Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121010024
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8121010024.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.06.2025, v trestnej
veci proti obžalovanému A. B. C. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/2/2021 zo dňa
09.01.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaný:

A. B. C., nar. X.X.XXXX v D., trvale bytom E. F.,
G. H. XX, okr. D.,

j e v i n n ý, ž e

- od bližšie nezisteného dňa, pravdepodobne niekedy od jari roka 2020 do 27.6.2020 v rôznych
miestnostiach dvojpodlažného rodinného domu, nachádzajúceho sa v obci E. F. E. I. G. H. XX, okr.
D., ktorý je miestom ich spoločného trvalého bydliska, prostredníctvom SMS správ a komunikácie
cez aplikáciu Messenger viackrát týždenne a v rôznej dennej dobe volal svoju maloletú dcéru B.,
nar. XX.X.XXXX k sebe na poschodie rodinného domu do miestnosti, kde sa v tom čase nachádzal,
najčastejšie do svojej pracovne a spálne, pričom po príchode maloletej zatvoril dvere a od maloletej
požadoval, aby sa mu po tom, čo sa on sám vyzliekol, hrala s jeho penisom tak, že jej ukázal pohyby,

ako to má robiť, že mu ho má ťahať, stískať alebo naťahovať, taktiež jej ukázal video, podľa ktorého od
nej žiadal, aby mu oblízala penis, čo však maloletá odmietla a on to akceptoval, čím tento čin spáchal
na blízkej osobe, svojej dcére s vedomím, že táto v čase spáchania skutku ešte nedovŕšila 15-ty rok
svojho veku,

t e d a

- iným spôsobom sexuálne zneužíval osobu mladšiu ako pätnásť rokov,

č í m s p á c h a l

- zločin sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á:

Podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov.Podľa § 51 ods. 1, § 49 ods. 1 Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň
ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zákona ukladá povinnosť v skúšobnej dobe podrobiť sa psychoterapii.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného A. B. C. vinným zo zločinu sexuálneho

zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. a/, c/ Tr.
zákona na tom skutkovom základe, že

- od bližšie nezisteného dňa, pravdepodobne niekedy od jari roka 2020 do 27.6.2020 v rôznych
miestnostiach dvojpodlažného rodinného domu, nachádzajúceho sa v obci Nižná Šebastová na ulici

G. H. XX, okr. D., ktorý je miestom ich spoločného trvalého bydliska, prostredníctvom SMS správ
a komunikácie cez aplikáciu Messenger viackrát týždenne a v rôznej dennej dobe volal svoju maloletú
dcéru B., nar. XX.X.XXXX k sebe na poschodie rodinného domu do miestnosti, kde sa v tom čase
nachádzal, najčastejšie do svojej pracovne a spálne, pričom po príchode maloletej zatvoril dvere a od
maloletej požadoval, aby sa mu po tom, čo sa on sám vyzliekol, hrala s jeho penisom tak, že jej ukázal

pohyby, ako to má robiť, že mu ho má ťahať, stískať alebo naťahovať, taktiež jej ukázal video, podľa
ktorého od nej žiadal, aby mu oblízala penis, čo však maloletá odmietla a on to akceptoval, čím tento
čin spáchal na blízkej osobe, svojej dcére s vedomím, že táto v čase spáchania skutku ešte nedovŕšila
15-ty rok svojho veku.

Za to obžalovanému uložil podľa § 201 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, pri
existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností
trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona obžalovaného na
výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný a to priamo do
zápisnice o hlavnom pojednávaní po vyhlásení a odôvodnení rozsudku, ktoré odvolanie dodatočne
písomne odôvodnil prostredníctvom zvoleného obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že
okresnýsúdzaložilodsudzujúcirozsudoknavýpovedimaloletejpoškodenej,ktorej výpoveďnahlavnom

pojednávaní korešpondovala v podstatných rysoch s jej výpoveďou z prípravného konania, ktorá bola
taktiež na hlavnom pojednávaní oboznámená, na hlavnom pojednávaní sa vyskytli menšie nezrovnalosti
vo výpovedi poškodenej, tieto drobné odchýlky nerobia jej výpoveď nevierohodnou. Poukázal ďalej
na ustanovenie § 2 ods. 7 Tr. poriadku, podľa ktorého každý má právo, aby jeho trestná vec bola
spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak,

aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak. Poukázal
aj na ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. poriadku, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní postupujú tak,
aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom
na ich rozhodnutie. Dôkazy pritom obstarávajú z úradnej povinnosti, právo obstarávať dôkazy majú
aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace

proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú
dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Citoval aj ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku,
podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo

niektorá zo strán. Odvolateľ poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Tzov/5/2005, z ktorého vyplýva, že nedostatky dokazovania v prípravnom konaní a absencia
reálnej možnosti vykonania ďalších dôkazov, vrátane výsluchu jediného svedka vypovedajúceho v
prospech obžaloby, nie je adekvátne prenášať do súdneho konania, keďže orgán činný v trestnom
konaní, konkrétne prokurátor nesie dôkazné bremeno a tým aj zodpovednosť za zákonné vykonanie

a predloženie dôkazov, o ktoré opiera obžalobu. Aj keď zo strany odvolacieho súdu bol zaujatý postoja vyslovený právny názor, ktorý je záväzný pre súd nižšieho stupňa po vrátení veci spočívajúci v tom,
že poškodená svedkyňa mal. B. C. doposiaľ nebola vypočutá kontradiktórnym spôsobom. Okresný súd
po zrušení veci tento svoj závažný procesný nedostatok po zrušení veci a v ďalšom konaní podľa

názoru odvolateľa vôbec neodstránil a opakovane sa dopustil procesného pochybenia nedostatku
kontradiktórnosti vypočutia jedinej svedkyne maloletej poškodenej B. C.. Toto opakované pochybenie
okresného súdu je podľa názoru odvolateľa zrejmé a vyplýva zo samotného výsluchu poškodenej,
ku ktorému došlo pred okresným súdom na hlavnom pojednávaní dňa 14.11.2023, kde procesný súd
na samom začiatku hlavného pojednávania vyhlásil uznesenie, kde podľa § 262 Tr. poriadku vylúčil

