Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 15, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615200375
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6615200375.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej
veci žalobcu Rodenstock Slovensko, s. r. o., so sídlom Lazovná 69, 974 01 Banská Bystrica, IČO:36
053 309, zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Takáčom, PhD. so sídlom Horná 51, 974 01 Banská
Bystrica proti žalovanej A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. X/X, XXX XX D., zastúpenej Advokátska
kancelária NOVÁK, s.r.o. Ladislava Hudeca 15326/2A, 974 01 Banská Bystrica, IČO:53 556 798, o
náhradu škody 15.000,--eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 14.januára 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 14. januára 2019 v napadnutej
prvej a druhej výrokovej vete mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 15.000,--Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 25.000,--Eur od 15.11.2010 do 8.4.2011, t. j.
893,20 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 15.000,--Eur od 9.4.2011 do zaplatenia,
náhradu trov konania vo výške 900,--Eur, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 786,60 Eur,
náhradu súdneho poplatku za vydanie poverenia súdnemu exekútorovi vo výške 16,50 Eur, náhradu
trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 402,19 Eur.

II. Vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 14. januára 2019
v napadnutej tretej výrokovejvete mení tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

IV. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu

100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi 15.000,--eur s 9% úrokom z omeškania od 15.1.2010 do zaplatenia v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou vo zvyšku žalobu zamietol. Treťou výrokovou vetou
rozhodol, že žalobca má nárok na zaplatenie 70,3% trov, ktoré mu vznikli proti žalovanej, ktorých výška
bude určená osobitným uznesením v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal zaplatenia 15.000,--eur, 2.105,29
eur na nákladoch na vymáhanie dlhu a 9% úroku z omeškania ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.1.2010
do 8.4.2011, ktorý kapitalizoval vo výške 893,20 eur a 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 15.000,--
eur od 9.4.2019 do zaplatenia, pričom žalobu v priebehu konania rozšíril o úroky z omeškania, onáhradu súdneho poplatku súvisiaceho s exekučným konaním vo výške 16,50 eur a trov právneho
zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 420,19 eur na tom skutkovom základe, že žalobca dodal
spoločnosti NOVOSILVER,s.r.o.zostavudielenskýchprístrojovWEKOatokonkrétneautomatickýbrús

WEKO Edge 650 výrobné číslo 01639-1070, snímač tvaru WEKO Trace 3 výrobné číslo 02222-1200,
centrovací systém WEKO Cad 5 výrobné číslo 02178-1200, magnetický ventil. Kúpnu cenu vo výške
40.965,75 eur uhradil dlžník len čiastočne, a to sumou vo výške 25.965,75 eur, pričom kúpna cena
ostala neuhradená vo výške 15.000,-eur. Vzhľadom na uvedené podal žalobca voči dlžníkovi žalobu
na Okresný súd Lučenec, ktorý zaviazal dlžníka platobným rozkazom XXXXX XXX/XXXX-XX zo

dňa 3.8.2011 na zaplatenie 15.000,-eur s príslušenstvom. Nakoľko ani po vydaní platobného rozkazu
dlžník dlh neuhradil, podal žalobca na exekútorský úrad návrh na vykonanie exekúcie, s tým, že
v rámci exekučného konania nebol k dnešnému dňu nárok žalobcu uspokojený ani sčasti. Listom
zo dňa 1.8.2012 exekútorský úrad informoval žalobcu, že podľa vyjadrenia žalovanej už spoločnosť
dlžníka nefunguje, exekútorský úrad zistil, že prístroje, ktoré dodal žalobca dlžníkovi, sa nachádzajú na
prevádzke spoločnosti Novooptik, a.s., so sídlom Rúbanisko I/9, Lučenec. Žalovaná predložila faktúru

č. 10HIM0001, ktorá mala byť vystavená dňa 30.9.2010 a malo ňou dôjsť k predaju prístrojov na
spoločnosť DONAX, a.s., Banská Bystrica. Spolu s faktúrou žalovaná predložila aj faktúru FV13/001
vystavenú dňa 12.12.2013, ktorou mala spoločnosť Novooptik, a.s. nadobudnúť prístroje do svojho
vlastníctva napriek tomu, že ich v tom čase užívala už viac ako štyri roky. Spoločnosť NOVOSILVER, s.
r. o. sa zlúčila so spoločnosťou GAVALA, s. r. o. Galanta. Zo zistení exekútorského úradu je spoločnosť

GAVALA, s. r. o. nemajetná, nevlastní nehnuteľnosti ani motorové vozidlá, nemá bankové účty ani
zamestnancov, prístroje nevlastní, a teda ich scudzila. Jedinou konateľkou spoločnosti NOVOSILVER,
s. r. o. bola žalovaná. Vychádzajúc z tvrdení žalovanej mala spoločnosť NOVOSILVER, s. r. o. prístroje
predať za sumu 43.014,04 eur. Žalobca má za to, že takáto cena nebola spoločnosti NOVOSILVER,
s. r. o. zaplatená, ak by zaplatená bola, nepochybne by spoločnosti NOVOSILVER s. r. o. neostal

dlh voči žalobcovi, ktorý sa navýšil aj o náklady spojené s jeho vymáhaním a úroky z omeškania. Ak
spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. bola vyplatená kúpna cena, tak jej nebola vyplatená v celom rozsahu.
Ak spoločnosti bola nejaká časť kúpnej ceny vyplatená, tak tá nebola použitá v súlade so záujmami
spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., ale na obohatenie žalovanej alebo tretej osoby. Nie je však vylúčené,
že k prevodu na spoločnosť DONAX, a.s. ani nedošlo, ale došlo k inému scudzeniu prístrojov, avšak

bez adekvátnej protihodnoty. V dôsledku uvedeného mal za to, že žalovaná pri scudzení prístrojov, resp.
pri nakladaní s kúpnou cenou za ne nepostupovala s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
spoločnosti a všetkých ich spoločníkov v súvislosti s čím poukázal potom žalobca na ust. § 135a ods.
1, 2,5 Obchodného zákonníka a žiadal, aby žalovaná nahradila žalobcovi škodu vo výške 15.000,--eur
ako pohľadávku, ktorá zostala neuhradená, na nákladoch za vymáhanie dlhu 2.105,29 eur a tiež žiadal

priznať príslušný úrok z omeškania.

3. Okresný súd Lučenec rozsudkom č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 19.augusta 2015 (v poradí
prvým) žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania v sume 5.846,83 eur. Voči
rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom č.

k. XXXXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 22.júna 2016 rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. XXXX/XX/
XXXX-XXX zo dňa 19.augusta 2015 potvrdil a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy odvolacieho
konania vo výške 394,48 eur, keď v odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že na to, aby konateľ
spoločnosti porušil povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti v zmysle ust. § 135a ods. 2 Obchodného
zákonníka je potrebné splnenie niekoľkých predpokladov, a to, že veriteľ nemôže svoju pohľadávku

uspokojiť z majetku spoločnosti (ust. § 135 ods. 5 veta prvá Obchodného zákonníka) a ďalej, ak sú
overené predpoklady zodpovednosti konateľov za škodu v zmysle § 135a a § 373 a nasl. Obchodného
zákonníka, a to vznik škody, porušenie povinnosti konateľov vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou
starostlivosťou, keďže zákon porušenie povinnosti predpokladá, príčinnú súvislosť medzi porušením
povinnosťou a vznikom škody. V prejednávanej veci však žalobca zatiaľ nepreukázal relevantným

dôkazným prostriedkom základný hmotnoprávny predpoklad modifikovaného nároku spoločnosti na
náhradu škody voči žalovanej konateľke, a to nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky z majetku
spoločnosti. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa
ďalšími námietkami žalobcu, najmä posúdením otázky premlčania. V závere odvolací súd zdôraznil, že
dovolanie nie je prípustné, nakoľko v danom prípade nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu.

4. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky ako
súd dovolací uznesením č. k. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 19.decembra 2017 rozsudok Krajskéhosúdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.júna 2016 č. k. XXXXX/XXX/XXXX-XXX zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia najvyšší súd okrem iného uviedol, že odvolací súd je viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie s výnimkami ustanovenými v § 213 ods. 2 až

7 O.s.p. (§ 213 ods. 1 O.s.p., teraz § 383 CSP). Ak mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom
rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O.s.p. teraz § 384 ods. 1 CSP). Postup odvolacieho súdu v danom
prípade nezodpovedal uvedeným ustanoveniam. Odvolací súd si pre svoje - z pohľadu prvoinštančného
konania odlišné skutkové závery neobstaral rovnocenné poklady. Dokazovanie vo veci nedoplnil, iba

verejne vyhlásil rozsudok. Zistená procesná vada konania podľa ust. § 420 ods. 1 písm. f/ CSP zakladá
prípustnosťodvolania.Dovolacísúdmalzato,žeodvolacísúdsavnapadnutomrozhodnutísodvolacími
dôvodmi žalobcu predstavujúcimi iné vady konania nezaoberal, nevysporiadal sa najmä s premlčaním
uplatneného nároku, neposkytol náležité odôvodnenie, a to napriek tomu, že námietka premlčania je z
procesného hľadiska a vzhľadom na hospodárnosť konania prvou otázkou, ktorou sa má súd zaoberať,
resp. vysporiadať. Je preto povinnosťou súdu v prvom rade preskúmať danú otázku a až následne

pristúpiť k prejednávaniu veci samej. najvyšší súd preto dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom sa nezaoberal ostatnými dovolacími
námietkami žalobcu, ani vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

5. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.

k. XXXXX/XX/XXXX-XXXXX dňa 19.septembra 2018 rozsudok Okresného súdu Lučenec č .k. XXXX/
XX/XXXX-XXX zo dňa 19.augusta 2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď okrem iného v
odôvodnení uviedol, že okresný súd v napadnutom rozsudku jasne a zrozumiteľne nedal odpoveď,
prečo v posudzovanom prípade žalobcu nepovažuje za poškodeného, ktorý si v zmysle ust. § 135a
ods. 5 Obchodného zákonníka uplatnil právo na náhradu škody. Pokiaľ okresný súd otázku premlčania

uplatneného nároku posudzoval vo vzťahu k jeho dlžníkovi - spoločnosti NOVOSILVER, odvolací súd
je toho názoru, že okresný súd túto otázku nesprávne právne posúdil. Odvolací súd mal za to, že
okresný súd nekonal v súlade s princípom právnej istoty, keď prioritne neposudzoval otázku premlčania
uplatneného nároku a náležite sa nevysporiadal ani s otázkou začatia plynutia a uplynutia premlčacej
doby. V ďalšom konaní mal okresný súd prioritne posúdiť otázku premlčania vo vzťahu k žalobcovi,

ktorý si uplatnil voči žalovanej ako konateľke spoločnosti NOVOSILVER právo na náhradu škody podľa §
135a ods. 5 Obchodného zákonníka vo výške 15.000,--eur spolu s príslušenstvom, mal posúdiť plynutie
premlčacejdobyododňa,keďsapoškodený,vtomtoprípadežalobcadozvedelalebomoholdozvedieťo
škodeaotom,ktojepovinnýnajejnáhradu(§389ods.1Obchodnéhozákonníka).Vprípade,žeokresný
súdzistí,ženárokniejepremlčaný,posúdi uplatnenýnároknanáhraduškodyazistí,čivdanomprípade

sú splnené všetky predpoklady na vznik zodpovednosti konateľa za škodu v zmysle všeobecnej úpravy
stanovenej v § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, t. j. splnenie troch základných predpokladov, vznik
škody, porušenie povinnosti, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Odvolací
súd zdôraznil, že v ďalšom konaní okresný súd na základe predložených dôkazov musí odstrániť
nejasnosti,ktorésatýkajúúdajnejúhradykúpnejcenyformouhotovostnejplatbyvovýške29.914,04eur,

ku ktorej malo dôjsť dňa 31.12.2010 a zápočtom vo výške 14.000,--eur , čo tvrdila žalovaná aj svedok
E. F., že kúpna cena za prevod prístrojov WEKO zo spoločnosti NOVOSILVER na spoločnosť DONAX
bola vyrovnaná formou zápočtu vo výške 14.000,--eur. Na základe predložených dôkazov okresný súd
potom posúdi aj existenciu predpokladov na vzájomné započítanie pohľadávok vo výške 14.000,--eur, či
k započítaniu došlo dohodou alebo jednostranným právnym úkonom medzi uvedenými spoločnosťami

