Rozsudok – Ostatné Judgement was issued on Thursday, April 10, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 17C/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723200229
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Markéta Marečková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8723200229.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Markétou Marečkovou, v právnej veci žalobcu: M.

B. A. Financie s. r. o., so sídlom Gusevova 1415/6, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36
754 404, právne zastúpený Advokátska kancelária Galadík s. r. o., so sídlom Jána Bottu 834/2, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 54 691 419, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX/XX, XXX XX C.,
právne zastúpená Advokátska kancelária Babjak s.r.o., so sídlom Zvonárska 8, 040 01 Košice, IČO:
54 542 286, o zaplatenie 2.500,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.500,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. P r i z n á v ažalobcovi voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých súd rozhodne uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným súdu 18.01.2023 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 2.500,- eur a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal
voči žalovanej určenia, že právny úkon zmluva o prevode obchodného podielu, ktorej predmetom je
prevod obchodného podielu spoločníka D. D. v obchodnej spoločnosti E. F. G. na žalovanú, je voči
žalobcovi právne neúčinná. Vo veci rozhodol Okresný súd Poprad rozsudkom sp. zn. 20C/42/2020,
ktorým určil, že zmluva o prevode obchodného podielu účinná od dňa 25.10.2019, predmetom, ktorej bol

prevod obchodného podielu spoločnosti E. F. G. spoločníka D. D. na žalovanú je voči žalobcovi právne
neúčinná. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.10.2021. Predpokladom naplnenia
odporovateľnosti je dosiahnutie výroku, že konkrétny právny úkon je určený za neúčinný. Existencia
takéhoto rozhodnutia je potom podkladom pre uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Pokiaľ nie je možné
uspokojiť vymáhateľnú pohľadávku veriteľa z toho čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho
majetku, právoplatný rozsudok o neúčinnosti právneho úkonu veriteľovi uspokojenie pohľadávky
neumožní. V takomto prípade má veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného

právneho úkonu prospech. Ide o peňažnú náhradu, ktorá nepodlieha právnemu režimu náhrady škody a
táto náhrada je obmedzená výškou získaného prospechu. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.02.2020 sp. zn. 5Cdo/101/2017. Dňa 22.12.2021 žalobca zaslal
súdnemu exekútorovi D. H. H., u ktorého je vedené exekučné konanie voči povinnému D. D. vo veci sp.
zn. 111EX470/20, žiadosť o vykonanie exekúcie na obchodný podiel povinného v spoločnosti E. F. G..
v zmysle právoplatného rozhodnutia. Na žiadosť súdny exekútor nereflektoval a exekúciu na obchodný
podiel do dnešného dňa nevykonal. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k uspokojeniu veriteľa z toho čo

odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, tak sa žalobca žalobou domáha priznania
nároku voči žalovanej ako osobe, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech. Na základe
zmluvy o prevode obchodného podielu previedol D. D. na žalovanú obchodný podiel, ktorého výška
podľa pomeru vkladu bola 2.500 eur.2. Žalovaná sa k podanému žalobného návrhu nevyjadrila.

3. Žalobca sa v replike nevyjadril.

4. Žalovaná sa v duplike nevyjadrila.

5. Pojednávania vo veci sa nezúčastnili žalobca a žalovaná, u ktorých súd mal riadne vykázané

doručenie predvolania na pojednávanie. Neúčasť žalobcu ospravedlnil právny zástupca žalobcu,
neúčasť žalovanej ospravedlnil právny zástupca žalovanej. V zmysle § 180 Civilného sporového
poriadku súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovanej.

6. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu na podanej žalobe v plnom rozsahu trval. Uviedol, že
nakoľko nebolo možné uspokojiť pohľadávku veriteľa, z toho čo ušlo z odporovateľného právneho úkonu

z majetku dlžníka, veriteľ má právo na náhradu voči tomu kto mal prospech z úkonu. K výške uplatnenej
náhrady poukázal na hodnotu základného imania dlžníka, ktorá vyplýva z výpisu z obchodného
registra. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/101/2017 zo
dňa 27.02.2020, z ktorého vyplýva, že ak nie je možné uspokojiť vymáhateľnú pohľadávky veriteľa
z toho čo ušlo z majetku dlžníka, má veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto mal z toho majetku

