Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622010186
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5622010186.2

Uznesenie

3To/7/2024
Krajský súd v Žiline, na neverejnom zasadnutí konanom 23. mája 2024 v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Vladimíra Sučika a sudkýň JUDr. Moniky Liptákovej a JUDr. Eriky Bebčákovej, prejednal odvolanie
obžalovanejA.B.C.protirozsudkuOkresnéhosúduLiptovskýMikulášsp.zn.3T/42/2022zo14.augusta
2023 a takto

r o z h o d o l :

3To/7/2024
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), ods. 3 Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš
sp. zn. 3T/42/2022 zo 14. augusta 2023 v bode 2, v ktorom bola obžalovaná A. D. C. uznaná za vinnú
z prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. a vo výroku o treste.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

3To/7/2024
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bola obžalovaná A. D. C. uznaná za vinnú v bode 1./ z prečinu
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm b), písm. e) Tr. zák a v bode 2./ z prečinu
ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. na skutkovom základe tak ako je uvedené vo

výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Za uvedené trestné činy bol obžalovanej podľa § 373 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 37 písm.
h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol výkon trestu odňatia slobody obžalovanej podmienečne odložený
a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. je bola určená skúšobná doba vo výmere 2 (dva) roky.

Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie obžalovaná, ktoré odôvodnila jednak sama a jednak
prostredníctvom svojho obhajcu.

V odvolaní uviedla, že toto podala proti výroku o vine aj treste. Poukázala, že svojím konaním nenaplnila
znaky prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. e) Tr. zák. Uviedla,
že vo vzťahu k maloletej neteri E. F. je blízkou osobu a jej ujmu, ktorou trpí, dôvodne pociťuje ako
vlastnú ujmu. Je preto nelogické, aby konala v úmysle spôsobiť ujmu osobe, ktorej ujmu dôvodne
a preukázateľne pociťuje ako ujmu vlastnú. Nemala v úmysle obmedzovať v obvyklom spôsobe života
G. G. F., pretože ak náhodou stretla svoju neter v meste, ktorá je jej blízkou osobou, tak neprešla vedľa

nej bez povšimnutia. Je obvyklé, keď sa teta pri takomto stretnutí svojej neteri prihovorí a zároveň prejaví
aj vrúcne kontakty, ktoré sú prejavom jej lásky k nej. Maloletá neter jej lásku neodmietala. Nekonalapreto v úmysle obmedzovať v obvyklom spôsobe života ani G. G. F.. Naopak v obvyklom spôsobe života
bola obmedzovaná ona, keď jej bolo bránené čo i len na krátku chvíľu prihovoriť sa svojej blízkej osobe.
Pokiaľ ide o skutok uvedený v bode 2./ kvalifikovaný ako prečin ohovárania, nejde podľa nej o trestný čin.

Podania, ktoré zasielala inštitúciám, majú povinnosť zachovať mlčanlivosť a týmito podaniami mohla byť
znížená vážnosť G. G. F. u spoluobčanov len za predpokladu, že ich zverejnil sám G. F. alebo niektorá
z kompetentných osôb, ktorá porušila povinnosť mlčanlivosti. Obžalovanou uvedené údaje nijako G. F.
nepoškodili ani v zamestnaní, pretože na to neboli spôsobilé. Podania obžalovanej boli ich adresátmi
ako bezdôvodné odmietnuté, prípade boli postúpené na vybavenie riaditeľovi školy. Ak potom riaditeľovi

oznámila evidentne nepravdivý údaj o zamestnancovi, tak ho tým nemohla poškodiť, ale poškodila len
sama seba. Pokiaľ oznamovala o poškodenom údaje v trestných veciach, tak vychádzala z v tom čase
jej známych rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní, teda nekonala v úmysle, že o poškodenom
oznamuje nepravdivý údaj. Pokiaľ v odôvodnení rozsudku prvostupňový súd konštatuje, že v čase
koncipovania a zaslania podnetu z 23.6.2018 už vedela, že trestné stíhanie voči G. G. F. bolo postúpené
na priestupkové konanie, ona o tomto postúpení veci v tom čase nevedela. Navrhla preto, aby krajský