obžalovaného A. B. C. z pojednávacej miestnosti počas výsluchu poškodenej maloletej B. C. Aj keď
takýto nesprávny a nezákonný postup súdu namietal prítomný obhajca obžalovaného, samosudca
námietke obhajcu nevyhovel a bez použitia audiovizuálnych prostriedkov (kamerový systém) uskutočnil
výsluch svedkyne maloletej B. Aj pri uskutočnení samotného výsluchu maloletej svedkyne došlo
podľa názoru odvolateľa zo strany súdu k ďalšiemu nesprávnemu procesnému postupu a to v tom, že
svedkovi pri výsluchu nebola daná možnosť, aby sám súvisle vypovedal o všetkých skutočnostiach,

ktoré sú mu vo veci známe, a až po takomto výsluchu mu bolo umožnené klásť otázky na objasnenie
neúplností, nejasností alebo rozporov s tým, že nesmú sa klásť otázky sugestívne a kapciózne. To,
že došlo ku kladeniu sugestívnych a kapcioznych otázok svedkyni maloletej B. C. ako zo strany
súdu, tak aj okresného prokurátora, svedčia podľa názoru odvolateľa samotné jednotlivo položené
otázky (prokurátor: Prečo si prišla k tomu, že je to zlé? Mám to chápať, že ťa prinútil, aby si to

chytila, žiadal, aby si robila aj pohyby rukou, bol ocko oblečený?). Ako to z rozhodovacej činnosti
všeobecných súdov SR ako aj publikovaných odborných článkov k problematike zákonnosť, výsluch,
hlavné pojednávanie, dôkaz, kontradiktórnosť, odsúdenie, obvinený, rovnosť zbraní, svedok, prípravné
konanie, publikovaný Doc. JUDr. Jozef Čentéš PhD., JUDr. Marta Kolcunová vyplýva, jedinou z
charakteristických čŕt širšieho ponímania spravodlivého trestného konania je rešpektovanie princípu

rovnosti zbraní. Koncepcia spravodlivého trestného konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie,
počas ktorého procesné strany majú právo nielen navrhovať, prípadne predložiť dôkazy na podporu
svojich tvrdení, ale aj právo oboznámiť sa, vyjadriť k dôkazom predloženým druhou stranou s cieľom
ovplyvniťsúdnerozhodnutie.Rešpektovanietohtoprávajeúzkospojenésprávomobvinenéhonariadne
dokazovanie v zmysle článku 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Trestný poriadok SR vyžaduje vykonanie výsluchu osoby mladšej ako 15 rokov obzvlášť ohľaduplne a
po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch nemusel opakovať. Aj v tomto prípade však treba postupovať
podľa pravidiel a umožniť vypočúvajúcemu samostatne opísať dej a otázky klásť až po tom, ako by
sám nevedel pokračovať, resp. až po tom, ako niektoré okolnosti treba vysvetliť podrobnejšie. Otázky
treba klásť zrozumiteľne, primerane veku. Trestný poriadok ustanovuje prísnejšie podmienky v prípade

výsluchu osoby mladšej ako 15 rokov. Výsluch takejto osoby sa má vykonať s využitím technických
zariadení určených na prenos obrazu a zvuku tak, aby takáto osoba bola v ďalšom konaní opätovne
vypočutá len výnimočne. Ďalší výsluch takejto osoby sa môže v prípravnom konaní vykonať len so
súhlasom zákonného zástupcu, resp. opatrovníka. V konaní pred súdom sa tento dôkazný prostriedok
vykoná ako dôkaz na technickom zariadení. Opakovaný výsluch takejto osoby možno vykonať len

výnimočne. Zvukový, obrazový alebo obrazovo-zvukový záznam zachytávajúci výsluch osoby mladšej
ako 15 rokov musí byť doplnený správou o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený
alebo získaný a záznam musí byť prepísaný. Ďalej odvolateľ zdôraznil, že je treba brať do úvahy, že
zásada kontradiktórnosti konania ako zásada rovnosti zbraní vyplývajúca z princípov spravodlivého
procesu obsiahnutého v článku 6 Dohovoru platí pre celé trestné konanie. Najúplnejšie sa presadzujú na

hlavnompojednávaní(verejnomzasadnutísúdu),naktorýchsarozhodujeonajdôležitejšíchmeritórnych
otázkach trestného konania, t. j. o vine a treste (ÚS ČR III ÚS 239/04). Z kontradiktórnostnej zásady
procesu vyplýva, že účelom trestného konania nie je len spravodlivé potrestanie páchateľa, ale aj fair
proces, t. j. spravodlivé súdne konanie, ktoré je nevyhnutnou podmienkou existencie demokratického
štátu. Aj z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že výsluch svedka zodpovedajúci článku 6

ods. 3 písm. d) Dohovoru sa musí zásadne uskutočniť na verejnom hlavnom pojednávaní za prítomnosti
obžalovaného,ktorýmusímaťmožnosťhodnotiťvierohodnosťsvedkanazákladepriamehopozorovania
správania a reakcií svedka (ÚS 140/04). Zo súdneho spisu je zrejmé, že maloletá svedkyňa bola ako
svedok vypočutá ešte pred vznesením obvinenia, čo Trestný poriadok síce umožňuje, avšak princíp
zachovania rovnosti strán a kontradiktórnosti vyžaduje, aby bola zabezpečená možnosť účasti obhajcu

obvineného ako aj účasť priamo obvinenému pri týchto úkonoch (NS SR 6To/66/02), publikované v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR 15/2003 pod č. 81. Uvedené platí o to viac, ak výpoveď
maloletej svedkyne má byť jediným priamym usvedčujúcim dôkazom v trestnom konaní vedenom proti
obžalovanému. Ďalej odvolateľ v odvolaní vyslovil názor, že z procesného hľadiska je neprípustné,aby osoba, ktorá bola vypočutá pred dovŕšením 15. roku veku za dodržania podmienok uvedených
v § 135 Tr. poriadku v čase výsluchu pred súdom ešte nedovŕšila 15-ty rok veku, nie je možné
vykonať takýto dôkaz prečítaním zápisnice bez splnenia podmienok uvedených v § 263 Tr. poriadku.

