Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 23, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32P/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125264050
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Steinsdorferová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125264050.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, na návrh

navrhovateľky A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. A., F. X, proti manželovi A. G. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. A., F. X, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode k maloletému H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, v konaní
zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, takto

r o z h o d o l :

I.SúdmanželstvonavrhovateľkyA.B.C.,D.E.,nar.XX.XX.XXXXamanželaA.G.C.,nar.XX.XX.XXXX,
uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Banská
Bystrica, vo zväzku 35, ročník 2000, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a .

II. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode k maloletému H. C., nar. XX.XX.XXXX v tomto znení:

Maloletý H. C., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky s tým, že každý
z rodičov je oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach samostatne.

Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého H. C., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške

350 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku
o rozvode manželstva.

Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 31.03.2025 sa domáhala rozvodu manželstva a zároveň
úpravy práv a povinností k maloletému tak, že maloletý sa zverí do jej osobnej starostlivosti, otec bude
povinný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 350 eur mesačne vopred, splatné do 15.
dňa v mesiaci k jej rukám a styk otca s maloletým sa neupraví. Svoj návrh na rozvod manželstva

odôvodnila tým, že s manželom sa poznali pred uzavretím manželstva a uzatvárali ho zo vzájomnej
citovej náklonnosti po dvojročnej známosti. Ich manželstvo bolo zo začiatku z jej pohľadu harmonické
a bezproblémové, len s občasnými nezhodami, ktoré neboli nejako závažné. V tom čase pracovali
v zahraničí, kde aj žili. Postupne po návrate na Slovensko sa však začali objavovať problémy, ktoré v tom
čase ani extra nevnímala, ani im nepripisovala veľkú váhu. Manžel po návrate na Slovensko sa začal
sústreďovať na podnikanie a ona sa v plnej miere venovala rodine, hlavne synom. Manžel mal jej plnú
podporu v podnikaní a snažila sa mu byť oporou aj čiastočne v podnikaní. Manžel upriamil všetku svoju

pozornosť na podnikanie, trávil s rodinou veľmi málo času a ona sa sústredila na deti a myslela si, že
je to v poriadku. Manžel si riadil život a vlastne aj ich spoločný život výhradne podľa svojich vlastných
predstáv. V tom čase si vôbec neuvedomovala, aký problém tým postupne vzniká. Takýmto štýlom života
sa postupne odcudzovali aj jej city k manželovi, chladli, až dospeli do štádia, kedy ho už nevníma akosvojho životného partnera – manžela a pristúpila k podaniu návrhu na rozvod manželstva, nakoľko už
nevidí dôvod zotrvať v manželstve, z ktorého sa postupne stal už len formálny zväzok.
2. Navrhovateľka k návrhu pripojila sobášny list, z ktorého vyplynulo, že manželia uzavreli manželstvo

dňa XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Banská
Bystrica vo zväzku 35, ročník 2000, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Z navrhovateľkou
pripojených rodných listov vyplýva, že pred uzavretím manželstva sa im narodil syn H., ktorý je toho
času plnoletý a za trvania manželstva sa im narodil maloletý H., a to dňa XX.XX.XXXX.
3. Manžel navrhovateľky, napriek výzve súdu, sa písomne vo veci nevyjadril.

4. Na informatívnom stretnutí dňa 02.05.2025 navrhovateľka trvala na rozvode manželstva, o jeho
záchranu nemala záujem z dôvodu, že nevidí možnosť obnovy manželského spolužitia. Manžel
navrhovateľky súhlasil s rozvodom, pretože keď jeden nechce, tak druhý nič nezmôže. Obaja manželia
zhodne uviedli, že nemajú záujem o odbornú pomoc.
5. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na rozvode manželstva z dôvodov uvedených v samotnom

návrhu s doplnením, že ide u nej o pevné rozhodnutie. Nad rámec skutočností uvedených v návrhu
uviedla, že s manželom žije v spoločnej domácnosti, ich rodinný dom je v ponuke, nie je predaný.
S manželom zatiaľ spoločne hospodária, pretože žijú spolu v rodinnom dome. Po dobu pol roka
s manželom spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, spoločne nerealizujú výchovu, výživu
maloletého. Po dobu dva a pol roka ako manželia a partneri netrávia spolu čas, minimálne jeden rok

intímne spolu nežijú. Myslí si, že ako manželia si zatiaľ pomáhajú. Manželovi ako partnerovi nedôveruje
z dôvodu sklamania, pretože keď mu v niečom verila, tak to potom bolo inak. Jej city k manželovi od
uzavretia manželstva sa zmenili, berie ho ako otca ich detí. Z jej výsluchu ďalej vyplynulo, že známosť
s iným mužom nemá a za príčinu rozvratu manželstva považuje citové odcudzenie sa a rozdielnosť
názorov, predstáv o živote.

