Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420010110
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6420010110.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD

a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Štefana Juhása, v trestnej veci obžalovaných A. B. a spol., pre
prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 21. mája 2024 v Banskej Bystrici, o odvolaní obžalovaného A. B. a prokurátora
Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.
1T/7/2020 zo dňa 18. januára 2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Žiar
nad Hronom sp. zn. 1T/7/2020 z 18. 01. 2024 vo výroku o treste u obžalovaného A. B..

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku

o d s u d z u j e

obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Štiavnici, trvale bytom C. XXX/X, D. E.,

podľa § 285 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písmeno
j) Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona, súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1T/7/2020 zo dňa 18. 01. 2024 (ďalej len „okresný
súd“ alebo „súd prvého stupňa“), bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu všeobecného
ohrozenia podľa § 285 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

ako zamestnanec spoločnosti Bytová správa s. r. o. na pozícii údržbár, kurič s výkonom práce v
priestoroch prevádzky Mestské kúpele a plaváreň na F. G. H. XX I. D. E. povinný udržiavať všetko
obsluhové zariadenie v bezpečnom a riadnom stave, bezodkladne hlásiť nadriadenému pracovníkovikaždú poruchu, závadu alebo neobvyklý jav akéhokoľvek zariadenia na prevádzke, hlásenie
zaznamenať v prevádzkovom denníku kotolne alebo do prevádzkovej knihy a dať potvrdiť nadriadenému
pracovníkovi, minimálne od roku 2009, kedy bola zrealizovaná rekonštrukcia plaveckého bazéna do

01.12.2015 nezabezpečil dostatočným spôsobom prekrytie vyústenia bazénovodu nachádzajúceho sa
nadnebazénavhĺbke4metrovpodštartovacímiblokmivplavárninauliciG.XXI.D.E.,vdôsledkučoho
dňa 01.12.2015 v čase okolo 16.35 hodine, kedy sa v priestoroch pri bazéne nachádzalo minimálne 15
detí - členov plaveckého klubu v Banskej Štiavnici, jeden z nich maloletý A. G., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. E., J. H. XXXX/XX, pri skoku zo štartovacieho bloku do vody, sa dostal nohami do

nezabezpečeného vstupného otvoru výpustného otvoru, pričom zapnutou filtráciou, ktorá vytvárala
hydrodynamický tlak, došlo súčasne po prekonaní kritickej hĺbky vniknutia do výpustného otvoru cca
100 cm, k zakliesneniu nebohého maloletého A. G. vo výpustnom otvore, pričom vťahovacia sila tlaku
vody a čerpadla mu neumožnila vyplávanie, a aj napriek vynaloženému úsiliu štyroch osôb, ktoré sa ho
pokúšali z otvoru vyslobodiť, zotrval pod vodou približne 7 - 8 minút, následkom čoho dňa 02.12.2015 v
čase o 08.10 hodine nebohý maloletý A. G. zomrel s bezprostrednou príčinou smrti - udusenie utopením.

Za to okresný súd obžalovaného A. B. odsúdil podľa § 285 odsek 3 Trestného zákona, za použitia § 38
odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní
2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona, súd obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Naproti tomu obžalovaných K. L. D. a G. M. J. podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil spod
obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Žiar and Hronom sp. zn. 2 Pv 568/15/6613 – 139 zo dňa
18. 02. 2020, pre skutok kvalifikovaný ako prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 3
písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

obžalovaný K. L. D. ako štatutárny orgán - konateľ spoločnosti Bytová správa s. r. o., so sídlom v
Banskej Štiavnici, Dolná 2, IČO: 36045195, ktorá prevádzkuje Mestské kúpele a plaváreň na ulici G. XX
I. D. E., zodpovedný za zabezpečovanie bezpečnosti a ochrany zdravia osôb, zaisťovanie pracovnej a
technologickej disciplíny, zaisťovanie pravidelného a riadneho vykonávania údržby, prevádzky strojov,
prístrojov a náradia, minimálne od roku 2009, kedy bola zrealizovaná rekonštrukcia plaveckého bazéna

do 01.12.2015 nezabezpečil dostatočným spôsobom prekrytie vyústenia bazénovodu nachádzajúceho
sa na dne bazéna v hĺbke 4 metrov pod štartovacími blokmi v plavárni na ulici Mládežníckej 10 v Banskej
Štiavnici a obžalovaná G. M. J. od 03.01.2011, kedy podpísaním dohody o zmene pracovnej zmluvy
nastúpila na pozíciu vedúcej prevádzky Mestské kúpele a plaváreň na ulici G. XX I. D. E. spadajúcej
pod spoločnosť Bytová správa s. r. o., so sídlom v D. E., M. X, IČO: 36045195, hoci to vyplývalo z jej