Aj ESĽP judikuje, že ak ide o výpoveď, ktorá môže mať rozhodujúcu alebo významnú úlohu pri uznaní
obvineného za vinného a ktorá nebola v prípravnom konaní vykonaná za podmienok kontradiktórnosti,
možno ju na hlavnom pojednávaní v konaní pred súdom prečítať len vtedy, ak svedok opätovne na
hlavnom pojednávaní vypovedal, avšak pri dodržaní princípu rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania,
k čomu v prejednávanej veci podľa názoru odvolateľa nedošlo tak v prípravnom konaní, ako aj po

zrušení veci odvolacím súdom, aj okresným súdom pri novom rozhodovaní (súd vylúčil obžalovaného
z pojednávacej miestnosti počas výsluchu svedkyne maloletej B.). Pokiaľ by odvolací súd alternatívne
vzhľadom na doposiaľ zistený skutkový stav a všetky okolnosti prípadu pri hodnotení dôkazov jednotlivo
i vo vzájomnej súvislosti neuveril obrane samotného obžalovaného a osvojil si dôkazy a skutočnosti,
na ktoré poukazuje prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozsudku za správne a takto zistenému
skutkovému stavu zodpovedá aj správna právna kvalifikácia, je potrebné zrevidovanie výroku o treste

zo strany okresného súdu, ktorý bol obžalovanému uložený v rámci kritérií uvedených v § 34 ods. 4 Tr.
zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov na dolnej hranici stanovenej trestnej sadzby stanovenej
za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona. Pri rozhodovaní o
výške uloženého trestu v danej prejednávanej veci je možné a prichádza do úvahy aplikácia § 39
ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery

páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa citovaného
ustanovenia je teda potrebné skúmať predovšetkým fakt, či vzhľadom buď na okolnosti prípadu, ktorými
sa rozumejú také skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť povahu, charakter a iné objektívne okolnosti

spáchaného trestného činu, ktorými môžu byť aj zákonné znaky skutkovej podstaty, ak charakterom
spáchania vybočujú z obvyklých prípadov alebo pomery páchateľa, ktorými sa rozumejú osobné a
osobnostné hodnotenie osoby, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu a tiež okolnosti,
pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný, by použitie zákonnej trestnej sadzby
bolo pre páchateľa neprimerane prísne a súčasne to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje

aj trest kratšieho trvania. Ďalej poukázal na znalecký posudok znalkyne D. J. H. a B. K. L., ako aj
vypočutých jednotlivých svedkov, že u poškodenej nebola zistená prítomnosť negatívneho prežívania
v súvislosti s konaním obžalovaného, celkové vyšetrenie nepreukázalo prítomnosť takýchto stôp, v
čase vyšetrenia zmeny jej psychického stavu neboli zistené, maloletá si neuvedomovala kontext a
vážnosť situácie, všetko vnímala a považovala ako hru. Znalkyňa B. L. v závere svojho posudku a

doplnku k nemu uviedla, že ani PPG vyšetrenie prítomnosť poruchy osobnosti ani sexuálnej deviácie
nezistila a nie je potreba uložiť ochranné, ani psychiatrické, ani sexuologické liečenie. Obžalovaný
netrpí duševnou chorobou, či poruchou a motivácia nebola sexuologicky deviantná, nie sú dané
znaky takagatrofilnej orientácie obžalovaného, čo znamená erotický vzťah ku vlastnej dcére. Dieťa toto
konanie obžalovaného nevnímalo ako niečo, čo by mu ubližovalo, posudzovalo to ako hru tak, že na

jeho psychike sa neprejavilo do takej miery, ktorá by mu spôsobila väčšiu ujmu na psychike a celkovom
zdraví, na čo je podľa obhajoby potrebné zo strany súdu pri úvahe o druhu a výmere trestu prihliadať.
Ďalšou skutočnosťou, na ktorú je potrebné pri rozhodovaní o výmere trestu prihliadať, je aj doba, ktorá
od spáchania skutku uplynula, a po ktorú sa trestné stíhanie vedie, ale predovšetkým aj skutočnosť,
že osobná sloboda obžalovaného už bola obmedzená väzbou, pričom po prepustení z väzby mu bolo

uložených množstvo obmedzení, z ktorých doposiaľ trvá jeho obmedzenie stýkať sa s maloletou dcérou.
Väzba u obžalovaného trvala od 07.07.2020 do 16.02.2022. Doba trvania väzby a všetky uložené
opatrenia, vrátane zákazu stretávania sa s maloletou a všetky okolnosti prípadu nie sú nevyhnutné pre
dosiahnutie účelu trestu ukladať obžalovanému trest v rámci zákonnej trestnej sadzby, v dôsledku čoho
by tento trest bol pre obžalovaného neprimerane prísnym a na zabezpečenie ochrany spoločnosti ako aj

prevýchovy páchateľa postačí, že za použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody
v trvaní troch rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu troch až štyroch rokov,
ako aj uloženie probačného dohľadu nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe splní svoj účel
a to ako v rámci individuálnej, tak aj generálnej prevencie. Táto právna argumentácia obžalovaného má
opodstatnenosť a vyplýva aj pri rozhodovaní odvolacieho súdu v obdobnej veci vedenej na Krajskom

súde v Prešove v konaní pod sp. zn. 1To/33/2015.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 T.
poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezrušírozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo,
pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmaval napadnutý výrok
rozsudku, tak výrok o vine ako aj treste a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že v danom prípade
skutková veta rozsudku nezodpovedá právnej kvalifikácii skutku aj ako zločinu podľa § 201 ods. 2 Tr.
zákona, a preto bolo potrebné rozsudok zrušiť tak vo výroku o vine ako aj vo výroku o treste.

