Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 22, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/185/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125201648
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5125201648.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a
členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľky (manželky):
A. A., B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXX, XXX XX D., zastúpenej právnym zástupcom
Mgr. Tomášom Michnicom, advokátom, so sídlom Na Priekope 174/13, 010 01 Žilina, proti manželovi:
E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. XXX, XXX XX D., zastúpeného právnym zástupcom Mgr.

Mariánom Majákom, advokátom, so sídlom Matičné námestie 1124, 022 01 Čadca, v konaní o určení
vyživovacej povinnosti voči manželke, o odvolaní navrhovateľky (manželky) proti uzneseniu Okresného
súdu Žilina č.k. 5Pc/6/2025-99 zo dňa 21. júla 2025 vo výroku II., takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku II. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) výrokom I. konanie zastavil; výrokom II. priznal
manželovi nárok na náhradu trov konania proti manželke v rozsahu 100 %, a to vo výške 205,44 Eur,
ktorú náhradu je manželka povinná zaplatiť manželovi na účet jeho právneho zástupcu F. F. F., a to
v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na návrh navrhovateľky na určenie

vyživovacej povinnosti manžela voči nej ako manželke a na jeho späťvzatie v celom rozsahu, ktoré bolo
doručené súdu 12.06.2025, na súhlas manžela so späťvzatím návrhu spolu s návrhom na náhradu trov
konania zo dňa 16.06.2025 a za aplikácie § 2 ods. 1, § 29 ods. 1, 3, § 52, § 55, § 57, § 58 CMP rozhodol
tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho uznesenia.
3. Proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie podala odvolanie navrhovateľka v podaní doručenom
súdu 04.08.2025 (č.l. 103 spisu), v ktorom uviedla, že pri podanom návrhu vychádzala zo zákona

platného v čase podania návrhu. Počas súdneho konania súd prvej inštancie nevyzval navrhovateľku
na späťvzatie, rovnako ju nevyzýval ani na doplnenie podania, prípadne úpravu žalobného návrhu.
Až v priebehu súdneho konania vyplynuli skutočnosti, ktoré odôvodnili späťvzatie návrhu zo strany
navrhovateľky. Podľa navrhovateľky, je nespravodlivé, aby hradila odporcovi náhradu trov konania.
Navrhovateľka podala návrh v čase, kedy bolo zrejmé, že odporca jej dobrovoľne neprispieval žiadnymi
finančnými prostriedkami na vyrovnanie sa jej životnej úrovne so životnou úrovňou odporcu. Procesné

zavinenie preto nemôže byť na strane navrhovateľky, nakoľko vo veci prebehli dve pojednávania
a písomné podania zo strany navrhovateľky a odporcu. Poukázala na ust. § 257 CSP a navrhla, aby
odvolací súd zrušil výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie a sám rozhodol vo veci tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
4. Manžel vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky zo dňa 12.08.2025 (č.l. 110 spisu) uviedol, že
navrhovateľka ani len v minimálnej miere v žiadnom z jej podaní neodôvodnila, prečo berie svoj návrh

v celom rozsahu späť, preto nie je možné, aby následne vytýkala súdu prvej inštancie nesprávne zistený
skutkový stav. Reálnym dôvodom na späťvzatie návrhu bol práve manželov návrh na vykonanie dôkazuzo dňa 30.04.2025 – preukázanie majetkových pomerov na bankových účtoch navrhovateľky, okrem
toho aj sám súd na pojednávaní vykonanom dňa 30.04.2025 uložil navrhovateľke povinnosť predložiť
doklady o jej výdavkoch a odročil pojednávanie na nový termín 16.06.2025. Existenciu úspor, ktorú

navrhovateľka nechcela priznať a vykonaním návrhu na dôkaz by sa preukázal dostatok finančných
prostriedkov, ktoré automaticky a bez ďalšieho skúmania pomerov vylučujú disproporciu životnej úrovne.
Aj ďalšie tvrdenie navrhovateľky v odvolaní ohľadne opodstatnenosti podania návrhu je v priamom
rozpore s tvrdením, ktoré uviedla v návrhu na úpravu vyživovacej povinnosti voči manželke, v ktorom
uvádzala, že manžel jej od novembra roku 2024 dobrovoľne prispieva sumou 200,- Eur mesačne.

