Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 23, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723200229
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8723200229.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: M.B.A. Financie s. r. o., so sídlom
Gusevova1415/6,82109Bratislava-mestskáčasťRužinov,IČO:36754404,zastúpeného:Advokátska
kancelária Galadík s. r. o., so sídlom Nám. Štefana Moysesa 45/17A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54
691 419, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., zastúpenej: Advokátska

kancelária Babjak s.r.o., so sídlom Zvonárska 8, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54
542 286, o zaplatenie 2.500,- eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad
č.k. 17C/8/2023-82 zo dňa 10.04.2024, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto, že cit.:

,,I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.500,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. P r i z n á v ažalobcovi voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých súd rozhodne uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba

je dôvodná. V predmetnom konaní sa žalobca v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka domáhal
náhrady voči žalovanej ako osobe, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech. Súd prvej
inštancie nemal za sporné, že odporovateľným právnym úkonom bola zmluva o prevode obchodného
podielu účinná od 25.10.2019, predmetom ktorej bol prevod obchodného podielu v spoločnosti Dexter
Plus s.r.o. zo spoločníka D. D. na žalovanú. Okresný súd Poprad v konaní sp.zn. 20C/42/2020
rozsudkom zo dňa 14.05.2021 rozhodol takto: „Súd u r č u j e, že zmluva o prevode obchodného podielu

účinná od 25.10.2019, predmetom ktorej bol prevod obchodného podielu v spoločnosti Dexter Plus s.
r. o., so sídlom Varhaňovce 52, IČO: 52 137 074, PSČ: 082 05 Varhaňovce, spoločníka D. D., nar.
X.XX.XXXX, bytom C., E. F. XXX/X, na A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, je voči žalobcovi právne n
e ú č i n n á.“ Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.10.2021.
Pre súd prvej inštancie boli sporné tieto otázky: namietané premlčanie resp. preklúzia práva žalobcu,
nemožnosť uplatnenia nároku na náhradu podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka v prípade, že

sa veriteľ s úspechom dovolá odporovateľnosti právneho úkonu, ako aj nesúhlas žalovanej s výškou
uplatneného nároku.
K námietke neprípustnosti žaloby o priznanie náhrady v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka v
prípade úspechu pri podaní odporovateľnej žaloby súd prvej inštancie konštatoval, že z ustanovenia §
42b ods. 4 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak právny úkon, ktorému veriteľ
s úspechom odporoval je právne neúčinný, veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z

toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a v prípade, že to nie je možné,
má právo na náhradu veriteľ voči tomu, kto mal z toho úkonu prospech.Uviedol, že v danej veci v konaní sp.zn. 20C/42/2020 žalobca s úspechom odporoval právnemu úkonu
- zmluve o prevode obchodného podielu v spoločnosti Dexter Plus s.r.o. uzavretej medzi D. D. a
žalovanou. Táto skutočnosť nevylučuje domáhať sa náhrady voči žalovanej, keď nie je možné uspokojiť

pohľadávku žalobcu z toho, čo ušlo z majetku D. D. odporovateľným právnym úkonom.
Súd prvej inštancie sa nestotožnil s poukazom žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci
sp.zn. 5Cdo/101/2017, podľa ktorého žalobu o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu nemôže súd
zamietnuť len z dôvodu, že prichádza do úvahy iba žaloba na plnenie v zmysle § 42b ods. 4 veta za
bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, že judikát sa týka inej právnej otázky. Z odôvodnenia rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR vyplýva, že rozsudok o neúčinnosti právneho úkonu dlžníka je podkladom pre
uspokojenie veriteľovej pohľadávky, a to výkonu exekúcie a pokiaľ takto nemožno uspokojiť pohľadávku
je zrejmé, že samotný rozsudok o určenie neúčinnosti právneho úkonu neumožní veriteľovi uspokojiť
pohľadávku, preto má veriteľ právo na peňažnú náhradu formou žaloby na plnenie. Pričom toto právo
môže veriteľ uplatniť buď samostatnou žalobou, alebo súčasne v jednej žalobe spolu s nárokom na
určenie neúčinnosti právneho úkonu.

Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal sa namietaným premlčaním resp. preklúziou nároku. Dospel
k záveru, že v danom prípade nejde o preklúziu nároku. Z ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho
zákonníka vyplýva trojročná lehota na úspešné domáhanie sa neúčinnosti právneho úkonu dlžníka,
ktorým bol ukrátený veriteľ. Táto lehota má charakter prekluzívnej lehoty. Zmluva o prevode obchodného
podielu bola účinná od 25.10.2019. Žalobca sa včas v konaní sp.zn. 20C/42/2020 domáhal neúčinnosti

právneho úkonu. Domáhať sa náhrady podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka môže veriteľ buď
spolu so žalobou o neúčinnosť právneho úkonu, alebo samostatnou žalobou. V prípade samostatnej
žaloby, ktorej podklad je právoplatný rozsudok o neúčinnosti právneho úkonu, nemožno aplikovať
trojročnú prekluzívnu lehotu plynúcu od učinenia právneho úkonu medzi dlžníkom a treťou osobou.
Pri samostatnom nároku na plnenie podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka neplynie akákoľvek

prekluzívna lehota. Nárok na náhradu podlieha ako všetky majetkové práva režimu premlčania. Právo
na náhradu sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka.
V prípade, že námietka žalovanej sa týkala aj premlčania nároku, súd na námietku prihliadol podľa §
100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k názoru, že právo premlčané nie je. Premlčacia doba
začala plynúť odo dňa právoplatnosti rozsudku vo veci sp.zn. 20C/42/2020 dňa 21.10.2021, v tento deň

veriteľ s úspechom odporoval právnemu úkonu a mohol prvýkrát uplatniť náhradu voči žalovanej. Žaloba
bola podaná dňa 19.01.2023, teda pred uplynutím premlčacej doby. Právo uplatnené žalobcom nie je
premlčané.
Prostriedkami procesného útoku mal súd prvej inštancie preukázané, že sú splnené podmienky pre
priznanie nároku na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka. Žalobca preukázal, že

pohľadávku uplatnil v exekučnom konaní podaním adresovaným súdnemu exekútorovi v exekučnom
konaní 111Ex470/20 proti povinnému D. D., avšak bezúspešne. Súdny exekútor na podanie
nereflektoval a doposiaľ nebola vykonaná exekúcia na obchodný podiel povinného. Za daného stavu
možno konštatovať, že nemožno uspokojiť pohľadávku veriteľa na základe samotného rozsudku o
neúčinnosti právneho úkonu. Je dôvodná preto žaloba na zaplatenie náhrady. Na uvedenom právnom

posúdení nič nemení, že žalovaná vlastní obchodný podiel, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra.
Súd prvej inštancie uviedol, že sa stotožnil i s uplatnenou výškou náhrady a to 2.500 eur vychádzajúc
z hodnoty vkladu Juraja Jutku do spoločnosti Dexter Plus s.r.o. Nariadenie znaleckého dokazovania
na určenie výšky náhrady súd prvej inštancie nepovažoval za hospodárne a účelné. No predovšetkým
žalovaná v tomto smere nenavrhla dôkaz vykonania znaleckého posudku napriek nesúhlasu s

uplatnenou výškou náhrady 2.500,- eur, ktorú žalobca preukazoval výškou vkladu dlžníka podľa výpisu
z obchodného registra. Vychádzajúc z vyššie opísanej dôkaznej situácie súd sa stotožnil s tvrdením
žalobcu o výške náhrady.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), keďže žalobca bol v spore plne úspešný.

3. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. písm. d), f)
a h) CSP. Namietala, že záver súdu o preukazní splnenia podmienky pre priznanie nároku na náhradu
v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka je v rozpore s relevantnou právnou úpravou a teda
neobstojí.

Podľa žalovanej obchodný podiel je spôsobilým predmetom exekúcie. V konaní pritom nebolo sporné,
a navyše je to overiteľné aj zo skutočností známych súdu z jeho činnosti – obchodného registra, že
žalovaná je do dnešného dňa vlastníčkou sporného obchodného podielu.Poukázala na to, že žalobca v konaní tvrdil, že z jeho strany nie je možné uspokojiť sa z toho,
čo odporovaným - neúčinným právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka, teda z obchodného podielu
patriaceho žalovanej. Tento predpoklad preukazoval výlučne podaním – žiadosťou adresovanou

vtedajšiemu súdnemu exekútorovi, v ktorej ho požiadal, aby vykonal exekúciu na predmetný obchodný
podiel patriaci žalovanej, pričom k žiadosti predložil právoplatný rozsudok. Na základe tohto skutkového
deja, teda na základe toho, že súdny exekútor vykonávajúci exekúciu proti dlžníkovi, nereagoval na túto
jeho žiadosť (teda nezaslal ani zamietavé stanovisko k jej žiadosti), tvrdil, že nie je možné požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.

