Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/77/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116217245
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1116217245.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov
senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a JUDr. Michaely Krajčovej v právnej veci žalobcu: L.. O. Z., D..
XX.X.XXXX, N. N. XX, N., právne zastúpený JUDr. Alojz Baránik, advokát s.r.o., so sídlom Grösslingová
4, Bratislava, IČO: 46 940 561, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, o zaplatenie 1.544,- eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava I z 25. apríla 2018, č. k. 15Csp/12/2016-89, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie z 25. apríla 2018, č. k. 15Csp/12/2016-89 vo výroku I., ktorým
bola zamietnutá žaloba v časti o zaplatenie 1.544 eur z r u š u j e a vec mu aj v tomto rozsahu vracia
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči

žalovanej určenia neplatnosti Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX a zaplatenia sumy 1.544,- eur titulom
vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % s tým, že o výške trov si vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.
2. Pokiaľ ide o stručné odôvodnenie napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie poukázal na
zdôvodnenie žaloby, v ktorej žalobca tvrdil, že zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným

je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a nemá náležitosti zmluvy,
ktoré ustanovuje zákon č. 129/2010 Z.z. a to konkrétne neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov,
uplatňovanie vysokých, neprijateľných úrokov z omeškania ročne 0,25 %, uplatňovanie poplatku z úveru
vo výške 1.544,- eur a zmluvnú pokutu za omeškanie so splátkou vo výške 15,- eur. Na základe týchto
tvrdení považoval zmluvu za absolútne neplatnú a z tohto titulu žiadal vydať bezdôvodné obohatenie
vo výške 1.544,- eur. Žalobca sa o nekalých praktikách žalovanej dozvedel z článku z internetového

portálu gazduj.sk uverejneného dňa 12.07.2016. Žalobca ďalej tvrdil, že zmluvu uzatvoril v tiesni, pričom
žalovaná mala zneužiť žalobcu a jeho nepriaznivú finančnú situáciu.
3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním skutkovo zistil, že žalobca ako dlžník označený ako
fyzická osoba - podnikateľ L.. O. Z.-Z., IČO: XXXXXXXX uzatvoril so žalovanou dňa 12.06.2013 zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 1.600,- eur, pričom žalobca
mal túto sumu vrátiť žalovanej v 12-tich mesačných splátkach po 262,- eur, počnúc dňom 15.08.2013.

Zo splátkového kalendára súd prvej inštancie zistil, že prvá splátka bola splatná 15.08.2013 a posledná
dňa 10.06.2014. Z výsluchu žalobcu súd prvej inštancie ďalej zistil, že od roku 2007 podniká, v roku 2012
sa dostal do nepriaznivej finančnej situácie, je rozvedený, platí výživné a hypotéku. Z dôvodu finančnej
núdze si zobral úver na pokrytie jeho životných potrieb, v roku 2013 predal byt, ktorý bol zaťažený
hypotékou. Žalobca si zobral úvery s tým, že peniaze použije na živobytie, nie za účelom podnikania.
4. Vzhľadom na to, že žalovaná vzniesla námietku premlčania k uplatnenému nároku, súd prvej

inštancie sa primárne zaoberal otázkou premlčania žalobcom uplatneného nároku pred samotným
meritórnym prejednaním veci (vydanie bezdôvodného obohatenia). Právne odkazujúc na ustanovenia§ 451 ods. 1, 2, § 452, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, 3 Obč. Zák. ozrejmil, že právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, ktoré v súlade s § 100 ods. 1 Obč. Zák. podlieha
premlčaniu. Subjektívna premlčacia upravená v § 107 ods. 1 Obč. Zák. sa odvíja od okamihu, kedy sa

oprávnený z bezdôvodného obohatenia dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa
na jeho úkor obohatil. Bezdôvodného obohatenia získaného plnením z relatívne neplatného právneho
úkonu sa možno úspešne dovolať, ak prejav oprávneného došiel druhému účastníkovi právneho úkonu.
Objektívna premlčacia lehota začne plynúť od vzniku právneho úkonu, resp. od poskytnutia plnenia na
základe absolútne neplatného právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy,

keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa
oprávnený obvykle dozvie už v čase vzniku absolútne neplatného právneho úkonu, resp. vtedy, keď
na základe takéhoto úkonu poskytol plnenie (napr. Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
158/99). Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil, že žalobca odvodil absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere z §
9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v spojení s §§ 52, 39 a 41 Obč. Zák., pri ktorom objektívna premlčacia
doba začala plynúť poskytnutím každej jednotlivej splátky, nad rámec zaplatenej istiny, pričom prvou

