Čiastočný rozsudok Judgement was issued on Friday, November 15, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 63Cpr/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124208465
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Karol Fiľ
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124208465.3

Čiastočný rozsudok

Mestský súd Košice, sudcom Mgr. Karolom Fiľom, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. XX/XX, D. E. F. proti žalovanému: Slovenské združenie charitatívnej pomoci XV., o.z., IČO: dobre
sa neukazuje 92 9 dobre ukazujem a , so sídlom Kamenice 5528/6, Pezinok, zastúp. JUDr. Andrea
Tkáčová, advokátka, so sídlom Magurská 3, Košice, o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru a náhradu mzdy

r o z h o d o l :

I. Skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného vykonané výpoveďou doručenou žalobkyni
dňa 9.12.2023 je neplatné.

II. Súd žalobu v časti o určenie, že pracovný pomer žalobkyne trvá, zamieta.

III. O trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým súd rozhodne o všetkých uplatnených

procesných nárokoch.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 29.04.2024 domáhala, aby súd určil, že skončenie
pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 09.12.2023 je neplatné a pracovný pomer žalobkyne
k žalovanému trvá a aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške
priemerného zárobku za obdobie od 01.03.2024 až do dňa, kedy žalovaný začne žalobkyni prideľovať

prácu.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 09.12.2023 o 07:45 hod. pri nástupe do práce jej bola
doručená výpoveď. Táto výpoveď jej bola doručovaná jej priamou nadriadenou manažérkou G. D.
za prítomnosti p. H. E.. Prevzatie výpovede potvrdila svojim podpisom. Vo výpovedi chýbal podpis
štatutára a nebola v nej uvedená výpovedná lehota. Žalobkyňa ďalej uviedla že bola vyzvaná na

opustenie pracoviska z dôvodu, že dostala výpoveď. Miesto výkonu práce žalobkyňa odmietla opustiť,
aby nedostala absenciu. Preto pani Suchá po telefonickom rozhovore so štatutárom zamestnávateľa
privolala do prevádzky príslušníkov Policajného zboru SR. Následne žalobkyňa opustila pracovisko s
tým, že bude čerpať dovolenku. Ďalej podľa žaloby po vyčerpaní dovolenky za rok 2023 žalobkyni bolo
emailomataktiežpoštoudoručenéodzamestnávateľaoznámenieoprekážkevprácizodňa21.12.2023,
kde jej zamestnávateľ okrem iného oznámil, že rozhodnutím zamestnávateľa zo dňa 01.08.2023 o

zmene organizačnej štruktúry malo byť ku dňu 31.10.2023 jej pracovné miesto zrušené a teda odo
dňa 01.11.2023 sa stala nadbytočnou. Žalobkyňa má za to že toto rozhodnutie neexistovalo a bolo
antidatované, aby mal zamestnávateľ dôvod sa jej zbaviť. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na
to, že rozhodnutie bolo zo dňa 01.08.2023, pričom o jeho existencii sa dozvedela až po preštudovaní
svojej výpovede. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že štatutár prestal s ňou komunikovať až potom, čo
ho upozornila na možnú šikanu a diskrimináciu zo strany p. D.. Žalobkyňa nesúhlasí ani s tvrdením,

že zamestnávateľ nemá pre ňu inú vhodnú prácu, keďže od doby, kedy sa stala práceneschopnou a aj
počas výpovednej doby, zamestnávateľ inzeroval na pracovnom portáli profesia.sk ponuku na prácuvedúcej aj asistentky predaja v prevádzkach kilovka v Spišškej Novej Vsi, kde mala miesto výkonu práce.
V závere žaloby žalobkyňa zhrnula dôvody neplatnosti výpovede tak, že namietla splnenie písomnej
formy výpovede z dôvodu nedostatku prejavu vôle, namietla skutočnosť, že výpoveď neobsahovala

základné náležitosti o výpovednej dobe, odstupnom a výške náhrad a s poukazom na formuláciu
o čerpaní dovolenky poukázala na zameniteľnosť výpovede s okamžitým skončením pracovného
pomeru. Žalobkyňa tiež namietla, že písomné rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo k výpovedi
doložené a nebolo jej doručené ani skôr a tiež má za to, zamestnávateľ si nesplnil svoju ponukovú
povinnosť podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Preto žalobkyňa má za to, že skončenie pracovného

pomeru výpoveďou je neplatné a jej pracovný pomer naďalej trvá, pričom zotrvala na svojom vyjadrení,
že trvá na ďalšom zamestnávaní.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 20.08.2024, kde žiadal žalobu zamietnuť.
Žalovaný v podaní uviedol, že tvrdenie žalobkyne o tom, že vo výpovedi chýbal podpis zamestnávateľa,
je nepravdivé. Ďalej žalovaný uviedol, že pocity žalobkyne, že rozhodnutie o organizačnej zmene

neexistovalo a bolo antidatované, aby mal zamestnávateľ dôvod sa jej zbaviť, sú irelevantné
a nepravdivé. Podľa žalovaného sa organizačná štruktúra naozaj u neho zmenila, čo môže dokázať
výsluchom svedkov G. D., H. E. a žalovaného. Ku dňu podania vyjadrenia žalovaný nemá žiadneho
zamestnanca a žiadnu predajňu. K predloženým inzerátom žalobkyňou žalovaný uviedol, že tieto
inzeráty sú na Second Chance s.r.o. a nie na žalovaného. Podľa žalovaného žalobkyňa nepreukázala,

že žalovaný mal voľné pracovné miesta ku dňu výpovede a má za to, že v tomto žalovaná neuniesla
dôkazné bremeno. Žalovaný navrhol vypočuť G. D. a požiadal súd, aby si vyžiadal od Sociálnej
poisťovne informáciu, či má žalovaný nejakých zamestnancov resp. že od 05/2024 nemá žiadnych.