Žalobca zároveň súd prvej inštancie informoval počas konania, že exekútor, ktorému adresoval žiadosť
o vykonanie exekúcie na obchodný podiel žalovanej, bol odvolaný ministrom spravodlivosti SR k 15.
decembru 2023.
Žalovaná má za to, že v prejednávanom prípade akiste nešlo o situáciu, kedy by nebolo možné domáhať
sa uspokojenia z toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku. Nemožnosť uspokojenia sa z toho, čo ušlo z
dlžníkovho majetku je potrebné posudzovať objektívne, a nie podľa subjektívneho názoru žalobcu.

Objektívne pritom platí, že obchodný podiel je spôsobilým predmetom exekúcie, pričom skutočnosť, či
a ako súdny exekútor vykonávajúci exekúciu reaguje na návrh oprávneného, samo o sebe nespôsobuje
nemožnosť domáhať sa uspokojenia z tohto majetku (tam kde jeden exekútor exekúciu z dôvodu
nečinnosti nevykonal, iný exekútor, v prípade ak by žalobca využil dostupné právne prostriedky na
jeho výmenu, by túto exekúciu mohol vykonať). Možnosť domáhať sa náhrady voči tomu, kto mal z

odporovaného úkonu prospech sa vzťahuje len na prípady, kedy z objektívnych dôvodov nie je možné
domáhať sa uspokojenia z toho, čo odporovaným úkonom ušlo z majetku dlžníka, ako sú prípady, kedy
osoba, voči ktorej je nárok uplatnený, už danú vec nemá vo svojom majetku (v prejednávanej veci by
bolo možné splnenie tejto požiadavky konštatovať napríklad v situácii, kedy by žalovaná daný obchodný
podiel previedla na inú osobu).

K tomu žalovaná ďalej uviedla, že v danom prípade ide výlučne o právny vzťah medzi žalobcom ako
oprávneným a súdnym exekútorom, pričom ako je uvedené vyššie, v prípade nečinnosti alebo prieťahov
zo strany súdneho exekútora má oprávnený v exekučnom konaní zákonné prostriedky postupu ako
žiadosť na exekučný súd o zmenu súdneho exekútora či sťažnosť na slovenskú komoru exekútorov.
Žalobcavšakvkonanínepreukázal,žebytietoprostriedkynápravyvexekučnomkonanívyužil.Samotná

nečinnosť či prieťahy súdneho exekútora v konkrétnom exekučnom konaní nepreukazujú objektívnu
nemožnosť domáhať sa uspokojenia z toho, čo ušlo odporovaným právnym úkonom z majetku dlžníka.
Záveru o tom, že príslušný exekútor bol nečinný zodpovedá napokon aj skutočnosť, že tento bol
ministrom spravodlivosti odvolaný z funkcie súdneho exekútora (žalobcovi nič nebránilo zároveň v tom,
aby rovnakú žiadosť podal následne náhradníkovi).

Žalovaná ďalej v odvolaní poukázala na to, že v konaní namietala, že žalobca nepreukázal dôvodnosť
výšky náhrady, ktorej sa od žalovanej v konaní domáha. Podľa žalovanej súd prvej inštancie pochybil
jednak v tom, že nerozlišoval medzi výškou podielu spoločníka a majetkovým vyjadrením účasti
spoločníka a jednak v tom, že nesprávne vyhodnotil rozdelenie dôkazného bremena. Síce súd prvej
inštancie sa stotožnil s tým, že výškou náhrady, teda hodnotou toho, čo ušlo z majetku dlžníka, je

výška vkladu spoločníka, teda 2.500,- eur, avšak nerozlišoval, že výška vkladu spoločníka sa prejavuje
výlučne v rovine výšky obchodného podielu v zmysle § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda vo
forme vyjadrenia účasti spoločníka na spoločnosti, napr. vo forme hlasovacích práv, nie však vo forme
majetkovéhovyjadrenia,tedahodnotytohtoobchodnéhopodieluvpeniazoch.Preúčelyurčeniahodnoty
obchodného podielu je smerodajné citované ust. § 61 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda miera účasti

spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti, ktoré predstavuje obchodný majetok po odpočítaní
záväzkov vzniknutých v súvislosti s podnikaním.
Žalobca nepreukázal dôvodnosť výšky požadovanej sumy, a to z dôvodu, že nepreukázal hodnotu
obchodného podielu, ktorý ušiel z majetku dlžníka, a to k rozhodnému obdobiu. Vo všeobecnosti sa
určuje hodnota obchodného podielu znaleckým dokazovaním. Súd prvej inštancie v tejto otázke zjavne

ignoroval inštitút dôkazného bremena, a to v tom smere, že pokiaľ sa žalobca v konaní domáhal na
žalovanej zaplatenia určitej peňažnej sumy, práve na žalobcovi ležalo dôkazné bremeno v tom smere,
aby výšku tejto sumy (skutočnosť priaznivá pre žalobkyňu) aj riadne preukázal, čo nesporne neučinil.
Súdom prvej inštancie uvádzaný dôkazný prostriedok – výpis z obchodného registra nie je dôkazným
prostriedkom preukazujúcim hodnotu obchodného podielu žalovanej, ale preukazuje len výšku vkladu,

teda hodnotu irelevantnú pre účely tohto konania.
Žalovaná zdôraznila, že súd prvej inštancie nim uvádzané znalecké dokazovanie iniciatívne nariaďovať
nemohol, nakoľko ho nikto nenavrhol. Zároveň však nemožno vzhľadom na uvedené súhlasiť s tým,
že by to mala byť práve žalovaná, ktorá mala navrhovať znalecké dokazovanie len z dôvodu ženesúhlasila s požadovanou sumou. Žalovaná si práve naopak, svoju povinnosť tvrdenia splnila, a to tým,
že riadne namietala, že požadovanú náhradu, resp. jej výšku, teda výšku prospechu žalovanej v podobe
nadobudnutia obchodného podielu, akiste nemožno stotožňovať s výškou vkladu spoločníka, nakoľko to

nezodpovedá právnej úprave, ktorá hodnotu obchodného podielu stotožňuje s mierou účasti spoločníka
na čistom obchodnom imaní spoločnosti. Logicky potom práve žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno
v konaní preukázať, aká bola v konkrétnom období hodnota obchodného podielu nadobudnutého
žalovanou (miera účasti na čistom obchodnom imaní spoločnosti) a teda pokiaľ niektorej zo sporových
strán mohlo byť na ujmu nenavrhnutie znaleckého dokazovania k hodnote obchodného podielu, tak

jedine žalobcovi.
Vzhľadom k tomu, že žalobca jednak nepreukázal splnenie podmienky nemožnosti uspokojenia sa
z toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka a jednak nepreukázal dôvodnosť
výšky požadovanej náhrady, hoci ho k týmto rozhodujúcim okolnostiam zaťažovalo dôkazné bremeno,
aj vzhľadom na koncentráciu konania má žalovaná za to, že v prípade tohto odvolania, pri zohľadnení
hospodárnosti konania (nie je potrebné dopĺňať alebo opakovať dokazovanie), sú splnené podmienky

na zmenu napadnutého rozhodnutia tak, že odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne. Zároveň
žalovanej prizná právo na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4.Kodvolaniužalovanejsavyjadrilžalobca.Žalobcasanestotožnilstvrdenímžalovanej,ženepreukázal
splnenie podmienky § 42b ods. 4 OZ a to konkrétne objektívnu nemožnosť uspokojenia z toho, čo

odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku Má za to, že si splnil zákonné predpoklady
vyžadované ust. § 42b ods. 4 OZ a dostatočným spôsobom preukázal, že nebolo možné uspokojiť sa
z toho čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, teda z obchodného podielu,
ktorý bol prevedený na žalovanú. V rámci exekučného konania vedeného u súdneho exekútora JUDr.
Michala Mazúra, pod sp.zn. 111EX470/2020, napriek žiadosti oprávneného nedošlo zo strany súdneho

exekútora k vykonaniu exekúcie na obchodný podiel žalovanej v zmysle § 113b Exekučného poriadku.
Plne sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že pohľadávku veriteľa nemožno uspokojiť
nazákladerozsudkuoneúčinnostiprávnehoúkonuatútoskutočnosťnezmeníanito,žežalovanávlastní
obchodný podiel.
Žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovanej, že žalobca mal pred podaním žaloby podať návrh na

zmenu súdneho exekútora, prípadne podať sťažnosť na príslušné orgány dozoru. Je plne v dispozícii
žalobcu či bude postupovať v zmysle ust. § 34 ods. 2 Exekučného poriadku, prípadne podá sťažnosť na
príslušné orgány dozoru. Poukázal pritom na znenie ust. § 34 ods. 2 EP, z ktorého explicitne vyplýva,
že návrh na zmenu môže z dôvodov podľa odseku 1 podať účastník konania. Platná legislatíva teda
neustanovuje žalobcovi ako oprávnenému povinnosť podať návrh na zmenu exekútora alebo iniciovať

disciplinárne konanie voči exekútorovi. Toto oprávnenie je vo výlučnej kompetencii žalobcu a jeho
nevyužitie nemôže byť žalobcovi ako oprávnenému na ujmu.
Vzhľadom na to, že žalobca disponoval právoplatným a vykonateľným rozsudkom o neúčinnosti
právneho úkonu, tak po splnení podmienok vyžadovaným ust. § 42b ods. 2 OZ, podal žalobu na
zaplatenie peňažnej náhrady voči žalovanej.