Vprvomradekrajskýsúdkonštatuje,žeideovporadídruhérozhodnutiekrajskéhosúdu,keďuznesením
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To/18/2021 zo dňa 30.09.2021 bol zrušený v poradí prvý odsudzujúci
rozsudok okresného súdu a vec bola vrátená tomuto súdu na nové prejednanie a rozhodnutie a to
predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že jediný priamy usvedčujúci dôkaz a to výpoveď maloletej
poškodenej B. C. nebol v prípravnom konaní ani v konaní pred okresným súdom vykonaný ani raz

kontradiktórne. Krajský súd pritom vychádzal z ustálenej súdnej praxe a poukázal na stanovisko
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyR40/2010,zdôrazňujúc,ževnútroštátneorgánymajúpostupovať
tak, aby v priebehu celého trestného konania bolo minimálne aspoň raz poskytnuté obvinenému právo
zaručenéčl.6ods.1písm.d)Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Výpoveďmaloletej
poškodenej bola jediným priamym usvedčujúcim dôkazom. Taktiež sa krajskému súdu javilo nutným

doplniť dokazovanie výsluchom znalkýň z odboru psychológia a z odvetvia psychiatrie a sexuológie,
ako aj zabezpečiť, aby bol do spisu predložený dôkaz a to závery znalca z odboru elektronika nielen
odkazom na súbor, ale tak, aby obsah správ, ktoré boli zistené v mobilnom telefóne obžalovaného bolo
možné pred súdom prečítať ako dôkaz.

Krajský súd konštatuje, že po zrušení veci a vrátení na nové prejednanie a rozhodnutie okresný súd
vykonalvoveciveľmirozsiahleapodrobnédokazovanie,pričomrešpektovalprávnynázornadriadeného
súdu a doplnil dokazovanie v rozsahu tak, ako to bolo v zrušujúcom uznesení krajského súdu nariadené.
V konaní pred súdom prvého stupňa boli zákonným spôsobom vykonané všetky dôkazy potrebné
na zistenie skutkového stavu a to v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie. Okresný súd

vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel
k správnym skutkovým záverom.

V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, ktoré konkrétne dôkazy vo veci vykonal,
ktoré skutočnosti z nich vyplývali a na základe ktorých konkrétnych dôkazov svoje skutkové závery

ustálil. Podrobne a logicky popísal, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov, ako
aj to, prečo obrane obžalovaného neuveril, a akými právnymi úvahami sa spravoval. V tomto smere sú
dôvody napadnutého rozsudku podrobné a vecne správne, pričom krajský súd sa s nimi v celom rozsahu
stotožňuje. Len vzhľadom na obranu obžalovaného a jeho odvolacie námietky odvolací súd považuje
za potrebné niektoré skutočnosti zvýrazniť a doplniť.

Do práva na spravodlivý proces podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1
Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdnepatríprávostranyvkonaní,abysavšeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces
neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne právo strany v konaní,
ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
339/2008, II. ÚS 197/2007, II. ÚS 78/2000, V. ÚS 252/2004).

Krajský súd k vykonanému dokazovaniu uvádza, že obžalovaný A. B. C. v konaní pred súdom vyhlásil,
že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, že nemal dôvod, niečo také od svojej vlastnej
dcéry vyžadovať a nevie prečo, si to manželka takto vysvetľuje. V roku 2019 chceli dať dcéru do tábora
a chceli jej vysvetliť niektoré veci ohľadom chlapcov. D., G. M. N. K. L. C. D. O., P. Q. C. R., S. T. L. K.
Q., H. J. D. U. S. U., U. J. K. R. K.. On v tom čase menil prácu, každý mal od neho vysoké očakávania

a on mal problém aj v sexuálnom živote. Dcéra ich sledovala, zakrádala sa po schodoch, bola zvedavá,
pýtala sa ho, H. B. B. R. E. M., Q. J. D., G. B. N. V. R. S. E.. Zvykla im klamať, dávala fotky na internet,
čo mala zakázané, niektoré veci následne zvalila na brata, stále chcela nový telefón, úmyselne rozbila
mobil s tým, že dostane nový, vydierala ho, že ostatné deti dostali za vysvedčenie mobil, počula akosa s manželkou rozprávali o tom, že kolegov známy mal problém, že dcéra chcela telefón, a preto si
na otca vymyslela sexuálne zneužívanie. S dcérou si písal na Messengri preto, že táto sa sústavne
hrala s telefónom, nereagovala na to, keď ju volali. K tomu, čo sa stalo 27.06.2020, uviedol, že dcéra

mu hovorila, že chce nový telefón a keď manželka prišla k nim, tak dcéra to asi chcela zamaskovať
a skryť, aby manželka nevedela, že sa rozprávajú o mobile. Výpoveď obžalovaného vyhodnotil súd ako
účelovú vykonanú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti, keď ohľadom situácie zo dňa 27.06.2020
vypovedala bývalá manželka obžalovaného odlišne tak, že obžalovaný bol prekvapený, rýchlo vzal do
ruky spinner a povedal, že ukazuje dcére, ako sa s ním hrať, pričom spinner mali deti doma už dlhšie.