4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila podaním zo dňa 23.09.2024, kde poukázala na to, že

žalovaný sa vyjadril k žalobe po uplynutí lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe, ktorá mu bola uložená
uznesením zo dňa 10.05.2024 a ktorá mu uplynula 10.06.2024. Žalobkyňa v podaní ďalej uviedla, že
konanie žalovaného je v rozpore so zákonnou povinnosťou podľa § 153 a § 167 CSP, pričom žalovaný
neuviedol žiadne objektívne alebo subjektívne dôvody, prečo nepoužil prostriedky procesnej obrany
včas. Ďalej žalobkyňa poprela tvrdenia žalovaného o tom, že z jeho strany nepodpísaná výpoveď nie

je výpoveďou, ktorú dostala. Má za to, že predložená výpoveď zo strany žalovaného bola podpísaná
dodatočne a namietla tiež to, že jej podpis na danej výpovedi nie je jej. Nedostatok podpisu žalobkyňa
mala namietať už od začiatku, preto si ju aj odfotila a poslala svoje známej. Žalobkyňa zotrvala ďalej
na tvrdeniach ohľadom rozhodnutia o organizačnej zmene, keďže jej stále nebolo doručené. Žalovaná
tiež namietla, že rozhodnutie nebolo doložené do súdneho spisu a teda žalovaný neuniesol dôkazné

bremeno svojho tvrdenia o tom, že jej miesto bolo zrušené a o jej nadbytočnosti. K tvrdeniam o tom, že
žalovaný nemá prevádzku a zamestnancov, žalobkyňa poukázala na účelové konanie zamestnávateľa
ajehoštatutára,ktorýbolštatutáromviacerýchzdruženíanapresunyzamestnancovmedzizdruženiami.
K inzerovaniu spol. Second Chance, s.r.o. má žalobkyňa za to, že ide len o formálne inzerovanie, keďže
štatutárom všetkých spoločností je p. I. a spol. D. J. D. nemala v Spišskej Novej Vsi žiadnu prevádzku

a nemala nikdy žiadnych zamestnancov. V predložených inzerátoch sa vyslovene spomínajú voľné
miesta v prevádzkach na Zimnej 49 a Zimnej 54 v Spišskej Novej Vsi, preto je dôvodné sa domnievať,
že boli hľadaní zamestnanci pre žalovaného a spol. Second Chance s.r.o. len sprostredkovala inzerciu.
Zároveň s odkazom na fotografiu výkladu prevádzky kilovka, ktorú urobila v deň prevzatia svojej
výpovede uviedla žalobkyňa, že vo výklade prevádzky na Zimnej 54 v daný deň bolo inzerované voľné

miesto asistentky predaja. Na záver žalobkyňa uviedla, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich
tvrdení, preto je jej žaloba dôvodná.

5. Na vyjadrenie žalobkyne reagoval žalovaný podaním doručeným súdu dňa 15.10.2024, kde uviedol,
že podpísanú výpoveď poskytol Inšpektorátu práce a taktiež súdu pri svojom prvom úkone a tvrdenie, že

ju neposkytol inšpektorátu je účelové a ničím nepodložené. Skutočnosť, že žalobkyňa dostala podpísanú
výpoveď môže potvrdiť aj navrhnutá svedkyňa G. D.. Podľa žalovaného si žalobkyňa prevzala jedno
podpísané a jedno nepodpísané vyhotovenie výpovede, pri prevzatí oboch vyhotovení bola prítomná G.
D.. Žalovaný ďalej v podaní vyslovil názor, že §63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce neukladá povinnosť
doručovať rozhodnutie o zmene organizačnej štruktúry zamestnancom. Následne žalovaný uviedol, že

v predložených inzerátoch nie je uvedené o akú predajňu ide a sú na brigádnika a asistenta predaja,
teda nie na pozíciu, ktorú mala žalobkyňa. Žalovaný má za to, že žalobkyni neprináleží hodnotiť, či sú
inzeráty spol. D. J. D. formálne pričom poukázal na to, že K. I. ako fyzická osoba nie je účastníkom tohto
konania. Podľa žalovaného ide len o špekulatívne tvrdenie žalobkyne, ktoré nie je ničím podložené.6. Žalobkyňa na uvedené reagovala podaním zo dňa 25.10.2024, kde uviedla, že žalovaný rozporuje
v duplike svoje vlastné tvrdenia ohľadom nepodpísanej výpovede uvedené v jeho vyjadrení k žalobe.

Totiž najskôr žalovaný tvrdil, že nepodpísanú výpoveď nedostala a následne tvrdí, že som ju prevzala aj
s podpísanou výpoveďou. Žalobkyňa vypočutie p. D. považuje za irelevantné z dôvodu, že p. D. nebola
v danom čase zamestnancom žalovaného. Žalobkyňa ďalej v súvislosti s rozhodnutím poukázala na
rozsudok Cdo 1494/2014 a na to, že rozhodnutie musí byť skutočné. Následne žalobkyňa opätovne
namietla, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že došlo k organizačnej zmene. Podľa

žalobkyne žalovaný preukázal svojím tvrdením v duplike skutočnosť, že v čase doručovania výpovede
mal voľné pracovné miesto a sám tak potvrdil neplatnosť výpovede.