súd zrušil napadnutý rozsudok a spod obžaloby ju oslobodil.
V ďalšej časti odvolania uviedla, že rozsudok je nezákonný a účelový a súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Prvostupňový súd taktiež neúplne zistil skutkový stav
a dospel tak k nesprávnym skutkovým tvrdeniam. Nie je pravdou, že dlhodobo prenasledovala inú

osobu. Chcela len krátky kontakt s maloletou, ktorá jej je veľmi blízka. Keby sa poškodený normálne
správal a takýto kontakt by jej umožnil, určite by to bolo prospešné aj pre maloletú. Pani sudkyňa si
celý spis neprečítala, nevyhodnotila jednotlivé dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach.
Taktiež nesprávne vyhodnotila vyjadrenia svedkov. Nebolo jej preukázané, že by poškodený v dôsledku
správania a konania obžalovanej bol nútený zmeniť svoje telefónne číslo, email, pobyt, zamestnanie

a ani nemusel vyhľadať psychologickú pomoc. Nebol obmedzený v pohybe, voľne a bez obáv sa
pohybovalajsvozidlomamaloletoudcérou.Vykonanýmdokazovanímnebolojednoznačnepreukázané,
že jej konaním došlo k obmedzeniu v obvyklom spôsobe života poškodeného. Maloletá E. ju považuje
za svoju rodinu. Pri maloletej sa vždy pristavila, pretože mali silnú citovú väzbu a nemohla ju len
tak obísť bez povšimnutia. Poukázala, že poškodený G. G. F. nie je pravdovravný a čestný človek,

nakoľko si vo svojich obvineniach voči nej rozporuje, pričom poukázala na jeho vyjadrenie k odvolaniu
matky z 10.10.2017 v civilnom konaní. Taktiež poukázala na dôkazy v ďalšom civilnom konaní, ktoré
vyvracajú tvrdenia poškodeného G. G. F.. Súd mal prihliadať na to, že výpovede poškodeného nie sú
objektívne, sú krivé a účelové, aby si okolnosti okolo jednotlivých stretnutí dotvoril tak, aby obžalovaná
v očiach súdu vyzerala v zlom svetle a on hral obeť. Poukázala na emailové správy jej sestry D. H.

I. adresované kolíznemu opatrovníkovi, ako aj G. G. F., kde poškodený odmietal umožniť stretnutie
E. s jej matkou a zatajil jej, že s E. pôjde na kontrolné vyšetrenie k detskej lekárke. Pokiaľ ide
o svedkov J. H., G. G. a H. C., ide o nevierohodných svedkov, lebo sa s poškodeným navzájom
poznajú a sú priateľmi. Sudkyňa svoje odôvodnenie oprela o ich nepravdivé a nepodložené účelové
tvrdenia. Poukázala a doložila ako dôkaz aj uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Liptovský

Mikuláš z 28.6.2013 o zastavení trestného stíhania A. D. C. vo veci prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia. V tomto konaní jej bývalý manžel H. C. prezentoval okolnosti v rozpore so skutočným
stavom veci. Poukázala na vypracovaný znalecký posudok v predmetnej veci, kde otec maloletých
detí H. C. účelovo matku kriminalizoval s tým, že mala chlapcov psychicky týrať. H. C. podal na ňu
po tomto skončenom trestnom konaní ďalšie účelové trestné oznámenie. H. C. z jeho pomstychtivej

povahy veľmi záleží na tom, aby bola ako matka ich spoločných detí odsúdená. Taktiež prvostupňový
súd nepostupoval dôsledne pri zabezpečovaní si správ od jej zamestnávateľov. K odvolaniu pripojila
čestné prehlásenie K. L. z 1.12.2023. Taktiež pripojila čestné prehlásenie G. I. – jej matky. Informácie,
ktoré mala o poškodenom, pochádzali od jej sestry z konkrétnych trestných vecí. Pokiaľ sa v nie každom
prípade nesprávala v súlade so zákonom, nešlo o takú intenzitu, aby jej správanie bolo kvalifikované ako

trestný čin. Vždy bola presvedčená, že koná v prospech maloletého dieťaťa, svojej neterky E., a bola
presvedčená, že žiadny negatívny následok nenastane.

