Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 16, 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 36Cb/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123229898
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:6123229898.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu ČSOB

Poisťovňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO : 31 325 41 zastúpeného spoločnosťou
Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO : 47 239 921 proti žalovanému Stavebné bytové družstvo
občanov so sídlom v Pezinku, so sídlom Na Bielenisku 4, 902 01 Pezinok, IČO : 00 170 364 o zaplatenie
náhrady škody vo výške 11.546,49 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 4.329,-Eura a to všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov súdneho konania, o ktorej výške
bude rozhodnuté osobitným uznesením a ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému do troch dní od
právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 03.02.2023 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného
zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 11.546,49 euro s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho

konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril s Dominikou Svetlákovou poistnú zmluvu
DOMOSKOMPAKT-POISTENIEBUDOVY,DOMÁCNOSTIAZODPOVEDNOSTIZAŠKODU.Žalobca
sa zaviazal nahradiť škodu v prípade vzniku predvídanej škodovej udalosti. Dňa 02.05.2021 prišlo
ku škodovej udalosti - prasknutiu potrubia, čím prišlo k rozsiahlemu poškodeniu majetku poškodenej.
Šetrením bolo vylúčené, že by škoda bola spôsobená pretlakom vody v potrubí a teda príčinou
vzniku škody bola nedostatočná údržba potrubia. Žalobca nahradil pani Svetlákovej škodu v celkovej
výške 11.546,49 EUR. Žalobca je preto oprávnený požadovať náhradu škody v rozsahu, v ktorom

ju sám nahradil poškodenej, vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 11.546,49 EUR do 15 dní
odo dňa doručenia výzvy, avšak žalovaný do dnešného dňa neuhradil Žalobcovi škodu vo výške
11.546,49 EUR. V písomnom podaní zo dňa 29.03.2023 PZ žalobcu uviedol, že ochrana podľa
ustanovenia § 420a Občianskeho zákonníka ide tak ďaleko, že v tomto ustanovení dokonca chýba
protiprávnosť konania toho, kto za škodu zodpovedá. Stačí, že škoda bola spôsobená prevádzkovou
činnosťou niekoho, a to bez ohľadu na to, či spôsobenie škody bolo zavinené, alebo nie, ako aj bez
ohľadu na to, či pri spôsobení škody prevádzkovou činnosťou prevádzkovateľ činnosti porušil určitú

právom uloženú povinnosť, alebo nie. Na vznik zodpovednosti stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi
prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou. Kontroly poistných ventilov predložené
žalovaným však boli vykonávané až v čase po vzniku škodovej udalosti. Zo samotných podkladov
predložených Žalovaným vyplýva odporúčanie vykonávať kontrolu raz ročne, pričom aj pri kontrolevykonanej až po škodovej udalosti boli zistené nedostatky s odporúčaním vymeniť jednotlivé poistné
ventily. Z vyjadrenia vodárenskej spoločnosti jednoznačne vyplýva, že problém nastal pri ventiloch
v kotolni. Ak teda žalovaný nepreukázal liberačný dôvod, je preukázaný právny základ uplatneného

nároku. Podľa rozsudku Krajského súde v Bratislave 10Co/207/2015 zo dňa 12.05.2016 : „...podľa
§ 2 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, prevádzkou sa
rozumejú činnosti a prostriedky potrebné na pravidelné udržiavanie spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku v stave spôsobilom na ich riadne užívanie; za
prevádzku sa považujú aj povinné revízie technických zariadení podľa osobitného predpisu. Vzhľadom

na uvedené neobstojí argument odporcu, že správa bytov a nebytových priestorov nie je prevádzkovou
činnosťou ... právny status spoluvlastníctva spoločných častí a zariadení domu vlastníkov bytov a
nebytových priestorov neopodstatňuje absenciu jeho pasívnej legitimácie v konaní o náhradu škody.
Z platne uzatvorenej zmluvy o výkone správy vyplýva konkrétny účel výkonu správy odporcom, a
to s cieľom zabezpečenia nerušeného výkonu vlastníckych a užívacích práv k bytom a nebytovým
priestorom v objekte, preto ak výkon týchto práv v dôsledku vzniknutej škodovej udalosti bol narušený,

navrhovateľka sa legitímne domáhala svojho žalobného nároku voči odporcovi ako správcovi bytového
domu ... Spornou v posudzovanej veci je skutočnosť, či preukázateľne vzniknutá škoda bola spôsobená
prevádzkovou činnosťou odporcu (správcu). Činnosť, ktorá má prevádzkovú povahu v danom prípade
nepochybne súvisí so zabezpečením nerušeného výkonu vlastníckych a užívacích práv vlastníkov bytov
a nebytových priestorov spôsobom, že správca je povinný starať sa o bežnú údržbu a opravy spoločných

častí a zariadení domu, pričom bežnou údržbou a opravou sa rozumie taká, ktorá nevyžaduje stavebné
ohlásenie alebo stavebné povolenie v zmysle stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších
predpisov. Vzhľadom na to, že príčinou vzniku škody bola voda z vodovodných zariadení, ktorá
pochádzala z prasknutej prívodovej hadice na toalete v spoločných priestoroch, odporca bol povinný
vykonávať revízie technických zariadení v rámci zabezpečovania prevádzky a udržiavania spoločných

častí a zariadení domu, a preto odvolací súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa má za to, že škoda
vznikla navrhovateľke v priamej príčinnej súvislosti s okolnosťami, ktoré spočívajú vo výkone správy
bytového domu a preto zodpovedným za škodu je správca bytového domu, a to bez ohľadu na jeho
subjektívne zavinenie, keďže v konaní nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť, že škoda bola spôsobená
neodvrátiteľnouudalosťou(prasknutouhadicou)nemajúcoupôvodvprevádzkealebovlastnýmkonaním

poškodeného, čím neuniesol dôkazné bremeno priamo vyplývajúce z ustanovenia§ 420a ods. 3 OZ.“
Ustanovenie §420a predstavuje všeobecnú skutkovú podstatu objektívnej zodpovednosti a Žalobca
má za to, že v danom prípade sa nejedná o obdobnú, ale o totožnú právnu otázku ako tú riešenú v
citovanomsúdnomrozhodnutí.Žalobcapretopoukazujenazákladnýobsahprincípumateriálnejrovnosti
a princípu právneho štátu, ktorého obsahom je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú

otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Žalobca má za to, že
bolo povinnosťou Žalovaného udržiavať bytový dom v takom stave, aby poškodená mohla byt užívať
bez rušenia, pričom súčasťou tejto povinnosti je aj prevencia zásahu do majetkovej sféry poškodenej.
Výšku škody považuje Žalobca za preukázanú predloženými listinnými dôkazmi. V písomnom podaní
zo dňa 11.05.2023 PZ žalobcu uviedol, že ak žalovaný nepreukázal liberačný dôvod žalobca má za to,

že v zmysle argumentácie uvedenej v podanej žalobe žalobca jednoznačne preukázal právny základ
uplatneného nároku. Bolo povinnosťou žalovaného udržiavať bytový dom v takom stave, aby poškodená
mohla byt užívať bez rušenia, pričom súčasťou tejto povinnosti je aj prevencia zásahu do majetkovej
sféry poškodenej. Z predloženého listinného dôkazu vodárenskej spoločnosti jednoznačne vyplýva, že
problém nastal pri ventiloch v kotolni. Žalovaný však opomína skutočnosť, že primárnou úlohou správcu

bytového domu bolo umožnenie sústavného užívania bytových jednotiek vlastníkom bytov. Právo na
nerušené užívanie bolo škodovou udalosťou preukázateľne narušené, pričom toto nespochybňuje ani
žalovaný. Na pojednávaní dňa 26.06.2024 PZ žalobcu poukázal na citované rozhodnutie KS v Bratislave
10Co/207/2015, kde je zadefinovaná aj bežná údržba aj obdobný spôsobom porušenia povinnosti
odporcu. V písomnom podaní zo dňa 12.12.2024 PZ žalobcu uviedol, že zo svedectiev jednoznačne

vyplýva, že príčinou škody bol zlyhaný poistný ventil v kotolni. Tento ventil sa pravdepodobne otvoril
v dôsledku tlaku v systéme a následne sa nezatvoril, čo viedlo k masívnemu úniku vody a zatopeniu
kotolne. Vysoký tlak vody však nebol žiadnym spôsobom preukázaný. Tvrdenie svedka Ing. Miškerík
o nameraní aj 8 -9 barov v potrubí vonku je len dohad, nie o konkrétne merania vykonané v súvislosti
so škodovou udalosťou. BVS vo svojom stanovisku uviedla, že dodávka vody prebieha gravitačným

spôsobom, čo eliminuje možnosť výrazných tlakových výkyvov. Merania tlaku vykonané počas 24-
hodinového obdobia dosiahli maximálnu hodnotu 6,7 baru, čo je v súde s platnými normami. Príslušné
technické normy určujú, na aké hodnoty musí byť príslušné zariadenie pripravené, aby sa predišlo
poruchám a tým pádom aj vzniku škôd. V kotolni nebol nainštalovaný senzor na detekciu zatopenia,čo mohlo zamedziť rozsahu škody. Redukčné ventily boli inštalované až po havárii, čo naznačuje, že
systémneboladekvátneprispôsobenýnazvládnutievysokéhotlakuvpotrubí.Primárnouúlohousprávcu
bytového domu bolo umožnenie sústavného užívania bytových jednotiek vlastníkom bytov, vykonanie

bezpečnostných úprav v kotolni bola v skutočnosti práca na jeden deň a bolo ich možné vykonať bez
toho, aby to podliehalo osobitného povoleniu. Na pojednávaní dňa 16.04.2025 PZ žalobcu uviedol,
že aj vzhľadom na to, že stavba bola v čase poškodenia stále v záručnej lehote a vlastník má právo
na nerušené užívanie svojho bytu, ktoré mu má zabezpečiť aj žalovaný ako správca bytového domu.
Vlastník má tak právo na to, aby nedochádzalo k zásahom do jeho vlastníckeho práva a samotný

žalovaný má uplatniť v mene žalobcu nároky jednotlivého vlastníka bytu. Škoda vznikla v dôsledku javu,
ktorý nastal počas užívania, jediný kto mohol zabezpečiť riadne fungovanie všetkých zariadení bol práve
správca t.j. žalovaný, ktorý tak zodpovedá za vzniknutú ujmu.

2. V podaní zo dňa 21.02.2023 žalovaný uviedol, že žalovaný vykonáva správu bytov a nebytových
priestorov vrátane od 01.09.2020 bytového domu blok 343, „Mahulanka", č. 1,3,5, v Pezinku v súlade

so zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Bytový dom blok 343 má kotolňu, ktorej projektová dokumentácia bola zhotovená na základe požiadavky
spoločnosti Vencorp management, a.s. ako investora. Projektovú dokumentáciu vyhotovil Ing. Zoltán
Farkaš, autorizovaný stavebný inžinier. Podľa projektovej dokumentácie, bol do kotolne v predmetnom
bytovom dome na vodovodnú prípojku naprojektovaný VP3 (ventil poistný) DN32-PN10, otváracím

pretlakom 1000 kPa. Vykonávanie svojej činnosti s náležitou odbornou starostlivosťou preukazujeme
listinnými dôkazmi, a to kópiami listín protokol o odovzdaní a prevzatí bytového domu SO 03 a priľahlého
areálu v projekte Byty Záhrady, ul. Mahulanka č. 1, 3, 5, 902 01 Pezinok, kópia kolaudačných rozhodnutí,
správou o odbornej prehliadke a skúške (revízii) plynového zariadenia marec 2020 a potvrdeniami o
vykonaní preskúšania komína zo dňa 18.02.2020, správou o odbornej skúške plynového zariadenia

a potvrdenia o vykonaní čistenia a kontroly komína alebo dymovodu zo dňa 16.11.2022. Zo strany
žalovaného nebolo možné a nie je ani mysliteľné, aby predpokladal, že ktorékoľvek namontované
zariadenie, ventil, čidlo, resp. čokoľvek, čo bolo odborne a s maximálnou starostlivosťou a odbornosťou
namontované v bytovom dome, do bytového domu ako aj kotolne, môže byť vadné už od výroby. Ako
sa na mieste v čase mimoriadnej udalosti v kotolni zistilo, že potrubie, ktorou sa privádzala voda nebolo

prasknuté, čo konštatovali aj pracovníci, ktorý na mieste operatívne odčerpali vodu z kotolne a následne
po tomto zistení konštatovali, že vada mohla nastať jedine na VP, ktorý bol vymenený za nový. V
danom prípade sa jednalo o VP (ventil poistný SO 3), 10 bar, (viď. fotodokumentácia ), ktorý tam bol aj
pred výmenou inštalovaný odborne spôsobilou osobou v zmysle projektovej dokumentácie a následne
ako vadný, nahradený novým VP (ventil poistný SO 3) od výrobcu DUCO 1xl % K 889 kW 10 bar.

