Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/69/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4225202147
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4225202147.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore navrhovateľky: A. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, zastúpenej: URBAN & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so
sídlom Bratislava, Červeňova 15, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: E. F. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom
C., C. XXX/XX, zastúpenému JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou, so sídlom Komárno, Pohraničná

7, IČO: 34 021 515, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 20. augusta 2025 č. k. 10C/47/2025-35 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku (I.) a vo výroku
o náhrade trov konania (III.) p o t v r d z u j e .

Výrok o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zákazu vstupu do nehnuteľnosti

(II.) z r u š u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zákazu priblíženia sa zamietol (I.). Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zákazu

vstupu do nehnuteľnosti odmietol (II.). O trovách konania rozhodol tak, že strane, ktorá návrh nepodala,
náhradu trov konania nepriznal (III.). Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami §
324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, h/, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2 CSP. Uviedol,
že podaním, doručeným Okresnému súdu Komárno dňa 12. 08. 2025 sa navrhovateľka domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližoval
alebo iba obmedzene približoval k navrhovateľke a ich maloletému dieťaťu. Navrhovateľka uviedla,

že so žalovaným (otec maloletého dieťaťa) má jedno maloleté dieťa - G. F. D., nar. XX. XX. XXXX.
Rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 18P/2/2021 zo dňa 21. 01. 2022 súd schválil rodičovskú
dohodu, na základe ktorej bol maloletý syn zverený do starostlivosti matky a otcovi bol určený styk
otca s maloletým dieťaťom. Dňa 26. 02. 2025 otec dieťaťa podal návrh na rozšírenie starostlivosti,
kde uvádza, že došlo podstatne k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie. Neskôr,
dňa 07. 04. 2025, podal otec dieťaťa ďalší návrh, kde uvádza, že matka mu maloleté dieťa odmieta

odovzdávať a nedodržiava rozhodnutie súdu. Navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa uviedla, že otec
nespĺňa nijakým spôsobom podmienky pre určenie rozšírenej starostlivosti a že maloletý otca odmieta
na základe jeho vlastného správania sa k maloletému. Uviedla, že otec maloleté dieťa napadol a že
maloletý nebol jediný, koho fyzicky napadol, ale aj ona sama. Navrhovateľka tvrdí, že ako ona, tak aj
maloletý syn sa otca boja, nechcú sa s ním stretávať z dôvodu fyzického a psychického ubližovania.
Tento strach, panika a úzkosť sa prejavil na psychickej stránke navrhovateľky aj maloletého dieťaťa. K

návrhu navrhovateľka pripojila aj Zápisnicu o trestnom konaní, kde maloletý syn uvádzal, že ho otec
opakovane bil. Navrhovateľka uviedla, že žalovaný fyzicky napadol aj ju, dokonca počas tehotenstva.Ako dôkaz predložila súdu zápisnicu o výsluchu zo dňa 20. 06. 2025, kde ako svedok vypovedala
matka navrhovateľky, ktorá uviedla: „Stále sa hádali, údajne F. mal byť k A. hrubý....Viem povedať,
že ani výživné neplatil až do nejakej hádky, kde ja som bola svedkom toho. Vtedy mal G. pol roka.

Dcéra ma zavolala, že F. jej zlomil prst, že ju vyhodil z domu, zamkol dvere a nechce ju pustiť dnu.
Ja som zavolala taxík, prišla som do C., vtedy už A. bola v dome a išla hádka.“ Správanie žalovaného
navrhovateľka považuje za neúnosné a ďalej neakceptovateľné. Toto správanie vníma negatívne aj
maloleté dieťa. Ďalej má navrhovateľka obavu, že agresia žalovaného voči nej sa môže zvýšiť, najmä,
ak zistí, že podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Nevylučuje ani možnosť fyzického

napadnutia. Navrhovateľka má za to, že ňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov a neodkladné opatrenie jej poskytne dočasnú ochranu, pretože sú tu
dôvody sa domnievať, že je ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita alebo jej blízkych.
Upozornila, že ak súd neprijme neodkladné opatrenie, hrozí reálna a nenapraviteľná ujma nielen vo
vzťahu otca s maloletým, ale aj na psychickom a emocionálnom vývoji dieťaťa. Konanie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k navrhovateľke bolo vylúčené na samostatné konanie v

agende OS Komárno vedenej pod registrom „C“.

