Rozsudok – Ostatné Judgement was issued on Thursday, November 13, 2024

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 16C/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124209510
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Kucbel

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6124209510.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, pred sudcom JUDr. Dušanom Kucbelom, v spore žalobcu SPP - distribúcia, a.s.,

so sídlom Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 910 739, právne
zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711,
proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, XXX XX D., v konaní o zaplatenie
1 441,64 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 70,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
6,25 % ročne zo sumy 70,97 Eur od 27.10.2022 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom sporu bol nárok žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete plynu na náhradu škody
v zmysle § 82 ods. 1 písm. f) a ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej aj „zákon o energetike“)
spôsobenej žalovaným. Podľa žalobcu žalovaný v období od 01.08.2022 do 05.10.2022 na odbernom
mieste odoberal plyn neoprávnene. Z dôvodu, že od 01.08.2022 došlo v zmysle § 50 ods. 11 Vyhlášky
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z.z. k prerušeniu dodávky plynu. Na základe toho
vystavil žalovanému faktúru v sume 1 441,64 Eur, ktorú v dátume splatnosti dňa 26.10.2022 žalovaný

neuhradil. Zároveň si uplatnil aj náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného
odberu zemného plynu. Vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného uviedol, že na plynomere nebola
porušená plomba. Dodávateľ zemného plynu požiadal žalobcu o prerušenie dodávky zemného plynu.
Z montážneho listu zo dňa 05.10.2022 vyplynulo, že nebol zistený únik plynu. Fotodokumentáciu
žalovaného zo dňa 04.08.2022 a 11.07.2022 považoval za irelevantnú. Zamestnanci žalobcu dňa
05.10.2022 boli fyzicky na odbernom mieste žalovaného, kde na počítadle zistili stav 9 111 m3.
Žalovanému na danom odbernom mieste ponechali oznam. Základom výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom plynu bol rozdiel medzi stavom počítadla v čase od prerušenia dodávky
zemného plynu (01.08.2022) v množstve 8 338 m3 a stavom počítadla meradla v čase ukončenia
neoprávneného odberu zemného plynu v množstve 9 111 m3. Neskôr však uviedol, že išlo o posledný
fakturovaný stav zo strany dodávateľa žalovaného so stavom 8 338 m3. Spotreba plynu nad hodnotu
8 338 m3 sa tak považuje za neoprávnený odber.

2. Žalovaný v odpore v rámci upomínacieho konania v rámci prostriedkov procesnej obrany tvrdil,

že plomby na meradle neboli porušené. Stav plynomeru ku dňu 01.08.2022 žalobca nepodložil
fotodokumentáciou a čísla boli vymyslené. Predložil fotodokumentáciu o stave plynomeru v auguste
2022 a dokonca aj v júli 2022, kedy bol stav plynomeru 9 110 m3. Budova, v ktorej sa nachádza
plynomer je budovou, v ktorej dlhé roky nikto nebýva a jediný spotrebič napojený na plyn je plynovýkotol. V zimných mesiacoch spúšťa temperovanie v čase, keď sú veľké mrazy, aby nezamrzla voda. Je
logicky nemožné, aby v letných mesiacoch august-september bola spotreba taká, ako je na faktúre.

3. Súd podľa § 151 ods. 1 CSP nepovažoval za sporné, že od 01.08.2022 došlo k prerušeniu dodávky
plynunaodbernommiestežalovaného,bolavystavenáfaktúrač.XXXXXXXXXXsplatnádňa26.10.2022
na sumu 1 441,64 Eur, ktorá bola vystavená žalobcom žalovanému. Nebolo tiež sporné, že žalovaný
predmetnú faktúru nezaplatil. Súd tiež nepovažoval v konaní za sporné, že v čase ukončenia odberu
plynu dňa 05.10.2022 bola na meradle v odbernom mieste žalovaného nameraná hodnota 9 111 m3.

Rovnako súd nepovažoval, vzhľadom na stanovisko žalovaného, za spornú výšku nákladov spojených
s neoprávneným odberom plynu, ktoré si uplatnil žalobca v podanej žalobe v sume 69,19 Eur. Tiež
nebolo v konaní sporné, s poukazom na vyjadrenie oboch sporových strán, že neboli porušené plomby
na určenom meradle.

4. Súd vykonal dôkaz listinou v zmysle § 204 CSP, a to zápisom žalobcu zo dňa 25.07.2022 na č.l. 42

spisu, z ktorého zistil, že išlo o zápis o prerušení dodávky zemného plynu pre neplnenie finančných
záväzkov odberateľa – žalovaného na adrese E. XX/X, F.. Plynomer s výrobným číslom XXXXXXX bez
zistenia stavu počítadla. Malo dôjsť k zhotoveniu fotodokumentácie, ktorá do spisu nebola predložená.
Z fotodokumentácie predloženej žalovaným na č.l. 53 spisu súd zistil, že išlo o fotografiu plynomeru
žalovaného na danom odbernom mieste vyhotovenom zjavne mobilným telefónom s uvedením dátumu

04.08.2022 so stavom počítadla 9 110 m3.
Z fotodokumentácie žalovaného na rube č.l. 53 spisu súd zistil, že išlo o fotografiu plynomeru žalovaného
na danom odbernom mieste zo dňa 11.07.2022 so stavom meradla 9 110 m3.

5. Súd vo vzťahu k nesporným skutočnostiam a z vykonaných listinných dôkazov zistil, že dňa

25.07.2022 sa dostavili zamestnanci žalobcu k odbernému miestu žalovaného, na ktorom sa pokúsili
o prerušenie dodávky plynu. Zamestnancom žalobcu sa zjavne nepodarilo fyzicky prerušiť dodávku
zemného plynu u žalovaného, o čom svedčí aj skutočnosť z daného zápisu, kde nebol určený stav
meradla. Žalovaný však predložil fotografiu vyhotovenú dňa 11.07.2022, ktorá predchádzala pokusu
o prerušenie dodávky plynu zo dňa 25.07.2022, kde už v tom čase na meradle bola hodnota 9 110 m3.

Žalobca tak v spore nepreukázal skutočnosť, že stav meradla ku dňu 01.08.2022 predstavoval hodnotu
8 338 m3. Súd poukazuje na to, že žalobca aj neskôr tvrdil, že hodnota 8 338 m3 nepredstavovala stav
meradla reálne zistený ku dňu 01.08.2022, ale išlo o stav meradla z poslednej fakturácie dodávateľa
zemného plynu pre žalovaného.

6. Súd nevykonal návrh na doplnenie dokazovania zo strany žalobcu, aby bola vyžiadaná informácia
od dodávateľa zemného plynu žalovaného Stredoslovenská energetika, a.s. s požiadavkou, aké boli
dôvody, pre ktoré malo dôjsť k prerušeniu dodávky zemného plynu pre žalovaného. Súd tento dôkaz
považoval za nadbytočný pre zistenie skutkového stavu. Pre súd nebolo relevantné zistiť, aké boli
dôvody, pre ktoré došlo k prerušeniu dodávky zemného plynu. Pre súd bolo rozhodujúce, aká bola

hodnota meradla žalovaného ku dňu prerušeniu dodávky zemného plynu.

7. Súd preskúmal podanú žalobu a po zhodnotení nesporných skutočností a vykonanom dokazovaní
mal za to, že žaloba je dôvodná len v časti uplatneného nároku. Súd predmetný právny vzťah medzi
žalobcom ako prevádzkovateľom distribučnej siete plynu a žalovaným ako odberateľom zemného plynu

posúdil ako spotrebiteľský právny vzťah podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak je odberateľom
plynu na základe uzatvorenej zmluvy s dodávateľom plynu fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
tejto spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti, potom má táto fyzická osoba postavenie spotrebiteľa aj vo vzťahu k prevádzkovateľovi
distribučnej siete (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2022 pod sp.zn.

5Cdo/61/2021, R 26/2024). Žalobca v spore netvrdil, že žalovaný mal uzatvorenú zmluvu s dodávateľom
distribučnej siete v postavení podnikateľa.

8. Bez ohľadu na to, či išlo o spotrebiteľský alebo nespotrebiteľský právny vzťah, bolo pre súd
rozhodujúce zistenie otázky, čo sa považuje za neoprávnený odber plynu. V spore bolo zrejmé, že

u žalovaného došlo k prerušeniu dodávky zemného plynu podľa § 50 ods. 10 vyhlášky č. 24/2013
Z.z. a § 50 ods. 11 predmetnej vyhlášky uplynutím 10-teho dňa od doručenia žiadosti dodávateľa
plynu o prerušenie alebo obmedzenie distribúcie plynu. Dôvodom uplatnenia tejto fikcie bola zjavne
skutočnosť, že žalobcovi sa nepodarilo na odbernom mieste fyzicky prerušiť dodávku zemného plynu.Na základe toho sa odo dňa 01.08.2022 považovala dodávka zemného plynu za prerušenú. To pre
žalovaného ako odberateľa zemného plynu predstavovalo obmedzenie zo strany prevádzkovateľa
distribučnej siete podľa § 82 ods. 1 písm. f) zákona o energetike. V nadväznosti na to, pokiaľ žalovaný

