Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 5, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 7Nt/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124010760
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kovačinová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124010760.6

Uznesenie

Okresný súd Trenčín, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kovačinovej a prísediacich
A. B. C. a A. A. A., v trestnej veci odsúdeného B. A., narodeného XX.XX.XXXX v Trenčíne, trvale bytom
D. E. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, o návrhu odsúdeného
na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 2Tk/2/2020, na
verejnom zasadnutí v Považskej Bystrici dňa 05. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa§399ods.2Tr.por.,súd zamieta návrhodsúdenéhoB.A.,nar.XX.XX.XXXXvPartizánskom,
trvale bytom D. E. XXX, F. G., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov, o povolenie obnovy konania, sp. zn. 2Tk/2/2020,
Okresného súdu Trenčín, nakoľko neboli zistené nové skutočnosti v zmysle § 394 ods. 1 Trestného
poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 15.04.2024 bol tunajšiemu súdu doručený návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania
vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín, sp. zn. 2Tk/2/2020, ktorý následne dňa 07.06.2024
doplnil prostredníctvom ustanoveného obhajcu. Svoj návrh odôvodnil tým, že znalecký posudok
č. 92/2020 (skúmanie duševného stavu obvineného), ako aj znalecký posudok č. 25/2020 (odb.
Zdravotníctvo, farmácia – klinická psychológia) vychádzali z neúplne zisteného skutkového stavu pokiaľ
išlo o anamnézu a diagnózy odsúdeného, nakoľko znalci nemali k dispozícii kompletnú zdravotnú

dokumentáciu odsúdeného Prostredníctvom obhajcu odsúdený predložil „lístočky“, ktorých obsah
ozrejmí na verejnom zasadnutí. Žiadal, aby súd zabezpečil jeho kompletnú zdravotnú dokumentáciu
a následne, aby ustanovil znalca z odboru Zdravotníctvo, farmácia – klinická psychológia a psychiatria,
túto im predložil spolu s uvedenými posudkami za účelom opätovného posúdenia otázok, ktoré boli
predmetom pôvodných znalecký posudkov. Podľa odsúdeného ak by znalci disponovali kompletnou
zdravotnou dokumentáciou ohľadne jeho osoby, závery znaleckých posudkov by boli podľa odsúdeného

iné, a síce je predpoklad, že jeho osoba nemusela byť v čase spáchania skutkov príčetná, a teda
trestne zodpovedná, čo by viedlo k zastaveniu trestného stíhania, prípadne by bola príčetnosť forenzne
významne znížená, čo by viedlo k mimoriadnemu zníženiu trestu.

Na verejnom zasadnutí odsúdený zotrval na svojom návrhu a žiadal znížiť trest. Vo svojej výpovedi
uviedol, že jeho zdravotný stav počas tohto trestného činu je duševná choroba, zaostávanie 3 až 6

ročného chlapca a počas spáchania trestného činu nemohol byť plne vedomý toho, čo spáchal. Bolo
mu ľúto, čo spáchal, aj voči rodine, že im zobral otca. Má podklady, ktoré mu nechcel Okresný súd
Trenčín prijať. V čase spáchania trestného činu bol plne vedomý, pracoval a chodil na brigády, a ľudia ho
poznajú, že by nikdy neublížil inému človeku a že by zobral ľudský život. Má aj doklady, ktoré preukážu,
že bol plne schopný pracovať, a nikdy neboli žiadne problémy. Čo sa týka predloženého rukou písaného
papieru, tento obsahuje všetky určené diagnózy, ktoré sú jeho duševná porucha a ktoré spísal počas

výkonutrestu,apretonemoholbyťplnevedomýtoho,čospáchal.Papieremuzničilspoluväzeň.Zanové
skutočnosti označil dopisy, ktoré jasne preukazujú, že by sám od seba nezobral ľudský život a bol k tomudotlačený od bývalej družky B. C., ktorá všetko spôsobila. Priznal sa, pretože bol pod silnými liekmi. Čo
sa týka znaleckého dokazovania poukázal na lekársku dokumentáciu od A. B. D., A. E. E. a A. A. H.,
ktorú znalci pri vypracovaní podľa jeho názoru nemali k dispozícii, nakoľko ide o novú dokumentáciu

z obdobia po vypracovaní znaleckých posudkov. Skutočnosť, že znalci nemali túto dokumentáciu pri
vypracovaní znalecký posudkov vyvodil od toho, že túto kompletnú dokumentáciu si vyžiadal počas
výkonu trestu, už keď ho odsúdili a spolubývajúci mu ju zničil. Následné odsúdený predložil Odborný
posudok o invalidite a rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 08.01.2025. Tiež uviedol, že on nemá
odborné vzdelanie ako znalec.

