Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324011378
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324011378.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d) ods. 2 písm. c) Trestného zákona (účinného v čase

odsúdenia)spoukazomna§138písm.b)Trestnéhozákona,onávrhuodsúdenéhonapovolenieobnovy
konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 11Nt/32/2024-39 zo
dňa 21.03.2025, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25.09.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta (ďalej len „okresný súd“) uznesením zo dňa 21.03.2025, č. k. 11Nt/32/2024-39

(ďalej len „napadnuté uznesenie“), podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného A. B. (ďalej
len„odsúdený“)napovolenieobnovykonaniapôvodnevedenéhonaOkresnomsúdeGalantapodsp.zn.
31T/49/2020 zamietol, nakoľko nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
Ihneď po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí zahlásil voči nemu odsúdený sťažnosť. Prokurátor
sa vzdal práva na podanie sťažnosti.
Odsúdený svoju sťažnosť odôvodnil prostredníctvom obhajcu tým, že okresný súd odmietol vykonať

ním navrhnuté dokazovanie v konaní o povolení obnovy konania, ktoré dôkazy mali preukazovať nové
skutočnosti (súdu skôr v konaní neznáme), keďže vysadil lieky, ktoré v čase pôvodného konania užíval,
a to v nesprávnej kombinácii, čo malo značný vplyv na jeho schopnosť vnímať konanie. Vzhľadom
k tomu, že odsúdený bol primárne uznaný za vinného aj z toho dôvodu, že učinil vyhlásenie o vine,
ktoré okresný súd vzhľadom na ostatné dokazovanie prijal, je toho názoru, že spomenuté lieky mohli
mať účinky na to, že vyhlásenie o vine nemohol učiniť pre nepríčetnosť, nakoľko nevidí dôvod, prečo

by také vyhlásenie učinil s odstupom času a odstupom od vplyvu daných liekov. Tieto skutočnosti sa
mali preukázať skúmaním znalcom. V súhrne malo teda ísť o skutočnosť podľa § 394 ods. 1 Trestného
poriadkuzakladajúcudôvodnosťnávrhunaobnovukonania.Okresnýsúdaktedaodmietoltotoznalecké
dokazovanie pochybil. Taktiež bol toho názoru, že argumentácia súdu, že obhajoba nemala navrhnúť,
že duševný stav neumožňoval účasť na verejnom zasadnutí je bezpredmetná, pretože odsúdený sám
chcel vypovedať na tomto a prezentovať aké všetky lieky vtedy bral, chcel uviesť ako nedokázal všetko

vnímať a tiež ako je nápomocný orgánom činným v trestnom konaní a ako chce pomáhať objasňovať
trestnú činnosť. Napokon bol toho názoru, že jeho správanie nebolo znalcom riadne skúmané v čase
učinenia vyhlásenia o vine. Tieto kombinácie liekov dnes už neužíva, preto sa chce zúčastniť konania
pred súdom a ozrejmiť súdu skutočnosti, ktoré sa v minulosti diali, a ktoré je potrebné prešetriť.
Krajský súd si dovoľuje doplniť v tejto časti aj to, že odsúdený svoj návrh na povolenie obnovy konania
okrem toho odôvodňoval (skrátene) aj tým, že v roku 2018 mal podozrenie, že vraždu D. E. a F. E. vo G.

F. spáchal F. B. a mal do roku 2019 strach z toho, že to budú chcieť našiť jemu. Preto chodil za pani E.
a jej povedal o čo sa jedná, že ide spraviť protest za E. a za Slovensko. Následne v jednej izbe nahodillampy a dal tam rastliny a vysvietil celú ulicu, chcel aby došli televízne média, trvalo to 3 týždne. Potom
ale prišli Kukláči a dali ho do väzby.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa§193ods.1písm.c)Trestnéhoporiadku,nadriadenýorgánzamietnesťažnosť,akniejedôvodná.
Vzhľadom k tomu, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a smerovala voči rozhodnutiu,
voči ktorému je sťažnosť prípustná, Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade podanej

sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov
napadnutého uznesenia ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom, proti ktorým sťažovateľ podal
sťažnosť, a tak dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
V prvom rade krajský súd konštatuje, že je ustálenou rozhodovacou činnosťou, že v dvojinštančnom
konaní rozhodnutie druhostupňového súdu tvorí určitú jednotu s rozhodnutím súdu prvého stupňa, a
preto krajský súd aj pre hospodárnosť nebude opakovať obsah argumentov okresného súdu, pretože

tieto sú stranám aj tak už známe (obdobne II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, I. ÚS 336/2016,
III.ÚS 447/2016, uznesenie NS SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018).
Pokiaľ ide o konanie predchádzajúce napadnutému výroku, krajský súd nezistil v postupe okresného
súdu žiadne pochybenia. O návrhu odsúdeného bolo rozhodnuté v primeranej lehote na verejnom
zasadnutí, na ktorom sa zúčastnil obhajca odsúdeného aj odsúdený, pri dodržaní lehôt na prípravu