takouto splátkou bola splátka zaplatená odporcovi dňa 15.08.2013. K začiatku plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie s poukazom na § 107
ods. 1 Obč. Zák. uviedol, že sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o
tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený sa mohol
o tom dozvedieť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Skutočná vedomosť oprávneného o tom, kto na

jeho úkor získal majetkový prospech a v akej výške, predstavuje vedomosť o rozhodujúcich skutkových
okolnostiach. Skutkovým tvrdeniam žalobcu, že o nekalých praktikách žalovanej sa dozvedel z médií
(stránka gazduj.sk), súd prvej inštancie nepriznal právnu relevanciu. Poukázal na to, že o prípadných
dôvodoch neplatnosti zmluvy o úvere, vzhľadom na nevyvrátiteľnú právnu domnienku znalosti právnych
predpisov, mal žalobca podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. vedomosť už pri podpise zmluvy o úvere,

rovnako tak aj o tom, kto je veriteľom zo zmluvy a o tom, komu a kedy jednotlivé splátky úveru spláca.
Žalobcazmédiízískalvedomosťibaoprávnomposúdeníveci,čovšaknemožnostotožniťsdozvedením
sa o rozhodujúcich skutkových okolnostiach pre účely zistenia vzniku bezdôvodného obohatenia. Na
základe týchto skutočností súd prvej inštancie uzavrel, že subjektívna premlčacia doba na vydanie
prípadného bezdôvodného obohatenia začala plynúť zaplatením príslušnej splátky úveru nad rámec

zákonom stanovenej povinnosti. Pretože poslednú splátku úveru žalobca zaplatil dňa 10.6.2014, čo
nebolo medzi stranami sporu sporné, subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného
obohatenia uplynula najneskôr dňa 11.6.2016. S prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba bola podaná
dňa 15.8.2016, súd prvej inštancie uzavrel, že sa tak stalo po uplynutí subjektívnej premlčacej doby.
Z uvedeného dôvodu žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia nevyhovel. Vzhľadom na

túto skutočnosť už posudzovanie dĺžky objektívnej premlčacej doby, ani samotného nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia nepovažoval za potrebné. V súvislosti s posúdením otázky, či predmetný
vzťah je alebo nie je možné podriadiť pod režim spotrebiteľskej ochrany, súd prvej inštancie uviedol, že
z obsahu zmluvy, najmä zmluvy o úvere č.XXXXXXXXX uzavretej dňa 12.06.2013 vyplýva, že dlžník
a zmluvná strana vystupuje pod obchodným menom L.. O. Z. - Z. ako fyzická osoba - podnikateľ a

predmetný produkt bol poskytovaný na účely podnikania, nakoľko z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že
veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške
1.600,- eur. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zo živnostenského registra žalobcu vyplýva, že od roku
2007 vykonáva rôzne druhy podnikateľskej činnosti (napr. nákup, predaj tovarov, výpočtovej techniky,
účtovné, ekonomické poradenstvo, spracovanie projektov pre čerpanie štrukturálnych fondov EÚ). Z

uvedenéhodôvodumalzato,žežalobcakonalpriuzatváraníúveruakopodnikateľ,nakoľkonepreukázal
tvrdenie, že úver si nechcel brať pre podnikateľské účely, ale na pokrytie vlastných osobných a rodinných
potrieb v dôsledku ťaživej finančnej situácie. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaná ani
nespochybňovala, že žalobca mohol mať v rozhodnej dobe finančné problémy a z uvedeného dôvodu
nevykonal ním navrhované dokazovanie listinami, ktoré mali preukazovať platenie výživného a hypotéky

v rozhodnom čase. Skutočnosť, že žalobca podpísal, že si zobral úver ako živnostník medzi stranami
sporu nebola sporná, na druhej strane súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, že zmluvu podpísal v tiesni, resp. tvrdenie, že zmluvu musel podpísať ako živnostník, v
opačnom prípade by nezískal úver. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že predmetná úverová
zmluva nie je spotrebiteľská, nakoľko úver nebol poskytnutý na súkromné účely, vzhľadom na vzájomný

vzťah účastníkov bola zmluva uzavretá podľa Obchodného zákonníka a preto žalobca nemá naliehavý
právny záujem na požadovanom určení neplatnosti úverovej zmluvy. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie
nevyhovel žalobe ani v časti určenia neplatnosti zmluvy o úvere.5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, ods. 2 C.s.p.
tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na ich náhradu proti žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o
výške trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§

262 ods. 2 C.s.p.).
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Dôvodil, že súd prvej
inštancie vyhodnotil skutkový stav, resp. jeho tvrdenie o tom, ako došlo k podpisu úverovej zmluvy
formalisticky, keď sa obmedzil len na formálne posúdenie zmluvy, v ktorej je uvedené, že ju podpisuje