postavenia podľa organizačnej štruktúry, kde ako vedúca prevádzky denne mala vizuálne kontrolovať
aj technický stav bazénu a popisu jej pracovných činností, z ktorých, okrem iného, mala zabezpečiť
pravidelné monitorovanie - obhliadku, pričom svojim podriadeným údržbárom - kuričom obžalovaným
A. B. bola viackrát slovne upozorňovaná, že plechy prekrytia zberného žľabu na dne bazéna nie
sú na svojom mieste a po skončení údržbárskych prác dňa 31.08.2015 dala súhlas na napustenie

bazéna, nevykonala žiadne opatrenia na dostatočné zabezpečenie prekrytia vyústenia bazénovodu
nachádzajúceho sa na dne bazéna v hĺbke 4 metrov pod štartovacími blokmi v plavárni na F. G. H. XX
I. D. E., v dôsledku čoho dňa 01.12.2015, v čase okolo 16.35 hodine, kedy sa v priestoroch pri bazéne
nachádzalo minimálne 15 detí - členov plaveckého klubu v Banskej Štiavnici, jeden z nich maloletý A. G.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E., F. J. H. XXXX/XX, pri skoku zo štartovacieho bloku do vody,

sa dostal nohami do nezabezpečeného vstupného otvoru výpustného otvoru, pričom zapnutou filtráciou,
ktorá vytvárala hydrodynamický tlak, došlo súčasne po prekonaní kritickej hĺbky vniknutia do výpustného
otvoru cca 100 cm, k zakliesneniu nebohého maloletého A. G. vo výpustnom otvore, pričom vťahovacia
sila tlaku vody a čerpadla mu neumožnila vyplávanie a aj napriek vynaloženému úsiliu štyroch osôb,
ktoré sa ho pokúšali z otvoru vyslobodiť, zotrval pod vodou približne 7 - 8 minút, následkom čoho dňa

02.12.2015 v čase o 08.10 hodine nebohý maloletý A. G. zomrel s bezprostrednou príčinou smrti -
udusenie utopením,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.Proti citovanému rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Žiar nad
Hronom (ďalej len „prokurátor“), ktoré dodatočne písomne zdôvodnil dňa 15. 02. 2024. S rozhodnutím
okresného súdu ohľadom oslobodenia obžalovaných K. L. D. a G. M. J. sa nestotožňuje. Obžalovaní sa

síce necítia byť vinnými zo žalovaného trestného činu a všetci zhodne uviedli, že si riadne plnili svoje
povinnosti, ich vina je dostatočne preukázaná jednak výpoveďami svedkov, ako aj listinnými dôkazmi
a vypracovanými znaleckými posudkami. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že primárnou príčinou
fatálneho následku bol nechránený vstupný otvor do výpustného otvoru bazéna, a teda nesplnenie
základných technických požiadaviek na prevádzku bazéna. Z listinných materiálov zabezpečených vo

vyšetrovacom spise, a to najmä Organizačného poriadku spoločnosti Bytová správa s. r. o. - časť
stredisko 900: Mestské kúpele - plaváreň, Prevádzkového poriadku Mestských kúpeľov - plaváreň
Banská Štiavnica, správy spoločnosti Bytová správa s. r. o. zo dňa 25. 10. 2017, popisu pracovných
činností, dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 03. 01. 2011, sú zrejmé povinnosti vyplývajúce
pre obžalovaného K. L. D. a A. B., ako aj povinnosti vyplývajúce pre obžalovanú G. M. J., ako vedúcu
prevádzky, týkajúce sa zabezpečenia nezávadného technického stavu bazéna.

Obžalovaná G. M. J. ako vedúca prevádzky Mestské kúpele - plaváreň bola zodpovedná za výkon
činností, ktoré toto stredisko v súlade s Organizačným poriadkom zo dňa 29. 04. 2011 zabezpečuje.
Bola zodpovedná o. i. aj za zabezpečovanie bezpečnosti a ochrany zdravia osôb, zaisťovanie pracovnej
a technologickej disciplíny, zaisťovanie pravidelného a riadneho vykonávania údržby, prevádzky strojov,

prístrojov a náradia. Podľa správy Bytovej správy s. r. o. bolo povinnosťou vedúcej prevádzky (aj
povinnosťou kuriča - údržbára) denne vizuálne kontrolovať aj technický stav bazénu. Obdobné závery
vyplývajú aj z popisu pracovných činností obžalovanej. Zavinenie obžalovanej G. M. J. vo vzťahu k
žalovanému trestnému činu je preukázané aj výpoveďou obžalovaného A. B., ktorý potvrdil, že mal
vedomosť o tom, že prekrytie výpustného otvoru nie je náležitým spôsobom zabezpečené, pričom na

túto skutočnosť vedúcu prevádzky G. M. J. v priebehu rokov 2013 - 2015 asi 5 krát slovne upozornil.
Je zrejmé, že povinnosťou obžalovaného A. B. bolo zaznamenať túto závadu aj do prevádzkovej
knihy a dať potvrdiť nadriadenému pracovníkovi, t. j. vedúcej prevádzky, avšak nesplnenie tejto
povinnosti nemôže viesť k prijatiu záveru, že obžalovaná G. M. J. o tejto závade vedomosť nemala.
Z výpovede obžalovaného K. L. D., konateľa spoločnosti Bytová správa s. r. o. taktiež vyplýva,