prospech. Toto právo musí veriteľ uplatniť buď samostatnou žalobou, alebo súčasne so žalobou o
určenie neúčinnosti. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že sa veriteľ môže domáhať buď vyslovenia
neúčinnosti alebo peňažnej náhrady, ale nie oboch práv. Žalobca dostatočným spôsobom preukázal, že
sa nemohol uspokojiť z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Exekútor
na žiadosť oprávneného nijako nereflektoval. Žalobca nemá inú možnosť, len sa domáhať uspokojenia

u žalovanej, nakoľko ide o subjekt, ktorý mal prospech z odporovateľného právneho úkonu. Pôvodný
exekútor, ktorý nevyhovel žiadosti bol odvolaný k 15.12.2023, zástupcom sa stal D. I. E.. V danom
prípade nejde o preklúziu, nakoľko prevod bol učinený dňa 25.10.2019, teda je potrebné aplikovať
trojročnú premlčaciu dobu. Poukázal na ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, majúc za
to, že nárok nespadá do preklúzie. Žalovaná obchodný podiel nadobudla v spoločnosti E. F. G., a je

aktuálne jedinou spoločníčkou a konateľkou, teda jej výška podielu na základnom imaní zodpovedá
sume 5.000,- eur. Od dlžníka žalobcu nadobudla podiel vo výške 2.500,- eur.

7. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní so žalobou nesúhlasil. V zmysle § 42b Občianskeho
zákonníka sa žalobca voči žalovanej domáha peňažnej náhrady. Žalobca však disponuje právoplatným

rozsudkom o neúčinnosti právneho úkonu. Žalovaná má za to, že žalobca sa mohol domáhať buď
vyslovenia neúčinnosti alebo peňažnej náhrady, nie oboch týchto nárokov. Žalobca nepreukázal, že nie
je možné domáhať sa uspokojenia pohľadávky z toho, čo ušlo z majetku dlžníka. Peňažnú náhradu
možno žiadať zásadne v prípadoch, kedy osoba, ktorá mala prospech nemá vec u seba, pričom
žalovaná stále obchodný podiel vlastní. Žaloba bola podaná po lehote podľa § 42a ods. 2 Občianskeho

zákonníka, keďže prevod bol účinný od 25.10.2019 a žaloba bola podaná až 18.01.2023. Ide o preklúziu
uplatneného nároku. Žalobca nepreukázal dôvodnosť požadovanej výšky náhrady. Suma 2.500,- eur
je len peňažným vyjadrením podielu a nepreukazuje skutočnú hodnotu tohto majetkového práva v
rozhodnom čase. Výpis z obchodného registra nepredstavuje dôkaz o hodnote obchodného podielu,
táto výška sa určuje znaleckým dokazovaním, čo žalobca nenavrhol, ani žiadny znalecký posudok

nepredložil.Vdanomprípadenemožnovychádzaťz§110ods.1Občianskehozákonníka,nakoľkoprávo
požadovať náhradu nebolo priznané rozhodnutím o neúčinnosti právneho úkonu, ale toto právo vyplýva
žalobcovipriamozObčianskehozákonníka,bezpotrebyjehopriznaniaosobitnýmsúdnymrozhodnutím.
Povaha tohto majetku, teda obchodného podielu sa od jeho prevodu nezmenila, teda žalobca mohol
uplatniť právo na primeranú náhradu hneď na ďalší deň po prevode, pričom žalovaná má za to, že

bez ohľadu na povahu vzťahu toto mohol uplatniť len v rámci trojročnej doby podľa § 42a Občianskeho
zákonníka.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku: výsluchom právneho zástupcu
žalobcu, písomným vyjadrením žalobcu v žalobnom návrhu, listinnými dôkazmi: rozsudkom Okresného

súdu Poprad sp. zn. 20C/42/2020 zo dňa 14.05.2021, žiadosťou zo dňa 22.12.2021 adresovanou
súdnemu exekútorovi D. H. H., výpisom z obchodného registra spoločnosti E. F. G., prostriedkami
procesnej obrany: vyjadrením právneho zástupcu žalovanej a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria
súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav:9. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal voči žalovanej v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka náhrady ako voči osobe, ktorá mala z úkonu, ktorý bol účinne odporovaný prospech. Nárok