7. Vo veci sa uskutočnilo pojednávanie dňa 15.11.2024. Žalobkyňa zotrvala na svojich tvrdeniach
a argumentoch a žiadala priznať trovy konania vo výške cestovného. Žalovaný taktiež zotrval na
svojich argumentoch a tvrdeniach a žiadal žalobu zamietnuť. Právna zástupkyňa žalovaného spresnila

svoje návrhy na dokazovanie tak, že p. D. a p. E. navrhla za účelom preukázania doručenia
výpovede žalobkyni už podpísanej zo strany štatutára žalovaného. Štatutára žalovaného navrhla
vypočuť za účelom preukázania toho, že inzeráty predložené žalobkyňou sa týkajú inej spoločnosti
a nie žalovaného. Po prednesení predbežného právneho názoru súdu, právna zástupkyňa žalovaného
požiadala o poskytnutie lehoty na predloženie písomného rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa

01.08.2023. Ďalej právna zástupkyňa žalovaného poukázala v súvislosti s voľným pracovným miestom
na to, že žalovaný neprijal žiadnych zamestnancov, neobsadil zrušenú pozíciu a žiadnu novú pozíciu
neutvoril a uviedla, že organizačná zmena predchádzala vlastne tomu, že žalovaný naplnil svoj účel
a celé to smerovalo k ukončeniu jeho činnosti. Ďalej právna zástupkyňa navrhla, aby súd vyžiadal
od Sociálnej poisťovne sumár, z ktorého by vyplývalo, že neboli od dania výpovede prijatí žiadni

zamestnanci. Právna zástupkyňa žalovaného vyslovila názor, že nedá sa niečo preukázať, čo neexistuje
a nevzniklo, tiež navrhla ako dôkaz výsluch žalovaného, a to za účelom preukázania toho, že žalovaný
nemal voľné vhodné pracovné miesto v čase dania výpovede pre žalobkyňu a za účelom preukázania
toho, že neprijímal žalovaný ďalších zamestnancov do pracovného pomeru.

8. Žalobkyňa v priebehu konania na preukázanie svojich tvrdení predložila: 3x Dohoda o pracovnej
činnosti, Pracovná zmluva, Oznámenie o prechode práv a povinností, 3 x úplný výpis z registra
občianskych združení, výpoveď, email zo dňa 10.12.2023, Oznámenie o predĺžení lehoty, Odpoveď na
podnet, Oznámenie – prekážky v práci, 5 x inzeráty voľných pracovných miest z portálu profesia.sk,
Návrh dohody, 3 x email medzi žalobkyňou p. I., Výpis údajov o poistencovi - žalobkyni, konverzácia

o výpovedi, fotografia výpovede, 4 x Výpis zo zrsr.sk, 2 x fotka označenia prevádzkarne na Zimnej 49,
2 x fotka označenia prevádzkarne na Zimnej 54, 3 x pohyby na účte, 2 x detail pohybu na účte a fotka
výkladu prevádzky na Zimnej 54.

9. Žalovaný v priebehu konania na preukázanie svojich tvrdení predložil: Výpis zo sociálnej poisťovne

o registrovaných zamestnancoch žalovaného a výpoveď.

10. V konaní nebolo sporné: (i) žalobkyňa pracoval u žalovaného na pozícii vedúca predajne a (ii) že
žalobkyni dňa 09.12.2023 bola doručená výpoveď z pracovného pomeru, a to listom označeným ako
Výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

11. V konaní bolo sporné, (i) či list označený ako Výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť
zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v čase doručenia žalobkyni obsahoval podpis
osoby oprávnenej konať za žalovaného, (ii) či v čase dania výpovede žalobkyni, t.j. dňa 09.12.2023,
existovalo písomné rozhodnutie o organizačnej zmene, na ktoré sa odvoláva žalovaný vo výpovedi, t.j.

vlisteoznačenomakoVýpoveďzamestnávateľaprenadbytočnosťzamestnancapodľa§63ods.1písm.
b) Zákonníka práce a (iii) či žalovaný v čase dania výpovedi žalobkyni, t.j. dňa 09.12.2023 disponoval
voľným pracovným miestom, ktoré mal ponúknuť žalobkyni.

12. Súd vykonal dokazovanie všetkými písomnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v súdnom spise.

Z dokazovania vykonaného v konaní mal súd preukázané tieto skutočnosti:
- Z Pracovnej zmluvy a Oznámenia o prechode práv a povinností: na základe pracovnej
zmluvy uzatvorenej dňa 31.08.2022 vznikol žalobkyni pracovný pomer na dobu neurčitú pôvodne
u zamestnávateľa Second Chance for all I. o.z. na pozícii vedúca predajne. Miesto výkonu práce bolodohodnuté ako Zimná 54, Spišská Nová ves. Dňa 30.12.2022 pôvodný zamestnávateľ uzatvoril so
žalovaným zmluvu o prechode práv a povinností, na základe ktorej prešli práva a povinnosti pôvodného
zamestnávateľa z pracovnoprávneho vzťahu voči žalobkyni na žalovaného ako preberajúceho

zamestnávateľa, a to s účinnosťou od 01.01.2023.
- Z Výpovede zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce: Žalovaný listom, žalobkyňou osobne prevzatým dňa 09.12.2023, jej dal výpoveď z pracovného
pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 31.08.2022. Žalovaný danie výpovede skutkovo
odôvodnil nadbytočnosťou žalobkyne vzniknutou v dôsledku prijatia písomného rozhodnutia zo dňa

