Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520010074
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šimková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1520010074.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šimkovej a

členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Eriky Némethovej Stifellovej LL.M, v trestnej veci
obžalovaného E. U. pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou
látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, o odvolaní
obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp.zn. B5-3T/10/2020 zo dňa
06.12.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.09.2025 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa prvostupňový rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

E. U., nar. XX.XX.XXXXv V., trvale bytom V. Č.. XXX, okres P.

u k l a d á

podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona
trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného E. U., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Mestský súd Bratislava I pod sp.zn. B5-3T/10/2020 dňa 06.12.2024 uznal

obžalovaného E.V. U. vinným zo spáchania zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou
látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona účinného od
06.08.2025 na tom skutkovom základe, že

od presne neustáleného času do dňa 28.10.2018 v čase o 11:25 hodine v Bratislave, kedy pod vodným
dielom Čunovo na starom toku Dunaja (GPS súradnice miesta 48.025025, 17.223775) v plavidle bez
označenia, ktoré viedol a na ktorom sa nachádzal sám, pod plastovou celtovinou (plachtou), bez

potrebného povolenia prevážal zelené čerstvé rastliny rodu Cannabis(konopa) v počte 160 kusov,
ktoré pred vykonaním prehliadky iných priestorov dobrovoľne vydal, a ktoré po vysušení obsahovali
sušené konope s hmotnosťou 2.779,7 gramov a priemernou koncentráciou 6,2% hmotnostných
tetrahydrokanabinolu (ďalej len „THC“) obsahujúce 172.341 miligramov THC, čo predstavuje minimálne5745 obvyklých jednorazových dávok drogy, pričom celková hodnota uvedeného materiálu v 4. štvrťroku
2018 na území Bratislavského samosprávneho kraja predstavovala sumu minimálne 9.728,95 eur,
pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 139/1998/ Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších
predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok a účinná látka tetrahydrokanabinol je zaradená do
I. skupiny psychotropných látok.

Za to mu súd prvého stupňa podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 39 ods. 3

písm. d) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 4 roky, ktorého výkon mu podľa § 51 ods.
1, ods. 2 podmienečne odložil na skúšobnú domu v trvaní 5 rokov a zároveň mu uložil probačný dohľad
nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obvinenému uložil
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných a psychotropných látok.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor smerujúce proti výroku o

treste a dňa 04.03.2025 prostredníctvom obhajcu obžalovaný, a to proti výroku o vine, treste a konaniu,
ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo.

Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 26.02.2025 tým, že
s rozhodnutím súdu, čo do výroku o treste nie je možné súhlasiť. V rámci odôvodnenia napadnutého

rozsudku súd prvého stupňa prezentoval, že neuveril tvrdeniu obžalovaného, že látku náhodne našiel
a chcel ju odovzdať polícii. Súčasne súd uviedol, že pri úvahách o druhu a výmere trestu súd
zhodnotil všetky zásady ukladania trestu pri zabezpečení individuálnej a generálnej prevencie, zohľadnil
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, osobu páchateľa, jeho doterajšie odsúdenia, okolnosti
prípadu, motívu obvineného, jeho pohnútku a spôsobený následok, postoj obžalovaného k spáchanému

skutku, možnosti jeho nápravy vo všetkých súvislostiach. Pri aplikácii kritérií a zásad pre ukladanie
trestov súd použil ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona. Súd prvého stupňa v odôvodnení ďalej
uviedol, že použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona je len výnimočné, a to v prípade,
pokiaľ by trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby nezodpovedal okolnostiam
konkrétneho prípadu. Predmetné okolnosti prípadu popísal tým spôsobom, že vzal do úvahy skutočnosť,

že obžalovaný nazbieral voľne rastúcu rastlinu rodu cannabis na voľne prístupnom mieste, keďže nebolo
preukázané, že by túto rastlinu sám vyprodukoval, obžalovaný je otcom troch maloletých detí a stará sa
o svoju rodinu a bol doposiaľ tri krát súdne trestaný, pričom t. č. platí fikcia neodsúdenia.

Podľa názoru prokurátora súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď obžalovanému uložil trest

odňatia slobody v trvaní 4 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov.
Súd totiž podľa výroku vyhláseného na hlavnom pojednávaní dňa 06.12.2024 neaplikoval § 39
ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu, napriek tomu, že podľa odôvodnenia
napadnutého rozsudku aplikáciu tohto ustanovenia zvažoval. Súčasne sa nie je možné stotožniť s
argumentáciu prvostupňového súdu o dôvodnosti ukladania trestu pod zákonom ustanovenú dolnú

hranicu trestnej sadzby vo výmere 7 rokov. Napriek tomu, že súd mal komplexne posúdiť pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, osobu páchateľa, jeho doterajšie odsúdenia, okolnosti prípadu,
motív obvineného, jeho pohnútku a spôsobený následok, postoj obžalovaného k spáchanému skutku,
možnosti jeho nápravy vo všetkých súvislostiach, toto z odôvodnia odvolaním napadnutého rozsudku
nevyplýva.

K uvedeným okolnostiam prípadu je nutné uviesť, že nie je pravdou, že všetky odsúdenia boli
obžalovanému zahladené, nakoľko z odpisu z registra trestov GP SR vyplýva, že odsúdenie rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14.6.2002, ktorým bol obžalovanému uložený podmienečný trest
odňatia slobody, neskôr premenený na nepodmienečný trest, nebolo doposiaľ zahladené. Zahladenie

nepodmienečného TOS totiž nenastáva priamo zo zákona. Súd tak neprávne priznal obžalovanému
jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a nesprávne uviedol, že pri všetkých
jeho odsúdeniach sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený, ktorý sa z trestných následkov svojich
skutkov nepoučil.