6. Po rozhodnutí odvolacieho súdu Okresný súd Lučenec vo veci konal a v súlade s právnym
názorom odvolacieho súdu opätovne posúdil otázku premlčania vo vzťahu k žalobcovi, ktorý si uplatnil
voči žalovanej ako konateľke spoločnosti NOVOSILVER právo na náhradu škody podľa § 135a
ods. 5 Obchodného zákonníka vo výške 15.000,--eur s príslušenstvom. Uviedol, že v zmysle ust. §

397 Obchodného zákonníka je subjektívna doba štvorročná a podľa § 398 Obchodného zákonníka
objektívna doba desaťročná pri právach na náhradu škody. Subjektívna doba začína plynúť dňom, kedy
sa poškodený dozvedel o škode alebo sa o nej dozvedieť mohol a o tom, kto je povinný škodu nahradiť.
Uvedená vedomosť sa viaže na existenciu obidvoch skutočností, t. j. škody a škodcu s tým, že škoda
nemusí byť identifikovaná presným rozsahom a výškou, ale znalosť poškodeného musí postačovať pre

povinnosť uplatnenia si nároku na súde. V súlade s uvedeným možno dôvodiť, že o vzniku škody sa
žalobca dozvedel na základe oznámenia súdnej exekútorky o stave exekučného konania, v ktorom
žalobca vymáhal svoju pohľadávku od spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o., ktoré je datované 1.8.2012.
Následne potom v priebehu konania bolo na základe tvrdení žalovanej a E. F. zistené, že časť kúpnejceny mala byť uhradená zápočtom vo výške 14.000,--eur a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 29.014,04
eur v hotovosti, pričom k úhrade pokladne malo dôjsť dňa 31.12.2010. Keďže žaloba bola podaná
na súd 19.1.2015 a žalobca sa o vzniknutej škode a jej výške mohol dozvedieť najskôr k 1.8.2012

podľa oznámenia exekútorského úradu, mal súd za to, že právny nárok žalobcu týkajúci sa náhrady
škody nie je premlčaný, preto na námietku premlčania neprihliadal. O skutočnosti, že kúpna cena bola
zaplatená zápočtom vo výške 14.000,--eur a úhradou cez pokladňu vo výške 29.014,04 eur bol žalobca
oboznámený počas tohto konania, čo je zrejmé z jeho vyjadrenia zo dňa 22.6.2015, kedy uviedol, že to
vyplýva z hlavnej knihy analytickej evidencie firmy DONAX, a. s. za obdobie od 1.1. do 31.12.2010 a

zo zoznamu prijatých faktúr zaúčtovaných za obdobie 1.1. až 31.12.2010, pričom z uvedených dôkazov
vyplývajú nové zásadné informácie, a to konkrétne, že spoločnosť DONAX, a. s. kúpnu cenu za prístroje
WEKO vyrovnala nielen zápočtom, ako doteraz tvrdila žalovaná, ale aj v hotovosti sumu 29.014,04 eur.
Aj z tohto podľa názoru súdu vyplýva, že nárok žalobcu nie je premlčaný, pričom tieto skutočnosti neboli
zo strany strán sporu spochybnené a súd ich považoval za nesporné. Čo sa týka zistení, či skutočne
aj došlo k úhrade cez pokladňu vo výške 29.014,04 eur alebo ide len o fiktívne uvedenie platby, v

tomto smere sa žalovaná bližšie k veci nevedela vyjadriť a vzhľadom na to, že účtovníctvo spoločnosti
NOVOSILVER, s.r.o. zlúčením so spoločnosťou GAVALA, s. r. o. nebolo možné zabezpečiť, v konaní súd
nemohol ustáliť, či skutočne došlo k vyplateniu tejto peňažnej čiastky. Ohľadom zistení, či kúpna cena
vo výške 14.000,--eur bola zaplatená zápočtom, a to na základe jednostranného úkonu alebo dohodou
z vykonaného dokazovania vyplýva, že toto bolo uhradené na základe dohody medzi E. F. a A. B. tak,

ako to vyplýva z ich výpovedí.

7. Súd prvej inštancie následne po zistení, že nárok žalobcu nie je premlčaný, posudzoval tento
nárok podľa príslušných ust. § 135a Obchodného zákonníka a konštatoval, že v zmysle ust. § 135a
ods. 5 Obchodného zákonníka si nárok na náhradu škody voči konateľke spoločnosti NOVOSILVER,

s. r. o. uplatnil žalobca vo svojom mene a na vlastný účet ako veriteľ spoločnosti, nakoľko nemôže
uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie
za to, že to bolo preukázané, nakoľko exekúcia bola pre nemajetnosť spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o.
zastavená, v rámci ktorej exekúcie si žalobca uplatňoval nárok v súvislosti so svojou pohľadávkou,
ktorá mu bola priznaná platobným rozkazom v konaní XXXXX/XXX/XXXX.Súd prvej inštancie ďalej

konštatoval, že Obchodný zákonník v § 135a ods. 1 ustanovuje povinnosť konateľov vykonávať svoju
pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.
Konanie žalovanej spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. nebolo konaním, v ktorom by bola svoju pôsobnosť
vykonávala s odbornou starostlivosťou a so záujmami spoločnosti, keď žalovaná vo svojej výpovedi
uviedla, že stroje odkúpila spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. od spoločnosti Rodenstock, s.r.o. v roku

2010 a od tohto roku boli v spoločnosti NOVOOPTIK, a.s. a v tom istom roku previedla tieto stroje
na spoločnosť DONAX, a.s.. K ďalšiemu prevodu na spoločnosť DONAX, a. s. nevedela uviesť nič.
Nevedela sa vyjadriť ani k tej otázke, či zápočet prebehol na základe ústnej dohody alebo písomnej
dohody so spoločnosťou DONAX, a. s. a nemala vedomosť o tom, kde sa nachádza účtovníctvo
spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 11.3.2015 uviedol,

že kúpna cena za predaj strojov spoločnosti DONAX, a. s. nebola zaplatená a došlo k jej zaplateniu
započítaním a tiež poukázal na Zápisnicu o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade Banská Bystrica
zo dňa 6.11.2014, kde svedok E. F. v rámci svedeckej výpovede uviedol, že predaj bol uskutočnený
formou vzájomného zápočtu. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o vyplýva,
že žalovaná bola konateľkou v tejto jednoosobovej spoločnosti do 19.6.2012. Keďže bola zároveň

spoločníčkou tejto spoločnosti, a to jedinou podľa názoru súdu je možné prisvedčiť žalobcovi, že
takáto spoločnosť si neuplatní náhradu škody voči konateľke tejto jednoosobovej spoločnosti, pričom jej
konanie spôsobuje pochybnosti o tom, či pri vykonávaní pôsobnosti konateľky postupovala s odbornou
starostlivosťou.

8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že mal za to, že konateľka spoločnosti nekonala pri svojej
pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, preto porušila svoje
povinnosti a v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka zodpovedá za nároky veriteľov spoločnosti,
nakoľko títo svoje nároky nevedeli uspokojiť z majetku spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. a exekúcia bola
pre nemajetnosť spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. zastavená. Konštatoval, že povinnosťou konateľky

spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. bolo, aby súdu ozrejmila, akým spôsobom došlo k scudzeniu
hnuteľných vecí, ktoré spoločnosť nezaplatila žalobcovi a akým spôsobom bola obdržaná čiastka za tieto
stroje použitá. K tomu však nedošlo, žalovaná tieto skutočnosti vôbec nevedela súdu ozrejmiť, preto malsúd za to, že došlo k porušeniu jej povinností stanovených v Obchodnom zákonníku a zodpovedá za
škodu takto spôsobenú, preto súd zaviazal žalovanú na náhradu škody vo výške 15.000,--eur.

9.Súdzaviazalžalovanúajkzaplateniu9%úrokuzomeškaniaročnezosumy15.000,--eurod15.1.2010
do zaplatenia v zmysle § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka.

10. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko mal za to, že žaloba čo do zaplatenia
náhrady súdneho poplatku súvisiaceho s exekučným konaním, trov právneho zastupovania v

exekučnom konaní, ako aj úroku z omeškania z vyššej sumy, ako je žalovaná nie sú nárokmi, ktoré
vyplývajú z porušenia povinnosti konateľky, netýkajú sa náhrady škody, ale súvisia s iným konaním.

11. trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP s tým, že žalobca mal úspech čo do
zaplatenia 15.000,--eur na istine a neúspech čo do 2.105,29 eur na nákladoch na vymáhanie dlhu, 893,--
eurnaúrokochzomeškania,16,50eurnanáhradesúdnehopoplatkusúvisiacehosexekučnýmkonaním

a 420,19 eur na trovách právneho zastupovania v exekučnom konaní, čo spolu predstavuje neúspech čo
do zaplatenia 3.434,98 eur, na základe čoho mu náleží zaplatenie 70,3 % trov konania, ktoré mu vznikli
podľa pomeru úspechu v spore. O trovách bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žalovaná.

13. Žalobca v odvolaní uviedol, že ho podáva proti druhej výrokovej vete a keďže žalobcovi mal byť
priznaný celý, v konaní uplatňovaný nárok, s odvolaním proti druhej výrokovej vete je spojené aj
odvolanie čo do tretej výrokovej vety. Uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Poukázal na to, že v časti, v ktorej súd žalobu vo zvyšku zamietol, žalobcovi nepriznal nárok
zodpovedajúci úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 25000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011,
t. j. sumu 893,20 eur, pri tejto položke nie je celkom zrejmé, či ju súd priznal alebo nepriznal, k čomu

sa žalobca viac vyjadruje v bode 8 odvolania. Sumu 900,--eur (zodpovedajúcu náhrade trov konania
vo výške 900,--eur v zmysle platobného rozkazu Okresného súdu Lučenec č. k. XXXXX/XXX/XXXX-
XX zo dňa 3.8.2011) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 14.9.2011 do zaplatenia.
Sumu 786,60 eur (zodpovedajúcu náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 786,60 eur v zmysle
platobného rozkazu Okresného súdu Lučenec č. k. XXXXX/XXX/XXXX-XX zo dňa 3.8.2011) spolu s

úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 768,60 eur od 14.9.2011 do zaplatenia. Sumu
16,50 eur (zodpovedajúcu náhrade za súdny poplatok za vydanie poverenia súdnemu exekútorovi vo
výške 16,50 eur v zmysle upovedomenia o začatí exekúcie G. XXXX/XX pred súdnym exekútorom JUDr.
BlankouRužekovou)spolusúrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy16,50eurod11.5.2012do
zaplatenia. Sumu 402,19 eur (zodpovedajúcu náhrade trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní

vo výške 402,19 eur v zmysle upovedomenia o začatí exekúcie G. XXXX/XX pred súdnym exekútorom
JUDr. Blankou Ružekovou) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 402,19 eur od
11.5.2012 do zaplatenia. Odôvodnenie, prečo súd vo zvyšku žalobu zamietol, že obsiahnuté výlučne v
stručnom a ťažko preskúmateľnom bode 64 napadnutého rozsudku.