Prokurátor žiadal návrh odsúdeného zamietnuť, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na obnovu
konania a produkované nové dôkazy, ktoré by privodili iné rozhodnutie súdu od pôvodného konania.
Poukázal na námietky odsúdeného, čo sa týka jeho duševného stavu v čase spáchania skutku, toto
je jednak preukazovanie okolností viny, kde odsúdený vykonal vyhlásenie o uznaní viny v pôvodnom
konaní, ktoré je nenapadnuteľné a neodvolateľné. O tomto bol poučený za prítomnosti svojho obhajcu,

s ktorým sa mohol radiť a nenamietal to. Čo sa týka námietky duševného stavu pri ukladaní trestu
je z vykonaných listinných dôkazov a vyjadrení odsúdeného zrejmé, že u odsúdeného nebola zistená
zmenšená príčetnosť, prípadne znížené rozpoznávacie schopnosti.

Obhajca odsúdeného žiadal povoliť obnovu konania, pridržiaval sa toho, čo bolo uvedené v návrhu.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2Tk/2/2020 zo dňa 07.07.2020 bol odsúdený uznaný za
vinného v bode 1/ z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zákona
s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona a v bode 2/ z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c)

Tr. zákona, prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. d) Tr. zákona a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zákona
na skutkovom základe, že

1) v čase od 17.40 hod. do 18.40 hod. dňa 21. januára 2020 prišiel na dvor rodinného domu Č. 55 v

obci Pažiť, okres Partizánske, kam ho vpustil poškodený A. H., kde následne bezdôvodne po verbálnej
výmene názorov fyzicky napadol poškodeného A. H. a, nar. XX.XX.XXXX, o ktorom obvinený vedel, že
má asi 70 rokov, nakoľko tri týždne s ním žil v spoločnej domácnosti a to takým spôsobom, že čiernym
otváracím nožom celkovej dĺžky 21 cm s dĺžkou čepele 8,5 cm porezal poškodeného A. H. v oblasti
krku a druhým nožom s drevenou rukoväťou hnedej farby celkovej dĺžky 27,5 cm, s dĺžkou čepele 14,5

cm a šírkou čepele v jej najširšej časti cca 3,3 cm, na čepelí s motívom psa a s nápisom na čepelí
v ruskom jazyku .Oxomuuk" (Ochotník), ktorý obvinený držal v ľavej ruke spôsobil veľkou intenzitou
násilia A. H. bodné poranenie ľavej strany krku s prerezaním ľavej krčnej tepny ľavej krčnej žily, hornej
časti priedušnice s vykrvácaním navonok a do dýchacích ciest, v dôsledku ktorej došlo ku kompletnému
prerušeniu kože, podkožia, svalu, ľavej krčnej tepny, ľavej krčnej žily a ľavej steny priedušnice a nábodu

šiesteho stavca, ktoré poranenia boli smrteľné, ďalej mu spôsobil šesť bodnorezných rán a to v temennej
oblasti hlavy, v ľavej spánkovotemennej oblasti hlavy, v záhlavovej oblasti hlavy, na hrudníku vľavo
v hornej časti, v hornej časti brucha, ďalej jednu bodnú ranu do dutiny ústnej pod dolnou perou, tri
povrchové rezné rany a to v temennej oblasti hlavy, na dolnej pere a vľavo v hornej časti tela a štyri
odreniny a to v pravej spánkovotemennej oblasti hlavy, odreniny pod ľavým kútikom úst a na chrbte

nosa a pomliaždenie chrupavčitej časti nosa, ako aj reznú ranu na dlaňovej strane pravej ruky pod
palcom, kde obvinený B. A. svojim konaním poranil poškodenému A. H. štruktúry krku, vnútrohrudných
a vnútrobrušných orgánov s krvácaním navonok i do vnútorných dutín, pričom v dôsledku bodných,
bodnorezných a rezných poranení nastal u A. H. traumaticko-hemoragický šok, v dôsledku ktorého v
krátkom čase asi 2 až 4 minút došlo k smrti poškodeného A. H., následne obvinený B. A. z miesta

