Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 18, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-5T/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7223010287
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Poprocká

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7223010287.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice samosudkyňou JUDr. Danielou Poprockou v trestnej veci obžalovaného A. B.

stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní dňa 18. októbra 2023 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B., C. D. XXXX/XXX, korešpondenčná adresa B., E. X,

je vinný, že

v Košiciach a inde si neplní pravidelne vyživovaciu povinnosť k svojmu synovi mal. F., nar. XX.XX.XXXX,
hoci táto mu vyplýva zo Zákona o rodine a výška ktorej bola určená na základe rozsudku Okresného
súduKošiceIIsp.zn.19P/25/2020zodňa16.04.2021vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvKošiciach
sp. zn. 7CoP/63/2022 zo dňa 28.10.2022 prispievať sumou vo výške 200,00 € mesačne, a tak dlhuje za
obdobie od 24.05.2021 do októbra 2023 vrátane do rúk matky dieťaťa G. F. sumu vo výške 5.845,15 €,

teda

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní čo aj z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať
iného,

tým spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a odsudzuje

Podľa § 207 ods. 1, § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní
4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody sa podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona ukladá obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia zaplatiť do rúk G. F., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom H. XXX/XXX, B. dlžné výživné vo
výške 5.845,15 € (päťtisícosemstoštyridsaťpäť eur a pätnásť centov). o d ô v o d n e n i e :

Podľa vyššie citovanej obžaloby podanej na súde dňa 13.03.2023 sa mal A. B. dopustiť prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, pretože od 24.05.2021 do podania

obžaloby neplnil si pravidelne vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi F. B., čím do rúk matky
maloletého G. F. dlhoval sumu vo výške najmenej 4.245,14 €.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne a prečítaním listín.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby a poučení o jeho právach vyhlásil

podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, že je nevinný zo spáchania skutku kladeného mu za
vinu.
Vypovedal, že syn F. pochádza zo vzťahu s G. F., ktorá ich spoločnú domácnosť opustila po 19 rokoch
spolužitia v čase, keď mal F. šesť rokov a práve nastupoval na základnú školskú dochádzku. So synom
zostali v byte na E. X A. B. a po odchode jeho matky zabezpečoval starostlivosť o maloletého vo

všetkých aspektoch jeho života. Sporadické návštevy maloletého zo strany jeho matky sa ukázali byť
nepraktické, preto sa obrátil na Okresný súd Košice II so žiadosťou o zverenie maloletého do jeho
osobnej starostlivosti. Konanie sa skončilo tak, že súd nariadil striedavú starostlivosť o maloletého F.,
zaviazalhoprispievaťnavýživusynapo200,00€mesačne,čovšakvzhľadomnastriedavústarostlivosť,
výšku jeho príjmov a ich nepomer s príjmami matky maloletého, považuje za neúnosné. Preto proti

rozsudkuKrajskéhosúduvKošiciach,ktorýmboloukončenéporučenskékonanie,podaldňa24.01.2023
dovolanie. Nevie v akom je dovolacie konanie štádiu, doposiaľ z najvyššieho súdu nič nedostal.
Je pravdou, že vyživovaciu povinnosť si tak, ako je to uvedené aj v obžalobe, neplní, avšak z dôvodu,
že všetky výdavky maloletého, a to aj nad rámec jeho základných potrieb, hradí on. F. je hráčom FC
Košice, kde zabezpečuje všetky potreby syna spojené s touto aktivitou, ako je úhrada mesačných

poplatkov do klubu vo výške 40,00 €, úhrada letných špecializovaných futbalových kempov 250,00 €
až 300,00 €, zabezpečovanie a úhrada športovej výbavy mesačne v priemere za 50,00 €, doprava na
tréningy v čase keď je v jeho osobnej starostlivosti, zabezpečenie kvalitnej stravy, vitamínov, doplnkov
výživy, zabezpečenie a úhrada výdavkov spojených s regeneráciou syna ako vrcholového športovca
v zmysle dovoleniek pri mori, na horách, výletov v rekreačných oblastiach. Maloletý sa rekreačne venuje

lyžovaniu, bicyklovaniu a iným druhom športu, s tým spojené potreby zabezpečuje výlučne on. Do
momentu kedy sa dozvedel, že na neho bolo podané trestné oznámenie pre neplnenie vyživovacej
povinnosti, uhrádzal aj všetky výdavky spojené so vzdelávaním syna, školskú družinu aj obedy. Od
podania trestného oznámenia si F. matka vybavila, aby prídavky na dieťa boli vyplácané jej. Dovtedy
boli poukazované na účet maloletého a využívané na úhradu jeho potrieb. Je pravdou, že prídavky na

dieťa, ktoré jeho matka poberá asi od októbra alebo novembra 2022, si podľa súdneho rozhodnutia mala
uplatniť ona a on daňový bonus. Z dôvodu nízkych príjmov daňové priznanie nepodáva, a teda daňový
bonus si uplatniť nemôže, čo znamená, že nemá žiadnu výhodu v súvislosti s maloletým a teda všetky
jehopotrebyzabezpečujezvlastnýchzdrojov.Jedinedojanuára2023,kedyprestalplatiťstravnévškole,
bolo toto hradené prostredníctvom daňového bonusu, ktorý už bol zo strany štátu zrušený. V čase kedy

je maloletý v jeho osobnej starostlivosti používa oblečenie, športové potreby, hračky a ostatné veci, ktoré
mu zakúpil on. Predpokladá, že v čase keď je v starostlivosti matky, používa ošatenie, ktoré mu kupuje
ona, stravuje ho, aj keď podľa F. na raňajky je každý deň iba jogurt. Podotkol, že matka maloletého
má jednoizbový byt, v ktorom býva aj jej priateľ, čo sú nevhodné výchovné podmienky, keďže maloletý
nemá ani len vlastnú posteľ. U lekárky sa syn sťažoval na to, že partner matky mu nadával, používal voči

nemu prezývky, štípal ho, načo poručenský súd v konaní o úpravu práv a povinností rodičov neprihliadal
a nevysporiadala sa s tým ani kolízna opatrovníčka. Nemá vedomosť o tom, že matka zabezpečovala
maloletému nejaké iné potreby okrem stravy. Má zato, že si plní všetky rodičovské povinnosti, vrátane
vyživovacej, jeho syn vždy všetko mal a má.
Obžalovaný k svojim osobným pomerom uviedol, že je slobodný a okrem vyživovacej povinnosti k F.