Pokiaľ súd prvého stupňa prihliadol na osobu páchateľa, najmä jeho doterajšie odsúdenia, žiada sa
uviesť, že spáchanie predmetného skutku nemožno vo svetle v minulosti vydaných troch odsudzujúcich
rozsudkov považovať len za exces z riadneho spôsobu života, resp. za náhodné, či ojedinelé vybočenieobžalovaného z inak bežných medzí riadneho občianskeho života. Naopak, v osobe obžalovaného
možno vidieť recidivistu.

Čo sa týka posúdenia motívu a pohnútky obžalovaného, uvedené nebolo možné hodnotiť, nakoľko
obžalovaný sa ku skutku v žiadnom momente trestného konania nepriznal, ale naopak popieral
spáchanie trestného činu, s čím sa napokon súd prvého stupňa vysporiadal tak, že takýmto tvrdeniam
obžalovaného neuveril, keďže vzhľadom na zistené a dokázané skutočnosti nedávajú zmysel a logiku.

Napodkladeuvedenýchskutočnostívšakmožnohodnotiťpostojobžalovanéhokspáchanéhotrestnému
činu, z ktorého vyplýva, že obžalovaný ho nielenže neoľutoval a neprejavil účinnú snahu po náprave,
ale obžalovaný ho ani nedoznal. Na podklade vykonaného dôkazu - znaleckého posudku z odboru
zdravotníctvoafarmáciajenavyšedokázané,žeobžalovanýajvčaseposkutkukonzumovalmarihuanu,
z čoho vyplýva, že u neho nemožno badať známky nápravy. Uvedený záver možno prijať aj vo svetle
jeho trestnej minulosti, kedy predchádzajúce odsúdenia (podmienečnými TOS) neviedli k náprave

obžalovaného.

Argumentáciu súdu v smere, že dôvodom na uloženie mimoriadne zníženého trestu odňatia slobody
mali byť práve maloleté deti obžalovaného, považuje prokurátor za nesprávnu a uvádza, že osobný stav
obžalovaného ako otca by určite nemal byť chápaný ako obzvlášť poľahčujúca okolnosť. V predmetnej

veci je potrebné si uvedomiť, že obžalovaný sa napriek svojej životnej roli rodiča rozhodol (opakovane)
páchať trestnú činnosť, v predmetnej veci právne posudzovanú ako zločin. Skutočnosti o rodinnom stave
boli obžalovanému známe v čase, keď páchal skutok, pre ktorý bol uznaný vinným a teda jeho rodinný
stav nie je možné brať ako mimoriadne poľahčujúcu okolnosť podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona.

Z uvedených skutočností teda vyplýva, že v danom prípade neboli splnené podmienky na aplikáciu
zmierňujúceho ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 39 ods. 3 písm. d)
Trestného zákona, keďže žiadna z okolností prípadu ani žiadny z pomerov páchateľa nesvedčili o
neprimeranej prísnosti trestu v trestnej sadzbe stanovenej osobitnou časťou Trestného zákona.

Na základe vyššie uvedeného prokurátor navrhol, aby sťažnostný súd zrušil výrok o treste napadnutého
rozsudku a vo veci sám rozhodol a uložil obžalovanému trest odňatia slobody minimálne vo výmere 7
rokov s jeho zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný svoje odvolanie odôvodnil tým, že v plnom rozsahu poukazuje a trvá aj pre účely tohto

odvolania na obsahu všetkých jeho doterajších podaniach, vznesených námietkach, vyjadreniach,
návrhoch,sťažnostiachažiadostiach,záverečnýchrečiach,odvolaní,atď.,atopodanýchakovpísomnej
forme, tak i ústne do zápisníc o úkonoch. Obžalovaný trvá na svojej nevine, a to s poukazom na
svoje vyhlásenie o nevine na hlavnom pojednávaní dňa 22.11.2022, ako aj na svoje predchádzajúce
vyjadrenia, a to najmä na odvolanie proti rozsudku OS BA V sp. zn. 3T/10/2022 zo dňa 06.12.2022,

odôvodnenie odvolania proti rozsudku OS BA V sp. zn. 3T/10/2022 zo dňa 20.03.2023 a doplnenie
odôvodnenia odvolania proti rozsudku OS BA V sp. zn. 3T/10/2022 zo dňa 25.03.2023.

Obžalovaný poukazuje najmä na nasledovné skutočnosti:
- Policajti pri zaisťovaní dôkazu porušili ustanovenia Trestného poriadku. Svedok P.. E. M. uviedol, že

obžalovaný súhlasil s vydaním veci. Ak mal obžalovaný podľa výpovede policajta súhlasiť s vydaním
veci, mali policajti ďalej postupovať podľa ustanovenia § 89 a § 93 Trestného poriadku, vec prevziať a
spísať zápisnicu o prevzatí veci. Policajti tak však nepostupovali, čím porušili procesný postup upravený
§ 89 a § 93 Trestného poriadku. Účelom výzvy na vydanie veci je, aby mala osoba možnosť dobrovoľne
vec vydať, aby nemuselo byť zasiahnuté do ľudských práv, v uvedenom prípade prehliadkou iných

priestorov,ktorábolavykonaná.Tiežnieježiadnymdôkazompreukázanáskutočnosť,žeobžalovanýbol
a v akom rozsahu pred zaistením veci poučený o možnosti vydania veci a následne súhlasil s vydaním
veci,
- je dôvodné podozrenie, že prehliadka iných priestorov mohla byť vykonaná už v čase do 21.25
h., teda skôr ako bola oficiálne vykonaná (o ktorom úkone bola spísaná zápisnica č.p. ORP-BAV-

