Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 9, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19Csp/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124211519
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3124211519.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobkyne A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., štátnej občianky SR, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr.
Peter Malcho, s. r. o., so sídlom Stankovany 549, IČO 55962165, proti žalovanému Prima banka
Slovensko, A., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO 31575951, zastúpenému SEDLAČKO & PARTNERS,
s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO 36853186, o zaplatenie 3.558,30 eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.558,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,5 % ročne zo sumy 3.558,30 eur od 05.03.2024 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Žalobkyni sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 3.558,30 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 3.558,30 eur od 05.03.2024 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že ako dlžník uzavrela so žalovaným ako
veriteľom dňa 13.03.2014 úverovú zmluvu č. 0000000000111196, predmetom ktorej bolo poskytnutie

úveru vo výške 5.000 eur. Žalovaný sa pohľadávky zo zmluvy domáhal v súdnom konaní, kde Okresný
súd Trenčín rozsudkom zo dňa 06.10.2023 sp. zn. 20Csp/8/2023 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 27CoCsp/34/2023 zo dňa 28.12.2023 žalobu v celom rozsahu zamietol. V
uvedenom rozsudku súd pričítal hrubé porušenie povinnosti, keďže veriteľ neuviedol, aké údaje o
príjmoch a výdavkoch klienta použil, akým spôsobom údaje vyhodnotil a k akému výsledku dospel.
Nepreukázal, že posúdil bonitu klienta s odbornou starostlivosťou s ohľadom na konkrétne mesačné
príjmy a výdavky. Poznamenala, že toto hrubé porušenie veriteľa má dva následky, a to, že úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov a veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od klienta jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. Žalobkyňa na predmetný úver zaplatila celkovo sumu 8.558,30 eur.
Nad poskytnutú istiny vo výške 5.000 eur zaplatila sumu 3.558,30 eur, čo predstavuje bezdôvodné
obohatenie, ktorým sa žalovaný obohatil na jej úkor. Dodala, že listom zo dňa 20.02.2024 vyzvala
žalovaného na dobrovoľné vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.558,30 eur, a to v lehote
10 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa 23.02.2014. Dňa 24.02.2024 začala
plynúť10-dňoválehotanaplnenie,ktoráuplynuladňa04.03.2024.Pretosiuplatňujeiúrokzomeškaniav

zákonnej výške zo sumy bezdôvodného obohatenia odo dňa 05.03.2024. Zdôraznila, že žalovaný od nej
nezískal žiadne údaje o jej nákladoch na stravu, bývanie a celkovo na živobytie. Výpočet posudzovania
schopnosti splácať úver, ktorý predostrel žalovaný a podľa ktorého suma 303,70 eur, ktorá ostane jej a
jej nezaopatrenému dieťaťu, je dostatočná, vôbec nezohľadňuje náklady na bývanie, stravu, cestovnénáklady, náklady dieťaťa v súvislosti so školskou dochádzkou. Okrem toho celková splátka úveru
predstavovala sumu 86,37 eur, keďže okrem splátky platila ešte aj poistné. Má za to, že revolvingový
úver vo forme kreditnej karty s úverovým rámcom predstavuje špecifický druh úveru, na základe ktorého

sa po splnení automaticky obnoví možnosť čerpania úverového rámca do pôvodnej výšky 300 eur. Pri
skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej
starostlivosti. Z § 7 ods. 1 plynie, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na
životné minimum a na príjem spotrebiteľa, nie sa tejto povinnosti zbaviť odkazom na životné minimum,

nakoľko to nie je ratio zákona a tento postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho - ktorého
spotrebiteľa a jeho rodiny. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
2CoCsp/42/2022 zo dňa 22.03.2023. Postup dodávateľa na úverovom trhu, ktorý používa paušálny údaj
v podobe životného minima, neplynie ani z opatrenia NBS zo dňa 14.11.2017. Cieľom § 7 ods. 1 v
spojení s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ
existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe

informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz
pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa
a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,
aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver
sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Z textu zákona vyplýva, že

informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám,
a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia
úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom, tak z
informácií, ktoré získa z iných dostupných zdrojov. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o
príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej

situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť
však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné
informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi
a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba
chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom

rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Ak sa teda veriteľ obmedzil na jednoduchý výpočet, keď od čistého
príjmu odpočítal náklady na úvery bez toho, zohľadnil náklady na bývanie, stravu, postupoval v rozpore
s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a ide tak o hrubé porušenie tejto povinnosti. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že v zmluve je nesprávne uvedený údaj o RPMN, pretože do jej výpočtu nebol zahrnutý poplatok

za poistenie. K poplatku za poskytnutie úveru vo výške 250 eur dodala, že tento neuhrádzala osobitnou
splátkou, po poskytnutí úveru si ho žalovaný sám strhol a následne dňa 16.09.2015 jej ho vrátil. Vrátenie
poplatku tak nemá žiaden vplyv na výšku bezdôvodného obohatenia.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal zamietnuť. Uviedol, že hrubé porušenie

povinnosti pri skúmaní bonity súd v konaní vedenom pod sp. zn. 20Csp/8/2023 konštatoval len
v odôvodnení rozsudku, v dôsledku čoho tento záver nie je pre sporové strany záväzný, nakoľko
záväznosť rozsudku sa vzťahuje len na výrok. Okrem toho v konaní vedenom pod sp. zn. 20Csp/8/2023
bolneúspešnýpreneuneseniebremenatvrdenia.Negatívnymdôsledkomneuneseniabremenatvrdenia
je zamietnutie žaloby. Ide o následok vyvolaný procesnou pasivitou žalobcu, ktorý neuviedol podstatné

a rozhodujúce skutkové tvrdenia. Takéto zamietavé rozhodnutie ale nemusí reflektovať skutočný stav
veci. Nie je vylúčené, že pokiaľ by žalobca rozhodujúce skutkové tvrdenia predniesol, bol by v spore
úspešný. Poznamenal, že pre poskytnutím úveru posúdil schopnosť žalobkyne splácať úver v súlade s
§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. K uzavretiu zmluvy došlo dňa 13.03.2014, kedy zákon
obsahoval iba 2 abstraktné odseky ukladajúce veriteľom povinnosť zohľadniť pri skúmaní bonity najmä

dobu, na ktorú sa úver poskytuje, výšku úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne účel úveru. V tom čase
nebolo prijaté ani opatrenie NBS č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ktoré nadobudlo účinnosť až 01.01.2018. Možnosti veriteľa pri
skúmaníbonitytakboliznačnelimitovanéanejasné.Napriektomumalpredposkytnutímúveružalobkyni
zistený príjem žalobkyne z obratov na jej bežnom účte za obdobie od 10/2013 do 2/2014. Každý mesiac

žalobkyňa inkasovala od svojho zamestnávateľa 500 eur a výživné 110 eur. Na účely poskytnutia úveru
tak vychádzal z toho, že žalobkyňa je zamestnaná a disponuje finančnými prostriedkami vo výške 610
eur mesačne. Súčasne nahliadol i do príslušných registrov, keď skúmal výdavky žalobkyne na splácanie
iných úverov. Podľa dát zo SRBI mala žalobkyňa jeden existujúci splátkový úver s výškou mesačnejsplátky 222 eur. Okrem toho mala jeden úverový rámec vo výške 300 eur v zanedbateľnej zostávajúcej
dlžnej čiastke 6 eur. Žalobkyňa nebola v omeškaní s úhradou žiadnej splátky, dodržiavala platobnú
disciplínuavšetkysvojezáväzkyplnilariadneavčas,t.j.bolaspoľahlivá.Žalobkyňaspĺňalapredpoklady

na poskytnutie úveru s prihliadnutím na platné sumy životného minima, ktoré v rozhodujúcom čase boli
na plnoletú osobu vo výške 198,09 eur a na nezaopatrené dieťa vo výške 90,42 eur. Žalobkyni aj po
pravidelnej splátke úveru 84,30 eur a druhého úverového záväzku 222 eur zostala z jej príjmu suma
303,70 eur, čo je suma presahujúca výšku životného minima jednotlivca s nezaopatreným dieťaťom
(198,09 eur + 90,42 eur = 288,51 eur). Okrem toho zohľadnil aj dobu, na ktorú sa úver poskytoval.