14. Žalobca ďalej uviedol, že spoločnosť NOVOSILVER, s. r. o. a ani jej právny nástupca, t. j.
spoločnosť GAVALA, s. r. o. nezaplatila žalobcovi zostatok kúpnej ceny za prístroje WEKO vo výške
15.000,--eur. Zo začiatku išlo o bežný obchodnoprávny spor, kde sa javilo, že dlžník má nedostatok
finančných prostriedkov a dostal sa do omeškania. Dlžník neskôr časť kúpnej ceny zaplatil a časť zostala
nezaplatená. Z dôvodu omeškania dlžníka podnikol žalobca kroky na vymoženie jeho pohľadávky s tým,

že pohľadávka nepozostávala len zo zostatku kúpnej ceny, ale v dôsledku omeškania sa navýšila aj
o úroky z omeškania. V súvislosti so súdnym konaním sa pohľadávka navýšila aj o náklady spojené
s vymáhaním dlhu, a to konkrétne o náklady spojené so súdnom konaním č. XXXXX XXX/XXXX a o
náklady spojené s exekučným konaním č. G. XXXX/XXXX. Úroky z omeškania a náklady spojené s jej
uplatnením (vymáhaním)predstavujúpríslušenstvovsúladesust.§121ods.3Občianskehozákonníka.

Žalobca má za to, že súd vec vo zvyšku nesprávne právne posúdil, keď položky žaloby uvedené v
bode 4 odvolania žalobcovi nepriznal napriek tomu, že boli v súlade s ust. § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka príslušenstvo zostatku kúpnej ceny (15.000,--eur).15. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ ide o nárok zodpovedajúci úroku z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011 tak v kontexte výroku I. napadnutého rozsudku a
odôvodnenia obsiahnutého v bode 64 rozsudku nie je zrejmé, či tento nárok mienil súd priznať alebo

zamietnuť. Súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 15.000,--eur od 15.01.2010 do
zaplatenia, čo v konečnom dôsledku predstavuje vyšší úrok z omeškania (týkajúci sa omeškania so
zaplatením kúpnej ceny) ako si ho uplatnil žalobou žalobca. Za tejto situácie má žalobca za to, že
súd mienil žalobcovi priznať (resp. v priznanom nároku na úrok z omeškania bol zahrnutý) aj úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011, t. j. suma 893,20

eur, nakoľko to však výslovne z výroku a odôvodnenia rozsudku nevyplýva, tak žalobca podáva voči
tejto časti z opatrnosti odvolanie. Pokiaľ by súd žalobcovi nepriznal aj nárok zodpovedajúci úroku z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011, t. j. sumu 893,20 eur,
tak by to znamenalo nesprávne právne posúdenie (§ 365 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) tohto nároku, ktoré by
bolo v rozpore s chápaním príslušenstva v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Nie je zrejmý
rozdiel medzi priznaním úroku z omeškania zo zostatku kúpnej ceny a priznaním úroku z omeškania

zo zaplatenia kúpnej ceny, ktorá tiež bola zaplatená v omeškaní. Pokiaľ teda súd nemienil žalobcovi
priznať nárok zodpovedajúci úroku z omeškania vo výške 893,20 eur, tak mal toto nepriznanie náležite
odôvodniť. Odôvodnenie rozsudku je tak nepresvedčivé a v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP. Žalobca má
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutie a na to, aby sa súd vysporiadal so všetkými jeho relevantnými
argumentmi a keďže v súvislosti s týmto nárokom k tomu nedošlo, tak došlo k porušeniu práva žalobcu

na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).

16. Nepriznanie nárokov zodpovedajúcim nárokom na vymáhanie pohľadávky vo výške 2.105,29 eur
(900 + 786,60 + 16,50 + 402,19) je dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm.
h/ CSP) tohto nároku zo strany súdu prvej inštancie, pričom je v rozpore s chápaním príslušenstva v

zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Náklady vo výške 2.105,29 eur boli vynaložené v súvislosti
s bežným vymáhaním dlhu obchodného partnera žalobcu. Náhradu trov súdneho konania XXXXX/
XXX/XXXX vo výške 900,--eur a 786,60 eur bol dlžník povinný zaplatiť do 13.9.2011 (platobný rozkaz
vykonateľný 14.9.2011), preto žalobca uplatnil nárok zodpovedajúci úroku z omeškania od 14.9.2011.
Náklady spojené s exekučným konaním G. XXXX/XXXX vo výške 16,50 eur a 402,19 eur bol dlžník

povinný zaplatiť do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie - toto bolo dlžníkovi doručené
dňa 26.4.2012 a náklady mali byť zaplatené do 10.5.2012, preto si žalobca uplatnil nárok zodpovedajúci
úroku z omeškania od 11.5.2011.

17. Zamietnutie žaloby čo do nárokov zodpovedajúcich nákladom na vymáhanie pohľadávky vo výške

2.105,29 eur nie je náležite odôvodnené a je tak nepresvedčivé a v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP. Vo
vzťahu k nárokom zodpovedajúcim náhrade trov súdneho konania XXXXX/XXX/XXXX vo výške 900,--
eur a 786,60 eur je napadnutý rozsudok absolútne neodôvodnený, tieto nároky nie sú spomenuté ani
v strohom bode 64 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalobca má právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia a na to, aby sa súd vysporiadal so všetkými jeho relevantnými argumentmi a keďže v

súvislosti s nárokmi týkajúcimi sa súdneho konania XXXXX XXX/XXXX a exekučného konania G. XXXX/
XXXX k tomu nedošlo, preto došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm.
b/ CSP).

18. Ďalej v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie nesprávne určil v bode 49 odôvodnenia, že žalobca

sa mohol o vzniknutej škode a jej výške dozvedieť najskôr k 1.8.2012. Správa exekútorky z 1.8.2012
naznačovala, že došlo k odporovateľnému úkonu a aj z tohto dôvodu bola najskôr podaná odporovacie
žaloba v konaní XX XX/XXXX. V tom čase nebolo vôbec známe, že došlo k predaju prístrojov spoločnosti
DONAX, a. s. a teda žalobca v tom čase ešte nevedel o škode, ktorú by si mohol uplatniť v zmysle ust.
§ 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Takéto skutočnosti sa začali objavovať až potom, čo žalovaná

v konaní XX XX/XXXX pred Okresným súdom Lučenec predložila faktúru 10HIM 0001 na pojednávaní
dňa 14.2.2014.

19. Žalobca uviedol, že keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené,
tak by s poukazom na ust. § 390 CSP nemalo dôjsť k opätovnému zrušeniu rozsudku súdu prvej

inštancie, ale odvolací súd by mal vo veci rozhodnúť. Žalobca sa domáha zmeny napadnutého
rozhodnutia a to tak, aby boli žalobcovi priznané aj tie nároky, ktoré súd prvej inštancie zamietol.
So zmenou rozhodnutia zo strany odvolacieho súdu je v súlade s ust. § 396 ods. 2 CSP spojené aj
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Keďže sa žalobca domáha, abymu v rozhodnutím odvolacieho súdu bol uplatnený nárok priznaný v celom rozsahu, tak sa domáha aj
toho, aby mu bola priznaná aj náhrada trov konania vo výške 100%.

20. Uviedol, že aj keby nedošlo k zmene druhého výroku napadnutého rozsudku, tak je nutné
konštatovať, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania, ktorá je ale nižšia, ako mala
byť. V tejto časti rozsudok trpí inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie. Iná vada
spočíva v tom, že aj pri zamietnutí časti žaloby priznal súd prvej inštancie žalobcovi nižší nárok na
náhradu trov konania ako ten, ktorý zodpovedal pomeru úspechu a neúspechu. Súd prvej inštancie

zarátal do neúspechu žalobcu náklady spojené s exekučným konaním (16,50 + 402,19 eur) dvakrát,
pretože tieto položky sú zahrnuté aj v sume 2.105,29 eur. Za situácie, keď do pomeru neúspechu zarátal
aj úroky z omeškania vo výške 893,--eur, tak mal zohľadniť aj úspech žalobcu čo do úrokov z omeškania,
ktoré súd priznal v prvom výroku. Naviac rozsudok je nepreskúmateľný, čo do určenia, prečo bola
priznaná náhrada trov konania práve vo výške 70,3%, čím je zas dotknuté právo žalobcu na spravodlivé
súdne konanie.

21. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi nárok zodpovedajúci úroku z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011, t. j. suma 893,20 eur, sumu 900,--
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 900,--eur od 14.9.2011 do zaplatenia,

sumu 786,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 786,60 eur od 14.9.2011
do zaplatenia, sumu 16,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 16,50 eur od
11.5.2012 do zaplatenia, sumu 402,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
402,19 eur od 11.5.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a zároveň, aby
odvolací súd zmenil tretiu výrokovú vetu rozsudku, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania

vo výške 70,3 % tak, že žalobca má nárok na zaplatenie 100% z trov, ktoré mu vznikli proti žalovanému
a ktorých výška bude určená osobitným uznesením v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia a
žalobca má nárok na zaplatenie 100 % trov odvolacieho konania, ktoré mu vznikli proti žalovanému,
a ktorých výška bude určená osobitným uznesením v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

22. Žalovaná podala voči rozsudku Okresného súdu Lučenec odvolanie z dôvodu, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1

písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

23. Žalovaná uviedla, že napriek tomu, že okresný súd sa pomerne rozsiahlo zaoberal posudzovaním
otázky premlčania, naďalej zotrváva na názore, že pohľadávka uplatnená žalobou je premlčaná, a to

z dôvodov, ktoré už boli uvedené v konaní. Argumentácia, o ktorú sa opiera konajúci súd vychádza
skôr z predstavy súdu o tom, ako by zákonná úprava mala vyzerať, ale nemá oporu v samotnom
zákonnom znení. Výklad právneho predpisu, akokoľvek sa opiera o zmysel a cieľ zákonodarcu, nesmie
dotvárať samotné znenie právneho predpisu. Nie je úlohou súdov, aby korigovali činnosť zákonodarcu.
Namietala, že prvostupňový súd sa absolútne nedostatočne vysporiadal s otázkou preukázania nároku

na náhradu škody, ktorá mala byť v konaní uplatnená, keď nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k
tvrdenému porušeniu povinnosti žalovanou, ktorá však nebola zo strany žalobcu nikdy konkretizovaná,
žiadnym spôsobom neustálil výšku škody, ktorá mala byť spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. konaním
žalovanej spôsobená, keď nepochopiteľne stotožnil výšku spôsobenej škody s pohľadávkou, ktorú sa
žalobcovi nepodarilo vymôcť, žiadnym spôsobom sa nezaoberal príčinnou súvislosťou medzi škodovým

konaním a vzniknutou škodou. Žalobca doteraz žiadnym spôsobom nekonkretizoval, akým konaním,
či nekonaním žalobkyne (správne žalovanej) malo dôjsť k porušeniu povinnosti konateľa konať s
odbornou starostlivosťou. Tvrdenie, že žalovaná porušila povinnosť konať s odbornou starostlivosťou
je právnou otázkou a hodnotenie tejto otázky prislúcha súdu. Je však úlohou žalobcu, aby v konaní
tvrdil konkrétne skutočnosti týkajúce sa konania, či nekonania žalovanej a na ich preukázanie označil

a navrhol vykonanie dôkazov. Nemožno nahradiť skutkové tvrdenie o porušení povinnosti konateľa
len zákonnou citáciou ustanovenia o zodpovednosti konateľa za škodu. Právne hodnotenie nemôže
nahrádzať preukazovanie skutkových okolností veci. Žalovaná tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne tvrdeného porušenia povinností konateľa, t. j. ohľadne konkrétneho protiprávnehokonania žalovanej. Uviedla, že je pravdou, že zodpovednosť konateľa za škodu je zodpovednosťou
objektívnou, v ktorej sa zavinenie nevyžaduje, to však nezbavuje žalobcu povinnosti tvrdiť a uniesť
dôkazné bremeno o tom, že žalovaná konkrétnym konaním porušila svoju zákonnú povinnosť.