odoberal plyn po uvedenom dátume, predstavovalo to neoprávnený odber plynu. Za tento neoprávnený
odber vzniká žalobcovi nárok na náhradu skutočne vzniknutej škody, ak vznikla podľa § 82 ods. 2 zákona
o energetike. To znamená, že za neoprávnený odber plynu je možné považovať len taký odber plynu,
ktorý nastal po dátume prerušenia dodávky plynu prostredníctvom fikcie, a to odo dňa 01.08.2022.
V zmysle § 50 ods. 11 vyhlášky č. 24/2013 druhá veta k dátumu prerušenia alebo obmedzenia distribúcie

plynu prevádzkovateľom distribúcie, prevádzkovateľ distribučnej siete určí stav určeného meradla na
príslušnom odbernom mieste a tento stav odovzdá príslušnému dodávateľovi plynu, a to do 7 dní od
prerušenia alebo obmedzenia distribúcie plynu. V konaní ostalo nepreukázané, či si žalobca splnil
povinnosť voči dodávateľovi plynu podľa uvedeného ustanovenia vyhlášky. Podľa názoru súdu uvedené
ustanovenie vyhlášky slúži na to, aby dodávateľ distribučnej siete mal vedomosť o stave meradla ku
dňu prerušenia distribúcie plynu a vedel tak posúdiť hodnoty odobratého množstva plynu žalovaným do

prerušenia dodávky plynu. Cieľom tohto ustanovenia tiež bolo, aby dodávateľ plynu vedel dodatočne
odberateľovi plynu vyúčtovať hodnoty odberu plynu, ktoré mu neboli doposiaľ zo strany dodávateľa
plynu zarátané do prerušenia dodávky plynu. Nie je však hodnoty odberu plynu, ktoré neboli vyúčtované
dodávateľom možné podradiť v dôsledku prerušeniu dodávky plynu pod neoprávnený odber.

9. Ako vyplynulo z dodatočných skutkových tvrdení, žalobca ako počiatočný stav pre určenie hodnoty
neoprávneného odberu zemného plynu vychádzal z hodnoty meradla v zmysle poslednej fakturácie zo
strany dodávateľa zemného plynu. Zjavným dôvodom toho bolo, že žalobca nevedel ku dňu 01.08.2022
zistiť reálny stav na meradle žalovaného z dôvodu, že nebol zjavne fyzicky prístupný. Súdu však
nebola zrejmá skutočnosť, aký bol dátum poslednej fakturácie zo strany dodávateľa zemného plynu,

teda k akému dátumu bol zistený stav meradla dodávateľom plynu v hodnote 8 338 m3. V konaní
však bolo preukázané fotografiami zo strany žalovaného, že ku dňu 11.07.2022, ktorý predchádzal
pokusu o fyzické prerušenie dodávky zemného plynu žalobcom (25.07.2022), bol stav meradla vyšší ako
hodnota, od ktorej odvíjal svoj nárok žalobca. Táto hodnota predstavovala množstvo 9 110 m3 plynu ešte
v čase, kedy dodávka zemného plynu pre žalovaného nebola prerušená. Keďže stav sa podľa názoru

súdu na meradle žalovaného mohol len zvyšovať, logicky potom nemohlo dôjsť k tvrdenej skutočnosti,
že stav meradla žalovaného ku dňu 01.08.2022 predstavoval hodnotu nižšiu. Preto súd vychádzal z toho
skutkového zistenia, že ak hodnota meradla žalovaného bola ku dňu 11.07.2022 v množstve 9 110 m3,
takžalobcomuvádzanáhodnotavmnožstve8338m3nebolavčaseprerušeniadodávkyzemnéhoplynu
u žalovaného správna. Najmä za predpokladu, že bolo nesporné, že plomby na určenom meradle neboli

porušené a nebola ani spochybňovaná zo strany žalobcu správnosť merania meradla. Na základe toho
logicky hodnota, ktorá ku dňu prerušenia dodávky zemného plynu mohla byť na meradle bola minimálne
v množstve 9 110 m3 a súd z tejto hodnoty meradla vo vzťahu k zisťovaniu výšky neoprávneného odberu
plynu vychádzal.

10. Súd opätovne zdôrazňuje, že v zmysle právnej úpravy § 82 ods. 1 písm. f) v spojení s ods. 2 zákona
oenergetikeavnadväznostina§50ods.11vyhláškyč.24/2013Z.z.sazaneoprávnenýodberzemného
plynu považuje len množstvo odobratého zemného plynu v čase od prerušenia dodávky zemného plynu.
Nie množstvo, ktoré bolo celkovo odobraté žalovaným za obdobie od poslednej fakturácie zo strany
jeho dodávateľa do reálneho fyzického prerušenia dodávky plynu u žalovaného. Práve uvedený rozdiel

bol v rámci argumentácie žalobcu v spore nepochopený. Pokiaľ žalobca v spore poukazoval na to, že
toto množstvo zemného plynu vo výške, ktorá bola ním uplatňovaná, bolo reálne žalovaným odobraté,
súd túto skutočnosť nespochybňuje, súd je len toho názoru, že pokiaľ si žalobca uplatnil svoj nárok
podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, titulom neoprávneného odberu plynu žalovaným, musí tento
nárok zohľadňovať len obdobie neoprávneného odberu plynu. Množstvo plynu, ktoré bolo odobraté do

prerušenia dodávky plynu a cena za takto odobratý plyn patrí dodávateľovi plynu v zmysle zmluvného
dojednania medzi dodávateľom a odberateľom plynu.