V odvolaní uviedla, že odporca jej dobrovoľne neprispieval žiadnymi finančnými prostriedkami na
vyrovnanie sa jej životnej úrovne so životnou úrovňou odporcu. Navrhol, aby po zohľadnení počínaní
navrhovateľky a všetkých okolností prípadu je spravodlivé mu priznať náhradu trov konania tak, ako
rozhodol súd prvej inštancie a aby odvolací súd výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie potvrdil a priznal
mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
5. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal vec v rozsahu
vyplývajúcom z § 65, § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1
CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie vzhľadom na rozsah
a dôvody odvolania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. je

vecne správne, a preto ho odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti
o nároku na náhradu trov konania (výrok II.), ktorým súd prvej inštancie priznal manželovi nárok na
náhradu trov konania proti manželke v rozsahu 100 %, a to vo výške 205,44 Eur na účet jeho právneho

zástupcu.
8. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu je treba uviesť, že konanie vo veci výživného medzi manželmi je
návrhovým konaním, tzn., že môže začať len na návrh. Ak súd vyhodnotí, že je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé (§ 55 CMP), môže priznať nárok na náhradu trov konania v akomkoľvek konaní
podľa Civilného mimosporového poriadku, t.j. aj v konaní vo veciach výživného medzi manželmi. Pre

aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. Okolnosti prípadu pre aplikáciu
§ 55 CMP vyhodnocuje súd, avšak účastník konania je povinný uplatniť si návrhom náhradu trov konania
podľa § 57 CMP. V rámci udelenia súhlasu k späťvzatiu návrhu zo strany navrhovateľky/manželky si
manžel uplatnil nárok na náhradu trov konania v zmysle § 57 CMP.

9. Odvolací súd v zmysle vyššie prezentovaných záverov preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie
s poukazom na odvolacie námietky navrhovateľky a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne
aplikoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania § 55, § 57 CMP. Aplikácia ust. § 55 CMP prichádza do
úvahy za predpokladu, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Pri hodnotení tohto kritéria
možno prihliadať napr. k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov, tiež

na okolnosti, ktoré predchádzali konaniu, na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, celkový
postoj účastníkov v priebehu konania a podobne. Môže vyhodnocovať, ktorý z účastníkov spôsobil,
že konanie muselo prebehnúť. Je preto potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie
dôvodu pre priznanie náhrady trov konania, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, boli
preukázané, a to vo všetkých aspektoch, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné.

10. Odvolací súd vyhodnotil uplatnenú odvolaciu argumentáciu navrhovateľky ako nedôvodnú.
Navrhovateľka v podanom odvolaní síce uviedla dôvody, pre ktoré zobrala podaný návrh na začatie
späť, avšak tieto dôvody neboli spôsobilé priviesť odvolací súd k odlišnému názoru, než k akému dospel
súd prvej inštancie, a to, že by v danom prípade nebolo v súlade so spravodlivosťou, ak by nemal
manžel voči navrhovateľke priznaný nárok na náhradu trov konania. I keď z rozhodovacej činnosti

krajských súdov vyplýva, že samotná skutočnosť späťvzatia návrhu nie je sama osebe dôvodom na
automatickú aplikáciu § 55 CMP, odvolací súd k tomu dopĺňa, že aj v takej procesnej situácii môže súd
prvej inštancie dospieť k záveru, že priznanie nároku na náhradu trov konania jednej zo strán je možné
považovaťzaspravodlivé.Tentonázornadobudneposúdenímviacerýchrelevantnýchokolnostíprípadu,
medzi ktoré možno zahrnúť aj skutkové a časové okolnosti súvisiace so späťvzatím podaného návrhu.

V konaní bolo preukázané, čo konštatoval aj súd prvej inštancie v odseku 10. odôvodnenia uznesenia,
že navrhovateľka podala návrh na súd 17.02.2025, v ktorom uviedla, že jej manžel od novembra 2024
dobrovoľne prispieva sumou 200,- Eur mesačne s tým, že sa môže kedykoľvek stať, že túto sumu
manželke hradiť prestane. V odvolaní poukázala na to, že manžel jej dobrovoľne neprispievalžiadnymi finančnými prostriedkami, čo je teda hrubý rozpor so skutočnosťami uvádzanými v podanom
návrhu.Navrhovateľka(manželka)podalanávrhnaúpravuvyživovacejpovinnostivočinejakomanželke
bez uvedenia dôvodu, keďže manžel jej dobrovoľne prispieval na výživu, čo sama potvrdila v podanom

návrhu. Pri samotnom úkone späťvzatia navrhovateľka neuviedla žiaden dôvod, pre ktorý zobrala návrh
späť. Vzhľadom na časové a skutkové súvislosti je zrejmé, že došlo k späťvzatiu aj z dôvodu, že bola
vyzvaná po pojednávaní konanom dňa 30.04.2025, aby predložila doklady, na ktoré sa odvolávala v
návrhu a aby preukázala, či má alebo nemá nejaké úspory.
11. Preskúmaním uvedených záverov teda odvolací súd dospel k rovnakému názoru ako súd prvej

inštancie, že v danom prípade boli dané okolnosti v zmysle § 55 CMP, pre ktoré bolo spravodlivé
priznanie náhrady trov konania manželovi (odporcovi). Odvolací súd sa stotožňuje aj s výškou náhrady
trov konania, ktorú súd prvej inštancie správne určil s poukazom na príslušné ustanovenia vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
a v podrobnostiach odkazuje na odseky 11. – 16. odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie (§ 387
ods. 2 CSP).

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko
nevzhliadol žiadne dôvody splnenia podmienok podľa § 53 CMP alebo § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti uzneseniu súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.