Taktiež v danom prípade poukazujeme na to, že žalovaný v žiadnom prípade nemohol predpokladať, že
predmetná porucha VP (ventil poistný) nastane a teda jeho poškodenie nie je možné žalovanému ani
klásť za vinu. V písomnom podaní zo dňa 26.04.2023 žalovaný uviedol, že bytový dom má kotolňu, ktorej
projektová dokumentácia bola zhotovená na základe požiadavky investora t.j. Vencorp management,
a.s.. V písomnom podaní zo dňa 23.04.2024 žalovaný uviedol, že podľa nekompletnej dokumentácie

žalobcu bolo uzavreté poistenie budovy a zodpovednosti za škodu DOMOS KOMPAKT a toto sa
podľa zmluvných dojednaní dojednáva pre prípad škody spôsobenej živelnou udalosťou vo forme úniku
vody, kvapaliny alebo pary z vodovodného zariadenia. Ak by žalobca preukázal, že išlo o spôsobenie
škody živelnou udalosťou vo forme úniku vody z vodovodného zariadenia, išlo by o jednoznačne o
škodu spôsobenú neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke. V žalobe žalobca uvádza

ako príčinu úniku vody prasknuté potrubie, neskôr odkazuje na problém s ventilom v kotolni. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu príčiny škody. Podľa časti A čl. 3 ods. I.1.4 písm.
j) zmluvných dojednaná okrem prípadov uvedených vo VPP-DK-2018 sa poistenie nevzťahuje ani na
škody a následné škody na predmete poistenia, ktoré vyplývajú a/alebo vznikli v príčinnej súvislosti s/so
chybami projektu, nedodržaním technologických postupov výstavby alebo montáže alebo nesprávnou

údržbou a/alebo opravou. Žalobca podľa vlastných záverov šetrenia spája vznik škody nie so živelnou
udalosťou, ale nedostatočnou údržbou potrubia. Ak žalobca dospel k takémuto záveru, ide o škodu,
ktorú mal v zmysle zmluvných dojednaní vylúčiť z poisteného plnenia. Z listu BVS, a.s. má vyplývať,
že problém nastal pri ventiloch v kotolni, z tohto listu však nie je preukázané príčiny vzniku škody,
ktorou má byť prasknutie potrubia, nedostatočná údržba potrubia a následne problém vo ventiloch.

Žalobca nedoložil žiadnu správu k šetreniu škodovej udalosti, žiadnu fotodokumentáciu ani iné materiály,
z ktorých by bola preukázaná príčina vzniku škody. Samotnú príčinu žalovaný nepozná a ani zo strany
žalobcunedošlokpodloženiužiadnychpodkladovpreukazujúcichtútopríčinu,pričompoudalostidošlok
preventívnej výmene poistného ventilu SO3. Správou domu je obstarávanie tovarov a služieb, ktorými sazabezpečuje údržba oprava spoločných častí bytového domu. Túto činnosť vykonáva správca povinne
v súčinnosti s vlastníkmi, ktorí rozhodujú o veciach týkajúcich sa sa spoločných častí domu a teda
majú povinnosť zúčastňovať sa sa na správe domu a povinnosť hlasovaním rozhodovať o všetkých

veciach, ktoré sa týkajú spoločných častí domu vrátane výberu dodávateľov. Prevádzkovou činnosťou
nie je rozhodovanie ale napĺňanie rozhodnutí vlastníkov, t.j. tieto vykonávať. Správou nie je ani samotný
výkon opráv, údržby spoločných častí, ale obstaranie služieb/tovaru na ich zabezpečenie na základe
rozhodnutia vlastníkov. Príčina úniku vody nebola žalobcom preukázaná, ak by išlo o živelnú udalosť
vo forme úniku vody, išlo by o neodvrátiteľnú udalosť nemajúcu pôvod v prevádzke. Ak by išlo o

nedostatočnú údržbu, išlo by o škodovú udalosť vylúčenú z poistenia. Skrytú vadu ventilu prípadne vadu
montáže, či údržby, ktorá na ventile existovala v čase ešte pred započatím správy žalovaným, škoda by
bolavyvolanáprávevdôsledkutakejtoskrytejvadyventilu.Žalovanýzačalvykonávaťsprávuspoločných
častí a zariadení bytového domu v druhej polovici roku 2020 a to v ich stave, v akom boli na začiatku
správy žalovanému ako správcovi odovzdané. Poistný ventil neprojektoval, neobjednával, nedodával,
neinštaloval ani nevyrábal žalovaný, teda nešlo by v prípade škody o jej pôvod v prevádzkovej činnosti

žalovaného. Záručná doba mala začať plynúť od momentu nadobudnutia vlastníckeho práva resp.
odovzdania predmetu prevodu, ku škodovej udalosti došlo 02.05.2021, vlastnícke právo k predmetu
prevodu nadobudla poškodená cca. 8 mesiacov predtým. Je zrejmé, že v čase škodovej udalosti trvala
záruk a developera k predmetu prevodu - bytu a spoluvlastníckym podielom k nemu prináležiacim.
Spoluvlastníci poverili výkonom funkcie kuriča a kuričskými prácami Ing. Ľuboša Miškierika LUMIS

KARPATY. Na pojednávaní dňa 26.06.2024 žalovaný uviedol, že žalobca uviedol ako príčinu vzniku
škody nedostatočnú údržbu, avšak táto nebola preukázaná, nebolo zdôvodnené v čom mala riadna
údržba spočívať. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Na pojednávaní dňa 04.12.2024 žalovaný
k listu BVS majúcemu vylúčiť vysoký tlak v potrubí dal do pozornosti, že merania bolo vykonané
24.6.2021 čiže vyše po 3 týždňoch po udalosti zatečenia, nie je zrejme kde sa meral tento tlak. Na

pojednávaní dňa 16.01.2025 žalovaný uviedol, že žalobca k žalobe nepredložil kompletnú zmluvnú
dokumentáciu a jej časti doložil až na námietku žalovaného po viac ako jednom roku, teda nepreukázal
vznik poistného vzťahu medzi ním a klientom. Žalobca tvrdenie, že príčinou škodovej udalosti bolo
prasknutie potrubia z dôvodu nedostatočnej údržby potrubia z predložených dôkazov nepreukázal.
Žalobca v priebehu súdneho konania nedoložil kompletnú dokumentáciu. ktorú sústredil v priebehu

vyšetrovania škodovej udalosti. Meranie tlaku vody priložené k listu BVS, a. s. bolo realizované dňa
24. - 25.6.2021, teda skoro dva mesiace po udalosti zo dňa 02.05.2021 a na neznámom mieste. Nie je
zrejmé, prečo by potenciálne vylúčenie vysokého tlaku vody v systéme malo preukazovať nedostatočnú
údržbu potrubia, ktorú súčasne žalobca nijako nepreukázal. Zásah v kotolni dňa 02.05.2021 a následná
montáž redukčných ventilov sa realizovali na objednávku a náklady developera bytového domu a bez

finančnej súčinnosti vlastníkov bytového domu, či žalovaného. Žalovaný plnil vo vzťahu ku kotolni všetky
svoje zákonné a zmluvné povinnosti, pričom išlo o kotolňu v záruke a v danom čase za funkčnosť
a bezvadnosť zodpovedá poškodenej predávajúci bytu a k nemu prislúchajúcich spoluvlastníckych
podielov okrem iného aj na kotolni, t. j. developer bytového domu, a teda zodpovedá aj za škodu
vzniknutú vadou zariadenia v záruke. Žalobca nepreukázal príčinu vzniku škody, Žalobca súčasne

predloženými dôkazmi nevylúčil existenciu vysokého tlaku v systéme v rozhodnom čase, pričom
nasvedčujúca existencia vysokého tlaku v systéme jednoznačne vylučuje zodpovednosť žalovaného.
Žalobcom predložené dôkazy, ktorými odôvodňuje výšku uplatneného nároku, nezodpovedajú sume,
ktorúsižalobcauplatnil.Žalobaznienasumu11.546,49€,prílohažaloby-kalkulácianákladovnaopravu
znie na sumu 11.433,67 €, Výzva na zaplatenie regresného nároku zo dňa 15.10.2021 a 3.10.2022

žalobca uviedol sumu 11.171,08 € a faktúry, príjmové doklady predložené žalobcom znejú spolu na
sumu 10.677,09 €. Na pojednávaní dňa 31.03.2025 žalovaný uviedol, že čo sa týka nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného ako správcu bytového domu v obdobnom súdnom spore, konajúci súd
Mestský súd Bratislava IV vo veci B2-7C/21/2022 vyslovil nasledovné: „žalovaný v tomto spore nie je
pasívne legitimovaným subjektom. Týmito sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom

dome... Uplatňovanie nároku na náhradu škody voči správcovi bytového domu nemá oporu v zákone. Ak
škoda žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s danými vadami bytového domu, nesú zodpovednosť za
škodu všetci spoluvlastníci, pretože ak by bol prípustný výklad, že zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla
z vád bytového domu sa prenáša na správcu bytového domu, došlo by k zbaveniu zodpovednosti za
škodu spoluvlastníkov spoločných časti bytového domu." Uvedené závery Mestského súdu Bratislava

IV je možné aplikovať aj na predmetný súdny spor. Mestský súd Bratislava IV taktiež poukazoval v
dotknutom konaní na ustanovenie § 8 ods. 5 zákona č. 182/1993, podľa ktorého správca zodpovedá
vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia
alebo nedostatočného plnenia svojich zákonných a zmluvných povinností. Žiadne takéto neplneniealebo nedostatočné plnenie povinností zo strany žalovaného nebolo v predmetnom súdnom konaní
preukázané. Taktiež, správca vykonáva správu bytového domu v mene vlastníkov bytového domu a na
ich účet, pričom právne úkony týkajúce sa bytového domu, spoločných častí a spoločných zariadení

bytového domu, či príslušenstva, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome.Vpredmetnejprávnejvecibytakpasívnevecnelegitimovanýmsubjektomvovzťahukpoškodenej
vlastníčke. resp. žalobcovi mali byť všetci vlastníci bytového domu ako spoluvlastníci spoločných
častí a zariadení bytového domu, ktorí by sa následne mohli domáhať regresného nároku najmä
voči developerovi bytového domu s poukazom na preukázané trvanie záruky poskytnutej poškodenej

vo vzťahu k predmetu kúpy zo strany developera bytového domu. V samotnej výzve na zaplatenie
regresného nároku zo dňa 15.10.2021 a 22.4.2022 žalobca svoj nárok odôvodňoval poukazom na §
415, § 420 ods. 1 a 2 zákona Občianskeho zákonníka a uviedol, že šetrením bolo zistené, že poistná
udalosť bola spôsobená zavinením žalovaného. Súčasne vo výzve na zaplatenie regresného nároku
zo dňa 3.10.2022 žalobca zase uviedol. že „príčinou musela byt' vada príslušného zariadenia (ventilu)",
napriek tomu však regresný nárok žalobca neuplatnil voči developerovi bytového domu. Žalovaný má

za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že príčinou udalosti z 2.5.2021 bol vysoký tlak vody v
potrubí. Developer bytového domu realizoval meranie s výsledkom zistenia enormného tlaku ešte v
období pred namontovaním redukčných ventilov, t. j. do 20.5.2021, kedy boli spoločnosťou ANTALÍK,
s. r. o. namontované redukčné ventily, ako vyplýva z faktúry č. 202100059. Technologické zariadenie
kotolne bolo v záruke poskytnutej poškodenej p. Svetlákovej developerom bytového domu spoločnosťou

VENCORP MANAGEMENT, a.s.. K prevodu vlastníckeho práva na poškodenú p. Svetlákovú došlo k
12.10.2020, pričom developer spoločnosť VENCORP MANAGEMENT, a.s. poskytovala záručnú dobu
odo dňa nadobudnutia vlastníctva v trvaní 24 mesiacov, okrem iného aj na technologické dodávky
a výrobky. Existenciu a trvanie záruky v čase 2.5.2021 potvrdili aj svedkovia Ing. M. Miškerík a Ing.
Ivan Benda - zástupcovia spoločnosti VENCORP MANAGEMENT, a.s. a taktiež preukázané konanie

developera, ktorý udalosť z 2.5.2021 riešil a znášal náklady na jej riešenie. Žalobca na preukázanie
časti' nároku v sume 1.000 € predložil kópiu príjmového pokladničného dokladu, ktorý však neobsahuje
ani číslo dokladu, ani dátum dokladu, ani kto ho vyhotovil, či ďalšie položky, ktoré majú byť v doklade
uvedené. Žalobca predložil faktúru č. 221014, YELLA interiér s.no., kde sa uvádza, že sa fakturuje okrem
iného za demontáž šatníku a výrobu poškodených dielov, avšak v zápisoch o škode na veciach zo dňa

