Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 8, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 42T/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123012257
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1123012257.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 08.januára 2025 v Bratislave

r o z h o d o l :

obžalovaný P. Y. P. N. W. : nar. XX.XX.XXXX v F. na D. D., N., trvale bytom D. XX, XXXX
R., N., zamestnaný

u z n á v a s a z a v i n n é h o, že

obžalovaný dňa 03. októbra 2021 v čase okolo 02.00 hod. v Bratislave na Ventúrskej ulici č. 1 v
priestoroch podniku Trafo, najskôr bezdôvodne fyzicky napadol poškodeného N. Q. a to tak, že ho
obvinený chytil zozadu pod krk, do páky a hodil ho na zem, následkom čoho si poškodený udrel hlavu a
chrbát, čím mu spôsobil narazenie krčnej chrbtice s následným rozvojom cervikraniálneho syndrómu,
ktoré si vyžiadalo vyšetrenie s ďalšou ambulantnou, respektíve domácou liečbou, s dĺžkou liečby a
potrebnej práceneschopnosti štrnásť dní, a následne obvinený pristúpil k poškodenému H. N. a tohto
bezdôvodne silno udrel päsťou do oblasti ľavého oka, čím mu spôsobil zranenia ťažkého charakteru

a to dislokovanú trieštivú zlomeninu prednej, bočnej, mediálnej steny a stropu maxilárnej dutiny
so zlomeninou spodnej hrany a bočnej steny očnice so sekundárnou pneumoorbitou (prítomnosťou
vzduchu v očnici), exoftalmom (vytlačením oka smerom dopredu) a maxilárnym hematosínusom
(prítomnosťou krvi v čeľustnej prínosovej dutine) tiež vľavo a kontúziu (narazenie) ľavého oka s
pretrvávajúcim edémom terčíka zrakového nervu, s dĺžkou liečby 56 dní, pre ktoré bol poškodený H. N.
vyšetrený, od 03.októbra 2021 do 06.októbra 2021 hospitalizovaný, dňa 04.októbra 2021 operovaný, s
ďalšou ambulantnou liečbou, s dĺžkou liečby a práceneschopnosti 56 dní, s obmedzením na obvyklom
spôsobe života okrem hospitalizácie a operácie, prvé dva týždne odkázanosťou na starostlivosť inou

osobou, nutnosťou zotrvávať v kľudovom režime, užívať analgetiká, antibiotiká, jesť približne štyri - šesť
týždňov kašovitú stravu.

-2- 42T/20/2023

T e d a

-dopustil sa fyzicky verejne a na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti a výtržnosti tým, že
napadol iného
-dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví

č í m s p á c h a lprečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v súbehu so zločinom ublíženia na
zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a
za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024, § 41 ods. 1 Trestného zákona na
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 1, 2 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody sa mu podmienečne odkladá
a súčasne sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním s určením v skúšobnej dobe v trvaní
4 (štyri) roky.

Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024 sa obžalovanému ukladá

trest zákazu pobytu v Bratislave I, mestská časť Staré Mesto na 3 (tri) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá nahradiť poškodeným:

-Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava-mestská časť Petržalka 851 04,

IČO: 35 937 874 škodu vo výške 3 085,20 eur (tritisícosemdesiatpäť eur dvadsať centov),
-Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka č. 31, Bratislava, číslo účtu: Y., VS 9009222000,
ŠS 45 škodu vo výške 4 506 eur (štyritisícpäťstošesť eur),
-N. Q., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom Bratislava, M. č. XXXX/X škodu vo
výške 454 eur (štyristopäťdesiatštyri eur),

-H. N., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U. R. č. XXX, F. R. škodu vo výške 3 513 eur (tritisícpäťsto
eur).

Podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze
nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodeným

-Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35
937 874 škodu vo výške 3 085,20 eur (tritisícosemdesiatpäť eur dvadsať centov),

-3- 42T/20/2023

-Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, Záhradnícka č. 31, Bratislava, číslo účtu: Y XXXX XXXX XXXX

XXXX XXXX, KS 4016, VS 9009222000, ŠS 45 škodu vo výške 4 506 eur (štyritisícpäťstošesť eur),

-N. Q., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom Bratislava, M. č. XXXX/X škodu vo výške 454 eur
(štyristopäťdesiatštyri eur),

- H. N., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U. R. č. XXX, F. R. škodu vo výške 3 513 eur (tritisícpäťsto
eur).

Podľa § 51 ods. 4 písm. h/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu

sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného
konania, výsluchom svedkov a zároveň poškodených H. N., N. Q., prečítal a oboznámil ostatné listinné
dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a

ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.Podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku (ďalej Tr. por.) v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné
pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného

konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom obžaloba bola obžalovanému riadne
doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, alebo ak sa predvolanie na
hlavné pojednávanie považuje za doručené podľa § 66 ods. 3 alebo 4, aj keď sa o
ňom obžalovaný nedozvedel, a z toho dôvodu jemu ustanovený obhajca bol o hlavnom pojednávaní
riadne upovedomený, obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby,

pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom
vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie
vyšetrovaniaaleboskrátenéhovyšetrovania,obžalovanýbolnamožnosťvykonaťhlavnépojednávaniev
jehoneprítomnostiupozornený,obhajcaobžalovaného,ktorýjepozbavenýspôsobilostinaprávneúkony
alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu
obžalovaného.

Podľa § 252 ods. 3 Tr. por. hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je
vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje
trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov. To neplatí, ak obžalovaný výslovne
odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo

v jeho neprítomnosti.

Obžalobu obžalovaný prevzal dňa 23.marca 2024. Predvolanie, ktoré mu bolo preložené aj s
ustanoveniami podľa § 252 ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 120 ods. 2 Tr.por. - viď č. l. 578-579 mu bolo
preložené do jazyka nemeckého - č. l. 583-591 a osobne prevzal dňa 11.novembra 2024.