inú vyživovaciu povinnosť nemá. Bez prihlásenia k prechodnému pobytu štvrtý rok býva v trojizbovom
byte na E. X A. B., ktorý si prenajíma od svojich známych na základe písomnej nájomnej zmluvy. Je
zamestnaný v spoločnosti A., spol. s r.o. ako technik s pracovným časom od 08,00 hod. do 16,00
hod. a dohodnutou mzdou 40,00 € mesačne. Ako jeden zo štyroch konateľov spoločnosti A. spol. s
r.o. využíva, aj na súkromné účely osobné motorové vozidlo zn. BMW, ŠPZ: B. XXXXX, ktoré je vo

vlastníctve spoločnosti. Okrem toho súkromne vypomáha pri preprave, oprave a podobne a takto simesačne privyrobí 100,00 € až 200,00 €. Svoje osobné potreby, ako aj potreby syna uhrádza z úspor,
ktoré má z predaja bytu, v prípade akútnych potrieb mu vypomáha otec, ktorý je na starobnom dôchodku.
Nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej majetkovej hodnoty nevlastní. Súdne trestaný nebol. Jeho

zhoršený zdravotný stav súvisí s predmetným trestným stíhaním aj s poručenským konaním, keďže
štvrtým rokom sa zaoberá otázkou výchovy a výživy syna F., pričom dva a pol roka čakal na prvé
pojednávanie v poručenskej veci. Psychiatricky liečený nebol, navštevuje neurológiu, ORL, atď.. Alkohol
ani iné návykové a omamné látky neužíva.

SvedkyňaG.F.nahlavnompojednávanívypovedala,žeobžalovanýsivyživovaciupovinnosťvočisynovi
F. neplní ani po podaní obžaloby, čím sa mu navýšil dlh. Obžalovaný s ňou nekomunikuje, preto mu
po skončení poručenského konania poslala dňa 17.05.2021 na Messenger číslo svojho účtu, načo
nereagoval, výživné na tento účel nezasielal, len cez syna jej odkázal, že radšej ako platiť výživné jej
rozbije hlavu. Cez syna jej posiela aj iné odkazy, napríklad aby stiahla trestné oznámenie, čo považuje
za nevhodné, keďže sa to podpisuje aj na správaní F. voči nej.

Dokoncatretiehoročníkauhrádzalivšetkyjehopotrebymaloletéhospoločne.Zaobedyvškolskejjedálni
platil obžalovaný, pretože krytie mal riešené nejakým inštitútom, ktorý súvisel s rodinami v hmotnej
núdzi. Ona hradila všetky ostatné platby, napríklad za knihy, iné školské pomôcky, príspevok do
rodičovského združenia a ostatné podľa toho, čo žiadala triedna učiteľka. Niektoré školské potreby
kupoval aj obžalovaný. Podotkla, že v zmysle súdneho rozhodnutia mala prídavky na dieťa poberať ona

a obžalovaný si mal uplatňovať daňový bonus na dieťa. Skutočnosť je taká, že prídavky na dieťa poberá
až od septembra 2022 a odvtedy uhrádza všetky výdavky spojené so školou výlučne ona. Za školskú
družinu platí 15,00 €, za obedy v školskej jedálni od 20,00 € do 30,00 € mesačne. Nevedie si prehľad, ale
uhrádza všetky školské potreby maloletého počas návštevy 4. ročníka. Výdavky spojené so športovou
aktivitou maloletého uhrádza obžalovaný. Účasť na tréningoch a zápasoch v čase, keď je maloletý v jej

starostlivosti, zabezpečuje ona. Ako vedúca predajne I. D. v obchodnom centre Optima v Košiciach
zarába okolo 1.000,00 € v hrubom, iné príjmy nemá. Potreby maloletého zabezpečuje v rámci svojich
možností, avšak má zato, že synovi nič nechýba ani v čase keď je v jej osobnej starostlivosti. Snaží sa
kumulovať pracovné povinnosti do týždňa kedy je maloletý u svojho otca. Tým, že si obžalovaný neplní
vyživovaciu povinnosť, nemôže dopriať synovi napríklad výlety, ktoré by chcel absolvovať a obmedzuje

sa len na aktivity menej nákladné. Predpokladá, že u obžalovaného má maloletý pokryté všetky jeho
potreby. Nevie však či, resp. aké športové a iné veci, kupuje obžalovaný maloletému v čase keď je syn
u neho, nepýta sa na to syna a obžalovaný s ňou nekomunikuje. Od septembra tohto roku používa
maloletý iPhone, ktorý mu kúpil obžalovaný. Dovtedy syn používal mobilný telefón zn. Samsung, ktorý
mu zabezpečila ona. Kredit na tento mobil mu kupovala ona, paušál pri používaní iPhonu uhrádza

obžalovaný. Maloletý je zdravý, je v poriadku. V škole sa však prejavoval agresívnejším správaním
a nervozitou, pričom triedna učiteľka aj vychovávateľka zdieľajú ten istý názor ako ona, že to môže
súvisieť s jeho futbalovými aktivitami. Na futbal prihlásil maloletého obžalovaný, ona ihneď povedala,
že potreby ktoré s tým súvisia nemôže uhrádzať. Striedavá starostlivosť o maloletého sa realizuje od
novembra 2020. Kým bol maloletý vo výlučnej osobnej starostlivosti obžalovaného posielala na účet

maloletého peniaze, ktorými prispievala na jeho potreby. Potvrdila, že s maloletým a s priateľom bývajú
v jednoizbovom byte, ktorý je v jej výlučnom osobnom vlastníctve, v byte má maloletý vlastnú posteľ.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané listiny:

Rodný list vystavený Matričným úradom Mestskej časti Košice – Západ preukazuje, že maloletý F. B. sa
narodil dňa XX.XX.XXXX v B. – J. z rodičov A. B., nar. XX.XX.XXXX a matky G. F., nar. XX.XX.XXXX.

Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 19P/25/2020 zo dňa 16.04.2021, ktorým bol maloletý F.
B. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa bude realizovať v týždňových

intervaloch striedania tak, že odovzdávajúci rodič riadne pripraveného F. odovzdá preberajúcemu
rodičovi vždy v piatok o 18,00 hod. v mieste svojho bydliska, bol upravený osobitný režim starostlivosti
omaloletéhopočasškolskýchprázdnin,obomrodičombolopriznanéoprávnenieapovinnosťmaloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok, otec, t.j. obžalovaný, bol zaviazaný povinnosťou prispievať na
výživu maloletého mesačným výživným vo výške 200,00 €, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám

matky maloletého s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, oprávnenie poberať príspevok na dieťa bolo
priznané matke, uplatniť si daňový bonus otcovi, rozhodnuté bolo tiež, že maloletý bude mať trvalý pobyt
v mieste bydliska matky a nakoniec bola obidvom rodičom stanovená povinnosť podrobiť sa odbornému
poradenstvu po dobu 6 mesiacov.Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rodičia maloletého F. sa v otázke výživného nedokázali dohodnúť.
Otec žiadal pri výlučnej osobnej starostlivosti výživné vo výške 100,00 €, v priebehu konania už
žiadal len minimálne výživné. Matka pri striedavej starostlivosti navrhla výživné neurčiť, následne

po zistení majetkových pomerov otca navrhla výživné z jeho strany vo výške 300,00 € mesačne.
Pri stanovení výšky výživného vychádzal súd zo zistení, že nielen príjmy, ale aj majetkové pomery
otca maloletého sú nepomerne vyššie ako pomery matky, ktorá v čase rozhodovania bola riadne
zamestnaná s mesačným príjmom 900,00 € a od začiatku realizovania striedavej osobnej starostlivosti
zabezpečovala potreby maloletého v čase, keď bol v jej starostlivosti. Otec bol spoločníkom v troch

obchodných spoločnostiach, svoje príjmy definoval nejednoznačne, najprv sumou 1.200,00 €, následne
3.000,00 € mesačne a z týchto mal uhrádzať prevažnú väčšinu výdavkov maloletého. Otec maloletého
svoje majetkové pomery napriek výzve súdu v priebehu konania nepreukázal, predložil len daňové
priznania dvoch jeho spoločností za rok 2018 a výplatné pásky, podľa ktorých mal príjem cca 35,00
€ mesačne. Za danej situácie súd obligatórne aplikoval ustanovenie § 63 Zákona o rodine, v zmysle
ktorého platí domnienka o príjme otca vo výške 20-násobku životného minima, čo v čase rozhodovania

súdu, s odkazom na Opatrenie MPSVaR SR č. 174/2020 Z.z. bola suma 4.296,60 €. Rozsah vyživovacej
povinnosti otca súd určil až od právoplatnosti rozsudku s poukazom na to, že v ostatných mesiacoch sa
už realizovala striedavá osobná starostlivosť a otec hradil v prevažnej miere výdavky maloletého.

Odvolanie proti rozsudku, s výnimkou výrokov o zastupovaní maloletého a spravovaní jeho majetku
a oprávnení uplatniť si daňový bonus, podala na okresný súd právna zástupkyňa obžalovaného dňa
08.06.2021, v ktorom vytkla prvostupňovému súdu jeho postupy, nedostatočný rozsah dokazovania,
nenaplnenie funkcie kolízneho opatrovníka v konaní, atď..

Vyjadrenie zo dňa 12.05.2022 adresoval obžalovaný Krajskému súdu v Košiciach, opísal v ňom
správanie matky maloletého voči nemu i voči maloletému F. od rozhodnutia prvostupňového súdu
a poukázal na to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní neprihliadol na záujem maloletého, čo
má byť prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a popísal akých
ďalších pochybení sa súd v konaní dopustil, keď nerešpektoval ani Dohovor o právach dieťaťa.

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/63/2022 zo dňa 28.10.2022 bolo ukončené
odvolacie tak, že vyššie citovaný rozsudok, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice
II sp. zn. 19P/25/2022 dňa 08.04.2022, bol potvrdený.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odvolací súd sa plne stotožnil s rozhodnutím o určení výšky
výživného v rozsahu 200,00 € mesačne na dorovnanie životnej úrovne dieťaťa počas intervalu striedavej
osobnej starostlivosti u matky, a to vzhľadom na rozdielne príjmové a majetkové možnosti a schopnosti
rodičov. Súd zvýraznil, že pri striedavej osobnej starostlivosti si každý z rodičov má plniť vyživovaciu
povinnosť k dieťaťu v rozsahu svojich možností, schopností a majetkových pomerov v čase, kedy

zabezpečuje starostlivosť o dieťa, keďže dieťa participuje aj na majetkových pomeroch toho – ktorého
z rodičov a na jeho životnej úrovni. Tiež zvýraznil, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov
k dieťaťu neznamená mechanickú rovnosť, teda že dieťaťu nemusia byť poskytované úplne rovnaké
podmienky u oboch rodičov a určenie výživného na dorovnanie životnej úrovne dieťaťa nemá za cieľ
dorovnaťživotnúúroveňdruhéhorodiča.Vodôvodnenísúdpoukázalnato,žeobžalovanýzabezpečoval

všetky potreby maloletého a aj keď s jeho matkou nežili v spoločnej domácnosti, nežiadal od nej finančnú
pomoc, ona napriek tomu prejavila záujem podieľať sa aj finančne na potrebách dieťaťa .