že kontrolu technického stavu bazénu mali vykonávať zamestnanci, a to údržbár A. B. a vedúca
prevádzky Mgr. Denisa Slezáková. Vykonaným dokazovaním tak podľa prokurátora bolo preukázané,
že v danom prípade bolo všeobecné nebezpečenstvo vytvorené neprekrytím vyústenia bazénovodu
nachádzajúceho sa na dne bazéna, tento bol dlhodobo odkrytý a nechránený. Taktiež bolo preukázané,
že zodpovednosť za údržbu a technický stav bazéna niesla okrem obžalovaného K. L. D. a A. B. aj

vedúca prevádzky G. M. J..

G. M. J. ako vedúca prevádzky Mestské kúpele — plaváreň bola zodpovedná aj za technický stav
bazéna, pričom jej podriadený zamestnanec obžalovaný A. B. bol povinný udržiavať bazén v stave
zodpovedajúcom všetkým technickým požiadavkám a nedostatky signalizovať obžalovanej G. M. J..

Zo zabezpečených dôkazov vyplýva, že A. B. obžalovanú G. M. J. opakovane slovne upozornil na
závady krytia výpustného otvoru bazénu. Je potrebné konštatovať, že medzi nedbanlivostným konaním
obžalovanej G. M. J. a spoluobžalovaných osôb a následkom žalovaného trestného činu existuje
príčinný vzťah. Všetci traja obžalovaní boli zodpovední za zabezpečovanie bezpečnosti a ochrany
zdravia osôb, zaisťovanie pracovnej a technologickej disciplíny, zaisťovanie pravidelného a riadneho

vykonávania údržby, prevádzky strojov, prístrojov a náradia a práve tým, že takúto závadu bazéna
nechali nepovšimnutú, vystavili ohrozeniu života a zdravia návštevníkov bazéna. K. L. D., A. B. a G.
M. J. tak svojim konaním, resp. nekonaním naplnili všetky znaky skutkovej podstaty všeobecného
ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, nakoľko ako osoby zodpovedné
za zabezpečovanie bezpečnosti a ochrany zdravia osôb, zaisťovanie pracovnej a technologickej

disciplíny, zaisťovanie pravidelného a riadneho vykonávania údržby, prevádzky strojov, prístrojov a
náradia nezabezpečili dostatočným spôsobom prekrytie vyústenia bazénovodu nachádzajúceho sa na
dne bazéna v hĺbke 4 m pod štartovacími blokmi v plavárni na F. G. H. XX I. D. E., následkom čoho došlo
dňa 01. 12. 2015 k zakliesneniu nebohého mal. A. G. vo vyššie uvedenom otvore a jeho následného
udusenia utopením. S poukazom na všetky skutočnosti navrhla, aby Krajský súd Banská Bystrica zrušil

rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec s tým, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

Proti citovanému rozsudku podal odvolanie aj obžalovaný A. B., a to proti výroku o vine aj treste,
ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 15. 02. 2024. Obsah rozsudku,ako i skutočnosti, ktoré sa mu kladú za vinu, nezodpovedajú podľa jeho názoru jednak jeho náplni
práce, ani vykonanému dokazovaniu v prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní. Vo výroku
napadnutého rozsudku sa mu kladie za vinu, že nezabezpečil dostatočným spôsobom prekrytie

vyústenia bazénovodu nachádzajúceho sa na dne bazéna. Táto časť výroku rozsudku nezodpovedá
výsledkom vykonaného dokazovania. Údržba bazénovej vane sa vykonávala raz ročne, počas ktorej
je bazén vypustený. Posledná údržba bazénovej vane pred vznikom úrazu pošk. A. G. sa vykonávala
od 29. 06. 2015, kedy bol bazén vypustený, do 31. 08. 2015, kedy bol znova napustený. Obžalovaný
počas tejto pravidelnej letnej údržby bazénovej vane riadnym spôsobom zabezpečil prekrytie vyústenia

bazénovodu, čo odobrili aj jeho nadriadení, najmä G. M. J., keď súhlasili po vykonaní letnej údržby
a kontrole vykonaných údržbárskych prác s napustením bazéna. Pred napúšťaním bazéna bol bazén
skontrolovaný aj pracovníkom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (hygienikom). Hygienik
pri kontrole vždy spisoval závady, ktoré sa museli odstrániť a bez súhlasu hygienika sa bazén nikdy
nemohol napúšťať. Podotkol, že nikdy nebolo medzi závadami uvedené nesprávne prekrytie výpustného
otvoru bazénovodu. Taktiež zo strany nadriadených (G. M. J., resp. K. L. D.) nedostal žiadny pokyn,

