Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123203459
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123203459.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Erika Vargu a členov senátu – sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v
spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35
937 874, proti žalovanému: TESCO STORES SR, a.s., so sídlom Cesta na Senec 2, Bratislava, IČO:
31 321 828, o zaplatenie 2.835,32 EUR s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 17C/36/2023-81 zo dňa 27. novembra 2024 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) v celom rozsahu
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovanému zaplatiť sumu 2.835,32 EUR spolu
s príslušenstvom.

2. S poukazom na aplikáciu § 415 Občianskeho zákonníka v spojení s § 9 ods. 7 písm. c/ zák. č.
580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ustanovenia citované v napadnutom rozsudku) súd prvej inštancie
východiskovo za nesporné vyhodnotil, že poškodená (poistenec žalobcu) utrpela dňa 17.5.2021 vo

vestibule (vstupe medzi dverami) prevádzky žalovaného
v obchodnom dome A. B. C., D. D. poškodenie zdravia pošmyknutím sa na mokrej podlahe a žalobca
uhradil náklady na jej zdravotnú starostlivosť poskytovateľovi vo výške 2.835,35 EUR.
3. Nadväzne okresný súd vymedzil, že pre vznik regresného práva zdravotnej poisťovne v zmysle
aplikovaného ustanovenia musia byť splnené predpoklady: a) protiprávne konanie inej osoby voči
poistencovi, b) uhradenie nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytovateľovi, c) príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním a poskytnutím uhradenej zdravotnej starostlivosti a d) zavinenie. Osoba,

ktorá svoje právne povinnosti porušila, zodpovedá iba za tie náklady zdravotnej poisťovne, ktoré boli
uhradené za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi v príčinnej súvislosti s jej konaním.
4. Súd prvej inštancie argumentoval, že v prípade regresného nároku ide o priame postihové
právo žalobcu, ktoré je hmotnoprávnym nárokom voči osobám zodpovedajúcim za vzniknuté náklady
zavineného protiprávneho konania treťou osobou. Nepredstavuje teda pohľadávku vzniknutú zo
zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním, ale ide o
pohľadávku priznanú žalobcovi na základe osobitného postihového nároku (sui generis). Nárok na

náhradu škody (ktorý by vznikol poškodenému) a ktorý je zároveň poistencom žalobcu, teda nemožno
stotožňovať s regresným nárokom žalobcu na náhradu nákladov za vynaloženú zdravotnú starostlivosť,
nakoľko ide o dva odlišné práve nároky. Postih zdravotnej poisťovne voči žalovanému má charakternáhrady za poskytnuté plnenie a nie nároku na náhradu škody, keďže ide o subrogačný postih proti tretej
osobe (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/16/2020, 7Cdo/162/2019).

4. So zreteľom na to, ako a čím žalobca vymedzil skutkový rámec, z ktorého vyvodzoval svoj
nárok na regresnú náhradu, považoval za rozhodujúce porušenie prevenčnej povinnosti žalovaného
spočívajúcej v tom, že podlaha bola mokrá/vlhká bez ohľadu na dôvod vlhkosti, t. j. bez ohľadu na
poveternostnú situáciu, a tento mokrý povrch bol spôsobilý privodiť v tomto prípade škodu na zdraví
inej osoby. Porušenie právnej povinnosti, ktoré spočíva v existencii takého úkonu, ktoré je v rozpore

s objektívnym právom a k porušeniu takejto právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním
alebo opomenutím toho, čo malo v súlade s právom byť vykonané.
5. Na základe žalobcom uvedeného skutkového vymedzenia posudzoval súd prvej inštancie protiprávne
konanie žalovaného voči poistencovi podľa § 415 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že v
danom prípade nebol preukázaný základný predpoklad, a to porušenie prevenčnej povinnosti zo strany
žalovaného, ktorý mokrú podlahu v deň, keď vonku pršalo, označil výstražnou tabuľou a miesto bolo