V ďalšej časti odvolania uviedla, že pokiaľ ide o prečin ohovárania, vyžaduje sa, aby páchateľ vedel,
že rozširovaný údaj je nepravdivý. Okresný súd nevenoval náležitú pozornosť skúmaniu objektívnej

a subjektívnej stránky tohto trestného činu. Podľa jej názoru nebola naplnená ani objektívna, ani
subjektívna stránka trestného činu. Bola presvedčená o pravdivosti oznamovaných údajov, ktoré čerpala
od svojej sestry D. H. I.. Nemohla preto konať v úmysle oznamovať nepravdivé údaje, pretože bola
presvedčená o ich pravdivosti. Poukázala na závery posudku znalca M. G. F., z ktorého vyplýva, žejej sestra D. H. I. vykazovala znaky typické pre týrané osoby. Aj v tomto smere vychádzala zo záverov
posudkuM.G.F..Všetkyjejpodaniaadresovanérôznyminštitúciámbolizasielanévčase,keďexistovalo
dôvodné podozrenie z domáceho násilia, ktorého sa mal dopúšťať G. G. F.. Išlo o viaceré trestné

veci v štádiu vyšetrovania, ktoré neboli ešte ukončené. Taktiež vychádzala z upovedomenia Krajskej
prokuratúry Žilina zo 6.2.2019, z ktorého vyplýva podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej
a zverenej osoby práve G. G. F.. Z tohto upovedomenia vyplýva, že prokuratúra dala pokyn na začatie
trestného stíhania pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Z týchto dôvodov teda absentuje u nej
zavinenie vo forme úmyslu. Pokiaľ neskôr došlo k zastaveniu trestných konaní, stalo sa tak až po

tom, čo napísala podania na jednotlivé inštitúcie. Vo vzťahu k prečinu nebezpečného prenasledovania
uviedla, že išlo o náhodné stretnutia medzi blízkymi príbuznými. Jej konaním nemohli byť naplnené
znaky trestného činu, pretože sa snažila pomôcť sestre D. H. I. zvládnuť situáciu v súvislosti s odobratím
jej dieťaťa a zverením dieťaťa do starostlivosti G. G. F.. V tomto smere nebol naplnený ani materiálny
korektív v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. Poukázala, že poškodený G. G. F. v súvislosti s jej konaním
nevyužil prostriedky civilného práva, ak pociťoval fotenie a údajné prenasledovanie obžalovanej za

neadekvátne. V tejto časti odvolania obžalovaná pripojila aj fotokópiu oznámenia Krajskej prokuratúry
Žilina zo 6.2.2019 a fotokópiu záverov posudku znalca N. G. O., N..

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadať na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou, a že toto je čiastočne dôvodné, a to aj z iných
dôvodov než sú v ňom uvedené.

Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku,
pokiaľ ide o výrok o vine pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b),
písm. e) Tr. zák., postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku,
ktorých zmyslom je zabezpečiť náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv
obžalovanej na obhajobu, pričom vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie.

V odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané,
o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku je vo vzťahu
k prečinu nebezpečeného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. e) Tr. zák. podrobné
a zrozumiteľné a krajský súd sa s ním stotožňuje, preto v zásade naň odkazuje.

Aj podľa názoru krajského súdu vykonaným dokazovaním bolo bezpečne a nepochybne preukázané,
že obžalovaná sa v bode 1./ napadnutého rozsudku dopustila prečinu nebezpečného prenasledovania
podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. e) Tr. zák. S odvolacími námietkami obžalovanej sa v tomto smere
krajský súd nestotožňuje, pokiaľ obžalovaná uvádzala, že dokazovanie nebolo vykonané v potrebnom