21.6.2021 a 5.5.2021, ktoré predložil žalobca sa v zozname poškodeného majetku šatník nenachádza.
V zápise o škode majetku na veciach zo dňa 5.5.2021 bolo v prípade položky - koberec, koberec kruh
uvedená ako náhrada škody čistenie, avšak žalobca predložil faktúru č. VF12146132021, BONAMI.CZ,
a.s. na dodanie/nákup nového koberca, a to z dátumu 15.3.2021, t. j. takmer 2 mesiace pred udalosťou z
2.5.2021. Z kalkulácie nákladov na opravu predloženej žalobcom vyplýva, že suma pri položke podlaha

a 2x koberce, nezodpovedá podkladom predloženým žalobcom. V prípade položky - rohožka, dvere,
zárubne vnútorné, náklady na odvlhčovač, nie sú tieto doložené žiadnym podkladom/dokladom zo
strany žalobcu. Žalobca predložil faktúru č. 2021121 na „Montáž dverí vchodových protipožiarnych a
do kopky protipožiarnych podľa cp plne hladké falcové s príslušenstvom", z čoho vyplýva, že došlo
k montáži nových dverí, avšak podľa Zápisu o škode z 5.5.2021 mala náhradu škody predstavovať

oprava. Vlastníkom spoločných častí a zariadení bytového domu, t. j. aj kotolne sú vlastníci bytového
domu a títo sú zodpovední z vlastníctva týchto spoločných častí a zariadení bytového domu, vlastníci
bytovéhodomusúsúčasneprevádzkovateľomkotolne,pričomvlastnícibytovéhodomurozhodli,žesina
prevádzkovanie - obsluhu kotolne zazmluvnia SZČO: Ing. Ľuboš Miškerík LUMIS KARPATY. Žalovaný
tak v rámci svojej činnosti uskutočnil všetky potrebné úkony, pričom má jednoznačne za to že akýkoľvek

výsledok obstaranej služby, nemôže ísť na zodpovednosť žalovaného. Zo zodpovednosti za škodu
spôsobenú v dôsledku spoločného majetku zodpovedajú vlastníci bytového domu. Správca bytového
domu by nemal žiadne takéto možnosti, nakoľko so zazmluvneným dodávateľom nemá žiadny zmluvný
vzťah, dokonca ani neovplyvňuje, kto ním bude a pod. Rovnaká paralela platí aj pre existenciu právneho
vzťahu vyplývajúceho zo záruky. Správca bytového domu nemá s developerom žiaden zmluvný vzťah,

na základe ktorého by mohol uplatňovať nároky súvisiace so stavom kotolne, v dôsledku ktorého by
vznikla škoda. Tvrdenie svedka Ivana Bendu, že „ ľudia sa sťažovali, že správca zabudol podpísať
poistnú zmluvu" nevychádza zo skutočného stavu. Správca bytového domu je pri uzatváraní zmlúv,
vrátane poistných, viazaný kvalifikovaným rozhodnutím vlastníkov bytového domu, vlastníci bytového
domu rozhodujú to tom, či, ako, kde a za akých podmienok uzatvoria poistenie bytového domu. Vlastníci

bytového domu nedospeli k rozhodnutiu ohľadom poistenia spoločného majetku. Na pojednávaní dňa
16.04.2025 žalovaný uviedol, že vecne pasívne legitimovanými sú jednotliví vlastníci bytov, ktorí sú
spoluvlastníkmi spoločných zariadení a spoločných častí bytového domu a ktorí zodpovedajú za škodu
vzniknutú jednotlivým vlastníkom bytov z týchto spoločných častí a spoločných zariadení. Žalovaný akosprávca nevykonával úpravy a údržbu ale len ich zabezpečil pomocou tretej osoby ako to odhlasujú
vlastníci bytov a nebytových priestorov. Podľa samotného vyjadrenia PZ žalobcu by si mal správca
uplatniť vady u developera, z čoho vyplýva, že vecne pasívne legitimovaným by nemal byť správca.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín Poistná zmluva č. 8511076577,
Všeobecné poistné podmienky - DOMOS KOMPAKT - 2018 VPP-DK-2018, DOMOS KOMPAKT
kalkulačný list, potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy, Zmluvné dojednania - DOMOS KOMPAKT -
2018, Hlásenie škodovej udalosti č. 2105030057, Zápis o škode na veciach zo dňa 05.05.2021,

Zápis o škode na veciach zo dňa 21.06.2021 po doobhliadke, faktúra č. 2100788, faktúra č. 221014,
faktúra č. 2021122, faktúra č. 2021123, faktúra č. 2021121, faktúra č. VF1214613202, list BVS,a.s.
zo dňa 28.06.2021, výpis z účtu ČSOB poisťovňa, list žalobcu žalovanému zo dňa 15.10.2021 s
doručenkou, list žalobcu žalovanému zo dňa 22.04.2022 s doručenkou, list žalobcu žalovanému zo
dňa 03.10.2022 s doručenkou, Zmluva o výkone správy, faktúra č. 202100064, faktúra č. 202100059,
Zákazka VP Plynoservis, Výpis z LV č. 11946, Zmluva č. B01/SO 03, Zmluva č. B03/SO 03, rozhodnutie

OÚ Pezinok V 3370/2020 zo dňa 12.10.2020, Dodatok č. 1 k Zmluve o prevode č. B03/SO 03,
protokol o odovzdaní a prevzatí bytového domu SO 03 a priľahlého areálu v projekte Byty Záhrady,
ul. Mahulanka č. 1, 3, 5, 902 01 Pezinok, kolaudačné rozhodnutie č. Zn.:5/73-kol/1447-2011/2020
zo dňa 27.05.2020, kolaudačné rozhodnutie č. Zn.:5/76kol/1270-36578/2019-20 zo dňa 11.02.2020,
kolaudačné rozhodnutie č. Zn. : 5/73-kol/1241-38272/2020 zo dňa 05.05.2020, kolaudačné rozhodnutie

číslo: OU-PK-OSZP-2020/01058 zo dňa 04.05.2020, správy o odbornej prehliadke a skúške (revízii)
plynového zariadenia v zmysle vyhl. č. 508/2009 Zb. z dátumom vykonania prehliadky marec 2020,
zápis č. 1/2020Ant., zápis o vpustení plynu a odvzdušneného plynovodu, Správa o odbornej prehliadke
a odbornej skúške vyhradeného technického zariadenia - elektrického zo dňa 16.03.2020, Potvrdenie o
vykonaní preskúšania komína zo dňa 18.02.2020, Protokol o odbornej prehliadke plynového spotrebiča

zo dňa 30.04.2021, potvrdenie o vykonaní čistenia a kontroly komína alebo dymovodu zo dňa
06.12.2021, Správa o odbornej skúške plynového zariadenia, potvrdenie o vykonaní čistenia a kontroly
komína alebo dymovodu zo dňa 16.11.2022, Odborná prehliadka TNS, Odborná prehliadka TNS,
Odborná prehliadka TNS, Odborná prehliadka TNS, Potvrdenie o vykonaní čistenia a kontroly komína
alebo dymovodu, 2×čiernobiela fotografia formátu A4, vzor kúpnej zmluvy na byty v bytovom dome súp.

č. 6485 Mahulanka 1, 3, 5 v Pezinku, kópia „Mandátnej zmluvy" zo dňa 01.02.2021, STN 69 0012,
strana 7, časť „Pojištné zařízeni“, Skúšobný test TNS a STN 690012 na meno Ľuboš Miškerík, zo dňa
22.11.2018 a to všetko v kópiách, výsluchom svedkov Juraj Kašička, Ing. Ľuboš Miškerík, Ivan Antalík,
Vladimír Pastucha, Ing. Marian Miškerík a Ing. Ivan Benda tieto vyhodnotil podľa svojej úvahy a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a po takto vykonanom dokazovaní

ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom : Z Poistnej zmluvy č. 8511076577 v spojení s DOMOS
KOMPAKT kalkulačný list a potvrdením o uzavretí poistnej zmluvy má súd preukázané uzavretie zmluvy
medzi žalobcom a Dominikou Svetlákovou, predmetom ktorej bol záväzok Svetlákovej platiť pravidelne
peňažnú sumu peňažnú sumu vo výške 72,96 eura a záväzok žalobcu zaplatiť Svetlákovej v prípade
poškodenia budovy v časti bytu č. 3 na 0. poschodí, Mahulanka 3, Pezinok skolaudovanej v roku

2020, ako aj záväzok Svetlákovej platiť pravidelne peňažnú sumu peňažnú sumu vo výške 49,41 eura
a záväzok žalobcu zaplatiť Svetlákovej v prípade poškodenia domácnosti bytu č. 3 na 0. poschodí,
Mahulanka 3, Pezinok a súčasne záväzok Svetlákovej platiť pravidelne peňažnú sumu peňažnú sumu
vo výške 17,-eur a záväzok žalobcu zaplatiť za Svetlákovú ak táto spôsobí škodu v súvislosti s užívaním
bytu č. 3 na 0. poschodí, Mahulanka 3, Pezinok, keď ročné poistné je po zľave a pripočítaní dane

97,56 eura. Výška poistnej sumy je 15.000,-eur. Podľa Zmluvných dojednaní - DOMOS KOMPAKT -
2018 časť A poistenie budov čl. 3 ods. I.1.4 písm. j) okrem prípadov uvedených vo VPP-DK-2018 sa
poistenie nevzťahuje ani na škody a následné škody na predmete poistenia, ktoré vyplývajú a/alebo
vznikli v príčinnej súvislosti s/so chybami projektu, nedodržaním technologických postupov výstavby
alebomontážealebonesprávnouúdržboua/aleboopravou.ZHláseniaškodovejudalostič.2105030057

má súd preukázané oznámenie Dominikou Svetlákovou žalobcovi, že dňa 02.05.2021 o 5:00 hod. sa
nadránom zobudili a v celom byte mali vodu, voda išla z kotolne. poškodené boli parkety a vstavané
skrine, kuchynská linka a nábytok a koberce. Zo Zápisu o škode na veciach zo dňa 05.05.2021 má
súd preukázané spísanie listiny pracovníkom žalobcu a to súpisu poškodeného majetku z udalosti dňa
02.05.2021, ktorý zahŕňa v chodbe napučanú podlahu a navlhnuté steny zospodu, v obývacej izbe s

kuchyňou navlhnutá podlahu a navlhnuté steny, vchodové dvere do bytu sa odliepa fólia zospodu, dvere
do pivničnej kobky navlhnuté napučané zospodu, navlhnutý koberec v obývacej izbe a kuchyni. Ako
príčiny a dej vzniku škody je uvedené prepúšťanie poistného ventilu a voda vytopila byt poškodenej,
voda bola na podlahe v celom byte. Zo Zápisu o škode na veciach zo dňa 21.06.2021 po doobhliadke másúd preukázané spísanie listiny pracovníkom žalobcu a to súpisu poškodeného majetku z udalosti dňa
02.05.2021, ktorý zahŕňa obkladový bol kuchynskej linky malý, obkladový bol kuchynskej linky veľký,
dvierka kuchynskej linky malé, dvierka kuchynskej linky veľké, dvere na kuchynskú linku farby nentol,

dvere na kuchynskú linku 2 farby nentol, obkladový bol kuchynskej linky veľký sedy, obkladový bol
kuchynskej linky veľký farba dub. Ako príčiny a dej vzniku škody je uvedené prepúšťanie poistného
ventilu a voda vytopila byt poškodenej, voda bola na podlahe v celom byte. Z príjmového pokladničného
dokladu má súd preukázané, že Dominika Svetlákova zaplatila Antónii Tykovej sumu 1000,-eur za
podnájom od 02.05. do 29.10.2021. Z faktúry č. 2100788 má súd preukázané, že spoločnosť SVET