1.2. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala, aby súd uložil protistrane
zákaz približovania sa k nej. Pokiaľ by navrhovateľka chcela dosiahnuť uloženie takejto povinnosti (resp.
zákazu), musela by podľa súdu prvej inštancie aspoň osvedčiť, že od protistrany jej bezprostredne

hrozí ujma, alebo že ide o situáciu, ktorú by bolo potrebné riešiť okamžitým zásahom súdu v
podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Navrhovateľka v návrhu neuviedla, ani nijakým spôsobom
neosvedčila, že by správaním alebo konaním žalovaného boli porušené alebo ohrozené jej práva, alebo
že by mala obavy o svoje zdravie a život. Tvrdené násilné správanie sa žalovaného sa zakladá iba
na vyjadrení navrhovateľky bez relevantného a objektívneho podporenia inými skutočnosťami, ako aj

na domnienkach navrhovateľky, ktoré nie sú ničím podložené. Obsah samotného návrhu je tvorený
najmä argumentáciou v prospech nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k maloletému dieťaťu,
čo nie je predmetom tohto konania. Skutkové tvrdenie navrhovateľky o tom, že ju žalovaný napadol
počas tehotenstva ostalo v rovine jej tvrdenia a nie je podporené žiadnym dôkazom. Zároveň, ak
navrhovateľka k návrhu vo vzťahu k vlastnej osobe priložila iba zápisnicu z výsluchu jej matky, kde

sa matka neurčito vyjadruje o udalosti spred viac ako 5 rokov, nie je možné konštatovať, že nárok
osvedčila. Súd je toho názoru, že pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia je nevyhnutné,
aby boli aspoň osvedčené také skutočnosti, ktoré by reálne odôvodňovali potrebu úpravy pomerov
účastníkov konania. Navrhovateľka dostatočným spôsobom neosvedčila potrebu dočasnej úpravy
pomerov, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, na odvrátenie ktorej by bolo potrebné

nariadiť neodkladné opatrenie, preto súd podľa ustanovenia § 328 CSP jej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

1.3. V súvislosti s podaným návrhom si súd prvej inštancie na strane 10 návrhu všimol aj žiadosť
navrhovateľky o zákaz vstupu do nehnuteľnosti zo strany žalovaného. Nevediac, či ide o chybu v písaní

alebo skutočnú snahu navrhovateľky domôcť sa aj tohto nároku, napriek tomu, že vo vzťahu k nemu
neuviedla žiadne skutkové tvrdenia, nie je uvedený v petite a nie sú vo vzťahu k nemu predložené
ani žiadne dôkazy, súd z dôvodu právnej istoty, a preto, že je potrebné vychádzať z obsahu návrhu,
skúmal, či návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti uvedené v § 326 CSP. V tomto smere súd
prvej inštancie uviedol, že v každom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť v zmysle

§ 326 CSP uvedené zákonom predpísané náležitosti, t. j. všeobecné náležitosti podania, náležitosti
žaloby a náležitosti neodkladného opatrenia. Iba tak je návrh úplný a súd o ňom môže meritórne
konať a rozhodnúť. Zároveň je nutné zdôrazniť, že pokiaľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh podľa §
327 CSP musí odmietnuť, ak ide o vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Po oboznámení sa

s týmto návrhom dospel súd prvej inštancie k záveru, že tento neobsahuje riadny a vykonateľný
petit navrhovaného neodkladného opatrenia (vo vzťahu k zákazu vstupu do nehnuteľnosti), pretože
neobsahuje riadnu špecifikáciu nehnuteľnosti, do ktorej sa má žalovanému uložiť zákaz vstupu, ktorú
skutočnosť si súd nedokáže vyvodiť ani z príloh. Z návrhu súd nevedel napr. ani to, či sa jedná o byt
alebo rodinný dom, prípadne aký je právny vzťah navrhovateľky a žalovaného k nehnuteľnosti. Preto

súd rozhodol tak, že tento návrh odmietol. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255
ods. 1 CSP postupom podľa § 262 ods. 1 CSP. Navrhovateľka bola v konaní plne neúspešnou stranou
sporu. Keďže však protistrane preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že jej
náhradu trov konania nepriznal.2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovate3ka, udávajúc, že napadnuté
výroky I. a II. uznesenia považuje za nezákonné a nesprávne, a to jednak z h3adiska procesného

(nezákonný sudca, odoatie možnosti kona? pred súdom, nedostatoené odôvodnenie), ako aj z h3adiska
materiálneho (nesprávne právne posúdenie a porušenie základných práv a medzinárodných záväzkov
Slovenskej republiky). Poukázala na nesústredenos? súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol uznesením vo
výroku II. aj „o tom, o eo nežiadala“ vo svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Namietala,
že napadnuté rozhodnutie bolo vydané pod spisovou znaekou „C“, eo znamená, že súd postupoval

pod3a CSP ako v sporovej agende. Návrh však pod3a svojej povahy patrí do mimosporovej agendy
- P (starostlivos? súdu o maloletých, príp. ochrana pred násilím). Pod3a § 324 a nasl. CSP je možné
nariadi? neodkladné opatrenie, no zákaz priblíženia sa a zákaz vstupu do obydlia sú osobitne upravené
v § 325 až 329 CMP. Rozhodoval teda nepríslušný sudca JUDr. Filip Demo, a nie pôvodne JUDr. Iveta
Banghová, eo zakladá absolútnu procesnú vadu pod3a § 365 ods. 1 písm. a) CSP. Namiesto toho,
aby JUDr. Filip Demo postúpil vec matky pôvodnej sudkyni, vo veci sám rozhodol a vydal uznesenie.