odišiel, zobral so sebou predmetné nože ako aj mobilný telefón poškodeného A. H. zn. LG čiernej
farby so sklápacím púzdrom, aby mohol komunikovať v mene poškodeného s B. C., ďalej textilnú
rôznofarebnú kapsičku na zips, koženú peňaženku čiernej farby s nápisom B. A. a s obsahom 2 ks
fotografií zobrazujúcich ženu, s hotovosťou 8 centov, občiansky preukaz, platobnú karta ČSOB C. 4406
3211 3016 1609 v plastovom obale, všetko na meno A. H., papierovú kartičku od účtu v ČSOB, ktoré

veci následne odhodil,

2) v čase od 17.40 hod do 17.50 hod dňa 22. januára 2020 v Prievidzi na ulici A. I. XX vošiel do bytu
Č. 10 nachádzajúcom sa na štvrtom poschodí, tak, že pretlačil vchodové dvere bytu, ktoré z vnútornejstrany držala jeho bývalá družka - poškodená B. C., trvalé bytom G. XX, F. G., ktorá predmetný byt mala
v prenájme, pričom aby prekonal obvinený jej odpor, strekol slzotvorný sprej (kaser) do oblasti tváre
poškodenej B. C., následkom čoho sa dostal do uvedeného bytu, kde v chodbe bytu chytil poškodenú

rukou pod krk vnútornou časťou lakťa a za pomoci hmatu ju proti jej vôli odtiahol do obývacej izby, kde jej
podrazil nohy a tak položil na kolená, následne pristúpil nad poškodenú B. C. a oboma rukami ju začal
škrtiť a opakovať slová, že ju zabije a zabije aj jej syna, po čom poškodenej asi desaťkrát z celej sily
vykrúcal hlavu doľava a doprava a minimálne trikrát zopakoval, že ju zabije, aby bola ticho, následne
poškodenú B. C. viackrát udrel päsťami oboch rúk do zadnej a vrchnej časti hlavy pri čom jej hovoril, že

oni dvaja sa nemajú na čom dohodnúť a že ju zabije, zodvihol jej bradu, chytil ju rukami na krku a začal
ju škrtiť, pokiaľ poškodená nemohla dýchať a iba chrčala, pričom opakoval slová, že ju zabije, následne
z vetrovky vybral presne nezistený predmet pripomínajúci kábel, ktorý poškodenej točil a ťahal okolo
krku, pričom dookola opakoval, že ju zabije, následne náhle obvinený poškodenú pustil a ušiel z bytu
preč na presne nezistené miesto, pričom v dôsledku útoku obvineného poškodená B. C., trvalé bytom G.
XX, F. G. utrpela pomliaždenie a odreninu ľavej strany tváre, pomliaždenie a podkožný krvný výron ľavej

strany krku, ľavého predlaktia a pravého predlaktia a pomliaždenie a odreninu ľavého lakťa s narušením
obvyklého spôsobu života 5-6 dní, pričom obvinený B. A. pri odchode z bytu Č. 10 nachádzajúceho sa na
ulici M. Rázusa 21 v Prievidzi poškodenej B. C., trvalé bytom G. J. XX, F. G. bez použitia násilia odcudzil
dámsku peňaženku, ktorá obsahovala finančnú hotovosť vo výške cca 470,- Eur, kartičku poistenca z
poisťovne Union, 2 ks kartičky poistenca zo zdravotnej poisťovne Dôvera, 3 ks bankomatové kartičky,

1 ks preukaz ZŤP, preukážku na vlak, kartičku na autobus ZŤP, papiere od lekára z chirurgie, kartičku
k lekárke, rôzne zľavové kartičky z rôznych obchodov, čím poškodenej B. C., trvalé bytom G. XX, F. G.
spôsobil škodu minimálne vo výške 470,- Eur.

Za čo mu bol podľa § 145 ods. 2 Tr. zákona, za použitia § 41 ods. 2 Tr. zákona, podľa § 36 písm. n)

Tr. zákona, podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zákona uložený úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zákona súd
odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom
stráženia. Z obsahu rozsudku vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, že je vinný, ktoré vyhlásenie súd prijal, pričom následne na

hlavnom pojednávaní vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výrokom o treste, náhrade škody a uloženiu
ochranného opatrenia.

Na predloženej listine (čl. 15) odsúdený vypísal čísla diagnóz spolu s poznámkami a názvami liekov
„oxazepam, zopiclon, tominil retard, dithiaden, neurol, serlift, rispen, zopitin, sertralin, dorsiflex, nimesil“.