OKPV-152/2018), resp. aj pochybnosť o tom, aká vec a v akom množstve sa nachádzala na lodi pred
jej oficiálnym zaistením. O tomto svedčí najmä skutočnosť, že na mieste boli prítomní redaktori televízie
JOJ, ktorí vyhotovili aj videozáznam z miesta (viď. B.:/..O..F.-U.-na-Y.-P.-P.-K.-U.-P.-N.), na ktorom je
vidno, že plachta na lodi je odokrytá a cíp plachty, na ktorej je vec podobná sušenej rastline je prehodenýcez policajný čln. Nakoľko cíp plachty je prehodený na policajnej lodi, je dôvodné podozrenie, že v
skutočnosti bolo miesto a vec prehliadnuté ešte pred oficiálnym vykonaním prehliadky iných priestorov
(o ktorom úkone bola spísaná zápisnica č. p. ORP-BAV-OKPV-152/2018). Vyššie uvedené video bolo

publikované dňa 28.10.2018 o 19.36 hod., teda v čase, keď ešte nebolo vykonané zaistenie veci,
pritom na fotografiách č. 3,4 a 5 fotodokumentácie č. p.: ORPPZ-BAV-OKP4-16-, ČVS: ORP-950/2-
VYS- BB5-2018 zo dňa 28.10.2018 je plachta znova zakrytá, pričom nie je vidieť, čo sa nachádza pod
plachtou. Nakoľko vo videu JOJ je plachta už odokrytá a vo fotodokumentácii znova zakrytá, resp.
z uvedeného vyplýva, že ešte pred oficiálnym vykonaním prehliadky iných priestorov bola celtovina,

kde sa mala nachádzať neznáma zelená rastlina, odkrývaná a prikrývaná, resp. s dôkazom bolo pred
vykonaním oficiálnej prehliadky manipulované. Prehliadka iných priestorov je prvotný a neopakovateľný
úkon. Už aj z uvedeného dôvodu je akákoľvek ďalšia prehliadka iných priestorov nezákonná. Policajt
môže vykonať prehliadku iných priestorov podľa § 101 ods. 3 Trestného poriadku aj bez príkazu alebo
súhlasu len vtedy, ak príkaz alebo súhlas nemožno dosiahnuť vopred a vec neznesie odklad alebo
ak ide o osobu pristihnutú pri trestnom čine, alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie,

alebo o prenasledovanú osobu, ktorá sa ukrýva v týchto priestoroch. O uvedenom neodkladnom a
neopakovateľnom úkone je však policajt povinný bez meškania upovedomiť orgán, ktorý je oprávnený
vydať príkaz alebo súhlas. Taktiež je povinný dodržať postup podľa § 105 Trestného poriadku a podľa
§ 58 Trestného poriadku spísať o prehliadke iných priestorov zápisnicu, čo nebolo vykonané. Takýto
postup, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, nebol dodržaný, preto prehliadka iných priestorov, ako

aj následné úkony boli nezákonné.
- absentuje obligatórny znak stíhania trestného činu - objekt. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o omamných
látkach„Omamnélátkysúlátkyvyvolávajúcenávykapsychickúafyzickúzávislosťľudícharakterizovanú
zmenami správania sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami, na ktoré sa vzťahuje
medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná. Skutočnosť, že samotná definícia

omamných látok v zákone o omamných látkach vyžaduje závažné zdravotné a psychosociálne následky
iba potvrdzuje, že je nevyhnutná potreba citlivého posudzovania (zároveň i rozlišovania) tej ktorej
látky a možných následkov v dôsledku jej užitia. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že pojem užitie
alebo užívanie nemožno automaticky stotožňovať s pojmom zneužívanie alebo nadužívanie (abúzus).
V dôsledku abúzu hoci aj aktuálne v Slovenskej republike legálnych látok (najmä alkoholu) môžu a

nastávajú závažné zdravotné a psychosociálne následky. Taktiež sú známe prípady úmrtí v dôsledku
tzv. chorobného pitia alkoholu. Podľa viacerých štúdií, dlhodobým pravidelným nadužívaním alkoholu
sa dokonca môže vytvoriť nielen psychická, ale i fyzická závislosť. Samotnú možnosť vytvorenia
si subjektívnej psychickej závislosti však taktiež nemožno považovať samo o sebe za dostatočný
charakteristický znak pre nebezpečnú látku, ktorá by bola spôsobilá vážne ohroziť či poškodiť život

alebo zdravie človeka. V znaleckom posudku KEÚ PZ pod ČES: PPZ-KE-BA-EXP-2018/13523 zo dňa
19.11.2018 (súčasť vyšetrovacieho spisu), v časti II. Posudok, na strane 3. sa uvádza „Bezprostredné
nebezpečenstvo poškodenia zdravia alebo priame ohrozenie života (z hľadiska toxikologického) ako
následok fajčenia konope prakticky nehrozí. Pri dlhodobejšom fajčení konope sa vyvíja psychická
závislosťorganizmu,fyziologickéfunkcieorganizmuniesúspravidlazmenené.“.Zoznaleckéhoposudku

znalca psychiatra č. 27/2019 zo dňa 19.04.2019 dostatočne a presvedčivo nevyplýva, že by boli
naplnené okolnosti vyžadované zákonom č. 139/1998 Z. z., pre možnosť posúdenia zaistenej veci (to
aj v prípade, ak by bolo zaistenie dôkazu vykonané zákonným spôsobom) materiálne ako „omamnej
látky, resp. látky vyvolávajúcej návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami
správania sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami. Obžalovaný zastáva názor, že

už aj na základe vyššie uvedeného je dostatočne zrejmé, že v danom prípade sa nejedná o nebezpečnú
omamnú látku, ktorá by mohla ohroziť život alebo zdravie, ergo nemožno hovoriť o naplnení objektu
predmetného trestného činu v zmysle vyššie uvedeného. Opak tohto tvrdenia by vzhľadom najmä na
základné zásady trestného konania a dôkazné bremeno, boli OČTK povinné ustáliť, resp. v prvom rade
náležíte zistiť a následne i preukázať bez dôvodných pochybností. Napokon, ak absentuje naplnenie čo