Tvrdenie žalovanej, že žalobcovi nebránilo nič v tom, aby identickú žiadosť vykonanie exekúcie na
obchodný podiel podal aj ustanovenému náhradníkovi súdneho exekútora považuje za tendenčné.
Žaloba voči žalovanej bola podaná 18.1.2023 a pôvodný súdny exekútor bol odvolaný 15.12.2023.
Dôvody pre ktoré bol pôvodný súdny exekútor odvolaný z funkcie exekútora nie sú žalobcovi známe
a preto sa k nim nevie vyjadriť so 100 % istotou, tak ako žalovaná, ktorá uvádza, že o nečinnosti

súdneho exekútora svedčí jeho odvolanie. Do pozornosti dal ust. § 16 ods. 2 Exekučného poriadku,
ktoré taxatívne uvádza prípady pre ktoré komora navrhne ministrovi odvolanie súdneho exekútora.
Žalobca sa plne stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že uplatnená výška náhrady 2.500,-
eur vychádza z hodnoty vkladu D. D. do spoločnosti Dexter Plus s.r.o. Čo sa týka nariadenia znaleckého
dokazovanianaurčenievýškynáhrady,taksažalobcanestotožnilsargumentácioužalovanej,ženapriek

tomu, že nenavrhla vykonať znalecké dokazovanie a namietala žalobou uplatnenú výšku náhrady,
tak znalecké dokazovanie mal nariadiť súd prvej inštancie. Žalobca tak ako aj súd prvej inštancie
nepovažoval za hospodárne účelné nariadenie znaleckého dokazovania. Z ust. § 185 ods. 2 a ods.
3 CSP explicitne vyplýva, že súd môže aj bez návrhu vykonať dôkazy, ktoré: i/ vyplývajú z verejných
registrov, ak tieto nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou ii/ či sú splnené

procesné podmienky a či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné.
Má za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky i/ ani ii/ na to, aby súd nariadil v prípade
žalovanej sumy 2.500,- eur znalecké dokazovanie. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 207 ods. 1 CSP,
z ktorého explicitne vyplývajú podmienky za ktorých môže súd nariadiť znalecké dokazovanie. Jednou zpodmienokjenávrhstranynanariadenieznaleckéhodokazovania.Žalovanáargumentujenenariadením
znaleckého dokazovania zo strany súdu, ktoré však v konaní pred súdom prvej inštancie z vlastnej
iniciatívy nenavrhla. Ak mala pochybnosti o výška uplatnenej náhrady, tak mala iniciovať nariadenie

znaleckého dokazovania. Ako príklad z praxe na určenie hodnoty obchodného podielu úpadcu uviedol
konkurzné konanie 1OdK/100/2023 vedené voči úpadcovi F. G. (ďalej len „Úpadca“). Jediným majetkom
úpadcu bol obchodný podiel v spoločnosti CALLIS-SK s.r.o., IČO: 51 719 070, so sídlom Tisovská
cesta 598, 977 01 Brezno, ktorého vklad predstavoval 750,- eur. Uvedenú skutočnosť preukazuje súpis
všeobecnej podstaty zverejnený v obchodnom vestníku dňa 2.9.2023 pod K053003. Z uvedeného

vyplýva, že súpisná hodnota predmetného obchodného podielu je 750,- eur, teda zodpovedá rozsahu
splatenia obchodného podiel úpadcu. Podľa výpisu z obchodného registra je výška obchodného podielu
750,- eur, teda totožná so súpisnou hodnotou. Zároveň predložil oznámenie správcu o speňažovaní
majetku podliehajúceho konkurzu, z ktorého vyplýva, že ponúknutá cena nesmie byť nižšia ako 100 %
súpisnej hodnoty obchodného podielu, teda 750,- eur. Z vyššie uvedeného je evidentné, že na určenie
výšky obchodného podielu je dostačujúcim parametrom výška vkladu spoločníka, ktorá predstavuje jeho

podiel na základnom imaní.
S poukazom na vyššie uvedené žalobca má zato, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci, vec správne právne posúdil a rozsudok vydal v súlade s vykonaným dokazovaním. Navrhol, aby
odvolací súd vydal rozsudok, ktorým potvrdí rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne.

5. V odvolacej replike žalovaná uviedla, že obchodný podiel, ktorý sa nachádza v jej majetkovej sfére
je objektívne spôsobilým predmetom exekúcie, teda žalobca bol spôsobilý sa uspokojiť z tohto majetku,
teda z toho, čo ušlo odporovaným úkonom z majetku dlžníka. Posledná časť § 42b ods. 3 Občianskeho
zákonníka totiž spadá výlučne na situácie, kedy objektívne nie je možné uspokojiť sa z toho, čo ušlo
z majetku dlžníka, teda konkrétne predovšetkým situácie, keď tretia osoba u seba už túto vec nemá.