-4- 42T/20/2023

Na hlavné pojednávanie, ktoré bolo nariadené na deň 08.januára 2025 sa neustanovil. Svoju osobnú
neúčasť neospravedlnil žiadnym spôsobom (e-mailom, faxom, poštou, telefonicky ...). O svojej osobnej
neúčasti nepredložil žiadny doklad, ktorý by mu bránil osobne sa zúčastniť predmetného hlavného

pojednávania.
Z výsledku lustrácie v ZVJS, ktoré súd vykonal dňa 08.januára 2025 mal preukázané, že obžalovaný v
predmetný deň nebol vo väzbe alebo vo výkone trestu.

Pokiaľ ide o hlavné pojednávanie, ktoré je ťažiskom a vyvrcholením procesu dokazovania, toto možno

vykonať v neprítomnosti obžalovaného za splnenia podmienok obsiahnutých v ustanovení § 252 Tr. por.

Vzhľadom na vyššie uvedené, že do úvahy neprichádzali podmienky vylučujúce vykonanie hlavného
pojednávania v neprítomnosti obžalovaného - § 252 ods. 3, 4 Tr. por. súd v danom prípade
mal za to, že prejednaním veci na hlavnom pojednávaní i v neprítomnosti obžalovaného sa dosiahne

cieľ, resp. účel trestného konania, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 1 o predmete zákona, t. j. zákonným
postupom náležite sa zistí trestný čin a spravodlivo rozhodne o treste, pri rešpektovaní základných práv
a slobôd fyzických osôb.

Súd vykonal dokazovanie v takej kvalite, ktorá vylúčila dôvodné pochybnosti rozsahu nevyhnutom

pre spravodlivé rozhodnutie. Naviac v predmetnej veci na hlavnom pojednávaní bol osobne prítomný
obhajca obžalovaného.

Tým, že sa obžalovaný neustanovil osobne na hlavné pojednávanie i napriek upozorneniu, že súd
vykoná hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti jeho práva v súlade s ustanoveniami Trestného

poriadku, ale ani Ústavy Slovenskej republiky porušené neboli.

Zákonodarca práve novelizáciou Trestného poriadku - účinnou od 1. septembra 2011 rozšíril možnosť
vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného dokonca zvýšením hornej hranice trestnej
sadzby - kde tiež mal za to, že nejde o obmedzovanie práv obžalovaného, keďže naďalej sa

predpokladala jeho vedomá neprítomnosť na hlavnom pojednávaní a dokonca ostatnom novelou
Trestného zákona č. 40/2024 Z.z. - upravil ustanovenie § 252 ods. 2 písm. a/ Tr.por. a to v tom smere
- že konanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného je možné - i v tom prípade - ak sa
predvolanie na hlavné pojednávanie považuje za doručené podľa § 66 ods. 3 alebo 4, aj keď sa o ňomobžalovaný nedozvedel, a toho dôvodu jemu ustanovený obhajca bol o hlavnom pojednávaní riadne
upovedomený.

Obžalovaný bol vypočutý v prípravnom konaní v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, dodržané
boli ustanovenia o začatí trestného stíhania a uznesenie o vznesení obvinenia mu bolo riadne
a včas doručené a zo strany súdu mu bola doručená obžaloba a včas a riadne predvolanie na
hlavné pojednávanie - a súčasne boli splnené podmienky, že nebol prítomný žiadna zo skutočností
vyplývajúcich z ustanovenia - § 252 ods. 3, ods. 4 Tr. por. - nie je prekážka nevykonania

hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného.

Obžalovaný sa na stanovený termín hlavného pojednávania na deň 08.január 2025 nedostavil. Za
takéhoto stavu postupoval súd v súlade so zákonom - keď vykonal hlavné

-5- 42T/20/2023

pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nakoľko na takýto postup boli splnené podmienky všetky
vyžadované ustanovením § 252 ods. 2 Tr.por.

Skutkový stav veci

Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že nemá problém s alkoholom a ani drogami.
Vypovedal, že dňa 03.októbra 2021 pricestoval na Slovensko, cestoval sám, jeho cieľom bolo stretnutie
s priateľmi v podniku Trafo v Bratislave. Slovensko opustil dňa 03.októbra 2021 okolo 03:00 hod.

V podniku Trafo bol podľa výpovede asi 15 minút. Pri vstupe do predmetného zariadenia stretol
kamaráta, chceli ísť spoločne k baru, všimol si, že pred ním stál podľa jeho výpovede povedomý muž,
ktorý v pravej ruke držal sklenenú fľašu a kričal na neho po slovensky. Predmetného muža sprevádzali
ďalší dvaja muži. Jeden muž do neho strčil, takže takmer spadol, bezprostredne pred ním stál muž,
ktorý držal v pravej ruke sklenenú fľašu, ktorú hodil smerom ku nemu, fľaša sa ho dotkla. Podarilo sa

mu však uhnúť nabok.
Následne si všimol, ako muž, ktorý stál napravo sa ho pokúšal udrieť päsťami do hlavy, predmetnému
útoku sa mu podarilo vyhnúť - ale mal z predmetného odreniny na pravej strane krku. Keďže ho títo traja
muži napadli bezdôvodne, mal za to, že sa musel brániť. Preto zovrel pravú ruku v päsť a udrel smerom
k mužovi, ktorý pred tým, hodil jeho smerom fľašu. Bol to muž, ktorý stál uprostred. Predmetného muža

neudrel päsťou do tváre cielene. Videl však, ako všetci traja muži v dôsledku predmetného úderu padli
na zem. On však úder dal len mužovi, ktorý bol uprostred.
On žiadnu osobu nevzal do zveráku a nezhodil na zem. Keď sa ubránil okamžite opustil podnik a odišiel
domov. Muža, ktorého udrel nevedel uviesť, či zranil.
Zároveň vypovedal, že predmetné osoby pozná z jedného incidentu, ktoré bolo v Bratislave, v mestskej

časti Staré mesto a to v lete 2021 - na ulici pred podnikom Havana, sa ho muž, ktorý po ňom hodil fľašu
sa ho pokúsil podraziť, aby spadol. Bezprostredne po tom, ho asi päť mužov kopalo nohami. Vtedy utrpel
niekoľko pomliaždením - nebol ošetrený lekárom.