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 08.01.2025 (čl. 44) bola zamietnutá žiadosť odsúdeného
o invalidný dôchodok zo dňa 03.12.2024 s poukazom na odborný posudok o invalidite zo dňa 03.12.2024
(čl. 43), z ktorého vyplýva, že odsúdenému bola okrem iného diagnostikovaná adaptačná porucha F
43 – Mierna duševná zaostalosť. Zároveň sa v posudku konštatuje, že odsúdený nie je invalidný podľa

§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u odsúdeného je 30%.

Podľa § 298 Tr. poriadku a § 272 odsek 3 Tr. poriadku per analogiam súd odmietol návrh odsúdeného

na doplnenie dokazovania pribratím znalca z odvetvia psychiatrie.

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394.Inštitút obnovy konania predstavuje (legálny) zásah do právnej istoty nastolenej právoplatným
rozhodnutím vo veci, ktorý inštitút umožňuje súdu ako orgánu verejnom moci konať a rozhodovať o
veciach právoplatne rozhodnutých. Účelom konania o povolenie obnovy konania (ako mimoriadneho

opravného prostriedku), ktoré skončilo právoplatným odsudzujúcim rozsudkom, je odstránenie možných
justičných omylov. Preto možnosť prelomenia princípu právnej istoty vyplýva z nadriadenosti verejného
záujmu na spravodlivom súdnom rozhodnutí nad verejných záujmom na právnej istote.

Zo znenia ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku upravujúceho podmienky obnovy konania

vyplývajú dve základné podmienky pre povolenie obnovy konania. Prvou podmienkou je zistenie nových
skutočností, alebo dôkazov súdu skôr neznámych. Za nové skutočnosti, alebo dôkazy však nemožno
považovať skutočnosti či dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov, a to aj v prípade, keď sa
súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal, alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa zmýlil pri hodnotení
vykonaných dôkazov, alebo ich nesprávne vyhodnotil. Nemožno totiž v konaní o povolenie obnovy
konania preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Druhou podmienkou

je pravdepodobnosť (nemusí ísť o absolútnu istotu), že tieto novo zistené skutočnosti, alebo dôkazy sú
spôsobilé zabezpečiť v obnovenom konaní priaznivejšie rozhodnutie pre odsúdeného (návrh na obnovu
konania vo svoj prospech podal odsúdený). Obe tieto podmienky musia byť splnené však súčasne.

Súd preskúmal návrh odsúdeného na obnovu konania a jeho doplnenie, oboznámil sa s podstatným

obsahom spisu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2Tk/2/2020, najmä rozsudkom z čl. 782 – 786 a dospel
k záveru, že nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania.

V pôvodnom konaní bol skúmaný duševný stav odsúdeného znalcom psychiatrom ako aj psychológom,
pričom znalec z oblasti psychiatrie konštatoval, že rozpoznávacie schopnosti odsúdeného boli vo

všetkých prípadoch plne zachované a ovládacie schopnosti v prípade prvého skutku (vraždy) iba
ľahko, forenzne nevýznamne znížené, a to len výučne v dôsledku dobrovoľne navodenej ľahkej opitosti
alkoholom. Tento záver vyplýva aj zo samotnej výpovede odsúdeného na verejnom zasadnutí, kedy
uviedol, že „... V čase spáchania trestného činu bol plne vedomý, pracoval a chodil na brigády....“
Zo znaleckého posudku z oblasti psychológie vyplýva, že odsúdený dospel k presvedčeniu, že ho

poškodení C. a H. len využívajú, zavádzajú, zosmiešňujú ho, čo ho výrazne iritovalo. Toto jeho vnímanie
v ňom vyvolalo hnev a zlosť a manifestovalo sa v konaní voči poškodeným. ..,... Dôvodom pre konanie
odsúdeného bola skutočnosť, že vtedy bol zaľúbený do B. C., bola pre neho prvým vážnejším vzťahom
a vôbec prvým intímnym vzťahom. Jej vzťah voči jeho osobe vyvolával u neho neistotu, neraz sa cítil
byť v citoch sklamaný a zneužívaný. Odôvodňoval si to vzťahom B. C. k A. H., na ktorého žiarlil a bol

voči nemu nepriateľský nastavený.

Hoci odsúdený tvrdil, že k spáchaniu predmetného skutku bol dotlačený od bývalej družky B. C., z vyššie
uvedeného vo svojej podstate vyplýva, že motivácia odsúdeného spáchať skutok pod vplyvom vzťahu
odsúdeného s poškodenou B. C. nie je novou skutočnosťou a teda, keďže nejde o novú skutočnosť, nie

sú z tohto dôvodu splnené podmienky na povolenie obnovy konania.