O takýto prípad v prejednávanej veci však akiste nejde. Žalobca nepreukázal, že by objektívne nebolo
možné domáhať sa uspokojenia z inkriminovaného obchodného podielu. V tomto smere možno podľa
žalovanej evidovať určité nepochopenie inštitútu dôkazného bremena na strane žalobcu, pokiaľ táto
tvrdí, že skutočnosť, že nepodala žiadosť o zmenu exekútora či sťažnosť na nečinnosť exekútora, jej
nemôže byť na ujmu.

Žalovaná pripustila, že v rámci exekučného konania žalobca nebol povinný využívať dostupné inštitúty
ako žiadosť o zmenu exekútora či sťažnosť na exekútora pre jeho nečinnosť, avšak v tomto konaní,
pokiaľ hodlal preukázať, že nie je schopný uspokojiť sa z obchodného podielu patriaceho žalovanej,
bol povinný využitie všetkých týchto dostupných prostriedkov nápravy relevantne preukázať. O to viac
to platí z dôvodu, že súdny exekútor na žiadosť žalobcu na vykonanie exekúcie predajom obchodného

podielu žalovanej nereagoval tak, že by žalobcovi uviedol, že uskutočnenie tohto postupu nie je
možné, ale tento nereagoval vôbec, teda predmetná, žalobcom predložená žiadosť žiadnym spôsobom
nepreukazuje nemožnosť žalobcu uspokojiť sa z toho, čo ušlo z majetku dlžníka, o to viac nepreukazuje
ani žiadne dôvody, pre ktoré toto uspokojenie nie je možné.
Argumentácia žalobcu v zásade vôbec nereflektuje odvolacie námietky žalovanej. Žalovaná v podanom

odvolaní nenamietala tú skutočnosť, že súd prvej inštancie nenariadil znalecké dokazovanie, ale
namietala to, že nenariadenie znaleckého dokazovania môže byť pričítané na ťarchu jedine žalobcovi,
nakoľko žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať nie výšku (ako to nesprávne uvádza žalobcu
vo svojom vyjadrení), ale hodnotu obchodného podielu. Preukázanie požadovanej náhrady vo forme
hodnoty obchodného podielu žalovanej v konaní zaťažovalo žalobcu, ktorá sa domáhal tejto náhrady a

určil aj jej výšku, teda žalobca bol tou sporovou stranou, ktorá prípadne mohla nariadenie znaleckého
dokazovania navrhovať.
Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu o tom, že na preukázanie výšky obchodného podielu je
dostačujúcim parametrom výška vkladu. Ako už uvádzala žalovaná v podanom odvolaní, smerodajná je
v danom prípade hodnota obchodného podielu v rozhodnom čase, ktorá predstavuje podiel na čistom

obchodnom imaní spoločnosti, a nie výška obchodného podielu, ktorá predstavuje len podiel na právach
a povinnostiach spoločníka.
Pokiaľ žalobca poukázal na to, že správca konkurznej podstaty v úplne inej veci a úplne inom type
konania postupoval tak, že v rámci súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty určil súpisovú
hodnotuobchodnéhopodieluvovýškevkladspoločníka,jepotrebnéuviesť,žeideoosobitnéoprávnenie

správcu konkurzne podstaty výlučne vo vzťahu ku konkurzu.
Vtejtosúvislosticitovalaust.§77ods.3zákonač.7/2005Z.z.,zktoréhovyplýva,že správcakonkurznej
podstatyjeoprávnenýhodnotumajetkuzahrnutéhodosúpisuurčiťodhadom.Určiťhodnotuobchodného
podielu, teda toho, čo ušlo z majetku dlžníka k žalovanej, odhadom, však nie je oprávnená ani žalobkyňaa ani konajúci súd v tomto konaní, nakoľko im toto osobitné oprávnenie nevyplýva zo žiadneho právneho
predpisu.

6. V odvolacej duplike žalobca poukázal na svoju predošlú argumentáciu.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým bolo vyhovené nároku žalobcu na zaplatenie sumy 2.500,- eur s príslušenstvom v zmysle § 42b

ods.4Občianskehozákonníkaakonáhradyvočižalovanej,ktorámalazozmluvyoprevodeobchodného
podielu, ktorá bola účinne odporovaná prospech.