DREVA, s.r.o. žiadala od Dominiky Svetlákovej sumu 2196,41 eura za položenie podlahy v rozsahu 52
m2 s dátumom dodania 08.10.2021. Z faktúry č. 221014 má súd preukázané, že spoločnosť ZELLA
interiér, s.r.o. žiadala od Dominiky Svetlákovej sumu 3444,-eur za demontáž kuchynskej linky, šatníka,
obkladov, výrobu poškodených dielov a následnú montáž s dátumom dodania 09.08.2021. Z faktúra
č. 2021122 má súd preukázané, že spoločnosť STEFHOLZ s.r.o. žiadala od Dominiky Svetlákovej
sumu 377,28 eura za opravné práce po vytopení podľa cp 2021051801 a to oškriabanie starej omietky,

penetrácia, sadrovanie a maľovanie s dátumom dodania 06.10.2021. Z faktúry č. 2021123 má súd
preukázané, že spoločnosť STEFHOLZ s.r.o. žiadala od Dominiky Svetlákovej sumu 1568,30 eura za
montážne práce cp 210039 demntáž podlahy, demontáž líšt, montáž podlahy do stromčeka, montáž
soklových líšt s dátumom dodania 06.10.2021. Z faktúry č. 2021121 má súd preukázané, že spoločnosť
STEFHOLZ s.r.o. žiadala od Dominiky Svetlákovej sumu 1994,40 eura za montáž dverí vchodových

protipožiarnychadokobkyprotipožiarnychspríslušenstvomsdátumomdodania06.10.2021.Zfaktúryč.
VF1214613202 má súd preukázané, že spoločnosť BONAMI.CZ s.r.o. žiadala od Dominiky Svetlákovej
sumu 0,-eura za dodávku koberca po predchádzajúcej platbe zálohy 96,70 eura s dátumom dodania
15.03.2021. Z listu BVS,a.s. zo dňa 28.06.2021 v spojení s protokolom z merania a diagramom merania
má súd preukázané oznámenie BVS, a.s., že nepriznáva zodpovednosť za haváriu kotolne na adrese

Mahulanka 3, 902 01 Pezinok z dôvodu, že tlak vody v potrubí zodpovedá výške hladiny vo vodojeme,
ktorá je nastavená tak, aby spĺňala zákonom stanovené normy a preto nie je možné, aby bol dosiahnutý
väčší tlak a spôsobil škodu, pričom v zmysle protokolu a diagramu je maximálna hodnota aktuálne
nameraného tlaku v potrubí 6,713 bar a spĺňa normu. Dňa 24.06.2021 bolo nameraných najviac 6,713
bar. Z výpisu z účtu ČSOB poisťovňa má súd preukázané zaplatenie sumy 5000,-eur dňa 28.06.

Dominike Svetlákovej, zaplatenie sumy 377,28 eur dňa 19.10. spoločnosti STEFHOLZ s.r.o., zaplatenie
sumy 1568,30 eur dňa 19.10. spoločnosti STEFHOLZ s.r.o., zaplatenie sumy 375, 41 eura dňa 28.06.
Dominike Svetlákovej, zaplatenie sumy 2231,10 eura dňa 28.06. Dominike Svetlákovej. Z listu žalobcu
žalovanému zo dňa 15.10.2021 s doručenkou má súd preukázané vykonanie výzvy na žalovaného
na zaplatenie sumy 11.171,08 eura do 15 dní od doručenia výzvy ako regresného nároku za poistnú

udalosť zo dňa 02.05.2021 so sumami vyplatenými Dominike Svetlákovej 1.590,89 eura na poistenie
domácnosti a 9.580,39 eura na poistenie stavby, všetko spolu 11.171,08 eura. Pretlak vody v systému
bol na základe vyjadrenia BVS vylúčený, podľa hlásenia poisteného poistná udalosť bola spôsobená
správcom. Z listu žalobcu žalovanému zo dňa 22.04.2022 s doručenkou má súd preukázané vykonanie
výzvy na žalovaného na zaplatenie sumy 345,41 eura do 15 dní od doručenia výzvy vzhľadom na poistnú

udalosť zo dňa 02.05.2021 a vyplatením súm 1.590,89 eura na poistenie domácnosti a 9.580,39 eura
na poistenie stavby Dominike Svetlákovej. Z listu žalobcu žalovanému zo dňa 03.10.2022 s doručenkou
má súd preukázané vykonanie výzvy na žalovaného na zaplatenie sumy 11.171,08 eura ako regresného
nároku za poistnú udalosť zo dňa 02.05.2021 so sumami vyplatenými Dominike Svetlákovej 1.590,89
eura na poistenie domácnosti a 9.580,39 eura na poistenie stavby, všetko spolu 11.171,08 eura. Pretlak

vody v systému bol na základe vyjadrenia BVS vylúčený. Správca je povinný vykonávať prevádzku
údržbu či opravu spoločných častí a zariadení bytového domu. Príčinou musela byť vada príslušného
zariadenia (ventilu) za stav ktorého zodpovedá správca. Zo Zmluvy o výkone správy má súd preukázané
uzavretie zmluvy medzi vlastníkmi bytov bytového domu Mahulanka 1, 3, 5 v Pezinku súp. č. 6485
a žalovaným, podľa ktorej mal žalovaný vykonávať správcu bytového domu súp. č. 6485, Mahulanka

1, 3, 5 v Pezinku podľa z. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Súčasne sa
v čl. I ods. 2 dohodli, že vlastníci bytov a nebytových priestorov poverujú správcu správou domu v
súlade s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z., a to zabezpečovaním prevádzky, údržby a opráv
spoločných častí domu, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu zabezpečovaním plnení/
služieb poskytovaných v súvislosti s užívaním bytov a nebytových priestorov, vedením účtov domu v

banke, vymáhaním škody, nedoplatkov vo fonde údržby a opráv a iných nedoplatkov v zmysle tejto
zmluvy, ako aj ďalších služieb za podmienok dojednaných touto zmluvou, prípadne jej dodatkami, na
ktorých sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome dohodnú so správcom. Podľa čl. II. ods.
1 správca je povinný pri výkone správy postupovať s odbornou starostlivosťou, pričom sa zaväzujepre bytový dom popísaný v článku I.: a) viesť prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov
a užívateľov bytov a nebytových priestorov a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv ( ďalej len
majetok vlastníkov ) oddelene od účtov správcu v banke a to osobitne pre každý spravovaný dom.

b) vykonávať správu spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu. jeho príslušenstva a
pozemku, a starať sa o prevádzku domu tak, aby bol zabezpečený nerušený výkon vlastníckych práv
k bytom a spoločnému majetku v dome; Na splnenie svojho záväzku je správca povinný: c/ starať sa
o údržbu a opravy spoločných častí a spoločných zariadení domu podľa odôvodnených požiadaviek
väčšiny vlastníkov bytov a v súlade s platnými právnymi predpismi (napr. predpismi o požiarnej ochrane,

o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, STN, stavebný zákon atď.), zabezpečiť 2. ochranu obyvateľov
bytového domu a okoloidúcich osôb najmä prostredníctvom revíznej činnosti (harmonogram revízii,
odstránenie porúch), požiarnej ochrany, informovaním vlastníkov bytov a 3 nebytových priestorov v
bytovom dome o hroziacich škodách, poruchách, alebo povinnostiach vyplývajúcich zo všeobecne
záväzných predpisov a prostredníctvom ďalších činností podľa tejto zmluvy; d/ zabezpečiť poskytovanie
nižšie uvedených plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov - dodávku studenej vody

z verejných vodovodov, odvádzanie odpadových vôd do ČOV (prevádzka ,servis a opravy ČOV nie sú
predmetom výkonu správy) a odvádzanie zrážkových vôd, - dodávku elektrickej energie do spoločných
častí a spoločných zariadení domu, - zúčtovanie nákladov odčítania určených meračov tepla, - dodávku
plynu do blokovej kotolne, - dodávku ostatných nákladov blokovej kotolne, - kontrolu a čistenie vetracích
otvorov, - odstraňovanie havarijných stavov, - deratizáciu v zmysle VZN obce resp. podľa požiadaviek

vlastníkov, - prevádzka areálového osvetlenia, e) zabezpečovať ďalšie služby a plniť ďalšie úlohy na
ktorých sa zmluvné strany písomne dohodnú, ktoré budú predmetom dodatku k zmluve, alebo vyplývajú
pre správcu zo všeobecno-záväzných predpisov. Z faktúry č. 202100064 má súd preukázané, že
spoločnosť Antalik, s.r.o. žiada od spoločnosti VenCorp Management, a.s. zaplatenie sumy 1.723,82
eura za práce na objekte BD SO 03, za dráhou Pezinok a to výmena poistného ventilu a súvisiace práce.

Z faktúry č. 202100059 má súd preukázané, že spoločnosť Antalik, s.r.o. žiada od spoločnosti VenCorp
Management, a.s. zaplatenie sumy 1.149,80 eura za práce na objekte BD SO 03, za dráhou Pezinok
a to vsadenie regulátora tlaku vody a výmena expanznej nádoby. Zo Zákazky VP Plynoservis má súd
preukázané prijatie zákazky spočívajúcej v odstránení vád po zatopení kotolne vodou, potom ako začal
prepúšťať poistný ventil na zásobníku TÚV pre vysoký tlak. Z Výpisu z LV č. 11946 má súd preukázané

vlastníkom bytu č. 3 na prízemí vo vchode B v bytovom dome súp. č. 6485 je Dominika Svetláková
na základe kúpnej zmluvy zapísanej pod č. V 3370/2020 zo dňa 12.10.2020. Zo Zmluvy č. B01/SO 03
v spojení s rozhodnutím OÚ Pezinok V 3370/2020 zo dňa 12.10.2020 má súd preukázané uzavretie
zmluvy dňa 19.08.2020 medzi spoločnosťou VENCORP MANAGEMENT, a.s. a Dominikou Svetlákovou,
predmetom ktorej je záväzok Dominiky Svetlákovej zaplatiť presnú sumu v eurách a záväzok spoločnosti

VENCORP MANAGEMENT, a.s. odovzdať a previesť na Dominiku Svetlákovú byt č. 3 na prízemí v
bytovom dome Záhrady so súp. č. 6485 Mahulanka 3, vchod B. Z Dodatku č. 1 k Zmluve o prevode č.
B03/SO 03 má súd preukázané dohodu o zmenu Zmluvy č. B03/SO 03 tak, že Dominika Svetláková
je aj podielovou spoluvlastníčkou kotolne v bytovom ako spoločného zariadenia. Na pojednávaní dňa
26.06.2024 Juraj Kašička pri výsluchu ako svedok uviedol, že ako zamestnanec žalobcu od 01.07.2018

ako technik zdokumentováva poškodenia hmotných vecí. V dome pozeral príčinu vzniku škody, podľa
poškodenia veci. Tu mu bolo oznámené, že škoda vznikla vodou z kotolne. Išiel do kotolne, voda
tam už nebola, príčina bola odstránená, urobil fotku ventilu, alebo čo to bolo, odkiaľ mala tiecť voda
podľa vyjadrenia poškodených. Poškodení povedali, že kotolňa je správcova alebo možno povedali,
že spoločný priestor, potom išiel spisovať škodu u poškodených. Pred pojednávaním si pozeral ten

poistný spis, aby si vedel spomenúť. V tej kotolni si nič bližšie nepozrel, už nebolo čo, príčina bola
odstránená. Škoda mohla vzniknúť popísaným spôsobom, avšak nevie ako dlho voda tiekla, od toho
samozrejme závisí množstvo potenciálne vytečenej vody. Všetko poškodenie čo videl, bolo spôsobené
navlhnutím odspodu. Tu vychádzal z vyjadrení prítomných poškodených. Príčinu vzniku úniku vody si
neoveroval u osoby, ktorá vadu odstraňovala. Príčinu úniku vody nezisťoval, zisťoval komu patrí priestor.

Pri obhliadke nezaznamenal nejaké znaky nedostatočnej údržby, vada už bola odstránená. Pri obhliadke
kotolne vyzeral byť ventil byť nový. Na pojednávaní dňa 26.06.2024 Ing. Ľuboš Miškerík pri výsluchu
ako svedok uviedol, že pre žalovaného vykonáva údržbu a starostlivosť o kotolne od roku 2003 a o
predmetnú kotolňu od roku 2020. Dňa 02.05.2020 ráno volal domový dôverník, aby prišiel do kotolne, že
tečie voda. Bolo to prekvapivé, pretože kotolňa fungovala skoro rok od mája 2020, bola to nová kotolňa.

