Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 13C/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925200886
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2025:6925200886.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. C., D. E. XXXX, zastúpený: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS
s.r.o. so sídlom Trenčín, Ul. Jesenského č. 7713/12, IČO 52 471 420 proti žalovanému: Mesto Rimavská
Sobota, so sídlom Rimavská Sobota, Ul. Svätoplukova č. 389/9, IČO 00 319 031, zastúpený: M & P
Dzuroška, s.r.o. so sídlom Rimavská Sobota, Ul. Hviezdoslavova 468/31, IČO 00 319 031 o vydanie

bezdôvodného obohatenia vo výške 5 009,64 eur, takto

r o z h o d o l :

Žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5 009,64 eur spolu s 10,90 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 5 009,64 eur od 12.03.2025 do zaplatenia, z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 12.03.2025 domáhal, aby súd titulom vydania bezdôvodného

obohatenia zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5 009,64 eur s 10,90 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 5 009,64 eur od 12.03.2025 do zaplatenia na tom skutkovom a právnom základe,
že žalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území F., obec B. C., okres
Rimavská Sobota zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako C KN parc. č. 826/6, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 322 m2, C KN parc. č. 827/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 479
m2, C KN parc. č. 827/5, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 178 m2 a to v spoluvlastníckom podiele

1/1. Na týchto nehnuteľnostiach sa nachádzajú stavby - pozemné komunikácie a to na C KN parc. č.
827/4 a 827/5 sa nachádza ulica Kirejevská a na C KN parc. č. 826/6 sa nachádza ulica Sedliacka.
Žalobca nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. F. vlastní od roku 2019, kedy ich
kúpil za účelom umiestnenia billboardov, ktoré prenajíma a má ich v súčasnosti v počte 6 kusov. Stavby
pozemných komunikácii obmedzujú žalobcu v jeho vlastníckom práve, t.j. svoje nehnuteľnosti nemôže
v plnom rozsahu užívať a nakladať s nimi.
1.1 Dňa 27.09.2022 si žalobca objednal vyhotovenie znaleckého posudku č. 187/2022 znalcom Ing.

Alžbetou Czipruszovou na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Znaleckým posudkom č.
187/2022 zo dňa 09.11.2022 bola stanovená hodnota pozemku C KN parc.č. 826/6 na sumu
13 507,90 eur, C KN parc.č. 827/4 na sumu 18 087,04 eur a C KN parc.č. 826/6 na sumu 13 507,90
eur a súčasne bola týmto posudkom stanovená hodnota ročného nájmu nehnuteľností - pozemku C
KN parc.č. 826/6 na sumu 1 250,97 eur/rok, pozemku C KN parc.č. 827/4 na sumu 1 675,06 eur/rok a
pozemku C KN parc. č. 827/5 na sumu 622,47 eur/rok.

1.2 Dňa 08.08.2024 žalobca zaslal žalovanému pokus o zmier, v ktorom žiadal o vyplatenie nájomného
za užívanie nehnuteľností a o uzavretie nájomnej zmluvy na prenájom nehnuteľností, prípadne o
uzavretie kúpnej zmluvy na predaj nehnuteľností. Na tento pokus o zmier žalovaný dňa 19.08.2024zaslal odpoveď, že pokus o zmier a v ňom uvedená žiadosť bude predložená na následné zasadnutie
mestského zastupiteľstva, ktoré sa uskutoční dňa 17.09.2024. Dňa 02.10.2024 zaslal žalovaný
žalobcovi vyjadrenie k pokusu o zmier, v ktorom uviedol, že žiadosť žalobcu bola predložená na

zasadnutie mestského zastupiteľstva dňa 17.09.2024 s tým, že mestské zastupiteľstvo ju neschválilo.
Následne zástupca žalobcu dňa 14.10.2024 mailom kontaktoval žalovaného s oznámením, že ak nie
je žiadny priestor na rokovanie, bude podaná žaloba. Zástupca žalovaného dňa 17.10.2024 zaslal
žalobcovi mailovú odpoveď, že rozhodnutie zastupiteľstva mesta Rimavská Sobota zo dňa 17.09.2024
je definitívne stanovisko mesta Rimavská Sobota.

1.3 Dňa 29.11.2024 žalobca požiadal znalkyňu A. G. o doplnenie znaleckého posudku č. 187/2022 zo
dňa 09.11.2022 a to o stanovenie hodnoty ročného úžitku nehnuteľností za obmedzenie vlastníckeho
práva žalobcu k nehnuteľnostiam na základe zákonného vecného bremena. Znalkyňa stanovila
všeobecnú hodnotu ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena na sumu 2 504,82 eur.
1.4 Čo sa týka právnej argumentácie žalobca v žalobe poukázal na ust. § 2 a § 4 Zák. č. 66/2009 Z.z.,
ust. § 151n ods. 1 a ust. § 151o ods. 1 Obč. zák., ust. § 451, § 456 a § 458 ods.