verejného zasadnutia. Okresný súd taktiež postupom v súlade s Trestným poriadkom vykonal všetky
potrebné dôkazy pre objektívne a zákonné rozhodnutie, pričom sa okresný súd aj procesne súladným
spôsobom vysporiadal s návrhmi na doplnenie dokazovania obhajoby.
V prvom rade okresný súd v odôvodnení poskytol jasnú odpoveď na to, prečo určité dôkazy navrhnuté
obhajobou nevykonal, čo je v súlade s § 272 ods. 3 Trestného poriadku, nakoľko aj dovolací súd ustálil v

rámcisvojejjudikatúry(R7/2011,R116/2014),žeakuplatnenieprávanaobhajobuspočívavnavrhovaní
dôkazov, zodpovedá mu povinnosť súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred
meritórnym rozhodnutím buď tomuto návrhu vyhovieť alebo ho odmietnuť (§ 272 ods. 3 Trestného
poriadku), resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (§ 274 ods. 1 Trestného poriadku)
(R 43/2018). Samotná skutočnosť, že okresný súd odmietol vykonať navrhnutý dôkaz nie je porušením

práva na obhajobu ani porušením práva na spravodlivý proces, ale súčasť procesných právomoci súdu
podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku, pretože z čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd nevyplýva povinnosť súdneho orgánu vykonať všetky dôkazy navrhnuté v
trestnom konaní (vrátane výsluchu svedkov), avšak odmietnutie žiadosti obžalovaného o vykonanie ním
navrhovaných dôkazov v trestnom konaní musí byť súdom náležite zdôvodnené (II. ÚS 258/2012 –

ZNUÚS 72/2012).
Podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku, súd odmietne vykonať dôkaz, ktorý sa týka okolnosti
nepodstatnej pre rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi.
Rozhodnutie o odmietnutí vykonať dôkaz sa oznámi tomu, kto návrh na jeho vykonanie podal, a to
spravidla ústne po otvorení hlavného pojednávania; súd je však oprávnený, ak sa to ukáže potrebným

v priebehu ďalšieho pojednávania, takéto rozhodnutie zmeniť a vykonanie dôkazu pripustiť.
Procesne v tomto smere okresnému súdu nemožno nič vytknúť. Znalecké skúmanie duševného stavu
odsúdeného okresný súd odmietol vyhlásením uznesenia podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku na
verejnom zasadnutí dňa 21.03.2025. Súčasne sa s dôvodmi odmietnutia týchto výsluchov okresný súd
vysporiadal v odôvodnení napadnutého uznesenia.

Krajský súd sa v plnej miere stotožňuje s takýmto odôvodnením okresného súdu. Je skutočne pravdou,
že toto znalecké skúmanie by bolo vcelku redundantné (opakujúce sa), pretože presne takéto znalecké
skúmanie, zamerané na duševný stav odsúdeného bolo vykonané v pôvodnom konaní aj za účelom
zistenia aj tej skutočnosti, či odsúdený je alebo nie je duševne spôsobilý a príčetný chápať trestnému
konaniu, ktoré sa voči nemu viedlo. Len vzhľadom na znalecké závery, že odsúdený účelom trestného

konania, ktoré sa voči nemu viedlo chápe, okresný súd takéto vyhlásenie v pôvodnom konaní vôbec
prijal a následne v hlavnom pojednávaní pokračoval v zmysle Trestného poriadku a obmedzil svoje
dokazovanie už len na okolnosti potrebné na rozhodnutie o treste prípadne ochrannom opatrení.
Opätovné znalecké skúmanie tejto otázky by bolo teda pertraktovanie skutkovej otázky, ktorá už bola
dostatočne preukázaná v pôvodnom konaní. Išlo teda o skutočnosti, ktoré boli už znalcami v pôvodnom

konaní naplno riešené a nič nové by sa súd z opakovania tohto skúmania nedozvedel. Vzhľadom k tomu
bolo správne, ak okresný súd tieto dôkazy vykonať odmietol a plne v súlade s § 272 ods. 3 prvá veta
Trestného poriadku.Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 394 ods. 4 písm. b) Trestného poriadku, skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj
strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 ods. 3 ústavy
voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého
ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