JUDr. Iveta Banghová namiesto toho, aby sama o návrhu matky rozhodla, vydala doa 13. 08. 2025
uznesenie e. k. 9P/120/2025–55, ktorým vec vylúeila na samostatné konanie. V tomto prípade došlo
bezpochyby k odopretiu spravodlivosti – denegatio iustitiae. Porušenie práva neby? odoatý zákonnému
sudcovi má bezprostredne priamy vplyv na realizáciu práva na súdnu ochranu. Ak je úeastník konania
odoatý svojmu zákonnému sudcovi (eo sa stalo aj v tomto prípade), je obmedzený v možnosti úeinne

uplatoova? svoje právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré je súeas?ou práva na súdnu ochranu.
Vylúeenie neodkladného patrenia na samostatné konanie bolo v rozpore so zásadou efektívnosti a
hospodárnosti konania, a to tak z poh3adu justieného systému, ako aj z poh3adu garancie práva na
úeinnú a rýchlu (bezodkladnú) ochranu, ktorá sa navrhovaným neodkladným opatrením mala poskytnú?
jej a maloletému, no ktorá mala ochráni? aj ialší psychický vývoj maloletého. S prihliadnutím na

uvedené má za to, že postupom súdu prvej inštancie, kei bez splnenia zákonných podmienok došlo
k vylúeeniu veci týkajúcej sa neodkladného opatrenia na samostatné konanie, a tým pádom túto vec
posudzoval nezákonný sudca z úplne iného súdneho oddelenia, než je konanie o rozvod manželstva,
ktoré konania spolu skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých úeastníkov konania, došlo k porušeniu jej
ústavou zarueeného práva neby? odoatý zákonnému sudcovi, eím je naplnený odvolací dôvod pod3a

§ 365 ods. 1 písm. c) CSP. Ialej namietala nedostatoené odôvodnenie rozhodnutia a uviedla, že v
napadnutom uznesení absentuje analýza dôkazov, vysvetlenie, preeo súd nepovažoval tvrdenú hrozbu
za opodstatnenú, a vyhodnotenie potreby preventívnej ochrany. Takéto odôvodnenie je arbitrárne.
Napadnutým uznesením tak došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces v rozsahu porušenia zákazu
3ubovôle,porušeniaprávanavysporiadaniesasovšetkýmirelevantnýmiskutoenos?amiooutvrdenými,

ako aj porušeniu práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Všetky uvedené vady majú za následok
naplnenie odvolacieho dôvodu pod3a § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP. Absencie zodpovedania
všetkých pre prejednávanú vec zásadných otázok, teda otázok podstatného významu pre danú vec v
odôvodnení napadnutého uznesenia einí toto rozhodnutie také, ktoré nemožno považova? za zákonné
a ústavne konformné, a teda uznesenie súdu prvej inštancie sa javí ako arbitrárne, právne svojvo3né,

zmätoené, nezrozumite3né pre neureitos? a pre neuvedenie dôvodov, a tak en bloc nezákonné a
ústavne non-konformné. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Možno ho charakterizova?
ako akýko3vek násilný ein, ktorý vedie alebo by mohol vies? k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme
alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito einmi, zastrašovania, alebo svojvo3ného obmedzovania

slobody. Navrhovate3ka ialej vytkla súdu prvej inštancie, že vec nesprávne právne posúdil, kei aplikoval
CSP namiesto CMP a konanie tak nesprávne právne kvalifikoval. Pod3a § 325 ods. 2 CMP môže súd
uloži? osobe, aby nevstupovala do bytu alebo domu, kde býva navrhovate3, alebo aby sa nepribližovala
k navrhovate3ovi na ureitú vzdialenos?. Tieto ustanovenia majú chráni? pred domácim násilím a
ohrozením integrity osoby. Súd však tento aspekt ignoroval a návrh bez riadneho preskúmania zamietol.