Elektronický dokument, z ktorého vyplýva, že dňa 24.01.2023 bolo advokátkou obžalovaného JUDr.
Danicou Holováčovou podané na Okresnom súde Košice II k sp. zn. 19P/25/2020 dovolanie proti vyššie

citovanému rozsudku Krajského súdu Košice.

Potvrdenie Základnej školy C. XX, Košice vytlačené zo školského informačného systému dňa
28.02.2022 preukazuje, že maloletý F. B. bol v školskom roku 2021/2022 žiakom tamojšej školy.

SprávySociálnejpoisťovne,pobočkyKošicevypovedajúotom,žeobžalovanýA.B.jevedenývevidencii
poisťovne ako platiteľ poistného, od 01.05.2007 ako zamestnanec A., spol. s r.o., B. H. XXX, IČO:
XX XXX XXX. Poistné sa mu vypočítava z vymeriavacieho základu, ktorý sa v období od mája 2021do marca 2023 pohyboval od 27,28 € (november 2021) do 44,00 € (január až marec 2023). O dávku
v nezamestnanosti doposiaľ nepožiadal a takúto ani od 01.01.2020 nepoberal.
G. F. je od 01.08.2017 zamestnaná v spoločnosti I. D. Slovakia s.r.o., Dúbravská 2, Bratislava, IČO:

XX XXX XXX. Poistné sa jej vypočítava z vymeriavacieho základu, ktorý sa od mája 2021 do marca
2023 pohyboval od 428,55 € do 1.616,21 € (november 2022).

Výplatné pásky za obdobie január 2022 až október 2022 preukazujú výšku mesačnej mzdy
obžalovaného, za uvedené obdobie sa pohybovala v hrubom od 40,72 € do 41,57 €, v čistom od 36,91

€ do 37,68 €.

Ročnézúčtovaniepreddavkovnadaňzpríjmovfyzickejosobyzozávislejčinnostizazdaňovacieobdobie
rok 2021 preukazuje, že obžalovanému boli za uvedený rok v úhrne vyplatené príjmy zo závislej činnosti
spolu vo výške 467,51 €.

Správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 29.03.2022 obsahuje informácie o tom,
že obžalovaný nemá dlh voči tamojšiemu úradu a že G. F. nebola od 01.01.2021 vedená v evidencii
uchádzačov o zamestnanie a nepoberala dávku v hmotnej núdzi ani iné štátne sociálne dávky.

Správa Krajského riaditeľstva PZ Košice, Krajského dopravného inšpektorátu, Oddelenia evidencie

vozidiel zo dňa 01.04.2022 preukazuje, že obžalovaný nebol k uvedenému dátumu vedený ako držiteľ
ani vlastník vozidiel.

Správa Okresného úradu Košice, Katastrálneho odboru zo dňa 31.03.2022 preukazuje, že k uvedenému
dátumu nebol obžalovaný zapísaný ako vlastník, prípadne spoluvlastník nehnuteľnosti.

Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I na spoločnosť A., spol. s r.o., B. H. XXX,
IČO: XX XXX XXX preukazuje, že za spoločnosť, ktorá bola založená 10.02.2003, koná obžalovaný
samostatne, rovnako tak aj druhý konateľ K. A. B., obidvaja sú zároveň spoločníkmi.

Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I na I. s.r.o., Trieda SNP 61, Košice, IČO:
XX XXX XXX, preukazuje, že obžalovaný je od 06.11.2004, momentálne jediným, konateľom a jediným
spoločníkom.

Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Žilina na spoločnosť L. M. s.r.o., H. XXX, N., IČO:

XXXXXXXX,preukazuje,žeobžalovanýmaldo04.08.2022účasťajvtejtospoločnosti,zaktorúdovtedy
aj konal.

Lekárska správa vypracovaná dňa 22.09.2022 MUDr. Teréziou Rosenbergerovou, detskou
psychiatričkou Prvej psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice Luisa Pasteura Košice preukazuje, že

maloletý F. bol k uvedenému dátumu vedený a opakovane vyšetrovaný v pedopsychiatrickej ambulancii,
ktorá opakovane vystavovala lekárske správy, ktorých závery boli spochybňované. Maloletý v rámci
vyšetrení neustále opakoval, že má rád oboch rodičov, k mamke chodiť chce, ale bývať chce s otcom.
Popisoval, že u mamky spia všetci traja v jednej izbe na jednej posteli, partner matky po ňom skáče,
vysmieva sa mu, robí mu zle, matka sa z toho smeje, ale jemu to ubližuje a preto nechce, aby tam

ten človek bol. Otec ho nosí na tréningy, teší sa tomu. Lekárka uzavrela, že maloletý je výrazne
zneurotizovaný celou situáciou, prítomné sú stavy beznádeje, apatia, strata nálady, pokles výkonnosti,
boli mu stanovené diagnózy Iná reakcia na ťažký stres a Epizóda stredne ťažkej depresie.

V priebehu súdneho konania obžalovaný podložil svoje tvrdenia o starostlivosti a výdavkoch spojených

s výživou maloletého listinami:

Elektronickými objednávkami a pokladničnými dokladmi, ktoré preukazujú, že dňa 28.09.2021 objednal
športové potreby za 49,74 €, dňa 28.12.2022 detské športové potreby za 13,00 €, dňa 29.12.2020
objednal športové potreby v hodnote 35,50 €, dňa 19.08.2020 detské kopačky v hodnote 40,60 €, dňa