Pokiaľ ide o meritum, teda o prípustnosť povolenia obnovy konania, krajský súd sa stotožnil so závermi
okresného súdu a nad rámec odôvodnenia okresného súdu krajský súd uvádza nasledovné:
K obnove konania je potrebné uviesť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, účelom ktorého je
odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo
nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr známe, a teda v právoplatnom

rozsudku sa ani nemohli brať do úvahy. Súčasne ale tieto nové skutočnosti musia byť tak závažné, že
odôvodňujú zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozsudku.
Skutočnosťou predtým neznámou podľa § 394 ods. 1 až 3 Trestného poriadku sa rozumie taká
skutočnosť, ktorá nebola predmetom dokazovania v pôvodnom konaní. Ide o objektívne existujúci jav,
ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci v

zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Vzhľadom k doposiaľ uvedenému obnova konania sa týka
skutkových zistení. Je teda pochopiteľné, že pri skutočnostiach predtým neznámych musí ísť o skutkové
okolnosti, nie právne. Výnimkou z tohto pravidla sú len rozhodnutia ESĽP alebo nález ústavného súdu
Slovenskej republiky podľa § 394 ods. 4 Trestného poriadku, a to tiež len v rozsahu a za podmienok
tam ustanovených. Skutočnosťou skôr neznámou podľa § 394 ods. 4 písm. b) Trestného poriadku by

bol teda taký nález ústavného súdu, ktorý by deklaroval, že určité ustanovenie Trestného zákona alebo
Trestného poriadku, na podklade ktorého alebo s použitím ktorého bol odsúdený v pôvodnom konaní
odsúdený nie je v súlade s ústavou (prvá podmienka).
Po zistení, že o takéto nové skutočnosti ide, prichádza do úvahy hodnotenie súdu v tom smere, či by
tieto mohli samé o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi skôr známymi viesť k inému

procesnému výsledku, ako je pôvodný právoplatný rozsudok (druhá podmienka).
Až v prípade, že sú kumulatívne splnené obe uvedené podmienky, súd môže povoliť obnovu konania v
zmysle citovaných ustanovení, v opačnom prípade návrh na obnovu konania zamietne pre nesplnenie
zákonných predpokladov (§ 399 ods. 2 Trestného poriadku).
Zároveň platí, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania nemožno preskúmavať vecnú

správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa obmedzuje predovšetkým na
riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre
súd nové, skôr neznáme. Dôvodom obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku teda nemôže
byť každá nová skutočnosť alebo nový dôkaz, o ktorých sa súd dozvie, ale len tie kvalifikované, teda
také, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie o vine a treste, pričom toto posúdenie je výlučne úlohou

rozhodujúceho súdu. Samotné tvrdenie osoby, ktorá podala návrh na povolenie obnovy konania, nie je
pre takéto zásadné rozhodnutie postačujúce a súd ani nie je povinný vydať rozhodnutie v súlade s jej
právnymi názormi (I. ÚS 50/04) alebo hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).
Ustanovenie § 394 ods. 1 Trestného poriadku upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú
nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr

neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t.
j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu.
Možno tak uzavrieť, že účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, pre ktorý
zákon taxatívne (t. j. konečným výpočtom) stanovuje dôvody charakteristické svojou rigoróznosťou kvôli
ich možnému zásahu do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, je odstrániť nedostatky

skutkového charakteru spočívajúce najmä v neúplnosti zhromaždených skutočností a dôkazov, na
ktorých je právoplatné rozhodnutie postavené.
Po preskúmaní spisového materiálu a sťažnosti odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že zákonné
podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku splnené neboli. Krajský súduvádza, že okresný súd postupoval správne, keď návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania
zamietol.
Pokiaľ ide o novelu Trestného zákona je potrebné uviesť, že táto nie je novou skutočnosťou v zmysle

§ 394 Trestného poriadku.
Zmena ustanovenia § 171, § 172 a iných Trestného zákona, ktorá v tomto prípade má priamy vplyv
na právnu kvalifikáciu skutku, za ktorý bol odsúdený v pôvodnom konaní uznaný vinným a bol mu zaň
uložený trest nie je novou skutočnosťou skôr neznámou alebo dôkazom skôr neznámym, ktoré by mohli
samé osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o

vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo
k pomerom páchateľa. Ustanovenie § 394 ods. 1 Trestného poriadku sa netýka zmeny právneho stavu,
a tak sa odsúdený nemôže domáhať ukladania trestu podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024,
keďže bol právoplatne odsúdený dňa 03.06.2020.
Podľa § 394 ods. 4 písm. b) Trestného poriadku skutočnosťou skôr neznámou je aj strata účinnosti
právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy voči rozsudku

vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak
tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, čo však nie je posudzovaný prípad.
Nález Ústavného súdu SR zo dňa 03.07.2024 sp. zn. PL. ÚS 3/2024-761, ktorý sa týka novely trestného
zákona účinnej od 06.08.2024 je nálezom, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval v časti nesúlad novely
Trestného zákona a Trestného poriadku s ústavnou, nie nesúlad ustanovení Trestného zákona alebo

Trestnéhoporiadkusústavou,nazákladektorýchbolodsúdenýuznanývinnýmalebonazákladektorých
mu bol uložený trest, ani procesných ustanovení, ktoré sa v jeho trestnom konaní použili. Ústavný súd
teda konštatoval nesúlad časti novely Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorá v čase, keď súd
rozhodoval o vine a treste odsúdeného nebola vôbec ani platná, nie to účinná, a vo vzťahu ku konaniu
odsúdeného nebola nijakým spôsobom ani orgánmi činnými v trestnom konaní ani súdmi aplikovaná.