01.08.2023 o organizačnej zmene, ktorou sa zrušili pracovné pozície a znížil počet zamestnancov
spoločnostiscieľomzabezpečiťefektívnosťpráceaktoroubolapracovnápozíciažalobkyne,atovedúca
predajne, zrušená s účinnosťou ku dňu 31.10.2023. Organizačná zmena konkrétne mala spočívať
v zrušení dvoch pracovných pozícií vedúca predajni a ich kumulácii do jednej pozície. Žalovaný právne
kvalifikoval dôvod výpovede ako dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Vo výpovedi je
konštatované, že žalovaný nemá pre žalobkyňu žiadnu vhodnú prácu, a to ani na kratší pracovný čas.

- Z Oznámenia prekážky v práci: Listom zo dňa 21.12.2023 žalovaný oznámil žalobkyni, že z dôvodu
zrušenia jej miesta s účinnosťou od 01.11.2023 jej nemá možnosť prideľovať prácu, čo má za následok
vznik prekážky na jeho strane podľa § 124 ods. 3 Zákonníka práce.
- Z inzerátov portálu profesia.sk: spol. Second Chance, s.r.o. zverejnila na portáli profesia.sk inzeráty
na voľné pracovné miesta pre prevádzku secondhandu Kilovka v Spišskej Novej Vsi s nástupom ihneď

nasledovne: (i) dňa 07.10.2023 na pozície vedúci predajne, predavač, (ii) dňa 30.10.2023 na pozíciu
vedúci prevádzky a (iii) dňa 28.12.2023, 16.01.2024 a 08.03.2024 na pozíciu asistent predaja.
- Z výpisu spol. Second Chance, s.r.o. zo živnostenského registra a prehľadu o firme spol. Second
Chance na stránke B.: spol. Second Chance nemala žiadne prevádzky a žiadnych zamestnancov v roku
2024.

- Z fotky výkladu predajne Kilovka v Spišskej Novej Vsi: dňa 09.12.2023 výklad prevádzky na G. XX F. D.
E. F. obsahoval oznam o voľnom mieste na pozícii asistentka predaja.
- Z emailovej komunikácie medzi žalobkyňou a p. I. - štatutárom žalovaného a návrhu dohody: žalobkyňa
navrhla žalovanému mimosúdne riešenie skončenia jej pracovného pomeru, ktoré žalovaný neprijal.
- Z úplných výpisov občianskych združení: p. I. – štatutár žalovaného pôsobil okrem žalovaného ako

štatutár vo viacerých občianskych združeniach.
- Z prešetrenia výpovede, oznámenia o predĺžení lehoty na výkon inšpekcie a Odpovede na podnet:
žalobkyňa sa v súvislosti s ukončením jej pracovného pomeru obrátila na Inšpektorát práce.
- Z výpisu žalovaného zo sociálnej poisťovne a výpisu zo živnostenského registra: žalovaný zrušil
prevádzkareň na G. XX F. D. E. F. dňa 30.05.2024 a od 01.06.2024 nemá žiadnych zamestnancov.

- Z pohybov na účte a detailov pohybu: mzda bola žalobkyni poukazovaná z účtu p. I..

13. Súd nárok posúdil podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce (§ 61, § 63, § 77 a § 79).

14.Podľa§61ods.1aods.2Zákonníkaprácevýpoveďoumôžeskončiťpracovnýpomerzamestnávateľ

aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo
výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 63 ods. 1 písm. a) a písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi

výpoveď iba z dôvodov, ak a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1. zrušuje alebo 2. premiestňuje
a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, b) sa zamestnanec stane
nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho
úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce
alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania,

aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58
pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu
Podľa § 77 Zákonníka práce Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak
tento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia
ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného
pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňaochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak
by zamestnanec nebol v ochrannej dobe.

15. Súd v prvom rade konštatuje, že žalobkyňa podala žalobu na súde včas, t.j. v lehote podľa § 77
Zákonníka práce, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa jej pracovný pomer u žalovaného
mal skončiť. Totiž pracovný pomer sa mal skončiť dňa 29.02.2024 a žaloba bola na súde podaná dňa
29.04.2024.

16. Žalovaný danie výpovede žalobkyni skutkovo odôvodnil nadbytočnosťou žalobkyne vzniknutou
v dôsledku prijatia písomného rozhodnutia zo dňa 01.08.2023 o organizačnej zmene, ktorou sa zrušili
pracovné pozície a znížil počet zamestnancov spoločnosti s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce
a ktorou bola pracovná pozícia žalobkyne, a to vedúca predajne, zrušená s účinnosťou ku dňu
31.10.2023. Organizačná zmena konkrétne mala spočívať v zrušení dvoch pracovných pozícií vedúca
predajni a ich kumulácii do jednej pozície. Žalovaný správne vo výpovedi právne kvalifikoval dôvod

výpovede ako dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

17. V ustanovení § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce vymedzený výpovedný dôvod, pre ktorý
zamestnávateľ môže so zamestnancom rozviazať pracovný pomer; spočíva v tom, že sa zamestnanec
v dôsledku organizačnej zmeny stal nadbytočným. K predpokladom výpovede z pracovného pomeru

podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce patrí to, že (i) o zmene úloh zamestnávateľa,
jeho technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov alebo o iných organizačných zmenách
prijal zamestnávateľ alebo príslušný orgán písomné rozhodnutie, že (ii) sa podľa tohto rozhodnutia
zamestnanec stal pre zamestnávateľa nadbytočným a že (iii) je tu príčinná súvislosť medzi
nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými organizačnými zmenami, t.j. že sa zamestnanec stal práve

v dôsledku takéhoto rozhodnutia (jeho realizácie u zamestnávateľa) nadbytočným. Pre výpoveď
z pracovného pomeru podľa uvedeného ustanovenia je súčasne charakteristické, že zamestnávateľ
aj naďalej môže (objektívne vzaté) zamestnancovi prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, ale jeho
práca nie je (vôbec alebo v pôvodnom rozsahu) pre zamestnávateľa v ďalšom období potrebná, lebo
sa stal nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie o zmene úloh zamestnávateľa, technického vybavenia,

o znížení stavu zamestnancov alebo o iných organizačných zmenách. Zákon uvedeným spôsobom
zamestnávateľovi umožňuje, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie
tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá
jeho potrebám. Zamestnanec nemusí byť vždy pre zamestnávateľa nadbytočným už v dobe podania
výpovede (porovnaj dikciu ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce “zamestnanec sa stane

nadbytočný“). Pretože platnosť právnych úkonov, vrátane právnych úkonov podľa pracovnoprávnych
predpisov, treba posudzovať k okamžiku a so zreteľom na okolnosti, kedy bol právny úkon urobený,
rozhodnutie o organizačnej zmene musí byť prijaté pred podaním výpovede (Rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 30. 6. 2010, sp. zn. 4Cdo/102/2009).

18. Rozhodovacia prax sa ustálila na tom, že rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene
nie je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, ale ide iba o skutočnosť, ktorá
je hmotnoprávnym predpokladom pre jednostranný právny úkon skončenia pracovného pomeru
výpoveďou. V prípade, ak vzniknú pochybnosti, či zamestnávateľ rozhodol o organizačných zmenách,
súd sa môže zaoberať len tým, či takéto rozhodnutie bolo skutočne prijaté a či ho urobil zamestnávateľ

(Uznesenie Najvyššieho súdu SR spisová značka 3 Cdo/261/2007). Rozhodnutie o organizačnej
zmene má predpísanú písomnú formu, keďže rozhodovacia prax vychádza z predpokladu, že toto
rozhodnutie nie je právnym úkonom, nemožno ho posudzovať z hľadiska § 17 ods. 2 Zákonníka
práce. Ak je rozhodnutie o organizačnej zmene hmotnoprávnym predpokladom platnosti výpovede a má
byť podľa zákona urobené určitej forme, nedodržanie tejto formy spôsobuje, že takýto hmotnoprávny

predpoklad nie je splnený. Z toho vyplýva, že predpokladom platnosti výpovede je písomné rozhodnutie
o organizačnej zmene bez ohľadu na to, že Zákonník práce v tejto súvislosti neobsahuje doložku
neplatnosti (Zákonník práce, Veľký Komentár, K. L. a kol., str. 351). S týmto záverom sa súd stotožňuje
v plnom rozsahu.

19. Ďalšou podmienkou platnosti výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (okrem
tých uvedených v odseku 18 vyššie) je splnenie ponukovej povinnosti. Ponuková povinnosť ako
predpoklad platnosti výpovede z pracovného pomeru znamená povinnosť ponúknuť zamestnancovi iné
vhodné pracovné miesto v mieste výkonu práce. Vhodné pracovné miesto je také, ktoré zodpovedázdravotnému stavu zamestnanca a jeho kvalifikácii. Ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca
ďalej zamestnávať z dôvodu, že takúto prácu pre neho nemá, ponuková povinnosť zamestnávateľa
odpadá. K otázke dokazovania splnenia ponukovej povinnosti sa vyjadril Najvyšší súd SR napr.

v uznesení spis. zn 6Cdo/138/2012 takto: „Z hľadiska povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti pri
dokazovaní splnenia ponukovej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce
platí, že splnenie ponukovej povinnosti musí zásadne tvrdiť a preukázať zamestnávateľ. To znamená,
že zamestnávateľ musí tvrdiť a dokázať, že zamestnancovi pred daním výpovede ponúkol inú pre
neho vhodnú prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Ak však zamestnávateľ

uvádza, že v čase výpovede nemal možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, lebo nemal v mieste
výkonuprácežiadnevoľnépracovnémiesto,jepreposúdenieotázkysplneniajehoponukovejpovinnosti
určujúce zistenie, či v rozhodnom čase v mieste výkonu práce boli pracovné miesta voľné alebo či boli
obsadené. V takomto prípade je na zamestnávateľovi, aby tvrdil a preukázal, že ku dňu výpovede všetky
pracovné miesta boli obsadené inými zamestnancami (ide tu totiž o absolútnu nemožnosť zamestnanca
ďalej zamestnávať). Ak zamestnanec v konaní nevznesie proti tvrdeniu zamestnávateľa, že nemal ku

dňu výpovede v mieste výkonu práce zamestnanca voľné pracovné miesta žiadne námietky, treba
mať za to, že zamestnávateľom tvrdená skutočnosť je taká, ktorú účastníci nečinia spornou, a preto
existenciu obsadenosti pracovných miest netreba jednotlivo dokazovať. Ak však zamestnanec v rámci
procesnej obrany tvrdí, že ku dňu výpovede zamestnávateľ mal v mieste výkonu práce voľné pracovné
miesta, stáva sa existencia obsadenosti zamestnancom označeného pracovného miesta spornou,