Uvedené sa týka aj argumentácie odsúdeného, že znalci v pôvodnom konaní nedisponovali jeho
kompletnou zdravotnou dokumentáciu, odsúdený toto svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázal,
nepredložil súdu nijakú zdravotnú dokumentáciu na podporu svojich tvrdení a teda nebola preukázaná

potreba vykonania nového znaleckého dokazovania, a preto súd podľa § 298 Tr. poriadku a § 272 odsek
3 Tr. poriadku per analogiam odmietol vykonať dokazovanie ustanovením znalca z odboru psychiatria.
Súd poukazuje na to, že znalci majú v prípade potreby právo na sprístupnenie (nahliadnutie) zdravotnej
dokumentácie pacienta relevantnej pre vypracovanie znaleckého posudku. Zároveň súd poukazuje aj
na protichodné tvrdenia odsúdeného, ktorý na jednej strane uvádza, že v čase spáchania skutku bol

plne vedomý, pracoval a brigádoval, a na strane druhej tvrdí, že v čase spáchania nemohol byť plne
vedomý toho, čo spáchal a to z dôvodu duševnej poruchy. Čo sa týka liekov vypísaných odsúdeným na
predloženej listine súd uvádza, že ide o lieky na spanie, antidepresíva a nejde o lieky, ktoré by odsúdený
musel užívať v súvislosti s nejakou psychickou poruchou.

Pokiaľ ide o argumentáciu odsúdeného, že vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní urobil pod
vplyvom liekov, ktoré pred pojednávaním užil, v dôsledku čoho nebol schopný dobre vnímať a
porozumieť konaniu, súd poukazuje na skutočnosť, že odsúdený svoju vinu nepopiera a spáchanieskutkov priznáva a toto aj oľutoval, pričom žiada povoliť obnovu konania iba čo do výroku o treste a nie
aj čo do výroku o vine.

V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že odsúdenému bola priznaná poľahčujúca okolnosť
podľa § 36 písm. n) Tr. zákona a to, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom,
celkom zrejme z dôvodu, že urobil vyhlásenie o vine. Ak by mu táto poľahčujúca okolnosť nebola
priznaná, táto skutočnosť by mala mať vplyv aj na upravenie trestnej sadzby v neprospech odsúdeného
podľa § 38 Tr. zákona.

Podľa § 396 ods. 2 Tr. zákona v neprospech obvineného môže návrh na povolenie obnovy konania
podať len prokurátor.

Okrem toho podľa § 257 ods. 5 Tr. poriadku ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný
zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa

odseku 4, súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani
dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).

Vo všeobecnosti tak nie je možné povoliť obnovu konania na podklade skutočnosti, ak by odsúdený

svoje vyhlásenie o vine odvolal.

Navyše súd poukazuje aj na skutočnosť, že pokiaľ by aj boli súdu preložené dôkazy, ktoré by
preukazovali, že odsúdený spravil vyhlásenie pod vplyvom liekov, ktoré pred pojednávaním užil, v
dôsledku čoho nebol schopný dobre vnímať a porozumieť konaniu, a súd by aj povolil obnovu konania

čo do výroku o treste, táto skutočnosť by nemala žiadny vplyv na výrok o treste. Ak by sa odsúdený aj
domáhal a súd by povolil obnovu konania aj čo do výroku o vine (čoho sa však odsúdený nedomáha,
pričom súd je viazaný jeho návrhom), mohli by vzniknúť po prípadnom povolení obnovy konania, keďže
odsúdený spáchanie skutku nepodpiera a svoju vinu priznáva nasledovné situácie: a) odsúdený by
opätovne spravil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku a nenastala by tak žiadna

nová skutočnosť, alebo b) odsúdený by také vyhlásenie neurobil, čo by bolo v jeho neprospech, nakoľko
by to malo vplyv na úpravu trestnej sadzby podľa § 38 Tr. poriadku v jeho neprospech.Akékoľvek
povolenie obnovy konania by tak nemalo vplyv na výrok o vine v prospech odsúdeného.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh

odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol, nakoľko neboli zistené podmienky na povolenie
obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

Rozhodnutie bolo v senáte prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať sťažnosť v lehote do troch pracovných dní od jeho oznámenia
cestou Okresného súdu Trenčín, pracovisko Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne.