Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 72C/83/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124214956
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Fraňová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124214956.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Andreou Fraňovou v sporovom konaní žalobkyne A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX XX, E. XXX/X, zastúpenej D. F. G., advokátom, IČO: 32 717 784,
so sídlom Myjava 907 01, Viestova 6, proti žalovanej D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX XX,
H. X. XXXX XXX/X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Moravčík a spol. s r.o., IČO: 47 258 047, so
sídlom Myjava 907 01, Nám. M. R. Štefánika 582/29b, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100,00
%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.10.2024 sa žalobkyňa prostredníctvom svojho
právneho zástupcu domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.09.2021 z dôvodu

porušeného predkupného práva žalobkyne v zmysle ust. § 140 Občianskeho zákonníka a aby súd
žalovanú zaviazal v zmysle ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka vydať žalobkyni poskytnuté
plnenie, čo predstavuje konkrétne podiely na parcelách č. 9882 a 9880, t.j. 19/24 a 14/24 a žalobkyňu
zaviazal k finančnej náhrade kúpnej ceny za vydané nehnuteľnosti, ktorá predstavuje „kúpnu cenu, za
ktorú žalovaná podiely na nehnuteľnostiach nadobudla alebo cenu stanovenú súdom.

2. Uviedla, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami spoločného dvora KNC parcely
č. 9882 o výmere 147 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, evidovanej na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. I.,
a to žalobkyňa v podiele 5/24 – tín a žalovaná v podiele 19/24 – tín, a KNC parcely č. 9880 o výmere
61 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. I., a to žalobkyňa
v podiele 10/24 – tín a žalovaná v podiele 14/24 – tín. Spoluvlastnícke podiely nadobudla žalovaná na
základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.09.2021 medzi pôvodným vlastníkom J. K. ako predávajúcim
a žalovanou ako kupujúcou, pričom predávajúci J. K. nerešpektoval právo žalobkyne ako podielovej

spoluvlastníčky na predkupné právo. Ďalej uviedla, že k podaniu žaloby bola donútená po mnohých
bezvýsledných rokovaniach o užívaní a právnom vysporiadaní spoločného dvora. Zásadná zmena
nastala vtedy, keď žalovaná začala na svojej nehnuteľnosti realizovať rozsiahlu prestavbu, nadstavbu
a prístavbu bez stavebného povolenia, technickej dokumentácie a bez súhlasu dotknutých inštitúcií
a susedov. Spoločný dvor bol obsadený stavebným materiálom, strojmi a výkopovými prácami, pričom
agresivita žalovanej i pracovníkov na čiernej stavbe viedla k nepublikovateľným slovným útokom na

žalobkyňu. Do riešenia bola zapojená aj obec a stavebný úrad, ktorého kontrolné dni mali za následok
i zápis zo dňa 02.05.2024, č.j. 14/1, inf/2024 Hra. Žalobkyňa má záujem i do budúcna o normálne
susedské vzťahy, preto požiadala svojho právneho zástupcu, aby sprostredkoval rokovanie s právnymzástupcom žalovanej. Prebehlo množstvo rokovaní, no právny zástupca žalovanej nebol schopný zaujať
k veci zásadné stanovisko. Za účasti všetkých bolo na spoločnom dvore stretnutie, ktorého výsledkom
bola dohoda, ža žalovaná odpredá žalobkyni vjazdový pás do dvora k nehnuteľnosti žalobkyne v šírke

3 m po bránu vjazdu. Žalobkyňa dala na svoje náklady vyhotoviť geoetrický plán, ktorý žalovaná
neodsúhlasila. Po dohode na mieste samom bol tento geometrický plán prepracovaný do konečnej
podoby v šírke pásu 2,60 m a o výmere 57 m2, čo umožní jediný prístup vozidlom do dvora žalobkyne.
Definitívny geometrický plán č. 243230019/2024 bol spolu s posledným pokusom o zmier odovzdaný
právnemu zástupcovi žalovanej, ktorý po jeho prevzatí vyhlásil, že si nie je istý, či je ešte právnym

zástupcom žalovanej. Preto právny zástupca žalobkyne zaslal kompletnú dokumentáciu s pokusom
o zmier dňa 13.06.2024 doporučeným listom priamo žalovanej. Z dôvodu, že žalovaná zásielku
neprevzala, uvedené jej bolo odovzdané osobne L. C. pri kontrolnom dni na stavbe žalovanej. Žalobkyňa
je ochotná sa so žalovanou dohodnúť s tým, že by bola súdom schválená dohoda o rozdelní a odpredaji
časti spoločného dvora parcely č. 9882 o výmere 147 m2 – zastavaná plocha a nádvorie podľa
geometrického plánu č. 243230019/2024, čím sa žalovaná zaväzuje odpredať žalobkyni novovzniknutú

parcelu KNC č. 9882/26 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 57 m2 a odpredať podiel 14/24
z výmery 61 m2, t.j. 36 m2 z parcely KNC parcela č. 9880 – zastavaná plocha a nádvorie za kúpnu
cenu, za ktorú žalovaná podiely na nehnuteľnostiach nadobudla alebo cenu stanovenú súdom, všetko
do 15 dní od schválenia dohody s tým, že kúpnu zmluvu je povinná predložiť v uvedenej lehote žalovaná
katastrálnemu úradu na vkladové konanie.

3. K žalobe pripojila listinné dôkazy, a to posledný pokus o zmier z 13.06.2024, geometrický plán
č. 243230019/2024, kópie listov vlastníctva č. XXXX z 09.08.2021, č. 149 z 08.08.2021, č. 149
z 20.11.2022, návrh na vysporiadanie z 18.11.2022, Obec I., č.j. 14/1, inf./2024.

4. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V prvom
rade namietala nepravdivo a neúplne popísanú skutkovú stránku žaloby. Tiež nesúhlasila s tvrdením
žalobkyne o údajnej „agresivite žalovanej i pracovníkov na čiernej stavbe“, či „slovným útokom na
žalobkyňu a ani s tvrdením žalobkyne o údajnej neschopnosti žalovanej zaujať stanovisko.“ Uviedla, že
si v roku XXXX kúpila v k.ú. I. malý dom stojaci na parcele č. 9881, v žalobkyninom susedstve, a to

spolu s podielmi na parcelách č. 9882 a 9880 (ktorých sú sporové strany v súčasnosti spoluvlastníkmi), z
ktorých parcela č. 9882 predstavuje priestor pred domom žalovanej a zároveň jediný prístupový priestor
dojejdomu.Druháparcelač.9880predstavujepriestorzadomomžalovanejsmeromkdvoružalobkyne.
Kúpnazmluvabolauzatvorenádňa29.09.2021avkladdokatastrabolvykonanýpodč.V1826/2021dňa
02.11.2021, čo vyplýva z oboch listov vlastníctva č. XXX M. C. XXXX, ale aj z priloženého rozhodnutia

katastraopovolenívkladu(tedanie20.11.2022,akotonesprávneuvádzažalobkyňavžalobe).Žalovaná
dom kúpila od pána J. K., ktorého pri predaji zastupovala pani N. E. (vyplýva to aj z kúpnej zmluvy).
Pani E. potvrdila, že žalobkyňa vedela o tom, že sa dom spolu s podielmi na spoločných pozemkoch
predáva, ale nijako pani E. v tejto súvislosti nekontaktovala, iba ju odtiaľ vyháňala, nech tam neparkuje.
Žalovaná bola v tom čase tehotná a dom si kúpila ako budúca slobodná matka kvôli tomu, aby mohla

v kľudnom vidieckom prostredí priviesť na svet a vychovávať svoju dcérku a v dome trvalo bývať. Dom
bolo potrebné ešte sčasti (najmä zvnútra) zrekonštruovať, čo sa žalovaná snažila uskutočniť čo najskôr,
aby mohla po pôrode už v dome bývať. Naopak, žalobkyňa s manželom nemajú vo svojom susednom
dome trvalý pobyt, a spolu s okolitými pozemkami ho používajú len príležitostne ako chalupu. Po tom,
ako žalovaná dom kúpila, sa javili susedské vzťahy so žalobkyňou ako dobré, nekonfliktné. Napr., keď si