Neodkladné opatrenie malo by? súdom prvej inštancie prijaté v záujme aj jej ochrany (eím by sa poskytla
aj ochrana maloletému, ktorý by tak znova nemusel by? svedkom útokov), pretože v danom prípade
existujú závažné dôvody domnieva? sa, že je ohrozený život a zdravie, telesná, duševná integrita, ei
osobná sloboda alebo bezpeenos? jej, ale aj maloletého. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na
ureitú vzdialenos? je podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita

navrhovate3a mohla by? ohrozená. Túto skutoenos? relevantným spôsobom osvedeila predloženými
dôkazmi. V danej veci bolo dokonca zaeaté trestné stíhanie vo veci trestného einu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby, kde je poškodeným maloletý. Uviedla tiež, že pri stanovení rozsahu požadovaného
neodkladného opatrenia prihliadala na test proporcionality, ktorý sa musí rešpektova? aj pri vydanítakéhoto návrhu. S prihliadnutím tak na test vhodnosti, test potrebnosti a test pomeriavania má za to, že
nejde o takú závažnos? zásahu do práv žalovaného, ktoré by sa mohli vyrovna? potrebe nevyhnutnej
bezodkladne upravi? pomery medzi matkou a otcom. Ako prílohu návrhu na vydanie neodkladného

opatrenia predložila súdu zápisnicu o trestnom konaní a prepis videonahrávky z výsluchu maloletého
v trestnom konaní za prítomnosti psychológa, kde maloletý uvádza, že otec ho zbil, a to nie prvýkrát,
ale opakovane a vypovedá tam o správaní otca a jeho rodiny k maloletému. Uvedeným sa súd
absolútne nezaoberal. Súd prvej inštancie sa totiž z arbitrárnych a svojvo3ných, nepreskúmate3ných a
nezákonných dôvodov, pre ktoré sa rozhodol inak rýchlu a úeinnú ochranu jej neposkytnú?, nezaoberal

týmito predpokladmi, a teda vôbec sa nezaoberal zásadou efektívnosti a ani zásadou proporcionality a
primeranosti navrhovaného opatrenia, v dôsledku eoho je takéto (ne)odôvodnenie súdneho rozhodnutie
nedostatoené a zasahujúce do práva na spravodlivý súdny proces. Postup súdu prvej inštancie považuje
v rozpore aj s § 2 CMP, ktorý zdôrazouje princíp ochrany slabšej strany. Uviedla, že ako prílohy
osvedeujúcejejtvrdeniaoh3adomtoho,žeotecfyzickynapadolmaloletéhoaspôsobilmunapr.monokle
pod okom, predložila okrem iných i eestné vyhlásenie jej matky; eestné vyhlásenie jej otca; jej eestné

vyhlásenie; fotodokumentáciu; lekársku správu zo doa 18. 02. 2025; zápisnicu o trestnom konaní zo doa
28. 02. 2025; prepis videonahrávky zo doa 03. 04. 2025; zápisnicu o výsluchu svedka zo doa 20. 06.
2025, ktorými sa však súd prvej inštancie nezaoberal. V prejednávanom prípade bol súd prvej inštancie
povinný v odôvodnení napadnutého uznesenia vysvetli?, preeo došlo k odmietnutiu vykonania všetkých
ostatných oou navrhovaných „dôkazov“, ktoré na podporu svojho nároku pripojila k návrhu. Záverom

uviedla, že ak predmetom konania bolo aj zabezpeeenie bezpeeného prostredia pre maloleté die?a,
súd bol povinný prihliada? na jeho najlepší záujem, prieom napadnuté uznesenie tento aspekt úplne
ignorovalo. Navrhla, aby Krajský súd v Nitre ako príslušný odvolací súd rozhodol na základe odvolania
otca (správne malo by? navrhovate3ky) tak, že zruší napadnutý I. a II. výrok rozsudku (uznesenia)
Okresného súdu Komárno, zo doa 20. 08. 2025, sp. zn. 10C/47/2025 – 35 a v tomto rozsahu vec

vráti súdu prvej inštancie na ialšie konanie a nové rozhodnutie, prieom uloží povinnos? Okresnému
súdu Komárno, aby bola vec prerokovaná a rozhodnutá zákonným sudcom v rámci konaní pod3a CMP
(agenda P).

3. K odvolaniu navrhovate3ky sa písomne vyjadril žalovaný, navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je zákonné a správne. Vo veci rozhodoval
zákonný sudca, ktorý vec správne právne a skutkovo vyhodnotil a vyeerpávajúco, zrozumite3ne
odôvodnil. Námietka navrhovate3ky, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca, nemá zákonnú oporu.
Navrhovate3ka sa v konaní 9P/120/2025 domáhala vydania neodkladného opatrenia uloženia zákazu
priblíženia k navrhovate3ke, ktorý návrh nemôže by? prejednaný v rámci kompetencie porueenského

oddelenia (súdny register P). Názor navrhovate3ky, že aj o tejto easti návrhu malo by? rozhodnuté
v rámci porueenského oddelenia je nesprávny. Plne sa stotožouje s názorom súdu prvej inštancie,
že neboli splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia formou uloženia mu povinnosti
nepribližova? sa k navrhovate3ke na vzdialenos? menšiu ako 5 metrov, eventuálne 3 metre, pod3a
úvahy súdu. Zo strany navrhovate3ky nebolo osvedeené splnenie predpokladov pre takýto zákaz.