i len jedného z obligatórnych znakov trestného činu, nemožno ani ďalej tvrdiť, že sa v danom prípade
jedná o trestný čin,
- pri znaleckom skúmaní nebola zohľadnená skutočnosť, že predmetná zaistená zelená rastlina
pochádzala z lesného porastu pri ramene rieky Dunaj, pričom boli zaistené tri stopy, avšak priemerný
obsah účinnej latky bol vypočítaný len z jednej stopy. Obžalovaný poukazuje na skutočnosť, že všetky

tri stopy pochádzali z jedného miesta, zo stromu v lokalite Čunovo staré koryto, teda pôvodne išlo o
jednu vec. V rôznych častiach veci mohla byť koncentrácia účinnej látky rozdielna. Z uvedeného dôvodu
sa mala určiť priemerná koncentrácia účinnej látky zo všetkých troch stôp, teda ako priemer meraní
jednotlivých stôp,- stanovenie obvykle jednorazovej dávky nebolo vykonané v súlade s ustálenou súdnou praxou.
Obžalovaný cituje právnu vetu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/83/2018
zo dňa 20.03.2019, ktorá je uvedená v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky (R 22/2019) a uvádza, že na základe uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenského, obvykle jednorazová dávka je určená hmotnostným kritériom, teda určením aké množstvo
matérie (nie množstvo účinnej látky) spĺňa podmienku obvykle jednorazovej látky. Podľa súdnej praxe sa
za obvykle jednorazovú dávku marihuany považuje množstvo zodpovedajúce 500 mg (0,5 g) vysušenej
marihuany (napr. judikát trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1 To 86/2011 z

20.09.2011, ale aj rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4To 127/2011, sp. zn. 4To 11/2014).
Obvykle jednorazová dávky marihuany nebola v napadnutom rozsudku ustálená v súlade s uvedenými
rozhodnutiami. Na základe uvedeného je obžalovaný toho názoru, že nesprávnym určením priemerného
obsahu účinnej látky (THC) a tiež nesprávnym ustálením počtu obvykle jednorazových dávok a určením
ceny zaistenej veci, nebol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, teda bol
porušený § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Uvedeným postupom v trestnom konaní, resp. nevykonaním

uvedených úkonov a neustálením predmetných skutočností neboli splnené podmienky § 119 ods. 1
písm. a), písm. c) Trestného poriadku, teda nebolo dokázané, či mal skutok znaky trestného činu a
tiež závažnosť činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania. Na základe uvedeného má obžalovaný
za to, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný, najmä vzhľadom na všetko vyššie
uvedené. Tiež má za to, že predmetný skutok nie je trestným činom, nakoľko chýba obligatórny znak

stíhaného trestného činu - objektu.

Na základe vykonaného dokazovania vo veci, s poukazom na vyššie uvedené a doposiaľ uvedené,
obžalovaný navrhol, aby ho súd v plnom rozsahu spod obžaloby prokurátora v plnom rozsahu oslobodil.

V prípade odlišného názoru súdu obžalovaný poukazuje na skutočnosť, že samotné trestné stíhanie
a jeho dĺžka je pre neho trestom, pričom týmto trpí nielen on, ale aj jeho rodina. Obžalovaný sa stará
o svoju manželku a tri maloleté deti a dúfa, že bude mať v budúcnosti možnosť naďalej sa osobne
starať o svoju rodinu. Nechcel nikomu spôsobiť žiadnu škodu, ani nikomu ublížiť. Preto aj v prípade
opačného názoru súdu o prípadnej vine obžalovaný považuje aj vzhľadom na vplyv trestu na jeho rodinu,

ako aj vzhľadom na dĺžku trestného stíhania použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom
za neprimerane prísne, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj prípadný trest
kratšieho trvania. Stíhaný skutok predstavuje nízky stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť a prípadný
trest by mal byť určený tak, aby bol zabezpečený najmenší vplyv trestu najmä na rodinu, predovšetkým
na 3 maloleté deti a manželku. Vzhľadom na uvedené teda v prípade opačného názoru súdu o jeho

vine je obžalovaný toho názoru, že sú naplnené zákonné podmienky pre mimoriadne zníženie trestu
pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu s poukazom na § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona, a
teda by prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej
sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu za súčasného uloženia probačného dohľadu, ako aj za
súčasného uloženia primeraných zákazov a obmedzení.

K prípadnému uloženiu trestu obžalovaný tiež uvádza, že z hľadiska konceptu restoratívnej justície by
sa mal trest ukladať individuálne, primerane, pričom náprava páchateľa by mala byť na prvom mieste
a nemala byť postihovať iné osoby. K nebezpečnosti požívania konope uvádza, že v mnohých štátoch
sveta je konope dekriminalizované alebo aj legalizované. Na Slovensku tiež prebiehalo podpisovanie

petície za dekriminalizovanie marihuany. Z uvedeného je zrejmé, že legislatívna úprava mnohých štátov
nepovažuje konope za nebezpečné pre spoločnosť, resp. jeho nebezpečnosť pre spoločnosť považuje
za nízku. Obhajoba je toho názoru, že trestná represia by mala byť represiou rozumnou. Trestné sankcie
by nemali byť iba odplatou za spáchaný trestný čin. Trestné právo sa má predovšetkým usilovať o
nápravu páchateľa. Zmyslom trestania v súčasnosti, podľa názoru obhajoby, nie je trestať iba preto, lebo

bolo spáchané zlo, ale pôsobiť na stíhanú osobu tak, aby nebolo páchané zlo do budúcnosti.

Prokurátor, ani obžalovaný nevyužili svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré im bolo v súlade s § 314
Trestného poriadku doručené.