žalovaná v rámci rekonštrukcie plánovala budovať žumpu, tak manžel žalobkyne jej povedal, že načo si
budeme podpisovať súhlasy, že veď aj oni raz budú musieť postaviť žumpu, že veď „raz vy, raz my niečo
budeme potrebovať, veď je to spoločné“. Avšak žalovaná postupne zistila, že jej susedia (žalobkyňa s
manželom) úmyselne začali znepríjemňovať život, a to už pred tým, ako sa nasťahovala. Začali nemalé
konflikty. Tak napr. žalobkyňa s manželom ju odmietali vpustiť cez spoločnú parcelu č. 9882 (príjazdovú

cestu) k vlastnému domu, ohraničovali si „svoje“ hranice na spoločnej parcele, úmyselne svoje autá
parkovali tak, aby žalovaná nemohla odísť alebo sa dostať k svojmu domu, čo často riešili aj príslušníci
polície. Napriek tomu, že žalovaná má podstatne väčší podiel na spoločnom pozemku (19/24), pričom
pozemok je dostatočne veľký (147 m2), pani žalobkyňa mala tendenciu využívať pre parkovanie svojho
auta výlučne malý priestor bezprostredne pred vchodovými dverami do domu žalovanej. V čase kúpy

domu žalovanou pritom bol v týchto miestach (pred vchodom do domu žalovanej) plot, ktorý chcela
žalovaná zachovať a opraviť, lenže žalobkyňa s manželom s karbobrúskou odpílili zabetónované stĺpiky
plotu a začali pred jej dverami kopať, že si tam spravia parkovisko pre svoje auto, a to doslova pár
centimetrov od vchodových dverí žalovanej. To žalovanej samozrejme vadilo, že tam chceli susediavybudovať parkovisko. Žalobkyňu zastavilo až to, že si žalovaná namontovala nad vchodové dvere
svojho domu kameru. Žalobkyňa sa začala správať majetnícky a agresívne. Keď sa žalovaná do domu
sťahovala (v tom čase tehotná), žalobkyňa jej sťahovanie znepríjemňovala, odháňala sťahovacie autá a

rodinných príslušníkov so slovami, že spoločná parcela č. 9882 (príjazd k domu žalovanej) je žalobkynin
súkromný pozemok a požadovala, aby ho všetci urýchlene opustili, pričom žalovanej prízvukovala, že
jej tam nič nepatrí. Žalobkyňa má pritom svoj hlavný prístup ku svojmu susednému domu na parcele č.
9879 z opačnej (zo spodnej, juhozápadnej) strany, kde má aj bránu a kde sa vie dostať cez svoje okolité
parcely, avšak tento svoj vchod naschvál nevyužíva a využíva spoločnú parcelu č. 9882, a to autami

tak, aby vytvárala žalovanej prekážky pred vchodom do domu žalovanej. Žalobkyňa má pritom okná z
opačnej strany svojho domu a smerom k domu a vchodu žalovanej nemá žalobkyňa jediné okno, no
zato mala tendenciu využívať priestor tesne pred vchodom a oknom žalovanej. Neskôr začala žalobkyňa
žalovanú sledovať prostredníctvom kamier alebo dokonca dronu lietajúceho priamo okolo domu a terasy
žalovanej, fotografovala jej okná a vnútro domu, ukazovala s manželom vulgárne gestá a častovala
ju vulgárnym slovníkom, to všetko samozrejme za prítomnosti maličkej dcérky žalovanej. Žalobkyňa

dokonca aktívne podáva rôzne udania na žalovanú, napr. na obec Hrašné, na úrad na ochranu osobných
údajov, atď., všade sa dožaduje uloženia pokút pre žalovanú (viď. napr. tón prejavu žalobkyne na prvej
strane listu od obce Hrašné z 2.5.2024, ktorý predložila žalobkyňa k žalobe, kde žalobkyňa adresuje obci
sťažnosť na žalovanú, ako údajne „poškodzuje náš majetok“, „hrubo zasahuje do našich občianskych a
vlastníckych práv“, a žalovaná „porušila všetky právne predpisy, aké len mohla“, pričom od starostu obce

dostala „iba lakonickú odpoveď“...). Žalobkyňa opakovane zneužíva svoje postavenie na očierňovanie
žalovanej klamstvami a zveličovaním na rôznych úradoch. Žalobkyňa zneužíva situáciu žalovanej, ktorá
žije v dome sama a ktorá bola na materskej dovolenke s malou dcérkou a nemá sa ako brániť. Žalobkyňa
podala udanie na žalovanú aj na úrad na ochranu osobných údajov, keď jej vadilo, že žalovaná má
nad vchodovými dverami svojho domu umiestnenú kameru. Kameru si však žalovaná zaobstarala len

preto, že v dome býva sama, v tom čase tehotná, dnes so svojou dvojročnou dcérkou a jednoducho
sa obáva o svoje bezpečie. Cíti sa bezpečnejšie, ak je jej vchod do jej domu monitorovaný kamerou.
Monitorovaný je pritom len priestor pred vchodom do jej domu kvôli jej bezpečnosti, nemá záujem
monitorovať nehnuteľnosti žalobkyne. Chce vedieť, kto je vonku za dverami, keď počuje z vonku hluk,
alebo keď jej niekto zazvoní. A obáva sa o svoje bezpečie aj práve kvôli agresivite žalobkyne, ktorá

sa jej slovne vyhrážala, naschvál parkovala svoje autá tesne pred vchodom do domu žalovanej a pod.
Preto sa žalovaná rozhodla, že si zaobstará kameru. Cíti sa tak bezpečnejšie. Čo sa týka parcely č.
9880 (zadný priestor za domom), k tomuto priestoru má kvôli správaniu sa žalobkyne žalovaná (napriek
svojmu väčšinovému podielu 19/24) iba obmedzený prístup, len cca k 1 - tinu plochy, aj to sa tam
vie dostať len cez susedov pozemok. Žalobkyňa bráni žalovanej vstupu na tento priestor pribíjaním

rôznych latiek, žalobkyňa tam má dokonca latrínu (suchú toaletu). Na tú menšiu časť tejto parcely,
kde má žalovaná prístup, chodila žalobkyňa robiť problémy, že to je jej súkromný pozemok a onedlho
žalovanej zoberie aj to, čo žalovaná má, lebo jej to nepatrí, pričom žalovanej hovorila, aby sa tam
nepohybovala.Neskôržalobkyňanatentopriestorúmyselnenahromadilarôznekonáre,halúzkyašústie
a vylievala sem niečo, čo na prvý pohľad vyzeralo (a páchlo) ako obsah toalety. Keďže ide o obec,

kde nie je kanalizácia a väčšinou tam obyvatelia majú žumpy, tak žalobkyňa napríklad žumpu zjavne
nemá. Ide tu teda najmä o ľudský spor medzi sporovými stranami. V rámci priebehu tohto sporu sa
obe strany pokúšali o zmierlivé riešenie, ale bohužiaľ k dohode nedošlo. Žalovaná za týmto účelom
poslala žalobkyni prostredníctvom právneho zástupcu list z 18.11.2022, v ktorom navrhla zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva rozdelením spoločnej parcely č. 9882 konkrétnym spôsobom, ktorý

bol zakreslený na pláne priloženom k tomuto listu s odkazom na záznam merania geodetom O. D.
P. z 3.11.2022 (text listu na prílohu výslovne odkazuje). Uvedený list priložila aj žalobkyňa k svojej
žalobe, avšak bez prílohy, preto ho súdu predkladá ešte raz aj s prílohou, v ktorej je modrou farbou
vyznačená hranica predmetnej parcely a červenou navrhovaná hranica rozdelenia parcely. Žalobkyňa
najskôr reagovala prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý e-mailom z 21.11.2022 napísal, že „k