viditeľne označené, a tiež urobil všetky preventívne opatrenia aj vzhľadom na dané poveternostné
podmienky. Žalovaný umiestnením výstražnej tabule priamo pri vstupe a výstupe v daný deň aj s
ohľadom na poveternostné podmienky (vonku pršalo) upozorňoval svojich zákazníkov touto tabuľou
na mokrú podlahu a poistenec ako zákazník mohol a mal možnosť si ju všimnúť. Ide o tzv. generálnu
prevenciu, v zmysle ktorého ustanovenia je každý povinný zachovávať vždy taký stupeň pozornosti,

ktorý možno po ňom vzhľadom ku konkrétnej časovej a miestnej situácii rozumne požadovať a ktorý
objektívne posudzované je spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd na
živote, zdraví alebo majetku. Ten, kto si v súlade
s takto stanovenou všeobecnou povinnosťou nepočína, chová sa protiprávne.
6. Okresný súd uviedol, že vyhodnotil predložené listiny spolu s vyjadrením svedka, ktorý ani len

neopisoval a nevidel ako došlo k pádu. Nevyjadroval sa ani k výstražnej tabuli, až následne v rámci
záznamu zo dňa 26.7.2021 spísaného na oddelení regresných náhrad žalobcu poistenec uviedol, že pri
vychádzaní z obchodného domu v priestoroch obchodného domu pred dverami určenými na východ z
obchodného domu sa pošmykla na mokrej podlahe, v ten deň pršalo, podlaha bola mokrá a pošmykla sa
na podlahe tesne pred dverami a označenie, ktoré by upozorňovalo na mokrú podlahu v mieste úrazu,

nebolo žiadne. Ani táto listina podľa názoru súdu nepreukazuje základný predpoklad, a to porušenie
prevenčnej povinnosti žalovaného, keďže táto bola vyhotovená pracovníkom žalobcu a s časovým
odstupom po úraze.
7. Súd prvej inštancie uzavrel, že všetky kumulatívne stanovené podmienky pre vznik regresného práva
žalobcu ako zdravotnej poisťovne neboli splnené - vzhľadom na nesplnenie prvej základnej podmienky,

a to protiprávneho konanie žalovaného voči poistencovi - a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

8. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi. Z obsahu
spisového materiálu zároveň vyplynulo, že žalovanému v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli,
preto okresný súd rozhodol tak, že mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že žalobe súd
v celom rozsahu vyhovie, alternatívne napadnutý rozsudok zruší a vráti na ďalšie konanie.
10. Argumentoval, že na to, aby úkon mohol byť kvalifikovaný ako protiprávny, požaduje právna úprava
porušenie právnej povinnosti, ktorá bola určitému subjektu uložená. Právna povinnosť môže vyplývať

priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo iných právnych skutočností. Rozpor je daný tam, kde
úkon priamo porušuje právny predpis alebo ho obchádza. Podľa právnej úpravy aplikovanej v SR sa
kladie veľký dôraz na prevenciu. Prevenčnú povinnosť má každý a ten, kto ju nedodržiava, jeho chovanie
je potrebné vyložiť ako chovanie v rozpore s právom, teda je chovaním protiprávnym.
11. V súdenom prípade súd prvej inštancie na protiprávnosť žalovaného neprihliadal, naopak, výslovne

juvylúčilavyslovilzáver,žepoškodenápoistenkasizranenieprivodilasama,nakoľkoneboladostatočne
opatrná. Súd pritom bližšie nedefinoval, akú opatrnosť mala poškodená vynaložiť pri vychádzaní z
obchodných priestorov žalovaného, pričom nemala možnosť zvoliť iný východ.
12. Žalobca naďalej zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach, že žalovaný zodpovedá za poškodenie
zdravia žalobcovej poistenky, ku ktorému došlo v dôsledku pádu na mokrej nijako proti pádu neošetrenej

podlahe v obchodnej prevádzke žalovaného, resp., že zo strany žalovaného došlo k porušeniu právnych
predpisov, najmä § 415 Občianskeho zákonníka (zanedbanie prevenčnej povinnosti), v zmysle ktorého
každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode
a životnom prostredí.13. Súd prvej inštancie si podľa odvolateľa osvojil účelové tvrdenia žalovaného, že zákazníkov upozornil
formou tabule na možnosť nebezpečia pádu na mokrej podlahe, pričom z výpoveďou poškodenej bola
existencia výstražnej tabule spochybnená a nie je ani známy obsah, resp. znenie výstrahy. Z vyjadrenia