žalobca odôvodnil tým, že v konaní pred Okresným súdom Poprad vo veci sp. zn. 20C/42/2020 súd
rozsudkom určil, že zmluva o prevode obchodného podielu účinná od 25.10.2019, predmetom, ktorej bol
prevod obchodného podielu spoločnosti E. F. G. spoločníka D. D. na žalovanú, je voči žalobcovi právne
neúčinná. Rozsudok je zo dňa 14.05.2021 a nadobudol právoplatnosť dňa 21.10.2021. Žalobca uplatnil
voči žalovanej nárok na zaplatenie náhrady vo výške 2.500,- eur, poukazujúc na výpis z obchodného

registra spoločnosti E. F. G., z ktorého vyplýva, že žalovaná je od 25.10.2019 jediným spoločníkom a
konateľom predmetnej spoločnosti, pričom vklad u žalovanej je vo výške 5.000,- eur, pričom vklad D. D.
ako dlžníka žalobcu predstavoval sumu 2.500,- eur. Predmetný obchodný podiel spoločnosti E. F. G.. D.
D. previedol zmluvou o prevode obchodného podielu účinnou od 25.10.2019 na žalovanú.

10. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že napriek právoplatnému a vykonateľnému rozsudku v konaní

pred Okresným súdom Poprad vo veci sp. zn. 20C/42/2020 žalobca nebol uspokojený v exekučnom
konaní napriek uplatnenému nároku podaním zo dňa 22.12.2021, keď žiadal súdneho exekútora vo
veci 111EX/470/2020 proti povinnému D. D. o vykonanie exekúcie na obchodný podiel povinného v
spoločnosti E. F. G., v zmysle rozsudku Okresného súdu Poprad vo veci sp. zn. 20C/42/2020 zo dňa
14.05.2021.

11. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase

v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

12. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.

13. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

14. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je

právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

15.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Vykonaným dokazovaním prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany súd
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

17. V predmetnom konaní sa žalobca v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka domáhal náhrady
voči žalovanej ako osobe, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech.

18. Nebolo sporné, že odporovateľným právnym úkonom bola zmluva o prevode obchodného podielu
účinná od 25.10.2019, predmetom ktorej bol prevod obchodného podielu v spoločnosti E. F. G. zo

spoločníka D. D. na žalovanú. Okresný súd Poprad v konaní sp. zn. 20C/42/2020 rozsudkom zo dňa
14.05.2021 rozhodol takto:
„Súd u r č u j e, že zmluva o prevode obchodného podielu účinná od 25.10.2019, predmetom ktorej bol
prevod obchodného podielu v spoločnosti E. F. G., so sídlom J. XX, IČO: XX XXX XXX, PSČ: 082 05
Varhaňovce, spoločníka D. D., nar. X.XX.XXXX, bytom C., K. H. XXX/X, na A. B., nar. X.X.XXXX, bytom

C. XX, je voči žalobcovi právne n e ú č i n n á.“ Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.10.2021.19. Spornými otázkami bolo namietané premlčanie resp. preklúzia práva žalobcu, nemožnosť uplatnenia
nároku na náhradu podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka v prípade, že sa veriteľ s úspechom
dovolá odporovateľnosti právneho úkonu. Žalobca nesúhlasil ani s výškou uplatneného nároku.

20. Pokiaľ majetok, ktorý má byť na základe vyhovujúceho rozsudku o neúčinnosti právneho úkonu
exekučne postihnutý, už neexistuje alebo bol prevedený na ďalšiu osobu, prípadne ak z iných dôvodov
nie je jeho zexekvovanie možné, možno viesť exekúciu aj na iný majetok adresáta odporu, avšak iba
do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne odporovaného právneho úkonu. Na

to, aby veriteľ v pozícii oprávneného mohol postihnúť aj takýto majetok tretej osoby, musí byť okrem
objektívnej nemožnosti uspokojenia sa z pôvodného ušlého majetku dlžníka splnený aj predpoklad,
že takýto postup implicitne umožňuje vykonateľné súdne rozhodnutie, ukladajúce adresátovi odporu
povinnosť na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 v časti vety za bodkočiarkou.
Ide z povahy veci o peňažnú náhradu vo výške rovnajúcej sa prospechu, ktorý tretia osoba mala
z odporovaného právneho úkonu. Tento nárok nemá charakter nároku na náhradu škody. Povinnosť

poskytnúť veriteľovi náhradu je ukladaná štandardným súdnym výrokom, znejúcim na zaplatenie
peňažnej sumy v patričnej lehote. Veriteľ sa môže tejto náhrady domáhať aj samostatnou žalobou.