Nadriadený súd po preskúmaní veci nezistil žiadne dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku na
neverejnom zasadnutí, preto nariadil vo veci verejné zasadnutie.Odvolací súd na verejnom zasadnutí podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku doplnil dokazovanie
oboznámením aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa zástupca krajskej prokuratúry v plnom rozsahu pridržal
podaného odvolania a navrhol mu v plnom rozsahu vyhovieť. Odvolanie obžalovaného navrhol ako
nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného sa rovnako pridržal písomne podaného odvolania a navrhol mu vyhovieť.

Odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť.

Obžalovaný uviedol, že si uvedomuje, čo sa stalo, tak ako aj vypovedal, s marihuanou nemal žiadne
úmysly. Odvolací súd by chcel poprosiť, aby mu nebol uložený nepodmienečný trest, lebo má malé deti,
bolo by to pre ne ťažké, aj pre jeho ženu. Aj pre neho to bude ťažké.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval, že odvolanie prokurátora je prípustné,
bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací
súd konštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku
vo vzťahu k odvolaniu prokurátora. Naopak, odvolanie obžalovaného bolo podané oneskorene, a preto
muselo byť podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietnuté.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, do vlastných rúk sa doručuje osobám oprávneným podať
proti rozhodnutiu opravný prostriedok rovnopis takéhoto rozhodnutia.

Podľa § 66 ods. 3 Trestného poriadku, ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk,

zastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a
adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu.
Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce
a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát
zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň

doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel; toto neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia
o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.

Podľa § 306 ods. 1 Trestného poriadku opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je
odvolanie.

Podľa § 309 ods. 1 Trestného poriadku odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje,
a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Podľa § 309 ods. 2 Trestného poriadku ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho
obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,

osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.12.2024, ktoré súd za splnenia zákonných podmienok

vykonal v neprítomnosti obžalovaného a jeho obhajcu, súd prvého stupňa rozhodol odsudzujúcim
rozsudkom tak, ako je vyššie uvedené.

Keďže obžalovaný, ani jeho obhajca neboli prítomní pri vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní,
v posudzovanom prípade so zreteľom na ustanovenie § 309 ods. 1 Trestného poriadku bol napadnutý

rozsudok oznámený obžalovanému a obhajcovi jeho doručením. V danom prípade bol napadnutý
rozsudok obom doručovaný poštou, pričom z doručenky (č. l. 647), ktorou sa rozsudok doručoval
obžalovanému vyplýva, že obžalovaný rozsudok prevzal do vlastných rúk dňa 05.02.2025. Obhajcovi sa
podľa doručenky (č. l. 647) nepodarilo doručiť napadnutý rozsudok dňa 04.02.2025 a preto bol poštouupozornený, že opakovane mu bude zásielka doručovaná dňa 05.02.2025, opäť bezvýsledne a tak bola
zásielka uložená na pošte dňom 05.02.2025, čo bolo obhajcovi oznámené. Napokon obhajca zásielku
prevzal dňa 17.02.2025.

Vzhľadom k vyššie uvedeným ustanoveniam o doručovaní, platí zákonná fikcia, že obhajcovi
obžalovanému bol napadnutý rozsudok doručený dňa 10.02.2025, t. j. posledný tretí pracovný deň od jej
uloženia,nakoľkosiobhajcavuvedenejlehotezásielkuneprevzal,bezohľadunato,čisaotejtozásielke
dozvedel alebo nie. Týmto dňom totiž uplynula trojdňová lehota, v ktorej si obhajca mohol zásielku na

pošte prevziať a keďže tak neurobil, tretí deň uloženia zásielky, po opakovanom doručení sa považuje
za deň, kedy obhajcovi bol rozsudok doručený.

Najneskorším oznámením rozsudku bol teda deň 10.02.2025 a od tohto dátumu sa odvíja určenie
začiatku plynutia lehoty na podanie odvolania obžalovaným. Vychádzajúc z uvedeného, je úplne
nepodstatný dátum 17.02.2025, t.j. dátum doručenia rozsudku obhajcovi obžalovaného, pretože jemu

už bol rozsudok oznámený dňa 10.02.2025.

K uvedenému odvolací súd uvádza, že ak sú na takýto postup splnené zákonné podmienky sú orgány
činné v trestnom konaní (ako aj súdy) povinné pri doručovaní postupovať podľa § 66 ods. 3 Trestného
poriadku, a to bez ohľadu na skutočnosť, že poštové podmienky Slovenskej pošty a. s. ustanovujú 18

dňovú odbernú lehotu na prevzatie uloženej zásielky. Odberná lehota 18 kalendárnych dní určená pod-
ľa poštových podmienok Slovenskej pošty a. s. je určená na vymedzenie časového úseku, počas kto-
rého má adresát možnosť vyzdvihnúť si uloženú zásielku, rozhodne však nemá a nemôže mať vplyv
na spôsob a pravidlá vykonávania úkonov podľa Tretej hlavy Prvej časti Trestného poriadku ( viď I. ÚS
518/2014).

Vzhľadom na vyššie uvedené, dňom 11.02.2025 začala obžalovanému plynúť zákonná pätnásť
dňová lehota na podanie odvolania, ktorá uplynula dňom 25.02.2025, čo bol posledný deň, kedy v
prejednávanom prípade mohol obžalovaný podať odvolanie.

Keďže obžalovaný E. U. podal odvolanie až dňa 04.03.2025, konal tak po zákonom stanovenej lehote
na podanie odvolania.

Vzhľadom k vyššie rozvedenému s dôrazom na znenie ustanovenia § 309 ods. 1 Trestného poriadku,
odvolací súd odvolanie obžalovaného postupom podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietol ako

oneskorene podané, keďže obžalovaný E. U. zmeškal lehotu na podanie odvolania.