inej zákazníčky, ktorá poškodenej pomáhala po páde vyplýva, že tabuľa bola, ale na mieste, kde ju
nebolo vidieť, podlaha bola veľmi mokrá.
14.Pokiaľsúdpovažovalexistenciuvýstražnejtabulezapreukázanúzfotografiepredloženejžalovaným,
žalobca uvedený dôkaz spochybňuje nakoľko tabuľa je takmer neviditeľná, umiestnená medzi letákmi
a inými reklamami a je takmer nemožné si ju všimnúť. Navyše, z fotografie nie je možné vyvodiť

záver, z ktorej prevádzky a z akého časového okamihu je zhotovená. Dokonca túto skutočnosť
nemal preukázanú ani prvoinštančný súd, nakoľko konštatoval, že žalovaný predložil fotografiu z
neidentifikovaného miesta.
15. Žalobca tiež naďalej tvrdí, že žalovaný sa nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú pádom
na šmykľavej mokrej podlahe umiestnením výstražnej tabule. Ak by aj bola výstražná tabuľa umiestnená
na viditeľnom mieste, jej existencia nezbavuje žalovaného zodpovednosti za úraz poškodenej, naopak,

je dôkazom toho, že žalovaný si uvedomoval, že napr. v prípade dažďa je zvýšené nebezpečenstvo
poškodenia zdravia, a preto bolo jeho povinnosťou miesto (podlahu) častejšie kontrolovať a robiť
primerané opatrenia (utierať, upratovať,...). Žalovaný síce tvrdil, že rizikový úsek utieral, ale nijako to
nepreukázal. Uviedol to len vo svojom vyjadrení po úraze. Vyjadrenie spisovali zamestnanci žalovaného
a len ťažko možno očakávať úplnú objektívnosť vyjadrení zamestnancov žalovaného o zabezpečovaní

schodnosti prevádzkových priestorov napr. utieraním.
16. Odvolateľ tiež vidí nesprávne posúdenie veci zo strany súdu aj
vtom,žesanezaoberal,resp.nehodnotilsprávaniezamestnancovžalovanéhopopádepoškodenej,keď
počas hospitalizácie poškodenej v dôsledku úrazu kontaktoval poškodenú prostredníctvom jej manžela
a doručovali jej na podpis záznam o úraze.

17. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

18. Odhliadnuc od skutočnosti, že už ustanovenie § 9 ods. 7 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z. z.
o zdravotnom poistení, o ktoré sa žaloba opiera, viaže nárok žalobcu na náhradu vynaložených nákladov
zdravotného poistenia na existenciu zavineného protiprávneho konania tretej osoby, je nesprávnou
argumentácia odvolateľa/žalobcu, podľa ktorej sa žalovaný nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu

spôsobenúpádomnašmykľavejmokrejpodlahe(ani)umiestnenímvýstražnejtabule.Evidentnesa(tým)
totiž žalobca snaží všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 OZ – „posunúť“ do roviny akejsi
absolútnej zodpovednosti.
19. Žiada sa preto zdôrazniť, že práve a len porušenie určitej povinnosti (hoci táto nenachádza explicitné
normatívne vyjadrenie, nakoľko nie je reálne očakávať absolútnu kazuistickú úpravu pravidiel správania

sa vo všetkých situáciách) predstavuje protiprávne konanie zakladajúce (§ 415 v spojení s § 420
OZ) zodpovednosť za škodu. Inými slovami, zodpovedným nebude ten, kto (v občiansko-právnom
styku) v určitej (konkrétnej) situácii postupuje/koná natoľko opatrne/obozretne, aby nespôsobil škodu
na majetku/zdraví. Má sa pritom na mysli bežná miera opatrnosti (akú možno racionálne očakávať), nie
bezbrehú povinnosť predísť v zásade všetkým/akýmkoľvek škodám.

20. Opísanej základnej charakteristike zodpovednostného vzťahu v zmysle § 415 OZ zodpovedá
jej „všeobecné“ normatívne vyjadrenie/zakotvenie. Toto následne kladie určité nároky na subjekt
uplatňujúci si na súde nárok z takéhoto právneho titulu, konkrétne z hľadiska požiadavky riadneho/
náležitého vymedzenia skutkového deja, z ktorého možno (presne/konkrétne) vyvodiť, aká povinnosť (s
preventívnym charakterom) bola porušená a akým spôsobom.