V kotolni sa vykonávala denná kontrola, takže deň predtým, ako mu volali, tam bola vykonaná kontrola,
dokonca v piatok pred udalosťou vykonal pán Antalík ročnú prehliadku. Po odčerpaní vody bolo zistené
otvorenie poistného ventilu na studenej vode pred vstupom do ohrievača, čo bolo vyjadrenie servisnej
firmy. Na stredisku pracuje aj na iných veciach, a vie, že v potrubiach na polievanie trávnikov je veľmivysoký tlak, toto je spôsobené tým, že v hadiciach trhá voda samotnú hadicu. Firma, ktorá odstraňovala
závadu, osadila redukčné tlakové ventily a po štyroch dňoch sa potrubie natlakovalo. Vodu z kotolne
odčerpal developer s domovým dôverníkom pomocou ponorného čerpadla, keď samotná kotolňa nemá

vlastný odpad - potrubie. Voda sa odčerpávala na pozemok pred domom. Svedok volal pána Pastuchu
- servisného technika, ktorý vykonával v piatok pred poškodením ročnú prehliadku a pracuje pre pána
Antalíka.PánPastuchaspúšťalkotolňu,keďbolanováarobíročnéprehliadky.PánAntalíkjefirma,ktorá
robilarozvody,vlastnerobilatechnológiukotolne,objednalsihodeveloper.Redukčnýventilnamontovala
firma Antalík. Už sú tri ročné revízne kontroly a nie je tam v nich uvedené nejaké pochybenie. Pri dennej

kontrole sa kontroluje kotolňa pohľadom, kontroluje sa činnosť kotlov z ich displejov, tlak v systéme z
budíkov, stav čerpadiel z displejov, kontroluje sa potrubie, či z neho niekde neodkvapkáva, či teplej, či
studenej vody, kontroluje sa tiež funkčnosť ponorného čerpadla. Ponorné čerpadlo je v jímke asi 80
litrovej v podlahe kotolne, do toho steká kondenz z kotlov ako aj prebytočná voda z tlakového ventila.
Keď je zvýšený tlak, tak pomocou tlakových ventilov sa trochu vody vypustí na zníženie tlaku, aby bol
tlak v prevádzkovej výške. Ako uvádzal na začiatku, príčina mala byť v otvorení a spätnom nezatvorení

spätného ventilu, toto uviedol pán Pastucha vo vyjadrení po kontrole a zistení závady. Kontrola poistných
ventilov sa vykonáva raz mesačne a to tak, že sa vyskúša funkčnosť ventilu, či nebol zapečený a to
povytiahnutím tiahla a uvoľnením prietoku do odpadového potrubia, toto bolo funkčné. Je predpoklad,
že bol v potrubí vysoký tlak a preto sa ventil otvoril a už sa nezatvoril, takže voda tiekla cezeň. Aj firma,
čo odstraňovala vadu, konštatovala vo svojom vyjadrení, že bol problém s tlakom a to z nefunkčného

ventilu. V danej veci bola mesačná kontrola v týždni pred poistnou udalosťou. V potrubí BVS je zvýšený
tlak, namerali aj 8 -9 barov v potrubí vonku, čo nie je obvyklé, obvykle má byť 4,5 - 5 barov, pokiaľ
je vysoký tlak v systéme, poistný ventil sa má otvoriť a má sa aj zatvoriť, čo sa však pravdepodobne
nestalo. Dozorcu kotolne robí od roku 2003 a ešte sa nestalo, aby bol nefunkčný poistný ventil. Keď
prišiel, pred bytovkou bol zavretý prívod vody. Prívod vody do kotolne a teda prietok vody pri zdvihnutom

resp. zaseknutom poistnom ventile je väčší, ako dokáže ponorné čerpadlo z nádržka odčerpať, ponorné
čerpadlo v nádržke je iba na občasné dočerpanie menšieho množstva vody, nestíha prečerpať toľko
vody, koľko by pritekalo cez napríklad zaseknutý poistný ventil. Následne, keď došlo k tak vysokej
hladine v nádržke, resp. k vyliatiu vody z nádržky, došlo k zatopeniu elektrickej inštalácie a vypnutiu celej
kotolne. Divil sa, že v kotolni nie je umiestnený senzor na vytopenie kotolne, ale tak je to naprojektované,

senzor zatopenia kotolne fungujú už 10 - 15 rokov na trhu. Má za to, že kotolne nemajúce vlastný
odpad, alebo nie sú na úrovni terénu, ale sú pod úrovňou, by úplne samozrejme mali mať senzor proti
zatopeniu. Keď prišli k zatopenému priestor, priniesli zo stavby výkonnejšie čerpadlo a bolo to za 3 -
4 hodiny vyčerpané. Na pojednávaní dňa 04.12.2024 Ivan Antalík pri výsluchu ako svedok uviedol, že
ho zavolal p. Miškerík, že majú nejaký problém v dome BD3, poslal tam 2 zamestnancov, tí prišli už

bola voda vyčerpaná, možno tam bolo niečo mokré následne sa pustili do zisťovali v čom je závada a
zistili, že poistná armatúra - ventil je pokazený, že sa z neho valí voda. Tento vymenili a odišli. Svedok
na mieste havárie bezprostredne po udalosti nebol. Marek Miškerík je nejaký pracovník alebo zástupca
developera, čo vie, nebol tam kuričom, je tam kurič Miškerik, jeho však volal iný Miškerík. Vykonaný
zásah fakturoval developerovi, ten to aj zaplatil. Robili tam systém vykurovania avšak nerealizovali

rozvody vody, ktorých súčasťou bola aj tá armatúra, či bol systém v záruke nevie. Nebolo príčinou úniku
vody prasknutie potrubia. Developer si objednal montáže redukčných ventilov do kotolne po tej udalosti
svedok, lebo neveril BVS. Redukčné ventily majú eliminovať zvýšený tlak, výkyvy tlaku v potrubí čomu
nasvedčuje aj čas udalosti v noci zo soboty na nedeľu nadránom, kedy býva odber vody najnižší a teda
tlak najvyšší. Redukčné ventily redukujú aj samotný tlak. Redukčný ventil je nainštalovaný v potrubí

v dome. Poistný ventil cez ktorý tiekla voda v predmetnej kotolni mali vyše roka u seba, nikto nejavil
záujem, nikto to od nich nežiadal tak ho vyhodili. Poistný ventil nemal prasklinu, bol tam poškodený jeho
vnútorný mechanizmus. Na pojednávaní dňa 04.12.2024 Vladimír Pastucha pri výsluchu ako svedok
uviedol, že asi 2,5 roka dozadu v bytovke dole za dráhou bol zavolaný na servis kotla po vytopení,
prišiel tam v pondelok voda už bola vytiahnutá, príčina zatopenia bola pravdepodobne zlý ventil. Urobil

servis kotlov, ten pokazený ventil nevidel, lebo to menili chalani od p. Antalíka. Štvrtok tam robil bežný
servis, kotle rozobral vyčistil výmenníky a naspäť zložil a nastavil spaliny. V rámci toho servisu čo tam
vykonával nezachytil nejaký problém. Svedka po vytopení kotlov kontaktoval p. Antalík, keďže on robil
kotle, svedok ich uvádzal do prevádzky. Servis po vytopení svedok fakturoval firme p. Antalíka. V rámci
zásahu pred a po vytopení tam svedok nevidel prasknuté potrubie rozvodov vody. Svedok robil servis

kotlov tak ako to predpisuje výrobca, pokiaľ ide o ventily a potrubia to je vecou revízneho technika
tlakových nádob to nebola moja starostlivosť. Servisný list spoznáva, písal to, chalani povedali, že keď
tam došli a spustili vodu zistili, že poistný ventil prepúšťa, takže tento potom vymenili. Studená voda
z potrubia ide separátne do zásobníka, tam sa ohreje pomocou vody v špirále, ktorá robí samostatnýokruh. Na pojednávaní dňa 19.02.2025 Ing. Marian Miškerík pri výsluchu ako svedok uviedol, že niekedy
pred 4-5 rokmi cez víkend mu volali, že je havária v dome, došiel pred kotolňu na chodbu kde sa vylievala
voda z kotolne, mohlo tam byť kľudne 1 cm vody pred kotolňou. Bol tam v potrubí vysoký tlak, keď sa

vyčerpala voda, bola tam na ukazovateli na merači 8 barov, čo videl na vlastné oči. Keď zbadal vodu,
volal zhotoviteľa kotolne p. Antalíka, aby prišiel, sám išiel ku sebe do kancelárie a zobral čerpadlo a
priemyselný vysávač, aby mohli odstrániť vodu. Ľudia tam odčerpávali vodu a p. Pastucha v ten istý
deň alebo nasledujúci sušil tie kotle. Situáciu išiel riešiť za zástupcu developera. Počas výstavby nebol
evidovaný vysoký tlak v prívode vody do bytového domu. Zhotoviteľa kotolne volal v mene developera.

V čase vytopenie bola kotolňa asi ešte v záruke. Kotle s elektronikou sa podarilo rozbehať, takže
žiadna škoda nevznikla, nepamätá si, že by si developer uplatňoval voči zhotoviteľovi kotolne nejaké
nároky. Vlastníci poškodených bytov si neuplatňovali u developerov náhradu škody. Developer nechal
následne vo vedľajšej bytovke namontovať redukčné ventily a boli zistené enormné tlaky preto bolo
treba namontovať redukčné ventily. Zavolali si projektanta, merali sa tlaky a projektant povedal, kam
je vhodné umiestniť redukčné ventil a tam sa umiestnili na náklady developera. Záruka k jednotlivým

vlastníkom bytu začala plynúť od odovzdania jednotlivých bytov, ktoré sa však odovzdali postupne.
Keď ide developer kolaudovať musí mať vyriešenú zmluvu so správcom t. j. sú s ním dohodnutí, že po
kolaudácií bude budovu spravovať. Na redukčnom ventile sa dá nadstaviť max prípustný tlak a tento
býva okolo 4 barov. Na pojednávaní dňa 19.02.2025 Ing. Ivan Benda pri výsluchu ako svedok uviedol,
že došlo k zatečeniu v kotolni, zavolali tam inú firmu ako tú čo kotolňu realizovala. Následne z vlastnej

vôle dali namontovať nejaké obmedzovače tlaku pred všetkými vchodmi v Pezinku čo stavali, aby nebol
problém. Problém bol v anomálií v tlaku od vodárni. Ľudia sa sťažovali, že správca zabudol podpísať
poistnú zmluvu. Pred kolaudáciu žiaden problém s tlakom nebol, potom keď sa toto stalo a videli, že je
enormne vysoký tlak, namontovali do tohto prvého bytového domu regulátory tlaku aj do ďalších dvoch
bytoviek, ktoré zhotovovali. Nie je ich povinnosť, ale nevedeli ako to s tlakom v Pezinku bude, tak to pre

istotu vyriešili. Do dnešného dňa im nedošlo oznámenie, že by ich niekto žaloval, že by niečo pochybili.

4. Stranami sú obchodné spoločnosti zapísané do obchodného registra a teda sú podnikateľmi podľa § 2
ods. 2 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“). Z okolností veci vyplýva,
že vznesený nárok je regresným nárokom vyplývajúcim z plnenia žalobcom poistenej fyzickej osobe

nepodnikateľovi na škodu, ktorú za ktorú má zodpovedať žalovaný a ktorá mala vzniknúť pri výkone
podnikateľskej činnosti žalovaného. Vzhľadom na to je zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti (§
261 ods. 1 Obchodného zákonníka), je tento ich vzťah upravený Občianskym zákonníkom a výlučne vo
veciach neupravených Občianskym zákonníkom a zmluvami medzi žalobcom a poisteným a žalovaným
a poisteným aj Obchodným zákonníkom.

5. Predmetom konania je čo do skutkového základu nárok tvorený porušením právnej povinnosti
žalovaného pri výkone činnosti správcu bytového domu podľa z. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov (ďalej aj „ZoVBNP“) a zmenšenie majetku tretej osoby - vlastníka bytu bytového
domu, ktoré podľa zmluvy medzi touto treťou osobou a žalobcom nahradil žalobca a náhradu ktorého

plnenia žiada od žalovaného.