6. Manžel navrhovateľky na pojednávaní súhlasil s rozvodom manželstva z dôvodov, ktoré uviedla
navrhovateľka. Potvrdil, že s navrhovateľkou sa citovo odcudzili, avšak podľa neho počas obdobia
kovidu. Vo výsluchu potvrdil, že ich manželstvo bolo spočiatku usporiadané, harmonické. Výrazné
problémy v ich manželstve nastali počas kovidu, kedy začali mať iné predstavy ako smerovať spoločný

život, výchovu detí aj bývanie. Vtedy začali hádky, nedorozumenia. Potvrdil tvrdenia navrhovateľky, že
zatiaľ žijú v spoločnej domácnosti, spoločne hospodária. Z dôvodu, že žijú v spoločnej domácnosti,
spoločne rozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti. Po dobu pol roka spoločne nerealizujú výchovu,
výživu maloletého. Ako manželia si zatiaľ pomáhajú. Po dobu pol roka netrávia ako manželia spolu
čas, od leta 2024 intímne spolu nežijú. Na rozdiel od navrhovateľky, manžel navrhovateľky jej dôveruje,

jeho city k nej sa od uzavretia manželstva nezmenili. Z výsluchu manžela navrhovateľky vyplynulo, že
známosť s inou ženou nemá a za príčinu rozvratu manželstva považuje citové vzdialenie a odcudzenie
sa.
7. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako
„zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,

byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.
8. Podľa § 19 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú

manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
9. Podľa § 23 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli

k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
10. Ustanovenie § 23 zákona o rodine upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Podľa
odseku 1 § 23 zákona o rodine, môže súd manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť
svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zákon
o rodine neviaže možnosť rozvodu manželstva na jednotlivé konkrétne dôvody počítané v zákone, ale
ako dôvod uvádza vážne narušenie a trvalý rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi. Samotnépríčiny rozvratu manželstva môžu spočívať v objektívnych okolnostiach, ktoré sú mimo vôle manželov
alebo subjektívnom správaní manželov, vedome zavinenom porušovaní manželských práv a povinností
niektorého z manželov alebo obidvoch manželov tak, ako uvádza ustanovenie § 18, § 19 zákona

o rodine.
11. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania trvá 20 rokov.
Medzi manželmi nebola sporná vôľa rozviesť sa, pričom zo samotného vyjadrenia navrhovateľky
vyplynulo, že ide u nej o pevné rozhodnutie. Manželia v rámci informatívneho stretnutia zhodne
uviedli, že nemajú záujem o záchranu ich manželstva, odbornú pomoc. Rovnako vzhľadom na

rovnaké vyjadrenie manželov nebolo sporné, že sa citovo odcudzili, vzdialili, čo potvrdzuje aj ich
zhodné vyjadrenie, že intímne spolu nežijú (podľa navrhovateľky minimálne jeden roky, podľa manžela
navrhovateľky od leta 2024). O nezáujme manželov zotrvať v manželstve svedčí aj zaradenie rodinného
domu, v ktorom aktuálne ešte žijú v spoločnej domácnosti, do ponuky na predaj. Navrhovateľka na
rozdiel od manžela vo svojom samotnom vyjadrení uviedla, že manželovi nedôveruje a jej city k nemu
sa zmenili. Z dôvodu, že zatiaľ žijú v spoločnej domácnosti z dôvodu nepredania ich rodinného domu,

spoločne hospodária a pomáhajú si. Napriek tomu, že žijú v spoločnej domácnosti však netrávia spolu
čas. Súd na základe vyjadrenia manželov môže konštatovať, že manželia sa stali len spolubývajúcimi,
ktorých spája spoločná nehnuteľnosť, ktorú zatiaľ spoločne užívajú a výchova ich maloletého dieťaťa.
Súd vzhľadom na zhodnú vôľu manželov rozviesť sa a ich vyjadrenia môže konštatovať objektívny
a kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi nimi, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo

neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií,
a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Vzhľadom na nezáujem oboch
manželov o záchranu ich manželstva prostredníctvom odbornej pomoci, nie je ani reálne obnovenie ich
riadneho manželského spolužitia, ktoré by plnilo všetky svoje funkcie. Súd tak mal splnené podmienky
v zmysle vyššie uvedených zákonných kritérií, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.