Navrhovate3ka ho vo všetkých svojich podaniach bez relevantných dôkazov obviouje, že ju mal pred
piatimi rokmi fyzicky napadnú?, eo popiera a považuje za úeelové tvrdenia a obvinenia, ktorými chce
navrhovate3kadocieli?znemožneniejehostykusmaloletýmsynomnazákladetrestnéhooznámenia,na
ktoré sa navrhovate3ka odvoláva a ktoré podala ešte vo februári tohto roka. Voei nemu nebolo vznesené
žiadne obvinenie. Dôrazne sa ohradzuje proti zavádzajúcemu tvrdeniu, že napadol matku alebo die?a.

Dôkazom je fakt, že ani na základe trestného oznámenia matky, že ju napadol a ani oznámenia, že zbil
die?a, voei nemu nebolo vznesené žiadne obvinenie. Zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný po
trestnom oznámení matky, sa javí by? viac než pravdepodobné, že dôveryhodnos? tvrdení je znaene
spochybnite3ná.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd pod3a § 34 zák. e. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), stranou
(navrhovate3kou), v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúš?a (§ 357 ods. 1 písm. d) CSP), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380
ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní zákonnosti
a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v jehonapadnutom zamietajúcom výroku (I.) a vo výroku o náhrade trov konania (III.) je potrebné ako vecne
správne pod3a § 387 ods. 1 CSP potvrdi?. Vo výroku, ktorým súd prvej inštancie odmietol návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia (II.) je potrebné uznesenie súdu prvej inštancie pod3a § 389 ods.

1 písm. d) CSP zruši?.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovate3ka podaním zo doa 12. 08. 2025 oznaeeným ako Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia pod3a § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) a písm. h) CSP sa domáhala
vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému, aby sa na ureenú vzdialenos?

nepribližoval k navrhovate3ke a ich maloletému die?a?u. Súd prvej inštancie uznesením zo doa 13.
08. 2025 e. k. 9P/120/2025 – 55 vylúeil na samostatné konanie návrh matky maloletého die?a?a
na nariadenie neodkladného opatrenia zo doa 12. 08. 2025, v easti uloženia nepribližovania sa otca
maloletého die?a?a k matke maloletého die?a?a na vzdialenos? menšiu ako 5 metrov, eventuálne
menšiu ako 3 metre, eventuálne na vzdialenos? ureenú pod3a úvahy súdu. Súd zapísal konanie do
registra „C“ a následne rozhodol napadnutým uznesením.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa
§ 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa
odvoláva.

9. Civilný sporový poriadok umožňuje na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania,

počas konania alebo po jeho skončení. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom, ktorý
slúži na poskytnutie rýchlej, efektívnej, a v rámci konania vo veci samej len dočasnej úpravy
pomerov. Je neoddeliteľnou súčasťou práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 Ústavy Slovenskej
republiky. Pokiaľ je toto právo ohrozené je potrebný okamžitý zásah súdu. Základnými predpokladmi
nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia

bude ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu
navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia
je navrhovateľ povinný osvedčiť. Pojem osvedčenie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
znamená dokazovanie. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného

procesu dokazovania.

10. Pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia je vždy potrebné skúmať, či sú splnené
zákonné podmienky. Ako je už vyššie spomenuté, neodkladné opatrenie je možné nariadiť len v dvoch
prípadoch, a to v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude

ohrozená. Tieto podmienky vzniku potreby nariadiť neodkladné opatrenie nemožno generalizovať. Súd
bude vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
musí preto navrhovateľ opísať skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým

kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť, že bez
osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy.

11. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že uznesenie
vo svojej zamietajúcej časti (výrok I.) súd prvej inštancie správne po právnej aj skutkovej stránke

odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil, správne a vyčerpávajúco vysvetlil
inštitút neodkladného opatrenia a dospel k správnemu záveru, že navrhovateľka neosvedčila potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia.12. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd poukazuje na to, že pojem násilia ako taký nie je nikde
vo všeobecne záväznom predpise formulovaný, ale možno uzavrieť, že je to forma správania, ktoré je
zámerné a spôsobuje istý druh ujmy (telesnú alebo duševnú). Pôjde o konanie, ktorého následkom je, že

obeť robí niečo, čo robiť nechce alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach.
Osoba podozrivá z násilia tieto veci robí zámerne a s úmyslom. Nemusí ísť nevyhnutne o fyzické násilie
a priamy kontakt s obeťou, môže ísť aj o slovné vyhrážky a zastrašovanie, ktoré môžu mať rovnako
silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré narúša priamo slobodnú vôľu a sebaúctu
druhého človeka. K vydaniu neodkladného opatrenia postačuje, aby existovalo podozrenie, ktoré vo

vzťahu k navrhovateľovi neodkladného opatrenia môže vzbudzovať obavu o porušenie práv, do ktorých
môže žalovaný zasiahnuť svojím správaním a tie vzbudzujú obavy o zdravie a život. Násilné správanie
preto nemusí byť jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez riadne vykonaného dokazovania ani nie
je možné), ale postačuje osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia.

13. Navrhovateľka sa neodkladným opatrením domáhala zákazu približovania sa žalovaného k nej

na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, eventuálne menšiu ako 3 metre, eventuálne na vzdialenosť
určenú podľa úvahy súdu. Svoj návrh odôvodnila tým, že ju od roku 2019 fyzicky napádal. Zároveň
v rámci odvolania uviedla, že jeho správanie považuje za nevyspytateľné a nepredvídateľné, ktoré
zdôrazňuje poukázaním na jeho predchádzajúce správanie, ako aj možnosť jeho potencionálneho,
priam najviac pravdepodobného fyzickému alebo psychického ataku na ňu. V tejto súvislosti odvolací

súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že tvrdené násilné správanie sa žalovaného sa zakladá
iba na vyjadrení navrhovateľky bez relevantného a objektívneho podporenia inými skutočnosťami, ako
aj na domnienkach navrhovateľky, ktoré nie sú ničím podložené. Navrhovateľka priložila k návrhu vo
vzťahu k vlastnej osobe iba zápisnicu z výsluchu jej matky, kde sa matka neurčito vyjadruje k udalosti
pred viac ako 5 rokov, preto nie je možné konštatovať, že by navrhovateľka nárok osvedčila. V danej

veci je nepochybne potrebné osvedčenie skutočnosti, že dôvodná obava je aktuálna a trvá. Túto
skutočnosť však navrhovateľka žiadnym spôsobom neosvedčila vo vzťahu k svojej osobe. Z obsahu
spisu a predložených listín nepochybne vyplýva, že problém medzi navrhovateľkou a žalovaným existuje
a zrejme ide o dlhodobo narušené vzájomné vzťahy, avšak v kontexte podaného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle požiadavky navrhovateľky, je potrebné zodpovedne vyhodnotiť, či

dôvodnosť takéhoto operatívneho zásahu súdu vo forme neodkladnej úpravy pomerov navrhovateľka
osvedčila. Zhodne so súdom prvej inštancie mal i odvolací súd za to, že v danom prípade sa tak zo strany
navrhovateľky nestalo, keď jednak zo samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo
vzťahu k jej osobe, ako ani z predložených listinných dokladov, nie je možné prijať taký záver, že existuje
dôvodná obava o zásahu do telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky zo strany žalovaného.

Vychádzajúc z obsahu podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tento v prevažujúcej
väčšine obsahuje opis tvrdených skutočností o zásahoch žalovaného do telesnej a dušenej integrity
spoločného syna účastníkov konania, ktoré okolnosti, v situácii, že sa stali tak ako udáva navrhovateľka,
nemožno podceniť, avšak vo vzťahu k navrhovateľkou požadovanej neodkladnej úprave pomerov nie
sú tými, ktoré by vyvolali potrebu okamžitého zásahu súdu formou úpravy pomerov účastníkov konania

neodkladným opatrením. Vo vzťahu k svojej osobe navrhovateľka v zásade v samotnom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia uviedla len to, že aj ju žalovaný niekoľkokrát fyzicky napadol, a to
aj počas tehotenstva s maloletým. V kontexte tohto jej tvrdenia upriamila pozornosť na obdobie, ktoré
vzhľadom na rok narodenia dieťaťa 2019 predstavuje obdobie spred viac ako 6 rokov, a teda dávno
minulé, ktoré ako jediné z hľadiska okamžitého a nevyhnutného zásahu súdu formou požadovaného

neodkladného opatrenia aktuálne nemá žiadnu výpovednú hodnotu. I z hľadiska opisovaného správania
sa žalovaného, vo vzťahu k navrhovateľke ako partnera a vo vzťahu k maloletému dieťaťu ako
otca, navrhovateľka v podanom odvolaní upriamovala pozornosť na také skutočnosti a dôkazy, ktoré
sa týkali maloletého dieťaťa, a nie jej, pričom vytkla súdu prvej inštancie, že na tieto skutočnosti
neprihliadal. Postup súdu prvej inštancie bol správny, keď ochrana maloletého dieťaťa v dôsledku