6. Pokiaľ ide o vecnú aktívnu legitimáciu, z listín Poistná zmluva č. 8511076577, Všeobecné poistné
podmienky - DOMOS KOMPAKT - 2018 VPP-DK-2018, DOMOS KOMPAKT kalkulačný list, potvrdenie
o uzavretí poistnej zmluvy a Zmluvné dojednania - DOMOS KOMPAKT - 2018 má súd preukázané

uzavretie zmluvy, ktorú súd posúdil ako poistnú zmluvu na poistenie majetku (§ 790 písm. a/
Občianskeho zákonníka v spojení s § 806 a nasl. Občianskeho zákonníka), teda žalobcovi vznikla
povinnosť nahradiť škodu vzniknutú Dominike Svetlákovej na majetku a to vybavení a veciach
nachádzajúcich sa v byte č. 3 na 0. poschodí, Mahulanka 3, Pezinok, bytového domu súp. č. 6485
a to v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve a poistných podmienkach (§ 806 Občianskeho

zákonníka). Žalovaný poukazoval na výluku z poistenia (časti A čl. 3 ods. I.1.4 písm. j) a o) zmluvných
dojednaní), teda že ak by škoda vznikla v dôsledku pretlaku v potrubí išlo by o výnimku a rovnako ak
ide o nesprávnu a údržbu. S touto argumentáciou nie je možné súhlasiť, keďže tieto výluky sa vzťahujú
len ak ide o zariadenie v byte, ktorého domácnosť je poistená, keďže len na túto skutočnosť poistený
má alebo môže mať vplyv, v opačnom prípade sa poistenie vzťahovalo výlučne na dážď, povodeň a aj

to len za určitých dohodnutých podmienok. Uvedené výluky sa tak nevzťahujú na predmetnú situáciu a
žalobca plnil poistenej Svetlákovej dôvodne.7. Pre poskytnutie poistného plnenia nie je podstatné, či bol ustálený zodpovednostný subjekt a či tento
vôbec existuje. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu
škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré

mu poistiteľ poskytol. Teda ak existuje zodpovednostný subjekt, právo na poskytnutie náhrady škody
prešlo na žalobcu. Možno tak konštatovať, že žalobca je vecne aktívne legitimovaný na podanie žaloby
na náhradu škody a to až do výšky plnenia poskytnutého poistenej Dominike Svetlákovej.

8. Zodpovednosť žalovaného je odvodená od jeho postavenia správcu, preto je potrebné zadefinovať

čo je predmetom činnosti správcu podľa zmluvy o výkone správy (§ 6 ods. 1 v spojení s § 8 a
nasl. ZoVBNP) a čo je prevádzková činnosť pri výkone správy bytového domu správcom. Podľa § 6
ods. 2 ZoVBNP správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo
zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu, opravy,
rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku
a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu

v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných pohľadávok a
nárokov a e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov v dome. Podstatou je teda obstarávanie služieb a tovaru, teda zmluva
o výkone správy je najbližšie zmluve o obstaraní veci, pri ktorej obstarávateľ v zásade nezodpovedá
objednávateľovi za výsledok (§ 730 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pričom v prejednávanej veci je

zmluva o výkone správy v čl. I ods. 2 obsahovo zhodná s ustanovením § 6 ods. 2 ZoVBNP s výnimkou
v zákone uvedenej povinnosti správcu zabezpečiť aj rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí
domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva (§ 6 ods. 2 písm. a/ ZoVBNP),
ktorú povinnosť však správca má ako svoju zákonnú povinnosť bez ohľadu na obsah zmluvy o výkone
správy bytového domu.

9. Žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súde v Bratislave 10Co/207/2015 zo dňa 12.05.2016,
s aplikáciou záverov ktorého na zistený skutkový stav však nie je možné súhlasiť. Možno súhlasiť s
konštatovaním, že „cieľom zabezpečenia nerušeného výkonu vlastníckych a užívacích práv k bytom
a nebytovým priestorom v objekte“, z čoho však nie je bez ďalšieho možné implikovať, že „ak výkon

týchto [vlastníckych a užívacích práv k bytom a nebytovým priestorom] práv v dôsledku vzniknutej
škodovej udalosti bol narušený“, je možné sa úspešne domáhať zodpovednosti správcu bytového
domu. Keďže „správou domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo
zabezpečuje...“ (§ 6 ods. 2 ZoVBNP), správca zodpovedá za riadny výkon týchto činností. Správca však
nevykonáva samotné služby a dodávku tovaru - nerealizuje službu ani tovar. Správca je zodpovedný

najmä za oznámenie vlastníkom bytov a nebytových priestorov potrebu poskytnutia služby a tovaru,
za poskytnutie všetkých informácií na riadny výber poskytovateľa služby a tovaru vlastníkom bytov a
nebytových priestorov vrátane oznámenia výhod a nevýhod jednotlivých riešení ako aj poskytovateľov,
za zabezpečenie možnosti riadneho výberu poskytovateľa tovaru a služby vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov, za prevzatie služieb a tovaru poskytnutých vlastníkom bytov a nebytových priestorov.

Súčasne je správca bytového domu povinný oznamovať vady tovarov a služieb poskytnutých vlastníkom
bytov a nebytových priestorov, pričom vyššie uvedený výpočet zodpovedností a činností správcu
nie je konečný, rozsah zodpovednosti je vymedzený zákonom ergo správca zodpovedá za riadne
obstaranie tovarov a služieb. Správca tak vykonáva všetky činnosti, ktoré by vykonávali vlastníci bytov
a nebytových priestorov (ako spoluvlastníci spoločných častí, spoločných zariadení a pozemku) pri

osobnej starostlivosti, údržbe a opravách spoločných častí, spoločných zariadení a pozemku, aby sa
títo vlastníci mohli riadne rozhodovať ako sa riadne starať a užívať predmet svojho spoluvlastníctva a to
všetko ako riadny hospodár, nie ako bežný vlastník bytu či nebytového priestoru. Správca teda pri svojej
činnosti pre ten - ktorý bytový dom využíva všetky poznatky získané počas činnosti správcu od začiatku
svojej činnosti ako správca. Správca tak napríklad nezodpovedá za narušenie výkonu vlastníckych a

užívacích práv k bytom a nebytovým priestorom, ak k tomuto narušeniu dôjde v dôsledku nesprávneho
rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov ak tak vykonali na základe kvalifikovaných
informácií od správcu.

10. Správca teda nevykonáva poskytovanie služieb a tovarov, ale má tieto tovary a služby obstarať.

Poskytovanie služieb a tovarov priamo správcom zákon výslovne nezakazuje, pričom súkromné právo je
založené na zásade slobody úpravy vzťahov - „účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné
práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z
povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť“ (§ 2 ods. 3 Občianskehozákonníka). Nie je však možné prehliadnuť kolíziu záujmov medzi subjektom obstarávajúcim tovary
a služby ako správca a tým istým subjektom priamo tieto služby a tovar poskytujúcim a to najmä
pri oznamovaní potreby poskytnúť tovar alebo službu, pri poskytovaní informácií vlastníkom bytov

a nebytových priestorov, pri výbere tovaru a služby, ako aj pri preberaní tovaru a služby. Je preto
potrebné pristupovať k jednotlivým prípadom individuálne a vždy posúdiť či ide o kolíziu záujmov, ktorá
by spôsobila pre správcu ako zástupcu nemožnosť konať „samostatne v mene a na účet zastupovať
vlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdome“(§9ods.7ZoVBNP)vzmysle§22ods.2Občianskeho
zákonníka („Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani

ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.“). Navyše okrem riešenia kolízie záujmov
v Občianskom zákonníku je správcovi priamo uložená zákonná povinnosť „uprednostňovať vlastníkov
bytov a nebytových priestorov záujmy pred vlastnými“ (§ 8b ods. 1 písm. b/ ZoVBNP).

11. Pokiaľ teda súd v citovanom rozhodnutí konštatuje, že bol správca „povinný vykonávať revízie
technických zariadení v rámci zabezpečovania prevádzky a udržiavania spoločných častí a zariadení

domu“ toto nezodpovedá právnemu stavu, keďže správca revízie nevykonáva, ale obstaráva ich
vykonanie vrátane oznámenia o potrebe ich vykonania. Z citácie rozsudku Krajského súde v Bratislave
10Co/207/2015 zo dňa 12.05.2016 však nie je zrejmé, aký bol skutkový stav v tam prejednávanej veci,
samotný záver „odporca bol povinný vykonávať revízie technických zariadení v rámci zabezpečovania
prevádzky a udržiavania spoločných častí a zariadení domu, a preto odvolací súd v zhode s názorom

súdu prvého stupňa má za to, že škoda vznikla navrhovateľke v priamej príčinnej súvislosti s
okolnosťami, ktoré spočívajú vo výkone správy bytového domu“ však nie je pre spor pred tunajším
súdom aplikovateľný, a bez ďalšieho sa javí ako nesprávny, keďže nezodpovedá právnemu stavu popri
skutkovom stave zistenom pred tunajším súdom.

12. Pokiaľ ide o definíciu prevádzkovej činnosti správcu pri výkone správy bytového domu na účely
zodpovednosti za škodu, túto možno odvodiť od všeobecnej definície prevádzkovej činnosti. Táto je
doktrinálne zadefinovaná (J. Krajčo : Občiansky zákonník pre prax (komentár), EUROUNION, 2015, str.
1631) ako pravidelne vykonávaná činnosť, ktorá je predmetom podnikania t.j. akákoľvek činnosť, ktorá
má charakter prevádzkovej povahy, teda je vykonávaná spravidla pravidelne a za určitým zámerom,

pričom musí ísť o činnosť typickú pre danú činnosť alebo je vyvolaná okolnosťami definovanými v
ustanoveniach § 420a Občianskeho zákonníka. Obdobne (Švestka, Spáčil, Škárová Hulmák a kol. :
Občanský zákoník I. § 1 až 459, Komentár, 2. vyd., Praha C.H.BECK, 2009, str. 1219) je prevádzková
činnosť zadefinovaná v príbuznej literatúre ako činnosť súvisiaca s predmetom činnosti, ktorú fyzická
alebo právnická osoba prevádzkovo vykonáva, keď ide o faktickú činnosť v určitej prevádzke, slúži na

predovšetkým na ochranu pred prevádzkovými prejavmi. Z uvedeného potom vychádza aj relevantná
judikatúra definujúca prevádzkovú činnosť ako sústavne vykonávanú činnosť, ktorá je organizovaná
fyzickou či právnickou osobou (podnikateľom) v určitej prevádzke, ktorá aj keď nebola definovaná v
jej predmete činnosti - je súčasťou jej prevádzky a faktickej činnosti (uznesenie NS ČR sp. zn. 25Cdo
912/2012 zo dňa 5.3.2013).

13. Pre posúdenie otázky, ktorým právnym predpisom (presnejšie, ktorou právnou normou) sa nárok na
náhradu škody riadi, závisí na zistení, aká skutočnosť bola príčinou vzniku škody. Samotné obstarávanie
služieb a tovaru, ktorými správca zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
určité potreby, nespôsobuje vytekanie vody z rozvodov vody, je zrejmé, že bez určitého pochybenia

pri poskytnutí tovarov a služieb a to či vo fáze ich obstarania alebo vo fáze ich poskytovania by k
takému následku nemohlo dôjsť (analogicky rozsudok NS ČR sp. zn. 25 Cdo 2429/2007 zo dňa 25. 11.
2009). Navyše predpokladom zodpovednosti nie je porušenie právnej povinnosti, ale určitá zákonom
kvalifikovaná skutočnosť (škodová udalosť), ktorá bola príčinou vzniku škody (obdobne uznesenie NS
ČR 25Cdo 912/2012 zo dňa 5. 3. 2013). Keďže vytečenie vody z rozvodov vody vo vykurovacej sústave

v bytovom dome „Mahulanka", č. 3 v Pezinku nie je spôsobené obstarávaním služieb a tovaru správcom,
ale bolo vyvolané vysokým tlakom v rozvodnej sústave, poškodenie zariadenia bytu č. 3 na 0. poschodí
touto vodou nebolo v dôsledku prevádzkovej činnosti žalovaného, alebo vadným plnením tretej osoby,
žalovaný tak nezodpovedá podľa § 420a Občianskeho zákonníka.

14. Súd má tiež za potrebné uviesť, že je rozdiel medzi prevádzkou (§ 2 ods. 1 ZoVBNP účinného ku dňu
škodovej udalosti), ktorou sa rozumejú činnosti a prostriedky vykonávané vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov, ich zmluvných partnerov vo vzťahu k spoločným častiam, spoločným zariadeniam bytového
domu, príslušenstva a priľahlého pozemku za účelom uvedeným v zákone a prevádzkovou činnosťouspôsobujúcou inému škodu (§ 420a Občianskeho zákonníka) ako je zadefinovaná v odseku 12 tohto
rozsudku a ktorou je v prípade žalovaného predovšetkým administratívna činnosť. Tieto dva pojmy nie
je možné zamieňať a nie sú vzájomne podmienené a ani na seba odkazujúce.