12. Rodičia v prípade rozvodu manželstva žiadali schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému H. C., nar. XX.XX.XXXX, na základe ktorej by bol maloletý zverený do osobnej
starostlivosti matky s tým, že každý z rodičov by bol oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho
majetok v bežných veciach samostatne, otec by sa zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo
výške 350 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti

výroku o rozvode manželstva s tým, že styk otca s maloletým sa neupraví.
13.Opatrovníkrodičminavrhnutúdohoduodporučilsúduschváliťsodôvodnením,ženeodporujezákonu
a záujmu maloletého. Zároveň uviedol, že sociálnym šetrením neboli odhalené žiadne nedostatky
v starostlivosti rodičov o maloletého. Rodičia zabezpečujú riadnu starostlivosť o maloletého, ich
rodičovská komunikácia je na dobrej úrovni, komunikujú spolu vo veciach maloletého na vecnej,

konštruktívnej, slušnej úrovni.
14. Podľa § 24 ods. 1, 4, 5 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto

ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou
rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone
rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého

dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého
dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku
schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby
bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného

styku s obidvomi rodičmi.
15. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
16. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
17. Vzhľadom k tomu, že rodičia sa dohodli na úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému na čas po rozvode, súd sa zaoberal tým, či navrhnutá rodičovská dohoda spĺňa podmienku
zákonnosti a záujmu maloletého.18. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na starostlivosti o maloletého sa podieľajú
obidvaja rodičia, keďže žijú v spoločnej domácnosti, ale vo väčšom rozsahu matka. Podľa samotného
vyjadrenia otca vyplynulo, že maloletý má s matkou lepší citový vzťah, pretože bola doma a on bol

väčšinou v práci. Zo správy zo sociálneho zisťovania, vyjadrenia opatrovníka na pojednávaní vyplynulo,
že v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Otec starostlivosť matky
o maloletého nespochybňoval. Súd vzhľadom na doterajšiu starostlivosť matky, ktorá dáva záruku aj
do budúcna na vykonávaní riadnej osobnej starostlivosti o maloletého a bližší citový vzťah maloletého
k matke mal za to, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti úpravy výchovného prostredia maloletého, t. j.

jeho zverenia do osobnej starostlivosti matky, spĺňa podmienku zákonnosti a záujmu maloletého, a preto
v tejto časti rodičovskú dohodu schválil.
19. Pri určovaní výšky výživného súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá
veta zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb maloletého a možnosti, schopnosti, majetkových
pomerov povinného, t. j. otca. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloletý má necelých
15 rokov, je žiakom 8. ročníka základnej školy, je zdravý, vedený v neurologickej ambulancii, nemá

žiadnu platenú záujmovú činnosť. Na maloletého sú tak bežné výdavky spojené s jeho osobnými
potrebami a plnením školských povinností. Obaja rodičia majú jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Matka, podľa potvrdenia zamestnávateľa, dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 867,51 eura a otec
vo výške 1.122,15 eura netto. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal za to, že rodičmi
navrhnutá výška výživného zodpovedá zákonným kritériám, a preto aj v tejto časti rodičmi navrhnutú

dohodu schválil.
20. O neupravení styku otca s maloletým súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine a v súlade
s rodičovskou dohodou z dôvodu, že v súčasnosti ešte rodičia žijú v spoločnej domácnosti a otec má
tak možnosť byť v denno-dennom kontakte s maloletým, čím nevznikla potreba striktnej úpravy styku
otca s maloletým.

21. O trovách konania súd nerozhodoval, nakoľko neboli uplatnené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné písomné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez

návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie
odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci
(§ 62 Civilného mimosporového poriadku).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia

o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné
priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko,
môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť,
že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých, rodičia nie
sú oprávnení podať odvolanie.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,

môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená
peňažnápovinnosťmôžeoprávnenýpodaťnávrhnavýkonexekúciepodľazákonač.233/95Z.z.vznení
neskorších predpisov (Exekučný poriadok).

V Banskej Bystrici, 23. mája 2025

Mgr. Ingrid Steinsdorferová

s u d c a

Za správnosť vyhotovenia:

Mária Dobrotová