Svedok a zároveň poškodený N. Q. po celý čas dokazovania vypovedal, že spoločne s poškodeným

ako i svedkyňami boli na diskotéke v podniku Trafo v Bratislave. On spoločne s poškodeným Jozefom
Rákom boli pri bare a svedkyne tancovali. Ako tam stáli prišiel k nemu obžalovaný - zozadu ho chytil pod
krk, hodil ho o zem. Následne obžalovaný udrel poškodeného H. N. do tváre. Následne volali políciu, ako
i sanitku, lebo poškodený H. N. mal prerezanú lícnu kosť v dôsledku čoho bol ústavne hospitalizovaný.
Pred tým ako ho obžalovaný fyzicky napadol ho neregistroval.

Obžalovaného nikdy pred tým nevidel, udrel ho bez slova

Svedok a zároveň poškodený H. N.Á. po celý čas dokazovania vypovedal, že keď bol pri bare a sedel
na stoličke - vedľa neho stál N. Q. (poškodený) a z druhej strany osoba pod menom G.. Poškodený
N. Q. tiež sedel najprv na stoličke, ale potom sa postavil vedľa neho - z dôvodu, že ho otravoval jeden

Rakúšan. Zrazu ku nim vbehli asi dvaja - obžalovaný chytil N. a to od chrbta za hlavu, ako keby do
páky a hodil ho na zem. On sa postavil, aby ho chytil, pomohol mu a zrazu dostal od obžalovaného do
tváre päsťou, na ľavú lícnu kosť, až ako keby padol o bar ramenom. G. tam len stál a nič neurobil.-6- 42T/20/2023

Obžalovaného nikdy pred tým nevidel, udrel ho bez slova. On ani jeho kamaráti (poškodený a svedkyne)

vypovedal, že sa nechodia zabávať do mesta, to bola taká situácia, že išli.

Z prečítanej svedeckej výpovede svedkyne G. N. mal súd preukázané, že i ona bola spoločne s
poškodenými ako i so svedkyňou Q. X. v podniku Trafo v Bratislave. V podniku Trafo i poškodení sedeli
za barom a ona ako si svedkyňa Q. X. tancovali. Videla ako keby on - obžalovaný, brata stiahol na zem

a brat padol na chrbát. Na to sa jej muž postavil zo stoličky (H.) ani nemal šancu nejako zareagovať a
hneď od toho obžalovaného dostal ranu do tváre. Kamarátka zbierala brata zo zeme. N. sa postavila
pred obžalovaného, dostala ranu do brucha a potom obžalovaný s kamarátmi začali utekať z miesta.

Svedkyňa Q. X., rod. Č. - výpoveď, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná - vypovedala, že i
ona bola v podniku Trafo v Bratislave. Chalani boli pri bare a baby tancovali. Potom videla na zemi ležať

N., H. ju stiahol, vychádzali von, páchatelia utiekli. Videla ako obžalovaný udrel H. do tváre päsťou, toto
videla dobre. Myslela si, že to bol jeden úder. Oni tancovali asi dva metre od chalanov, obžalovaného
si pred tým nevšimla, až keď napadol H..

V predmetnej veci súd poukazuje na kamerový záznam, z ktorého na základe analýzy bolo riadne

viditeľné - ako páchateľ (obžalovaný) zozadu pristúpil k osobe N. Q. (poškodenému) a to tohto za krk
stiahol na zem.
Následne vidieť strkanicu a fyzický útok po ktorej páchateľ (obžalovaný) zovretou pravou rukou udrie
poškodeného do oblasti tváre - na čo poškodený (H. N.) urobí pár krokov vzad a oprie sa o bar. Bola
pri ňom žena.

V rámci rekognície obaja poškodení ako i svedkyne Q. X., rod. Č. a G. N. z fotoalbumu opoznali
jednoznačne obžalovaného ako páchateľa predmetného skutku.

V predmetnej veci bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie chirurgia, ktorý vypracoval znalecký posudok vo vzťahu k obom poškodeným.

Pravdivosť tvrdení predmetných svedkov, ktorí boli vo veci vypočutí - bolo potrebné posudzovať i z
hľadiska a zistení, či títo majú motív uvádzať nepravdu a obžalovanému škodiť.

Toto súd vo vzťahu k predmetným svedkom nezistil. Všetci svedkovia, ktorí boli v
predmetnej veci vypočutí zhodne vypovedali, že osobu obžalovaného pred spáchaním predmetného
skutku nepoznali vôbec. Naviac vypovedali zhodne, že do obdobných zariadení v minulosti nechodili -
lebo to nebol spôsob ich zábavy. Preto v tejto časti súd neuveril výpovedi obžalovaného, ktorý vo veci
vypovedal, že predmetných poškodených poznal z minulosti - a to konkrétne v lete

2021 a to z incidentu pred podnikom Havana (Bratislava). O predmetnom vypovedal len obžalovaný a
iné dôkazy v spise založené neboli - pretože sám obžalovaný vypovedal, že i keď mal zranenia, keďže
bol napadnutý lekárske ošetrenie nevyhľadal.

-7- 42T/20/2023

Taktiež na rozdiel od výpovede obžalovaného svedkovia nepotvrdili, že niektorý z
nich (poškodených) do smeru kde bol obžalovaný hodil fľašu - ktorá sa ho mala len dotknúť pretože
sa uhol nabok. Taktiež nebolo preukázané, že muž, ktorý stál napravo (viac ho neidentifikoval) sa
ho pokúšal udrieť päsťami do hlavy a že z predmetného mal len odreniny na pravej strane krku a

že on bol napadnutý troma mužmi. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že bol to práve
obžalovaný, ktorý po predmetnom incidente z miesta ušiel - nedal sa ošetriť - keby mal nejaké zranenia.
Predmetnú vec neohlásil pracovníkom súkromnej bezpečnostnej služby, ktorí tu boli, ale naopak boli
to práve poškodení - ktorí o napadnutí ihneď informovali pracovníkov súkromnej bezpečnostnej služby
predmetného zariadenia a tiež zavolali ohľadom predmetných zranení zdravotnú pomoc.

Tiež nebolo preukázané, že keď bol napadnutý predmetnými osobami, že sa musel brániť a že preto
zovrel pravú ruku v päsť a udrel smerom k mužovi, ktorý pred tým jeho smerom hodil fľašu a že on
predmetného muža neudrel päsťou do tváre cielene. V tomto smere naopak ďalšia časť jeho výpovedeje v úplnej iracionalite - kedy vypovedal, že videl ako všetci traja muži v dôsledku predmetného úderu
padli na zem a i keď on ako vypovedal, dal len úder mužovi, ktorý bol uprostred.

Naopak ako súd už vyššie rozviedol výpovede predmetných poškodených boli logické, zrozumiteľné,
presvedčivé, vierohodné, nemeniace sa - pretože predmetné potvrdené bolo i
výpoveďami svedkýň ako i mechanizmom a spôsobom zranení - na základe znaleckého posudku. I
samotná rekognícia potvrdila, zo strany svedkov, že títo zhodne poukázali na osobu obžalovaného,
ktorého opoznali. Naviac súd vo veci poukazuje na kamerový záznam.

Súd preto im prisúdil rozhodujúcu dôkaznú silu, dostatočnú na preukázanie viny obžalovaného práve s
predmetnými vyššie rozvedenými podpornými dôkazmi.

V súvislosti s výpoveďami predmetných svedkov nemožno neopomenúť, že svedok na rozdiel od
obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu a preto logicky a právne vždy musí platiť
prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu kým nie je preukázaný opak.

V predmetnej veci obhajoba a výpoveď obžalovaného ani pri výraznej snahe, nepreukázal, že by
svedkovia počas dokazovania vypovedali nepravdu o podstatných okolnostiach a nezistil ani relevantný
motív svedkov na krivé obvinenie obžalovaného.

Je pochopiteľné, že obžalovaný popiera spáchanie skutku a využíva tak svoje zákonné právo, hoci aj
beztrestne klamať. Výpoveď obžalovaného musí súd vždy posudzovať s rešpektom a s ohľadom aj na to,
že môže uvádzať nepravdu a tú prezentovať ako jedinú pravdu - svoju. Preto je vždy v prioritnom záujme
obžalovaného predložiť súdu svoje alibi a tak dodať svojimi vyjadreniam „punc“ úplnej pravdivosti.

Pokiaľ obhajoba dávala súdu za to, že tento má aplikovať zásadu „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach
v prospech obžalovaného) - súd predmetné nezdieľal.

Súd poukazuje, že vo vzťahu k obžalovanému - jeho výpovedi - je táto výpoveď osamotená - pretože
vo vzťahu k obžalovanému - z jeho strany neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili jeho

tvrdenia, ktoré vypovedal.

-8- 42T/20/2023

V danom prípade ako už súd uviedol - boli zabezpečené dôkazy, ktoré práve výpoveď poškodených
riadne podporili a preukázali tak, že predmetní svedkovia vypovedali pravdivo.

Súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti, pravdivosti a vierohodnosti a to každý
jednotlivo,alezároveňvichsúhrne.Prihodnotenívýpovedísvedkasúdskúma,čijelogická,čisasvedok

neodchyľuje od svojej predchádzajúcej výpovede, pričom v prípade odchýlok musí zisťovať, prečo k nim
vo výpovedi svedka dochádza.

Len v prípade, že výpoveď svedka má slúžiť ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného,
bez ďalších podporných dôkazov (odborné vyjadrenie, znalecký posudok, výpovede svedkov, listinné

dôkazy), musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a
zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený.

V danom prípade tomu však tak nebolo (k dispozícii boli i iné zabezpečené dôkazy, ktoré vyššie
rozviedol) a nevznikla tzv. „dôkazná núdza“ - a preto nemusela sa aplikovať zásada „in dubio pro reo“ -

vyplývajúca z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr.por. - použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti,
ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých
dostupných dôkazov, ktoré môžu
reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu
veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Preukázanie takto zisteného skutkového stavu veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu tohto
trestného činu, i jeho konkrétne následné spáchanie boli teda na hlavnom pojednávaní jednoznačne
preukázané vyššie uvedenými dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia týchto dôkazov týkajúcichsa skutkového zistenia predmetného trestného činu dospel súd k záveru, že skutok sa stal a že ho
spáchal obžalovaný a to tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

K právnej kvalifikácii

Pri právnom hodnotení súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím protiprávnym konaním naplnil
zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/

Tr.zák. v súbehu so zločinom ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. v štádiu pokusu podľa §
14 ods. 1 Tr.zák. - pretože obžalovaný sa dopustil fyzicky verejne a na mieste verejnosti prístupnom
hrubej neslušnosti a výtržnosti tým, že napadol poškodených a zároveň sa dopustil konania, ktoré
bezprostredne smerovalo ku spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví vo vzťahu k poškodenému H. N..

Pokiaľ išlo o miesto - zariadenie Trafo v Bratislave išlo o miesto verejnosti prístupné - podľa wikipédie je

to legendárny hudobný klub v podzemí v centre Bratislavy. Štýlový priestor s dvoma barmi, najlepšími
DJs, skvelými kokteilami ale hlavne s tými najlepšími parties.
Z uvedeného tak vyplýva, že je to miesto kde má prístup široký okruh ľudí individuálne neurčených a
kde sa tiež zdržiava viac ľudí a to za účelom zábavy.

-9- 42T/20/2023

Predmetné bolo preukázané i samotným kamerovým záznamom, z ktorého vyplynulo, že v predmetnom

podniku sa nachádzal veľký počet ľudí, ktorí prišiel za účelom zábavy a relaxu.

Obžalovaný svojím správaním vo vzťahu k obom poškodeným sa dopustil ako hrubej neslušnosti tak
i výtržnosti.

Spôsobsprávaniaobžalovaného bolvrozporesozásadamislušnéhosprávaniavoblastimedziľudských
vzťahoch a hrubo, vo zvýšenej miere ho narušil. Zároveň naviac bol spôsobený i v násilnom - fyzickom
konaní zo strany obžalovaného. V tomto smere súd poukazuje na samotný kontext predmetnej situácie,
keď obžalovaný ako vyplynulo z dokazovania bez zjavnej príčiny predmetné protiprávne konanie vyvolal
vo vzťahu k poškodeným.

Zo strany obžalovaného išlo naviac o fyzický útok, ktorý bol spáchaný verejne (§ 122
ods. 2 písm. b/ Tr.zák.).

Vo vzťahu k otázke závažnosti tohto spáchaného činu (prečinu) bolo potrebné uviesť, že súd posudzoval

jeho stupeň, resp. mieru, ktorá vyplýva z § 10 ods. 2 Tr.zák., pričom konkrétne zistenia v tejto otázke
mali význam pre záver súdu o tom, že išlo v danom prípade o prečin a nie o iný delikt, pre ktorý by nebolo
potrebné vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť. Súd mal za to, že v danom prípade boli naplnené
nielen formálne znaky predmetného prečinu, ale tiež bol naplnený aj požadovaný konkrétny stupeň
závažnosti prečinu. Súd sa riadil kritériami, ktoré sú taxatívne upravené v § 10 ods. 2 Tr.zák. a z nich súd

vychádzal pri hodnotení konkrétnej závažnosti činu. Súd v danom prípade rešpektoval aj požiadavku,
že skutočnosti spadajúce pod kritériá určuje závažnosť činu je potrebné hodnotiť vo svojom súhrne bez
toho, aby sa niektorej pripisoval väčší či menší význam (má sa na mysli hľadisko, aby význam jednej
nebol preceňovaný alebo podceňovaný na úkor alebo v prospech druhej). Dokazovanie a okolnosti
preukazujúcich mieru (stupeň) závažnosti prečinu v zmysle § 10 ods. 2 Tr.zák. je pri prečine obligatórne

(uznesenie Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne, zo dňa 03.03.2008, sp.zn. 4 To/2/2008, publikované
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 3/2008, pod č. 23).

Pri prečinoch nemá pre určenie konkrétnej závažnosti činu z hľadiska vyvodzovania trestnoprávnej
zodpovednosti podstatný význam to, aká trestná sadzba je v osobitnej časti Trestného zákona

ustanovená pri tej, ktorej skutkovej podstate prečinu. Samotná skutková podstata prečinu totiž určuje
jeho typovú závažnosť, t.j. táto je daná už tým, že boli naplnené všetky formálne znaky konkrétnej
skutkovej podstaty trestného činu posudzovaného ako prečin (typová závažnosť je vyjadrená ajskutkovými podstatami zločinov, resp. obzvlášť závažných zločinov, avšak pri nich je skúmanie
konkrétnej závažnosti cez kritériá uvedené v § 10 ods. 2 Tr.zák. vylúčené).

V rámci úvah o tom, či konkrétny čin, ktorý napĺňa formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu,
dosahuje vyššiu než nepatrnú závažnosť, je teda potrebné zisťovať, či na základe kritérií upravených v §
10 ods. 2 Tr.zák., ide o čin, ktorý zásadným spôsobom sa vymyká prípadom, ktorým príslušná skutková
podstata poskytuje trestnopráv-

-10- 42T/20/2023

nu ochranu a to v tom smere, či sa na základe konkrétnych skutočností závažnosť činu znižuje až na
nepatrnú úroveň.

V danom prípade vo vzťahu k predmetnému žalovanému prečinu o takýto prípad rozhodne nejde, keďže

vychádzajúc práve z kritérií upravených v § 10 ods. 2 Tr.zák. v ich súhrne, nemožno učiniť záver o tom,
že by konkrétna závažnosť činu nezodpovedala typovej závažnosti vyjadrenej už samotnou základnou
skutkovou podstatou stíhaného prečinu. Spôsob vykonania vo vzťahu k predmetnému žalovanému
skutku - kedy obžalovaný nerešpektoval zásady slušného správania na verejnosti a práve svojím
i fyzickým konaním vo vzťahu k poškodeným sa výrazným spôsobom dotkli verejného poriadku

ako hodnoty, ktorá už presahuje individuálne záujmy jednotlivcov. V danom prípade išlo zo strany
obžalovaného o napadnutie dvoch poškodených a to bez toho, aby mu predmetní poškodení dali na
predmetné konanie príčinu. Zo strany obžalovaného išlo o aktívne konanie - t.j. fyzicky napadol oboch
poškodených na mieste - kde bolo viacero ľudí a išlo o miesto kde sa idú ľudí zrelaxovať, ako to
v danom prípade - poškodení spoločne s osobami, ktorými boli prítomní sa išli zabaviť - keďže bol

víkend. Práve svojím protiprávnym konaním obžalovaný narušil priebeh zábavy i v samotnom zariadení
- pretože na miesto ako vypovedali poškodení a vyššie uvedení svedkovia - prišli pracovníci súkromnej
bezpečnostnej služby predmetného zariadenia obžalovaného chytili a pustili von. Naviac v tomto smere
poukazuje na kamerový záznam - ktorý poukázal na chaotickú situáciu, ktorá spôsobila, že predmetní
zákazníci podniku boli z takéhoto správania pobúrení. Toto protiprávne konanie obžalovaného bolo

charakteru, že vzbudilo obavy o bezpečnosť zdravia poškodených. Zo strany obžalovaného nešlo len o
bežné napadnutie. I keď vo vzťahu k poškodenému H. N. konanie obžalovaného bolo kvalifikované ako i
pokus ťažkého ublíženia za zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. vo
vzťahu k poškodenému N. Q. - predmetným fyzickým napadnutím obžalovaným mu tiež boli spôsobené
zranenia - a to že tým, že obžalovaný poškodeného chytil zozadu za krk - do páky a hodil na zem - v

dôsledku predmetného tento si udrel hlavu a chrbát a bolo mu tak spôsobené narazenie krčnej chrbtice
s následným rozvojom cervikraniálneho syndrómu - ktoré si vyžiadalo ambulantné vyšetrenie, následne
i domácu liečbu. I znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia - predmetné zranenie hodnotil, že i keď
išlo o zranenie ľahkého charakteru - toto zodpovedalo spôsobu mechanizmu, aký predmetný poškodený
uvádzal. Nešlo tak len o bežné napadnutie - pretože ako dokazovaním bolo preukázané, následne po