tvrdeného správania sa otca dieťaťa (žalovaného) bola predmetom samostatného konania, v ktorom
súd prvej inštancie rozhodoval o neodkladnom opatrení (sp. zn. 9P/120/2025) a nebolo žiadneho
opodstatneného dôvodu prihliadať na tvrdenia a dôkazy navrhovateľky týkajúce sa výlučne maloletého
dieťaťa i v tomto konaní, v ktorom navrhovateľka požadovala nariadenie neodkladného opatrenia voči
jej osobe, s ohľadom na čo mala zvoliť zodpovedajúce prostriedky procesného útoku.

14. Navrhovateľka v rámci odvolania namietala, že došlo k odopretiu spravodlivosti, keď vo veci
rozhodoval nepríslušný sudca JUDr. Filip Demo, a nie pôvodne JUDr. Iveta Banghová, a to tým, že JUDr.
Iveta Banghová namiesto toho, aby rozhodla sama o návrhu navrhovateľky, vydala uznesenie, ktorýmvec vylúčila na samostatné konanie a následne sudca JUDr. Filip Demo vydal napadnuté uznesenie.
Odvolací súd v danej veci uvádza, že odvolacia námietka navrhovateľky nie je dôvodná. Sudcovia
Okresného súdu Komárno konali podľa ustanovení § 51 ods. 1 zákona o súdoch, podľa ktorého veci

určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo
samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programovaných prostriedkov
schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.

15. Na Okresnom súde Komárno je zabezpečená špecializácia sudcov na hlavné súdne agendy, a to

občianskoprávnu, trestnoprávnu a rodinnoprávnu. Uvedené vyplýva z Rozvrhu práce schváleného pre
rok 2025. Na Okresný súd Komárno doručila navrhovateľka podanie, ktorým sa domáhala vydania
neodkladného opatrenia voči svojej osobe a voči maloletému G.. Navrhovateľka teda spoločným
podaním jednak žiadala nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k maloletému dieťaťu, a jednak voči
svojej osobe. Toto jej podanie bolo zapísané do súdneho registra „P“, t.j. registra, do ktorého sa v zmysle
prílohy I Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o spravovacom

a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy zapisujú
veci starostlivosti súdu o maloletých. Vzhľadom na to, že z obsahu podaného návrhu bolo zrejmé, že
sa jedná o dve konania, jedno vo vzťahu k maloletému zapísané správne do súdneho registra „P“
a druhé vo vzťahu k navrhovateľke ako partnerke žalovaného zapísané nesprávne tiež do registra
„P“, bolo potrebné konanie o návrhu navrhovateľky voči žalovanému vylúčiť na samostatné konanie,

tak ako to správne urobil súd prvej inštancie, keďže išlo o návrh na začatie konania v sporovej veci
občianskoprávnej povahy, ktorý sa v zmysle už uvedenej prílohy I vyhlášky č. 543/2005 Z. z. zapisuje
do registra „C“. K uvedenému odvolací súd ďalej udáva, že v zmysle Rozvrhu práce Okresného
súdu Komárno pre rok 2025, účinného v čase rozhodovania, platí, že v prípade vylúčenia veci na
samostatné konanie sa vylúčená vec zapíše tomu sudcovi, ktorý rozhodol o jej vylúčení. Pokiaľ to nie je

možné z dôvodu, že vec vylúčená na samostatné konanie nepatrí do rozsahu pôsobnosti sudcu, ktorý
rozhodol o vylúčení veci, vec bude pridelená náhodným výberom pomocou technických prostriedkov
aprogramovýchprostriedkovschválenýchMinisterstvomspravodlivostiSlovenskejrepublikyniektorému
zo sudcov, ktorí podľa rozvrhu práce vybavujú agendu, do ktorej vylúčená vec patrí. To znamená, že
postup sudkyne JUDr. Ivety Banghovej bol správny, keď vylúčila vec na samostatné konanie a zároveň

podľa rozvrhu práce je sudkyňou Okresného súdu Komárno vybavujúcu rodinnoprávnu agendu, preto
jej vec nemohla byť zapísaná a bola náhodným výberom pridelená sudcovi JUDr. Filipovi Demovi, ktorý
je v rámci rozvrhu práce zaradený medzi sudcov vybavujúcich občianskoprávnu agendu. Odvolací súd
dospel preto k záveru, že vo veci konal a rozhodol zákonný sudca.