aby bolo prekrytie vyústenia bazénovodu vykonané iným spôsobom. V čase napúšťania bazéna bol
zberný žľab bazénovodu, vrátane jeho vyústenia riadne prekrytý. Svedčí o tom aj fotodokumentácia,
ktorá sa nachádza v súdnom spise. Plechy, ktoré prekrývali zberný žľab bazénovodu, boli rovnomerne
rozložené. Boli ťažké (cca 30 kg) a pri prekrývaní zberného žľabu ich ukladali dvaja chlapi, pričom
medzera medzi plechmi bola len najviac 10 cm, aby sa dala vybrať ruka. Po napustení bazéna sa

obžalovaný už na dno bazéna celý rok nedostal, nakoľko tam bola hĺbka vody 4 m. Podotkol, že
bežnou prevádzkou bazéna k posuvu plechov prekrývajúcich zberný žľab bazénovodu, z ich pôvodnej
polohy nemohlo dôjsť. Ďalej uviedol, že zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilina
vyplýva, že toto technické riešenie už nezodpovedalo norme STN EN 13451-3 platnej od 01. 12. 2001,
pričom bazén bol napriek tomu ďalších 14 rokov prevádzkovaný až do dňa 01. 12. 2015, kedy došlo

k utopeniu poškodeného A. G.. Bazén teda po technickej stránke nezodpovedal platnej norme ešte
pred jeho nástupom do pracovného pomeru v tejto organizácii. Do technického riešenia bazéna údržbár
nie je oprávnený svojvoľne zasahovať a nikto mu nikdy na to nedal žiaden pokyn. Zastáva názor, že
orgánom činným v trestnom konaní počas prípravného konania a taktiež i súdu prvého stupňa unikla
podstatná skutočnosť, ktorá je v priamej príčinnej súvislosti s utopením poškodeného A. G.. Základným

predpisom upravujúcim opatrenia na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnancov a návštevníkov
MestskýchkúpeľovaplavárnevBanskejŠtiavnicijePrevádzkovýporiadok.Súčasnýplatnýprevádzkový
poriadok bol schválený 30. 09. 2011. Poškodený A. G. mal v čase úrazu len 10 rokov a bol členom
plaveckého oddielu. K úrazu, ktorý je predmetom tohto konania, došlo v čase, kedy končil tréning
vedený trénerom N. A. H.. V prevádzkovom poriadku sa uvádza, že za bezpečnosť svojich zverencov

sú zodpovední tréneri. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že k utopeniu pošk. A. G. došlo v priamej
príčinnej súvislosti s porušovaním prevádzkového poriadku a to najmä článku 11 - zásady správania
sa návštevníkov, kde je upravené, že do plaveckej zóny majú vstup povolený len osoby staršie ako 15
rokov, ostatní len v sprievode dospelej osoby. Z dôvodu vzniku nebezpečia úrazov je zakázané skákať
do vody, potápať sa a používať pomôcky pre potápačov. Poškodený A. G. mal len 10 rokov a tesne

pred inkriminovanou udalosťou sa nachádzal v bazéne spolu s G. D., ktorý mal len 9 rokov a to bez
sprievodu dospelých osôb. Títo skákali do vody z mostíka a potápali sa, čo je zakázané prevádzkovým
poriadkom. Toto porušovanie prevádzkového poriadku zostalo bez povšimnutia jednak trénera a jednak
i plavčíka. K výpustnému otvoru bazénovodu sa dalo dostať len skokom do vody a aktívnym plávaním
smerom na dno, teda jednoznačne len úmyselným porušovaním prevádzkového poriadku. Vykonaným

dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že k utopeniu poškodeného A. G. nedošlo v dôsledku
porušenia jeho pracovných povinností a že skutok bol nesprávne právne kvalifikovaný. Namietal, že by
svojim konaním, alebo opomenutím naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu všeobecného ohrozenia,
za ktorý je obžalovaný. Vo svojej pracovnej náplni nemal uloženú žiadnu povinnosť, ktorej porušenie
by bolo v priamej príčinnej súvislosti so smrťou poškodeného A. G.. Podľa jeho názoru pozornosti

súdu prvého stupňa unikol jeden podstatný bod jeho pracovnej náplne a to „vykonávanie prác a úloh
podľa pokynov priameho nadriadeného.“ Uviedol, že nikdy od priameho nadriadeného - obž. G. M.
J. nedostal žiadny pokyn na vykonanie nejakých prác v súvislosti s výpustným otvorom bazénovodu.
Aj to je dôkazom toho, že dovtedy takúto pracovnú povinnosť nikdy nemal. Ďalej poukázal na §
2 ods. 12 a § 278 ods. 2 Trestného poriadku. Mal za to, že technické riešenie výpustného otvoru