17.05.2021detskéteniskyza19,60€,dňa16.12.2021športovépotreby–loptuateniskyvhodnote47,60
€, dňa 03.01.2023 detské športové topánky v hodnote 32,10 € a 20.05.2023 horský bicykel za 260,00 €.
Faktúrou, uhradenou 29.06.2020 preukázal kúpu kopačiek za 22,99 €.Faktúrou – dodacím listom preukázal nákup detských dioptrických okuliarov a dioptrických šošoviek
v celkovej sume 58,20 €.
Potvrdenie o účasti na futbalových kempoch deklaruje, že maloletý F. sa zúčastnil futbalových kempov,

v roku 2020 stál 180,00 €, v roku 2021 195,00 €, v roku 2022 320,00 € a v roku 2023 280,00 €.
Výpis z účtu Mkonto pre deti vedeného na meno F. B. v mBank S.A., pobočka zahraničnej banky
za obdobie od 01.01.2020 do 19.07.2023 preukazuje, že aj v období od mája 2021 boli z tohto účtu
odosielané platby v prospech FC Košice každý mesiac 35,00 €, od mája 2023 40,00 €, v júni 2023
päťkrát po 40,00 € a v júli 2023 trikrát po 40,00 €, do 22.09.2022 bolo mesačne v prospech školskej

družiny odvádzaných 11,00 € (posledná platby 22.09.2022). Okrem uvedeného boli v októbri a decembri
2021 platby po 4,00 € za plávanie a v období od mája 2021 presnejšie neidentifikovaná platba 21,85 €
v septembri 2021 a platba 8,00 € v decembri 2021.
Bloky z registračných pokladní preukazujú nákupy: dňa 05.06.2023 špirálového zámku za 11,00 €, dňa
20.09.2022 detskej obuvi za 37,95 €, dňa 21.09.2022 spodného prádla za 5,50 €, dňa 26.05.2022
detských ponožiek v zľave za 4,19 €, dňa 02.03.2022 plaveckých okuliarov s príslušenstvom za 3,58

€, dňa 22.02.2020 detskej vstupenky za 6,00 € (plus dvoch pre dospelých po 6,50 €), dňa 29.06.2021
detského ošatenia za 3,99 €, dňa 10.05.2021 detských ponožiek v akciovej cene 3,49 €, dňa 03.06.2021
športovej potreby za 6,49 €, dňa 20.04.2021 detských tenisiek za 23,95 €, dňa 23.12.2021 chlapčenskej
bundy za 18,09 €, dňa 19.10.2021 spodného prádla za 11,99 €, dňa 30.12.2021 pokladničky za 1,00 €,
dňa 10.03.2020 zubnej pasty junior za 1,79 €, dňa 24.04.2020 drogistického tovaru za 11,04 €, z toho

detská zubná kefka za 0,89 €, dňa 29.11.2020 detských rukavíc a spodného prádla za 19,57 €, dňa
17.07.2020 úhradu za vystavenie potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti pre mimoškolskú činnosť za 5,00
€, dňa 29.07.2020 nákup chlapčenských okuliarov za 1,79 €, dňa 25.08.2020 detských džínsov za 9,99
€, dňa 23.01.2020 osušky za 10,00 €, dňa 18.05.2020 športových potrieb za 20,48 €, dňa 06.05.2020
detských ponožiek za 6,98 €, dňa 26.01.2020 posteľnej obliečky za 15,00 €, dňa 11.02.2020 detského

ošatenia za 16,98 €, dňa 21.01.2020 úhradu vstupného vo výške 5,00 €, dňa 28.01.2020 vstupného vo
výške 5,00 €, dňa 30.04.2020 vstupného vo výške 10,00 €, dňa 27.02.2022 vstupného na ľad vo výške
1,50 € a v troch prípadoch dňa 18.01., 11.01. a 01.02.2020 sú príjmovými dokladmi preukázané úhrady
za korčuľovanie jednotlivo po 2,40 €.

Svedkyňa G. F. predložila v štádiu súdneho konania listiny:

Screen-shot úhrady z mobilbankingu, kedy uhrádzala od marca 2023 za školskú družinu a školskú
jedáleň.
Sms komunikáciu s triednou učiteľkou maloletého, ktorá potvrdila prevzatie od maloletého sumy 10,00

€ dňa 11.06.2021, sumy 30,00 € dňa 17.09.2021, dňa 21.03.2022 sumy 5,00 €, v marci 2023 triedna
učiteľka oznámila, že 100,00 € za výlet je potrebné uhradiť v hotovosti, 24.10.2022 žiadala triedna
učiteľka zaplatiť 15,00 € rodičovský poplatok a 10.06.20222 za pracovné zošity do 4. ročníka 28,00 €.

Správa o povesti obžalovaného spracovaná Miestnym úradom Mestskej časti Košice – Západ

preukazuje, že trvalý pobyt má evidovaný v Košiciach – Západ na Triede SNP 2298/61/A, avšak
o rodinných a majetkových pomeroch a jeho správaní v mieste pobytu nemá úrad žiadne vedomosti.

Pracovný posudok obžalovaného spracovala dňa 30.04.2022 v mene A., spol. s r.o. osoba
s nečitateľným podpisom, vyplýva z neho, že obžalovaný je v pracovnom pomere od 01.05.2007

nepretržite, zamestnaný na neurčitý čas na pozícii technický pracovník. K práci pristupuje veľmi
zodpovedne, je dochvíľny, svedomitý, prispôsobivý, zdvorilý, ústretový a ochotný pomôcť.

Výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR preukazuje, že v období od 04.12.2017 do 13.04.2022
sa obžalovaný dopustil šiestich dopravných priestupkov, ktoré boli vybavené buď napomenutím, ako

naposledy dňa 26.04.2021, resp. blokovou pokutou najvyššou 20,00 €.