Žalobkyňa mala v čase uzavretia zmluvy 43 rokov, úver mala splácať v priebehu 10 rokov, t. j. počas
celej doby splácania úveru bola v produktívnom veku. Uvedený postup v žiadnom prípade nemožno
vyhodnotiť ako skúmanie bonity bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy. Práve naopak, mal preukázateľne zistený
príjem žalobkyne, jej výdavky, rodinný stav, zohľadnil platné sumy životného minima a súčasne nahliadol
do príslušných registrov a databáz. Má za to, že ním zvolený postup bol v danom čase dostatočný a v

plnom rozsahu zodpovedal § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. O tom, že žalobkyňa mala
v čase uzavretia zmluvy dostatok prostriedkov na splácanie úveru svedčí aj skutočnosť, že prvýkrát sa
dostala do omeškania až so splátkou splatnou v 2/2019. Úver tak splácala bez jedinej delikvencie takmer
5 rokov. Z toho dôvodu jej bol dňa 16.09.2015 vrátený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 250 eur,
ako odmena za riadne splácanie úveru. Žalovaný tiež poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov,

a to na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 5CoCsp/25/2023-281 zo dňa 10.04.2024, rozsudok
Krajského súdu v Prešove č. k. 17CoCsp/13/2023-346 zo dňa 08.02.2024, rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 41Co/10/2019 zo dňa 15.08.2019 a uznesenie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 17CoCsp/9/2021 zo dňa 13.05.2021. Zdôraznil, že žalobkyňou uplatnený nárok nezohľadňuje
vrátenýpoplatokzaposkytnutieúveruvovýške250eur.Vtejtočastiježalobacelkomzjavnenedôvodná.

Opakovane zdôraznil, že zákon neukladá veriteľovi overovať každodenné výdavky spotrebiteľa. Veriteľ
ani objektívne nemá prostriedky na preverenie takýchto výdavkov. Je neprípustné, aby bol veriteľ
sankcionovaný za nesplnenie domnelej povinnosti, ktorú mu normatívne znenie zákona vôbec neukladá.
K výške RPMN uviedol, že žalobkyňa nebola povinná dojednať poistenie, aby získala spotrebiteľský
úver, alebo aby ho získala za ponúkaných podmienok. To, či žalobkyňa uzavrie poistenie alebo nie,

nemalo vplyv na parametre úveru ani na jeho poskytnutie. Za daných okolnosti nie je povinný zahrnúť
do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom aj poistné. Poistenie je v každom prípade
dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. V rámci predzmluvných rokovaní má každý
klient možnosť zvoliť si uzatvorenie úverovej zmluvy bez poistenia s poistením Súboru A alebo s
poistením Súboru B. Žalobkyňa si dobrovoľne zvolila súbor poistenia A. O uzavretie poistenia tak

prejavila záujem žalobkyňa, a to na základe vlastného slobodného rozhodnutia. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoCsp/55/2020 zo dňa 27.01.2021,
rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoCsp/47/2020 zo dňa 20.10.2022 a rozsudok Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 9CoCsp/65/2022 zo dňa 31.05.2023.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 20Csp/8/2023-161
zo dňa 06.10.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 27CoCsp/34/2023-202
zo dňa 28.12.2023, predžalobnej výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 20.02.2024,
úverovejzmluvyč.XXXXXXXXXXXXXXXXzodňa13.03.2014,prehľadusplácania,ktorélistinnédôkazy
predložila žalobkyňa, oboznámením výpisov z účtu žalobkyne za obdobie od 10/2013 do 2/2014, výpisu