21. K námietke neprípustnosti žaloby o priznanie náhrady v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka
v prípade úspechu pri podaní odporovateľnej žaloby súd konštatuje, že z ustanovenia § 42b ods. 4

Občianskehozákonníkajednoznačnevyplýva,ževprípade,akprávnyúkon,ktorémuveriteľsúspechom
odporoval je právne neúčinný, veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo
odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a v prípade, že to nie je možné, má právo
na náhradu veriteľ voči tomu, kto mal z toho úkonu prospech.

22. V danej veci v konaní sp. zn. 20C/42/2020 žalobca s úspechom odporoval právnemu úkonu – zmluve
oprevodeobchodnéhopodieluvspoločnostiE.F.G.uzavretejmedziD.D.ažalovanou.Tátoskutočnosť
nevylučuje domáhať sa náhrady voči žalovanej, keď nie je možné uspokojiť pohľadávku žalobcu z toho,
čo ušlo z majetku D. D. odporovateľným právnym úkonom.

23. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.
5Cdo/101/2017, podľa ktorého žalobu o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu nemôže súd zamietnuť
len z dôvodu, že prichádza do úvahy iba žaloba na plnenie v zmysle § 42b ods. 4 veta za bodkočiarkou
Občianskeho zákonníka, v tomto smere súd sa nestotožňuje vyjadrením žalobkyne, že judikát sa týka
inej právnej otázky.

Dovolací súd konštatoval, že „právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v
ustanoveniach §§ 42a a 42b Občianskeho zákonníka. Z hľadiska jej systematiky treba rozlišovať medzi
aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka),
podmienkami odporovateľnosti (§ 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka), spôsobom uplatnenia
odporovateľnosti (§ 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka), pasívnou vecnou legitimáciou (§ 42b ods. 2

a 3 Občianskeho zákonníka) a právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právnemu
úkonu (§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Účelom odporovateľnosti je zabrániť ukráteniu veriteľa pri uspokojovaní jeho vymáhateľnej
pohľadávky.Právneúkonydlžníkaukracujúuspokojeniepohľadávkyveriteľavtedy,akvedúkzmenšeniu
majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že

veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov,
by sa aspoň čiastočne uspokojil.( Rc 64/2002 ).Neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe v
podstateznamená,ževeriteľmôžepožadovaťuspokojeniesvojejpohľadávkyzpredmetuodporovaného
právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.
Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Zákon taxatívne nevymedzuje ,ktoré právne úkony

môžu byť odporovateľnosťou napadnuté, preto do tohto okruhu patria všetky právne úkony, ktorým sa
zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Postačuje, že daný právny úkon zmenšuje
majetok dlžníka na úkor veriteľa. Súdna prax medzi také úkony zaradila kúpnu zmluvu, darovaciu
zmluvu, prevzatie dlhu, postúpenie pohľadávky, odmietnutie dedičstva, odmietnutie daru, odpustenie
dlhu,úmyselnénevymáhaniedlhuspôsobujúcepremlčanienároku,prevzatienevýhodnéhoručiteľského

záväzku, použitie časti majetku na vklad do základného imania obchodnej spoločnosti.
Právo odporovať právnym úkonom sa viaže na veriteľovu pohľadávku, preto podľa zákona prislúcha iba
veriteľovi a jej nadobúdateľovi v dôsledku singulárnej alebo univerzálnej sukcesie. Odporovať možno
len úkonom dlžníka. Len dlžník môže ukrátiť nároky veriteľa. Ak iná osoba než dlžník urobí úkon, ktorýmby sa ukrátili práva veriteľa, nemá to za následok vznik odporovateľnosti. Pod dlžníkom veriteľa je
však potrebné rozumieť nielen osobu, ktorá je zaviazaná splniť veriteľovi vlastný dlh, ale aj ručiteľa a
ďalšie osoby, ktoré sú z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom zaviazané uspokojiť

pohľadávku veriteľa. Právo domáhať sa odporovateľnosti má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi
z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol dokonca uspokojený (§42a
ods.1druhá veta OZ).
Právo odporovať, teda subjektívne odporové právo veriteľ realizuje formou žaloby, ktorej znenie má
smerovať na vyslovenie neúčinnosti konkrétne určeného právneho úkonu.. Najvyšší súd Slovenskej

republiky v rozhodnutí z 30.apríla 2007 sp. 4Cdo 44/2007 (uverejnenom pod. č. R 5/2008) vyslovil,
že odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou podľa§ 80 O.s.p. (§137 písm.c /C.s.p. -poznámka
dovolacieho súdu), preto žalobca nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom
určení.
Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd za neúčinný vyhlási. Odporovateľnosť
nemožno riešiť ako predbežnú otázku, keď i zo samotného gramatického výkladu ustanovenia § 42b