Odpis registra trestov má obžalovaný bez záznamov.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie s cieľom náležite zistiť skutkový stav veci, čo
je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou
pristupoval k objasňovaniu okolností a vykonávaniu dôkazov svedčiacich jednak proti obžalovanému,
ako aj okolností a dôkazov svedčiacich v jeho prospech. Napĺňajúc zásadu náležitého zisteniaskutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku súd neuprel procesným stranám právo
navrhovať, obstarávať a predkladať dôkazy. Vykonané dôkazy následne v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku starostlivo a nestranne zhodnotil a nakoľko

získal vnútorné presvedčenie o vine obžalovaného urobil skutkový a právny záver, ktorý je vyjadrený vo
výrokovej časti tohto rozsudku, pretože nemá ani len najmenšie pochybnosti o tom, že obžalovaný A. B.
v období od 24.05.2021 do rozhodnutia neplnil, minimálne formou nevedomej nedbanlivosti, zákonnú
povinnosť vyživovať maloletého syna F., určenú právoplatným súdnym rozhodnutím. Na rozdiel od
obžaloby ustálil dlh na výživnom sumou 5.845,15 €, keďže ho vyčíslil za obdobie od 24.05.2021 do

októbra 2023 vrátane, teda oproti obžalobe dlh navýšil o sumu 1.600,00 €, čo predstavuje výživné za
obdobie od marca 2023 do októbra 2023 vrátane. Po uznaní viny rozhodol o druhej základnej otázke
trestného stíhania a to o druhu a výmere trestu a nakoniec aj o povinnosti ktorú uložil v rámci povoleného
odkladu výkonu trestu spočívajúcu v zaplatení dlžného výživného.

Objektom trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona je nárok na výživu

vyplývajúci zo Zákona o rodine. Musí ísť o zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného,
v danom prípade povinnosť rodiča vyživovať dieťa. Spravidla sa nevyžaduje, aby vyživovacia povinnosť
a jej rozsah boli určené súdnym rozhodnutím. Súd, ale aj orgány činné v trestnom konaní posudzujú
takú otázku samostatne podľa § 7 ods. 1 Trestného poriadku, kde v prípade tohto trestného činu
súd v trestnom konaní posudzuje samostatne ako predbežnú otázku či existuje vyživovacia povinnosť

a v akej výške.
Povinnosťvyživovaťinéhospočívanielenvposkytovanípeňažnéhoplnenia,aleajvpovinnostivyživovať
a zaopatrovať oprávnenú osobu v naturálnej forme, tzn. vo faktickej starostlivosti poskytovať dieťaťu
stravu, oblečenie, bývanie, starostlivosť o jeho zdravie, čistotu a podobne.
Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko čo je

obsahom vyživovacej povinnosti. Súd v trestnom konaní pritom nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola
táto povinnosť určená v občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine
totiž súd rozsah vyživovacej povinnosti posudzuje samostatne (§ 7 ods. 1 Trestného poriadku) a preto
môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti páchateľa než občianskoprávny, či poručenský
súd. Rozhodne v trestnom konaní súd skúma, a to nezávisle od súdneho rozhodnutia o výživnom, či

vyživovacia povinnosť nezanikla napríklad v dôsledku toho, že oprávnená osoba je schopná sama sa
živiť, čo ale nie je v danom prípade. Zároveň skúma a musí brať do úvahy aj to, či obžalovaná osoba sa
bez dôležitého dôvodu nevzdala výhodnejšieho zamestnania alebo majetkového prospechu, aby sa tak
vyhla plneniu vyživovacej povinnosti. Totižto osoba, ktorá má zákonnú povinnosť vyživovať iného, musí
využiť všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne možnej výške splnila, resp. splnila v takom

rozsahu, aký bol súdnym rozhodnutím stanovený.
O trestný čin podľa § 207 ide pri zavinenom neplnení zákonnej vyživovacej povinnosti alebo pri vyhýbaní
sa takej povinnosti, ak trvá najmenej tri mesiace v období dvoch rokov. Na tomto mieste stojí za zmienku
uviesť, že nárok na výživné sa nemôže premlčať a nemožno sa ho vzdať.
Páchateľom trestného činu podľa § 207 môže byť len osoba, ktorá má povinnosť vyživovať alebo

zaopatrovať iného.
Predmetom útoku je osoba, voči ktorej má páchateľ zákonnú vyživovaciu povinnosť, spravidla ide
o maloleté dieťa, ako je tomu aj v danom prípade.
Dlh páchateľa spočívajúci v nezaplatenom výživnom nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným
činom, ale dlhom z nesplnenia zákonnej povinnosti. Preto nemožno uplatniť dlžné výživné v trestnom

konaní a v danom prípade tak ani matka maloletého G. F. neurobila. Neuplatnenie dlžného výživného
však nevylučuje možnosť uložiť obžalovanému povinnosť zaplatiť dlžné alebo zameškané výživné
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, prípadne možnosť uložiť mu primerané obmedzenia či iné
povinnosti.
Neplnením povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného sa rozumie iba zavinené neplnenie výživného.

Trestný čin zanedbania povinnej výživy teda môže byť spáchaný, pokiaľ ide o subjektívnu stránku,
úmyselne alebo aj z nedbanlivosti. Tak, ako to vyžaduje zákon aj v danom prípade sa súd zaoberal
formou zavinenia a v právnej vete rozsudku uviedol okrem iného to čo k danej otázke zistil a teda, že
obžalovaný si zákonnú povinnosť vyživovať iného neplnil z nedbanlivosti.

Obžalovaný A. B. sa v priebehu celého trestného stíhania cíti byť nevinný, čo na hlavnom pojednávaní
deklaroval jednak vyhlásením podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku a jednak tvrdeniami,
ktoré na svoju obhajobu vyslovil. Potvrdil síce, že v sledovanom období vyživovaciu povinnosť, ktorá
mu vyplýva zo Zákona o rodine a výška ktorej bola určená súdnym rozhodnutím v zmysle prispievaťna výživu F. po 200,00 € mesačne k rukám jeho matky neplní preto, lebo pri striedavej starostlivosti
o maloletého zabezpečuje jeho potreby a to nie len v čase kedy ho má v osobnej starostlivosti, ale
aj v čase kedy má syna v osobnej starostlivosti jeho matka, pretože mu plne uhrádza všetky potreby

a služby spojené s jeho športovými aktivitami, regeneráciou, hradí mu náklady, ktoré ako športovec
má zvýšené na stravovanie, platí za školské potreby a do času kým poberal prídavok na dieťa platil aj
za školskú jedáleň. Uviedol, že veci ako oblečenie, hračky, školské potreby ktoré mu kupuje používa
maloletý v týždni kedy ho má on v osobnej starostlivosti, u matky má iné svoje veci. Zvýraznil ale,
že maloletému poskytuje komfort aj v otázke bývania, v prenajatom trojizbovom byte má maloletý

vlastnú izbu, kým v čase keď je v starostlivosti matky býva s ňou a jej priateľom v jednej izbe.
Vyjadril nespokojnosť s priebehom a najmä výsledkom poručenského konania, v ktorom sa domáhal
zverenia maloletého do svojej výlučnej osobnej starostlivosti a nežiadal príspevok na jeho výživu od
matky, pričom svoju nespokojnosť deklaroval aj preukázaním, že voči rozsudku Krajského súdu Košice
sp. zn. 7CoP/63/2022 podal na Najvyššom súde SR dovolanie. Obžalovaný žiadal, aby v súvislosti
s prebiehajúcim dovolacím konaním bolo trestné stíhanie vedené voči nemu prerušené až do skončenia

dovolacieho konania.

Obžalovaného zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy usvedčuje G. F., matka
maloletého, ktorá konzistentne vypovedala k otázke plnenia, resp. zanedbania vyživovacej povinnosti
zo strany obžalovaného. Tvrdila, že v čase kedy sa osobne o maloletého stará zabezpečuje všetky jeho

osobné potreby, síce v rámci svojich možností, ale tak, aby maloletý nepociťoval akúkoľvek ujmu. Nevie,
čipríjmynastraneobžalovanéhosaoprotitým,zakýchvychádzalsúdpriurčenívýškyvýživnéhozmenili,
keďže obžalovaný s ňou nekomunikuje, syna využíva ako prostredníka pre rôzne nevhodné odkazy a nie
je súčinný pri riešení otázok súvisiacich s výchovou maloletého. Nezhromažďuje si potvrdenia a iné
listiny svedčiace o tom, čo maloletému platí, preto súdu predložila len komunikáciu s triednou učiteľkou

maloletého a čiastočný náhľad do jej účtu.
Skutočnosť, že obžalovaný je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 200,00 € mesačne je
preukázaná aj súdnymi rozhodnutiami.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní nebolo zistené, aby sa boli zmenili pomery na

strane obžalovaného zvlášť v oblasti jeho príjmov, majetku, ale na druhej strane aj výdavkov oproti tým
jeho pomerom, z ktorých súd vychádzal, resp. ktoré ustálil keď rozhodoval o právach a povinnostiach
rodičov k maloletému. Vtedy obžalovaný, ktorý bol spoločníkom a konateľom v troch obchodných
spoločnostiach, svoje príjmy jednoznačne nedefinoval, uvádzal rôzne sumy príjmov, resp. svoje príjmy
a majetkové pomery napriek výzve súdu nepreukázal. Predložil len daňové priznania dvoch obchodných

spoločností za rok 2018 a výplatné pásky, v zmysle ktorých mal príjem cca 35,00 € mesačne, ako to
preukázal výplatnými páskami aj v trestnom konaní. Tento oficiálny príjem obžalovaného, resp. jeho
výška vyplýva aj zo správ Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
prečítané, i z tvrdení samotného obžalovaného. Naďalej si prenajíma trojizbový byt na E. X A. B.,
v ktorom má aj maloletý svoje zázemie v období keď zabezpečuje osobnú starostlivosť o neho.

Listinami bolo preukázané, že nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, držiteľom
ani vlastníkom motorového vozidla, pričom ako to sám obžalovaný uviedol, naďalej aj na osobné účely
používa osobné motorové vozidlo vo vlastníctve jeho zamestnávateľa A., spol. s r.o.. Tak, ako v čase keď
rozhodoval súd o výživnom, zabezpečoval všetky potreby maloletého v období keď sa o neho osobne
stará.

Za zistených okolností súd pri riešení predbežnej otázky podľa § 7 ods. 1 Trestného poriadku nemohol
v otázke rozsahu vyživovacej povinnosti, v zmysle príspevku k rukám matky maloletého na čas kedy je
maloletý v jej osobnej starostlivosti uzavrieť inak, ako to urobil poručenský súd, a teda, že obžalovaný je
pri striedavej osobnej starostlivosti povinný prispievať na výživu maloletého sumou 200,00 € mesačne

k rukám jeho matky, aby mal tak maloletý zabezpečenú takú životnú úroveň ako má obžalovaný aj
v čase keď je v osobnej starostlivosti matky. Je logické, že obžalovaný musí mať v skutočnosti vyššie
príjmy ako deklaroval, pretože inak by nebol schopný zabezpečiť ani len svoje vlastné potreby, nie to
potreby maloletého F. minimálne v čase, kedy zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa. Za dôkaznej
situácie vo vzťahu k majetkovým pomerom a príjmom obžalovaného nezostáva súdu iné ako vychádzať

z domnienky o jeho príjme v zmysle § 63 Zákona o rodine. Súd skúmal aj príjmy a majetkové pomery
na strane matky maloletého, ktoré sa v podstate nezmenili, o niečo vyššia mzda neumožňuje vykrývať
potrebymaloletéhovoväčšomrozsahuvzhľadomnavšeobecneznámuvysokúmieruinflácievostatnom
období. Za takejto situácie pretrvávajú rozdielne príjmové a majetkové možnosti a schopnosti rodičovmaloletého F.. Je preukázané, že obidvaja rodičia maloletého F. si pri striedavej osobnej starostlivosti
plnia vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu v rozsahu svojich schopností a možností, ktoré sú jednoznačne
na strane obžalovaného väčšie, keďže okrem základných potrieb dokáže mu zabezpečiť všetky potreby

spojené so športovým vyžitím, regeneráciou a podobne. Vzhľadom na jeho lepšie a výhodnejšie pomery
je teda povinný podieľať sa na výžive maloletého aj formou príspevku k rukám jeho matky vo výške
200,00 € mesačne, aby sa tak dorovnala životná úroveň maloletého aj na obdobie kedy je v starostlivosti
matky.