z úverového registra, výpisu z účtu žalobkyne za obdobie 9/2015, zmlúv o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXXXXXXXX, E. XXXXXXXXXXXXXXXX, E. XXXXXXXXXXXXXXXX, ktoré listinné dôkazy
predložil žalovaný, a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalovaný ako veriteľ uzavrel so žalobkyňou ako dlžníkom dňa 13.03.2014 úverovú zmluvu, na základe

ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 5.000 eur. Žalobkyňa sa úver zaviazala splácať v
120 mesačných splátkach po 84,30 eur. Úroková sadzba bola dojednaná ako fixná vo výške 15,9 %
ročne, RPMN vo výške 19,01 % a priemerná RPMN vo výške 18,87 %. Prvá splátka bola splatná dňa
15.04.2014 a posledná dňa 15.03.2024. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola stanovená na sumu
10.366eur.Stranysivzmluvedojednalipoplatokzaposkytnutieúveruvovýške250eurasúborpoistenia

A, za ktoré sa žalobkyňa zaviazala platiť mesačné poistné vo výške 2,07 eur.

5. Okresný súd Trenčín rozsudkom č. k. 20Csp/8/2023 zo dňa 06.10.2023 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 27CoCsp/34/2023-202 zo dňa 28.12.2023 zamietol žalobu žalobcu(pozn. v tomto konaní žalovaného), ktorou sa domáhal od žalovanej (pozn. v tomto konaní žalobkyne)
zaplatenia istiny vo výške 1.774,89 eur s príslušenstvom titulom dlhu vyplývajúceho zo zmluvy uzavretej
dňa 13.03.2014. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia okrem iného vyplynulo, že žalobca neuniesol

bremeno tvrdenia ohľadom skúmania bonity žalovanej a nepreukázal, že túto povinnosť podľa § 7
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. dodržal. Preto súd konštatoval, že zo strany žalobcu pri skúmaní
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nedošlo k vynaloženiu zákonom vyžadovanej
odbornej starostlivosti a jedná sa o hrubé porušenie tejto povinnosti.

6. Predžalobnou výzvou zo dňa 20.02.2024 vyzvala žalobkyňa žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 3.558,30 eur, a to do 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaný zásielku prevzal dňa
23.02.2024.

7. Z výpisov z účtu žalobkyne za obdobie od 10/2013 do 2/2014 vyplýva, že žalobkyňa mala pravidelný
celkový príjem na účet vo výške 610 eur mesačne. V mesiacoch 11/2013, 12/2013 a 2/2014 výdavky

žalobkyne presahovali príjem žalobkyne. Z výpisu z účtu žalobkyne z obdobie 9/2015 vyplýva, že tejto
bola vyplatená odmena za riadne splácanie úveru vo výške 250 eur.

8. Z výpisov z úverového registra vyplýva, že v čase podania žiadosti o úver žalovanému splácala
žalobkyňa jeden ďalší úver vo výške 13.000 eur v mesačných splátkach po 222 eur a so splácaním tohto

úveru nebola v omeškaní. Tiež splácala kontokorentný úver, ktorého úverový rámec predstavoval sumu
300 eur. V období 10/2013 a 11/2013 žalobkyňa prečerpala poskytnutý úverový rámec a v 11/2013 bola
v omeškaní so splácaním tohto úveru. V 1/2014 nesplatený zostatok úveru predstavoval sumu 6 eur.
V priebehu roka 2013 žalobkyňa opakovanie žiadala o úver i kreditnú kartu, pričom jej žiadosti boli 5x
odmietnuté.

9.Zprehľadusplácaniažalobkynevyplýva,žemesačnásplátkaúveruposkytnutéhonazákladeúverovej
zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX predstavovala sumu 86,37 eur.

10. Zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX, E. XXXXXXXXXXXXXXXX, E.

XXXXXXXXXXXXXXXX F., že spotrebitelia si v týchto úverových prípadoch poistenie nezvolili.

11. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

14. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len "zákon"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona účinného v čase uzavretia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričomberie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

16. Podľa § 11 ods. 2 zákona účinného v čase uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie

spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na
účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobkyňou je dôvodná.
Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že sa obohatený obohatí na úkor majetku inej osoby o určité
majetkové hodnoty bez toho, aby bol na to daný právny dôvod. Vzniká tak, že sa doterajší majetok
obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, ale i tak, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil,
hoci by k tomu inak došlo, keby obohatený plnil svoje povinnosti. Bezdôvodným obohatením sa rozumie

majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov. Žalobkyňa videla bezdôvodné obohatenie žalovaného v tom, že žalovanému na základe
úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX G. dňa 13.03.2014 plnila nad rozsah poskytnutého úveru.
Medzi stranami nebolo sporné, že strany medzi sebou úverovú zmluvu uzavreli a že žalovaný ako veriteľ

žalobkyni na jej základe úver poskytol. Súd predmetnú úverovú zmluvu preskúmal a dospel k záveru,
že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o taký typ zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol
podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto bola už vopred pripravená, predtlačená. Dodávateľom
v tomto prípade je žalovaný, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť a
spotrebiteľom je žalobkyňa, ktorá pri uzatváraní zmluvy nevykonávala žiadnu obchodnú alebo inú

činnosť. Okrem toho ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch. V zmysle § 7 ods. 1 zákona je veriteľ pred uzavretím zmluvy povinný s
odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Pri tom je povinný
brať na zreteľ tak existujúcu situáciu klienta (najmä jeho príjmy a výdavky), ako aj skutočnosti, ktoré
možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti

očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je tak v zmysle reálneho naplnenia tejto povinnosti
potrebné klásť na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostanepovynaloženíbežnýchvýdavkovmesačnetakáčiastka,akábudepotrebnápresplácanieúveru.
Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z v tom čase existujúceho
stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Zákonodarca zavedením tejto povinnosti sledoval

efektívne zamedzenie predlžovania spotrebiteľov. Z textu zákona vyplýva, že tieto informácie si má
veriteľ zabezpečiť sám avšak tiež v spolupráci so žiadateľom o úver. Jeho povinnosťou je takto
získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť prípadne s odbornou starostlivosťou rozhodnúť, ktoré z
nich je nevyhnutné ďalej tiež aj overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch
a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.

Spotrebiteľa síce zaťažuje povinnosť poskytnúť veriteľovi (avšak len na jeho žiadosť) úplné, presné a
pravdivé údaje, čo však nezbavuje veriteľa povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyžiadať si
od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver je tak stav (zistenie veriteľa), keď tomuto v závislosti na frekvencii splácania zostane

v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek
problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške, čo vyžaduje zo strany dodávateľa
zanalyzovanie tak príjmov, ako aj výdavkov u konkrétneho žiadateľa o úver. Samostatné analyzovanie
príjmov bez analýzy výdavkov, či naopak, nie je logicky spôsobilé k reálnemu posúdeniu úverovej
schopnosti (bonity) spotrebiteľa, ako žiadateľa o úver. V súdenej veci možno konštatovať, že žalovaný

si síce zabezpečil údaj o príjme žalobkyne, a to z výpisov z účtu, ktorý pre žalobkyňu viedol a
nazrel do úverového registra, z ktorého zistil úverové zaťaženie žalobkyne, avšak nijakým spôsobom
neskúmalreálnevýdavkyžalobkynenajejzákladnéživotnépotreby,keďsaobmedzillennazohľadnenie
sumy životného minima na žalobkyňu a jej nezaopatrené dieťa. Bez náležitého skúmania výdavkovnevyhnutných na uspokojovanie životných potrieb nemohol žalovaný vyhodnotiť schopnosť žalobkyne
splácať žiadaný úver. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na žalovaným predložené výpisy z účtu
žalobkyne za obdobie 10/2013 - 2/2014, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa v skúmanom