24. Namietla, že súd porušil ust. § 181 ods. 2 CSP, kedy v rozpore so svojimi povinnosťami na
pojednávaní konanom dňa 17.12.2018 neuviedol po prednesoch sporových strán svoje predbežné
posúdenie veci. Postup prvostupňového súdu a jeho rozsudok je o to viac prekvapujúci a
neočakávateľný, že v pôvodnom prvostupňovom rozhodnutí sa o otázke preukazovania nároku na

náhradu škody vyjadril úplne odlišne (strana 6 rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. XXXX
XX/XXXX-XXX zo dňa 19.5.2015). Žalovaná tvrdí, že keďže žalobca od pôvodného prvostupňového
rozhodnutia neprodukoval žiadne dôkazy ani konkrétne tvrdenia, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie
súdu vo veci, tak je postup prvostupňového súdu prekvapivý, keď bez akéhokoľvek relevantného
dôvodu zmenil svoje posúdenie preukázaných a nepreukázaných skutočností. Prekvapivosť súdneho
rozhodnutia je v tomto prípade jednoznačných porušením práva žalovanej na spravodlivý súdny proces.

Žalovanádôvodnepredpokladala,žeprvostupňovýsúdvychádzaprirozhodovanízrovnakéhoprávneho
posúdenia toho, ktoré skutočnosti považuje súd za preukázané a ktoré nie, a teda dôvodne očakávala,
že keďže nedošlo k zmene dôkaznej situácie, tak mal nároky žalobcu za nepreukázané. Práve z
tohto dôvodu neprodukovala žiadne dôkazy, pretože s ohľadom na posúdenie veci súdom prvého
stupňa v prvotnom rozhodnutí považovala nárok za nepreukázaný. Prvostupňový súd sa v tomto smere

neriadil ani závermi zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý v bode 28
a 29 odôvodnenia uložil okresnému súdu ako má vo veci ďalej postupovať. Namietla, že rozsudok
prvostupňového súdu je absolútne nepreskúmateľný a jeho znenie je v rozpore s § 220 ods. 2 CSP.
Namietala, že súd sa vôbec nevysporiadal s neunesením dôkazného bremena na strane žalobcu, keď
žalobca na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy. Poukázala na

stranu 12 rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX-XXX, kde súd uviedol:
„aj v prípade, ak nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľom uplatňuje vo svojom mene a na
vlastný účet veriteľ spoločnosti v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, dôkazné bremeno o
porušení povinnosti konateľa pri výkone jeho pôsobnosti prislúcha žalobcovi, ktorý odvodzuje svoju
pohľadávku voči žalovanej konateľke porušením jej povinností konateľa spoločnosti“. V tejto súvislosti

poukázala aj na závery Krajského súdu v Prešove v rozsudku sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 16.5.2013.

25. Žalovaná ďalej namietla, že žalobca nekonkretizoval škodové konanie (protiprávne konanie
konateľky), ktorým mala byť spoločnosti spôsobená škoda. Bez takejto konkretizácie nie je možné
posúdiť ani samotnú protiprávnosť, ani to, či v danom prípade konateľ nepostupoval v dobrej viere, že

koná v záujme spoločnosti. Bez konkretizácie škodového konania nie je možné ani určiť výšku škody,
ktorá mala byť spoločnosti týmto konaním spôsobená, čo je základným a nevyhnutným predpokladom
priznanianároku nanáhraduškody.Preúspešnosťžalobynanáhraduškodyjenevyhnutné,abyžalobca
tvrdil konkrétne porušenie zákonnej povinnosti opisom skutkových okolností (nie právnou kvalifikáciou),
preukázal toto porušenie, preukázal vznik škody aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním

a vzniknutou škodou. Na tieto otázky prvostupňové rozhodnutie nedáva žiadne odpovede. Súd sa
meritórne uplatneným nárokom na náhradu škody zaoberal len v bode 59 odôvodnenia rozsudku, kde
však nekonštatoval konkrétne protiprávne konanie žalovanej. Svoj záver o výške spôsobenej škody
neoprel o žiaden dôkaz, len sa mechanicky stotožnil s výškou pohľadávky žalobcu, ktorý sa mu z
majetku spoločnosti nepodarilo vymôcť. Rovnako žiadnym spôsobom nezdôvodnil príčinnú súvislosť

medzi protiprávnym konaním a vznikom škody.

26.Poukázala naviacerézáveryrozhodnutísúdovtýkajúcichsazodpovednostikonateľazaškodu,ktoré
potvrdzujú, že dôkazné bremeno ohľadne existencie porušenia povinnosti konateľa je na strane žalobcu,
ktorýhojednoznačneneuniesol(rozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.XXXXX/XXX/XXXX,

uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XXXX/XX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. XXX/XXX/XXXX) a ďalej poukázala aj na závery rozhodnutí súdov týkajúcich sa rozhodnutí za
škodu vo všeobecnosti, a to najmä vo vzťahu k absolútnej nedostatočnosti prvostupňového rozsudku
pri odôvodnení jeho rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX a XXXX/
XXX/XXXX).

27. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná žiada, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu Lučenec zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.28. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalovanej odmietol
s poukazom na ust. § 386 písm. d/ CSP, nakoľko nemá náležitosti podľa § 363 CSP, k čomu

sa podrobnejšie žalobca vyjadruje v čl. II. odvolania a z opatrnosti sa žalobca v článku III. - VI.
vyjadruje k tvrdeniam žalovanej obsiahnutým v jej odvolaní, ktoré neboli subsumované pod konkrétne
odvolacie dôvody. Pre prípad, že by sa odvolací súd týmito tvrdeniami meritórne zaoberal a odvolanie by
neodmietol, tak žalobca žiada, aby odvolací súd rozhodol v súlade s odvolaním žalobcu zo dňa 1.2.2019.

29. Odvolacie dôvody uviedla žalovaná v odvolaní len formálne bez toho, aby pod vymedzené zákonné
dôvody subsumovala konkrétne pochybenia súdu. Žalovaná neidentifikovala, v akom konkrétnom
pochybenívidínaplneniejednotlivýchodvolacíchdôvodov,tedasvojimodvolacímdôvodomnevymedzila
obsah. Nie je úlohou súdu, aby miesto odvolateľa zisťoval, akým konkrétnym pochybením mohli byť
v zákone uvedené dôvody naplnené. Takýmto postupom by procesná aktivita strany bola neprípustne
nahradená aktivitou súdu, čím by došlo k porušeniu rovného postavenia strán v konaní.

30. K otázke premlčania žalovaná uviedla, že argumentácia, o ktorú sa opiera konajúci súd vychádza
skôr z predstavy súdu o tom, ako by zákonná úprava mala vyzerať, ale nemá oporu v samotnom
zákonnom znení, keď podľa názoru žalobcu z týchto tvrdení žalovanej nie je zrejmé, o akom zákonnom
znení žalovaná píše ani to, v čom by malo byť posúdenie súdu nesprávne. Argumentácia žalovanej

je teda formálna a nekonkrétna, preto žalobca v otázke premlčania zotrváva na svojich doterajších
argumentoch a tvrdí, že jeho nárok proti žalovanej premlčaný nie je.

31. K tvrdeniu žalovanej, že žalobca doteraz žiadnym spôsobom nekonkretizoval akým konaním či
nekonaním žalovanej malo dôjsť k porušeniu povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou,

žalobcauviedol,žežalovanábolajedinoukonateľkouajedinouspoločníčkouspoločnostiNOVOSILVER,
s. r. o., t .j. dlžníka žalobcu. V takomto prípade bolo akékoľvek konanie dlžníka realizované
prostredníctvom žalovanej, pričom žaloba je založená na tom, že žalovaná ako konateľka dlžníka
porušila svoju povinnosť konať v záujme tejto spoločnosti. Nakoľko dlžník bol jednoosobou
spoločnosťou, tak nemal reálnu možnosť uplatňovania svojich nárokov voči žalovanej. Žalobca nemohol

presne vedieť, ako sa nakladalo s kúpnou cenou od spoločnosti DONAX, a. s., ale prioritne tvrdil,
že dlžník neobdržal za prístroje WEKO reálnu platbu a ak platba bola vykonaná, tak nebola použitá
pre potreby dlžníka, ale pre potreby iných osôb. Po vykonaní dokazovania na pojednávaní 10.8.2015
(dôkazy predložené s vyjadrením žalobcu z 22.6.2015) a aj v súvislosti so zápisnicou Daňového úradu
Banská Bystrica zo 6.11.2014 predloženou žalovanou na pojednávaní 11.3.2015 žalobca ustálil, že

žalovaná hotovostnú platbu 29.014,04 eur od spoločnosti DONAX, a. s. zatajila a použila pre vlastnú
potrebu v rozpore so záujmami dlžníka čo spôsobilo že žalobca nemohol uspokojiť svoj nárok z
majetku dlžníka. Po vrátení veci na súd prvej inštancie žalobca aj vo vyjadrení z 7.12.2018 zotrval na
argumentácii, že dlžník za predaj sústavy prístrojov WEKO nedostal minimálne časť kúpnej ceny vo
výške 29.014,04 eur. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná sa snažila preukázať svoje tvrdenie o zápočte

celej kúpnej ceny zápisnicou Daňového úradu Banská Bystrica zo 6.11.2014 o výsluchu jej druha E. F.,
ale účelovo nepredložila prílohy tejto zápisnice, z ktorých vyplývalo, že zápočet mal byť vykonaný len do
výšky 14.000,--eur. Ak by si žalovaná neponechala hotovostnú platbu 29.014,04 eur pre svoje potreby,
tak nemala dôvod zatajovať túto hotovostnú platbu a nebol dôvod, prečo by mala tvrdiť, že odplatou pre
dlžníka od DONAX, a. s. za prístroje WEKO bol len zápočet. Tieto skutočnosti je potrebné hodnotiť aj v

kontexte zmiznutého účtovníctva dlžníka, jeho zlúčenia a predaja dlžníka „bielemu koňovi“. Uviedol, že
dôkazy je potrebné hodnotiť aj v tom kontexte, že obchod medzi dlžníkom a spoločnosťou DONAX, a. s.
realizovali žalovaná za dlžníka a E. F. za DONAX, a.s. teda za dve cez žalovanú prepojené spoločnosti
konali druh a družka, teda osoby blízke.

32. Podľa názoru žalobcu, keďže žalovaná neuviedla, akým spôsobom nakladala so sumou 29.014,04
eur za tej situácie ostalo nesporné, že ich použila pre vlastnú potrebu, t. j. v rozpore so záujmami dlžníka
a tým spôsobila dlžníkovi škodu minimálne vo výške 29.014,04 eur, čo je menej žalobcovi priznaná ako
žalobcovi náhrada škody. Prípad prezentovaný žalovanou nemá žiaden súvis s prejednávanou vecou,
porovnáva neporovnateľné situácie a je neúčelné sa mu ďalej venovať. Už len to, že žalovaná použila

sumu 29.014,04 eur inak ako pre potreby dlžníka spôsobilo, že žalobca nemohol uspokojiť svoj nárok z
majetku dlžníka. Medzi konaním žalovanej a vzniknutou škodou je tak príčinná súvislosť a sú splnené
všetky predpoklady pre zaviazanie žalovanej na náhradu škody. Žalovaná nepredložila na svoju obranu
žiadne dôkazy a na kópiu jednostranného započítania pohľadávok nemožno v odvolacom konaní aj spoukazom na § 366 prihliadnuť. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázala, že zápočet
čo do sumy 14.000,--eur bol zákonný, najmä že existovala reálna pohľadávka. Z opatrnosti žalobca
k dokumentu predloženého žalovanou „Oznámenie o zápočte - jednostranný zápočet č. ID100007“

uviedol, že tento nepreukazuje, že došlo k započítaniu pohľadávok a vôbec nie, že by spoločnosť
DONAX, a.s. mala proti dlžníkovi reálnu protipohľadávku. Dokumentom nedošlo k započítaniu - je ním
lenoznámené,ženiektomalpreviesťzápočet,niejezrejméktoaanikedy.Údajnépohľadávkyazáväzky
súoznačenélenúčtovnýmičíslami,zktorýchnemožnovyvodiť,oaké pohľadávkyazáväzkybymaloísť.