Preukázateľne si obžalovaný túto vyživovaciu povinnosť v období od 24.05.2021 neplnil nielen
finančným príspevkom, ale ani naturálnou formou, keďže ako sám uviedol, veci osobnej potreby ktoré
mu kupuje maloletý využíva len v čase keď je v jeho osobnej starostlivosti, resp. niektoré aj v inom
čase, avšak ide o veci, ktoré nemajú charakter nevyhnutných životných potrieb dieťaťa. Na tomto mieste
súd poukazuje na to, že výdavky na maloletého, ktoré obžalovaný preukázal cez bloky z registračnej
pokladne, potvrdenia či príjmové doklady svedčia najmä o kúpe vecí určených na šport v období pred

sledovaným obdobím, teda pred 24.05.2021.

Pretože vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že
obžalovaný A. B. najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil čo aj z nedbanlivosti zákonnú
povinnosť vyživovať iného, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, uznal ho súd za vinného tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku. Vykonať dôkaz výsluchom maloletého F. B., ako to navrhla obhajoba,
súd odmietol vzhľadom k tomu, že ide o osobu vo veku desiatich rokov, pričom k výsluchu osoby
mladšej ako 15 rokov súd pristupuje len výnimočne, ak si to situácia nevyhnutne vyžaduje. Zároveň je
v záujme maloletého nevystavovať ho situáciám ako je výsluch na súde, kde jeho rodič čelí obvineniu,

čo by ho mohlo traumatizovať, zvlášť ak je jeho psychika labilná, ako to preukazuje lekárska správa
pedopsychiatričky. Tiež kvôli tomu, že už vykonanými dôkazmi boli zisťované skutočnosti dostatočne
a nevyvrátiteľne preukázané. Rovnako tak odmietol vykonať obhajobou navrhnutý dôkaz – správy
o výsledku psychologického vyšetrenia obžalovaného, ktorá súdu doteraz ani predložená nebola,
pretože skutočnosť, že vedené trestné stíhanie nepriaznivo vplýva na zdravotný stav obžalovaného, čím

obhajoba odôvodnila návrh na vykonanie tohto dôkazu, nemá pre výsledok konania žiadnu relevanciu.
Na tomto mieste sa žiada uviesť, že prebiehajúce dovolacie konanie nie je dôvodom pre prerušenie
trestného stíhania, ktorého sa obžalovaný domáhal.

Pri rozhodovaní o treste sa súd takisto riadil základnými zásadami trestného konania, ktoré sa pre dané

štádiumkonaniauplatňujú.Okremtohododržalajzásady,ktorépreukladanietrestovustanovujeTrestný
zákon v § 34 ods. 1 až 4 a ktoré kladú dôraz predovšetkým na zásadu zákonnosti, v zmysle ktorej možno
tresty ukladať len na základe zákona, ktorý ustanovuje druh a podmienky jeho ukladania. Základné
zásady sú spresnené a doplnené aj ďalšími zákonnými ustanoveniami, napríklad o poľahčujúcich a
priťažujúcich okolnostiach, prítomnosť ktorých súd takisto skúmal, pretože pri určovaní druhu a výmery

trestu sa na tieto prihliada. Rovnako tak prihliadal súd na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. Pri určovaní druhu
a výmery trestu aplikoval samozrejme aj zásadu, podľa ktorej má trest postihovať iba páchateľa,
tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, v danom prípade
zvlášť na maloletého syna F.. Pri rozhodovaní o treste mal však súd v prvom rade na zreteli účel

trestu zakotvený v Trestnom zákone, podľa ktorého trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie a prvok individuálnej prevencie,
teda výchovy k riadnemu životu a jednak aj voči ďalším občanom ako potenciálnym páchateľom, voči
ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie, a teda výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti, ktorých má odradiť od páchania trestných činov. Trest má byť zároveň prejavom morálneho

odsúdenia páchateľa spoločnosťou.
Výsledok dokazovania k osobe obžalovaného a dôsledná aplikácia spomenutých zásad viedla
k vyriešeniu druhej základnej otázky trestného stíhania, a to uloženiu trestu. Súd prvotne vychádzal
z trestnej sadzby, ktorú stanovuje Trestný zákon pre trest odňatia slobody stanovený za prečin podľa
§ 207 ods. 1 Trestného zákona, a to do dvoch rokov. Túto sadzbu upravil vzhľadom na prítomnosť

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona spočívajúcej v tom, že obžalovaný viedol
pred spáchaním trestného činu riadny život, čo pri absencii priťažujúcich okolností viedlo k zníženiu
hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a z takto upravenej sadzby súd
nakoniec vychádzal. Za zákonný a spravodlivý trest pre obžalovaného považuje súd trest odňatiaslobody v trvaní 4 mesiacov, ktorého výkon, vzhľadom na doterajší život obžalovaného a okolnosti
prípadu, podmienečne odložil a zároveň stanovil skúšobnú dobu na 12 mesiacov, ktorá poslúži na to,
aby sa obžalovaný prevychoval a viedol riadny život, čím by sa účel trestu dosiahol aj bez jeho výkonu.

Nakoniec súd využil možnosť ponúknutú v § 50 ods. 2 Trestného zákona a pri zistení, že obžalovaný
dlhuje na výživnom ku dňu vynesenia meritórneho rozhodnutia sumu 5.845,15 €, uložil mu povinnosť
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia tento dlh k rukám matky maloletého zaplatiť.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Mestský súd Košice.

Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo
nemajú.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2), pokiaľ
obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech týmito osobami
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.