bazénovodu, zberného žľabu bazéna a jeho prekrytie nespadá do obsluhového zariadenia bazéna.
Napriek všetkému musel poukázať na podstatnú skutočnosť, že i pri odsunutí ochranných plechov
z prekrytia bazénovodu neznámymi osobami bazén pre návštevníkov plavárne neznamenal žiadne
nebezpečenstvo. Na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by ho usvedčoval zospáchania trestného činu, z ktorého bol uznaný vinným v napadnutom rozsudku. G. M. J. uviedla, že
za kontrolu technického stavu bazéna nebola zodpovedná. Bytová správa mala na to bezpečnostného
technika (pozn.: nie údržbára). V súčasnej dobe je Plaváreň v Banskej Štiavnici uzavretá z dôvodu

havarijného stavu a mesto nemá prostriedky na jej rekonštrukciu (odhadované náklady 5 miliónov Eur).
Aj z toho je zrejmé, že na zabezpečenie riadneho technického stavu bazéna už nepostačovala len práca
bežnéhoúdržbára-invalidnéhodôchodcu.Záveromuviedol,žetragédiaaúmrtiepoškodenéhoA.G.mu
je úprimne ľúto, ale zo zavinenia tejto tragédie sa necíti byť v ničom zodpovedný. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti žiadal, aby Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal

zákonnosťaodôvodnenosťvýrokovnapadnutéhorozsudku,akoajsprávnosťpostupukonania,ktorému
predchádzalo a aby s poukazom na ustanovenie § 321 ods. 1 písm. b), d) Trestného poriadku napadnutý
rozsudok zrušil a aby rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol tak, aby ho podľa
§ 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Súčasťou podania bola aj pracovná zmluva A. B. s popisom pracovnej
činnosti, charakteristikou pracovného zaradenia a dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve vypracovaným po

úraze pošk. A. G..

K odvolaniu okresného prokurátora sa prostredníctvo obhajcu vyjadril obžalovaný K. L. D. podaním
doručeným okresnému súdu dňa 19. 03. 2024. Vo vyjadrení uviedol, že sa plne stotožňuje s rozsudkom
prvostupňového súdu, ako aj s jeho odôvodnením a odvolanie prokurátora navrhol ako nedôvodné

zamietnuť. Poukázal, že vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu povinností
na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia osôb v prevádzke plavárne v Banskej Štiavnici, ale v štruktúre
zverených právomocí nešlo o porušenie povinností konateľa prevádzky, ani o porušenie povinnosti
vedúcej prevádzky a preto ho súd oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Čo sa týka plavárne bola súdom zistená

najmä povinnosť zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj pracovná a technologická
disciplína, pričom tieto kompetencie boli konateľom spoločnosti s podrobnou špecifikáciou delegované
na vedúcu prevádzky a údržbára. Ako súd uvádza v odôvodnení súdneho rozhodnutia vo vzťahu k
plneniu si povinností z jeho strany, súd nezistil žiadne porušenia povinností, ktoré by smerovali k trestnej
zodpovednosti za skutok, ktorý sa stal 01. 12. 2015. Ďalej uviedol, že technická norma platná od 01.

11. 2014 do 30. 06. 2016 ustanovovala, že všetky otvory v bazénovej vani slúžiace na prívod a odber
vody musia byť riešené tak, aby nedošlo k prisatiu alebo zachyteniu užívateľov bazéna. Dokazovaním
nebolo preukázané porušenie uvedenej normy. Ako súd uvádza, aj keď sací otvor v rozhodnom čase
nebol zakrytý príslušnou krytkou alebo mrežou, konštrukčné riešenie v zmysle záverov znaleckého
posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity zabraňovalo prekrytiu celej sacej plochy telom

plavcov. Vykonaním praktického pokusu s figurantom, znalci dospeli k záveru, že bez vynaloženia
vlastného úsilia je prakticky nemožné dosiahnuť zakliesnenie vo výpustnom otvore naplneného bazéna,
lebo sa musí prekonať zberný žľab na dne bazéna a vniknúť aspoň 100 cm do výpustného otvoru s
priemerom 28 cm v hĺbke 3,9 m. Vykonaným dokazovaním bolo taktiež jednoznačne preukázané, že do
bazéna bolo zakázané skákať a ponárať sa. Osoby poverené dohľadom nad maloletými deťmi a nad

verejnosťou ale plnenie týchto povinností dostatočne nevynucovali. Ponechanie mal. detí bez dozoru,
hoci aj na krátku dobu, spoliehajúc sa, že tieto opustili priestory bazéna, bolo bezpochyby zanedbaním
ich bezpečnosti. Nad rámec uvedeného dodal, že v čase skutku sa v bazéne preukázateľne nachádzal
tréner a v priestoroch plavárne bol prítomný aj plavčík. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
rozhodol tak, ako to uviedol v úvode svojho vyjadrenia.