Odvolací súd preto na podklade odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré

neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, ak je uložený
trest neprimeraný.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, veta prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava
V podal dňa 30.01.2020 obžalobu na E. U. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi § 172 ods. 1 písm.
d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vyššie v tomto odôvodnení.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku,
že je nevinný, preto súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul obžalovaného E. U.,
svedkov P.. E. M., P.P.. U. K., P.. P. P., P. U., Ľ. U., K. U., znalcov U.. Y. U. a U.. C.. U. M. a podľa § 269
Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy, z ktorých je z hľadiska podstaty obhajoby významná najmäzápisnicaovykonaníprehliadkyinýchpriestorovavyčísleniehodnotydrogy.Súdprvéhostupňaodmietol
vykonať dôkaz navrhnutý obhajobou, a to vyžiadať a zabezpečiť trestný spis OR PZ Bratislava V, ČVS:
ORP1040/1-VYS-B5-2018,ktoréhosúčasťoujeajznaleckýposudokč.PPZ-KEÚ-BA-EXP-2018/13617.

Následne súd prvého stupňa dňa 22.11.2022 rozhodol odsudzujúcim rozsudkom tak, že obžalovaného
E. U. uznal vinným z prečinu nedovolenej výroby omamných psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v znení
zákona č. 105/2022 Z. z. Rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3To/29/2024 zo

dňa 14.05.2024 zrušený v celom rozsahu a vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Nadriadený súd v zrušujúcom uznesení revidoval záver súdu
prvého stupňa o zákonnosti postupu príslušníkov PZ, ktorého bolo vydanie omamnej a psychotropnej
látky E. U. a uzatvoril, že pri služobnom postupe príslušníkov nezistil žiadne porušenie zákonných
povinností, a preto nemohlo dôjsť k nezákonnosti dôkazu. Zároveň vyslovil, prihliadajúc na stanovisko
Najvyššieho súdu SR č. 35/2016, že konope spĺňa nielen kritériá uvedené v § 130 ods. 5 Trestného

zákona, ale aj kvalifikačné kritériá v zmysle § 171 a § 172 Trestného zákona. Odvolací súd tiež
konštatoval, že vzhľadom na závery znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ,
je získaný dôkaz - konope spôsobilý vyvolať návyk a psychickú a fyzickú závislosť konzumentov.
Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa na základe zákonne
získaných a vykonaných dôkazov prijal správne skutkové závery ohľadom základných okolností skutku

v zmysle toho, že obžalovaný prechovával rastliny rodu Cannabis, s hmotnosťou po vysušení 2.779,9g
s priemernou koncentráciou THC 6,2 %, čo zodpovedá hmotnosti THC 172.341 mg, pričom sa jedná
o omamnú a psychotropnú látku. Avšak vytkol súdu prvého stupňa, že vôbec nevysvetlil, prečo
sa odchýlil od skutkovej vety obžaloby a prečo do skutku doplnil okolnosť „pre vlastnú potrebu“, a
aký má táto okolnosť právny význam a následky a tiež, že súd prvého stupňa opomenul hodnotiť a

vysvetliť svoj skutkový záver o počte obvykle jednorazových dávkach drogy, ktoré je možné pripraviť zo
získaného skutkového materiálu. Súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo subsumoval ustálený skutok pod
ustanovenie § 171 ods. 2 Trestného zákona a ako právne posúdil ustálený počet obvykle jednorazových
dávok z pohľadu tejto subsumpcie. Odvolací súd nariadil súdu prvého stupňa, aby riadne posúdil
vykonané dôkazy týkajúce sa skutku, racionálnym procesom vyvodil z dôkazov skutkové závery najmä

o vytknutých skutkových okolnostiach z napadnutého rozsudku, právne posudzoval ustálený skutok tak,
že jeho okolnosti subsumoval pod jednotlivé znaky skutkovej podstaty s náležitým odôvodnením, svoje
právne závery presvedčivo a vecne vysvetlil a vyhlásil rozsudok spôsobom, ktorý určuje zákon.

Súd prvého stupňa po vrátení veci postupoval v intenciách uznesenia nadriadeného súdu a dňa

06.12.2025 rozhodol napadnutým rozsudkom.

Vsúladesobmedzenýmrevíznymprincípomvyjadrenýmv§317ods.1Trestnéhoporiadkuodvolacísúd
preskúmaval výrok o treste a konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo, keď predmet preskúmavania
špecifikoval prokurátor v písomnom odvolaní, ktoré obmedzil na výrok o treste.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a

na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,

ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

K výroku o treste po doplnení dokazovania na odvolacom súde vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ
3 krát súdne trestaný, v dvoch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v súlade s § 38 ods. 2 Trestného zákona zisťoval
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného, avšak nezistil ich
správne, keď u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a
absenciu priťažujúcich okolností. Súd prvého stupňa nesprávne konštatoval, že sa na obžalovaného
hľadí, akoby nebol odsúdený. Na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený iba pokiaľ ide o

odsúdenia Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 2T/110/2003 a Okresným súdom Bratislava V sp.
zn. 3T/97/2007, avšak pokiaľ ide o odsúdenie Okresným súdom Bratislava V sp. zn. 2T/35/2002, tu
nedošlo k zahladeniu odsúdenia, keďže toto v prípade obžalovaného nenastalo priamo zo zákona.
Sťažnostný súd zároveň pripomína, že ani prípadné zahladenie odsúdenia pri hodnotení osoby z
hľadiska jej sklonov k páchaniu trestnej činnosti nie je relevantné, na rozdiel od faktu, že k spáchaniu

trestného činu obvineným v minulosti došlo. Za vedenie riadneho života v zmysle § 36 písm. j) Trestného
zákona totiž treba považovať také správanie, ktorým sa páchateľ nikdy predtým nedopustil žiadneho
trestného činu, a nedostal sa do vážneho rozporu s inými normami, ktoré sú v spoločnosti všeobecne
akceptované ako dôležité, predstavujúce morálne normy spoločnosti. Uvedeným kritériám by mohlo
okrem úplne bezúhonného života zodpovedať aj napr. spáchanie menej závažného priestupku v cestnej