žalobca ako fyzická osoba podnikateľ. Nezohľadnil a nepreveril však jeho tvrdenie a nevykonal ani
ním navrhnuté dôkazy, ktoré vyvracali formálne vyplnenú úverovú zmluvu čo do účelu poskytnutia
finančných prostriedkov. Súd prvej inštancie tak nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca musel úverovú zmluvu
podpísaťakofyzickáosobapodnikateľ,pokiaľchceldostaťúver.To,žezmluvupodpísal,bolovyjadrením

jeho finančnej tiesne (splátka hypotéky, nedoplatok na výživnom, strata príjmu). Podľa odvolateľa mal
súd prvej inštancie vyhodnotiť dôkazy, ktoré mu boli predložené a dôkazy, ktoré boli navrhnuté (ale
nevykonané), aby zistil, či samotný fakt, že úverová zmluva bola podpísaná žalobcom ako podnikateľom,
je skutočným prejavom jeho slobodnej vôle, alebo právnym úkonom, ktorý bol vynútený okolnosťami.
Žalobca má za to, že mu mala byť priznaná právna ochrana ako spotrebiteľovi, nakoľko úverovú zmluvu

nepodpisoval ako podnikateľ pri výkone svojej činnosti. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie týkajúci
sa premlčania uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, má za to, že subjektívna
premlčacia doba sa má počítať od okamihu, kedy sa skutočne dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu.
Žalobca nebol osobou znalou práva, nemal subjektívne informácie o praktikách žalovanej, o ktorých sa
dozvedel až z médií, tak ako to uviedol v žalobe. Má teda za to, že jeho nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia nebol v čase podania žaloby premlčaný.
7. Žalovaná vo vyjadreniu k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
8. Žalobca v odvolacej duplike vo vzťahu k otázke uplynutia premlčacej doby na vydanie bezdôvodného
obohatenia akcentoval, že pokiaľ má byť dodržaný výklad posúdenia vedomosti o bezdôvodnom
obohatení, potom v prípade, že spotrebiteľ mal získať skutočnú vedomosť o bezdôvodnom obohatení,

musel poznať nasledovné skutočnosti: existenciu uzatvorenia zmluvy, rozsah povinnosti vyplývajúcej
zo zmluvy (obsah zmluvy) a samotné plnenie zo zmluvy, skutočnosť, že konkrétna zmluva o úvere je
absolútne neplatná, a to z dôvodu jej rozporu so zákonom. Vedomosť oprávneného má byť skutočná,
nielen predpokladaná, pričom nie je rozhodujúce, či sa oprávnený o svojom práve nedozvedel vlastným
zavinením, teda či sa mohol o svojom práve dozvedieť alebo mal dozvedieť pri vynaložení potrebnej

starostlivosti. Subjektívna premlčacia doba u práva na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej
zmluvy začína plynúť odo dňa, kedy účastník zmluvy zistil jej neplatnosť. K otázke charakteru zmluvy
o úvere žalobca poukázal na to, že je v nej označený dvojakým spôsobom, a to jednak pod svojim
obchodným menom, miestom podnikania a identifikačným číslom, t. j. ako fyzická osoba podnikateľ,
ale aj pod svojim menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu.

Vzhľadom na takúto identifikáciu nie je zo zmluvy jednoznačne zrejmé, či bola uzavretá s ním ako
podnikateľom alebo nepodnikateľom, keďže bola podpísaná len ním ako fyzickou osobou, a preto v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší
(§ 54 ods. 2 Obč. zák.). Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon
povolania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda žalovanú. Žalovaná však v tomto

smere nepredložila jediný dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalobca použil prostriedky z úveru na svoju
podnikateľskú činnosť. Žalobca akcentoval, že bol žalovanou prinútený, aby ako účel úveru označil
podnikateľskú činnosť, pričom toto je bežná praktika pri poskytovaní úverov spotrebiteľom, ktorí sú
držiteľmi živnostenského oprávnenia. Žalovaná v takýchto prípadoch úvery vybavuje spôsobom, že
spotrebiteľom predkladá zmluvy o úvere pre živnostníkov aj v prípadoch, keď žiadajú spotrebiteľský

úver, čím im následne znemožňuje dosiahnuť ochranu spotrebiteľov pri spotrebiteľských úveroch, čo je
nekalá obchodná praktika. K otázke platnosti napadnutej zmluvy o úvere uviedol, že je v nej obsiahnuté
také množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, že pokiaľ by súd prvej inštancie podrobil úverovú
zmluvu súdnej kontrole, nemohol by dospieť k inému záveru než tomu, že zmluva je neplatná ako celok
pre jej rozpor s viacerými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, Občianskeho zákonníka,