ods. 4 OZ vyplýva, že právna neúčinnosť právneho úkonu je dôsledkom úspešného odporovania.
Zmyslom žaloby je teda dosiahnutie súdneho rozhodnutia, ktorým je určené, že právny úkon
dlžníka, ukracujúci uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky je voči veriteľovi neúčinný. Súd
v skutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru, ale rozhoduje konštitutívne,
keď vyhlasuje právny úkon za neúčinný. Právna neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu

je neúčinnosťou relatívnou, t.j. táto neúčinnosť patrí iba veriteľovi, ktorý sa úspešne domáhal
odporovateľnosti právneho úkonu. Vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu zakladá veriteľovi priamy
nárokdomáhaťsauspokojeniasvojejpohľadávkyvočitomu,ktomalzodporovateľnéhoúkonuprospech,
a to výlučne z toho čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Vznik tohto nároku
však nemôže predchádzať úspešnému odporovaniu, pretože môže nastať až ako jeho právny dôsledok.

Priznaniu takéhoto nároku preto musí predchádzať právoplatné určenie neúčinnosti právneho úkonu.
Predpokladom naplnenia účelu odporovateľnosti je teda v prvom rade dosiahnutie výroku rozsudku,
ktorý sa konkrétny právny úkon určí za neúčinný . Existencia rozsudočného výroku o neúčinnosti
konkrétneho právneho úkonu dlžníka je podkladom pre uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Následne
na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky možno vykonať exekúciu napr. predajom veci

tak, ako by k zmene jej vlastníctva z dlžníka na iný subjekt (subjekt žalovaný v konaní o určenie
neúčinnosti právneho úkonu) nebolo došlo (§ 42b ods. 4 , časť vety pred bodkočiarkou OZ).. Pokiaľ
však nie je možné uspokojiť vymáhateľnú pohľadávku veriteľa z toho, čo odporovateľným úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku, právoplatný rozsudok o neúčinnosti právneho úkonu veriteľovi uspokojenie
pohľadávky neumožní. Judikatúra je totiž konštantná v tom, že rozhodnutím o odporovacej žalobe

nedochádza k zmene subjektu povinného v exekučnom konaní (rozsudok NSSR z 13. 10.2011 sp.zn.3 M
Cdo15/2010).Rozhodnutie,ktorýmsúdodporovacejžalobevyhovel,nerieši,atoanivprocesnejrovine,
postavenie účastníkov exekučného konania; určuje len neúčinnosť právneho úkonu s tými dôsledkami,
že veriteľ (oprávnený) môže požadovať uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky z toho, čo daným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho (povinného) majetku. Zo zákona nevyplýva ani právo veriteľa

domáhať sa žalobou voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený uloženia povinnosti strpieť
výkon rozhodnutia postihnutím majetku, ktorý bol predmetom odporovateľného právneho úkonu.
Ak teda nie je možné uspokojiť vymáhateľnú pohľadávku veriteľa z toho, čo odporovateľným úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku má veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho
úkonu prospech. Ide o peňažnú náhradu, ktorá nepodlieha právnemu režimu náhrady škody a táto

náhrada je obmedzená výškou získaného prospechu. Toto právo musí veriteľ uplatniť žalobou na
plnenie. Toto právo môže veriteľ uplatniť samostatnou žalobou alebo súčasne v jednej žalobe spolu s
nárokom na určenie neúčinnosti právneho úkonu. Súd však nemôže žalobu o vyslovenie neúčinnosti
právneho úkonu zamietnuť z dôvodu, že prichádza do úvahy iba žaloba na plnenie v zmysle §42b ods.4
veta za bodkočiarkou OZ. Žaloba na plnenie totiž nie je odporovacou žalobou v zmysle § 42b ods.1 OZ.“

24. Z odôvodnenia rozhodnutia teda vyplýva, že rozsudok o neúčinnosti právneho úkonu dlžníka je
podkladom pre uspokojenie veriteľovej pohľadávky, a to výkonu exekúcie a pokiaľ takto nemožno
uspokojiť pohľadávku je zrejmé, že samotný rozsudok o určenie neúčinnosti právneho úkonu neumožní
veriteľovi uspokojiť pohľadávku, preto má veriteľ právo na peňažnú náhradu formou žaloby na plnenie.