K odvolaniu okresného prokurátora sa prostredníctvo obhajcu vyjadrila obžalovaná G. M. J. podaním
doručeným okresnému súdu dňa 27. 03. 2024. Vo vyjadrení uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
s rozsudkom okresného súdu sp. zn. 1T/7/2020 zo dňa 18. 01. 2024. Naopak nestotožňuje sa
s prezentovaným názorom prokurátora v podanom odvolaní, že vina obžalovaných je dostatočne

preukázaná jednak výpoveďami svedkov, ako aj listinnými dôkazmi a vypracovanými znaleckými
posudkami. Zdôraznila, že nebolo v jej náplni práce riešiť technické záležitosti a ani technický stav
zariadení, na takúto činnosť ani nie spôsobilá keďže má pedagogické vzdelanie a nie technické.
Poukázala na to, že v tej dobe platná norma ako správne konštatuje znalec v znaleckom posudku
žiadne obmedzenia nad rámec jestvujúcich neukladala. Je taktiež dôležité podotknúť, že táto norma ani

neukladala akúkoľvek povinnosť prekrytia bazénového výpustného otvoru. Ďalej uviedla, že bolo nutné
ponoriť sa do hĺbky 5 m 20 cm, čo reálne bez pričinenia osoby ktorá sa o to pokúša nie je možné. Taktiež
poukázala na otázku č. 11 znaleckého posudku, že poškodený musel vyvinúť úmyselnú činnosť aby sa
do otvoru vôbec dostal a musel vyvinúť úsilie aby sa ponoril ďalej do výpustného otvoru. Má za to, žepodstata odvolania prokurátora, je založená len na jeho rozdielnom právnom názore na vyhodnotenie
vykonaných dôkazov súdom. Na rozdiel od názoru prokurátora má za to, že prvostupňový súd k svojmu
rozhodnutiudospelnazákladevykonanéhorozsiahlehodokazovaniaakeďžedospelkzáveru,ženebolo

dokázané, že spáchala skutok, neostávalo mu preto nič iné, ako ju spod obžaloby oslobodiť. Na základe
vyššie uvedených skutočností preto požiadala Krajský súd v Banskej Bystrici, aby podľa § 319 Trestného
poriadku odvolanie prokurátora vo vzťahu k jej osobe zamietol ako nedôvodné.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa v plnom rozsahu

pridržiavala písomných dôvodov podaného odvolania. Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, odvolanie obžalovaného
A. B. navrhla ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného A. B. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava
písomných dôvodov podaného odvolania a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok

okresného súdu a rozhodujúc sám oslobodil obžalovaného A. B. spod obžaloby z dôvodu, že skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný, sa nestal a odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajca obžalovaného K. L. D. na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako
nedôvodné z dôvodov, ktoré uviedol vo svojom písomnom odvolaní.

Obhajca obžalovanej G. M. J. na verejnom zasadnutí uviedol, že vo vzťahu k obžalovanej navrhuje
odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku.

Obžalovaná G. M. J. a obžalovaný K. L. D. na verejnom zasadnutí súhlasila s návrhmi ich obhajcov.

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,predtýmakozačalplniťsvojupreskúmavaciupovinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie prokurátora a obžalovaného A. B. bolo podané
včas, v lehote ustanovenej § 309 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v
súlade s § 307 ods. 1 písm. a) a b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie

odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Trestného poriadku, a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
V tejto súvislosti zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné a odvolanie obžalovaného je čiastočne
dôvodné čo do výroku o uloženom treste.

Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok tak, ako bol písomne vyhotovený, spĺňa kritéria
obsiahnuté v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Z obsahu jeho odôvodnenia je totiž zrejmé,
že okresný súd stručne vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. Súd prvého stupňa v

odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil, k akým zisteniam došiel na základe
konkrétnych vykonaných dôkazov, ako tieto dôkazy hodnotil. Závery súdu prvého stupňa, ktoré z týchto
dôkazov vyvodil, považuje odvolací súd za logické a zodpovedajúce vykonaným dôkazom. Odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval v prerokúvanej veci tak, aby bol náležite zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na svoje

rozhodnutie. Taktiež zistil, že všetky dôkazy v prerokúvanej veci boli získané zákonným spôsobom
a súd prvého stupňa ich hodnotil jednotlivo aj v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako mu to ukladá ustanovenie §
2 ods. 12 Trestného poriadku. Odvolací súd, s ohľadom na skutkové zistenia obsiahnuté vo výrokovej
časti rozsudku súdu prvého stupňa, ako sú popísané, vrátane príslušného odôvodnenia napadaného

rozsudku a k nemu nadväzujúceho obsahu spisového materiálu zistil, že obecné kritéria vymedzujúce
zavinenie obžalovaného boli naplnené, pričom súd prvého stupňa sa s nimi vyrovnal dostatočným
spôsobom a odvolací súd ich akceptuje.Ak súd prvého stupňa postupoval podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, tak odvolací súd nemôže
napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s
iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku

vytknúť žiadnu chybu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd
ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim
výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Obžalovaný namieta hodnotenie dôkazov
súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy
záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. V tejto súvislosti

odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa
súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Súd neporuší žiadne práva strany
v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej
výkladom právnych predpisov.