z ktorého dôvodu ju treba samostatne dokazovať. Splnenie bremena tvrdenia na strane zamestnanca
predpokladá, že zamestnanec označí konkrétne pracovné miesta, ktoré boli ku dňu výpovede v mieste
jeho výkonu práce voľné. Nepostačuje, ak napr. len všeobecne uvedie počet voľných pracovných miest
zistených ku koncu kalendárneho roka (nie ku dňu výpovede), ktoré pripadajú nie na jeho miesto výkonu
práce, ale sa týkajú celého pracoviska. Dôkazné bremeno preukázať, že zamestnancom označené

pracovné miesto bolo ku dňu výpovede obsadené iným pracovníkom (napr. predložením pracovnej
zmluvy), leží aj v takomto prípade na zamestnávateľovi. Preukázanie reálnej neexistencie obsadenosti
pracovného miesta nemožno totiž od zamestnanca spravodlivo požadovať, lebo sa zásadne nedokazuje
to, čo neexistuje, ale to, čo existuje (existencia právnej skutočnosti).“

20. Z vyššie uvedeného vyplýva, že podmienkou platnosti výpovede podľa § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce je mimo iného (i) existencia písomného rozhodnutia o organizačnej zmene a
(ii) splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa.

21. Súd po vykonaní dokazovania konštatuje, že v konaní nebola preukázaná existencia písomného

rozhodnutia o organizačnej zmene. Napriek tomu, že žalovaný tvrdil jeho existenciu, v konaní neuniesol
dôkazné bremeno tohto svojho tvrdenia. V dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalovaného súd
uzaviera, že v čase dania výpovede žalobkyni nebol splnený hmotnoprávny predpoklad výpovede podľa
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorým je písomné rozhodnutie o organizačnej zmene. Dôsledkom
uvedeného je neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou doručenou žalobkyni

dňa 09.12.2023.

22. Žalobkyňa v priebehu celého konania tvrdila (už v žalobe a tiež vo svojom vyjadrení zo dňa
23.09.2024), že písomné rozhodnutie o organizačných zmenách zo dňa 01.08.2023 v čase dania jej
výpovede v skutočnosti neexistovalo. Žalobkyňa pritom poukazovala na to, že jej toto rozhodnutie spolu

s výpoveďou doručované nebolo, nebolo jej doručené a nebola o jeho existencii informovaná ani skôr,
hoci údajne bolo žalovaným vyhotovené už dňa 01.08.2023. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa
23.09.2024 vyslovila názor, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o existencii tohto písomného
rozhodnutia, keďže ho nedoložil ani do súdneho spisu. Žalovaný však rozhodnutie nepredložil ani
v reakcii na toto vyjadrenie žalobkyne zo dňa 23.09.2024. Žalovaný v rámci procesnej obrany iba

tvrdil, že písomné rozhodnutie existovalo a organizačná zmena bola skutočne vykonaná a že nemal
povinnosťhodoručovať.Žalovanýpritompoukázalnato,žežalovanýkudňu20.08.2024nemážiadneho
zamestnanca a ani žiadnu predajňu. Dôkazy do dňa konania pojednávania žalovaný navrhol iba na
preukázanieuskutočneniatvrdenejorganizačnejzmenyspočívajúcejvzrušenídvochmiestvedúcejaich
kumulácii do jeden pozície. Uskutočnenie predmetnej organizačnej zmeny žalovaný chcel preukázať

vypočutímp.E.,p.D.ažalovaného.Avšaktotodokazovanienesmerovaloanebolonavrhnutézaúčelom
preukázania formy prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene. Žalovaný rozhodnutie o organizačnej
zmene zo dňa 01.08.2023 nepredložil súdu ani na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 15.11.2024.
Až po prednesení predbežného právneho názoru súdu žalovaný za účelom jeho predloženia žiadalo poskytnutie lehoty na jeho predloženie. Súd však v tejto súvislosti uplatnil sudcovskú koncentráciu
konania a neprihliadol na návrh na vykonanie dokazovania písomným rozhodnutím o organizačnej
zmene zo dňa 01.08.2023 a neodročil pojednávanie za účelom jeho predloženia do súdneho spisu.

Tento návrh na dokazovanie nebol žalovaným uplatnený včas. Žalovaný totiž, ak by konal starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, tento návrh mohol a mal možnosť uplatniť skôr.
Napokon tento návrh na dokazovanie by vyžadoval aj nariadenie ďalšieho pojednávania. Žalovaný
neuviedol pritom ani žiadne okolnosti, ktoré mu bránili v predložení písomného rozhodnutia skôr. V tejto
súvislosti súd opätovne zdôrazňuje, že žalobkyňa už v žalobe a následnom písomnom vyjadrení zo

dňa 23.09.2024 spochybňovala existenciu daného písomného rozhodnutia o organizačnej zmene. Teda
spornosť existencie písomného rozhodnutia o organizačnej zmene musela byť žalovanému od začiatku
zjavná. Preto keď súd vo svojom predbežnom právnom posúdení konštatoval spornosť tejto skutočnosti,
neuviedol žiadnu pre strany novú a prekvapivú informáciu.