útoku na poškodeného N. Q. zaútočil fyzicky na druhého poškodeného H. N.. Obžalovaný tak neupustil
od útoku - keď napadol jednu osobu a musel vidieť, čo predmetným útokom spôsobil, ale naopak zaútočil
fyzicky na ďalšiu osobu. Nielen intenzita útoku vo vzťahu k poškodenému H. N. bola značná - ale i
intenzita útoku zo strany obžalovaného i vo vzťahu k obžalovanému N. Q. bola neprimeraná a to i s
prihliadnutím na dobu predmetnej liečby, následok, ktorý bol spôsobený tomuto poškodenému, ako i

obmedzenosť obvyklého spôsobu jeho života. Predmetné útoky z jeho strany boli v priebehu niekoľkých
minút. Zaútočil na dve osoby. Predmetné oba útoky boli značne intenzívne a preto súd toto konanie
posúdil vo vzťahu k obžalovanému i ako prečin výtržníctvo. Išlo teda o vyššiu než nepatrnú závažnosť
činu.

Vo vzťahu k poškodenému H. N. - predmetným protiprávnym konaním obžalovaný ako súd vyššie
rozviedol sa dopustil protiprávneho konania, ktoré bezprostred-

-11- 42T/20/2023

ne smerovalo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák.Objektomžalovanéhotrestnéhočinuboloľudskézdravieapredmetomútokubolživýčlovek-poškodený
H. N.. Obžalovaný poškodeného napadol spôsobom, že mu ublížil na zdraví.
Tým, že tohto bezdôvodne silno udrel päsťou do oblasti ľavého oka mu spôsobil dislokovanú trieštivú

zlomeninu prednej, bočnej, mediálnej steny a stropu maxilárnej dutiny so zlomeninou spodnej hrany
a bočnej steny očnice so sekundárnou pneumoorbitou (prítomnosťou vzduchu v očnici), exoftalmom
(vytlačeníokasmeromdopredu)amaxilárnymhematosínusom(prítomnosťoukrvivčeľustnejprínosovej
dutine) tiež vľavo, kontúziu ( narazenie) ľavého oka s pretrvávajúcim edémom terčíka zrakového nervu.

Predmetné zranenie, ktoré mu bolo spôsobené zodpovedalo spôsobe mechanizmu o ktorom vypovedal
poškodený. U poškodeného išlo o zranenie ťažkého charakteru, ktoré si vyžiadalo ústavnú hospitalizáciu
od 03.októbra 2021 do 06.októbra 2021, dňa 04.októbra 2021 bol operovaný - kde mu bola vykonaná
repozícia a fixácia zlomeniny čeľuste vľavo, nútený bol tak zostávať v kľudovom režime, užívať
analgetiká, antibiotiká, jesť minimálne štyri - šesť týždňov kašovitú stravu. Prvé dva týždne bol
odkázaný na starostlivosť druhej osoby - nákup, príprava jedla, činnosti v domácnosti. Pooperačná

liečba prebiehala ambulantne, absolvoval viacero kontrol u stomatochirurga ako i u očného lekára.
Na prehliadke dňa 30.novembra 2021 keď bol vyšetrovaný na ambulancii u znalca, ktorý vypracoval
znalecký posudok tento objektívnym vyšetrením nezistil nepravidelnosti tváre, mal však za to, že ľavé
oko nedokázal úplne zavrieť - bolo mu vidieť očné bielko a poškodený mal hypestézie oblasti pod ľavým
okom.

Ako bolo konštatované - vo vzťahu k poškodenému došlo k závažnému narušeniu orgánu - oka.
Predmetné zdravotné následky boli vysokej intenzity, bolestivé. Následky, ktoré boli predmetným útokom
obžalovaného spôsobené boli síce liečiteľné, ale komplikované a dlhodobejšie. Predmetná doba liečby a
práceneschopnosti bola stanovená na 56 dní - čo bola i adekvátna doba liečby a práceneschopnosti pre

vzniknuté zranenie. Znamenalo to tak výrazné obmedzenie v obvyklom spôsobe života. Išlo o poruchu
zdravia trvajúcu dlhší čas.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa obžalovaný dopustil skutkov ako plne trestne zodpovedný subjekt,
konajúci minimálne v nepriamom úmysle (eventuálny úmysel) v súlade s ustanovením § 15 písm. b/

Tr.zák. - obžalovaný si totiž musel byť vedomý, že miesto kde zasiahol poškodeného (tvárová časť tela)
- išlo o miesto, kde sa nachádzajú významné orgány človeka - a teda musel si byť vedomý toho, že
môže spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a bol s tým uzrozumený. Naviac predmetný útok dokonal päsťou.

Obžalovaný uskutočnil konanie opísané tak ako je uvedené v skutkovej vete žalovaného trestného

činu (subjektívna stránka), ktoré však neviedol k spôsobenému následku, ktorý táto skutková podstata
trestného činu predpokladá, avšak úmysel obžalovaného (subjektívna stránka) smeroval k spôsobeniu
ťažkej ujmy na zdraví poškodeného. Z hľadiska úmyslu ako to súd vyššie konštatoval - spôsobiť ťažkú
ujmu na zdraví stačilo zistenie, že obžalovaný vedel, že svojím konaním môže spôsobiť ťažší následok
a bol s tým uzrozumený. Takéto uzrozumenie bolo možné vyvodiť zo spôsobu

-12- 42T/20/2023

vykonania útoku, jeho intenzity, ktorá bola vysoká (pretože predmetné zranenia poškodenému boli
spôsobené jedným úderom) ako i z toho, aké nebezpečenstvo pre poškodeného z útoku hrozilo - § 14

Tr.zák. - trestný čin bol tak dokonaný v štádiu pokusu (NS č. R II/1965).
Čo sa týkalo úmyslu vo vzťahu k prečinu výtržníctvo tu úmysel súd hodnotil ako priamy podľa § 15 písm.
a/ Tr.zák.