1, § 107 ods. 1, 2 Obč. zák., čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 4 Zák. č. 23/1991
Z.z., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon ČSFR.
1.5 Žalobca v žalobe uviedol, že mal záujem mimosúdne vyriešenie veci, avšak mestské zastupiteľstvo
neschválilo ani jednu z predložených možností za účelom riešenia vzniknutej situácie. Poukázal aj na
judikatúru súdov Slovenskej republiky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/123/2019 zo

dňa 30.11.2020, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/2/2014 ) vrátane Ústavného súdu
Slovenskej republiky (rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 118/2023 zo dňa 15.03.2023).
1.6 Žalobca v závere žaloby uviedol, že má za to, že je preukázaná existencia bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného, ktorý od roku 2009 niektorým zo spôsobov uvedených v Zák. č.
66/2009 Z.z. neusporiadal vzťahy k nehnuteľnostiam patriacim žalobcovi a tieto užíva bezodplatne, bez

právneho dôvodu (akým, by bola napr. nájomná zmluva), čím získava majetkový prospech a spôsobuje
úbytok na strane žalobcu. V zmysle ust. § 451 Obč. zák., a s ním súvisiaceho ust. § 456 Obč. zák., je
žalovaný povinný takto získaný majetkový prospech vydať tomu, na úkor koho ho získal, t.j. žalobcovi.
Žalobca určil výšku bezdôvodného obohatenia s ohľadom na ust. § 107 ods. 1 Obč. zák. na základe
doplnenia znaleckého posudku č. 187/2022 zo dňa 10.12.2024 v sume 2 504,82 eur ročne (žalovaná

suma predstavuje dvojnásobok sumy ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena vypočítanej
znalkyňou v znaleckom posudku č. 187/2022).
2. Súd žalobu postupom podľa ust. § 167 ods. 2 Zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) doručil na vyjadrenie žalovanému. Žalovaný sa prostredníctvom svojho zástupcu
vyjadril podaním zo dňa 02.04.2025, v ktorom uviedol, že tvrdenia uvedené v žalobe nie sú doložené

dôkazmi. Žalobca nepredložil kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudol vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam. Uvedená zmluva je nevyhnutná nielen na ustálenie osoby predávajúceho, ale
aj právneho predchodcu predávajúceho. Tento dôkaz je dôležitý aj pre ustálenie proporcionality
požadovanej sumy bezdôvodného obohatenia v porovnaní s kúpnou cenou a vyhodnotenie, či nejde
o špekulatívne nadobudnutie pozemkov s cieľom uplatňovať si nárok na náhradu za zákonné vecné

bremeno a teda o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako žalobca dôkazmi nedoložil svoje
tvrdenie, že stavba (komunikácia) je vo vlastníctve žalovaného, a že v zmysle § 2 Zák. č. 66/2009 Z. z.
ide o prechod vlastníctva komunikácie z vlastníctva štátu na žalovaného. Absentuje dôkaz, na základe
akého rozhodnutia, kým vydaného a kedy mala byť komunikácia vybudovaná, kto vydal povolenie na
stavbu, v čí prospech a kedy bolo uskutočnené preberacie (kolaudačné) konanie. Z listu vlastníctva č.

XXXX, k. ú. F. je zistiteľné len to, že nehnuteľnosti C KN parc. č. 827/4 a C KN parc. č.
827/5 sú zaťažené vecným bremenom v prospech spoločnosti Slovak Telekom, a.s. Bez základných
dôkazov nie je možné ustáliť, či žalovaný je pasívne legitimovaný a ak áno, či žalobcovi svedčí nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia a či tu nie je iný právny dôvod, na základe ktorého by sa
vlastník pozemku mohol domáhať ochrany svojho vlastníctva a voči inému subjektu ako žalovanému.

Usporiadanie pomerov vlastníka stavby a pozemku aplikáciou ust. § 135c Obč. zák. v spojení s ust. §
868 Obč. zák. by totiž vylučovalo aplikáciu ust. § 451 Obč. zák.
3. Vyjadrenie žalovaného k žalobe súd postupom podľa ust. § 167 ods. 3 C.s.p. doručil zástupcovi
žalobcu s tým, že mu umožnil sa k nemu vyjadriť. Zástupca žalobcu sa vyjadril podaním zo dňa
17.04.2025 (replika), v ktorom uviedol, že ak by išlo o špekulatívne nadobudnutie nehnuteľností s

cieľom uplatňovať si nárok na náhradu za vecné bremeno, žalobca by požadoval náhradu ihneď po
ich nadobudnutí a nečakal by, že zo strany žalovaného dôjde k majetkovoprávnemu usporiadaniu
pozemkov v zmysle Zák. č. 66/2009 Z. z. K vybudovaniu pozemných komunikácií a ich prevodu žalobca
uviedol, že nie je irelevantné kedy boli pozemné komunikácie vybudované a za akých podmienok saprevod vlastníctva pozemných komunikácií zo štátu na žalovaného uskutočnil. Dôležité je len to, že v
čase účinnosti Zák. č. 66/2009 Z. z. boli pozemné komunikácie už prevedené zo štátu na žalovaného,
ktorému zákon jasne stanovoval spôsoby vykonania majetkovoprávneho usporiadania pozemkov. Na

záver vyjadrenia uviedol, že má za to, že je preukázaná pasívna legitimácia žalovaného, keď tento na
zasadnutí mestského zastupiteľstva Mesta Rimavská Sobota dňa 17.09.2024 nepoprel, že by uvedené
pozemné komunikácie neboli v jeho vlastníctve, čo je zistiteľné z videozáznamu rokovania mestského
zastupiteľstva zo dňa 17.09.2024.
4. Vyjadrenie zástupcu žalobcu súd postupom podľa ust. § 167 ods. 4 C.s.p. doručil zástupcovi