23. Zároveň súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané ani splnenie ponukovej povinnosti

žalovaného. Ani v tomto prípade žalovaný neuniesol svoj dôkazné bremeno. Žalobkyňa už v žalobe
nesúhlasila s tvrdením žalovaného uvedeným vo výpovedi o tom, že nemá pre ňu žiadnu vhodnú prácu
a uviedla, že žalovaný disponoval voľnými pracovnými miestami. Žalobkyňa pritom poukázala na to,
že žalovaný na pracovnom portáli profesia.sk inzeroval ponuku na prácu na pozícii vedúcej predajne
a asistenta predaja v prevádzkach „Kilovka“ v Spišskej Novej Vsi. Uvedeným došlo zo strany žalobkyne

k označeniu konkrétnych pracovných miest, ktoré mali byť voľné a jej ponúknuté. Zároveň žalobkyňa aj
vo svojom vyjadrení zo dňa 23.09.2024 celkom jednoznačne označila konkrétne pracovné miesto, ktoré
malo byť voľné v prevádzke Kilovka na Zimnej 54 v D. E. F., t.j. v mieste výkonu jej práce dohodnutom
podľa pracovnej zmluvy, v deň, kedy jej bola doručovaná výpoveď, a to pracovné miesto asistent
predaja. V dôsledku uvedeného bolo v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/138/2012

na žalovanom, aby preukázal, že žalobkyňou označené pracovné miesto asistenta predaja a miesto
vedúcej predajne ku dňu doručenia výpovede žalobkyni nebolo voľné. Žalovaný však uvedené v konaní
nepreukázal. Súd teda v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalovaného o tom, že v čase dania
výpovede žalobkyni nemal voľné miesto asistenta predaja a vedúcej predajne v dohodnutom mieste
výkonu práce, konštatuje nesplnenie ponukovej povinnosti žalovaného podľa § 63 ods. 2 Zákonníka

práce. Uvedené má tiež za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného
výpoveďou doručenou dňa 09.12.2023.

24. Právna zástupkyňa žalovaného za účelom preukázania neexistencie voľného pracovného miesta
a neprijímania ďalších zamestnancov v čase dania výpovede navrhla vypočuť žalovaného a navrhla

tiež vyžiadať sumár o zamestnancoch žalovaného od Sociálnej poisťovne odo dňa dania výpovede,
z ktorého by bolo zrejmé, že žalovaný neprijal žiadnych zamestnancov. Tieto návrhy súd nepripustil
atedanavrhovanédôkazysúdnevykonal.Dokazovanievýsluchomžalovanéhosúdnepripustilzdôvodu,
že neboli splnené zákonné podmienky na jeho vykonanie. V zmysle § 195 CSP totiž výsluch
žalovaného slúži len ako podporný dôkaz a je možné ho vykonať iba v prípade, že danú skutočnosť

nemožno preukázať inými dôkazmi. Čo v danom prípade nebolo splnené. Neexistenciu voľného
pracovného miesta asistenta predaja a vedúcej predajne, ktoré označila a konkretizovala žalobkyňa
bolo totiž možné preukázať inak ako výsluchom žalovaného, a to napr. predložením pracovných zmlúv
zamestnancov žalovaného pracujúcich na uvedených pozíciách v danom čase a v danej prevádzke
mieste a predložením vtedy platnej organizačnej štruktúry žalovaného, z ktorej by vyplýval počet

predmetných pracovných pozícií u žalovaného v danom čase a v danej prevádzke. Vzhľadom na
uvedené je zároveň nesprávny názor právnej zástupkyne žalovaného, že sa nedá preukázať, čo nie
je. Uvedenými písomnými dôkazmi to totiž bolo možné. Rovnako podmienky na vykonanie výsluchom
žalovaného neboli splnené ani na preukázanie skutočnosti, že nezamestnal po daní výpovede žalobkyni
žiadnych ďalších zamestnancov. Aj túto skutočnosť bolo možné preukázať inak, napr. aj sumárom,

ktorý žiadala od súdu zabezpečiť právna zástupkyňa žalovaného. Dôkaz vyžiadaním uvedeného
sumáru od Sociálnej poisťovne súd však nevykonal z dôvodu uplatnenia sudcovskej koncentrácie,
keďže nebol uplatnený včas a vyžadoval odročenie pojednávania. Naviac súd v tejto súvislosti
uvádza, že išlo zároveň o neúčelný dôkaz. Skutočnosť, že žalovaný v čase od 09.12.2023 neprijal
nových zamestnancov nepreukazuje skutočnosť, že žalovaný dňa 09.12.2023 nedisponoval voľným

pracovným miesto asistenta predaja a/alebo vedúcej predajne. Súd ako neúčelný a nehospodárny
dôkaz vyhodnotil aj návrh žalovaného na zabezpečenie informácie od Sociálnej poisťovne o tom,
že žalovaný nemá žiadnych zamestnancov od mesiaca 05/2024. Pre účely tohto konania je totiž
rozhodné koho zamestnával, v akej štruktúre a či mal žalovaný voľné pracovné miesto ku dňu daniavýpovede žalobkyni, t.j. ku dňu 09.12.2023. Súd ako neúčelné napokon považoval aj dokazovanie
ohľadom skutočnosti, pre akú spoločnosť boli inzerované voľné miesta na portáli profesia.sk. Totiž ani
prípadné preukázanie skutočnosti, že inzeráty netýkali pracovných miest u žalovaného, nepostačovalo

na záver o unesení dôkazného bremena žalovaného o tom, že v čase dania výpovede žalobkyni nemal
voľnú pozíciu asistenta predaja resp. vedúcej predajne. Napokon z dôvodu neúčelnosti súd nevykonal
ani dokazovanie k preukázaniu uskutočnenia organizačnej zmeny u žalovaného, ktorá mala spočívať
v zrušení pracovnej pozície žalovanej, keďže uskutočnenie organizačnej zmeny nie je dôkazom o prijatí
rozhodnutia v písomnej forme. Žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie neexistencie voľného pracovného

miesta asistenta predaja a vedúcej predajne okrem tých, ktoré sú uvedené v úvode tohto odseku a ktoré
súd nevykonal z vyššie uvedených dôvodov, žalovaný v konaní nenavrhol vykonať.