Vášmu listu z 18.11.2022 a návrhu sa vyjadrím dňa 8.12.2022“, a následne e-mailom z 8.12.2022
poslal žalovanej list datovaný spätne k 20.9.2022, v ktorom, oznámil, že „nesúhlasí s navrhovaným
riešením“, so zdôvodnením, že „nepovažuje za úprimnú snahu o dobré susedské vzťahy, ak niekto
vstúpi do zaužívaných vzťahov na dedine, nekomunikuje a správa sa arogantne ako agresor a okupant“.
Žalobkyňa tým prostredníctvom právneho zástupcu dala najavo, že nemá záujem o navrhnuté riešenie,

ale ani nenavrhla žiadne iné riešenie, teda nechcela riešiť žiadnu konkrétnu dohodu. Právny zástupca
žalobkyne však bol ochotný sa stretnúť „v pondelok po 11.00 hod. na Mestskom úrade Myjava, kde bude
na matrike riešiť osvedčovanie podpisov“. Žalovaná chcela naďalej nájsť nejaké kompromisné riešenie,
preto mala záujem o stretnutie na úrovni právnych zástupcov a v tomto duchu to tak aj prostredníctvomprávneho zástupcu žalobkyni napísala v e-maily dňa 12.12.2022, že „moja klientka má naďalej záujem
o dobré susedské vzťahy. Preto, ak bude z Vašej strany záujem, kľudne ma kontaktujte a môžeme sa
stretnúť napr. u mňa v kancelárii..“, „...kde bude čas a priestor na riešenie situácie vhodnejší ako na

úrade.“ K stretnutiu následne došlo. Žalobkyňa bola požiadaná, nech teda predstaví svoj návrh riešenia
situácie. Urobila tak dňa 14.4.2023, kedy e-mailom poslala prostredníctvom svojho právneho zástupcu
list,vktoromnavrhla„riešenieužívaniaspoločnéhodvorapodľapriloženéhografickéhonávrhu“,aktomu
uviedla, že „Pokiaľ by sa sporové strany nedohodli na tomto riešení, rozhodne sa moja mandantka podať
na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom návrh na zrušenie kúpnej zmluvy Vašej mandantky a kúpu

podielu na parcele od pôvodných vlastníkov z dôvodu porušenia predkupného práva spoluvlastníčky na
kúpu spoločného dvora.“ Žalovaná tu už pociťovala nátlak zo strany žalobkyne, že ak nepristúpi na jej
podmienky, žalobkyňa uskutoční právne kroky k tomu, aby žalovaná prišla o svoj spoluvlastnícky podiel
na pozemku, ktorý predstavuje prístup do jej domu. A to vnímala ako ďalší útok zo strany žalobkyne.
Žalovanásaalesnažiladohodnúť.Naponukureagovalae-mailomz25.4.2023,vktoromvzásadnejčasti
súhlasila s navrhnutým riešením s tým, aby sa presne stanovila deliaca línia a to tak, aby mala žalovaná

zabezpečený plnohodnotný príjazd autom k svojmu domu, pričom priložila aj konkrétny nákres takejto
línie. Išlo jej aj o to, aby bol zabezpečený k domu prístup, napr. záchranných zložiek, pre prípad, že by
sa niečo stalo. Predsa len tam býva sama s malou dcérkou. Na to bola upozornená aj zo strany starostu.
Totiž k susedinej (žalobkyninej) stavbe sa záchranné zložky dostanú aj z druhej strany po spevnenej
betónovej ceste (kadiaľ má žalobkyňa pôvodný a hlavný prístup k svojmu rekreačnému domu), no k

stavbe žalovanej jednoducho musí byť zachovaný prístup záchranných zložiek cez spoločnú parcelu
9882.Natozareagovalprávnyzástupcažalobkynee-mailomz17.5.2023,vktoromkonštatoval„vážnosť
poškodenia susedských vzťahov“, ale oznámil, že „po dlhšej odmlke sa moja mandantka rozhodla
navrhnúť ďalšiu variantu mimosúdneho vysporiadania.“ Konkrétny návrh síce neuviedol, ale navrhol
stretnutie právnych zástupcov. To sa uskutočnilo v kancelárii právneho zástupcu žalovanej v priateľskej

atmosfére dňa 31.5.2023 (bez klientov), na ktorom právny zástupca žalobkyne navrhol, aby hraničná
línia išla pozdĺž murovanej steny domu žalobkyne vo vzdialenosti 3 m od terajšej hranice parcely. Po
následnej konzultácii poslala žalovaná žalobkyni dňa 15.6.2023 e-mail, v ktorom opäť vyjadrila v zásade
súhlas, avšak s tým, že hraničnú líniu požadovala, aby išla pozdĺž murovanej steny domu žalobkyne vo
vzdialenosti 3 m od murovanej steny domu žalobkyne (teda nie od hranice parcely, ako to požadovala

žalobkyňa), a to až po končiaci roh domu žalobkyne, kde by bola vzdialenosť hranice tiež 3 m, potom
by pokračovala nová hranica cca 2 metre od terajšej hranice, priamkou až na úroveň 1,7 m od terajšej
hranice v mieste, kde sa terajšia hranica parcely zalomuje pri vstupe do dvora. Takéto vymeranie by
pre žalovanú postačovalo na to, aby sa dostala autom k svojmu domu. Po tejto komunikácii sa vzťahy
opäť zhoršili. V lete 2023 (to už v dome žalovaná bývala) musela žalovaná znášať ďalší nátlak zo strany

žalobkyne. Žalobkyňa v lete odrazu vykopala pod vchodovými dverami žalovanej cca 60 cm zo základov
domu žalovanej. Žalovaná ostala prekvapená, a keď sa pýtala, o čo tu ide, tak jej žalobkyňa povedala,
že tam je jej trativod na dažďovú vodu. Ten je už ale umiestnený inde. Po tom, ako sa žalovaná bola
informovať na stavebnom úrade, či žalobkyňa vôbec môže takto zasahovať do jej stavby a odkrývať tak
základy, prišiel na miesto starosta obce, aby žalobkyňu usmernil, ako by sa mali správať susedia voči

sebe. Žalobkyňa sa potom pravidelne chodila sťažovať na stavebný úrad. A pokračovala v brojení proti
žalovanej, napr. opakovaným ukazovaním prostredníka do okien žalovanej, čo musela žalovaná vyriešiť
osadením zrkadlových fólií. Dokonca žalobkynin vnuk klopal žalovanej na obývačkové okno a vyplazoval
jazyk. Žalovaná bola z toho už frustrovaná a z týchto dôvodov bola nútená zvyšok leta stráviť na Myjave
u svojej matky. Keď sa po lete v septembri vrátila domov, zmizol žalovanej jej kocúr, domáce zvieratko,

ktoré si zaobstarala. Celý víkend ho nevedela nikde nájsť a niekoľko krát ho už oplakala. V piatok
podvečer, keď prišli s dcérkou domov, záhadne zmizol, v rovnakom momente, ako odišla žalobkyňa s
manželom. Tí sa vrátili v nedeľu večer a žalovaná cez okno započula, ako sa rozprávajú, kadiaľ kocúra
vypustia a po ich odchode sa kocúrik záhadne objavil... Žalovaná už bola zúfalá, začala sa obávať aj o
svoje dieťa, obávať sa stretnutia s týmito susedmi. Žalobkyňa dlhodobo a úmyselne robila rôzne kroky

k tomu, aby žalovanej znepríjemnila život v dome, s jediným cieľom - poškodiť žalovanej a vyštvať ju
odtiaľ. Išlo o zjavnú šikanu voči žalovanej. Tým žalovaná strácala aj chuť dohodnúť sa na čomkoľvek
so žalobkyňou. I keď časom si na nich a ich správanie už zvykla. Naučila sa to ignorovať a rozhodla sa
voči tomu brániť s vedomím, že sa nenechá susedmi z vlastného domu vyštvať. Komunikácia ohľadom
zmierlivého riešenia spoločnej parcely však napriek tomu po pár mesiacoch pokračovala. Dňa 5.1.2024

sa osobne zastavil právny zástupca žalobkyne u právneho zástupcu žalovanej s informáciou, že dal
vyhotoviť geometrický plán. Išlo o plán, ktorý je takmer rovnaký s plánom, ktorý predložila žalobkyňa k
žalobe. Bohužiaľ, tento geometrický plán nebol zosúladený s poslednými pripomienkami žalovanej, o
čom žalovaná informovala žalobkyňu e-mailom z 23.1.2024, najmä hraničnú líniu požadovala žalovanávo vzdialenosti 3 m od murovanej steny žalobkyne, teda nie od hranice parcely, ako je to zakreslené v
pláne a v ďalšom úseku už len 2 metre od terajšej hranice s pozemkom 9878, a to až do bodu, kde sa
terajšia hranica parcely zalomuje pri vstupe do dvora (na úroveň 1,7 m od terajšej hranice s pozemkom