Okresný súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje

rozhodnutie. Na základe rozsiahleho dokazovania dospel podľa odvolacieho súdu k správnemu záveru
ohľadom viny obžalovaného A. B. pre skutok uvedený vo výroku napadnutého rozsudku. Dokazovaním
bolo preukázané, že bazén, v ktorom došlo k udalosti, následkom ktorej poškodený A. G. zomrel,
obsluhoval obžalovaný A. B.. Povinnosť vykonávať údržbu bazéna, vyplývajúca z pracovnoprávneho
vzťahu obžalovaného A. B. bola doplnená príkazom nadriadeného (obžalovanej G. M. J.) z 05. 11.

2013, z ktorého jednoznačne vyplýva, že úlohou obžalovaného A. B. bolo udržiavať všetko obsluhované
zariadenie v bezpečnom a riadnom stave, bezodkladne ohlásiť každú poruchu, závadu alebo neobvyklý
jav akéhokoľvek zariadenia na prevádzke, hlásenie zaznamenať v prevádzkovom denníku kotolne alebo
do prevádzkovej knihy, kontrolovať ťahové pomery v kotloch a stav a funkciu zabezpečovacieho a
signalizačného zariadenia.

Pokiaľ ide o námietky obžalovaného A. B., že prekrytie výpustného otvoru nebolo súčasťou
obsluhovaného zariadenia, k tomu odvolací súd uvádza, že túto obranu obžalovaného považuje za
účelovú, pretože súčasťou obehového čerpadla, ktoré nasáva vodu je predsa aj výpustný otvor na
dne bazéna, cez ktorý obehové čerpadlo vodu nasáva do filtrácie a rovnako slúži na vypúšťanie

vody z bazéna. Sám obžalovaný A. B. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že si
nedostatočné prekrytie tohto výpustu všimol pri údržbe bazéna. Jeho tvrdenia, že túto skutočnosť
nahlásil plavčíkovi resp. obžalovanej G. M. J., žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom si musel byť
vedomý povinnosti nahlasovať takéto nedostatky písomnou formou. Túto povinnosť si však obžalovaný
A. B. písomne nesplnil, čo sám preukázal predloženým listinným dôkazom – listinou oznámených

porúch, kde nahlásenie danej poruchy absentovalo. Preto odvolací súd je toho názoru, že z takto
vykonaného dokazovania okresný súd dospel k správnemu záveru o vine obžalovaného A. B., ktorý
svojim konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1,
3 písm. b) Trestného zákona. V priebehu konania nebol produkovaný ani jeden dôkaz, ktorý by svedčil
v prospech obžalovaného A. B. a ktorý by vniesol dôvodné pochybnosti o správnosti záveru o vine

obžalovaného. Je síce pravdou, že k usmrteniu poškodeného prispeli aj iné okolnosti, ako nedodržanie
prevádzkového poriadku napriek tomu, že v čase udalosti bol v bazéne prítomný tréner, ako aj plavčík,
tieto skutočnosti však nezbavujú obžalovaného A. B. trestnej zodpovednosti. Pokiaľ obžalovaný A.
B. mal problém napraviť prekrytie výpustného otvoru na dne bazéna v hĺbke 4 metre z dôvodu, že
je neplavec, nič nebránilo, aby dodržal predpísaný postup a závadu riadne a včas nahlásil, aby sa

odstránila kvalifikovanou osobou.

Odvolací súd následne preskúmaval výrok o treste a zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu
dostatočne neprihliadol na všetky zásady významné pre ukladanie trestov a na účel trestu tak,
ako vyplývajú z ustanovení § 34 Trestného zákona, pretože uložený trest je vzhľadom na osobu

obžalovaného a okolnosti prípadu neprimerane prísny a preto výrok o treste odňatia slobody zrušil a
rozhodol o treste sám.

Pokiaľ ide ukladanie trestu, odvolací súd v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol na
všetky významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu, pričom vychádzal

z účelu trestu. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovanídruhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností
a priťažujúcich okolností. Odvolací súd, tak ako aj súd prvého stupňa, vzal u osoby obžalovaného
A. B. do úvahy existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, pretože až

do spáchania trestného činu viedol riadny život. U obžalovaného nebola zistená žiadna priťažujúca
okolnosť. Pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností odvolací súd postupoval v súlade s § 38
ods. 3 Trestného zákona a upravil hornú hranicu trestnej sadzby prečinu všeobecného ohrozenia podľa
§ 285 ods. 3 Trestného zákona. Na základe modifikovanej trestnej sadzby potom obžalovanému hrozil
trest odňatia slobody vo výmere 2 roky až 4 roky.