Zo spáchania skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, je tento usvedčovaný predovšetkým
výpoveďou svedkyne bývalej manželky J. C., ktorá vo veci dňa 01.07.2020 podala trestné oznámenie
a následne v priebehu celého trestného konania vo veci vypovedala konzistentne. Počas manželského
spolunažívania viackrát mala podozrenie, že ju manžel podvádza, k čomu dospela na základe správ
v telefóne aj v počítači, pričom zo všetkých týchto vecí sa obžalovaný vyhovoril, že sú nepravdivé, vyčítal

jej, že je hysterická , domýšľavá, že mu neverí, čím u nej vyvolal pocit, že je ona na vine a vždy sa mu
následne ospravedlňovala, až dospela do štádia, že to prestala riešiť. V sobotu 27.06.2020 prišla na
poschodie do pracovne, kde našla manžela sedieť na kresle, videla ako si zakásal tričko do nohavíc,
maloletá dcéra stála pri ňom, keď sa ho opýtala, čo tam robia, tak manžel obžalovaný jej dal do ruky
spinner, nad čím sa pozastavila, bolo jej to divné, pretože spinnery mala už skôr a čo by jej tam ukazoval.

Keďobžalovanýodišielvonkufajčiť,opýtalasadcéry,čonaozajvpracovnirobili,onajejnajskôrnechcela
povedať, avšak neskôr uviedla, G. R. A. D. R. E., N. R. D., R. H. R. N., L. R. A. T., H. R. E. S. N. D., E.
K. J. D., G. Q. R. U. R. W. N., G. U. E. D.. Nevedela, čo má robiť, susedka X. R. jej odporučila, aby sa
poradila s psychologičkou. Následne kontaktovala viaceré psychologičky, potom 29.06.2020, keď prišla
z práce a obžalovaný nebol doma, znovu zobrala dcéru do svojej izby a zapla nahrávanie na mobilnom

telefóne a rozprávala sa s ňou, pričom dcéra jej povedala, že C. R. U. U., G. W. S. J. B. A. R. L. Y. E.
D. P. W. R. U., G. R. N. E. K. D. R. U., G. I. K. J. U. W. R. D. M.. W. J. I. Q., P. K. W. D., S. G. U. E.,
V. J. U. N.. Q. B. K. E. R., P. D. C. C., V. D. R. J. L. B. W. D., H. D. P. E. N.. P. D. P. W., W. R. N. R.
D. S. D. S. W. R. N. R. D., R. N., W. J. M. I. S. I. U. Q.. W. R. V. D., P. R. D., W., E. J. W. D., G. I. B.
Z., D. K. J. D., G. S. Q. R. XX.XX.XXXX R. M. N. R. D.. Ďalej svedkyňa uviedla, že mala záujem, aby

si dcéru vypočula nejaká psychologička, a aby zhodnotila, či dcéra hovorí pravdu. Aj jej dcéra sem tam
ako každé iné dieťa občas klamala, keď jej na to prišla, priznala sa, išlo o také veci, či zjedla nejakú
sladkosť alebo či zjedla obed, nikdy nešlo o vážnu záležitosť.

Ani krajský súd nezistil dôvody, ktoré by spochybňovali vierohodnosť výpovede svedkyne poškodenej

J. C., keď o tom, že kontaktovala hneď susedu, to táto svedkyňa potvrdila, pričom uviedla, že
svedkyňa pritom mala uplakaný hlas a navyše aj podľa záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru
psychológia je táto svedkyňa osobnosťou s normálnou štruktúrou, s racionálnym prístupom k svetu
a riešeniu problémov, kontrolu reality má uchovanú, emotivita je stabilizovaná, frustračná tolerancia
a kontrola záťaže je primeraná. V jej prežívaní neboli zistené známky patologickej vzťahovačnosti alebo

podozrievania, jej žiarlivosť bola primeraná situáciám, intelektové schopnosti sú v pásme priemeru,
osobnosť nie je patologicky štruktúrovaná, má kognitívne a psychické predpoklady podať vierohodnú
výpoveď, rovnako špecifická vierohodnosť je zachovaná. Nebola u nej zistená snaha javiť sa v lepšom
svetle ani tendencia skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, nezistila ani motív poškodiť obvinenému.

Kľúčovým a jediným priamym dôkazom v prejednávanej veci bola výpoveď svedkyne mal. B. C.,
ktorá bola vypočutá v prípravnom konaní po začatí trestného stíhania, ale pred vznesením obvinenia
dňa 07.07.2020 v prítomnosti psychologičky, prokurátorky a zástupkyne Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny, z čoho bol vyhotovený aj videozáznam. V čase výsluchu mala maloletá 9 rokov, uviedla, že
lepší vzťah má s mamkou, lebo sa o ňu viac stará a často na ňu myslí, varia, spolu sa učia, niekedy sa aj

hrajú, s ockom má tiež dobrý vzťah. Na otázku, s čím nesúhlasila, uviedla, že P. W. D. C. [., D., G. B. Z.
C. E., S. P. E., J. D., W. F., B. Z. C. E. K. R. S. K. T.. L. J. C. M., W. L., S. R. N. R. J. D., W. R. A. Q. E. U.
S. T. K. P. S. U. R. Q. E. S. D. T. K. R.. D. E. B. U. S. K. R. K. S. U., C. J., R. R., H. R. E. N. R. D., W. U. R.
S. W. C., Q. J. R. R. P. X K.. S. Q. R. E. N., C. U., P. A. X. J.. E. W., P. Q. U. H. A. B. S. A., I., G. W. B. E. Q.
S. A. R. A., A. T. P. A., W. J. C. N. S. B. A. K., C. R. S. U.. S. D. U. E. J. Q. D., H. D. C. E., S. B. D., G. B.

E., G. E.. W. R. D., G. D., W. E. A., G. J. A. E. S. G. T. P. A. S. G. T. D. R. P. Q.. S. R. B. N. R. D., J. I. W.,
B. B. N. \., R., E., I. J. S. Q., H. A. B. M., G. U. B. Q., J. R. U. C. K. S. D., G. E.. Keďže uvedená výpoveď
nebolavykonanákontradiktórne,krajskýsúdvzrušujúcomuznesenínariadilokresnémusúduzopakovať
výpoveď tejto maloletej, pričom po posúdení takéhoto postupu znalkyňou z odboru psychológie, bolamaloletá vypočutá súdom v prítomnosti znalkyne z odboru psychológia, pričom uviedla, že W. R. Q., K.
K. E., C. J. M., D. J. E. D., C. C. N. K., I. R. U. R. Q. S. D., D. R. U. W. Q. R., W. E. E.. W. Q. U. H. K.
A. B., W. E., S. E. F., W. J. U. D., D. K. M. R. J. U. C. E., E. W. U. E.. A. J. U. D., V. W. E., S. B. W. U.