9878). V pláne to tak ale nebolo, a to i napriek tomu, že tieto požiadavky spolu odkonzultovali právni
zástupcovia na osobnom stretnutí a žalovaná ich uviedla aj v e-maily z 15.6.2023. Žalovaná zároveň
navrhla, aby sa obe strany osobne stretli na mieste, a to aj s právnymi zástupcami a aj s geodetom,
ktorý plán vyhotovil a aby si priamo na mieste stanovili hraničnú líniu a odsúhlasili si ju. Stretnutie
sa uskutočnilo dňa 23.2.2024 o 16.00 hodine. Zúčastnili sa ho žalovaná, jej právny zástupca, právny

zástupca žalobkyne a manžel žalobkyne. Žalobkyňa neprišla. Na mieste samom si zúčastnené osoby
vyznačili v teréne hraničnú líniu samostatnými stĺpikmi, a – čo je podstatné – podarilo sa im presne
dohodnúť a zakreslili si túto líniu. Dôležité bolo, že hraničná línia už išla len vo vzdialenosti 2,6 metra
od hranice parcely s parcelou č. 9879, čo je cca 3 m od murovanej steny stavby žalobkyne a zároveň
línia pokračovala do bodu, kde sa terajšia hranica spoločnej parcely zalomuje pri vstupe do dvora (na
úroveň 1,7 m od terajšej hranice s pozemkom 9878). Toto bolo pre žalovanú podstatné, aby sa mohla

dostať automk svojmu domu. Stretnutie prebehlo konštruktívne, a – čo je podstatné – s takýmto riešením
vyslovila súhlas tak žalovaná, ako aj prítomní právny zástupca žalobkyne, a aj manžel žalobkyne.
Na potvrdenie tejto dohody si hraničnú líniu zakreslili prítomné osoby do odfotenej mapy vtedajšieho
geometrického plánu červenou fixkou, spolu s označením jednotlivých vzdialeností. Fotografiu tohto
nákresu žalovaná prikladá ako dôkaz. V čase uvedeného stretnutia v teréne mierne pršalo, preto je

nákres pokropený vodou. Následne právny zástupca žalobkyne zabezpečil geodeta, ktorý prišiel na
miesto zamerať terén dňa 16.3.2024. Žalovaná ani jej právny zástupca pri tom neboli. Dňa 20.3.2024
navštívil právny zástupca žalobkyne právneho zástupcu žalovanej v jeho kancelárii a odovzdal mu
nákres hraničnej línie od geodeta, z ktorého mal byť vyhotovený geometrický plán. Nákres bol ale už na
prvý pohľad pri vstupe do dvora iný, ako bolo dohodnuté v teréne. Na otázku, prečo je to tak, odpovedal

právny zástupca žalobkyne, že geodet musel zobrať do úvahy rozsah vstupu žalobkyne na jej časť
pozemku. Právny zástupca žalovanej mu namietal, že na mieste sa predsa stretli práve preto, aby si
nakreslili čiaru, kadiaľ pôjde hranica a geodet mal takýto stav iba zakresliť do GP, a už to nemal meniť.
Na to dostal odpoveď, že buď to žalovaná takto akceptuje, alebo sa potom nedohodnú. A spomenul súd.
Žalovaná samozrejme odmietla takéto riešenie, pretože by sa nevedela dostať autom k svojmu domu a

nevedeli by sa tam dostať ani príp. záchranárske zložky, ak by sa niečo stalo. K tomu je ešte potrebné
uviesť, že pri uvedenom bode pri vstupe do dvora zasahuje až cca 1,4 metra do obecného pozemku
(do prístupového priestoru k domu žalovanej) z opačnej strany ďalšia stavba – drevená šopa, ktorá tiež
patrí žalobkyni a ktorá má dokonca okolo tejto šopy nanosený rôzny materiál (neporiadok). Teda situácia
v teréne ohľadom vstupu do dvora nezodpovedá nákresu v katastrálnej mape, pretože šopa je v reáli

(oprotimape)posunutásmeromnaobecnýpozemok9874/1ažcca1,4m.Dobretovidieťnapr.namape,
ktorú žalovaná priložila k svojmu prvému listu – návrhu na vyporiadanie z 18.11.2022. Teda priestor,
ktorý by reálne zostal žalovanej ako prístup autom k svojmu domu, by sa tým tak zúžil, že v žiadnom
prípadebynepostačoval.Aletotožalobkyňadobrevedelaavedelaajto,žežalovanánepristúpinatakéto
riešenie. V nasledujúcich dňoch došlo k ďalšej konfrontácii aj za účasti starostu obce. Starosta vyzval

žalobkyňu, aby odpratala svoj nanosený materiál okolo jej vyššie uvedenej šopy, ktorý sa tak nachádza
na obecnom pozemku. Žalobkyňa sa mu vyhrážala súdom a oznamovala mu, že nič odpratávať nebudú.
Pritom neustále slovne útočila na žalovanú. Dňa 28.3.2024 právny zástupca žalovanej e-mailom oznámil
právnemu zástupcovi žalobkyne, že s ich zákresom hranice pozemku žalovaná nesúhlasí a požiadal ho,
aby sa riešenie vrátilo k tomu, čo bolo dohodnuté v teréne na stretnutí.

Žalobkyňa sa už ale k dohodnutému riešeniu nevrátila. Dala vyhotoviť geometrický plán so zameraním,
ktoré nebolo odsúhlasené (ktorý priložila k žalobe) a doručila žalovanej (aj jej právnemu zástupcovi) list
z 13.6.2024 - posledný pokus o zmier (tiež ho priložila k žalobe), v ktorom opätovne nútila žalovanú
na takéto riešenie pristúpiť s tým, že ak „nedôjde k dohode a prevodu časti parcely podľa priloženého
geometrického plánu, podáva na súd návrh na vyporiadanie tohto vzťahu s použitím § 603 ods. 3

Občianskeho zákonníka“. Ďalej uviedla, že „k podaniu na súd možno predísť iba za predpokladu, že
do 14 dní predloží na jej adresu... ... návrh kúpnej zmluvy....“ Žalovaná už na toto nijako nereagovala,
pretože sa k tomuto jasne už skôr vyjadrila, že s tým nesúhlasí. Žalovaná tento posledný list vnímala
už iba ako ďalší pokus o nátlak, s vyhrážkami súdom. Podľa názoru žalovanej je badateľná evidentná
snaha žalobkyne o vyvíjanie nátlaku na žalovanú, aby pristúpila k predloženej dohode (i keď bolo zjavné,

že žalovaná s ňou nesúhlasí), lebo inak bude na súde napadnuté vlastnícke právo žalovanej (jej podiel)
k spoločným pozemkom, titulom nároku žalobkyne z porušenia predkupného práva. Žalobkyňa týmto
argumentovala už v apríli 2023 (jej e-mail a list z 14.4.2023, kde predostrela svoj návrh s dovetkom, že
„Pokiaľ by sa sporové strany nedohodli na tomto riešení, rozhodne sa moja mandantka podať na OSNové Mesto nad Váhom návrh na zrušenie kúpnej zmluvy Vašej mandantky a kúpu podielu na parcele
od pôvodných vlastníkov z dôvodu porušenia predkupného práva spoluvlastníčky na kúpu spoločného
dvora.“ Takýto nátlak žalobkyňa opakovala – napr. v liste z 13.6.2024 - „ak nedôjde k dohode a prevodu