33. Ako nové tvrdenie žalovaná uvádza, že vykonávala uznesenie valného zhromaždenia, čím
naznačuje, že jej valné zhromaždenie, t. j. ona sama schválilo, aby hotovostnú platbu použila na vlastné
účely. Ak k tomu skutočne došlo, tak by to nespôsobilo zánik nároku žalobcu ako veriteľa v zmysle §
135a ods. 5 Obchodného zákonníka proti žalovanej. Aj takéto konanie žalovanej by bolo rozporné s
dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom.

34. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu proti rozsudku uviedla, že považuje odvolanie podané
žalobcom v celom rozsahu za nedôvodné. V celom rozsahu sa pridržiava dôvodov, z ktorých samotná
žalovaná podala odvolanie proti rozsudku s tým, že ich uvádzanie v rámci tohto vyjadrenia by bolo
duplicitné, a preto na ne žalovaná poukazuje.

35. Nad rámec týchto skutočností konštatovala, že právny zástupca žalobcu znovu uvádza vo svojich
vyjadreniach urážlivé hodnotiace úsudky na adresu žalovanej a jej konania, ktorých sa právny zástupca
ako advokát je povinný zdržať a žalovaná sa voči nim dôrazne ohradzuje. Právny zástupca opakovane
tvrdí skutočnosti ohľadne ktorých neposkytol žiadne dôkazy a nie je úlohou ani povinnosťou žalovanej
vyvracať každú domnienku, myšlienku či podozrenie právneho zástupcu žalobcu, ktorý sám nesie vo

veci dôkazné bremeno. Podané odvolanie žalobcu len preukazuje skutočnosť, že žalobca, rovnako ako
prvostupňový súd v rámci rozsudku absolútne nerozlišuje medzi škodou, ktorú mala žalovaná spôsobiť
spoločnosti a svojou vlastnou pohľadávkou voči spoločnosti. Jedná sa o dva odlišné nároky, ktoré
sú založené na rozdielnych skutkových okolnostiach, jeden na zmluvnom vzťahu, druhý na údajnom
porušení povinnosti a tomu musí zodpovedať aj dokazovanie. Na základe uvedených skutočností žiada,

aby odvolací súd zamietol odvolanie žalobcu ako nedôvodné a rozsudok okresného súdu zmenil tak, že
žalobu v celom rozsahu zamieta a žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
100%.

36. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej, žalovaná uviedla, že ňou podané odvolanie má

všetky potrebné náležitosti, z podaného odvolania sú odvolacie dôvody jednoznačne zrejmé a právne
posúdenie, ktoré sa snaží prezentovať právny zástupca žalobcu je nesprávne. Žalovaná nemohla uviesť
zákonné znenie, pretože uviedla, že súd argumentuje na základe takej predstavy o zákonnom znení,
ktoré sa v zákone nenachádza. Žalobca opakovane uvádza svoje tvrdenia, konštrukcie a špekulácie,
ktorými však nemožno nahradiť nedostatky samotnej žaloby, ako aj neunesenie dôkazného bremena

žalobcom. Žalovaná nikdy netvrdila, že by uznesením valného zhromaždenia malo byť schválené
použitie hotovostnej platby na vlastné účely. Naďalej popiera, že by platbu vo výške 29.014,04,--eur
použila pre osobné účely. Tieto peňažné prostriedky boli použité na úhradu záväzkov spoločnosti
NOVOSILVER, s. r. o.

37. Na vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcu reagoval žalobca. Uviedol, že žalovaná len všeobecne
uvádza, že odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné, neuvádza konkrétne výhrady voči odvolaniu,
len odkazuje na svoje odvolanie. Konštatuje, že právny zástupca žalobcu uvádza urážlivé hodnotiace
úsudky na adresu žalovanej a voči nim že sa žalovaná ohradzuje, avšak neuvádza, ktoré hodnotiace
úsudky považuje za urážlivé a neuvádza ani svoje vnímanie rozhodujúcich skutočností. Za tejto situácie

žalobca zotrváva na doterajších vyjadreniach vrátane odvolania z 1.2.2019.

38.Uviedol,ževodvolaníz1.2.2019sažalobcavbodoch8-13zaoberalajúrokmizomeškaniavovýške
9% ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011. V bode 4A odvolania žalobca tiež uviedol,
že nie je zrejmé, či súd tento nárok priznal alebo nepriznal, resp. mienil priznať alebo nepriznať, keďže

súd priznal žalobcovi 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 15.000,--eur od 15.1.2010 do zaplatenia.
Keď bol zostatok kúpnej ceny vo výške 25.000,--eur splatný 14.11.2020 a bol čiastočne uhradený sumou
10.000,--eur dňa 8.4.2011, tak úrok z omeškania bolo možné vyjadriť dvoma spôsobmi: a/ 9% ročne
zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011 a 9% ročne zo sumy 15.000,--eur od 9.4.2011 dozaplatenia alebo b/ 9% ročne zo sumy 10.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011 a 9% ročne zo sumy
15.000,--eur od 15.11.2010 do zaplatenia, pričom pri oboch je výsledok rovnaký. Je teda možné, že súd
vo výroku použil iné vyjadrenie úroku z omeškania, s akým pracoval žalobca. Platí to o to viac, že súd

neuviedol žiadny argument, prečo by žalobca nemal mať nárok zodpovedajúci úroku z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do 8.4.2011.

39. K vyjadreniu žalovanej z 25.3.2019 žalobca uviedol, že žalovaná prezentuje hypotetické možnosti
iného konania - ide pritom o konanie, ktoré by sa po právnej stránke považovalo práve za konanie

v mene žalovanej. Znovu sa ukazuje snaha žalovanej zamlčovať rozhodujúce skutočnosti, kedy
neuvádza konkrétne tvrdenia, ale o svojom konaní uvádza len hypotézy, že nemusela konať priamo,
ale prostredníctvom rôznych zástupcov. Keď už mieni žalovaná popierať skutkové tvrdenia, tak na
účelné popretie skutkových tvrdení sa vyžaduje nielen holé popretie, ale aj uvedenie vlastných tvrdení o
predmetných skutkových okolnostiach (§ 151 ods. 2 CSP). Žalovaná jednoducho nechce priznať, čo s
peniazmi získanými za predaj prístrojov WEKO urobila a len holo popiera tvrdenia žalobcu. K hypotézam

žalovanej o tom, kto všetko mohol v jej mene s kúpnou cenou za prístroje nakladať žalobca doplnil, že
hypotézy sú len hypotézami, skôr žalovaná netvrdila, že by pri predaji prístrojov WEKO niekto za ňu
konal, alebo že by mala akékoľvek výhrady k jeho konaniu. Žalobca má aj za to, že jeho tvrdenie, že
hotovostnú platbu 29.014,04 eur od spoločnosti DONAX, a. s. zatajila a použila pre vlastnú potrebu treba
považovať za nesporné. K tomuto tvrdeniu dospel žalobca, pretože takéto finančné prostriedky neboli k

dispozícii dlžníka (NOVOSILVER, s.r.o.), o čom svedčí aj výsledok exekučného konania.

40. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že vzhľadom na obsah vyjadrenia, ktoré podľa
jej názoru neprináša vo veci nič relevantné zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach.

41. O odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. XXXXX/XX/XXXX-
XXX zo dňa 14. januára 2019, rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. XXXXX/XX/
XXXX-XXX zo dňa 03. júna 2021 tak, že prvou výrokovou vetou rozsudok Okresného súdu Lučenec č.
k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 14.januára 2019 v I. výrokovej vete zmenil a žalobu zamietol. Druhou
výrokovou vetou rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 14.januára

2019 v II. výrokovej vete potvrdil. Treťou výrokovou vetou rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k.
XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 14.januára 2019 v III. výrokovej vete zmenil a rozhodol, že žalovaná má
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Štvrtou výrokovou vetou rozhodol, že
žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

42. Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 03. júna
2021 podal dovolanie žalobca a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. XXXXX/XX/XXXX
zo dňa 30. novembra 2023 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 03. júna 2021 č. k. XXXXX/XX/
XXXX-XXX zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď v odôvodnení zrušujúceho uznesenia okrem
iného uviedol, že „dovolací súd súhlasí s tým názorom odvolacieho súdu, že žalobca ako veriteľ musí

preukázať, že spoločnosti vznikla škoda, za ktorú nesie zodpovednosť konateľ, a že vznikla v príčinnej
súvislosti s porušením povinností pri výkone pôsobnosti konateľa. Záver konajúceho súdu však ohľadom
povinnosti zo strany žalobcu ako veriteľa preukázať aj tú zodpovednostnú zložku, ktorá spočíva v konaní
konateľa v rozpore s odbornou starostlivosťou a dobrou vierou, je nepreskúmateľný a arbitrárny. Podľa
§ 135 a ods. 3 ObZ totiž konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej

pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Zodpovednosť
konateľa za škodu je týmto založená objektívne nielen zmysle § 135 a ods. 3 ObZ, ale aj v zmysle
uvedenej ustálenej súdnej praxe (judikát č. 35 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov
SR č. 3/2022). Preto je nevyhnutné podrobiť skúmaniu a následne riadnemu odôvodneniu žalobcom
definovaného nesprávneho postupu konateľky“.

43. Dovolací súd ďalej uviedol, že „dospel k názoru, že v posudzovanej veci odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu nie je dostatočné a preskúmateľné, pretože jeho odôvodnenie
neposkytuje odpoveď ohľadom skúmania konania žalovanej ako bývalej konateľky s odbornou
starostlivosťou a v dobrej viere v záujme spoločnosti a zároveň právny záver konajúceho súdu

o dôkaznom bremene na strane žalobcu preukázať konanie konateľky v rozpore s odbornou
starostlivosťou a dobrou vierou v záujme spoločnosti je arbitrárny, nakoľko konateľ objektívne (bez
ohľadu na zavinenie) zodpovedá za riadny výkon funkcie s odbornou starostlivosťou. A je to právekonateľ, ktorý ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v
dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, nezodpovedá za škodu (§ 135a ods. 3 Obz.)“.

44. V závere zrušujúceho uznesenia najvyšší súd poukázal na to, že odvolací súd uzavrel, že žalobca
v konaní nepreukázal splnenie predpokladov pre procesný úspech, keďže nepreukázal, že žalovaná
ako konateľka nekonala s odbornou starostlivosťou v záujme spoločnosti (prípadne v dobrej viere)
s tým, že takýto právny záver nie je správny, a to pre jeho rozpor aj s ustálenou súdnou praxou,
v zmysle ktorej konateľ objektívne (bez ohľadu na zavinenie) zodpovedá za riadny výkon funkcie s

odbornou starostlivosťou (judikát č. 35 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č.
3/2022) s tým, že zodpovednosť konateľa za škodu je založená objektívne najmä v zmysle § 135a ods. 3
ObZ, podľa ktorého ustanovenia konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone
svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Týmto
došlo v súdenej veci podľa najvyššieho súdu k nesprávnemu právnemu posúdeniu zmysle § 421 ods.
1 písm. a/ CSP, ktoré však dovolateľ v podanom dovolaní neuvádzal. Vzhľadom na uvedené najvyšší

súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, s tým,
že v novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho
konania (§ 453 ods. 3 CSP). Odvolací súd je právnym názorom dovolacieho súdu viazaný (§ 455 CSP).