K druhu trestu a výroku o treste a náhrade škody

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 2 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr.zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného
činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na
úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech, ak tomu nebránia majetkové

alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenie škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy poškodených trestným činom ako aj osôb, ktoré

boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr.zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr.zák. základným
vodidlom pri určovaní druhu testu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení - uložený trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti

a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Teraz žalovaný skutok bol dokonaný dňa 03.októbra 2021.

Rozsudok v predmetnej veci bol vyhlásený dňa 08.januára 2024.
-13- 42T/20/2023

Priposudzovanítrestnostiaprávnejkvalifikáciekonaniaobžalovanéhoprihliadolnaustanovenie§2ods.
1 Tr.zák. účinného od 06.augusta 2024, v ktorom je ustanovená časová pôsobnosť Trestného zákona.

Ustanovenia o časovej pôsobnosti sa použijú tak na skoršie zákony obsahujúce trestné hmotnoprávne
normy, ako aj na neskoršie zákony, meniace alebo doplňujúce Trestný zákon a rovnako aj zákony
samostatné, ako obsahujú trestnú hmotnoprávnu normu.

Súd teda vzal do úvahy to, že pri posudzovaní trestnosti činu páchateľa, sa konkrétny trestný čin musí

najskôr podriadiť pod súhrn všetkých do úvahy prichádzajúcich trestnoprávnych noriem účinných v čase
spáchania trestného činu, lebo trestnosť činu sa posudzuje podľa času jeho spáchania. Až následne
súd posudzuje použitie neskôr účinnej právnej úpravy, ktorá je páchateľa (obžalovaného) priaznivejšia
vtedy, ak jej ustanovenia posudzované ako celok poskytujú obžalovanému priaznivejší výsledok než
skorší zákon.

Trestný zákon účinný od 06.augusta 2024 je pre obžalovaného priaznivejší ako Trestný zákon účinný
do 05.augusta 2024 a to z pohľadu zmeny zákonom stanovej trestnej sadzby za stíhaný zločin a prečin,
ako i z pohľadu ďalších možných trestnoprávnych následkov vyplývajúcich z ustanovení všeobecnej
časti zákona.

To vyplýva i z judikatúry, podľa ktorej je potrebné hodnotiť starý a nový Trestný zákon tak z ustanovení
osobnej časti, ako aj so zreteľom na ustanovenie všeobecnej časti Trestného zákona (R 11/1991).

Závery na primeranosť a najmä zákonnosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný
stav veci a musia z neho vyplývať.

Súd vo veci musel prihliadať i na značnú spoločenskú nebezpečnosť. V poslednom období ide o
vysoko rozvinutú trestnú činnosť, a práve na potrebu riešiť predmetnú trestnú činnosť, kde páchatelia sa
dopúšťajú verejne ako i na verejnosti prístupnom ako hrubých neslušností, tak i fyzických útokov - tedanapadnutí osôb, ktoré nedali k útoku žiadnu zámienku a pri predmetných fyzických útokoch dochádza
často k ublíženiam na zdraví. Preto je potrebné v takýchto prípadoch, že súd mal za to, že skutok bol
tým, ktorý bol obžalovaným dokonaný takéto protiprávne konanie riadne sankcionovať.

Vo vzťahu k obžalovanému vzhliadol poľahčujúcu okolnosť - a to vedenie riadneho života - § 36 písm.
j/ Tr.zák. Ako bolo preukázané z výpovede obžalovaného tento má byť v riadnom pracovnom pomere -
samostatne zárobkovo činný ako inštalatér vo firme svojho brata. Jeho príjem, ako vypovedal činí okolo
1 800 eur. Má dve maloleté deti, je ženatý. Predmetné skutočnosti vyplynuli z výpovede obžalovaného

v prípravnom konaní.

Svojím protiprávnym konaním spáchal viac trestných činov (prečin a zločin) - § 37 písm.
h/ Tr.zák.

Iné poľahčujúce okolnosti (§ 36 Tr.zák.), ale ani priťažujúce okolnosti (§ 37 Tr.zák.) súd nezistil.

Základná trestná sadzba pri žalovanom trestnom čine - zločine je štyri roky až desať rokov a pri
predmetnom prečine - to bola sadzba - až na tri roky.

-14- 42T/20/2023

S prihliadnutím však na ostatnú novelu Trestného zákona účinnú od 06.augusta 2024 zákonodarca
zdôraznil prevahu záujmu spoločnosti na restoratívnej justícii a na nahradení škody poškodeným - a
práve i s prihliadnutím, že súd podľa § 51 ods. 1, veta prvá Tr.zák. mohol podmienečne odložiť výkon
trestu odňatia slobody neprevyšujúci štyri roky - ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho

správaním v skúšobnej dobe - neukladal trest odňatia slobody nepodmienečný.

Práve z vyššie uvedeného predmetného mal súd za to, že vo vzťahu k obžalovanému možno takýmto
spôsobom postupovať.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona a je ním určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchova k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na

ostatných členov spoločnosti).

Súd je povinný vo výmere uloženého trestu zohľadniť všetky okolnosti uvedené §
34 ods. 4 Tr.zák. osobu páchateľa je potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach - pričom nemožno
opomenúť možnosť jeho nápravy.

Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy
a závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach, pričom z hľadiska posúdenia
možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred

spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (R 23/1967), čo súd podrobne
rozviedol.

Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uložením
trestu poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov a

výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu treba zároveň vychádzať
zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov a to princípu zákonnosti trestu a z princípu
individualizácie trestu.

Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu), pričom

úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Pri vyhodnocovaní možnosti nápravy páchateľa, od ktorej sa odvíja záver, či pri ukladaní trestu má
prevládať represívna zložka trestu, ktorá sa pri ukladaní nepodmienečného trestu odňatia slobodyprejavuje dlhšou izoláciou páchateľa od spoločnosti, alebo má byť zvýraznená výchovná zložka trestu,
ktorej prejavom je ukladanie miernejšieho trestu, je nutné brať do úvahy i vplyv na prevýchovu páchateľa
ako i spôsob spáchania skutku.