rozsahu a vykonané dôkazy prvostupňový súd nevyhodnotil v súlade so zákonom. Aj podľa názoru
krajského súdu bolo objektívne a bez pochýb preukázané, že obžalovaná konaním uvedeným v bode
1./ napadnutého rozsudku podstatným spôsobom zhoršila kvalitu života poškodeného G. G. F., keď
vyhľadávala jeho osobnú blízkosť v súvislosti so záujmom stretnúť sa so svojou neterou a taktiež ho
za týmto účelom sledovala, čím ho obmedzovala na obvyklom spôsobe života. Neobstojí obhajoba

obžalovanej spočívajúca v jej presvedčení, že mala nárok sa stretnúť a prihovoriť sa svojej maloletej
neteri, nakoľko išlo o prejav lásky a vzájomného porozumenia. Taktiež neobstojí jej obhajoba v tom
smere, že o takýto kontakt ju požiadala matka maloletej netere, resp. stará mama. Spôsob kontaktu
s maloletou neterou E. F. považuje krajský súd za neprimeraný a najmä nepríjemný a podľa vyjadrenia
poškodeného G. G. F. aj pre neho nežiaduci. V súvislosti s úsilím obžalovanej stretnúť sa s maloletou E.

F. a nadviazať s ňou kontakt spôsobmi aké zvolila obžalovaná, poškodený G. G. F. uviedol, že vzhľadom
na miesta, na ktorých k pokusom obžalovanej nadviazať kontakt s maloletou E. F. dochádzalo, mu
obžalovaná znepríjemňovala život tým, že pri každom stretnutí na neho vykrikovala a robila scény. On
preto s dcérou nechodí do I. G., kde býva obžalovaná, lebo sa bojí, že ju tam stretne. Keď ide po ceste,
pozerá sa či ju niekde neuvidí, lebo sa bojí, že na neho znova verbálne zaútočí. Na verejnosti preto

vždy cítil strach či nebude obžalovanou verbálne napadnutý. To, čo si predtým vôbec nevšímal, si teraz
všíma. Napríklad, keď vojde do obchodu, tak sa najskôr rozhliadne či tam niekde nie je obžalovaná, čo
predtým nikdy nerobil. Tiež sa vyhýba centru I. O., aby obžalovanú nestretol a aby pred ľuďmi na neho
opäť nevykrikovala. Taktiež na parkovisku pozerá či tam niekde nie je zaparkované vozidlo obžalovanej.Predtým chodil s dcérou do detského kútika v Tescu, taktiež chodili na kultúrne podujatia, jarmoky či
kolotoče, avšak od konania obžalovanej nechodia na takéto podujatia. Pokiaľ je s dcérou vonku, je
v neustálom napätí či niekde nestretne obžalovanú, a ak ju stretne, čo sa bude zase diať. Taktiež do

I. G. nechodí z dôvodu, lebo nechce zažívať ďalšie ataky zo strany obžalovanej. Stalo sa mu, že mal
v pláne ísť na nákup do Sportisima na F. N., ale ako prichádzal, tak videl na parkovisku odstavené auto
obžalovanej, tak sa radšej otočil a odišiel preč, aby predišiel útoku zo strany obžalovanej.

O tom, že zo strany obžalovanej dochádzalo pri stretnutiach s maloletou E. F. k neprístojnému správaniu

svedčí rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoP/39/2018 z 30.8.2018, ktorým okrem iného súd
uložil matke maloletej E. F. povinnosť maloletú E. po ukončení styku v určenú dobu a hodinu prevziať
a odovzdať otcovi v mieste bydliska otca s tým, že prevzatie a odovzdanie maloletej E. sa uskutoční
bez prítomnosti rodinných príslušníkov matky – teda aj obžalovanej. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia
vyplýva, že bolo problematické odovzdávanie dieťaťa – maloletej E. medzi otcom a matkou, čoho
súčasťou bola aj matkina sestra – obžalovaná, keď inak samotné stretnutia matky s dcérou prebiehali

v pokojnejšej atmosfére. Konfliktné situácie boli vyvolané samotnou obžalovanou, ktorá sa dovolávala
svojich práv príbuznej, konfliktne vystupovala aj voči otcovi maloletej – poškodenému G. G. F.. Z tohto
rozhodnutia teda nepochybne vyplýva, že už súd v civilnom konaní musel riešiť konfliktné správanie
obžalovanej pri styku s maloletou E. F..