Odvolací súd je však na rozdiel od okresného súdu toho názoru, že uloženie trestu odňatia slobody na
dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby by bolo pre obžalovaného A. B. neprimerane prísne a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Preto bolo namieste aplikovať
§ 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu, pričom odvolací súd prihliadol na osobu
obžalovaného, ktorý doposiaľ viedol bezúhonný život. Rovnako prihliadol na čas, ktorý uplynul od

samotného skutku (takmer deväť rokov).

Existencia uvedených skutočností, vyznievajúcich v prospech obžalovaného, odôvodňovala mimoriadne
zníženie výmery trestu odňatia slobody až na 1 rok. Takto uložený trest odňatia slobody odvolacím
súdom obžalovanému A. B. možno považovať nielen za zákonný, ale aj primeraný. Odvolací súd dospel

k záveru, že v prípade obžalovaného A. B. sú splnené zákonné podmienky na jeho podmienečné
odsúdenie s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život. Na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného tak výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Uložený trest odňatia slobody odvolací súd preto podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní
1 rok.

Odvolací súd dospel k záveru, že takto uložený trest plne zodpovedá zásade primeranosti trestných
sankcií aj zásade individualizácie trestu, bude postačujúci z hľadiska individuálnej ako aj generálnej
prevencie, v čo najmenšej miere bude vplývať na rodinu obžalovaného a súčasne bude dostatočnou
garanciou nepáchania ďalšej trestnej činnosti obžalovaným v budúcnosti.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora do výroku o oslobodení obžalovaných K. L. D. a G. M. J., k tomu
odvolací súd uvádza, že pokiaľ obžalovaní popierajú spáchanie skutku, tak usvedčujúce výpovede
ďalších svedkov (ako dôkazný prostriedok) a ďalšie dôkazy musia byť jasné, logické, zrozumiteľné,
presvedčivé, vierohodné a zároveň nesmú byť inými dôkazmi spochybniteľné. Vina ako aj právna

kvalifikácia skutku musí vychádzať z objektívne preukázaných skutočností, pritom vina musí byť
preukázaná bez rozumných pochybností. Odvolací súd v danom prípade dospel k jednoznačnému
záveru, že dôkazy, na ktoré prokurátor poukazuje v odôvodnení svojho odvolania, vo svojom súhrne
netvoria ucelenú, logickú a ničím nespochybniteľnú reťaz takých dôkazov, na základe ktorých by
bolo možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností ustáliť vinu obžalovaných K. L. D. a G. M.

J.. V prípade obžalovaného K. L. D. bolo bez pochybností preukázané, že ako konateľ spoločnosti,
ktorá prevádzkovala plaváreň, delegoval svoje kompetencie na obžalovanú G. M. J. a obžalovaného
A. B.. Obžalovaná G. M. J. príkazom nadriadeného z 05. 11. 2013 delegovala zodpovednosť za
bezpečnosť plavárne na obžalovaného A. B.. Preto správne okresný súd konštatoval, že v prípade
obžalovaného K. L. D. a G. M. J. nezistil žiadne porušenie povinnosti, následkom čoho by sa dopustili

protiprávneho konania. Prokurátor vo svojom odvolaní síce zhrnul doposiaľ vykonané dôkazy svedčiace
v neprospech obžalovaných, avšak opomenul uviesť, že v bežnej prevádzke plavárne, pri stave
napusteného bazéna, bola povinnosť údržby bazéna delegovaná na obžalovaného A. B.. Vzhľadom
na to, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním, resp. opomenutím konať zo strany
obžalovaných a spôsobeným následkom, pretože nebolo preukázané, že porušili akúkoľvek povinnosť,

okresný súd správne rozhodol, keď oboch obžalovaných oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. c)
Trestnéhoporiadku,pretoženebolodokázané,žeskutokspáchaliobžalovaní.Uvedenýzáversiodvolací
súd osvojil a v podrobnostiach naň odkazuje.

Krajský súd podotýka, že oslobodzujúci rozsudok nie je rozhodnutím o nevine obžalovaných. Pre

odsúdenie však musí byť jednoznačne preukázané, že sa skutok stal, že je trestným činom a že ho
spáchal práve obžalovaný, ktorý je zaň aj trestne zodpovedný. Zásada náležitého zisťovania skutkového
stavu veci, o ktorej nie sú dôvodné pochybnosti, vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine o
jednoznačne zistené fakty a nie iba o určitý stupeň pravdepodobnosti. Ak v konkrétnom prípade nie jemožné určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť tú, ktorá je pre
obžalovaného najpriaznivejšia (obdobne R 46/1963), pričom ani vysoký stupeň podozrenia sám osebe
nemôže vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok.

S poukazom na zhora rozvedené dôvody senát krajského súdu rozhodol, tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4

Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.