žalovaného s tým, že mu umožnil sa k nemu vyjadriť. Zástupca žalovaného sa vyjadril podaním zo
dňa 25.04.2025 (duplika), v ktorom uviedol, že je evidentné, že žalobca sa snaží obísť požiadavku
predloženia kúpnej zmluvy nepresvedčivými argumentmi. Za situácie, keď žalovaný nemá k dispozícii
relevantné podklady, neakceptuje potom ani závery znaleckého posudku č. 187/2022 a jeho dodatku
predložené žalobcom. K vlastníckemu právu pozemných komunikácii uviedol, že predkladá sprievodné
správy k technicko -

hospodárskeho pasportu sporných miestnych komunikácií, z ktorých je nepochybné, že tieto správy
boli vypracované na základe objednávky Okresnej údržby miestnych komunikácií v Rimavskej Sobote
a hospodárskej zmluvy č. 195/76 zo dňa 30.08.1976 s požiadavkou pasport miestnych komunikácií
vypracovať na základe smerníc Ministerstva dopravy č. j. 10822/1954-10 a podrobných pokynov
okresného úradu, ktorý miestne komunikácie spravoval. Z uvedeného je potom možné vyvodiť záver, že

miestnekomunikácieprešlidovlastníctvaobcepodľaZák.č.135/1961Zb.opozemnýchkomunikáciách.
Vychádzajúc z tohto zistenia potom nárok na finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva
má iba pôvodný vlastník pozemku, ktorý ho v súdnom konaní môže úspešne uplatniť iba v zákonnom
stanovenej premlčacej dobe, v ktorej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 8Cdo/17/2019 zo dňa 30.11.2020. Ďalej poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

2Cdo/194/2019, v ktorom sa Najvyšší súd zaoberal aj správnosťou vyriešenia právnej otázky, či vlastník
pozemku, na ktorom viazne zákonné vecné bremeno v zmysle Zák. č. 66/2009 Z. z. má nárok na
primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva vo forme pravidelných platieb počas
trvania núteného obmedzenia vo výške ročného úžitku , alebo vzniklo právo na náhradu ex lege
jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti zákona a uviedol, že

obdobnú dovolaciu otázku riešil Najvyšší súd v rozhodnutiach sp. zn. 7Cdo/26/2014 zo dňa 24.03.2015,
sp. zn. 3Cdo/49/2014 zo dňa 14.04.2016, ktoré sa týkali priznávania primeranej náhrady za zriadenie
vecného bremena podľa § 23 ods. 5 Zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
s tým, že judikatúra Najvyššieho súdu akceptovaná aj Ústavným súdom dospela k záveru, že právo
na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa Zák. č. 23 ods. 5 Zák. č. 182/1993 Z. z. vzniklo

zo zákona jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona,
a nemôže tomu byť inak ani pri zriadení vecného bremena podľa § 4 ods. 1 Zák. č. 66/1993 Z. z.
(poznámka súdu: správne má byť uvedené Zák. č. 66/2009 Z. z.). Podstatu tohto názoru považoval
za ústavne udržateľný aj Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 227/2012 s tým, že ani ďalšie
rozhodnutia Ústavného súdu týkajúce sa posudzovania opakovanosti finančnej náhrady za zriadenie

vecného bremena podľa § 23 ods. 5 Zák. č. 182/1993 Z. z., v ktorých posudzoval ústavnosť rozhodnutí
založených na obdobných záveroch (sp. zn. I. ÚS 474/2013, IV. ÚS 227/2012, I. ÚS 1/2012, II. ÚS
506/2011), na tom nič nezmenili. Na záver uviedol, že vlastník sporných nehnuteľností si mohol uplatniť
náhradu za vecné bremeno, avšak len v zákonnej lehote, t. j. v zmysle § 101 Obč. zák. do 3 rokov
od nadobudnutia účinnosti Zák. č. 66/2009 Z. z., t.j. od 01.09.2009 (poznámka súdu: správne má

byť uvedené od 01.07.2009). Keďže finančná náhrada za vznik vecného bremena je jednorazová a
nemá charakter opakujúceho sa plnenia, preto zo žiadnych ustanovení zákona nie je možné vyvodiť
záver, že by v rámci pozemkov, na ktorých sú stavby podľa Zák. č. 66/2009 Z. z. mohlo dochádzať k
nájomnému vzťahu, či akémusi opakovanému náhradnému plneniu za takto zriadené vecné bremeno,
resp. k bezdôvodnému obohateniu, nehovoriac o premlčateľnosti aj tohto práva v 3 ročnej premlčacej

dobe od nadobudnutia vlastníckeho práva (§107 ods. 2 Obč. zák.). Keďže zo strany žalobcu sa právo
nevykonalo v dobe ustanovenej v § 101, resp. 107 ods. 2 Obč. zák., žalovaný v zmysle § 100 ods. 1
Obč. zák. vzniesol námietku premlčania a žiadal premlčané právo žalobcovi nepriznať a žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.
5. Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 27.05.2025. Na pojednávanie sa dostavili žalobca, jeho

zástupca, zástupca žalovaného.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listom vlastníctva č. XXXX, k. ú. F., znaleckým
posudkom č. 187/2022 zo dňa 09.11.2022, pokusom o zmier zo dňa08.08.2024, vyjadreniami žalovaného zo dňa 19.08.2024 a zo dňa 02.10.2024, mailovou komunikáciou
medzi zástupcom žalobcu a žalovaným zo dňa 14.10.2024, 20.08.2024 a 21.08.2024, doplnením
znaleckého posudku č. 187/2022 zo dňa 10.12.2024, majetkovou kartou č. 164 a 32, protokolom o