Z vykonaných dôkazov taktiež nepochybne vyplýva, že v prípade obžalovanej nešlo vôbec o náhodné
stretnutia, ako to prezentovala obžalovaná, ale z jej strany išlo o cielené vyhľadávanie kontaktu
s maloletou E. F. a poškodeným. Nepochybne preto možno konštatovať, že obžalovaná úmyselne
vyhľadávala osobnú blízkosť maloletej E. F. a tým aj poškodeného G. G. F. a taktiež ich za týmto
účelom aj sledovala. Spôsoby nadväzovania kontaktov s maloletou E. F. a poškodeným G. G. F. uvedené

v bode 1./ napadnutého rozsudku aj podľa názoru krajského súdu jednoznačne preukazujú, že nešlo
zo strany obžalovanej o prejavy lásky vo vzťahu k svojej maloletej neteri, ale išlo o prenasledovanie
a vyhľadávanie osobnej blízkosti poškodeného, ktoré boli spojené s verbálnymi útokmi na poškodeného
s cieľom dosiahnuť styk s maloletou E. F..

V tomto smere nepovažuje krajský súd za opodstatnenú ani odvolaciu námietku obžalovanej,
že svedkovia potvrdzujúci jej správanie a spôsob nadväzovania kontaktov s maloletou E. F. sú
nevierohodní, keďže ide o priateľov poškodeného G. G. F.. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva,
že jednotliví svedkovia sa vyjadrovali k jednotlivým útokom zo strany obžalovanej, nie všetci k tým istým
a v podstate potvrdili výpoveď poškodeného G. G. F., pokiaľ ide o spôsob správania sa obžalovanej.

Napokon obžalovaná nadväzovanie kontaktov s poškodeným a maloletou E. F. ani nepoprela, len
nepripustila, že by z jej strany nešlo o prejav lásky k maloletej E. F., a to vždy pri náhodných stretnutiach
s ňou a s poškodeným. Konanie uvedené v bode 1./ napadnutého rozsudku je dostatočným spôsobom
preukázané dôkazmi, na ktoré poukázal v odôvodnení svojho rozsudku prvostupňový súd a z týchto
je zrejmé bez akýchkoľvek pochýb, že správanie sa obžalovanej nebolo v žiadnom prípade prejavom

jej lásky k svojej maloletej neteri, ale išlo o správanie urážlivé voči poškodenému G. G. F., ktoré mu
znepríjemňovalo život a nepochybne, tak ako sa aj sám vyjadril, došlo k zhoršeniu kvality jeho života
najmä pokiaľ ide o nerušené a pokojné prechádzky so svojou maloletou dcérou či už po meste, alebo
jeho okolí.

V tomto smere krajský súd poznamenáva, že vzhľadom na dôkaznú situáciu ani odkaz obžalovanej
na dôkazy v iných civilných konaniach, nie je spôsobilý objektívne spochybniť dôkaznú situáciu, tak
ako sa toho dožadovala obžalovaná, a to že poškodený G. G. F. je nevierohodný svedok a taktiež
nevierohodní sú aj svedkovia, ktorí potvrdzovali jeho výpoveď.

Za nedôvodnú považuje krajský súd aj námietku obžalovanej, že prvostupňový súd nedôsledne
vyhodnotil materiálny korektív v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. V tomto smere krajský súd poukazuje najmä
na rozsah útokov zo strany obžalovanej uvedených v bode 1./ napadnutého rozsudku, rôznorodosť
jej útokov, okolnosť, že tieto útoky boli spáchané v prítomnosti maloletej osoby, ako aj strach a stres,
ktorý vyvolala obžalovaná u poškodeného G. G. F., a preto nemožno ani podľa názoru krajského súdu

konštatovať, že závažnosť konania obžalovanej je len nepatrná.

Prvostupňový súd preto aj podľa názoru krajského súdu po vykonaní dostatočného dokazovania
a zákonu zodpovedajúcemu vyhodnoteniu dôkazov dospel k správnemu záveru o vine obžalovanejv bode 1./ napadnutého rozsudku, keď jej konanie kvalifikoval ako prečin nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. e) Tr. zák.