časti parcely podľa priloženého geometrického plánu, podávam na súd návrh na vyporiadanie tohto
vzťahu s použitím § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka“, a ďalej - „k podaniu na súd môžete predísť
iba za predpokladu, že do 14 dní predložíte na moju adresu... ... návrh kúpnej zmluvy..“ Pritom odkazy
na súd boli pravidelné aj v osobnej verbálnej komunikácii. Popri tom robila žalobkyňa šikanózny nátlak
na žalovanú aj v rovine medziľudských susedských vzťahov, ako popísala žalovaná vyššie v skutkovom

prehľade, kde ju s cieľom poškodiť, doslova šikanovala. Žalovaná celú túto dobu (celé 3 roky) pociťovala
takýto nátlak zo strany žalobkyne, že ak nepristúpi na jej podmienky, žalobkyňa uskutoční právne kroky k
tomu, aby žalovaná prišla o svoj spoluvlastnícky podiel na spoločnom pozemku, ktorý predstavuje pre ňu
jediný možný prístup do jej domu. Žalobkyňa nakoniec podala žalobu na súd až v čase uplynutia 3 ročnej
lehoty. Žalobkyňa nepodala žalobu skôr, v skutočnosti jej nešlo o podanie takejto žaloby. Podanie takejto
žaloby si žalobkyňa nechávala až do posledných chvíľ trojročnej lehoty len ako prostriedok pre vynútenie

si svojej predstavy vyporiadania spoločného pozemku. Jednoducho chcela len využiť hrozbu podania
tejto žaloby k tomu, aby dosiahla svoj spôsob rozdelenia spoločnej parcely. To sa jej ale nepodarilo,
preto nakoniec žalobu podala. Žalobkyňa pritom už pred samotným predajom domu žalovanej v roku
2021 dobre vedela, že dom aj s podielmi na spoločných pozemkoch sa predávajú, dobre vedela, že
dom kúpila žalovaná a vedela to hneď po predaji. Nijako neprotestovala a počas celej trojročnej lehoty

sa nijako nedomáhala svojho predkupného práva, nikdy sa nedomáhala neplatnosti prevodu. Nešlo
jej o dosiahnutie neplatnosti prevodu. Vyhovovala jej právna pozícia, ktorú z tohto dôvodu mala vo
vzťahu k žalovanej a zneužívala túto pozíciu až do posledných chvíľ trojročnej lehoty. Ak by tomu tak
nebolo, ak by jej naozaj išlo o uplatnenie jej nárokov z porušenia predkupného práva, nepochybne by
si tieto nároky už dávno uplatnila. Žalovaná považuje za rozporné s dobrými mravmi, aby oprávnený

spoluvlastník z predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka zneužívajúc svoje postavenie
vytváral celé tri roky sústavný nátlak na iného spoluvlastníka s hrozbou, že ten príde o svoj podiel
na spoločnom pozemku, a to za účelom vynútenia si výhodnejšieho vyporiadania spoluvlastníctva a
poškodenia tak spoluvlastníka. Rozporné s dobrými mravmi v prípade žalovanej je to o to viac, že nátlak
tu bol vyvíjaný na mladú slobodnú osamotenú tehotnú matku, dnes žijúcu v predmetnom dome sama so

svojou 2 ročnou dcérkou. O to viac, že nátlak bol robený nielen týmto zneužívaním nárokov z porušenia
predkupného práva, ale popri tom aj sústavným vyššie popísaným psychickým nátlakom vyvíjaným v
okolíobydliažalovanej.Podľanázoružalovanejideošikanóznyvýkonpráva,ktorýjevrozporesdobrými
mravmi a takéto konanie žalobkyne nemôže požívať súdnu ochranu. Ide o zneužitie práva žalobkyne
s cieľom poškodiť žalovanú v tom, aby ju prinútila uzavrieť dohodu o spôsobe rozdelenia spoločného

pozemku, s ktorou žalovaná nesúhlasí. Žalovaná poukazuje aj na odbornú literatúru, ktorá dokonca
pripúšťa, že už len samotné „uplatnení práva u soudu po delší době, kdy se oprávnený dozvěděl, že
předkupní právo bylo porušeno, by mohlo být také posouzeno i jako jednání, které není v souladu s
dobrými mravy, a pak by soudní ochrana takovému požadavku nebyla na místě." (Svoboda, Předkupní
právo, Praha, C.H.Beck, 2005, s. 117). Keď popri tom oprávnená osoba ešte aj zneužívala svoje právne

postavenie vyššie uvedeným spôsobom a vytvárala psychický nátlak vyššie uvedeným spôsobom,
potom sa domnievame, že rozpor s dobrými mravmi je tu evidentný. V tejto súvislosti poukázala na ust.
§ 3 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. Preto sa žalovaná domnieva, že všetky úkony a kroky
žalobkyne v rámci výkonu jej práv z porušenia predkupného práva, sú z dôvodu rozporu s dobrými
mravmi neplatné, resp. nemal by im súd poskytnúť ochranu. Žalobkyňa nakoniec podala žalobu na súd

až v čase uplynutia 3 ročnej lehoty. Žalobkyňa podala žalobu podľa názoru žalovanej až po uplynutí
3 ročnej premlčacej lehoty. Podľa súdnej judikatúry (rozsudek Krajského soudu v Plzni z 8.3.2002, 11
Co 132/2001-66): „Promlčecí lhůta podle ustálené judikatury (viz. např. R 50/85) počíná běžet dnem,
kdy došlo k uskutečnění právního úkonu, jímž nebylo předkupní právo respektováno, i kdyby k tomu
právnímu úkonu bylo třeba ještě úředního rozhodnutí. Marné uplynutí této lhůty má pak za následek,

že se nelze dovolat relativní neplatnosti právního úkonu, byla-li vznesena námitka promlčení, jak se
tomu stalo v posuzovaném případě.“ Uvedený právny záver bol potvrdený aj Nejvyšším soudem ČR -
rozsudek NS ČR 32 Odo 568/2002 z 15.04.2003: „V daném případě tudíž nárok uplatnit předkupní právo
dospěl dne 1.5.1997, kdy byla uzavřena kupní smlouva, jíž bylo předkupní právo porušeno. Toto právo
bylo porušeno již v okamžiku, kdy došlo ke vzniku právního úkonu (kupní smlouvy), neboť tehdy vznikl

právní důvod (titulus), který je základem porušení předkupního práva. Okamžik, kdy došlo k porušení
práva, nelze posouvat až do dne zápisu (vkladu) vlastnického práva do katastru nemovitostí, poněvadž
se jedná již o modus, kterým se úředně završuje soukromoprávní úkon a jenž má právní význam pro
převod vlastnického práva (nikoli pro právní úkon jako takový). Z toho vyplývá, že ani v posuzovanémpřípadě není důvod se odchýlit od konstantní judikatury o počátku běhu promlčecí lhůty (srov. zejména
R 50/85). Tím je vyřešena předmětná sporná otázka zásadního právního významu.“. Uvedený právny
záver obstál aj v ústavnej rovine (usnesení ÚS ČR z 29. 4. 2004, sp. zn. IV. ÚS 361/03, ktorým Ústavní

soudČRústavnúsťažnosťprotitomutorozhodnutiuodmietol).Zároveňideoustálenýnázorvuvedenom
judikáte označovaný ako konštantný: „není důvod se odchýlit od konstantní judikatury o počátku běhu
promlčecí lhůty.“ Žalovaná nadobudla podiely na predmetných spoločných pozemkoch na základe
kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.9.2021. Premlčacia doba (ktorá začína v zmysle vyššie uvedenej
judikatúry plynúť už dňom uzatvorenia zmluvy) preto uplynula 3 roky od tohto dátumu, t.j. 29.9.2024.

Žaloba bola súdu doručená dňa 14.10.2024, teda po uplynutí premlčacej doby. Žalovaná preto vznáša
námietku premlčania všetkých nárokov, ktoré si žalobkyňa uplatňuje v tomto konaní, najmä nárokov z
porušenia jej predkupného práva. Najbežnejším prejavom vôle – dovolania sa relatívnej neplatnosti,
je list oprávnenej osoby s dovolaním sa neplatnosti adresovaný všetkým účastníkom zmluvy. Nie je
vylúčené, aby sa tak stalo aj doručením žaloby, avšak tá musí byť doručená všetkým účastníkom zmluvy.
V danom prípade žalobkyňa nikdy nedoručila účastníkom zmluvy žiaden „prejav vôle“ (list), v ktorom by

savyslovenedomáhalaneplatnostizmluvy.Vžalobepritomoznačilažalobkyňanastranežalovanýchlen
žalovanú. Teda neoznačila všetkých účastníkov zmluvy, a preto žaloba ani nebola doručovaná všetkým
účastníkom zmluvy. Preto možno konštatovať, že k účinnému dovolaniu sa neplatnosti predmetnej
kúpnej zmluvy nikdy nedošlo. A vzhľadom na uplynutie 3 ročnej premlčacej lehoty už ani nedôjde. Pre
doplnenie uviedla, že podľa súdnej judikatúry „Podání žaloby o určení nemá žádný vliv na počátek a běh

promlčení.“ (R 26/1975). Žalobkyňa sa ďalej domáha, aby súd popri určovacom výroku žalovanú tiež
„zaviazal na plnenie s tým, že žalovaná je povinná vydať žalobkyni poskytnuté plnenie, čo predstavuje
konkrétne podiely na parcelách č. 9882 a 9880, t.j. 19/24 a 14/24. Súčasne navrhuje zaviazať žalobkyňu
k finančnej náhrade kúpnej ceny za vydané nehnuteľnosti“. Žalovaná sa domnieva, že žalobkyňa nemá
žiaden právny dôvod žiadať od nej vydanie jej „konkrétnych podielov v parcelách č. 9882 a 9880“.