prevodesprávymajetkuvzmysleZák.č.138/1991Zb.vzneníneskoršíchprepisov,sprievodnousprávou
k technicko - hospodárskemu pasportu miestnych nehnuteľností.
6.1 Pokiaľ zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 27.05.2025 navrhla doplniť dokazovanie
oboznámením sa s videozáznamom zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva Mesta Rimavská Sobota
konaného dňa 17.09.2024, súd tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol s poukazom na

to, že po vyjadrení žalovaného v duplike zo dňa 25.04.2025, kde žalovaný uviedol, že stavby -
miestne komunikácie prešli do vlastníctva obce - Mesta Rimavská Sobota podľa Zák.č. 135/1961 Zb.
o pozemných komunikáciách a žalobca to nerozporoval, už otázka vlastníckeho práva žalovaného
nebola sporná, na základe čoho súd potom v predbežnom právnom posúdení veci konštatoval, že má za
to, že na strane žalovaného je daná pasívna vecná legitimácia, teda jej preukazovanie videozáznamom
zo zasadnutia mestského zastupiteľstva súd považoval za bezpredmetné a to aj vzhľadom na to,

že v konaní bola zo strany žalovaného vznesená námietka premlčania, s ktorou sa súd najprv
musel vysporiadať, preto potom s poukazom na zásadu hospodárnosti konania nepovažoval súd z
hľadiska predmetu sporu a súčasne vznesenej námietky premlčania za právne relevantné zaoberať sa
preukazovaním tohto, čo odznelo na Mestskom zastupiteľstve Mesta Rimavská Sobota konanom dňa
17.09.2024 a to ani v kontexte vyjadrenia primátora, že vyriešenie nároku žalobcu by malo pre mesto

zničujúci a nepriaznivý charakter. Z pohľadu vznesenej námietky premlčania to bolo irelevantné.
7.Podľaust.§1ods.1Zák.č.66/2009Z.z.,oniektorýchopatreniachprimajetkovoprávnomusporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, tento zákon
upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo
vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa

osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný
celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").
8. Podľa ust. § 2 ods. 1,2 Zák. č. 66/2009 Z. z., obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal
podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho
usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou

vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v
primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne
vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území,
náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.
Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa

vykoná v konaní o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu.
9. Podľa ust. § 4 ods. 1, 2 Zák. č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto
zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku
pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,

vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o
vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech
vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do
vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
10. Podľa ust. § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

11. Podľa ust. § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa , keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
12. Podľa ust. § 151o ods. 1 Obč. zák., vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu
v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom

práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
13. Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa ust. § 151 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné.
15. Súd vec na základe citovaných zákonných ustanovení právne posúdil nasledovne:
15.1 Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5 009,64 eur s 10,90
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5 009,64 eur od 12.03.2025, (t.j. od podania žaloby) do

zaplatenia na tom skutkovom a právnom základe, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných
na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. F. ako C KN parc. č. 826/6, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 322
m2, C KN parc. č. 827/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 479 m2, C KN parc. č. 827/5, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 178 m2 s tým, že ide o pozemky pod stavbami (pozemnými komunikáciami)
a to konkrétne na C KN parc. č. 827/4 a 827/5 sa nachádza ulica Kirejevská a na C KN parc. č. 826/6
sa nachádza ulica Sedliacka, ktoré pozemky pod týmito stavbami nadobudol do vlastníctva titulom

kúpy v roku 2019, za účelom umiestnenia billboardov. Po právnej stránke žalobca uplatnený nárok
zdôvodniltým,ženastranežalovanéhodochádzakvznikubezdôvodnéhoobohatenia,keďodroku2009
neusporiadal niektorým v zákone uvedeným spôsobom vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam patriacim
žalobcovi, tieto užíva bezodplatne bez právneho dôvodu (akým by bola napr. nájomná zmluva), čím
získava majetkový prospech a spôsobuje úbytok na strane žalobcu, a preto v zmysle ust. § 451 Obč.

zák. ako aj ust. § 456 Obč. zák. je žalovaný povinný takto získaný majetkový prospech vydať tomu, na
úkor koho ho získal, t. j. žalobcovi. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca určil na základe doplnenia
znaleckéhoposudkuč.187/2022zo dňa10.12.2024akovšeobecnúhodnoturočnejodplatyzazriadenie
vecného bremena vo výške 2 504,82 eur/rok, a to s poukazom na ust. § 107 ods. 1 Obč. zák. za obdobie
2 rokov spätne od podania žaloby (viď príloha k žalobe - mailová komunikácia zo dňa 14.10.2024) vo

výške 5 009,64 eur s príslušenstvom.
15.2 Obrana žalovaného spočívala v tom, že obsah skutkového zdôvodnenia podanej žaloby nedáva
podklad o pasívnej legitimácii žalovaného, pričom žalovaný súčasne

v duplike uviedol, že stavby - miestne komunikácie (Sedliacka ulica a Kirejevská ulica) prešli do
vlastníctva obce podľa Zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a z predloženého Protokolu
o prevode správy majetku - sporných stavieb komunikácií je nepochybné, že žalovaný následne ako
vlastník dňa 30.12.2005 za účelom rekonštrukcie a ďalšieho spravovania, tieto stavby - komunikácie
previedol do správy Technických služieb Mesta Rimavská Sobota. Na základe uvedeného mal

potom žalovaný za to, že nárok na finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva má iba
pôvodný vlastník pozemku, ktorý si ho v súdnom konaní môže úspešne uplatniť iba v zákonnom
stanovenej premlčacej dobe , v ktorej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Cdo/17/2019 zo dňa 30.11.2020, ktorý v rámci dovolacieho konania konštatoval, že už v rozhodnutí
sp. zn. 2Cdo/194/25019 sa Najvyšší súd zaoberal aj správnosťou vyriešenia právnej otázky, či vlastník