I keď na jednej strane súd musel vyjadriť negatívne - charakter predmetnej trestnej činnosti, ktorý bol
obžalovaným dokonaný, na druhej strane osoba samotného obžalovaného dávajú záruku k tomu, že
v danom prípade bolo možné i napriek následku, ktorý bol obžalovaným spôsobený ukladanie trestu
odňatia slobody podmienečného s probačným

-15- 42T/20/2023

dohľadom na skúšobnú dobu a to i pri uplatnení, že trest by mal byť vždy dostatočne spôsobilý pôsobiť
i preventívne a odradiť iných od páchania obdobnej trestnej činnosti.

Obžalovanému súd uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky s podmienečným odkladom
probačného dohľadu na skúšobnú dobu v trvaní štyri roky.

Predmetné podmienečné odsúdenie s probačným dohľadom tak výrazným spôsobom prehĺbi výchovné
pôsobenietrestuuobžalovaného-pretožetentojeprávepodporenýpredmetnýmprobačnýmdohľadom.

Predmetnú kontrolu, pomoc či usmernenie v priebehu skúšobnej doby mu práve poskytne probačný
a mediačný úradník, ktorý bude vykonávať predmetný probačný dohľad nad obžalovaným počas
predmetnej skúšobnej doby probačného dohľadu.

Súd mal za to, že predmetné podmienečné odsúdenie s probačným dohľadom vo vzťahu k

obžalovanému vychádza z predpokladu, že už samo trestné stíhanie páchateľa (obžalovaného)
negatívne zhodnotenie jeho osoby a činu rozsudkom, hrozba budúceho eventuálneho výkonu trestu,
obmedzenia a podmienky týkajúce sa správania odsúdeného i prípadné výchovné pôsobenie toho, kto
vykonáva dohľad, môžu mať samy osebe z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie účinky, ktoré
má inak len výkon uloženého trestu.

Dĺžka skúšobnej doby probačného dohľadu bola súdom zohľadnená i skutočnosťou, že obžalovanému
súd uložil povinnosť nahradiť škodu poškodeným, ktorí si túto škodu riadne a včas uplatnili a ktorého
výška bola riadne dôkazmi poškodenými predložená.

Na posilnenie - práve nahradenia škody (viď i ustanovenie § 34 ods. 4 Tr.zák. - vyššie rozvedené)
obžalovanému uložiť povinnosť spočívajúcu v príkaze (§ 51 ods. 4 písm. d/ Tr.zák.) predmetnú škodu
poškodeným nahradiť.

Súd podľa § 287 ods. 1 Tr.por. uložil obžalovanému nahradiť poškodeným Všeobecná zdravotná

poisťovňa, a.s. škodu vo výške 3 085,20 eur (viď č. l. 53, 540-544), Sociálnej poisťovni vo výške 4 506,-
eur (viď č. l. 240-243) ako i poškodeným - N. Q. a H. N..
Výška predmených nárokov poškodených bola dokazovaním jednoznačne preukázaná.

Pokiaľ išlo o poškodených N. Q. a H. N.- títo si náhradu škody uplatnili vo výške, ako bolo vypracované

znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácie v rámci ním určeného bodového ohodnotenia.

Vo vzťahu k poškodenému N. Q. určil 20 bodov.

Vo vzťahu k poškodenému H. N. určil 155 bodov.

Podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov
-ods. 1/ pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnila ohodnotilo
v lekárskom posudku,

-ods. 2/ výška náhrady za bolesť sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej
-16- 42T/20/2023republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1 -
za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.,
-priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva SR bola v roku 2020 - 1 133 eur -

2 % - 22,66 eur - jeden bod.

-poškodený N. Q. - 20 bodov x 22, 66 eur = 453,20 eur - zaokrúhlene nahor - 454,- eur
-poškodený H. N. - 155 bodov x 22,66 eur = 3 512,30 eur - zaokrúhlene nahor - 3 513,- eur.

Vzhľadom ku charakteru predmetného skutku, spôsobu jeho spáchania - mal súd za to, že je potrebné
vo vzťahu k obžalovanému pôsobiť na jeho osobu, aby sa tento v súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom alebo iným odborníkom podrobil sociálnemu výcviku alebo inému výchovnému poradenstvu
(§ 51 ods. 4 písm. h/ Tr.zák.).

Predmetný sociálny výcvik, resp. iné výchovné poradenstvo by malo obžalovanému do budúcna

napomôcť k tomu, aby svoje správanie vedel ovládať, korigovať a vedel sa kontrolovať.

Predmetný skutok, ktorý bol násilného charakteru bol spôsobený v mestskej časti Bratislava I - na mieste
verejnosti prístupnom. Ako vyplynulo z výpovede obžalovaného predmetné podniky navštevoval (nielen
Trafo, ale i klub Havana - kde vypovedal, že tiež mal incident - i keď vypovedal, že ho mali obžalovaní

napadnúť - čo títo predmetnú skutočnosť nepotvrdili - keďže vypovedali, že osobu obžalovaného pred
spáchaním skutku vôbec nepoznali) - je v záujme ochrany spoločnosti na mieste ukladanie i trestu
zákazu pobytu v Bratislave I - mestskej časti Bratislava na dobu tri roky.
Predmetnýmtrestomuloženýmobžalovanémumutakzakázalpodobuvýkonu-tedatrirokysazdržiavať
v tomto obvode a to práve z dôvodu udržiavania verejného poriadku a súd ním zároveň sledoval

znemožniť obžalovanému opätovné páchanie trestnej činnosti. I keď ide o štátneho občana Rakúska
takýto druh trestu je možné uložiť i cudzincovi.

Z dôvodu, že obžalovaný je cudzincom - štátnym občanom Rakúska a súd v predmetnej
veci obžalovanému probačný dohľad - tu súd dáva do pozornosti zákon č. 533/2011 Z.z.

v znení neskorších právnych predpisov - zákon a o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá
trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej
únii - bolo možné uložiť predmetné povinnosti spočívajúce v príkaze, ktoré súd v rozsudku uložiť.

Predmetné povinnosti sú akceptovateľné i s prihliadnutím na vyššie uvedený zákon a je teda

možné, aby boli vykonané i v mieste obžalovaného domovského štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní
dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom
tunajšieho súdu.