9. Žalovaná podala odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, teda že konanie pred
súdomprvejinštanciemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutieoveci,súdprvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri rozhodovaní odvolacieho
súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty).
Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj

dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

10. Procesná obrana žalovanej v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj odvolaní je založená
na tom, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky predpokladanej § 42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka, konkrétne to, že nepreukázal objektívnu nemožnosť uspokojiť z toho, čo odporovateľným

právnym úkonom prešlo na žalovanú. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní
preukázal, že si neúspešne uplatnil pohľadávku v exekučnom konaní podaním adresovaným súdnemu
exekútorovi v exekučnom konaní 111Ex470/20 proti povinnému D. D., keď súdny exekútor na podanie
nereflektoval a preto doposiaľ nebola vykonaná exekúcia na obchodný podiel povinného.

11. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

12. Vyššie uvedené ustanovenie rozoznáva dve situácie s odlišnými právnymi dôsledkami pre veriteľa.
Neúčinnosť právneho úkonu iba voči ukrátenému veriteľovi je neúčinnosťou relatívnou, pretože s
právnym úkonom sa inak spájajú všetky právne následky, ku ktorým úkon smeroval. Teda ten, kto
na základe takéhoto právneho úkonu nadobudol vlastníctvo k veci, zostáva jej vlastníkom aj vtedy,
keď veriteľ právnemu úkonu úspešne odporoval. Neúčinnosť tohto právneho úkonu voči úspešnému

veriteľovi sa prejaví tak, že ten môže na uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky navrhnúť napr.
exekúciu predajom tejto veci tak, ako by k zmene jej vlastníctva nebolo došlo. Pod slovným spojením „ak
to nie je možné“ treba rozumieť najmä taký stav, že vec sa už nenachádza vo vlastníctve toho, kto mal
z odporovateľného úkonu prospech. V takomto prípade má potom veriteľ voči nemu právo na náhradu
v peniazoch (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.4.2007, sp.zn. 4Cdo/44/2007).

13. Pokiaľ majetok, ktorý má byť na základe vyhovujúceho rozsudku o neúčinnosti právneho úkonu
exekučne postihnutý, už neexistuje alebo bol prevedený na ďalšiu osobu, prípadne ak z iných dôvodov
nie je jeho zexekvovanie možné, možno viesť exekúciu aj na iný majetok adresáta odporu, avšak iba do
výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne odporovaného právneho úkonu. Na to, aby

veriteľ v pozícii oprávneného mohol postihnúť aj takýto majetok tretej osoby, musí byť okrem objektívnej
nemožnosti uspokojenia sa z pôvodného ušlého majetku dlžníka splnený aj predpoklad, že takýto
postup implicitne umožňuje vykonateľné súdne rozhodnutie, ukladajúce adresátovi odporu povinnosť
na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 v časti vety za bodkočiarkou. Ide z povahy veci o peňažnú náhraduvo výške rovnajúcej sa prospechu, ktorý tretia osoba mala z odporovaného právneho úkonu. Tento
nárok nemá charakter nároku na náhradu škody. Povinnosť poskytnúť veriteľovi náhradu je ukladaná
štandardným súdnym výrokom, znejúcim na zaplatenie peňažnej sumy v paričnej lehote. Veriteľ sa

môže tejto náhrady domáhať aj samostatnou žalobou. (SEDLAČKO, František, ŠTEVČEK, Marek. § 42b
[Forma a účinky uplatnenia odporu]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK,
Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C.
H. Beck, 2019, s. 366, marg. č. 4.).

14. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že odporovateľným právnym úkonom bola
zmluva o prevode obchodného podielu účinná od 25.10.2019, predmetom ktorej bol prevod obchodného
podielu v spoločnosti Dexter Plus s.r.o. zo spoločníka D. D. na žalovanú. V konaní pred Okresným
súdom Poprad vo veci sp.zn. 20C/42/2020 súd rozsudkom určil, že zmluva o prevode obchodného
podielu účinná od 25.10.2019, predmetom, ktorej bol prevod obchodného podielu spoločnosti Dexter
Plus s.r.o. spoločníka D. D. na žalovanú, je voči žalobcovi právne neúčinná. Rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa 21.10.2021 (č.l. 5-6 súdneho spisu).

15. Z obsahu uvedeného rozsudku vyplýva záver Okresného súdu Poprad, že žalobca mal voči dlžníkovi
D. D. už v čase keď došlo k odporovanému právnemu úkonu vymáhateľnú pohľadávku. Okresný súd
Poprad zistil z upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. 111Ex/470/20, 31Ek/1038/2020 vydaného JUDr.