15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Na vznik zodpovednosti žalovaného za škodu na majetku žalobcu je potrebné
súčasné naplnenie existencie (i) porušenia právnej povinnosti žalovaného, (ii) zmenšenie majetku
žalobcu, (iii) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a zmenšením majetku a (iv)

zavinenie žalovaného. Žalobca vymedzil porušenie právnej povinnosti ako nedostatočnú údržbu
rozvodov kotolne vrátane poistného ventilu, teda žalovaný mal porušiť povinnosť počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na majetku (§ 415 Občianskeho zákonníka) a to svojou nečinnosťou pri
zabezpečovaní pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome obstaranie prevádzky, údržbu,
opravy spoločného zariadenia domu a to kotolne (§ 6 ods. 2 písm. a/ ZoVBNP).

16. Ako príčinu vytekania vody z rozvodov súd ustálil nefunkčný poistný ventil (svedok Antalík :
„...a zistili, že poistná armatúra - ventil je pokazený, že sa z neho valí voda“; svedok Pastucha :
„...chalani povedali, že keď tam došli a spustili vodu zistili, že poistný ventil prepúšťa, takže tento
potom vymenili.“) a to v časti jeho vnútorného mechanizmu, ktorý sa automaticky nezatvoril. Z výpovedí
svedkov Ing. Mariána Miškeríka („Bol tam v potrubí vysoký tlak, keď sa vyčerpala voda, bola tam na

ukazovateli na merači 8 barov, čo videl na vlastné oči.“) ako aj Ing. Ľuboša Miškeríka („Na stredisku
pracuje aj na iných veciach, a vie, že v potrubiach na polievanie trávnikov je veľmi vysoký tlak, toto je
spôsobené tým, že v hadiciach trhá voda samotnú hadicu... V potrubí BVS je zvýšený tlak, namerali
aj 8 - 9 barov v potrubí vonku, čo nie je obvyklé, obvykle má byť 4,5 - 5 barov...“) má súd preukázanú
občasnú prítomnosť vysokého tlaku, v deň škodovej udalosti s hodnotou 8 barov, pričom vysoký tlak ako

dôvod poškodenia ventilu vyplýva aj z listiny Zákazka VP Plynoservis zo dňa 03.05.2011. Vadu ventilu
spočívajúcu v prepúšťaní vody nepriamo potvrdzuje aj skutočnosť, že po výmene ventilu voda netiekla.
Možno teda konštatovať, že v dôsledku vysokého tlaku došlo k poškodeniu vnútorného mechanizmu
poistného ventilu, ktorý práve pre toto poškodenie začal prepúšťať vodu, odčerpávacia sústava nebola
dimenzovaná na také množstvo vody a preto nedokázala vodu z určenej nádržky odčerpať, voda začala

z tejto nádržky vytekať a to v takom objeme, že voda vnikla do bytu č. 3 na 0. poschodí, Mahulanka 3,
Pezinok, kde poškodila veci - predmety vsiakavé, vode neodolné.

17. Pokiaľ ide o výšku škody na majetku Dominiky Svetlákovej, ktorá jej bola nahradená
žalobcom, súd vychádzal z výpisov z účtu žalobcu zo dňa 28.06.2021, 19.10.2021 str. 9 a

10, ktorý celkový súčet položiek týkajúci sa Dominiky Svetlákovej je vo výške 11.546,49 eura
(5000+377,28+1568,30+1994,40+2231,10), keď sumy 5.000,-eur a 2.231,10 eura boli vyplatené priamo
poškodenej Dominike Svetlákovej a sumy 377,28 eura, 1.568,30 eura a 1.994,40 eura boli poukázané
spoločnosti,ktorádodávalatovaraslužbyvdôsledkupoškodeniavecípoškodenejDominikeSvetlákovej
a to priamo na základe faktúry č. 2021123, faktúry č. 2021121 a faktúry č. 2021122. Súd potom ustálil

zmenšenie majetku, ktorého náhradu žalobca ako poistiteľ poskytol Dominike Svetlákovej na sumu
11.546,49 eura a ktorá suma predstavuje rozsah prechodu práva Dominiky Svetlákovej na žalobcu ako
poistiteľa (§ 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

18. Podľa § 2 ods. 1 ZoVBNP účinného ku dňu škodovej udalosti sa spoločnými zariadeniami domu

na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne
tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä
výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne
antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové
prípojky. Z uvedeného zákonného ustanovenia (§ 2 ods. 1 ZoVBNP : „zariadenia, ktoré sú určené

na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu... Takýmito zariadeniami sú najmä ... kotolne
vrátane technologického zariadenia“) je zrejmé, že kotolňa s technologickým zariadením je spoločným
zariadením domu.

19. Bolo zodpovednosťou správcu obstarať pravidelnú priebežnú kontrolu technologického zariadenia

kotolne vrátane rozvodov vody a poistných ventilov ako prevádzku a údržbu spoločného zariadenia (§
2 ods. 8 a 9 ZoVBNP v spojení s § 6 ods. 2 písm. a/ ZoVBNP) a to jednak v súlade s odporúčaním
výrobcu kotla, jednak subjektu, ktorý kotol nainštaloval a spustil kotol do prevádzky a prípadne aj
osoby, ktorá vykonávala kontrolu, ak avizovala osobitný dôvod, pričom poskytovanie takejto služby(kontrolu technologického zariadenia kotolne vrátane rozvodov vody a poistných vody) muselo byť, ak
nie je dohodnuté inak, odsúhlasené vlastníkmi bytov. Správca potom zodpovedá za poskytovanie týchto
služieb podľa časového harmonogramu a podľa osobitnej potreby a v prípade neposkytnutia takejto

služby, má toto bezodkladne ohlásiť vlastníkom a ak je to dohodnuté, má bezodkladne zabezpečiť
poskytnutie tejto služby. Z výpovedí svedkov Ing. Ľuboša Miškerika („V kotolni sa vykonávala denná
kontrola,takžedeňpredtým,akomuvolali,tambolavykonanákontrola,dokoncavpiatokpredudalosťou
vykonal pán Antalík ročnú prehliadku“) a Pastuchu („Štvrtok tam robil bežný servis, kotle rozobral vyčistil
výmenníky a naspäť zložil a nastavil spaliny. V rámci toho servisu čo tam vykonával nezachytil nejaký

problém.“) má súd preukázané, že údržba a revízie sa vykonávali pravidelne, nebolo potrebné vykonať
údržbu (§ 2 ods. 9 ZoVBNP) či dokonca opravu (§ 2 ods. 10 ZoVBNP) zariadenia kotolne vrátane
poistných ventilov, keď takáto potreba ani nevyplynula zo zistení subjektov vykonávajúcich priebežnú
kontrolu (Pastucha : „Štvrtok tam robil bežný servis ... V rámci toho servisu čo tam vykonával nezachytil
nejaký problém.“). Žalovaný tak neporušil svoju povinnosť správcu obstarať a pre vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome zabezpečiť prevádzku a údržbu kotolne vrátane rozvodov a poistných

ventilov tam sa nachádzajúcich.

20. Žalovaný však ako podnikateľ v oblasti správy bytových domov a ako poskytovateľ služby správy
bytového domu nevykonáva len činnosť doručovacieho miesta, kam sa doručí alebo oznámi prejav vôle
vlastníkovbytovanebytovýchpriestorovdodávateľomtovarovaslužiebaopačne.Žalovanýakosprávca

má vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou, má využívať všetky svoje získané poznatky
a nadobudnuté schopnosti pri tejto správe a má konať proaktívne, teda obstaráva tovary a služby a
v rámci primeraných medzí má aj získavať poznatky o okolnostiach brániacich vlastníkom bytom a
nebytových priestorov nerušene užívať svoje byty a nebytové priestory vrátane spoločných zariadení
bytového domu.

21. Z výpovede svedka Ing. Ľuboša Miškeríka („Na stredisku pracuje aj na iných veciach, a vie, že v
potrubiach na polievanie trávnikov je veľmi vysoký tlak, toto je spôsobené tým, že v hadiciach trhá voda
samotnú hadicu ... Aj firma, čo odstraňovala vadu, konštatovala vo svojom vyjadrení, že bol problém s
tlakom a to z nefunkčného ventilu. ... V potrubí BVS je zvýšený tlak, namerali aj 8 -9 barov v potrubí

vonku, čo nie je obvyklé, obvykle má byť 4,5 - 5 barov“) má súd preukázané, že existoval poznatok o
vysokom tlaku v rozvodoch vody BVS, a.s. a túto vedomosť mala okrem iného aj priamo osoba pracujúca
pre žalovaného vykonávajúca údržbu a starostlivosť o kotolne od roku 2020 a to Ing. Ľuboš Miškerík. Z
uvedeného vyplýva, že v danom bytovom dome ako aj v iných bytových domoch v okolí boli už predtým
problémy s tlakom vody, žalovaný tak ako odborne zdatná osoba obstarávajúca tovary a služby pre

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici Mahulanka č. 3, Pezinok ako aj vo
viacerých bytových domoch v Pezinku mal vedieť, že v rozvodoch vody BVS býva nepravidelne vysoký
tlak nad obvyklú hodnotu 4,5 - 5 barov, teda že hrozí poškodenie rozvodov vody v bytovom dome resp.
ich častí a to vrátane poistných ventilov a teda mal povinnosť oboznámiť s touto skutočnosťou vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici Mahulanka č. 1, 3, 5, Pezinok a súčasne

aj navrhnúť riešenie v podobe obmedzovačov tlaku. Žalovaný však vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome na ulici Mahulanka č. 3, Pezinok o rizikách zvýšeného tlaku neinformoval a
ani im nenavrhol riešenie na odstránenie rizika, čím porušil svoju povinnosť zabezpečovať pre vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome modernizáciu spoločných zariadení domu (§ 6 ods. 2 písm. a/
ZoVBNP). V dôsledku tohto porušenia zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za

všetky vzniknuté škody (§ 8 ods. 5 ZoVBNP).

22.Samotnénamontovanieobmedzovačovtlaku-redukčnýchventilovjemodernizácioubytovéhodomu
(§ 2 ods. 12 ZoVBNP), keďže ako samostatné zariadenie zabezpečujúce ochranu pred vadným plnením
tretej osoby vlastníkom bytov a nebytových priestorov umožní získať ostatným spoločným zariadeniam

bezpečnejšiu použiteľnosť a tým zlepšuje vybavenosť a použiteľnosť spoločných zariadení domu.

23. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a zmenšením majetku táto
spočíva v tom, že keďže žalovaný neinformoval vlastníkov bytov a nebytových priestorov o občasnom
nepravidelnom výskyte vysoký tlak v rozvodoch BVS a teda, že hrozí poškodenie rozvodov vody v

bytovom dome resp. ich častí a nenavrhol im riešenie na odstránenie rizika, vlastníci bytov a nebytových
priestorov nevedel, pričom ani nemali povinnosť vedieť, o tejto skutočnosti a preto sa nemohli rozhodnúť
či a ako odstránia riziko poškodenia spoločných častí a spoločných zariadení a k zmenšeniu majetku
Dominiky Svetlákovej došlo práve v dôsledku naplnenia tohto rizika. Príčinná súvislosť je potom daná :neinformovanie - nemožnosť predídeniu škody - vonkajšia na účastníkoch právneho vzťahu nezávislá
udalosť - poškodenie spoločného zariadenia - poškodenie majetku Dominiky Svetlákovej.

24. V súvislosti s príčinnou súvislosťou má súd za potrebné uviesť, že nie je možné prijať taký výklad
zákona, že priamo, bezprostredne a bez ďalšej okolnosti vonkajšieho sveta musí nastať zmenšenie
majetku porušením informačnej povinnosti, keďže pri porušeniach právnych povinností spočívajúcich v
neinfomovaní či vadnom informovaní o určitej skutočnosti by porušiteľ nikdy neniesol zodpovednosť za
škodu, lebo samotným (ne)doručením hmotného nosiča informácie (papier) človekom inému človeku

alebo (ne)vytvorením mechanického vlnenia orgánom človeka v prostredí (zvuk) pre iného človeka
nemôže dôjsť k mechanickému poškodeniu veci. Skutočnosť, že k takémuto porušeniu informačnej
povinnosti musí pristúpiť ďalšia, spravidla náhodná skutočnosť, v spolupôsobení s ktorou dôjde k
zmene v hmotnom svete a to až k zmene veci posúditeľnej ako jej znehodnotenie a teda k zmenšeniu
majetku nenarúša bezprostrednosť a priamu súvislosť na účely skúmania zodpovednosti za škodu. Na
existenciu príčinnej súvislosti medzi porušení informačnej povinnosti a vznikom škody tak musí ísť o

obvyklú podmienenosť po sebe časovo nasledujúcich skutočností, ktoré navyše majú súvis s výsledkom
- so zmenšením majetku. Prípadná možnosť konaním či nekonaním predísť výsledku (zmenšeniu
majetku)alebonutnosťouvznikuďalšejskutočnostinavznikvýsledku(zmenšeniemajetku)nemá,pokiaľ
nenastanú, vplyv na zodpovednosť. Teda napríklad skutočnosť, že v prejednávanej veci by k zmenšeniu
majetku aj tak došlo ak by sa po splnení informačnej povinnosti žalovaným vlastníci bytov a nebytových

priestorov rozhodli nenamontovať redukčné ventily nemá vplyv na zodpovednosť žalovaného. Rovnako
ani skutočnosť, že k vzniku škody je potreba ďalšej skutočnosti a to existencii zvýšeného tlaku v
rozvodoch vody. Zjednodušene možno zhrnúť, že žalovaný porušením informačnej povinnosti vytvoril
stav v ktorom pri pravidelnom behu udalostí v danom mieste dôjde k výsledku - k poškodeniu poistného
ventilu, teda zhodil prvý diel domina.