Q., E. E. U.. W. U. L. A. S. N. R. W., P. R. U. I. K. B., I. R. U. Q. E..

Krajský súd konštatuje, že okresný súd pri výsluchu maloletej svedkyne neporušil predpisy, ktoré
upravujú výsluch takejto osoby v konaní pred súdom, maloletej bolo umožnené vyjadriť sa ku skutku, táto
odpovedala stručne, následne jej boli kladené otázky, ktoré neboli kapciózne ani sugestívne. Krajský súd

považuje postup okresného súdu, keď vypočul maloletú poškodenú v neprítomnosti obžalovaného za
zákonný a kontradiktórny, pretože pri výsluchu bol prítomný obhajca obžalovaného, ktorý mal možnosť
klásť otázky, pričom podľa § 262 Tr. poriadku, ak je obava, že svedok v prítomnosti obžalovaného
nevypovie pravdu, prípadne ak ide o výsluch svedka, ktorému alebo jeho blízkej osobe z podaného
svedectvahrozíujmanazdraví,smrťaleboinézávažnénebezpečenstvo,urobípredsedasenátuvhodné
opatrenia, prípadne vylúči obžalovaného, jeho dôverníkov a verejnosť po dobu výsluchu takého svedka

z pojednávacej miestnosti. Po návrate do pojednávacej miestnosti musí byť obžalovaný oboznámený s
obsahom výpovede svedka, môže sa o nej vyjadriť aj bez toho, aby sa so svedkom stretol a môže mu
prostredníctvom predsedu senátu klásť aj otázky.

Podľa § 262a Tr. poriadku, predseda senátu vypočuje svedka, ktorý je obzvlášť zraniteľnou obeťou alebo

rodinnýmpríslušníkomtakejtoobetepodľaosobitnéhozákonatak,abysazabránilovizuálnemukontaktu
s obžalovaným, najmä využitím technických zariadení, vrátane zariadení určených na prenos zvuku;
ustanovenie § 262 tým nie dotknuté.

Okresný súd po návrate obžalovaného do pojednávacej miestnosti tomuto prečítal výpoveď maloletej,

k výpovedi sa mohol obžalovaný vyjadriť, prípadne klásť maloletej prostredníctvom predsedu senátu
otázky.

Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa rovnosti zbraní a kontradiktórneho konania poukazuje krajský súd na
ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. poriadku, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby

bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 11 Tr. poriadku, podľa ktorého súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli.
Strany majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť.

V rámci globálneho systému ochrany detí pred násilím predstavuje Dohovor OSN o právach dieťaťa

základný východiskový dokument pre všetky dokumenty týkajúce sa ochrany práv detí. Viaceré články
Dohovoru garantujú právo detí na telesnú a osobnú integritu a ustanovujú vysoké štandardy na ich
ochranu. Článok č. 19 ods. 1 Dohovoru vyžaduje, aby štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru ,
ktorým je aj Slovenská republika, „prijímali všetky potrebné zákonodarné, správne, sociálne a výchovné
opatrenia na ochranu detí pred akýmkoľvek telesným alebo duševným násilím, urážaním alebo

zneužívaním (vrátane sexuálneho zneužívania), zanedbávaním alebo nedbanlivým zaobchádzaním,
trýznením alebo vykorisťovaním počas doby, keď sú v starostlivosti jedného alebo oboch rodičov,
zákonných zástupcov alebo akýchkoľvek iných osôb starajúcich sa o dieťa“. Na účely zistenia,
oznámenia, postúpenia, vyšetrovania, liečenia a následné sledovanie uvedených prípadov zlého
zaobchádzania s deťmi zahŕňajú takisto podľa potreby postupy pre zásahy súdnych orgánov (čl. 19

ods. 2 Dohovoru). V zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských
právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a
medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred
zákonmi.

Krajský súd rovnako ako aj okresný súd v prejednávanom prípade postupovali podľa citovaných
zákonných ustanovení ako aj podľa Dohovoru. Boli vykonané dôkazy na objektívne posúdenie prípadu,
keď bola vypočutá maloletá poškodená kontradiktórnym spôsobom v prítomnosti obhajcu obžalovanéhoako aj bola do konania okresným súdom pribratá znalkyňa z odboru psychológie na posúdenie osobnosti
svedkyne J. C..

Vo veci boli vypočutí ako svedkovia B. S. C., matka obžalovaného, svedkyňa X. R., matka poškodenej,
svedok B. D. H., D., D. M. D., B. N., ktorí neboli svedkami skutku uvedeného v obžalobe, títo sa
vyjadrili v podstate tak, že si nevšimli, aby mala maloletá strach z obžalovaného, ktorého hodnotili ako
pracovitého a ochotného človeka.

