenia súdnych poplatkov vzhľadom na jeho osobný stav a
priznaný invalidný dôchodok.

34. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).