Krajský súd v tomto smere tiež odkazuje na nález Ústavného súdu SR z 29.06.2019 vo veci sp. zn.
I. ÚS 142/2018, kde ústavný súd konštatuje, že sa za skutočnosť súdu skôr neznámu nepovažuje
zmena predpisov hmotného práva (teda Trestného zákona), keďže táto v čase vyhlásenia pôvodného
rozhodnutia objektívne neexistovala, a teda nemohla byť zohľadňovaná príp. aplikovaná na predmetný
prípad.

Krajský súd len doplňuje tiež, že ak by novela trestného zákona bola dôvodom na obnovu konania, toto
by,podľanázorukrajskéhosúdu,neprípustnýmspôsobomzasahovalodoprávnejistotyvprávnomštáte.
Napokon sa krajský súd vracia k otázke, či tvrdenia odsúdeného, že lieky, ktoré mal v čase pôvodného
konania užívať v podľa neho nevhodnej kombinácii, a teda podľa jeho tvrdení nevnímal riadne vtedajšie
trestné konania, čo malo mať značný vplyv na príčetnosť a jeho schopnosť učiniť vyhlásenie o vine sú

relevantné vzhľadom na možnosť obnovy konania. V tomto smere by totižto o skutočnosť skôr neznámu
v zmysle § 394 Trestného poriadku na prvý pohľad na rozdiel od novelizácie trestného zákona ísť mohlo.
Krajský súd poukazuje, že znalci skúmajú duševný stav obvineného, najmä ak ide o psychiatrické
skúmanie, aké u odsúdeného vykonané bolo, znalci skúmajú na podklade dostupných zdravotných
dokumentov a znalostí spisu, ktorý im je poskytnutý, aj možný vplyv liekov na ich správanie a tieto

sa do záverov znalcov pretavujú. Vzhľadom na túto skutočnosť má krajský súd za to, že ak znalci
nezistili v pôvodnom konaní ani pri pozorovaní odsúdeného v nemocnici pre obvinených a odsúdených
v Trenčíne žiadne významné okolnosti v duševnom stave, ktoré by pre účely vtedajšieho trestného
konania mali vplyv, bez ďalšieho, najmä len na základe tvrdení obžalovaného, nie je daný dôvod
tieto závery vtedajších, do konania pribratých znalcov, dnes spochybňovať a vykonávať obtiažne nové

znalecké skúmanie, ktoré v konečnom dôsledku by bolo náročné, nakoľko by s väčším časovým
odstupom skúmalo otázky, ktoré vtedy už vyriešili iní znalci. Odsúdený neprezentoval vo svojom návrhu
ani v sťažnosti ani na verejnom zasadnutí ani v žiadnom inom dôkaze nič, čo by mohlo vytvoriť rozumné
pochybnosti o správnosti záverov znalcov z pôvodného konania a zakladalo by dôvod ich závery, a tým
pádom o ne opreté závery súdu v pôvodnom konaní spochybňovať. Vzhľadom k tomu krajský súd

je toho názoru, že tvrdenia odsúdeného ohľadom liekov, ktoré mali mať vplyv na jeho príčetnosť pri
daní vyhlásenia o vine nie sú ničím ďalším podložené, sú v priamom nesúlade so závermi znalcov
z pôvodného konania, čím sa javia byť skôr v úrovni účelových tvrdení odsúdeného, ktorý zjavne mal
inú predstavu o tom, ako by malo jeho pôvodné konanie skončiť, a aký trest by mal dostať. V tomto
smere krajský súd odkazuje znovu na vyššie citované rozhodnutia Ústavného súdu SR. Samotné

tvrdenieosoby,ktorápodalanávrhnapovolenieobnovykonania,niejepostačujúcenapovolenieobnovy
konania a súd ani nie je povinný vydať rozhodnutie v súlade s jej právnymi názormi (I. ÚS 50/04) alebo
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).Odlišné právne úvahy prezentované odsúdeným v sťažnosti a v konaní predchádzajúcom napadnutému
uzneseniu na správnosti právnych záverov v napadnutom uznesení nemôžu nič zmeniť. Súčasne
krajský súd uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo odsúdeného, aby sa konajúce súdy

stotožnili s jeho právnymi názormi alebo aby rozhodli podľa jeho predstáv, či dokonca v jeho prospech.
Na základe prezentovaných úvah a právnych záverov krajský súd postupom podľa § 193 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného na neverejnom zasadnutí ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.