Obchodného zákonníka, ako aj pre jej rozpor s dobrými mravmi.
9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudkom č. k. 6Co/56/2019-164 zo 16. decembra
2020 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o
zaplatenie sumy 1.544,- eur (výrok I.); v časti, v ktorej bola zamietnutá žaloba o určenie neplatnostizmluvy o úvere, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok II.). Nestotožnil sa
s právnym záverom súdu prvej inštancie, pokiaľ išlo o nárok v časti o určenie neplatnosti zmluvy o

úvere, ktorú zamietol pre absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení z dôvodu, že
zmluva o úvere bola uzatvorená v zmysle Obchodného zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že úverovú
zmluvu je potrebné posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú (§ 54 ods. 2 Obč. Zák.), podriadiť ju pod režim
zákona č. 129/2010 Z.z. o ust. § 52 a nasl. Obč. Zák., a následne podrobiť ex offo súdnej kontrole
vzhľadom na to, že žalobca je v predmetnej úverovej zmluve označený aj svojim menom, priezviskom,

bydliskom, rodným číslom a číslom OP, pričom dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že
úver bol poskytnutý žalobcovi na účely podnikania má žalovaná ako strana, ktorá to tvrdí. Dodal, že
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (25.4.2018) nadobudol účinnosť zákon č. 279/2017 Z.z.,
ktorým sa doplnil zákon č. 129/2010 Z.z. o ust. § 11 ods. 4, ktorý umožnil spotrebiteľovi domáhať
sa určenia neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, z uvedeného dôvodu žalobca mal naliehavý právny
záujem na požadovanom určení podľa ust. § 137 ods. c) a d) C.s.p. Odvolací súd sa však stotožnil so

záverom súdu prvej inštancie, pokiaľ išlo o posúdenie otázky premlčania uplatneného nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia. K nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatneného žalobou, ktorý
bol založený na vrátení plnenia v tej časti, ktoré žalobca zaplatil nad rámec istiny úveru, t.j. sumy 1.544,-
eur považoval odvolací súd za rozhodujúci okamih, kedy ako oprávnený zistil také okolnosti, z ktorých
mohol vyvodiť záver o opodstatnenosti uplatneného nároku na vydanie obohatenia, čo predpokladá: 1/

nadobudnutie vedomosti o tom, že zmluva je v dôsledku ním tvrdenej tiesne, neprijateľných zmluvných
podmienok neplatná, resp. v dôsledku absencie náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z.
bezúročná a bez poplatkov (vedomosť o obsahu práva), 2/ zmluva neobsahuje potrebné údaje a jej
súčasťou sú neprijateľné zmluvné podmienky (vedomosť o obsahu zmluvy), 3/ oprávnený plnil nad
rámec istiny úveru (vedomosť o rozsahu obohatenia). Znalosť práva ako nevyvrátiteľnej domnienky

(§ 2 zákona č. 1/1993 Z.z., § 15 zákona č. 400/2015 Z.z.) sa u jeho adresátov predpokladá, vrátane
posudzovania znalosti práva u žalobcu ako východiska pre jeho vedomosť o bezdôvodnom obohatení
žalovanej. Za okamih vzniku skutočnej vedomosti o obsahu práva odvolací súd považoval deň účinnosti
právneho predpisu, podľa ktorého bola zmluva o úvere uzavretá (Obchodný zákonník, Občiansky
zákonník, zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Vedomosť o tom, že zmluva nemá

zákonom požadované náležitosti a jej súčasťou sú neprijateľné zmluvné podmienky bolo potrebné na
strane žalobcu viazať k okamihu podpisu zmluvy, ktorý predstavuje prejav súhlasu s písomným právnym
úkonom, čo logicky zahŕňa aj prejav znalosti jeho obsahu. Uzavrel, že vedomosť o tejto skutočnosti
teda žalobca nadobudol už podpisom zmluvy (12.6.2013). K ďalšej podmienke pre posúdenie okamihu
vedomosti žalobcu o tom, že žalovanej plní nad rámec istiny odvolací súd uviedol, že je významné,

kedy žalobca preukázateľne získal informácie, na základe ktorých mohol urobiť dostatočný úsudok o
tom, že jeho platby titulom úverovej zmluvy presiahli v úhrne výšku istiny úveru poskytnutej žalovanou.
Za splnenia dvoch predchádzajúcich zložiek vedomosti o obsahu práva a obsahu zmluvy, sa dlžník
dozvie o tom, že platí veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny súčasne s okamihom, kedy uhradí splátku,
ktorou poskytnutú istinu prvýkrát preplatí. Zdôraznil, že to, kedy žalobca (spotrebiteľ) získa informácie

o právnom posúdení, t.j. informáciu o tom, že sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia
nie je pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (viď rozhodnutie NS SR zo
dňa 10.1.2018 sp. zn. 3Cdo 169/2017, rozhodnutie NS SR zo dňa 22.5.2019 sp. zn. 8Cdo 163/2018).
Odvolací súd skonštatoval, že ak teda žalobca má vedomosť o tom, že zmluva neobsahuje niektorý
z údajov taxatívne vymenovaných v § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., že obsahuje neprijateľné zmluvné

podmienky, a že ju uzavrel v tiesni, v tom prípade má znalosť skutkových okolností, z ktorých môže
vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie; vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia
nadobúda v okamihu, kedy zaplatí veriteľovi plnenie nad rámec poskytnutej istiny. Poukázal na aktuálnu
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (viď uznesenie sp. zn. 8Cdo 163/2018, sp. zn. 3Cdo 169/2017).
Odvolací súd zhrnul, že žalobca vykonal poslednú splátku úveru ako čiastku nad rámec poskytnutej

istiny (t.j. nad rámec zákonom ustanovenej povinnosti) dňa 10.6.2014 (vo výške 1.048,- eur), a v čase
podania žaloby dňa 14.8.2016 bol nárok žalobcu premlčaný v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe,
ktorá márne uplynula dňom 10.6.2016. Dodal, že žalobca je osobou s vysokoškolským vzdelaním,
okrem iného má živnosť na účtovné a ekonomické poradenstvo a na spracovanie projektov pre čerpanie
prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ a z pohľadu dosiahnutého vzdelania ide o nadpriemerného

spotrebiteľa (zjavne s ekonomickým vzdelaním), u ktorého sa znalosť základných právnych predpisov
prezumuje, rovnako tak aj vedomosť o primeranosti poplatku z úveru, úrokov z úveru a pod. Naviac,
žalobca čerpal u žalovanej viac úverov (išlo celom o 4 úverové vzťahy, vyjmúc napadnutú zmluvu o úvere
išlo o úvery zo dňa 9.8.2012, 3.9.2012, 4.6.2014, viď zápisnica z pojednávania na č.l. 86), zmluvnépodmienky žalovanej mu teda museli byť známe a keďže ich opakovane podpisoval musel nadobudnúť
aj reálnu vedomosť o ich obsahu a tomuto obsahu aj porozumieť.
10. V dôsledku dovolania žalobcu proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu, Najvyšší

súd SR uznesením zo dňa 30. marca 2023, č.k. 2Cdo/120/2021-659 rozsudok Krajského súdu v
Bratislave zo 16. decembra 2020, sp. zn. 6Co/56/2019 v napadnutej časti (vo výroku I.) zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že pokiaľ ide o otázku začiatku plynutia subjektívnej premlčacej
lehoty, Ústavný súd SR nálezom sp. zn. III. ÚS 43/2020 z 12. mája 2020 zrušil rozhodnutie NS SR, sp.
zn. 3Cdo/169/2017 a nálezom sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 09. 06. 2020 zrušil aj uznesenie NS SR sp. zn.

8Cdo/163/2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, teda obe rozhodnutia, na ktoré poukazoval vo svojom
rozhodnutí odvolací súd. Najvyšší súd vyslovil záver, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 51/2020 z 9. júna 2020 je potrebné skúmať 1/ ktorá skutková okolnosť (skutkové okolnosti) je
(sú) podstatné pre nadobudnutie vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom,
kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, potrebnej pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby, 2/

ktorým momentom spotrebiteľ nadobúda skutočnú vedomosť o uvedenej podstatnej skutkovej okolnosti
(skutkových okolnostiach) a 3/ o ktorú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia v tomto prípade ide.
Skonštatoval, že touto vedomosťou ust. § 107 ods. 1 Obč. Zák. nemienil znalosť právnej kvalifikácie, ale
skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. Uviedol, že
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby možno spájať s okamihom, v ktorom si žalobca musel byť

vedomý toho, že bez existujúceho právneho dôvodu plnenia previedol na účet žalovanej vyššiu čiastku.
Významné nie je, či oprávnený subjekt má právne znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť tieto
skutkové okolnosti a zistiť, že zmluva, podľa ktorej plnil, je neplatná. Zdôraznil, že nie je rozhodujúce,
že oprávnený sa mohol o získaní tohto bezdôvodného obohatenia dozvedieť pri vynaložení potrebnej
starostlivosti prípadne aj skôr. Nestačí preto len predpokladať, že oprávnená osoba skutkové okolnosti

mohla vedieť, alebo sa ich mohla alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Najvyšší
súd ďalej uviedol, že otázku nadobudnutia skutočnej vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného
obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, nemožno oddeliť od ustálenia momentu,
kedy spotrebiteľ túto vedomosť získal.
11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok v rozsahu jeho zrušenia dovolacím súdom, prejednal odvolanie žalobcu a viazaný
právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v uznesení č.k. 2Cdo/120/2021-659 (§ 455 C.s.p.)
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je, vzhľadom na súvis oboch uplatnených nárokov,
potrebné zrušiť aj v prvom zamietajúcom výroku a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. V preskúmavanej veci sa žalobca (okrem určenia neplatnosti úverovej zmluvy) domáhal voči
žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia dôvodiac, že zmluva o úvere je neplatná, obsahovala
neprijateľné zmluvné podmienky a nespĺňala náležitosti obsiahnuté v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. V žalobe poukázal na to, že úroková sadzba prekročila dvojnásobok úrokovej sadzby poskytovanej
peňažnými ústavmi v rozhodnom období, v čase uzavretia zmluvy. Ďalej poukázal na nekalé obchodné

praktiky, konanie v rozpore s dobrými mravmi bez odbornej starostlivosti, keď so žalovanou uzatvoril
zmluvu o úvere pre živnostníkov, čím došlo k zamedzeniu ochrany spotrebiteľa a zmluvnú podmienku
týkajúcu sa omeškania s plnením záväzku považoval za neprijateľnú vzhľadom na neprimerane krátku
lehotu na plnenie, ktorá bola navyše aj v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. Zák. Žalobca ďalej
dôvodil, že predmetná zmluva o úvere neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i), k), p) zákona

č. 129/2010 Z.z. Argumentoval aj tým, že s nekalými praktikami žalovanej sa oboznámil dňa 12.7.2016
a to na základe publikovaných článkov na portáli gazduj.sk (č.l. 24-27 spisu), čo bolo dôvodom na
podanie žaloby z 12.8.2016, doručenej súdu prvej inštancie v elektronickej podobe bez autorizovaného
elektronického podpisu dňa 15.8.2016 a doplneného podaním doručeným súdu dňa 22.8.2016 (teda
včas).

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uzatvoril so žalovanou Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX
dňa 12.6.2013, súčasťou ktorej boli všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru a splátkový
kalendár. Na jej základe žalovaná poskytla žalobcovi úver vo výške 1.600,- eur. V zmysle úverovej
zmluvy sa žalobca zaviazal uhradiť žalovanej aj poplatok vo výške 1.544,- eur, t.j. spolu jej mal
splatiť sumu 3.144,- eur v 12. mesačných splátkach po 262,- eur počnúc dňom 15.08.2013. Žalobca

uhradil celkom 9 splátok, a to dňa 17.10.2013 (262,- eur), 27.11.2013 (262,- eur), 16.12.2013 (262,-
eur), 20.12.2013 (262,- eur), 27.02.2014 (262,- eur), 31.03.2014 (262,- eur), 05.05.2014 (262,- eur),
03.06.2014 ( 262,- eur) a poslednú splátku dňa 10.06.2014 (1.048,- eur), t.j. celkom 3.144,- eur (č.l.
23 spisu). Žalobca si v konaní uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451ods. 2 Obč. Zák. vo výške plnenia poskytnutého žalovanej nad rámec istiny, t.j. sumy 1.544,- eur,
argumentujúc, že zmluva o úvere neobsahovala všetky zákonom požadované náležitosti, obsahovala
neprijateľné zmluvné podmienky, z ktorého dôvodu je bezúročná a bez poplatkov. Žalobca namietal aj

neplatnosť zmluvy o úvere. Žalovaná vzniesla v konaní námietku premlčania, ktorú súd prvej inštancie
vyhodnotilakodôvodnú,keď(nesprávne)uzavrel,žežalobavčastiovydaniebezdôvodnéhoobohatenia
bola podaná po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Vychádzajúc z právneho názoru
vysloveného v uznesení NS SR zo dňa 30. marca 2023, č.k. 2Cdo/120/2021-659 a s ohľadom na
aktuálnu judikatúru najvyšších súdnych autorít je rozhodujúcim okamihom pre určenie začiatku plynutia

subjektívnej premlčacej lehoty pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (§107 ods. 1 Obč. Zák.)
nadobudnutie skutočnej vedomosti oprávneného subjektu o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom,
kto sa na úkor oprávneného bezdôvodne obohatil (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. ÚS 51/2020 z 09.06.2020). Žalobca tvrdí, že sa tak stalo dňa 12.07.2016.
14. Objektívne a subjektívne premlčacie lehoty na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (§107
ods. 1, 2 Obč. Zák.) začínajú, plynú a končia nezávisle od seba, pričom platí, že ak skončí lehota jednej z

nich, právo sa premlčí, a to aj vzhľadom na to, že oprávnenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Pre
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je v zmysle
§ 107 ods. 1 Obč. zák. rozhodný okamih, keď sa oprávnený skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor
k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Rozhodnou je vedomosť týkajúcej sa skutkových
okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť, t.j. od okamihu, keď

mohol žalobca skutočne poznať vznik bezdôvodného obohatenia. Inak povedané, pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
je rozhodujúci subjektívny moment, keď sa oprávnený dozvie také okolnosti, ktoré sú relevantné pre
uplatnenie jeho práva na súde. Oprávnený sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvie v zmysle
ustanovenia § 107 ods. 1 Obč. zák. až vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu

o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného
obohatenia a o osobe obohateného, ??pričom nie je rozhodujúce, že už predtým mal možnosť dozvedieť
sa skutočnosti, na základe ktorých si mohol urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho
výške. Na vydanie bezdôvodného obohatenia je teda nevyhnutné, aby sa oprávnený dozvedel nielen o
tom, že fakticky došlo k bezdôvodnému obohateniu ako takému, ale súčasne, aby sa dozvedel, kto sa

na jeho úkor obohatil. Platí pritom vyššie uvedené, že pri posudzovaní začiatku subjektívnej premlčacej
doby je nutné vychádzať z preukázanej, skutočnej, nie teda len predpokladanej vedomosti.
15. V danej veci sa žalobca dozvedel o samotnom vzniku bezdôvodného obohatenia v konkrétnej
rovine na základe publikovaných článkov z portálu gazduj.sk z 12.07.2016 a 21.07.2016, obsahom
ktorých mali boli zistenia závažných porušení zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré spočívali v uvedení

nesprávnej výšky RPMN ako aj vymáhaní plnení zo zmeniek vystavených spotrebiteľmi. Odvolací
súd je toho názoru, že žalobca síce mohol mať a pravdepodobne mal povedomie o primeranosti
poplatku za poskytnutý úver, úrokov z úveru vzhľadom aj na jeho dosiahnuté vysokoškolské ekonomické
vzdelanie a živnosť v oblasti účtovného a ekonomického poradenstva a na spracovanie projektov pre
čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ, ale podľa konštantnej judikatúry také povedomie

nie je postačujúce a vyžaduje sa, aby sa žalobca skutočne dozvedel (t.j. nie iba predpokladal), že
došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, pričom nie je rozhodné,
že mal možnosť o rozhodnej skutočnosti dozvedieť sa už skôr. Deň, kedy sa oprávnený z vydania
bezdôvodného obohatenia (v danom prípade žalobca) takto dozvie tieto skutočnosti, je relevantný pre
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR, sp.

zn. 5Cdo/29/2021 z 28.09.2021, kedy „(P)ri skúmaní momentu, kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú
skutočnú (preukázanú) vedomosť o tejto podstatnej skutkovej okolnosti je potrebné si uvedomiť, že
ide o subjektívny okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia
uplatniť svoje práva v súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď
sa jeho právo stalo nárokom (actio nata). Rozhodujúce nie je, či možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti

mal už skôr. Aj v prejednávanom spore je potom potrebné individualizovať, kedy žalobkyňa nadobudla
vedomosť o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil.
Vychádzať treba z reálneho momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že sa žalovaný na jej
úkor bezdôvodne obohatil. V zmysle § 107 Občianskeho zákonníka sa pre určenie začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej doby vyžaduje skutočná, teda preukázaná, nielen predpokladaná vedomosť

na strane oprávneného, pričom navrhovateľka jednoznačne uviedla, že to, že sa odporca na jej úkor
bezdôvodne obohatil, sa dozvedela až po porade so svojím právnym zástupcom. Logickým následkom
zistenia takýchto vedomostí bolo udelenie plnej moci právnemu zástupcovi a podanie návrhu na začatie
konania. Za preukázaný možno mať začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby od prvejporady navrhovateľky s advokátom (...)“.V danom prípade je potrebné vychádzať z momentu, kedy si
žalobca sám musel byť vedomý, že bez existujúceho (platného) právneho dôvodu previedol na účet
žalovanejurčitúčiastku,resp.čiastky.Týmtomomentomboldeň12.07.2016,kedysa skutočnedozvedel

o skutočnostiach zakladajúcich jeho nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Subjektívna
dvojročná premlčacia lehota tak začala plynúť dňom 12.07.2016. Pokiaľ ide o trojročnú objektívnu
premlčaciu dobu, tá začala plynúť dňom poskytnutia prvého plnenia žalovanej, t.j. dňom 15.08.2013,
resp. 17.10.2013. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná súd prvej inštancie elektronicky dňa
15.8.2016 (bez zaručeného elektronického podpisu), následne včas doplnená originálom doručeným

súdu dňa 22.8.2016, uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný tak z pohľadu subjektívnej, ako aj
objektívnej premlčacej doby (pozri napr. aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo 3803/2009, podľa ktorého
v prípade plnenia z neplatnej zmluvy nie je možné pri stanovení začiatku objektívnej premlčacej doby
vychádzať z doby splatnosti dojednanej v zmluve; pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodný
deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo).
16. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému záveru o premlčaní uplatneného nároku na

vydanie bezdôvodného obohatenia, z ktorého dôvodu vec nesprávne právne posúdil a žalobu aj v tejto
časti zamietol; dôvodnosťou nároku ako takého sa už ďalej nezaberal. Preto odvolací súd podľa §
389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie aj v tejto jeho časti (rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o úveru už bol zrušený
výrokom rozsudku odvolacieho súdu č.k. 6Co 56/2019-164, ktorý nadobudol právoplatnosť).

17. Po vrátení spisového materiálu by mal žalobca ozrejmiť, či tvrdí neplatnosť celej úverovej zmluvy
alebo len jej časti, resp. či tvrdí bezpoplatkovosť a bezúročnosť zmluvy (v takom prípade zmluva nemôže
byť ako celok neplatná, poznámka odvolacieho súdu). Súd prvej inštancie posúdi komplexne ex offo
namietanú Zmluvu o úvere z pohľadu príslušných zákonných ustanovení (§ 52 a nasl. Obč. Zák., Zákon
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia namietanej zmluvy,

rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 05.03.2020 sp. zn. C-679/18 /bonita spotrebiteľa/, v
ktorom SD uviedol, že „články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla
2008ozmluváchospotrebiteľskomúvereaozrušenísmerniceRady87/102EHSsamajúvykladaťvtom
zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti
stanovenej v čl. 8 tejto smernici, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu

spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve pod
podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku“). Pokiaľ ide o právny záver, že
Zmluva o úvere zo dňa 12.06.2013 je zmluvou spotrebiteľskou, z ktorého dôvodu žalobca má naliehavý
právny záujem na navrhovanom určení, odvolací súd odkazuje na svoje, už v tomto smere vyslovené,
stanovisko obsiahnuté v rozsudku č.k. 6Co/56/2019-164 (ods. 12). V prejednávanej veci je nepochybné,

že zmluva o úvere uzavretá medzi žalovanou ako právnickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy
konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobcom, pričom išlo o
spotrebiteľskú zmluva formulárového typu, do obsahu ktorej nemohol žalobca zasahovať, je zmluvou
spotrebiteľskou. Vzhľadom na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy, a to
predovšetkým na údaje vyplnené v zmluve, bolo na žalovanej preukázať nespotrebiteľský charakter

zmluvného vzťahu, čo sa jej v konaní nepodarilo. V zmysle predmetnej zmluvy poskytla žalovaná
žalobcovi spotrebiteľský úver, na ktorý sa aplikujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a § 52 a
nasl. Obč. zákonníka. Z hľadiska formálnych náležitostí sa v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. vyžaduje
písomná forma zmluvy a predpísané obsahové náležitosti (§ 9 ods.1, 2). V § 11 ods. 1 citovaného zákona
sú vymedzené prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd podporne

poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR z 12. mája 2020, sp. zn. III. ÚS 43/2020, v zmysle ktorého
bezúročnosť úveru nastupujúca ako ex lege dôsledok porušenia konkrétnych ustanovení zákona o
spotrebiteľskomúvere,mávprípadespotrebiteľovhoplnenianadrámecpožičanejistinytennásledok,že
na strane prijímajúceho veriteľa vzniká bezdôvodné obohatenie. Jeho základ je daný porušením zákona
už v priebehu kontraktačnej fázy, pričom však toto porušenie nemá vplyv na platnosť spotrebiteľskej

zmluvyakotakej.Zmluvnývzťahjevtakomtoprípadezaloženýrelevantnýmprávnymtitulom,nazáklade
ktorého sú zmluvné strany povinné si navzájom plniť (aj keď zo strany spotrebiteľa v obmedzenom
rozsahu,nekorešpondujúcomsustanoveniamizmluvyoúrokoch,poplatkoch).Pokiaľsúdprvejinštancie
dospeje k záveru, že namietaná Zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, posúdi dôvodnosť
uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1, 2, § 456 Obč. Zák.).

18. O nároku na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie v novom rozhodní o veci (§ 396 ods. 3, § 453 ods. 3 C.s.p.).
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).