16. Pokiaľ navrhovateľka v podanom odvolaní namietala, že jej návrh patrí do mimosporovej agendy,
táto jej námietka je rovnako nedôvodná. Tak, ako už je zrejmé vyššie, do mimosporovej agendy patril
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka ako matka maloletého dieťaťa
domáhala neodkladným opatrením poskytnutia ochrany oprávnených záujmov jej maloletého syna, nie
však návrh, ktorý podala z pozície partnerky vo vzťahu k žalovanému, pretože v tomto prípade sa jedná

o sporovú agendu, na prejednanie ktorej súd postupuje v súlade s CSP, ktorý zakotvuje prejednávanie
sporov vyplývajúcich z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv nezávislým a nestranným súdom,
ak táto právomoc nie je zverená inému orgánu. Na druhej strane sa v zmysle CMP (§ 1) prejednávajú
a rozhodujú veci stanovené v tomto zákone, čo v zmysle prvej hlavy osobitej časti CMP je i konanie vo
veciach starostlivosti súdu o maloletých, nie však konanie o ochrane subjektívnych práv navrhovateľky

voči žalovanému v rámci ich súkromnoprávneho sporu. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, čo mala
odvolateľka na mysli poukazom na ustanovenie § 325 až § 329 CMP, keď tieto ustanovenia CMP sa
týkajúkonaniaoumorenílistínasprejednávanouvecouvôbecnesúvisia.Vžiadnomprípadeneupravujú
zákaz priblíženia sa a zákaz vstupu do obydlia, tak ako navrhovateľka v odvolaní uviedla.

17. Rovnako nedôvodnou je i námietka navrhovateľky o nedostatočnom odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, čim podľa jej názoru došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces.

18. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia. Zákonné

ustanovenie § 236 CSP v spojení s § 220 ods. 2 CSP sa totiž chápe aj z hľadiska práv strany sporu
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce
garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci H. I. proti Španielsku z 21. januára1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí
uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa
môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra

ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

19. Prihliadajúc na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie spĺňa zákonné kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutia, a preto ho možno
považovať za preskúmateľné. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie predovšetkým zodpovedá

základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich
obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritériá určitosti (prehľadnosti), zrozumiteľnosti
a presvedčivosti rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, bezpochyby je z neho
zrejmé, prečo súd prvej inštancie vyhodnotil návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia
za nedôvodný, a to, že toto rozhodnutie vyznelo v neprospech navrhovateľky neznamená, že by v danej
veci došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivý súdny proces pre

účastníka konania nevyplýva jeho právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi
a predstavami, preberal a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,
rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami.

20. Odvolací súd musí konštatovať skutočnosť, že navrhovateľka doručila súdu odvolanie, ktoré

podľa názoru odvolacieho súdu, napriek jeho rozsiahlosti, neobsahovalo také skutočnosti, ktoré by
boli spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v prospech odvolateľky,
skutočnosti v ňom uvádzané boli v istých smeroch zmätočné až vágne a nedôvodné v celom
rozsahu. Z dôvodov uvedených vyššie odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania za vecne správne a podľa § 387

ods. 1 CSP ho potvrdil.

21. Pokiaľ ide o výrok o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zákazu vstupu
do nehnuteľnosti (II.), dospel odvolací súd k záveru o potrebe jeho zrušenia podľa § 389 ods. 1 písm.
d/ CSP, keď s ohľadom na to, čo uviedla navrhovateľka v podanom odvolaní, mal za to, že táto

neodkladné opatrenie o zákaze vstupu do nehnuteľnosti vydať nežiadala, a teda dôvody na vydanie
rozhodnutia v tomto ohľade neexistovali. Na doplnenie však odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že vychádzajúc z obsahu podaného návrhu navrhovateľky na
nariadenie neodkladného opatrenia, mal za to, že tento obsahuje i návrh na zákaz vstupu žalovaného do
nehnuteľnosti. Je tomu tak preto, že navrhovateľka v bode 43. a 47. návrhu uviedla, že sa okrem zákazu

priblíženia domáha i zákazu vstupu do nehnuteľnosti zo strany žalovaného. Ak potom v konečnom
dôsledku neodkladné opatrenie o zákaze vstupu do nehnuteľnosti vydať nežiadala, nemožno hovoriť
o nesústredenosti súdu prvej inštancie ako v odvolaní argumentovala, ale práve nesústredenosti
a zmätočnosti podaného návrhu, ktorý je síce mimoriadne rozsiahly, avšak bez pochybností nebolo
možné z neho usúdiť, čoho presne, s ohľadom na vyššie uvedené, sa ním navrhovateľka domáhala.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že ich náhradu priznal v odvolacom konaní úspešnému žalovanému voči navrhovateľke v rozsahu
100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).