Tiež sa zdá žalovanej nelogické, aby žalobkyňa žiadala súd, aby súd zaviazal samotnú žalobkyňu „k
finančnej náhrade kúpnej ceny za vydané nehnuteľnosti“. Žalobkyňa napokon v závere žaloby tvrdí, že
„je ochotná na pojednávaní súhlasiť i s dohodou, podľa ktorej súd schvaľuje dohodu účastníkov sporu o
rozdelení a odpredaji časti spoločného dvora...“, pričom z ďalšieho textu vyplýva, že ide o návrh dohody
žalobkyne, ktorú žalobkyňa nátlakom presadzovala u žalovanej pred podaním žaloby, ale ktorý žalovaná

už výslovne odmietla, pretože nezodpovedala spôsobu rozdelenia dohodnutého na stretnutí v teréne zo
dňa23.2.2024,akojeopísanévyššie.Žalovanápretoopätovneuvádza,žestakoutodohodounesúhlasí.
Z uvedených dôvodov žiada žalovaná, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

5. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej vyjadrila písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

Uviedla, že z pôvodného návrhu na vysporiadanie spoluvlastníctva z 18.11.2022 vyhotoveného právnym
zástupcom žalovanej je jednoznačné, že by takýmto riešením bol odrezaný jediný prístup do domu
a dvora žalobkyne, čo bolo pre žalobkyňu neprijateľné. Preto nasledovalo viacero rokovaní v kancelárii
právneho zástupcu žalovanej, kde bol prejavený zo strany žalobcu eminentný záujem na dohode
o vysporiadanie spoločného dvora. Keďže právny zástupca pri okovaniach nevedel nikdy zaujať

stanovisko k návrhu, bolo nutné rokovanie na mieste samom. Strany sporu sa v zásade dohodli
na základe využitia spoločného dvora. Rozdiely boli iba v malej časti šírky vjazdu pre žalobcu,
a to len v časti vjazdu z hlavnej cesty č. parcely 9874/1. Preto boli zo strany žalobcu predkladané
ďalšie návrhy vo forme geometrických plánov. Celý problém nastal vznikom čiernej stavby, prístavby
a nadstavby žalovanej. Pri stretnutí zástupcov strán sporu a starostu obce bolo skonštatované, že

žalovaná vykonáva stavebné práce bez príslušného stavebného povolenia a podviedla starostu obce
tým, že požiadala o súhlas s výmenou strechy a bez povolenia urobila zásadnú prestavbu. Zasiahla
do parcely spoločného dvora vybudovaním septiku a prípojok cez cudzie pozemky bez súhlasu obce.
Stavebnú dokumentáciu, povolenia dotknutých inštitúcií, stavebné a kolaudačné rozhodnutie nemá
doteraz a dom užíva bez povolenia na užívanie stavby. Žalovaná má do domu a dvora postaveného

na parcele č. 9881 neobmedzený prístup z verejnej cesty parcely č. 9874/1 a č. 98742/2. Všetky
zložky záhranného systému, požiarnici a smetiari majú prístup pri akomkoľvek rozdelení dvora až po
dvere žalovanej. Prístavbu a nadstavbu domu žalovaná napriek vykonanému Štátnemu stavebnému
dohľadu, ktorý zastavil všetky práce, vykonáva naďalej. Po mnohých stretnutiach právnych zástupcov,
ktoré všetky boli bezvýsledné, bol nevyhnutný krok na podanie žaloby. Nekonečné pokusy o dohodu zo

strany žalobcu skončili tým, že žalovaná neprevzala posledný pokus o zmier, nereagovala naň žiadnym
spôsobom a zákerne sa spoliehala na premlčaciu lehotu, ktorú nakoniec uplatnila vo svojom vyjadrení
k žalobe. Zmena vlastníka sporných parciel bola zapísaná katastrálnym úradom dňa 02.11.2021. Kedy
bola uzavretá kúpna zmluva, nie je vôbec dôležité. Žalobkyňa sa prvý krát o prevode dozvedelaz listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. I. z 20.11.2022. Žalovaná bola oficiálnym pokusom o zmier vyzvaná
k rešpektovaniu spoluvlastníckych práv. Ak toto niekto považuje za vyhrážanie, tak zrejme nie je schopný
poznať nepomer medzi vyhrážkami žalovanej, ktorá od samého príchodu na územie sa žalobkyni

vyhrážala, že ona dokáže súdnou cestou zrušiť spoluvlastníctvo k spoločnému dvoru a neumožní
vstup žalobkyni, keďže má na to dosť finančných prostriedkov. K textom o šikanóznom nátlaku na
mladú slobodnú osamelú tehotnú matku v rozpore s dobrými mravmi, strach o malé dieťa, ktoré sa
pohybuje po neskolaudovanej stavbe, neustálom slovnom útočení (žalobkyňa od septembra 2022 so
žalovanou nekomunikuje), o zabehnutí mačky a podobným textom sa žalobkyňa nebude vyjadrovať

a zaťažovať súd. Tento spor nie je o riešení medziľudských vzťahov, ale o právnom nároku žalobkyne.
Uvádzané rozsiahle citácie z judikatúry iného štátu nie sú pre rozhodovanie súdov vôbec záväzné,
pretože Slovenská republika má na judikatúru SR Najvyšší súd SR a iba jeho judikatúra je pre súdy
SR záväzná. Z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. I. jednoznačne vyplýva, že zmena vlastníctva na žalovanú
nastala povolením vkladu dňa 02.11.2021, čo znamená, že žalobkyňa čakala s podaním žaloby do
poslednej chvíle v snahe dohodnúť sa, pretože v podstate 95,00 % sporu bolo doriešeného. Preto podala

návrh na súd dňa 12.10.2024 v 3 – ročnej lehote a teda nemôže ísť o premlčanie nároku. Navrhované
riešenie žalobkyňou umožňuje spoločné užívanie dvora bez plotov, ohrád a akýchkoľvek problémov
a príjazd a prechod z hlavnej cesty pre všetkých spoluvlastníkov, inštitúcie, zdravotný záchranný systém,
požiarnikov, smetiarov atď.

6. Žalovaná na vyjadrenie žalobkyne reagovala písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
K tvrdeniam žalobkyne o tom, že sa v zásade dohodli, žalovaná uviedla, že v jednom momente už
naozaj došlo k deklarovanej zhode ohľadom presného smerovania hraničnej línie spoločného dvora,
a to (ako už uviedla vo vyjadrení k žalobe) na plánovanom stretnutí 23.2.2024 o 16.00 hodine priamo
v teréne na mieste samom, kde sa ale nezúčastnila samotná žalobkyňa (nevedno prečo). Zúčastnili

sa žalovaná, obaja právni zástupcovia a manžel žalobkyne, pričom všetky zúčastnené osoby vyslovili
zhodu. Bohužiaľ, práve zo strany žalobkyne došlo následne k zmene stanoviska, keď následne dňa
20.3.2024 predložila žalovanej nákres hraničnej línie od geodeta, ktorý bol ale už na prvý pohľad pri
vstupe do dvora iný, ako bolo dohodnuté v teréne. Teda samotná žalobkyňa zmenila (a tým odmietla)
už dohodnuté riešenie. Pokým žalobkyňa teraz tvrdí, že prejavovala „eminentný záujem na dohode o

vyporiadanie spoločného dvora“, žalovaná uvádza, že žalobkyňa od začiatku presadzovala len vlastnú
predstavu vyporiadania s tým, že opakovane pritom odkazovala na jej právo súdne sa domáhať nárokov
z porušenia zákonného predkupného práva spoluvlastníka (že sa domôže neplatnosti kúpy podielu
žalovanej k spoločným pozemkom). Túto hrozbu podania žaloby využívala žalobkyňa celé roky, ako
prostriedok na dosiahnutie svojho cieľa. Žalobu ale celé tri roky nepodávala (podala ju až keď nastalo jej

premlčanie), z čoho vyplýva, že v skutočnosti nemala záujem uplatňovať nároky z predkupného práva,
lebo inak by si ich už dávno uplatnila (napr. dovolala by sa neplatnosti prevodu podielu žalovanej).
Žalobkyňa totiž potrebovala túto svoju právnu pozíciu využívať pri presadzovaní svojej predstavy
vyporiadania. Uplynutím 3 ročnej lehoty ale o túto pozíciu prišla. Vedela, že po uplynutí 3 rokov už
nebude mať svoj dovtedajší prostriedok na presadzovanie svojho riešenia. Preto podala túto žalobu

až (takpovediac) na poslednú chvíľu, aby tak aspoň výrazne obmedzila prístup žalovanej k svojmu
domu a aby tak aspoň znepríjemnila život žalovanej v jej dome (keď už nedosiahla svoju predstavu
vyporiadania). Žalobu ale podala až po uplynutí 3 ročnej premlčacej lehoty, ktoré premlčanie potom
pochopiteľne žalovaná v tomto konaní namietla. V tejto súvislosti pôsobí až zarážajúco poznámka
žalobkyne, že žalovaná sa „zákerne spoliehala na premlčaciu lehotu, ktorú nakoniec uplatnila vo svojom

vyjadrení k žalobe“. Ako sa mohla žalovaná (povinná z nárokov z predkupného práva) spoliehať
na premlčaciu lehotu. Veď predsa bolo len v rukách žalobkyne, kedy a či podá (ako oprávnená z
predkupného práva) žalobu. Bolo len na nej, či si ustráži lehotu premlčania a či pôjde do žaloby aj
s rizikom, že protistrana premlčanie namietne. Žalovaná do toho nemohla a ani nemala ako zasahovať.
Aj na tomto mieste je viditeľná snaha žalobkyne využívať túto žalobu ako len hrozbu, keď vyčkávala s

jej podaním až do hraničného obdobia uplynutia 3 rokov. Ak by žalobkyni skutočne išlo o uplatňovanie
jej nárokov z porušenia predkupného práva, určite by žalobu dávno podala. V súvislosti s námietkou
premlčania žalobkyňa tiež vo svojom vyjadrení tvrdí, že „nie je vôbec dôležité, kedy bola uzavretá kúpna
zmluva“, a že o prevode sa dozvedela až z listu vlastníctva dňa 20.11.2022. Žalobkyňa tiež uviedla, že
„zmena vlastníctva na žalovanú nastala povolením vkladu dňa 2.11.2021“, a že „podala návrh na súd

dňa 12.10.2024 v trojročnej lehote, a teda nemôže v žiadnom prípade ísť o premlčanie nároku“. Podľa
názoru žalobkyne „judikatúry iného štátu nie sú pre rozhodovania súdov záväzné, pretože Slovenská
republika má na judikatúru SR Najvyšší súd SR a iba jeho judikatúra je pre súdy SR záväzná.“ Ako už
vo vyjadrení k žalobe odkázala žalovaná na ustálenú judikatúru (NS ČR v rozsudku 32 Odo 568/2002tento záver výslovne označil za „konstantní judikaturu“), „Promlčecí lhůta podle ustálené judikatury (viz.
např. R 50/85) počíná běžet dnem, kdy došlo k uskutečnění právního úkonu, jímž nebylo předkupní
právo respektováno (rozsudek KS v Plzni 11 Co 132/2001-66), pričom „Okamžik, kdy došlo k porušení

práva, nelze posouvat až do dne zápisu (vkladu) vlastnického práva do katastru nemovitostí, poněvadž
se jedná již o modus, kterým se úředně završuje soukromoprávní úkon a jenž má právní význam pro
převod vlastnického práva (nikoli pro právní úkon jako takový).“ (NS ČR v rozsudku 32 Odo 568/2002).
Ako tiež uvádza NS ČR v rozsudku 32 Odo 568/2002: „není důvod se odchýlit od konstantní judikatury
o počátku běhu promlčecí lhůty“, tak nie je dôvod, aby neboli tieto závery aplikovateľné aj v prostredí

slovenského práva. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o zákonnom predkupnom práve a o relatívnej
neplatnosti pri jeho porušení (najmä § 140 a § 40a) boli predsa v čase rozhodovania uvedených súdov v
českom Občianskom zákonníku v rovnakom znení, ako sú dnes v slovenskom Občianskom zákonníku.
Judikatúra českých súdov nie je samozrejme záväzná, rovnako tak nie je záväzná ani slovenská
judikatúra, ale tu nejde o záväznosť názorov odborných autorít. Tu ide o to, že neexistuje dôvod, prečo
by sa (i naše) súdy mali odchýliť od ustáleného názoru takýchto odborných autorít ako sú Najvyšší súd

ČR a Ústavný súd ČR, ak ide o riešenie otázky plynúcej z totožného znenia zákonných ustanovení. Nie
je pritom dôležité, kedy sa žalobkyňa o kúpe podielu dozvedela, pretože začiatok plynutia premlčacej
lehoty je tu stanovený objektívne (§ 101 OZ), a nejde tu o osobitný spôsob premlčania (ako je pri náhrade
škody či bezdôvodnom obohatení - § 106 a § 107 OZ, kde sa počíta aj s behom subjektívnej lehoty).
Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že žalovaná má do domu „neobmedzený prístup z verejnej cesty parcely č.

9874/1 a č. 9874/2“, aj tu žalovaná oponuje. Obecnú parcelu č. 9874/1 pri vstupe do spoločného dvora
zasahuje až cca 1,4 metra iná stavba žalobkyne – drevená šopa a žalobkyňa má dokonca okolo tejto
šopy nanosený na obecnej parcele rôzny materiál (neporiadok). Teda situácia v teréne ohľadom vstupu
do dvora nezodpovedá nákresu v katastrálnej mape, pretože šopa je v reáli (oproti mape) posunutá
smerom na obecný pozemok p.č. 9874/1 až cca 1,4 m, čo možno vidieť na mape, ktorú žalovaná

priložila k vyjadreniu k žalobe. Teda tento priestor by v rámci riešenia navrhnutého žalobkyňou reálne
nepostačoval na prístup autom, o záchranných zložkách či smetiaroch už ani nehovoriac.
V tomto konaní si žalobkyňa neuplatňuje zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Aký význam má
potom pre toto konanie konštatovaniu žalobkyne v závere svojho vyjadrenia o „navrhovanom riešení
žalobkyňou“, ktoré údajne „umožňuje spoločné užívanie dvora“ za tam uvedených podmienok.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, vyjadreniami
sporových strán, listinných dôkazov a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

8. Zo zmluvy o prevode vlastníctva uzatvorenej dňa 29.09.2021 medzi J. K., nar. XX.XX.XXXX,
r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom J. Q. XXX XX, F. XXX/XX, ako predávajúcim a žalovanou ako

kupujúcou vyplýva, že predávajúci J. K. previedol na žalovanú o.i. spoluvlastnícky podiel o veľkosti
19/24 k nehnuteľnosti - pozemku registra C KN parcelné číslo 9882 – zastavanej ploche a nádvoria
(spoločnému dvoru) o výmere 147 m2 nachádzajúcemu sa v intraviláne obce, v okrese Myjava, v obci
Hrašné, v katastrálnom území I., evidovanému na liste vlastníctva č. XXX a spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 14/24 k nehnuteľnosti – pozemku registra C KN parcelné číslo 9880 – zastavanej ploche

a nádvorí (dvoru) o výmere 61 m2 nachádzajúcemu sa v intraviláne obce, v okrese D., v obci I.,
v katastrálnom území I., evidovanému na liste vlastníctva č. XXX.