období 3x vyčerpala viac peňažných prostriedkov ako bol jej príjem, čo nepochybne signalizuje,
že jej výdavky nezriedka prevýšili jej príjem, a preto bolo namieste, aby žalovaný náležite skúmal
výdavky žalobkyne, čo by poskytlo žalovanému celistvejší náhľad na schopnosť žalobkyne splácať
žiadaný úver. Okrem toho nie práve najpriaznivejšiu finančnú situáciu žalobkyne signalizovali aj údaje
v úverovom registri, keď v skúmanom období žalobkyňa opakovane prečerpala kontokorentný úver a s

jehosplácanímbolavomeškaní,akoajto,žežalobkyniboliopakovaneodmietnutéžiadostioposkytnutie
úveru. Za takéhoto stavu si žalovaný nemohol vytvoriť záver o spoľahlivosti a dostatočnej schopnosti
žalobkyne splácať žiadaný úver. Pokiaľ sa žalovaný v konaní bránil tvrdením, že žiadna inštitúcia
mu neposkytne informáciu o výške plnenia napr. energií žalobkyňou, súd s názorom žalovaného
súhlasí, avšak nič mu nebráni v tom, aby sa dotazoval na nevyhnutné životné náklady priamo u
spotrebiteľa, ktorý je povinný mu pravdivo a úplne žiadané informácie poskytnúť. V danom prípade

však žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že sa aspoň snažil zisťovať uvedené
výdavky od žalobkyne. S poukazom na uvedené možno konštatovať, že žalovaný poskytnutím úveru
bez akéhokoľvek zisťovania reálnych výdavkov hrubo porušil povinnosť skúmať schopnosť žalobkyne
splácať úver s odbornou starostlivosťou, následkom čoho je potrebné poskytnutý úver v zmysle § 11
ods. 2 zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa tak bola povinná žalovanému vrátiť

len výšku poskytnutého úveru, t. j. 5.000 eur. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa žalovanému
uhradila sumu 8.558,30 eur. Vzhľadom na vyššie uvedený výklad tak poskytla žalovanému plnenie
v rozsahu 3.558,30 eur bez právneho dôvodu, čím sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne v tejto časti
obohatil. Preto uložil súd žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške
3.558,30 eur. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že žalobkyni bol vrátený poplatok za poskytnutie

úveru vo výške 250 eur, a preto v tejto časti na jeho strane nevzniklo bezdôvodné obohatenie. Na tomto
mieste súd uvádza, že suma 8.588,30 eur pozostáva výlučne zo zaplatených splátok úveru, čo je zrejmé
zo žalobkyňou predloženého prehľadu splácania úveru. V uvedenej sume tak nie je zahrnutý poplatok
za poskytnutie úveru vo výške 250 eur, a preto nie je možné ho pri zisťovaní výšky bezdôvodného
obohatenia nijak zohľadniť.

18. Keďže súd konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru z vyššie uvedených dôvodov, nebolo
potrebné sa bližšie zaoberať tvrdeniami žalobkyne o nesprávnom výpočte RPMN. Súd len pre úplnosť
k tomu uvádza, že žalovaný dostatočne preukázal, že poistenie bolo dobrovoľnou službou nemajúcou
charakterpodmienkyposkytnutiaúveru,apretožalovanýsprávnevypočítalRPMN,keďdonejnezahrnul

aj poplatky za poistenie.

19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. V predmetnej veci mala plný úspech žalobkyňa, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku
(§ 262 ods. 2 CSP).

21. Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dní, určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP s tým, že takto stanovenú

lehotu považuje za primeranú vzhľadom na výšku uloženej povinnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.