25. Na vznik zodpovednosti žalovaného je tiež potrebné zavinenie, ktoré sa prezumuje vo forme
nevedomej nedbanlivosti. Z výpovede svedka Ing. Ľuboša Miškeríka má súd preukázané, že informácia
o zvýšenom tlaku v rozvodoch vody BVS bola pred škodovou udalosťou, žalovaný vykonáva činnosť
správcu bytových domov od roku 1993 a to v oblasti Pezinok nepretržite, teda vzhľadom na svoje osobné

pomery vedieť mal a mohol, že v danej oblasti sa vyskytuje vysoký tlak v rozvodoch vody BVS, súd má
potom zavinenie vo forme nevedomej nedbanlivosti za preukázané, nielen prezumované.

26. Poškodenie poistného ventilu bolo spôsobené vysokým tlakom vody t.j. vadným plnením spoločnosti
BVS, a.s., pričom však poistný ventil bol dimenzovaný na tlak 10 bar a bol inštalovaný odborne

spôsobilou osobou v zmysle projektovej dokumentácie, teda napriek vadnému plneniu zo strany BVS,
a.s. nemalo dôjsť k jeho poškodeniu a strate funkčnosti. Z uvedeného vyplýva, že poistný ventil
mal skrytú vadu, neviditeľnú zvonka (svedok Antalík : „Poistný ventil nemal prasklinu...“), ktorá sa
prejavila počas užívania. Vadné plnenie bolo potom dodané aj zo strany zhotoviteľa predávajúceho bytu
voči Dominike Svetlákovej ako kupujúcej dňa 19.08.2020 byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných

zariadeniach bytového domu t.j. aj na kotolni (§ 20 ZoVBNP v spojení s § 619 ods. 1 a § 620 ods. 1
Občianskeho zákonníka), ktorý predajca (developer) - spoločnosť VENCORP MANAGEMENT, a.s. vadu
na vlastné náklady odstránil. Bola by potom predmetom skúmania výška zodpovednosti spoločnosti
VENCORP MANAGEMENT, a.s. za škodu spôsobenú dodaním vadného výrobku prípadne tretej osoby
(z. č. 294/1999 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom). Žalovaný tak za vzniknutú

škodu zodpovedá spoločne a nerozdielne s ďalšími škodcami (§ 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

27. Treba doplniť, v súlade s vyššie uvedeným, že žalovaný nezodpovedá za skrytú vadu poistného
ventilu na rozvode vody v kotolni, a to či ventilu umiestneného zhotoviteľom stavby alebo nového
ventilu po vykonanej oprave bytového domu, ktorú čo aj správca za vlastníkov objednal, keď žalovaný

zodpovedá za riadne obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca zabezpečuje pre vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome určité činnosti (§ 6 ods. 2 písm. a/ až e/ ZoVBNP).

28. Rozsah jeho zodpovednosti súd určil podľa množstva vody pretečenej nad obvyklý rozsah, keď
množstvo vytečenej vody zo sústavy je určené veľkosťou otvoru, cez ktorý voda vyteká a veľkosťou

prietoku vody, ktorý je závislý od tlaku vody v sústave, teda platí čím väčší tlak, tým viac vody vytečie
zo sústavy a čím viac vody vytečie zo sústavy, tým viacej predmetov v byte Dominiky Svetlákovej bolo
poškodených a tým je rozsah poškodenia väčší. Obvyklý tlak je 4,5 - 5 barov, pričom k poškodeniu
poisteného ventilu došlo pri tlaku 8 barov (svedok Ing. Ľuboš Miškerík : „...bola tam na ukazovatelina merači 8 barov, čo videl na vlastné oči.“). Možno teda konštatovať, že za 5/8 vody zodpovedá iný
škodca a za (8-5)/8 zodpovedá žalovaný. Množstvu 3/8 z celku zodpovedá suma 4.329,-eur zo sumy
11.546,49 eura. Súd potom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.329,-eur ako svojej účasti na

škode vzniknutej Dominiky Svetlákovej.

29. Ako skutočnosti odôvodňujúce určenie zodpovednosti podľa svojej účasti a nie spoločne a
nerozdielne(§438ods.2Občianskehozákonníka)súdvzhliadolvnedostatočnomzisťovanípríčinškody
zo strany žalobcu, keď napríklad poistný pokazený ventil nepodrobil skúmaniu (svedok Antalík : „Poistný

ventil cez ktorý tiekla voda v predmetnej kotolni mali vyše roka u seba, nikto nejavil záujem, nikto to
od nich nežiadal tak ho vyhodili.“), a teda nedostatku starostlivosti o svoje práva a súčasne aj vo výške
škody, ktorá by bola voči žalovanému príliš zaťažujúca.

30. Pokiaľ ide žalobcom uvádzanú príčinu úniku vody v žalobe ako prasknuté potrubie a neskôr odkazuje
na problém s ventilom v kotolni, ide o zmenu žaloby čo do skutkového tvrdenia, avšak nejedná sa o

podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností (§ 140 ods. 2 C.s.p.), keďže fyzickou súčasťou rozvodov je
aj poistný ventil, teda žalobca len spresnil svoje tvrdenia.

31. Pokiaľ ide o list BVS, a.s. zo dňa 28.06.2021 v spojení s protokolom z merania a diagramom merania,
z tohto vyplýva meranie dňa 24.06.2021, pričom škodová udalosť sa stala dňa 02.05.2021, teda protokol

merania je tak irelevantný vo vzťahu k zisteniu hodnoty tlaku v systéme.

32. Žalovaný tiež namietal uvádzanie rôzneho právneho posúdenia škodovej udalosti a jej príčiny v
samotnej výzve na zaplatenie regresného nároku zo dňa 15.10.2021 a 22.04.2022. Podstatným pre
riadne vykonanie výzvy je popísanie skutkového stavu aby bolo jednoznačne zistiteľné o ktorú škodovú

udalosťsajedná,uvedenétvrdeniažalobcuvovýzvachsúpotomvovzťahukzodpovednostiapovinnosti
plniť bez právneho následku.

33. Je skutočnosťou, že spoluvlastníkmi kotolne vrátane rozvodov vody sú vlastníci bytov a nebytových
priestorov, táto skutočnosť však bez ďalšieho nemôže zmeniť zodpovednosť žalovaného, keďže s

vlastníctvom veci nie je zo zákona spojená výlučná zodpovednosť za škodu spôsobenú touto vecou.

34. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že „správca bytového domu nemá s developerom žiaden zmluvný
vzťah, na základe ktorého by mohol uplatňovať nároky súvisiace so stavom kotolne, v dôsledku ktorého
by vznikla škoda“ voči spoločnosti VENCORP MANAGEMENT, a.s. ako predávajúcemu majú vlastníci

bytov ako kupujúci nárok na uplatnenie zodpovednosti za vady (§ 619 Občianskeho zákonníka) a od
tohto je potrebné odlišovať zodpovednosť za škodu (napr. § 420 Občianskeho zákonníka) spôsobenú
právevdôsledkuvadyveci.SkutočnosťžežalovanýnemásospoločnosťouVENCORPMANAGEMENT,
a.s. zmluvný vzťah je potom bez právneho významu, keď záväzky vznikajú nielen z právnych úkonov
ale aj z protiprávnych úkonov (§ 489 Občianskeho zákonníka). Žalovaný ako správca vlastníkom bytov

a nebytových priestorov oznámiť potenciálnu zodpovednosť spoločnosti VENCORP MANAGEMENT,
a.s. za škodu spôsobenú vadným plnením (dodávkou ventilu s vadou, keďže ventil mal vydržať tlak
10 bar) a súčasne mal oznámiť rozpor svojich záujmov so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome (§ 9 ods. 7 ZoVBNP) vzhľadom na svoju potenciálnu zodpovednosť za
škodu najneskôr keď bol vyzvaný žalobcom na zaplatenie regresu.

35. Súd mal za nadbytočný výsluch Ing. Zoltána Farkaša, projektanta kotolne, keďže podstatou nebola
vada vyplývajúca z projektu, ale skutočnosť ktorá vstúpila do situácie bez ohľadu na obsah projektu.

36. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

rozhodnutia.

37. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že
čiastočne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, keď tento bol v spore proti žalobcovi
v prevažnej miere úspešný a súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 Civilného

sporového poriadku) určujúce výnimky zo zásady úspechu uvedenej v § 255 Civilného sporového
poriadku.38. Pokiaľ ide o možnosť rozhodnúť percentom vo výroku rozhodnutia o náhrade trov súdneho konania
súd uvádza nasledovné. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak

mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Civilný sporový poriadok neupravuje možnosť
a už vôbec nie povinnosť súdu rozhodnúť o náhrade trov súdneho konania percentom (alebo zlomkom)
ak je strana sporu plne úspešná v konaní, keď v žiadnom ustanovení Civilného sporového poriadku nie
je ustanovená možnosť rozhodnúť o nároku na náhradu trov súdneho konania v percentách. Jedným

z výkladových pravidiel podľa čl. 3 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku je, že výklad tohto
zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Navyše každé
ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 3 ods. 1
veta prvá Civilného sporového poriadku), pričom podľa čl. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne
orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon. Ak teda zákon nestanoví možnosť súdu rozhodnúť percentom, súd takto nemôže rozhodnúť.

Pokiaľ ide o § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ani toto ustanovenie neumožňuje rozhodnúť
o náhrade trov súdneho konania percentom (ide o prípad pomerného úspechu), keď z gramatického
výkladu je zrejmé, že súd rozdelí „náhradu trov konania“, teda rozdelí absolútnu hodnotu a nemá vyjadriť
relatívnu výšku t.j. spôsob akým sa bude deliť. Podstatná nie je ani manifestovaná vôľa predkladateľa
zákona, keď podľa dôvodovej správy k pôvodne navrhovanému § 255 Civilného sporového poriadku

„Predkladateľ upúšťa od doterajšej koncepcie uplatňovania si nároku na náhradu trov konania, čím má
ambíciutentoprocesnýinštitútzjednodušiťazhospodárniť.Súdprvejinštancierozhodujeonárokupodľa
zásad o náhrade trov konania a uplatnením týchto zásad dospeje k pomeru vyjadrenému percentom
alebo zlomkom, pričom konkrétnu výšku trov konania ponecháva na rozhodnutie súdneho úradníka“.
Manifestovaná vôľa predkladateľa zákona je v časti náhrady trov súdneho konania vnútorne rozporná,

keďže pokiaľ by bolo skutočne jeho vôľou, aby súdy mali možnosť resp. dokonca povinnosť rozhodnúť
percentom, nič nebránilo v tom, aby predmetný zákon obsahoval ustanovenie obdobné ustanoveniu §
151 ods. 7 O.s.p. účinné od 15.10.2008 do 30.06.2016 („Súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť
aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom
alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd

samostatným uznesením“), keď navyše v ostatnom texte sa voľne inšpirovať pôvodnými ustanoveniami
nechal, čo je zrejmé predovšetkým porovnaním ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. s ustanovením § 255
ods. 2 Civilného sporového poriadku. Manifestovaná vôľa na jednej strane v dôvodovej správe uvádza
rozhodovanie „percentom alebo zlomkom“ na druhej strane takúto možnosť v zákone nestanovil, ani
úpravu podľa § 151 ods. 7 O.s.p. účinného od 15.10.2008 neprevzal, pričom pred 15.10.2008 nebolo

možné rozhodovať percentom ani zlomkom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že predkladacia správa
zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a
jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen
že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán
môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov. Nie je potom možné vo výroku uviesť percento

výšky v akej bude priznaná náhrada trov súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto
rozsudku.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis

a spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Ak žalovaný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže

žalobca podať návrh na exekúciu.