premávke. V žiadnom prípade však za bezúhonného v tomto zmysle nemožno považovať takého
páchateľa, ktorý sa dopustil úmyselného trestného činu 3 razy, a to bez ohľadu na to, že sú dve
odsúdenia zahladené. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona slúži na odlíšenie
páchateľov, ktorí sa dostali do rozporu s Trestným zákonom prvý raz, od ostatných páchateľov. Jej
účelom je zohľadnenie lepšej prognózy nápravy u prvotrestaného páchateľa, na rozdiel od osôb, ktoré

už boli za trestný čin odsúdené a následne splnili zákonné podmienky pre zahladenie odsúdenia. V
možnostiach nápravy uvedených skupín páchateľov sú zrejmé rozdiely. Účelom zahladenia odsúdenia
je umožnenie odsúdenému páchateľovi, ktorý po určenú dobu po svojom odsúdení viedol riadny život,
zaradiť sa do pracovného a spoločenského života, avšak v žiadnom prípade nemôže byť podkladom pre
priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, ale len dôvodom pre neuznanie

priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Nebolo možné preto prihliadať na uvedenú
poľahčujúcu okolnosť. Naopak odvolací súd zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného
zákona, spočívajúcu v odsúdení za úmyselnú trestnú činnosť.

Kritériá a zásady pre ukladanie trestov vyjadrené v citovaných ustanoveniach § 34 ods. 1, ods.

4 Trestného zákona, aplikujúc ktoré odvolací súd dospel k záveru, že na splnenie preventívneho,
výchovného i morálneho účelu trestu nepostačí uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s
probačným dohľadom, a to so zreteľom na povahu trestného činu, ktorého sa obžalovaný dopustil a
osobu obžalovaného. Niet pochýb, že distribúcia drog konzumentom predstavuje spoločensky vysoko
nežiaducu činnosť so zreteľom na jej nepriaznivý dosah na zdravie, rodinné a sociálne vzťahy

konzumentov drog a ich okolia. Hoci obžalovanému nebola kladená za vinu konkrétna distribúcia drog,
ale len ich prechovávanie, množstvo marihuany, ktoré mal obžalovaný v nelegálnej držbe, vylučuje
iný záver než ten, že droga bola určená na distribúciu. Uvedené pretavil zákonodarca aj do novely
Trestnéhozákona,keďvprípadeakzaistenémnožstvodrogypresiahneväčšiemnožstvo,platízákonom
stanovený predpoklad, že ide o obchodovanie s drogami. Netreba pripomínať, že fyzické i spoločenské

následky užívania drog sú všeobecne známe ako mimoriadne negatívne, čo zákonodarca premietol
aj do trestnej sadzby ustanovenia § 173 ods. 3 Trestného zákona (7 až 15 rokov) a do kvalifikácie
trestného činu ako zločinu, t.j. závažnejšej formy trestnej činnosti. Zároveň podmienečný trest odňatia
slobody v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona možno uložiť len vtedy, ak vzhľadom na
okolnosti prípadu i osobu páchateľa možno predpokladať, že účel trestu možno dosiahnuť i bez jeho

výkonu. K takémuto záveru však nemožno dospieť vtedy, ak bol páchateľ už tri krát odsúdený, dokonca
aj vykonal nepodmienený trest, a následne spáchal ešte závažnejší trestný čin ako ten, za ktorý bol
sankcionovanýnajprísnejšímdruhomtrestu.Kriminálnahistóriaobžalovanéhovspojenísozávažnosťou
žalovaného trestného činu nedáva žiadnu záruku toho, že obžalovaný sa napraví bez výkonu trestu, akuž takýto východný prostriedok u neho neviedol k náprave. Preto treba zvýrazniť ochranný funkciu trestu
vo vzťahu k ostatným členom spoločnosti. V súlade so zásadami gradácie výchovných prostriedkov
boli obžalovanému ukladané podmienečné tresty odňatia slobody a peňažný trest, ktoré nesplnili svoj

výchovný účinok, a preto nemožno predpokladať, že obžalovaný sa napravil a nevystaví spoločnosť
ďalšiemu svojmu protiprávnemu konaniu aj bez výkonu trestu. Naopak, je potrebné dočasne vyradiť
obžalovaného zo spoločnosti a poskytnúť jej členom účinnú ochranu v podobe nepodmienečného trestu
odňatia slobody.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky prokurátora
sú vo vzťahu k podmienečnému trestu odňatia slobody s probačným dohľadom opodstatnené, a to pre
jeho nedostatočnosť z hľadiska dosiahnutia účelu trestu. Takýto trest nezodpovedá zákonným kritériám
trestania, a je neprimerane mierny.

Odvolací súd pri úvahách o výmere trestu na podklade odvolania prokurátora skúmal možnosť

mimoriadneho zníženia trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona,
podľa ktorého ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to,
že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a
na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť
trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Citované ustanovenie zákona vyžaduje

pre uloženie trestu pod spodnou hranicou trestnej sadzby existenciu výnimočných okolností prípadu,
ktoré sa posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a skutkových okolností. Okolnosťami prípadu sú
všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu,
vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj
okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo

intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a
preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také
okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite
a kvantite pravidelne nevyskytujú. Pod okolnosťami prípadu treba rozumieť napríklad skutočnosť, že
sa páchateľ dopustil trestného činu v afekte, úzkosti, strachu, ktoré mali pôvod mimo osoby páchateľa.

Inými slovami, musí ísť o také okolnosti prípadu, ktoré sa vymykajú bežným a všeobecným okolnostiam
prípadu.

Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú
osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov

rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako
význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého
charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by
páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné
pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho

zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky
a pod.). Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia možno považovať viac
významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa,
závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zmenšenej príčetnosti páchateľa, ak
nie je možný iný zákonný postup a pod.

Odvolací súd súhlasí s prokurátorom v tom, že žiadne výnimočné pomery páchateľa z vykonaného
dokazovania, resp. z obsahu spisového materiálu nevyplynuli. Skutočnosť, že obžalovaný je otcom
troch maloletých detí a stará sa o rodinu, nie je takou skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala použitie
ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu, keďže ide o okolnosť, ktorá nevybočuje z bežného priemeru

a nie je ničím výnimočná, ale ide len o bežné pomery. Obžalovaný nie je vážne chorý, je pracovne
spôsobilý, schopný starať sa o seba i o rodinu, u ktorej tiež nebolo zistené nič výnimočné. Ak obžalovaný
uvádza, že nepodmienečný trest bude mať nepriaznivý vplyv na jeho rodinu, tak je potrebné uviesť, že
trest odňatia slobody má vždy negatívny dopad na každú rodinu, a obžalovaný mal rodinu aj v čase, keď
skutok páchal, preto mal už vtedy myslieť na to, že pokiaľ sa bude dopúšťať trestnej činnosti, prirodzene

hrozí riziko jeho odhalenia a s ním spojené odsúdenie a následný výkon trestu.

Zároveň prejednávaný prípad vykazuje úplne bežné okolnosti vyskytujúce sa v obdobných prípadoch,
obžalovaný sa pri skutku prejavil ako úplne bežný páchateľ drogovej trestnej činnosti a ničím sanevymykal priemeru. Za výnimočné okolnosti prípadu nemožno považovať tú okolnosť, na ktorú
poukazuje súd prvého stupňa, že obžalovaný nazbieral voľne rastúcu rastlinu rodu Cannabis na voľne
prístupnom mieste, keďže obžalovaný je dospelý muž, ktorý má evidentne skúsenosti s užívaním

marihuany a vie, že držanie drog je trestné, teda bol v plnej miere uzrozumený so všetkými následkami
prechovávania marihuany. Významným momentom, ktorý je súčasťou okolností prípadu, je však odstup
času viac ako 6 rokov od skutku. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre vzťahujúcej sa
na právo na spravodlivý súdny proces zakotvené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ktoré zahŕňa aj právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote, spája

s neprimeranou dĺžkou konania satisfakciu pre obvineného v podobe zastavenia trestného stíhania
alebo oslobodenia spod obžaloby či zmiernenia trestu. V podmienkach Slovenskej republiky bola súdna
prax ustálená tak, že neprimeranú dĺžku konania, ktorá nebola spôsobená samotným obvineným,
možno premietnuť do mimoriadneho zníženia trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby. Stanoviskom
Najvyššieho súdu SR č. 10 publikovaným v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č.
1/2011 (rozhodnutie sp.zn. 5To/14/2009) bola súdna prax v tomto smere zjednotená tak, že „dĺžka

konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a procesný
postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v
porovnateľných veciach, je takou okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie
mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 40 ods. 1 Trestného zákona účinného do 1. januára
2006 (teraz § 39 ods. 1 Trestného zákona) a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej

sadzby ustanovenej zákonom.“

V prejednávanej veci je zrejmé, že skutok, pre ktorý bol obžalovaný postavený pred súd, sa stal v októbri
2018, obžaloba bola podaná dňa 30.01.2020, teda cca 13 mesiacov po skutku, čo odvolací súd hodnotí
ako primeraný čas závažnosti a náročnosti objasnenia veci. Konanie pred súdom však od podania

obžaloby do právoplatného rozhodnutia trvalo takmer 5 rokov, čo iste primerané nie je, pričom jednou z
príčin takejto dĺžky súdneho konania bola pandemická situácia, ale aj chybné rozhodnutie súdu prvého
stupňa, keď došlo k zrušeniu prvého odsudzujúceho rozsudku. Posudzujúc zložitosť veci odvolací súd
konštatuje, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, bol pred novelou Trestného zákona síce obzvlášť
závažným zločinom, avšak z dôkazného a právneho hľadiska je nenáročný. Od skutku po konečné

rozhodnutie trestnej veci odvolacím súdom teda uplynulo takmer 7 rokov, čo celkom evidentne presahuje
primeranú dĺžku konania v porovnateľných trestných veciach, a zároveň je potrebné konštatovať, že
obžalovanému nemožno za danú dĺžku konania pričítať zavinenie, i napriek tomu, že opakovane došlo k
odročeniu hlavného pojednávania na základe jeho žiadosti zo zdravotných dôvodov, čo bolo podložené
lekárskymi potvrdeniami.

Je preto odôvodnené poskytnúť obžalovanému vhodnú satisfakciu v podobe mimoriadneho zníženia
trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, keďže neprimeraná dĺžka konania je takou výnimočnou
okolnosťou prípadu, pre ktorú je uloženie trestu hoc aj na spodnej hranici trestnej sadzby, ktorá je 7
rokov, neprimerane prísne, a súčasne na ochranu spoločnosti vo vzťahu k prevencii šírenia toxikománie

postačí aj trest kratšieho trvania.

Za týchto okolností odvolací súd dospel k záveru, že účel trestu deklarovaný v § 34 ods. 1 Trestného
zákona možno dosiahnuť uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky. Takto
vymeraný trest zodpovedá požiadavkám generálnej prevencie, ochrannej funkcie trestu vo vzťahu k

ostatným členom spoločnosti, možnostiam nápravy obžalovaného, a vyjadruje tiež morálne odsúdenie
páchateľa.

Nakoľko obžalovaný E. U. nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre
úmyselný trestný čin, bolo potrebné podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradiť ho do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.