Výpoveď svedkyne maloletej poškodenej je potom v súlade so závermi znaleckého skúmania znalkyňou
z odboru psychológia, z ktorých plynie, že maloletá poškodená má nadpriemerné rozumové schopnosti
ako aj verbálne a vyjadrovacie schopnosti, má kvalitnú schopnosť zapamätať si s dostatočným
rozsahom detailov, je schopná objektívne vnímať vzniknuté javy a podnety, osobnostný vývin prebieha
harmonicky, všeobecná vierohodnosť je nenarušená. K špecifickej vierohodnosti uviedla, že prevažujú
znaky svedčiace pre vierohodnosť poškodenej, opis skutku je logický a primerane detailný, je

emocionálne prežívaný v súlade s obsahom. Znalkyňa nezistila motiváciu poškodiť páchateľovi.
Vyšetrenie nepreukázalo prítomnosť negatívneho prežívania v súvislosti s konaním obvineného,
poškodená si vzhľadom na vek neuvedomuje kontext okolností, ak sa skutok stal, brala to ako hru,
neuvedomovala si, o čo išlo, nevedela správne pochopiť vzhľadom na svoj vek, o čo išlo. Ak nebolo
konanie obžalovaného násilné ani hrubé, skôr nátlakové, nemuselo viesť u maloletej k významnému

narušeniu vzťahu k otcovi, mala s ním mnoho iných pozitívnych spomienok. Nemožno u maloletej vylúčiť
v budúcnosti v čase sexuálneho dozrievania a nadväzovania intímnych partnerských vzťahov negatívne
prežívanie resp. iné psychosexuálne súvislosti. Vo všeobecnosti v predpubertálnom období dochádza
k biologickému dospievaniu a s tým súvisiacim zmenám, v tomto období dieťa vie vyhodnotiť, že tieto
zážitky sú neprimerané. V čase vyšetrenia prežívala poškodená zmätok v rodine, smútok zo straty otca,

samotné konanie bolo v úzadí. Znalkyňa pozitívny vzťah poškodenej k obžalovanému nepovažovala za
okolnosť, ktorá by vylučovala, že sa skutok stal, pretože maloletá ešte kvôli veku nevníma kontext a mala
s otcom dlho normálny pozitívny vzťah a tieto zážitky prevažujú. V čase skutku je nepravdepodobné,
aby dieťa v takom veku vyhľadávalo informácie so sexuálnym obsahom.

Osobnosť obžalovaného bola znalkyňou z odboru psychológie hodnotená ako nadpriemerná, pokiaľ
ide o kognitívne schopnosti, pamäťový výkon bol priemerný, ľahko oslabený na úroveň stredného
populačného priemeru. Bol bez sklonu ku konfabulovaniu či fabulovaniu. Vyšetrenie nepreukázalo znaky
deformácie jeho psychosexuálneho vývinu ani znaky závažných porúch sexuality osobnosti, prítomné
sú však odchýlky, ktoré poukazujú na intenzívne úzkostné prežívanie sexuality sprevádzané silným

afektom, voči ktorému je bezbranný, prežívanie v sexuálnej oblasti má znaky explozivity, ľahkovážnosti,
hravosti až nezodpovednosti. Pravdepodobné sú uvoľnené sexuálne fantázie a nekritičnosť voči svojej
osobe. Pri akcentovanej zmyselnosti môže byť neschopný odreagovať svoje silné sexuálne nároky
a libido. Uvedené intenzívne afekty môžu viesť k rozličnému kompenzačnému uplatňovaniu sexuálnych
potrieb obvineného. Pokiaľ sa skutok stal, nebol motivovaný primárne deviantne, ale pramení z jeho

psychologickej odchýlky v sexualite. Je pravdepodobné, že po prvom náhlom a intenzívnom impulze,
kedy obvinený skôr náhodne zažil pre neho atypické vzrušenie, mal nutkavú túžbu toto správanie
opakovať (ak sa dialo). Povahové vlastnosti obvineného nie sú významne zhodné so spáchaným
trestným činom, avšak prežívanie jeho sexuality vytvára priestor na konanie, ktoré je v súvislosti
s vyšetrovanou trestnou vecou.

Zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatrie
plynie, že obžalovaný je duševne zdravý, jeho osobnosť je diferencovaná, citlivá, labilná s priemerným
intelektom. Je heterosexuálne orientovaný s preferenciou dospelých žien, pohlavné preferencie neboli
plne jednoznačné, pozitívne reagoval aj na expozície zo spektra mužov a BDSM, vylúčila prítomnosť

parafílie, nie sú u neho známky tygatrofílie (erotického záujmu o pokrvnú príbuznú ani pedofilnú
perceptivitu. Obžalovaný nie je z psychiatrického ani zo sexuologického hľadiska nebezpečný pre
spoločnosť,znalkyňanezistilaprítomnosťsexuálnejdeviácie,zaujímavýmzistenímjeotcovskáedukácia
autoerotiky, bolo to viackrát.

Krajský súd rovnako ako okresný súd konštatuje, že vo veci boli vykonané dve skupiny protichodných
dôkazov, na jednej strane je výpoveď maloletej poškodenej, ktorá sa po tom, čo bola prichytená
matkou s otcom v pracovni, pričom sa správali neprirodzene a vyhovárali sa, čo tam robia, po
naliehaní matky tejto zdôverila o tom, ako sa s otcom hrajú. Matka hľadala riešenie situácie, pričom saporadila so susedkou ako aj s psychologičkami, keďže nevedela, či môže dcére veriť. Po vypočutí si
odborného a nestranného názoru následne podala trestné oznámenie. U maloletej poškodenej nebola
zistená snaha skresľovať, poškodiť otca, išlo o maloleté dieťa. Naopak u obžalovaného bolo zistené

intenzívne úzkostné prežívanie sexuality sprevádzané silným afektom, voči ktorému je bezbranný.
Uvedené intenzívne afekty môžu viesť k rozličnému kompenzačnému uplatňovaniu sexuálnych potrieb
obvineného. Ani krajský súd neuveril obrane obžalovaného spočívajúcej v tom, že on nemal čas ani
priestor na takéto konanie, ako zadržaný uvádzal, že oni sa doma s deťmi o sexe nerozprávali, ako
obžalovaný už uvádzal, že dcéra bola zvedavá a on jej len odpovedal na otázky, že dcéra ich sledovala

aj v noci, aj keď boli v kúpeľni, pričom znalkyňa uviedla, že dieťa v takom veku nemá záujem o takéto
veci. Okresný súd teda vykonané dôkazy vyhodnotil správne a logicky.