pozemku, na ktorom viazne zákonné vecné bremeno v zmysle Zák. č. 66/2019 Z.z. (poznámka
súdu: správne má byť uvedené Zák. č. 66/2009 Z.z.) má nárok na primeranú náhradu za nútené
obmedzenie vlastníckeho práva vo forme pravidelných platieb primeranej náhrady počas trvania
núteného obmedzenia vo výške ročného úžitku, alebo vzniklo právo na náhradu ex lege jednorazovo
tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti zákona, pričom judikatúra Najvyššieho

súdu akceptovaná aj Ústavným súdom dospela k záveru, že právo na náhradu za obmedzenie
vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 Zák. č. 182/1993 Z.z. vzniklo zo zákona jednorazovo tomu, kto
bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona a nemôže tomu byť inak ani pri
zriadení vecného bremena podľa § 4 ods. 1 Zák. č. 66/1993 Z.z. (poznámka súdu: správne má byť
uvedené Zák.č.66/2009Z.z.).Vobidvochprípadochtotiž ideolegálne(zákonné)vecnébremená,ktoré

majú jednotiace znaky. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je jednorazová, nemá charakter
opakujúceho sa plnenia, preto zo žiadnych ustanovení zákona nie je možné vyvodiť záver, že by v rámci
pozemkov, na ktorých sú stavby podľa Zák. č. 66/2009 Z. z. mohlo dochádzať k nájomnému vzťahu, či
akémusi opakovanému náhradnému plneniu za takto zriadené vecné bremeno, resp. k bezdôvodnému
obohateniu.Vlastníkspornýchnehnuteľnostísimoholuplatniťnáhraduzavecnébremenolenvzákonnej

lehote, t.j. do 3 rokov od nadobudnutia účinnosti Zák. č. 66/2009 Z.z., t.j. od 01.09.2009 (poznámka
súdu: správne má byť uvedené od 01.07.2009) a keďže zo strany žalobcu sa právo nevykonalo v
ustanovenej dobe, na základe vznesenej námietky premlčania žiadal žalobcovi uplatnené právo ako
premlčané nepriznať a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.16. Súd na pojednávaní konanom dňa 27.05.2025 v rámci postupu podľa ust. § 181 ods. 1 C.s.p. vyslovil
predbežný právny názor, že na strane žalovaného je daná pasívna vecná legitimácia, keďže žalovaný v
duplike uviedol, že stavby - miestne komunikácie prešli do vlastníctva obce na základe Zák. č. 135/1961

o pozemných komunikáciách, na ktorý zákon odkazuje aj ust. § 1 ods. 1 Zák. č. 66/2009 Z.z, teda tento
zákon sa vzťahuje na predmet sporu.
Taktiež vyslovil predbežný právny názor, že ku dňu účinnosti Zák. č. 66/2009 Z.z. v zmysle ust. §
4 ods. 1 tohto zákona vzniklo žalovanému právo zodpovedajúce vecnému bremenu a pokiaľ ide o
náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom súd poukázal na už ustálenú

rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, z ktorej je zrejmé, že náhrada má jednorazový charakter
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/194/2018 zo dňa 26.08.2019, rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 539/2020-21 zo dňa 28.10.2020, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Cdo/17/2019 zo dňa 30.11.2020, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/133/2023 zo dňa 30.10.2024),
vzniká vlastníkovi pozemku

ku dňu účinnosti Zák. č. 66/2009 Z.z. a podlieha premlčaniu v 3 - ročnej premlčacej dobe od
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t.j. od 01.07.2009.
17. Súd pre posúdenie žalobou uplatneného nároku s poukazom na ust. § 186 ods. 2 C.s.p. vychádzal
z toho, že stavby - miestne komunikácie (Sedliacka a Kirejevská ulica) prešli do vlastníctva žalovaného

podľa Zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, pričom zo Zák. č. 66/2009 Z. z., ustanovenia
§ 1 vyplýva, že upravuje usporiadanie vlastnícky vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve
obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku
podľa osobitných predpisov a jedným z nich je aj Zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách.
Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Rovnako nebola sporná skutočnosť, že ku dňu

účinnostiZák.č.66/2009Z.z.neexistovalmedzistranamisporu žiaden právnyvzťah(žalobcapozemky
pod stavbami vo vlastníctve žalovaného nadobudol až v roku 2019), preto s poukazom na ust. § 4 ods.
1 Zák. č. 66/2009 Z. z. vzniklo v prospech žalovaného ako vlastníka stavieb právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z odôvodnenia samotnej žaloby uvedeného v bode II
žaloby. Obsahom tohto práva je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť

stavbu alebo zmenu stavby , ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla
z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok.
18. Rovnako nebolo medzi stranami sporu sporné, že žalobca je vlastníkom pozemkov zapísaných na
liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. F. ako C KN parc. č. 826/6, C KN parc. č.827/4 a C KN parc. č. 827/5, od
roku 2019 titulom kúpnych zmlúv, ktorá skutočnosť vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. F., ktorý je

verejnou listinou a údaje v ňom uvedené sa považujú za pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak.
19.Žalobcavžalobeakodôvodbezdôvodnéhoobohateniavzniknutéhonastranežalovanéhouviedol,že
žalovaný užíva nehnuteľnosti patriace žalobcovi (pozemky pod stavbami - komunikáciami) bezodplatne
bez právneho dôvodu. Pre posúdenie uplatneného nároku je potrebné ustáliť charakter náhrady za
vecné bremeno zriadené Zák. č. 66/2009 Z. z., pričom súdna prax nebola v tejto otázke vždy jednotná,

avšak aktuálne je už tento stav prekonaný, ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Cdo/255/2021 zo dňa 14.12.2022, bod 24 tohto rozhodnutia. Vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania zo strany žalovaného podstata právneho posúdenia veci spočíva v charaktere náhrady za
vecné bremeno, teda či je svojou povahou jednorazovou náhradou alebo opakovanou náhradou, od
čoho je závislé aj posúdenie vznesenej námietky premlčania.