Za dôvodné však považuje krajský súd odvolacie námietky obžalovanej vo vzťahu k bodu 2./
napadnutého rozsudku, ktorý kvalifikoval okresný súd ako prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1,
ods. 2 písm. c) Tr. zák. V tomto smere sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje s odvolacími
námietkami obžalovanej, že chýba u nej preukázanie jej vedomosti o tom, že by o inom oznamovala
nepravdivý údaj. Ako vyplýva z vykonaných dôkazov a najmä výpovede obžalovanej, ako aj jej sestry

D. H. I., obžalovaná vychádzala vo svojich písomných podaniach z informácií o trestných konaniach
týkajúcich sa poškodeného G. G. F. či už ako osoby obvinenej, resp. podozrivej z násilnej trestnej
činnosti, ako aj z ďalších poznatkov, ktoré objektívne vychádzali z v tom čase existujúcich trestných
konaní týkajúcich sa poškodeného G. G. F. či už v postavení obvineného, resp. podozrivého. V tomto
smere vyznieva vierohodne aj tvrdenie obžalovanej, keď uviedla, že si myslela, že hovorí pravdu,
keďže vychádzala z reálne existujúcich dokumentov. Skutočnosti, ktoré uvádzala obžalovaná vo svojich

podnetoch adresovaných rôznym inštitúciám, podľa názoru krajského súdu neobsahujú nepravdivé
údaje, resp. údaje, o nepravdivosti ktorých by obžalovaná vedela. Pokiaľ ide o skutok z 23.6.2018,
pravdivým je označenie G. G. F. ako obvineného, keďže bol stíhaný pre trestný čin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom
Mikuláši z 2.1.2018. Naviac tohto útoku sa mal G. G. F. dopustiť voči obžalovanej. Taktiež pravdivé je

aj tvrdenie, že bolo vedené aj trestné konanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák., z ktorého mal byť podozrivý práve G. G. F.. Aj v podaniach
z 27.11.2019 a 30.1.2020 teda obžalovaná vychádzala z objektívne preukázaných skutočností, že pre
možné podozrenie z násilnej trestnej činnosti, ktorej sa mal dopustiť G. G. F., sa viedli trestné stíhania či
už vo veci, resp. s obvinením G. G. F.. V tomto smere preto podľa názoru krajského súdu úplne absentuje

zavinenie obžalovanej v tom, že si bola vedomá, že o inom oznamuje nepravdivý údaj. Naviac, ako
vyplýva z jednotlivých podaní obžalovanej uvedených v bode 2./ napadnutého rozsudku, tieto zasielala
rôznym inštitúciám s cieľom, aby bolo preverené násilné správanie G. G. F., a to z hľadiska, či ako
pedagógnemôžeohrozovaťmaloletédeti,ktorévyučuje.Motívomkonaniaobžalovanej,tedazasielaním
podnetov na rôzne štátne inštitúcie bolo tieto orgány upozorniť na možnosť neprimeraného správania

G. G. F. ako pedagóga vo vzťahu k svojim maloletým žiakom. Krajský súd sa preto nestotožňuje
s hodnotením dôkazov prvostupňového súdu vo vzťahu k tomuto trestnému činu, keď prvostupňový
súd konštatuje, že bolo preukázané, že obžalovaná mala vedomosť o nepravdivosti údajov, ktoré
uvádzala týmto inštitúciám vo svojich podnetoch. Konanie obžalovanej preto podľa názoru krajského
súdu, z dôvodov vyššie uvedených, nemôže napĺňať znaky skutkovej podstaty prečinu ohovárania.

Odvolacie námietky obžalovanej preto považuje krajský súd vo vzťahu k tomuto trestnému činu za
dôvodné.