45. Po zrušení rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici Najvyšším súdom Slovenskej republiky

ako súdom dovolacím Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací opätovne na prejednanie
odvolania žalobcu a žalovanej nariadil v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP pojednávanie. Po
oboznámení s obsahom spisu sudkyňou spravodajkyňou právny zástupca žalobcu zotrval na podanom
odvolaní, uviedol, že trvá naďalej na argumentoch a skutočnostiach, ktoré doteraz uviedli, a ktoré boli
zvýraznené aj v dovolaní, ktoré bolo podané voči rozhodnutiu krajského súdu. Poukázal na to, že aj

v uznesení sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil s právnym názorom a argumentáciou,
na ktorú v predmetnom dovolaní žalobca poukazoval. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu po
celý čas konania žalovaná ako konateľka spoločnosti NOVOSILVER, žiadnym relevantným spôsobom
nepreukázala, že by konala v súlade a v záujmoch spoločnosti NOVOSILVER, žiadnym relevantným
spôsobom nepreukázala, ako bolo naložené s optickými prístrojmi, ktoré spoločnosť NOVOSILVER,

kúpila od žalobcu, žiadnym spôsobom nepreukázala, ani žiadnym spôsobom nevyvinila to, že by
konala v súlade s dobrými mravmi a v súlade so záujmami spoločnosti. Poukázal na uznesenie
najvyššieho súdu, ktoré sa stotožnilo s tým, že je povinnosťou konateľa v prípade, ak sú pochybnosti
o jeho správnom a riadnom konaní v súlade so záujmami spoločnosti, aby preukázal, že takýmto
spôsobom konal, čo do dnešného dňa žalovaná nepreukázala žiadnym spôsobom.

46. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť,
zotrval na svojich písomných vyjadreniach a prednesoch v tomto konaní. Podľa jeho názoru je
rozhodnutie dovolacieho súdu hrubo nezákonné, čiastočne absolútne zmätočné. Rozhodnutie je
arbitrárne a nezákonné, zmätočné, ktorá skutočnosť vyplýva aj z bodu 71 rozhodnutia. Opätovne

poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu, kde v bode 58 a 59 krajský súd žalobu zamietol s poukazom
na to, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že spoločnosti NOVOSILVER
škoda vôbec nejaká vznikla, ani neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti akým konkrétnym
konaním žalovanej malo dôjsť ku vzniku škody s tým, že tu si najvyšší súd aj žalobca absolútne zamieňa
prezumovanie zodpovednosti konateľa za škodu, kde áno, je povinnosťou konateľa preukazovať a

vyviniť sa spod toho, že konal s odbornou starostlivosťou v záujme spoločnosti, tým však nemožno
nahrádzať dôkazné bremeno žalobcu ohľadne toho, že škoda vôbec vznikla. Nie je možné vo
všeobecnosti uvádzať, že škoda vznikla lebo nekonal s odbornou starostlivosťou a skonštatoval, že
dovolací súd sa vôbec nevyjadril k otázke unesenia dôkazného bremena ohľadne tvrdenej škody,
doteraz nebola škoda preukázaná žiadnym spôsobom, z toho dôvodu je podľa jeho názoru rozhodnutie

najvyššieho súdu zmätočné, nezákonné.

47. Odvolací súd konštatuje, že aj po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako
súdu dovolacieho, predmetom odvolacieho konania zostalo preskúmanie vecnej správnosti rozsudku
Okresného súdu Lučenec, ktorým prvou výrokovou vetou zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 15.000,--

eur s 9% úrokom z omeškania od 15.1.2020 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, druhou výrokovou vetou vo zvyšku žalobu zamietol a treťou výrokovou vetou rozhodol, že
žalobca má nárok na zaplatenie 70,3 % trov proti žalovanej.48. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní domáha voči žalovanej zaplatenia
sumy 15.000,--eur, 2.105,29 eur na nákladoch na vymáhanie dlhu, ako aj príslušenstva na tom
skutkovom základe, že dodal spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. zostavu dielenských prístrojov za

kúpnu cenu vo výške 40.965,75 eur, z ktorej spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. uhradila žalobcovi len
časť, a to sumu 25.965,75 eur. Žalobca sa domáhal uhradenia zvyšku kúpnej ceny od spoločnosti
NOVOSILVER,s .r.o. aj návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol Okresným súdom Lučenec
pod č. k. 14Rob/208/2011-19 zo dňa 03.08.2011 vydaný a spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. bola
zaviazaná na zaplatenie sumy 15.000,--eur s príslušenstvom. Následne podal žalobca voči spoločnosti

NOVOSILVER, s.r.o. návrh na vykonanie exekúcie s tým, že exekučné konanie bolo zastavené pre
nemajetnosť spoločnosti GAVALA, s.r.o. ako právneho nástupcu spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o.

49. Na pojednávaní konanom dňa 11.03.2015 žalobca rozšíril žalobu aj o sumu úrokov z omeškania
zo sumy 2.105,29 eur a to tak, že táto suma pozostávala z náhrady trov súdneho konania, náhrady
trov právneho zastúpenia, ktoré bola spoločnosť NOVOSILVER s.r.o. povinná zaplatiť v lehote podľa

platobného rozkazu, ktorý bol vykonateľný dňom 14.09.2011. Preto si v tejto časti uplatnil žalobca
úrok z omeškania vo výške 9,5 % sumy 900,--eur, zo sumy 786,60 eur od 14.09.2011 do zaplatenia
a pri náhrade súdneho poplatku súvisiaceho s exekučným konaním vo výške 16,50 eur a náhrady trov
právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 402,19 eur si uplatnil úrok z omeškania vo výške
9 % od 11.05.2012 do zaplatenia. Súd prvej inštancie pripustil rozšírenie žalobného návrhu tak, ako ho

predniesol žalobca.

50. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť
s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu

rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej
spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

51. Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone
svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.
Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že
a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom,
b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

52. Podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že
postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme
spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali
uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s

právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na
vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti,
ak ich konanie dozorná rada schválila.

53. Podľa § 135a ods. 4 Obchodného zákonníka dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré

vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú zakázané; spoločenská zmluva ani stanovy
nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu
škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku,
a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom
zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10%

výšky základného imania.

54. Podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom
môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju
pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov

spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi
uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov
spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.55. Žalobca si svoj nárok voči žalovanej uplatňoval v zmysle ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka.

56. Pri výkone svojej pôsobnosti konatelia zodpovedajú za škodu, ktorú spôsobili spoločnosti tým,

že porušili svoje povinnosti. Porušenie sa môže týkať povinností uložených konateľom zákonom,
spoločenskou zmluvou alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Zodpovednosť konateľa za škodu sa
buderiadiťustanoveniamiObchodnéhozákonníkavzhľadomnacharaktervzťahukonateľaaspoločnosti
ako absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu. Na zodpovednostný režim konateľov za vzniknutú
škodu vplýva objektívna zodpovednosť konateľa za spôsobenú škodu spoločnosti. Zodpovednosť za

škodu sa bude posudzovať bez ohľadu na jeho zavinenie. Konštrukcia zodpovednosti konateľa za škodu
uvedená v Obchodnom zákonníku je upravená tak, že v § 135a ods. 2,3,4,5 sa nachádza osobitná
úprava zodpovednosti za škodu konateľa a len v prípade, ak toto ustanovenie nemá osobitnú úpravu,
použijú sa na zodpovednostný vzťah konateľa voči spoločnosti všeobecné ustanovenia Obchodného
zákonníka o náhrade škody podľa ustanovení § 373 a nasl. Na vznik zodpovednosti konateľa za škodu
vyžaduje všeobecná úprava v § 373 a nasl. splnenie troch základných predpokladov, a to vznik škody,

porušeniepovinnosti,príčinnúsúvislosťmedziporušenímpovinnostíavznikomškody.Tietopredpoklady
musia byť splnené kumulatívne, pretože nesplnenie čo i len jedného zákonného predpokladu má za
následok, že nedochádza k vzniku zodpovednosti. Obchodný zákonník len demonštratívne uvádza tie
povinnosti, pri porušení ktorých vzniká zodpovednosť konateľov za škodu. Ich zodpovednosť môže
vzniknúť aj pri porušení iných povinností, ako tých, ktoré sú príkladom uvedené v § 135a ods.

2. Podľa odseku 2 prvej vety tohto ustanovenia je daná zodpovednosť konateľov za škodu v prípade
akéhokoľvek porušenia povinnosti, ktoré je zverené do ich pôsobnosti, t. j. bez ohľadu na to, či ide o
porušenie povinností uvedených v § 135a ods. 2 písm. a/, b/, alebo či ide o porušenie iných povinností
zverených do pôsobnosti konateľov.

57.Okremspoločníkovmôžuuplatňovaťnárokyspoločnostinanáhraduškodyvočikonateľomajveritelia
spoločnosti. Základným predpokladom uplatňovania nároku na náhradu škody voči konateľom zo strany
veriteľa je existencia pohľadávky veriteľa, ktorá smeruje voči spoločnosti, v ktorej je konateľ štatutárnym
orgánom. Ďalším predpokladom je nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti. Za
predpokladu existencie týchto dvoch skutočností môže aj veriteľ spoločnosti vo vlastnom mene a na

vlastný účet uplatniť aj súdnou žalobou nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi. Podanie
takejto žaloby veriteľa smerujúcej voči konateľovi je kvantitatívne obmedzené do výšky pohľadávky s
príslušenstvom veriteľa voči spoločnosti. Veriteľ môže teda podať žalobu voči konateľovi len do výšky
svojej pohľadávky s príslušenstvom, ktorá smeruje voči spoločnosti. Takouto zákonnou konštrukciou
zákon rozširuje zodpovednosť konateľov v tom smere, že do výšky spôsobenej škody spoločnosti

zodpovedajú konatelia celým svojím majetkom aj za záväzky spoločnosti, ktoré nemohli byť uspokojené
z jej majetku voči veriteľovi. Základným predpokladom podania takejto žaloby veriteľa voči konateľovi
je vznik škody na strane spoločnosti, ktorá bola spôsobená porušením povinnosti konateľa. Veriteľ
je povinný uplatňovať náhradu škody, ktorá vznikla spoločnosti, teda nie jemu a zároveň je povinný
preukázať aj existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti. Aj v tomto súdnom konaní pri podaní žaloby

veriteľa sa budú preukazovať základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, t. j. porušenie
povinnosti konateľa, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti
konateľa. Takisto sa budú v konaní preukazovať dôvody zbavujúce konateľov zodpovednosti za
škodu podľa odseku 3. Ak konateľ preukáže, že pri výkone svojej pôsobnosti postupoval s odbornou
starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, zbaví sa tým zodpovednosti za škodu

a žaloba veriteľa úspešná nebude, ktorý záver vyplýva z ustanovenia odseku 5 veta druhá. Ak
veriteľ v konaní preukáže vznik nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi, existenciu
svojej pohľadávky voči spoločnosti, nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti, za
splnenia týchto predpokladov môže byť žaloba veriteľa voči konateľovi pri uplatnení nároku na náhradu
škody úspešná.

58. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že má preukázaný nárok žalobcu vzniknutý nezaplatením
celej kúpnej ceny za predmetné prístroje spoločnosťou NOVOSILVER, s.r.o., keď tieto skutočnosti
nesporne vyplývajú aj z dôkazov predložených súdu prvej inštancie, podľa ktorých mal žalobca ako
veriteľ snahu vymôcť zvyšok svojej pohľadávky od spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. (podaním návrhu

na vydanie platobného rozkazu) a neskôr podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ktorá však bola pre
nemajetnosť spoločnosti GAVALA, s.r.o. zastavená.59. Odvolací súd má teda preukázané, že na strane žalobcu existuje pohľadávka voči spoločnosti
NOVOSILVER, s.r.o. titulom doplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar. Tiež je nesporné, že žalovaná
bola konateľom dlžníka - spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. a tiež bola v konaní preukázaná nemožnosť

uspokojenia pohľadávky z majetku tejto spoločnosti, a to s poukazom na zastavenie exekúcie pre
nedostatok majetku právneho nástupcu spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. - spoločnosti GAVALA,s.r.o.