25. V konaní súd zistil, že v prejednávanom prípade neboli splnené dva hmotnoprávne predpoklady pre
platnosť výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, a to: nebola preukázaná existencia
písomného rozhodnutia o organizačnej zmene a žalovaný si nesplnil svoju ponukovú povinnosť podľa §

63 ods. 2 Zákonníka práce. Pričom každý z týchto predpokladov samostatne má za následok neplatnosť
výpovede danej podľa 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a teda stačí na prijatie záveru o tom,
že skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného výpoveďou doručenou dňa 09.12.2023 je
neplatné.Pretoboloužneúčelnéanehospodárnezaoberaťsaďalšímžalobkyňounamietanýmdôvodom
neplatnosti výpovede, ktorou bola absencia podpisu osoby oprávnenej konať za žalovaného na výpovedi

– liste označenom Výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce. Preto súd z dôvodu neúčelnosti a hospodárnosti k tejto spornej skutočnosti nevykonal
ani navrhované dokazovanie výsluchom p. D. a p. E.. Teda skončenie pracovného pomeru žalobkyne
u žalovaného vykonané výpoveďou doručenou žalobkyni dňa 09.12.2023 je neplatné a vzhľadom na
oznámenie žalobkyne o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní, jej pracovný pomer u žalovaného

neskončil a naďalej trvá. Žalobkyňa výslovne oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní
priamo v podanej žalobe a toto oznámenie vyplýva aj zo skutočnosti, že okrem neplatnosti skončenia
pracovného pomeru si žalobkyňa voči žalovanému uplatnila aj nárok na náhradu mzdy od 01.03.2024
do dňa, kedy jej žalovaný umožní pracovať.

26. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v časti o určenie neplatnosti skončenie pracovného pomeru
žalobkyne u žalovaného vykonané výpoveďou doručenou žalobkyni dňa 09.12.2023 vyhovel.

27. Súd žalobu v časti o určenie, že pracovný pomer žalobkyne trvá, zamietol, a to pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu na takomto určení. V tejto časti totiž ide o žalobu o určenie, či tu právo

je alebo nie je podľa § 137 písm. c) CSP, ktorej podmienkou procesnej prípustnosti je existencia
naliehavého právneho záujmu, nakoľko možnosť podať žalobu na takéto určenie z osobitného predpisu
nevyplýva (z osobitného predpisu, a to § 77 Zákonníka práce vyplýva iba možnosť podať žalobu
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru).

28. Žaloba o určenie, že pracovný pomer u žalovaného aj naďalej trvá, vzhľadom na znenie § 79
Zákonníka práce, nemá žiadny zmysel a význam. Vychádzajúc z ustanovenia §79 ods. 1, vety prvej
Zákonníka práce („ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď“ ... „a ak zamestnanec
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa
nekončí...“), rozsudok súdu, ktorým bolo právoplatne určené, že skončenie pracovného pomeru

žalujúceho zamestnanca, ktorý po doručení výpovede zamestnávateľovi oznámil, že trvá na tom,
aby tento ho naďalej zamestnával, bez ďalšieho má za následok, že pracovný pomer žalujúceho
zamestnanca u tohto zamestnávateľa nekončí, a to bez potreby túto skutočnosť osobitne konštatovať
vo výroku rozhodnutia. Z uvedeného teda vyplýva, že popri rozhodnutí o určení, že sporné skončenie
pracovného pomeru výpoveďou je neplatné, ktorým sa odstránil stav právnej neistoty a právneho

postavenia žalobkyne, nemôže byť daný naliehavý právny záujem na potrebe samostatne vo výroku
rozsudku súdu konštatovať, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného aj naďalej trvá. Takýto výrok
vzhľadom na uvedenú zákonnú úpravu Zákonníka práce je preto nadbytočný.

29. Keďže predmetom konania bola žaloba jednak o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru,

o určenie, že pracovný pomer trvá, ako aj o priznanie náhrady mzdy, súd mal za to, že v záujme
hospodárnosti konania je dôvodné rozhodnúť najskôr o prvých dvoch uplatnených nárokoch, keď
predpokladom pre rozhodovanie o nároku na náhradu mzdy je právoplatné rozhodnutie o platnosti alebo
neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Teda sú tu dôvody na vydanie čiastočného rozsudku, keďžetieto uplatnené procesné nároky sa v priebehu konania po vykonanom dokazovaní stali nespornými.
Totiž skutkový stav potrebný na rozhodnutie o týchto nárokov bol po vykonaní dokazovania dostatočne
preukázaný.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého „ak súd rozhoduje
čiastočným rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým
rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch.“ V súlade s týmto citovaným ustanovením bude
teda o nároku na náhradu trov konania rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa vyčerpá celý predmet tohto

konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).