21. Žaloba v (pôvodnom) znení predostretom dňa 19.4.2023 z takto vymedzených hľadísk nemôže
obstáť. Neobsahuje totiž v kvalifikovanom rozsahu skutkové tvrdenia, ktoré by umožňovali zadefinovať
skutkový dej napĺňajúci hypotézu ustanovenia § 415 OZ. Skutkové vyjadrenia majúce takúto ambíciu
sa objavujú (až) vo vyjadrení žalobcu k odporu žalovaného a spočíva v tvrdeniach, že „skutočnosť, že
žalovaný urobil opatrenia smerujúce k eliminácii vzniku nebezpečenstva nič nemení na tom, že neprijal

všetky opatrenia, aby prípadnému zraneniu zákazníkov predišiel...upozornenie na mokrú podlahu
a pravidelná údržba nezbavuje žalovaného zodpovednosti za poškodenie zdravia poistenky žalobcu“.
22. Aj predmetná citácia nasvedčuje už konštatovanému nesprávnemu vnímaniu(v podobe apriori absolútnej povinnosti predísť akejkoľvek škode) aplikovaného právneho inštitútu
zo strany žalobcu. Zároveň odvolaciemu súdu nie je zrejmé, čo okrem upozornenia (na šmykľavú
podlahu) a pravidelnej údržby (ktorými okolnosťami sa žalovaný bráni) žalobca za náležité splnenie

(si) prevenčnej povinnosti považuje. Pritom ale nie je úlohou súdu ako nezávislého arbitra uvedené
dedukovať. V kontradiktórnom súdnom konaní totiž povinnosť predostrieť relevantné skutkové tvrdenia
a dôkazné návrhy zaťažuje práve a len žalobcu.
23. Možno pritom poznamenať (nad bezprostredne nevyhnutný rámec, nakoľko odvolací súd je
principiálne viazaný odvolateľom vymedzenými dôvodmi a dotknuté skutočnosti neboli odvolaním

namietané), že žalobca mal vedomosť o existencii kamerového záznamu z inkriminovanej udalosti
(pádu), z ktorého (záznamu) sa prípadne mohlo preukázať, či a v akých časových intervaloch sa podlaha
utierala. Žalobca však takýto dôkazný návrh nevzniesol. Naopak, vykonanie tohto dôkazu navrhol
žalovaný,atonapreukázaniejehotvrdenia,žeprivstupedopredajnebolaumiestnenávýstražnátabuľa.
Okresný súd tento dôkaz nevykonal, toto však nie je (učinené) predmetom odvolacieho prieskumu.
Pokiaľ ďalej žalobca na inom mieste zase namietal samotné umiestnenie tabule (t. j. už nie to, či tabuľa

vôbec bola použitá, ale to, či bola umiestnená viditeľne), opäť v tejto spojitosti neprezentoval žiadny
dôkazný návrh.

24. Napokon, bez právnej relevancie z rozoberaných hľadísk ostáva tvrdenie žalobcu o tom, že súd
nehodnotil správanie zamestnancov žalovaného po páde poškodenej, keď ju počas hospitalizácie v

dôsledku úrazu kontaktovali prostredníctvom jej manžela. Uvedené totiž nie je spôsobilé nič zmeniť na
závere o vecnej správnosti určujúcej úvahy súdu prvej inštancie o tom, že v konaní nedošlo k riadnemu
preukázaniu základnej (z viacerých kumulatívne daných) podmienky zodpovednostného vzťahu a to
protiprávneho konania (zanedbania prevenčnej povinnosti) žalovaného. Odvolací súd preto v meritórnej/
preskúmavanej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

25. Žalobca síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku
otrováchprvoinštančnéhokonanianevymedzilžiadnukonkrétnunámietku.Zdanéhodôvodupotvrdenie
posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý,
zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov.

26. Výrok o trovách odvolacieho konania sa riadi § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP (plný procesný úspech žalovanej v odvolacom konaní). O konečnej výške týchto trov rozhodne
súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 v spojení s § 251 CSP.

27. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť adopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.