Michalom Mazúrom, exekútorom Exekútorského úradu Košice, že na návrh oprávneného (v tomto spore
žalobcu) začal voči povinnému D. D. exekúciu pre vymoženiu sumy 19.833,08 eura s prísl. Exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok Všeobecného rozhodcovského súdu SR, sp.zn. 1324 OB/150520.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca listom zo dňa 22.12.2021 požiadal súdneho exekútora

v exekučnom konaní sp.zn. 111EX 470/20 v zmysle ust. § 113B o vykonanie exekúcie na obchodný
podiel povinného v spoločnosti Dexter Plus s.r.o. so sídlom Varhaňovce 52, IČO: 52 137 074 v zmysle
právoplatného súdneho rozhodnutia 20C/42/2020 zo dňa 14.05.2021 (č.l. 9 súdneho spisu).

17. Odvolací súd po zvážení vyššie uvedených odvolacích námietok žalovanej dospel k záveru

o ich opodstatnenosti. Nemožnosť uspokojenia sa z toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku je potrebné
posudzovať objektívne. Objektívne pritom platí, že obchodný podiel je spôsobilým predmetom exekúcie
podľa § 113b ods. 1 Exekučného poriadku, pričom skutočnosť, či a ako súdny exekútor vykonávajúci
exekúciu reaguje na návrh oprávneného, teda žalobcu, samo o sebe nespôsobuje nemožnosť domáhať
sa uspokojenia z tohto majetku. Možnosť domáhať sa náhrady voči tomu, kto mal z odporovaného

úkonu prospech sa vzťahuje len na prípady, kedy z objektívnych dôvodov nie je možné domáhať sa
uspokojenia z toho, čo odporovaným úkonom ušlo z majetku dlžníka, ako sú prípady, kedy osoba,
voči ktorej je nárok uplatnený, už danú vec nemá vo svojom majetku. V prejednávanom spore by
bolo možné splnenie tejto požiadavky konštatovať hypoteticky napríklad v situácii, kedy by žalovaná
daný obchodný podiel previedla na inú osobu. Samotná nečinnosť či prieťahy súdneho exekútora v

konkrétnom exekučnom konaní nepreukazujú objektívnu nemožnosť domáhať sa uspokojenia z toho,
čo ušlo odporovaným právnym úkonom z majetku dlžníka. Navyše v priebehu konania na pojednávaní
konanom dňa 13.03.2024 žalobca informoval súd prvej inštancie, že súdny exekútor, ktorého požiadal
o vykonanie exekúcie na obchodný podiel, bol odvolaný ministrom spravodlivosti k 15.12.2023, pričom
jeho zástupcom sa stal JUDr. Rudolf Dulina, Exekútorský úrad Michalovce (č.l. 71 súdneho spisu). Teda

jetumožnosť,žeunovéhosúdnehoexekútoradôjdekvýkonuexekúcienaobchodnýpodiel,akpôvodný
bol nečinný.

18. Pokiaľ súd prvej inštancie mal preukázané splnenie podmienky nemožnosti uspokojenia z toho,
čo zmluvou o prevode obchodného podielu ušlo z majetku dlžníka D. D., a to z dôvodu, že súdny

exekútor nereflektoval na podanie žalobcu ako oprávneného na vykonanie exekúcie na obchodný podiel
povinného v spoločnosti Dexter Plus s.r.o. zo dňa 22.12.2021, jeho záver vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia a nateraz v spojení s neúčinnou zmluvou o prevode obchodného podielu
neodôvodňuje záver o dôvodnosti žaloby na náhradu v peniazoch podľa § 42b ods. 4, časť vety za
bodkočiarkou Občianskeho zákonníka čo do jej základu. Nemožnosť uspokojenia pohľadávky z majetku

dlžníka pre nečinnosť súdneho exekútora v exekučnom konaní bez ďalšieho nenaplní konštrukciu § 42b
ods. 4, časť vety za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka.19. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena
medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočnosti právo zakladajúcich.
Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolností, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak

tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky
neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim
tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní
nepreukáže pravdivosť, ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho
nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného

bremena, t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom.

20. Keďže vychádzajúc z vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie
nebolo opodstatnené sa zaoberať ďalšími odvolacími argumentmi.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1

písm. c) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o žalobe žalobcu na náhradu podľa § 42b ods.
4 Občianskeho zákonníka tak, že opätovne posúdi objektívnu nemožnosť žalobcu ako oprávneného
uspokojiť sa z pôvodného ušlého majetku dlžníka D. D. v exekučnom konaní vo vyššie uvedených

intenciách v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu. Po opätovnom posúdení veci súd prvej
inštancie rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v
ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Zároveň rozhodne aj o všetkých trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).