Správne zistenému skutkovému stavu potom zodpovedá správna právna kvalifikácia konania
obžalovaného ako zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, pretože obžalovaný
osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil a naplnil tak po stránke objektívnej

ako aj subjektívnej znaky uvedeného zločinu.

Podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona sa trestného činu sexuálneho zneužívania dopustí ten, kto vykoná súlož
s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije, potrestá
sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

Krajský súd sa však nestotožnil s právnou kvalifikáciou konania obžalovaného aj podľa § 201 ods. 2
písm. b) Tr. zákona a síce že obžalovaný sa trestného činu dopustil na chránenej osobe, ktorou je podľa
§ 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona dieťa. Dieťaťom je podľa § 127 ods. 1 Tr. zákona osoba mladšia ako
osemnásť rokov, ak Trestný zákon neustanovuje inak.

Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno zároveň prihliadnuť ako na okolnosť,
ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby (§ 38 ods. 1 Tr. zákona). Toto ustanovenie upravuje,
že v prípade konkurencie platí zásada, že prednosť má použitie určitej okolnosti len ako kvalifikačného
znaku základnej skutkovej podstaty pred jej iným použitím. Určitú okolnosť ako prísnejší kvalifikačný

znak možno použiť len vtedy, ak táto okolnosť nie je obsiahnutá v základnej skutkovej podstate. Pri
trestnom čine sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona je v základnej skutkovej podstate
osoba mladšia ako pätnásť rokov, pričom v kvalifikovanej skutkovej podstate tohto trestného činu je
kvalifikačným znakom v zmysle § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona chránená osoba, ktorou sa rozumie
dieťa, teda osoba mladšia ako osemnásť rokov. V tomto prípade dochádza k prelínaniu kvalifikačných

znakov a osobitný kvalifikačný znak v podobe chránenej osoby nemožno použiť.

Pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku podľa § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, teda o spáchanie skutku na
chránenej osobe a to blízkej osobe, nepochybne dcéra obžalovaného je blízkou osobou podľa § 127
ods. 4 Tr. zákona. Zároveň je však potrebné prihliadať na ustanovenie § 139 ods. 2 Tr. zákona, podľa

ktorého ustanovenie § 139 ods. 1 Tr. zákona sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti
spostavením,stavomalebovekomchránenejosoby.Krajskýsúdvtejtosúvislostipoukazujenaustálenú
súdnu prax, podľa ktorej na správne vymedzenie skutku v obžalobe, či odsudzujúcom rozsudku nie je
postačujúce, ak je v skutku označená poškodená osoba len ako chránená osoba v zmysle § 139 ods.
1 Tr. zákona (dcéra obžalovaného), ale je nutné brať do úvahy aj ustanovenie § 139 ods. 2 Tr. zákona

a súvislosť musí mať odraz v opise skutku, nakoľko v opačnom prípade skutok nenapĺňa znaky tejto
kvalifikovanej skutkovej podstaty a obžalovaný z jej spáchania nemôže byť uznaný za vinného. Pokiaľ
trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením chránenej osoby, nie je ani možné použiť tento znak
(chránenej osoby) ako kvalifikačný moment pri právnej kvalifikácii stíhaného skutku. V danom prípade
by bolo na základe vykonaného dokazovania namieste skutkovú vetu doplniť o súvislosť spáchaného

činu s postavením chránenej osoby v podobe, že obžalovaný sa skutku dopustil preto, že zneužil čas,
keď nebola nablízku doma matka a dcéra mu dôverovala, že ide o hru, a preto očakával, že poškodená
urobí, čo od nej chcel, že o tom nepovie nikomu a podobne. V tomto smere krajský súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 117/2014. Keďže však v danom prípade skutková veta

rozsudku a ani obžaloby neobsahuje údaj o súvislosti páchateľovho konania s postavením poškodenej
osoby ako blízkej osoby, krajský súd nemôže skutkovú vetu doplniť, pretože nemôže zhoršiť na základe
odvolania podaného v prospech obžalovaného jeho postavenie, zrušil rozsudok vo výroku o vine, keďže
skutková veta nie je v súlade s kvalifikovanou skutkovou podstatou stíhaného trestného činu.Pokiaľ ide o výrok o treste, za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona
je možné uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody na tri roky až desať rokov. Krajský súd

vychádzal pri rozhodovaní o výmere trestu jednak z osoby páchateľa, kde zo záverov psychologického
skúmania plynie, že u obžalovaného sú prítomné znaky svedčiace pre pozitívnu prognózu, nakoľko je
osobnosťou relatívne vyváženou, sociálne adaptovanou a rodinne ukotvenou so žiadúcou hodnotovou
orientáciou. Riziko recidívy je skôr menej pravdepodobné, avšak je závislé od vlastného postoja
obvineného k vyšetrovanej trestnej veci a jeho sebakritiky, jeho postoja k svojej osobnosti vrátane

sexuality. Keďže doposiaľ obžalovaný vychádzajúc z odpisu registra trestov nebol súdne trestaný,
zamestnávateľom bol hodnotený ako v podstate zodpovedný pracovník, v prejednávanej veci bol
vo výkone väzby od 07.07.2020 do 16.02.2022, teda viac ako rok a pol, považoval krajský súd za
primeraný tak pre nápravu obžalovaného ako aj pre ochranu spoločnosti trest odňatia slobody vo
výmere štyroch rokov, teda nad dolnou hranicou trestnej sadzby. Keďže nepovažuje vzhľadom na
časový odstup a predchádzajúci v podstate bezúhonný život obžalovaného nutné nariadiť výkon trestu,

výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu piatich rokov, za súčasného
uloženia probačného dohľadu a povinnosti podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii zameranej
na v znaleckom posudku z psychológie uvedených problematických čŕt osobnosti. V prípade, ak sa
obžalovaný nepodrobí uvedenej povinnosti, prípadne ak nebude viesť v skúšobnej dobe riadny život,
môže súd rozhodnúť o nariadení výkonu trestu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.