60. V prejednávanej veci sa žalobca ako veriteľ obchodnej spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. domáha
voči žalovanej náhrady škody v zmysle ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Splnenie zákonných

predpokladov v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka preukazoval tým, že má pohľadávku
voči spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., ktorá mu bola priznaná platobným rozkazom vydaným Okresným
súdom Lučenec č. k. XXXXX/XXX/XXXX-XX zo dňa 03.08.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
14.09.2011 a ktorým bola zaviazaná spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. zaplatiť žalobcovi sumu 15.000,--
eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 25.000,--eur od 15.11.2010 do
08.04.2011, t. j. suma vo výške 893,20 eur, zo sumy 15.000,--eur od 09.04.2011 do zaplatenia, trovy

konania vo výške 900,--eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 786,60 eur. Priznanú pohľadávku
však nie je možné uspokojiť z majetku spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., čo preukazoval jednak správou
súdnej exekútorky, u ktorej sa viedlo exekučné konanie a tiež uznesením Okresného súdu Lučenec č. k.
XXXX/XXX/XXXX-XX zo dňa 21.12.2016, ktorým bola exekúcia zastavená vzhľadom na to, že majetok
povinného - spoločnosti GAVALA, s. r. o. (právny nástupca spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o.) nestačí

ani na pokrytie trov exekúcie. Zastával názor, že nevyplatením zvyšku kúpnej ceny priznanej platobným
rozkazom žalovanou ako konateľkou spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. mu vznikla škoda. Vychádzal
pritomztvrdenížalovanej,žespoločnosťNOVOSILVER,s.r.o.prístrojeďalej predalazasumu43.014,04
eur a žalobca má za to, že takáto cena nebola spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. zaplatená. Tvrdil, že
ak by zaplatená bola, nepochybne by spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. neostal dlh voči žalobcovi. Mal

za to, že ak spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. bola vyplatená kúpna cena, tak jej nebola vyplatená v
celom rozsahu a ak jej bola nejaká časť kúpnej ceny vyplatená, tak táto nebola použitá v súlade so
záujmami spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., ale na obohatenie žalovanej alebo tretej osoby, keď nie
je podľa názoru žalobcu vylúčené, že k prevodu na spoločnosť DONAX, a.s. nedošlo a došlo k inému
scudzeniu prístrojov, avšak bez adekvátnej protihodnoty.

61. Po vyslovenom právnom názore najvyššieho súdu, ktorý rozsudok krajského súdu zrušil, dospel
odvolací súd k názoru, že súd prvej inštancie správne v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazoval
na zákonné predpoklady zodpovednosti konateľov za škodu v zmysle § 135a Obchodného zákonníka,
ktoré musia byť splnené pre vyhovenie žaloby a dospel aj k správnemu názoru, že konateľka spoločnosti

nekonala pri vykonávaní svojich pôsobností s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
spoločnosti, preto porušila svoje povinnosti a v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka zodpovedá
za nároky veriteľov spoločnosti, nakoľko títo svoje nároky nevedeli uspokojiť z majetku spoločnosti
NOVOSILVER, s.r.o. a exekúcia bola pre nemajetnosť spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. zastavená. Mal
za to, že je povinnosťou bývalej konateľky spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., aby ozrejmila tú skutočnosť,

akým spôsobom došlo k scudzeniu hnuteľných vecí, ktoré spoločnosť nezaplatila žalobcovi a akým
spôsobom bola obdržaná čiastka za tieto stroje použitá. K tomuto nedošlo, žalovaná tieto skutočnosti
vôbec nevedela súdu ozrejmiť, preto mal za to, že došlo k porušeniu jej povinností ustanovených v
Obchodnom zákonníku a zodpovedá za škodu takto spôsobenú.

62. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, viazaný právnym názorom najvyššieho súdu ako
súdu dovolacieho vzmysle§455CSP, opätovneprejednalodvolaniežalobcuažalovanejaspoukazom
na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zopakoval dokazovanie na vytýčenom
pojednávaní.

63. Pokiaľ žalovaná v odvolaní opätovne zotrvala na názore, že pohľadávka uplatnená žalobou je
premlčaná, konštatuje odvolací súd, že s uvedenou námietkou premlčania sa súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku správne vysporiadal v bode 49 napadnutého rozhodnutia, na ktorý právny názor
odvolací súd poukazuje a na tento odkazuje.

64. V súvislosti s námietkou nedodržania postupu súdu prvej inštancie podľa § 181 ods. 2 CSP odvolací
súd konštatuje, že Civilný sporový poriadok v § 181 ods. 2 CSP ustanovuje, že po úkonoch podľa
odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považujeza nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne
posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

65. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 12. 2020, sp. zn. XXXXX/XX/
XXXX, podľa ktorého: „Cieľom § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré
sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany počas konania, pokiaľ možno už od jeho začiatku,
k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je cieľom tejto procesnej normy zrýchliť
a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd vo vzťahu k predmetu

konania nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru
súdu buď nesporné alebo právne bezvýznamné.“ Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že z uvedeného
rozhodnutia, ako aj z ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva, že ani prípadné porušenie
uvedeného ustanovenia § 181 ods. 2 CSP nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv a
z hľadiska práva na spravodlivý súdny proces takýmto prípadným porušením nedochádza k intenzite
dosahujúcej až ústavnoprávny rozmer, s následkom porušenia práva na spravodlivý proces. V uznesení

sp. zn. XXXX/XXX/XXXX z 28. mája 2013 Najvyšší súd uviedol, že: „striktné nedodržanie postupu podľa
§ 118 ods. 2 OSP zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia
účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu
konania, ktorá sama osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v
zmysle § 237 písm. f/ OSP (teraz § 420 písm. f/ CSP).“ Z judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. H. XX/XXXX)

vyplýva, že súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa ustanovenia § 118 ods.
2 OSP (predchádzajúca procesná úprava), vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej
prejednávanej veci (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 28.12.2020, uznesenie
NS SR sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 30.06.2022, rozsudok NS SR sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa
14.06.2023).

66.Ajvzmyslevyššieuvedeného, aksatotozákonnéustanovenienedodrží,nemátopodľaodvolacieho
súdu žiaden priamy vplyv na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný
sporový poriadok priznáva. Porušenie tohto ustanovenia žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu
sporu, napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k

vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod.

67. Odvolací súd ďalej preskúmaním obsahu žaloby zistil, že žalobca tvrdil, že ak bola spoločnosti
NOVOSILVER, s.r.o. nejaká časť kúpnej ceny vyplatená, tak nebola použitá v súlade so záujmami
spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., ale na obohatenie žalovanej alebo tretej osoby. Zároveň uviedol, že

nie je vylúčené, že k prevodu na spoločnosť DONAX, a.s. ani nedošlo a došlo k inému scudzeniu
prístrojov, avšak bez adekvátnej protihodnoty. V žalobe ďalej uviedol, že žalovaná pri scudzení
prístrojov,respektíveprinakladanískúpnoucenou nepostupovalasodbornoustarostlivosťouavsúlade
so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 135a ods. 1
Obchodného zákonníka a tým spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. spôsobila škodu, ktorú je povinná

nahradiť súlade s ustanovením § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca ďalej poukázal na to,
že ako veriteľ spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. si uplatňuje v súlade s ustanovením § 135a ods. 5
Obchodného zákonníka nároky spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. na náhradu škody vo svojom mene a
na vlastný účet, nakoľko svoju pohľadávku nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti.

68. Ako už bolo vyššie uvedené na to, aby si mohol žalobca uplatňovať nároky v súlade so stavom
uvedenýmv§135aods.5Obchodnéhozákonníkamusí preukázaťvzniknárokuspoločnostinanáhradu
škody voči konateľovi, existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti a nemožnosť uspokojenia tejto
pohľadávky z majetku spoločnosti. Zároveň môže podať žalobu voči konateľovi len do výšky svojej
pohľadávky s príslušenstvom, ktorá smeruje voči spoločnosti.

69. Odvolací súd mal nárok žalobcu ako veriteľa spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. preukázaný tým, že
spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. predala predmetné prístroje, ktoré pôvodne žalobca dodal spoločnosti
NOVOSILVER, s.r.o. ďalej spoločnosti DONAX, a.s. za sumu 43.014,04 eur, čo potvrdila aj
žalovaná. Podľa dokladov nachádzajúcich sa v súdnom spise mala byť kúpna cena 43.014,04 eur

čiastočne uhradená zápočtom vo výške 14.000,-- eur a úhradou cez pokladňu vo výške 29.014,04 eur.
Spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. mala teda predmetné prístroje, ktoré pôvodne kúpila od žalobcu
za kúpnu cenu 40.965,75 eur (uhradená bola len vo výške 25.965,75 eur) ďalej odpredať za sumu
43.014,04 eur. Túto sumu mala teda spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. aj podľa dokladov založených vsúdnom spise aj podľa tvrdenia žalovanej získať za predaj predmetných prístrojov. Napriek uvedenému,
spoločnosť NOVOSILVER s.r.o., ani v právoplatnom a vykonateľnom platobnom rozkaze uloženú
povinnosť žalobcovi neuhradila a neuhradila žalobcovi ani jeho pohľadávku v rámci exekúcie, ktorá

bola zastavená uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. XXXX/XXX/XXXX-XX zo dňa 21.12.2016
z dôvodu nemajetnosti povinného - spoločnosti GAVALA s.r.o. ako právneho nástupcu spoločnosti
NOVOSILVER, s.r.o. V zmysle uvedeného mal odvolací súd za preukázanú existenciu pohľadávky
žalobcu voči spoločnosti, a to pohľadávku priznanú právoplatným a vykonateľným exekučným titulom.

70. Na základe zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje, že spoločnosť NOVOSILVER,
s.r.o. disponovala finančnými prostriedkami vo výške 29.014,04 eur zaplatenými spoločnosťou DONAX,
a.s. úhradou cez pokladňu (zaplatená časť kúpnej ceny) a napriek preukázanej existencii splatných
záväzkov žalovaná ako jediná konateľka spoločnosti tieto neuhradila, pričom nie je zrejmé, akým iným
pre spoločnosť prospešným spôsobom s nimi naložila a na čo ich použila. Práve v týchto skutočnostiach
odvolací súd vidí vznik škody spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o.

71. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý skonštatoval, že súhlasí
s názorom odvolacieho súdu, že žalobca ako veriteľ musí preukázať, že spoločnosti vznikla škoda,
za ktorú nesie zodpovednosť konateľ, a že vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinností pri
výkone pôsobnosti konateľa, skonštatoval opätovne odvolací súd, že uvedené tri predpoklady vzniku

oprávnenosti svojho nároku žalobca súdu preukázal. Keďže si žalobca v zmysle ustanovenia § 135a
ods. 5 Obchodného zákonníka môže uplatňovať žalobou voči konateľovi pohľadávku s príslušenstvom,
ktorá smeruje voči spoločnosti, má odvolací súd za preukázané, že žalobcovi pohľadávka voči
spoločnostiNOVOSILVER,s.r.o. vznikla,atonezaplatenímzvyškukúpnejcenyzaprístroje,ktorépredal
spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., ktorá skutočnosť je nesporná a zároveň preukázal, že spoločnosť

NOVOSILVER, s.r.o. získala za predaj týchto prístrojov spoločnosti DONAX a. s sumu 43.014,04
eur, teda spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. mala možnosť svoj záväzok voči žalobcovi vyplývajúci
z nezaplatenej kúpnej ceny uhradiť. K tomu neprišlo, preto sa žalobca oprávnene podľa názoru
odvolacieho súdu domáha svojej pohľadávky súdnou cestou voči žalovanej ako bývalej konateľke
spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o.

72. Dovolací súd sa ale nestotožnil so záverom odvolacieho súdu, keď v rozhodnutí napadnutom
dovolaním žalobcu odvolací súd uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie predpokladov pre
procesný úspech, keďže nepreukázal, že žalovaná ako konateľka nekonala s odbornou starostlivosťou v
záujmespoločnosti (prípadnevdobrejviere),pretožepodľazáverudovolaciehosúdutentoprávnyzáver

odvolacieho súdu nie je správny pre jeho rozpor s ustálenou súdnou praxou, v zmysle, ktorej konateľ
objektívne (bez ohľadu na zavinenie) zodpovedá za riadny výkon funkcie s odbornou starostlivosťou.

73. Bolo potom úlohou odvolacieho súdu opätovne v konaní skúmať, či žalovaná ako bývalá konateľka
žalovanéhopreukázala,žeprivýkonesvojejpôsobnostipostupovalasodbornoustarostlivosťou adobrej

viere, že koná v záujme spoločnosti.

74. Pri svojom opätovnom rozhodovaní odvolací súd vychádzal okrem iného aj z výpovede E.
F., bývalého podpredsedu predstavenstva spoločnosti DONAX, a.s., teda spoločnosti, ktorej boli
odpredané prístroje spoločnosťou NOVOSILVER, s.r.o., ktorý pred Daňovým úradom Banská Bystrica

dňa 06.11.2014 na otázku, či nakúpil daňový subjekt DONAX, a.s. predmetné zariadenia uviedol, že
nakúpil od spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. s tým, že úhrada za nákup bola vykonaná vzájomným
zápočtom so spoločnosťou NOVOSILVER, s.r.o. A zároveň vychádzal aj z výpovede E. F. do zápisnice
o výsluchu svedka zo dňa 13.11.2013 kde uviedol, že po obdržaní faktúry za dodané zariadenie on
prevodom z účtu spoločnosti NOVOSILVER dňa 22.10.2010 poukázal sumu 15.965,75 eur na účet

dodávateľa a následne druhú úhradu dňa 08.04.2011 v sume 10.000,--eur taktiež na účet dodávateľa,
s tým, že zostatok dlžnej sumy mal záujem vyrovnať, ale konaním exekútora a to tým, že im zabavil
skladovézásoby,hnuteľnézariadenia,zablokovalúčty,čímzamedzilakúkoľvekďalšiuobchodnúčinnosť
spoločnosti bolo toto zmarené. Ďalej uviedol, že má vedomosť o tom, že exekútor zadržal majetok
spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. v hodnote vyššej ako bol zostatok dlžnej sumy voči spoločnosti

Rodenstock Slovensko s.r.o., preto očakávali z jeho strany vyúčtovanie a vrátenie prebytku peňazí,
respektíve nepredaného tovaru. Exekútor tak neučinil. Na ďalšiu otázku vyšetrovateľa komu a kedy
bolo predmetné zariadenie odpredané a kde sa nachádza momentálne, uviedol, že bolo použité na
vyrovnanie záväzkov spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. voči obchodným partnerom a iným dodávateľoms tým, že s odstupom času si už nespomína, s ktorou spoločnosťou bol záväzok takto započítaný. Na
ďalšiu otázku vyšetrovateľa kedy bolo predmetné zariadenie odpredané - započítané uviedol, že na
odstup času si už nespomína, ale bolo to asi v roku 2010 alebo v roku 2011.

75. Podpredseda predstavenstva spoločnosti DONAX, a.s., teda spoločnosti, ktorej mali byť predmetné
prístroje od spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. odpredané potvrdil, že bolo toto predmetné zariadenie
použité na vyrovnanie záväzkov spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. voči obchodným partnerom a iným
dodávateľom, ktorú skutočnosť potvrdila aj žalovaná, keď vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k

odvolaniu uviedla, že nikdy netvrdila, že by uznesením valného zhromaždenia malo byť schválené
použitiehotovostnejplatbynavlastnéúčely,naďalejpoprela,žebyplatbuvovýške29.014,04eurpoužila
pre osobné účely s tým, že tieto peňažné prostriedky boli použité na úhradu záväzkov spoločnosti
NOVOSILVER, s.r.o.

76. Vzhľadom na uvedené vyjadrenie a tvrdenie žalovanej sa odvolací súd na pojednávaní konanom

dňa 17. septembra 2025 dotazoval právneho zástupcu žalovanej, či zotrváva na svojom vyjadrení, že
peňažné prostriedky, ktoré boli získané za predaj strojov spoločnosti DONAX a.s. vo výške 29.014,04
eur boli použité na úhradu záväzkov spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. uviedol, že áno, že boli použité
na úhradu záväzkov NOVOSILVERu, ale nie záväzkov, ktoré mal NOVOSILVER voči žalobcovi.

77. Aj s poukazom na vyjadrenie, či už podpredsedu predstavenstva spoločnosti DONAX, a.s., ktorý
pri svojich výpovediach neuviedol, aké konkrétne záväzky spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. uhradila
svojim veriteľom z nadobudnutých finančných prostriedkov za odpredaj prístrojov, ako aj s poukazom
na vyjadrenie žalovanej, že finančné prostriedky získané za predaj strojov boli použité na úhradu
záväzkov spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. je potrebné uviesť, že ak by žalovaná preukázala, že

finančné prostriedky získané za predaj strojov použila s odbornou starostlivosťou v záujme spoločnosti
NOVOSILVER, s.r.o., tým, že by uhrádzala týmito finančnými prostriedkami aj iné záväzky spoločnosti,
preukázala by tým, že konala v záujme spoločnosti. Ak by žalovaná súdu preukázala, že týmito
finančnými prostriedkami uhradila aj iné záväzky, ako záväzky voči žalobcovi, mohol by odvolací súd
dospieť k záveru, že konala v dobrej viere a s odbornou starostlivosťou, pretože mala záujem vyrovnať

záväzky spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. voči svojim veriteľom. Nič z toho však žalovaná nepreukázala,
teda nepreukázala žiadne úhrady ani voči iným veriteľom spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o.

78. Pri svojom rozhodovaní vychádzal odvolací súd z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR judikát č.
35 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR 3/2022, z rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR č. k. XXXXX/X/XXXX, tiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXXXX XXX/
XXXX, podľa ktorých nie žalobca, ale žalovaná má preukazovať skutočnosti odôvodňujúce jej konanie s
odbornoustarostlivosťouavzáujmespoločnosti. Žalovanúakobývalúkonateľku obchodnejspoločnosti
podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka zaťažuje dôkazné bremeno preukázania, akým spôsobom
peniaze získané za odpredaj predmetných prístrojov spotrebovala, teda že s nimi naložila s odbornou

starostlivosťou a v záujme spoločnosti.

79. „Člen štatutárneho orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti nenesie dôkazné bremeno vo vzťahu
ku všetkým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú spoločnosti. K preneseniu
dôkazného bremena dochádza len čo do povinnosti konateľa alebo člena predstavenstva preukázať, že

konal so starostlivosťou riadneho hospodára. Ohľadne vzniku škody, ako aj príčinnej súvislosti medzi
škodou a protiprávnym konaním, je dôkazným bremenom zaťažených ten, kto sa náhrady škody
domáha. Ak sa nepodarí preukázať, že konateľ alebo člen predstavenstva konal so starostlivosťou
riadneho hospodára, zaťažuje neúspech v spore člena štatutárneho orgánu (za predpokladu, že je
preukázaný vznik škody, jej výška a príčinná súvislosť medzi konaním člena štatutárneho orgánu a

vznikom škody). Naproti tomu, ak sa nepodarí preukázať vznik škody alebo príčinnú súvislosť medzi
vznikom škody a protiprávnym konaním, je táto objektívna neistota pripočítaná na ťarchu tomu, kto
sa náhrady škody domáha. To, či peňažné prostriedky boli použité pre spoločnosť, je otázkou konania
so starostlivosťou riadneho hospodára, ohľadne ktorej nesie dôkazné bremeno žalovaný“ (rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. XXXXX XXX/XXXX zo dňa 31. marca 2015).

80. Podľa názoru odvolacieho súdu to, že žalovaná ako bývalá konateľka spoločnosti neuhradila
z finančných prostriedkov získaných za predaj predmetných strojov zvyšok kúpnej ceny žalobcovi
ešte neznamená, že by pri výkone svojej pôsobnosti nekonala s odbornou starostlivosťou, keď bypreukázala, že získané peňažné prostriedky použila tak, ako to tvrdila na úhradu iných záväzkov
spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., ale nie záväzkov voči žalobcovi. Nie žalobca, ale žalovaná ako bývalá
konateľka má preukazovať skutočnosti odôvodňujúce jej konanie s odbornou starostlivosťou a v záujme

spoločnosti. Žalovanú ako bývalú konateľku podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka zaťažuje
dôkaznébremenopreukázaniaakýmspôsobomnaložilasfinančnýmiprostriedkamizískanými zapredaj
predmetných strojov spoločnosti DONAX, a.s., teda že s nimi naložila s odbornou starostlivosťou a v
záujme spoločnosti (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXXX/X/XXXX).

81. Keďže žalovaná v konaní nepreukázala, akým spôsobom získané finančné prostriedky
spotrebovala, aké záväzky spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. a voči komu uhradila týmito finančnými
prostriedkami a na druhej strane, keďže žalobca preukázal vznik škody spôsobenej porušením
povinností konateľa, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinností konateľa, dospel
odvolací súd k záveru, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno, že má voči žalovanej nárok na
náhradu škody v zmysle ustanovenia § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka.

82. Pri určení výšky oprávnenosti nároku žalobcu vychádzal odvolací súd jednak z platobného rozkazu
č. k. XXXXX/XXX/XXXX z 03.08.2011, ako aj z upovedomenia o začatí exekúcie. Veriteľ môže
podať žalobu voči konateľovi len do výšky svojej pohľadávky s príslušenstvom, ktorá smeruje voči
spoločnosti. Vyššie citovaným platobným rozkazom bola spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. uložená

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.000,--eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 25.000,--eur 15.11.2010 do 08.04.2011, teda vo výške 893,20 eur, zo sumy 15.000,--eur od
09.04.2011 do zaplatenia, trovy konania vo výške 900,--eur, trovy právneho zastúpenia vo výške
786,60 eur. V upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 02.01.2012 bolo spoločnosti NOVOSILVER,
s.r.o. ako povinnému uložené zaplatiť žalobcovi ako oprávnenému okrem pohľadávky vyplývajúcej z

právoplatného platobného rozkazu uhradiť aj súdny poplatok za vydanie poverenia vo výške 16,50 eur
a trovy právneho zastúpenia vo veci exekúcie vo výške 402,19 eur. Odvolací súd aj túto pohľadávku
žalobcovi priznal, keďže sa jedná o pohľadávku, ktorá smeruje voči spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o.
a jedná sa o náklady spojené s vymáhaním pohľadávky voči spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o.

83. Odvolací súd žalobu žalobcu zamietol čo sa týka rozšírenia žalobného návrhu, ktoré rozšírenie súd
prvej inštancie pripustil uznesením na pojednávaní konanom dňa 11.03.2015, a to v časti uplatňovania
úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 900,--eur a zo sumy 786,60 eur od 14.09.2011 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od 11.05.2012 do zaplatenia zo sumy 16,50 eur a zo
sumy 402,19 eur, keďže v právoplatnom platobnom rozkaze, ani v upovedomení o začatí exekúcie nebol

takýto úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky žalobcovi priznaný. Preto v tejto časti dospel
odvolací súd k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný a v tejto časti žalobu zamietol.

84. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že žalobca v konaní čiastočne
preukázal dôvodnosť svojho nároku voči žalovanej, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

prvej a druhej výrokovej vete podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
sumu 15.000,--Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 25.000,--Eur od 15.11.2010
do 8.4.2011, t. j. 893,20 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 15.000,--Eur od 9.4.2011
do zaplatenia, náhradu trov konania vo výške 900,--Eur, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
786,60 Eur, náhradu súdneho poplatku za vydanie poverenia súdnemu exekútorovi vo výške 16,50 Eur,

náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 402,19 Eur. Druhou výrokovou vetou
žalobu vo zvyšku zamietol. Treťou výrokovou vetou rozsudok Okresného súdu Lučenec v napadnutej
tretej výrokovej vete zmenil tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, keďže bol v konaní takmer v celom rozsahu úspešný (ust. § 396 ods. 2 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP) a štvrtou výrokovou vetou rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok

na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 % (ust. § 396 ods. 1, § 453 ods. 3,
v spojení s § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP).

85. O výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie, odvolacieho a dovolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí v zmysle § 262

ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

86. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).