Pokiaľ ide o tento trestný čin, prvostupňový súd však podľa názoru krajského súdu nevykonal potrebné
dokazovanie k útoku z 9.9.2019, keď obžalovaná adresovala podnet na Štátnu školskú inšpekciu

a zaslala na vedomie primátorovi mesta I. O. a riaditeľovi ZŠ O., I. O.. Ide o časť podnetu, tak ako vyplýva
zo skutku v rozsudku, kde uviedla, že pán učiteľ neustále vymeškáva hodiny v zmysle rozvrhnutého
času vyučovacích hodín, neustále sa ospravedlňuje, že nemôže nastúpiť na vyučovací proces, pričom
ako informatik s prístupom k informačnému systému základnej školy neoprávnene manipuluje s týmto
informačným systémom tak, aby mohol neoprávnene čerpať viac riadnej dovolenky mimo zákonom

ustanoveného limitu. Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že k tomuto tvrdeniu obžalovanej neboli
ani obžalovaná, ani poškodený G. G. F. nielen v prípravnom konaní, ale ani v konaní pred súdom,
vypočutí. Obžalovaná aj poškodený G. G. F. sa v súvislosti s oznámením z 9.9.2019 vyjadrili vo svojich
výpovediach len k ďalšej časti tohto podnetu, v ktorej uviedla, že ako je možné, že poškodený môže
vykonávať pedagogickú činnosť napriek tomu, že je podozrivý z týrania blízkej a zverenej osoby, čo

v konečnom dôsledku pri skratovom a impulzívnom konaní môže spôsobiť maloletým deťom nielen
psychickú, ale aj fyzickú ujmu. Z výpovedí obžalovanej a poškodeného G. G. F. k tomuto podnetu
vyplýva, že sa vyjadrili len k tejto časti podnetu, ktorá, ako je zrejmé zo skutku z 9.9.2019, v skutku
ani nie je uvedená, ale nevyjadrili sa k tej časti podnetu – uvedenej v skutku, a to o vymeškávaní
hodín poškodeným G. G. F., jeho manipulácii s informačným systémom a neoprávnenom čerpaní riadnej

dovolenky mimo zákonom ustanoveného limitu. Aj z výpovedí obžalovanej a poškodeného G. G. F.
uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku je zrejmé, že k tejto časti podnetu vypočutí neboli.
Preto bude potrebné vo vzťahu ku skutku z 9.9.2019 opätovne vypočuť obžalovanú a poškodeného G.
G. F., a to práve k tej časti podnetu, ktorá je uvedená v tomto bode napadnutého rozsudku. Až po ichvypočutí a prípadnom zabezpečení ďalších dôkazov bude možné posúdiť či obžalovaná spáchala týmto
skutkom trestný čin ohovárania, alebo nie.

Pokiaľ ide o ďalšie skutky uvedené v bode 2./, ako už krajský súd vyššie poznamenal, obžalovaná svojím
konaním nenaplnila znaky skutkovej podstaty prečinu ohovárania.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že pokiaľ ide o časť konania v bode
2./obžaloby,atoútokyzostranyobžalovanejvčaseod8.1.2019do3.2.2020,keďženebolopreukázané,

že obžalovaná mala uvádzať nepravdivé údaje práve o poškodenom G. G. F., tieto zo skutkovej vety
vypustil, ide o nesprávny postup, pretože do úvahy aj pri týchto skutkoch, aj keď ide o čiastkové
útoky jedného pokračovacieho trestného činu, bude prichádzať do úvahy oslobodenie obžalovanej spod
obžaloby. Len samotné vypustenie týchto čiastkových útokov zo skutku nie je správnym postupom.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia s tým, že rozhodnutím krajského súdu ostal nedotknutý výrok o vine v bode 1./
napadnutého rozsudku kvalifikovaný ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1
písm. b), písm. e) Tr. zák. a pokiaľ ide bod 2./, bude potrebné doplniť dokazovanie vo vyššie naznačenom
smere vo vzťahu ku skutku z 9.9.2019 a následne vo veci rozhodnúť, pričom pokiaľ ide o ďalšie útoky
obžalovanej uvedené v bode 2./, a to od 8.1.2019 až do 30.1.2020, tieto, ako už vyššie krajský súd

konštatoval, nenapĺňajú znaky prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

3To/7/2024

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.