11. Pokiaľ stav meradla žalovaného v čase prerušenia dodávky plynu predstavoval hodnotu 9 110 m3
a stav meradla ku dňu 05.10.2022, kedy došlo k fyzickému prerušeniu dodávky plynu predstavoval

hodnotu 9 111 m3 je zrejmé, že žalovaný za toto obdobie reálne odobral 1 m3 plynu.

12. Súd určil cenu za neoprávnený odber plynu žalovaným podľa § 1 ods. 12 vyhlášky č. 449/2012
Z.z. vydanej Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, podľa ktorej v prípade neoprávnenéhoodberu plynu, pri ktorom mal žalobca k dispozícii údaje o množstve neoprávnene odobratého plynu
z určeného meradla sa výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu vypočíta ako súčin
množstva neoprávnene odobratého plynu určeného meradlom a ceny podľa § 1 ods. 1 písm.

a) predmetnej vyhlášky. Teda ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu a 1,5 násobku
referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu zverejnenej na webovom
sídle prevádzkovateľa distribučnej siete v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo
v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie. Referenčnú cenu tak súd vypočítal podľa § 61 ods. 10
vyhlášky č. 24/2013 Z.z. v spojení s prílohou č. 12 k danej vyhláške, a to spôsobom uvedeným aj

žalobcom v podanej žalobe, s ktorým sa súd stotožnil. Referenčná cena plynu sa tak rovná cena plynu
produktu NCG podľa § 61 ods. 4 vyhlášky č. 24/2013 Z.z. v hodnote 107,251 Eur / MWh + koeficient
prepravy plynu vo výške 1,20 Eur/MWh. Súčtom vo výške 108,451 Eur / MWh, čo sa rovná 0,10845 Eur /
kWh. Zistenie výšky škody podľa § 1 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 449/2012 Z.z. z hľadiska 1,5 násobku
referenčnej ceny plynu, tak predstavuje 11,50 x 108,45 Eur / MWh = 162,68 Eur / MWh = 0,16268 Eur /
kWh. Prepočet objemových jednotiek plynu na energiu v zmysle § 1 ods. 1 vyhlášky č. 269/2012 Z.z.

tak predstavovalo u žalovaného množstvo 1 m3 x 10,914 kWh. M-3 = 10,914 kWh. Súd tak zistil celkový
výpočet náhrady škody pre žalobcu za neoprávnene odobratý plyn nasledovným výpočtom 10,914 kWh
x 0,16268 Eur/kWh = 1,78 Eur. To predstavuje nárok na náhradu skutočne vzniknutej škody žalobcovi za
neoprávnenýodberplynu.Súdžalobcovipriznalvzmysle§1ods.14vyhláškyč.449/2012ajnevyhnutné
náklady žalobcu spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu plynu u žalovaného

vo vyčíslenej sume 69,19 Eur, ktorá v spore nebola namietaná a ani sporná. Súd zároveň poukazuje na
to, že žalobca sa na odberné miesto žalovaného dostavil celkovo 2 krát za účelom fyzického prerušenia
dodávky plynu. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

13. Žalovaný sa v súvislosti s plnením pohľadávky žalobcu dostal do omeškania, žalobcovi ako veriteľovi

vzniklo právo s omeškaním žalovaného podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. požadovať úrok z omeškania v uplatnenej výške 6,25 % ročne až do zaplatenia
priznanej pohľadávky žalobcu odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k splatnosti vystavenej faktúry.
Teda počnúc dňom 27.10.2022.

14. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 2 CSP rozdelením úspechu vo veci.
Žalobca bol v spore úspešný v rozsahu 4,92 % z požadovanej pohľadávky. Žalovaný bol úspešný
v rozsahu 95,58 % v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Rozdelením úspechu žalovaného od úspechu
žalobcu by žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,66 %. Keďže súd z obsahu
spisu nezistil žiadne trovy na strane žalovaného, rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že

žalovanému v časti, v ktorej by mal nárok na náhradu trov konania, tento nárok nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení
trojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v troch

rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

C. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.