19.1 Vo vzťahu k uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia súd poukazuje na záver
vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/12/2024 zo dňa 23.01.2025 v znení, že
zákonodarca vznikom zákonného vecného bremena legalizoval v ust. § 4 ods. 1 Zák. č. 66/2009 Z. z.
užívanie pozemkov, na ktorých sa nachádzajú stavby vymedzené v ust. § 1 ods. 1, 2 Zák.č. 66/2009 Z.
z., (ktoré zákonné ustanovenie v odkaze pod bodom 1 odkazuje aj na Zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných

komunikáciách, podľa ktorého v žalobe uvedené stavby - miestne komunikácie prešli do vlastníctva
žalovaného), užívaniepozemkužalobcužalovaným tedanadobudloprávnyzákladanedochádzakjeho
užívaniu bez právneho dôvodu, kedy by bol daný zákonný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
rovnajúcemu sa obvyklému nájmu za prenájom porovnateľných pozemkov.
20. Žalobca svoj nárok na opakujúcu sa náhradu za vecné bremeno, resp. za užívanie pozemkov bez

právneho dôvodu podporil poukázaním na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/2/2014 zo
dňa 23.04.2015, Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/2023-12 zo dňa 15.03.2023 a Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 8Co/123/2019 zo dňa 30.11.2020, ktorývo svojom odôvodnení vychádzal z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 42/2015 (nález týkajúci
sa tepelnej energetiky), Listinu základných práv a slobôd ako aj Ústavu Slovenskej republiky, z ktorých

v súhrne vyplýva, že obmedzenie vlastníckeho práva je možné len na základe zákona a za primeranú
náhradu a pokiaľ Zák. č. 66/2009 Z. z. stanovuje dobu platnosti vecného bremena do vykonania
pozemkových úprav, teda na dobu neurčitú, nie je možné a v súlade s dobrými mravmi rozhodnúť, že
výška odplaty je jednorazová a konečná, vecné bremeno nepredstavuje trvalé usporiadanie vzťahov
k pozemku pod stavbami obcí a vyšších územných celkov. Zmyslom Zák. č. 66/2009 Z. z. je upraviť

spôsob ako vlastníkom pozemkov
pod stavbami obcí a vyšších územných celkov poskytnúť adekvátnu náhradu za ich pozemok (zámenou
alebo spôsobom podľa Zák. č. 330/1991 Zb). Obec má iniciovať konanie o pozemkových úpravách
prípadne sa môže s vlastníkom dohodnúť inak. Pokiaľ tak obec neurobila je potrebné, aby uhradila
primeranú odplatu za užívanie pozemku. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 42/25015
je jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena neústavná a vlastníkovi nehnuteľnosti patrí

opakovaná ročná náhrada. S týmito závermi sa súd s poukazom na odôvodnenie uvedené nižšie
nestotožňuje a považuje ich už za prekonané aktuálnejšou ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších
súdnych autorít.
20.1 Pokiaľ žalobca v žalobe odkazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/2/2014
zo dňa 23.04.2015 súd uvádza, že na závery vyplývajúce z tohto rozhodnutia nemohol prihliadať,

keďže toto rozhodnutie bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 349/2015-51 zo dňa
19.01.2016. Pokiaľ žalobca odkazoval na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/2023-12
súd uvádza, že na závery vyplývajúce z tohto rozhodnutia rovnako nemohol prihliadnuť, keďže toto
rozhodnutie sa netýka skutkovo a právne identickej veci ako je súdená vec. Z odôvodnenia uvedeného
v bode 15 rozhodnutia Ústavného súdu vyplýva, že v posudzovanom prípade na rozdiel od súdenej

veci, nedošlo k vzniku zákonného vecného bremena v zmysle ust. § 4 ods. 1 Zák. č. 66/2009 Z. z.,
keďže ku dňu účinnosti tohto zákona existoval medzi stranami iný právny vzťah k pozemku a pokiaľ Zák.
č. 66/2009 Z.z. vznik vecného bremena podmieňuje jasnou a určitou podmienkou neexistencie iného
vzťahu k pozemku ku dňu účinnosti zákona, nie je možné ju výkladom rozšíriť a dospieť k záveru, že
vecné bremeno by malo vzniknúť aj po zániku iného zmluvného vzťahu k pozemku, ku ktorému malo

dôjsť po nadobudnutí účinnosti Zák. č. 66/2009 Z.z. Inak povedané, v prípade riešenom v rozhodnutí
Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 118/2023-12 z dôvodu, že nedošlo k vzniku zákonného vecného
bremena, nemohla mať ani náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva jednorazový charakter. A
pokiaľ žalobca odkazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/123/2019 a jeho
odôvodnenie postavené na závere vyplývajúcom z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 42/2015,

že jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena je neústavná a vlastníkovi nehnuteľnosti patrí
opakovaná ročná náhrada, súd poukazuje na závery vyplývajúce z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu (sp. zn. 1Cdo/133/2023 zo dňa 30.10.2024, sp. zn. 2Cdo/194/2018 zo dňa 26.08.2019), v
ktorých Najvyšší súd konštatuje, že ani nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 42/2015 neovplyvnil
ustálený právny názor o jednorazovom charaktere náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva titulom

zákonného vecného bremena vzniknutého podľa ust. § 4 ods. 1 Zák. č. 66/2009 Z.z. Pretože ako to
vyplýva z rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 323/2017 "nemožno stotožňovať právnu úpravu
Zák. č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, ktorý upravoval primeranú
jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena a náhradu za vecné bremeno upravené v § 23
ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keďže upravujú rozličné

situácie, ktoré vyjadrujú rôznu formu obmedzenia v užívaní nehnuteľností. Kým pri obmedzení
vlastníckeho práva podľa Zákona o tepelnej energetike sa poskytuje náhrada za výmeru, v ktorej je
vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena
držiteľom povolenia, a to pri výkone práv a povinností podľa § 10 ods. 1 Zákona o tepelnej energetike,
ktorých rozsah a frekvenciu nemožno vopred určiť, pri právnej úprave Zákona o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ak vlastník domu
nie je vlastníkom pozemku, teda rozsah vecného bremena je určiteľný už pri jeho vzniku, t. j od účinnosti
zákona 01.09.1993". Je tomu tak aj pri zriadení vecného bremena podľa § 4 ods. 1 Zák. č. 66/2009 Z.
z., ktorého rozsah je určiteľný už pri jeho vzniku.
21. Najvyšší súd SR v ostatnom období opakovane rozhodol o tom, že náhrada za vecné bremeno

podľa Zák. č. 66/2009 Z. z. je náhradou, ktorá ma jednorazový charakter, vzniká vlastníkovi zaťaženého
pozemku ex lege ku dňu účinnosti Zák. č. 66/2009 Z. z., t. j. ku dňu 01.07.2009 (tu súd poznamenáva,
že žalovaný sa stal vlastníkov dotknutých pozemkov až v roku 2019) a vlastník dotknutých pozemkov
si mohol uplatniť náhradu za vecné bremeno v zákonom stanovenej dobe troch rokov počítanejod nadobudnutia účinnosti citovaného zákona, t. j. od 01.07.2009. Z rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2 Cdo/194/2018 zo dňa 26.08.2019 a sp. zn. 8Cdo/17/2019 zo dňa 30.11.2020 je
zrejmé, že náhrada za zariadenie vecného bremena má charakter jednorazovej odplaty. Najvyšší

súd celkom jednoznačne uviedol, že uvedené rozhodnutia tvoria ustálenú rozhodovaciu prax ohľadne
tejto otázky. Aplikujúc právne závery vyplývajúce z uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu (sp. zn.
2Cdo/194/20148, 8Cdo/17/2019), na ktoré nadväzujú (a potvrdzujú z nich plynúce závery o jednorazovej
náhrade) i ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu (sp. zn. 1Cdo/171/2021 zo dňa 27.10.2021, sp. zn.
1Cdo/99/2019 zo dňa 26.01.2022, sp. zn. 2Cdo/151/2020 zo dňa 31.03.2022) na predmetnú právnu vec,

jepretomožnédospieťlenkzáveruonemožnostipriznanianáhradyzanútenéobmedzenievlastníckeho
práva žalobcu zákonným vecným bremenom podľa ust. § 4 ods. 1 Zák. č. 66/2009 Z .z. opakovane až
do usporiadania vlastníckych vzťahov spôsobom upraveným v Zák. č. 66/2009 Z. z. Vlastník pozemku,
na ktorom viazne zákonné vecné bremeno v zmysle Zák. č. 66/2009 Z .z. má nárok na jednorazovú
náhradu, ktorá náhrada podlieha premlčaniu. Tento právny záver prešiel aj testom ústavnosti, keď
Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 539/2020-21 zo dňa 28. 10.2020, ktorým odmietol ústavnú

sťažnosť proti uzneseniu Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/194/2018 zo dňa 26.08.2019, konštatoval, "že
obdobnú dovolaciu otázku (či vlastník pozemku, na ktorom viazne zákonné vecné bremeno v zmysle
Zák. č. 66/2009 Z .z., má nárok na primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vo forme
pravidelných platieb počas trvania núteného obmedzenia vo výške ročného úžitku, ktorý sa viaže k
tej časti nehnuteľnosti, v ktorej sa vlastnícke právo obmedzuje, a či existuje ustanovenie všeobecne

záväzného právneho predpisu, ktoré by bránilo považovať náhradu za obmedzenie vlastníckych práv
zákonným vecným bremenom podľa § 4 ods. 1 Zák. č. 66/2009 Z. z., vo forme opakujúceho sa plnenia),
Najvyšší súd riešil v rozhodnutiach sp. zn. 7Cdo/26/2014, 3Cdo/49/2014, ktoré sa týkali priznávania
primeranejnáhradyzazriadenievecnéhobremenapodľa§23ods.5 Zák.č.182/1993Z.z.,ovlastníctve
bytov a nebytových priestorov, pričom vyslovený právny názor je plne prijateľný a použiteľný aj na

priznávania primeranej náhrady za zariadenie vecného bremena podľa Zák. č. 66/2009 Z. z. Aj
obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 4 Zák. č. 66/2009 Z. z. parí totiž k tzv. legálnym (zákonným)
vecným bremenám, čiže k verejnoprávnym obmedzeniam vlastníckeho práva. Jeho verejnoprávny
charakter a jeho povaha nasvedčujú tomu, že sa významne približuje k obmedzeniu
vlastníckeho práva zakotveného v Zák. č. 182/1993 Z. z., o čom svedčí aj ich zhodná zákonná

konštrukcia. Ak potom judikatúra Najvyššieho súdu akceptovaná Ústavným súdom dospela k záveru,
že právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 Zák. č. 182/1993 Z. z. vzniklo ex
lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti zákona, nemôže tomu
byť inak ani pri zriadení vecného bremena podľa § 4 Zák. č. 66/2009 Z. z. Ak tieto legálne (zákonné)
vecné bremená majú jednotiace znaky, t.j. ide o obmedzenie vlastníckeho práva s významným prvkom

súkromnoprávnym, okruh oprávnených subjektov je vymedzený druhovo a nezapisujú sa do katastra
nehnuteľností, vyjadrené v zhodnej právnej úprave, nemôže tomu byť inak ani v súvislosti s finančnou
náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva. Pre opačný právny názor niet žiadnych presvedčivých
argumentov". Vychádzajúc z uvedených právnych záverov potom
súd dospel k záveru o nemožnosti priznania náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva

opakovane až do usporiadania vlastníckych vzťahov spôsobom upraveným v Zák. č. 66/2009 Z. z.
V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/17/2019 zo dňa
30.11.2020, ktorým Najvyšší súd ako dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu, podľa ktorého
náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné priznať aj opakovane za určitý časový úsek
aždousporiadaniavlastníckychvzťahovpodľaZák.č.66/2009Z.z.Podľaprávnehonázorudovolacieho

súdusaodvolacísúdpririešenípredmetnejotázkyodklonilodustálenejrozhodovacejpraxedovolacieho
súdu vyjadrenej v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/194/2018, ktoré poukazuje na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho
súdu v tomto smere.
22. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného nároku, pričom z
obsahu spisu nevyplynuli žiadne okolnosti, pre ktoré by súd na takto vznesenú námietku premlčania

nemal prihliadnuť. Zákon pre náhradu za vecné bremenu neupravuje premlčaciu dobu samostatne,
preto je potrebné uplatniť všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu. Pre určenie jej začiatku je rozhodné
kedy bolo možné právo uplatniť po prvý raz. Premlčacia doba tak začala plynúť od nadobudnutia
účinnosti Zák. č. 66/2009 Z. z., t .j. od 01.07.2009 a právo žalobcu na zaplatenie náhrady bolo možné
uplatniťnajneskôrdo 01.07.2012.Keďžežalobažalobcudošlanasúddňa12.03.2025,t.j.ažpouplynutí

trojročnej premlčacej doby, nebolo možné uplatnené právo na náhradu za zákonné vecné bremeno
priznať, preto súd žalobu zamietol.
23. Pre úplnosť súd dodáva, že aj v prípade, ak by žalobou uplatnený nárok nebol premlčaný, nebolo by
možné žalobe vyhovieť, pretože žalovaný neužíval pozemky pod stavbami - miestnymi komunikáciamibez právneho dôvodu, ako to uvádza žalobca v žalobe, a z ktorého titulu si žalobca uplatňuje žalovaný
nárok, ale titulom zákonného vecného bremena vzniknutého podľa ust. § 4 ods. 1 Zák. č. 66/2009 Z. z.,
teda užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu zo strany žalovaného nadobudlo právny základ, a preto

na strane žalovaného nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia.
24. Z dôvodu zamietnutia žaloby pre premlčanie uplatneného nároku sa súd z dôvodu procesnej
ekonómie už ďalej nezaoberal meritom veci, teda či žalobcovi vznikol nárok na náhradu za zákonné
vecné bremeno, ako ani námietkou žalovaného, že výkon vlastníckeho práva žalobcu je v rozpore s
dobrými mravmi.

25. Na záver súd poznamenáva, že zo záveru prijatého v tomto rozhodnutí nevyplýva, že nútené
obmedzenie vlastníckeho práva na základe zákonného vecného bremena je možné bez akejkoľvek
primeranej náhrady, v tomto smere sa súd stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že nútené obmedzenie
vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, na základe zákona a za náhradu, avšak táto
náhrada s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít má jednorazový charakter, patrí tomu kto bol vlastníkom pozemku ku

účinnosti Zák. č. 66/2009 Z. z., t. j. ku dňu 01.07.2009 (je tomu tak z dôvodu, že je nelogické , keďže
vecné bremeno vzniká "in rem", aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku
nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno) a právo na jej zaplatenie sa premlčuje
v trojročnej premlčacej dobe počítanej od účinnosti Zák. č. 66/2009 Z. z , t. j. odo dňa 01.07.2009. V
danom prípade však podľa názoru súdu bola dôvodne vznesená námietka premlčania, na ktorú súd

musel prihliadať.
26. Ohľadne nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. a ust. § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že priznal žalovanému ako plne úspešnej strane sporu
voči žalobcovi ako neúspešnej strane sporu, nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
27. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne postupom podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej

inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p. je žalobca povinný zaplatiť žalovanému prisúdenú náhradu trov
konania do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia na Okresnom súde Rimavská Sobota, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.(ods. 3)Ak si žalobca nesplní povinnosti uložené mu týmto rozsudkom vo vzťahu k povinnosti náhrady trov
konania, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.