Pričom toto právo môže veriteľ uplatniť buď samostatnou žalobou, alebo súčasne v jednej žalobe spolu
s nárokom na určenie neúčinnosti právneho úkonu.25. Žalovaná v konaní namietala premlčanie resp. preklúziu nároku. Súd sa vznesenou námietkou
zaoberal. Podľa názoru súdu v danom prípade nejde o preklúziu nároku. Z ustanovenia § 42a ods.
2 Občianskeho zákonníka vyplýva trojročná lehota na úspešné domáhanie sa neúčinnosti právneho

úkonu dlžníka, ktorým bol ukrátený veriteľ. Táto lehota má charakter prekluzívnej lehoty. Je zrejmé,
že zmluva o prevode obchodného podielu bola účinná od 25.10.2019. Žalobca sa včas v konaní
sp. zn. 20C/42/2020 domáhal neúčinnosti právneho úkonu. Domáhať sa náhrady podľa § 42b ods.
4 Občianskeho zákonníka môže veriteľ buď spolu so žalobou o neúčinnosť právneho úkonu, alebo
samostatnou žalobou. Súd je názoru, že v prípade samostatnej žaloby, ktorej podklad je právoplatný

rozsudok o neúčinnosti právneho úkonu, nemožno aplikovať trojročnú prekluzívnu lehotu plynúcu od
učinenia právneho úkonu medzi dlžníkom a treťou osobou. Pri samostatnom nároku na plnenie podľa §
42b ods. 4 Občianskeho zákonníka neplynie akákoľvek prekluzívna lehota. Nárok na náhradu podlieha
ako všetky majetkové práva režimu premlčania. Právo na náhradu sa premlčí vo všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. V prípade, že námietka žalovanej sa týkala aj
premlčania nároku, súd na námietku prihliadol podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel

k názoru, že právo premlčané nie je. Premlčacia doba začala plynúť odo dňa právoplatnosti rozsudku
vo veci sp. zn. 20C/42/2020 dňa 21.10.2021, v tento deň veriteľ s úspechom odporoval právnemu
úkonu a mohol prvýkrát uplatniť náhradu voči žalovanej. Žaloba bola podaná dňa 19.01.2023, teda pred
uplynutím premlčacej doby. Právo uplatnené žalobcom nie je premlčané.

26.Prostriedkamiprocesnéhoútokumalsúdpreukázané,žesúsplnenépodmienkyprepriznanienároku
na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka. Žalobca preukázal, že pohľadávku uplatnil
v exekučnom konaní podaním adresovaným súdnemu exekútorovi v exekučnom konaní 111Ex470/20
proti povinnému D. D., avšak bezúspešne. Súdny exekútor na podanie nereflektoval a doposiaľ nebola
vykonaná exekúcia na obchodný podiel povinného. Za daného stavu možno konštatovať, že nemožno

uspokojiť pohľadávku veriteľa na základe samotného rozsudku o neúčinnosti právneho úkonu. Je
dôvodná preto žaloba na zaplatenie náhrady. Na uvedenom právnom posúdení nič nemení, že žalovaná
vlastní obchodný podiel, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra.

27.Súdsastotožnilisuplatnenouvýškounáhradyato2.500,-eurvychádzajúczhodnotyvkladuD.D.do

spoločnosti E. F. G.. Nariadenie znaleckého dokazovania na určenie výšky náhrady súd nepovažoval za
hospodárneaúčelné.Nopredovšetkýmžalovanávtomtosmerenenavrhladôkazvykonaniaznaleckého
posudku napriek nesúhlasu s uplatnenou výškou náhrady 2.500,- eur, ktorú žalobca preukazoval výškou
vkladu dlžníka podľa výpisu z obchodného registra. Vychádzajúc z vyššie opísanej dôkaznej situácie
súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu o výške náhrady.

28. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného
útokuaprostriedkyprocesnejobranyvčas.Prostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany
nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania.

29. Podľa § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku, na prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

30. V súlade s čl. 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku, čl. 8 Civilného sporového poriadku, pre úspech
v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t. j. dokázala pred
súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca
v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak
plne zodpovedná sama sporová strana. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať

v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných
princípov Civilného sporového poriadku o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených
záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola

pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi
názormi (sp. zn. I ÚS 50/04).

31. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, úspešnému
žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne

uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.