9. Z rozhodnutia Okresného úradu Myjava, katastrálneho odboru zo dňa 02.11.2021 vyplýva, že Okresný
úrad, katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k vyššie uvedeným

nehnuteľnostiam pod č. vkladu V 1826/2021 v prospech žalovanej s tým, že účinky vkladu nastávajú
dňom 02.11.2021.

10. Z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie I. vyplýva, že žalovaná je podielovou
spoluvlastníčkou pozemku parcelné číslo 9882 o výmere 147 m2 – zastavanej plochy a nádvoria

(spoločnému dvoru) o veľkosti 19/24 k celku a žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou k predmetnému
pozemku o veľkosti 5/24 k celku.

11. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie I. vyplýva, že žalovaná je podielovou
spoluvlastníčkou pozemku parcelené číslo 9880 o výmere 61 m2 – zastavanej plochy a nádvoria (dvoru)

o veľkosti 14/24 k celku a žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou k predmetnému pozemku o veľkosti
10/24 k celku.12. Podľa ust. § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak sa
spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe
(§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel

pomerne podľa veľkosti podielov.

13. Podľa ust. § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140,
§ 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti nedovolá. To platí aj v prípade, ak právny úkon nebol

urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40).

14.Podľaust.§101OZ,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,jepremlčaciadobatrojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Podľa ust. § 603 ods. 3 OZ, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od

nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

16. Podľa § 60 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP”), stranami sú žalobca
a žalovaný.

17. Podľa § 75 ods. 1 CSP, na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.

18. Podľa § 78 ods. 1 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

19. Podľa § 78 ods. 2 CSP, súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov
podľa odseku 1.

20. Predmetom žaloby je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.09.2021 v zmysle ust.
§ 140 Občianskeho zákonníka a uplatnenie výkonu predkupného práva žalobkyňou voči žalovanej v

zmysle ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v oboch prípadoch uplatnených nárokov z dôvodu
porušeného predkupného práva žalobkyne.

21. V prvom rade je potrebné uviesť, že spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140
OZ), má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva na

výber, či: a) sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo
spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a OZ); jeho žaloba musí v takomto prípade smerovať voči všetkým
účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo,
lebo tí sú pasívne legitimovaní, b) sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu
právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky

podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového
spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa
na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce
rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa, c) sa uspokojí s tým,
že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach

ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne, ktoré z týchto riešení zvolí
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. septembra 2019, sp.zn. 3Cdo/122/2009).
V odôvodnení súd ďalek konštatuje, že jednotlivé nároky oprávneneného spoluvlastníka sa vzájomne
vylučujú a oprávnený spoluvlastník sa nemôže zároveň domáhať všetkých alebo dvoch z týchto nárokov.

22. Za predpokladu, že by sa v danom prípade žalobkyňa úspešne dovolala relatívnej neplatnosti zmluvy
o prevode nehnuteľnosti, zmluva by bola od počiatku (ex tunc) neplatná, čo by malo za následok
obnovenie pôvodného stavu, a teda predávajúci by bol vlastníkom svojho spoluvlastníckeho podielu.
Dôsledkom by teda bolo obnovenie pôvodného stavu. No v prípade výkonu predkupného práva sa
oprávnený spoluvlastník (žalobkyňa) domáha spoluvlastníckeho podielu voči nadobúdateľovi (žalovanej

ako kupujúcej), čo by v prípade úspešne uplatnenej relatívnej neplatnosti nebolo právne možné. Právne
dôsledky v oboch prípadoch žalobckyňou uplatnených nárokov sú iné, a preto sa vzájomne vylučujú.23. Ďalej je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu,
nastávajú účinky okamihom, keď tento prejav vôle dôjde všetkým účastníkom relatívne neplatného
právneho úkonu, a to ako prevodcovi (povinnému z predkupného práva), tak aj nadobúdateľovi

spoluvlastníkeho podielu. Toto právo tiež podlieha premlčaniu. Premlčacia doba je trojročná.

24. ,,Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho
vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola
protinemupodanážaloba(vtakomprípadesastávažalovaným).Čivšakbudežalobcavsporeúspešný,

závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie

je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní
ide.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

25. „Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca
žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu
zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné
zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného

neoznačil.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011).

26. Žalobkyňa sa v danom prípade domáhala relatívnej neplatnosti právneho úkonu iba voči žalovanej
ako kupujúcej (nadobúdateľke) a nie aj voči prevodcovi J. K.. V prípade dovolávania sa relatívnej
neplatnosti sa jedná o nerozlučné, nútené procesné spoločenstvo, keď hmotnoprávna vecná legitimácia

svedčí v spore obom účastníkom právneho úkonu (zmluvným stranám), tak predávajúcemu ako aj
kupujúcemu.

27. V priebehu konania žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu tiež vzniesla námietku
premlčania oboch uplatnených nárokov žalobkyne.

28. Premlčacia lehota v oboch žalobkyńou uplatnených nárokov je trojročná.

29. Pri dovolaní sa relatívnej neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať, ako
už bolo vyššie uvedené, všetkým účastníkom právneho úkonu. Možno tak urobiť i žalobou podanou

na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právo (nároku) v konaní pred súdom. Aby
takýto hmotnoprávny úkon nadobudol účinnosť, vyžaduje sa jeho doručenie určenému adresátovi, teda
tiež doručenie žaloby adresátovi takého právneho úkonu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.
februára 2024, sp.zn. 9Cdo/22/2024).

30. Kým pri nároku na nahradenie prejavu vôle (výkone predkupného práva) sa začatie plynutia
premlčania viaže na okamih právoplatného nadobudnutia vlastníckeho práva (povolením vkladu do
katastra nehnuteľností), v prípade nároku na dovolanie sa relatívnej neplatnosti tej ktorej zmluvy je
rozhodným výlučne okamih jej uzavretia, teda premlčacia doba začína plynúť objektívne bez ohľadu
na to, či sa o tom podielový spoluvlastník mal možnosť dozvedieť, keďže sa napáda plantosť zmluvy,

ktorá s nadobudnutím vlastníckeho práva, t.j. zápisom do katastra nehnuteľností, nesúvisí (rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01.2008, sp.zn. 4Cdo/37/2007, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
31.05.2022, sp.zn. 7Cdo/269/2019).

31. V predmetnom prípade bola kúpna zmluva medzi žalovanou ako kupujúcou a J. K. ako predávajúcim

uzatvorená dňa 29.09.2021, pričom vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 02.11.2021.

32. Poukazom na vyššie uvedené sa žalobkyňa mohla domáhať relatívnej neplatnosti v 3 – ročnej
objektívnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť dňom uzatvorenia zmluvy, t.j. odo dna 29.09.2021 auplynula dňa 29.09.2024. Žaloba bola žalovanej ako jednému z účastníkov právneho úkonu doručená
dňom 04.02.2025, t.j. po uplynutí 3 – ročnej premlčacej doby. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti voči
druhému účastníkovi právneho úkonu – J. K. preukázané nebolo a naviac to žalobkyňou v konaní nebolo

ani rozporované.

33. Pokiaľ ide o uplatnenie výkonu predkupného práva, toto právo mohla žalobkyňa uplatniť voči
žalovanej ako nadobúdateľovi v 3 – ročnej objektívnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť účinnosťou
povolenia vkladu kúpnej zmluvy, t.j. odo dňa 02.11.2021 a uplynula dňom 02.11.2024. V predmetnom

prípade, keďže bola žaloba doručená žalovanej dňom 04.02.2025, uplynula žalobkyni 3 – ročná
premlčacia doba na uplatnenie si výkonu predkupného práva voči žalovanej už dňom 02.11.2024.

34. Z dôvodu vzájomného vylúčenia žalobcom uplatnených nárokov dovolať sa sa relatívnej neplatnosti
a uplatniť výkon predkupného práva, z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane
žalovanej v prípade relatívnej neplatnosti, kedy je potrebné sa dovolávať relatívnej neplatnosti voči

všetkým účastníkom právneho úkonu a z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty u oboch uplatnených
nárokov, súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnej
žalovanej priznal proti žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %, pričom nevzhliadol dôvody
osobitného zreteľa pre napriznanie náhrady trov konania.

37. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).