Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Ek/907/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125268989
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125268989.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, Majerníkova 3/
A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 42 185 190, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX
XX C. XXX, o vymoženie 573,85 EUR, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom,

sp. zn. 13Ek/907/2025 zo dňa 23.04.2025, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol exekučnému súdu doručený dňa
24.03.2025, domáhal od povinného vymoženia 573,85 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku, sp. zn. SR 08687/12 zo dňa 17.12.2013 (ďalej len „rozhodcovský

rozsudok“), ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.,
so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava v konaní pred rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 23.04.2025 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie (výrok I.) a nepriznal mu nárok na náhradu trov exekučného konania (výrok II.).
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 53 ods. 1, ods. 3 písm. d/, f/ a ods. 4 zákona č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1-3,
5, § 54 ods. 1, 2, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom
do 29.06.2011, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZoSRK“) § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“)
v znení účinnom do 31.12.2014, i poukazom na ustálenú judikatúru (IV. ÚS 55/2011 z 24.02.2011, IV. ÚS

78/2011, 6Cdo 105/2011 z 10.10.2012, 3Cdo 146/2011 a 6Cdo 1/2012, 3MCdo 20/2008). Uviedol, že
zákonné ustanovenie ust. § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, exekučnému súdu ukladá pri rozhodovaní o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu s týmto zákonom. Právny
vzťah, založený zmluvou o úvere uzavretou dňa 29.03.2011 medzi oprávneným a povinným, posúdil
ako spotrebiteľský. Povinný bol v zmluve identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého bytu,
rodným číslom a IČO. Zo zmluvy o úvere ďalej nepochybne vyplýva, že oprávnený mal pri uzatváraní

aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť,
že povinný v zmluve vyhlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania. Súdu
je totiž z rozhodovacej praxe známe, že oprávnený fakticky poskytoval takéto úvery pravidelne s tým,
že spotrebiteľom neumožňoval vzhľadom na formulárový charakter zmluvy a nemožnosť dojednania

individuálnych zmluvných podmienok inú možnosť ako prijať finančné prostriedky na „výkon povolania“ s
tým, aby právny vzťah vyňal spod pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti vyššísúdny úradník uviedol, že dôkazné bremeno o tom, že právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským,
zaťažuje veriteľa. V danom prípade oprávnený ničím nepreukázal, že spotrebiteľ skutočne aj mienil
použiť finančné prostriedky na tento účel. Vyhlásenie o účele poskytnutia finančných prostriedkov

nepreukazuje konanie, že poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníkom skutočne použité na účel, ktorý
dlžník pri uzatváraní zmluvy vyhlásil. Záväzok, ktorý by mu toto ukladal ako povinnosť zo zmluvy o úvere
nevyplýva. Pokiaľ nebol preukázaný jednoznačný záver o nespotrebiteľskom charaktere predmetnej
zmluvy o úvere, logicky nemožno vyvodiť z uvedeného právneho a skutkového stavu iné závery ako
také, že predmetná zmluva má spotrebiteľský charakter alebo ho môže mať. V prípade, ak zmluva má

spotrebiteľský charakter je situácia ohľadom aplikácie ustanovení zmluvného spotrebiteľského práva
jednoznačná.

3/ Z právnej úpravy obsiahnutej v § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že je logicky vylúčené,
aby tá istá zmluva uzatvorená medzi tými istými účastníkmi mala pre účely posudzovania neprijateľných
podmienok spotrebiteľský a zároveň aj nespotrebiteľský charakter. Pokiaľ by však zmluva mohla mať

spotrebiteľský charakter (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a teda existuje pochybnosť, zákonodarca
uvedenúsituáciuriešiustanovením§54ods.2Občianskehozákonníka,podľaktoréhovpochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V dôsledku toho, že
právny vzťah založený Zmluvou o úvere vyšší súdny úradník posúdil ako vzťah spotrebiteľský, potom
aplikoval na danú situáciu ustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv a

pristúpil k posudzovaniu toho či nie je daný niektorý z dôvodov pre zamietnutie návrhu na vykonanie
exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pričom vzhľadom na § 10 ZoUNEK na tento postup
nemá vplyv, že v danom prípade sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 9 ods.
1 tohto zákona.

4/ Vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (ďalej len „VOP“), ktoré oprávnený priložil k návrhu
na vykonanie exekúcie, je v článku 13 dohoda o vyplnení zmeniek. V návrhu na vykonanie exekúcie
oprávnený uviedol, že povinný zabezpečil svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou
(blankozmenka) vystavenou dňa 29.3.2011, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako
remitent. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal

dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný v celku dňa 3.9.2012. Oprávnený vyplnil dňa 15.10.2012
zmenku Povinného v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 623,75 Eur s dátumom začiatku
úročenia dňa 3.9.2012 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 22.10.2012.“

5/ Z predloženého rozhodcovského rozsudku vyšší súdny úradník zistil, že rozhodcovský súd priznal

právo na peňažné plnenie na základe zmenky, pričom poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky
medzi účastníkmi konania. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere)
neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou 29.03.2011, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a
oprávnený ako remitent. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil,
čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku. Oprávnený vyplnil dňa 15.10.2012

zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 623,75 EUR s dátumom začiatku
úročenia 03.09.2012 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie. Po preskúmaní podmienok na
vedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu, pričom mal za
preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe zmenky
vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky. Neúplná zmenka (blankozmenka) bola vystavená

dňa 29.03.2011, t. j. v čase, keď v zmysle § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch nebolo možné
v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou
alebo šekom. Preto vyšší súdny úradník súd dospel k záveru, že oprávnený sa návrhom na vykonanie
exekúcie domáha vymoženia plnenia na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom
sauplatňovalnárokzozmenky,avyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskou

zmluvou a nebolo prihliadnuté na obmedzenie respektíve neprípustnosť použitia zmenky, pričom táto
okolnosť má vplyv na vymáhaný nárok. Z uvedeného dôvodu súd návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie v súlade s § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku zamietol. O trovách rozhodol tak, že
oprávnený nemá nárok na ich náhradu z dôvodu, že pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
je jediným účastníkom exekučného konania a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie nevydal, ale

návrh na vykonanie exekúcie zamietol.

6/ Proti rozhodnutiu podal oprávnený sťažnosť, ktorou žiadal rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka
zrušiť. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka(ďalej len ako ,,Občiansky zákonník“), platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere je neprijateľnou
podmienkou dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Je nepochybné, že rozhodcovská

zmluva, dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou,
nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva
nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V zmysle
rozhodcovskej zmluvy článku II - predmet zmluvy v bode 1 sa uvádza, že zmluvné strany sa

dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv o úvere buď pred Stálym rozhodcovským
súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) alebo pred príslušným
všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Z toho
jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu, a povinný sa mal možnosť v prípade
nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. K tomu poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Rimavská
Sobota,sp.zn.14C/214/2014z24.09.2015,rozsudokKrajskéhosúduvKošiciach,sp.zn.2Co/107/2015

a rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 12Cb/114/2014 zo dňa 16.03.201. Podľa odbornej
literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t.j. dáva
mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom
alebo rozhodcovskom súde) nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka
(Magál, M. - Kubina, P.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008, č.

4, s. 616 a nasl.). Povinný má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní
svoje právo. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na
uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. V prípade, že sa účastníci rozhodcovského konania dohodnú na
predložení svojho sporu na prerokovanie stálemu rozhodcovskému súdu v zásade platí, že sa podrobujú
predpisom tohto súdu. Rovnaké postavenie účastníkov konania sa musí prejavovať v procesnom

postupe súdu od podania žaloby až po vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý obom stranám
umožní predkladať návrhy na vykonanie dôkazov, podanie vzájomnej žaloby, návrhy na doplnenie
žaloby a najmä právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom druhej strany. Problémy pri ustanovení
rozhodcov vznikajú, ak strany uzavreli len rozhodcovskú doložku, v ktorej riešili okruh majetkových
sporov, ktoré sa budú podľa vzájomnej dohody rozhodovať v rozhodcovskom konaní a o otázke

ustanovenia rozhodcov neuzavreli žiadnu dohodu. Tomu chcel veriteľ predísť, a preto navrhol rozhodcu,
s ktorým mohol a nemusel dlžník súhlasiť. V prípade, že obe strany rozhodcovskú doložku v znení o
výbere rozhodcu podpísali, svojím podpisom vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom
ustanoveným už v rozhodcovskej doložke/zmluve. Sporová strana mohla už pri podpise rozhodcovskej
doložky alebo zmluvy vysloviť nesúhlas s osobou uvedeného rozhodcu a mala možnosť navrhnúť

na rozhodovanie iného rozhodcu. V takomto prípade potom podľa neho nedošlo k porušeniu zásady
rovnosti v rozhodcovskom konaní pri menovaní osoby rozhodcu, lebo druhá strana sa rozhodla slobodne
o podpísaní doložky a mala možnosť vyjadriť nesúhlas s jej menovaním. Ak by mal predsa len odporca,
v tomto konaní povinný pochybnosti o stanovenou rozhodcovi a domnieval sa, že ide o sudcu, ktorý
rozhoduje zaujato a nespravodlivo, mohol podať námietku predpojatosti podľa § 9 ZoRK.

7/ Oprávnený odmietal akékoľvek argumenty o individuálnom nedojednaní rozhodcovskej zmluvy,
nakoľko rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. V prípade predmetnej zmluvy sa teda jedná o
individuálne dojednanú podmienku. Z dôvodu existencie samostatného dokumentu má dlžník/klient (v
tomto prípade povinný) na výber, či sa rozhodcovského konania zúčastní, alebo nie. Je naviac logické,

že pokiaľ by zo strany spotrebiteľa došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu
konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na
príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na
súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská doložka) alebo priamo na rozhodcovský
orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka výhradná). Následky tohto procesného

kroku už upravuje príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská zmluva. Po začatí rozhodcovského
konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom,
ktorá skutočnosť zakladá prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci, a to aj v
obrátenom procesnom postavení. Spotrebiteľ mal možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný
súd s nárokom z titulu porušenia jeho (napr. spotrebiteľských) práv alebo má možnosť sa brániť v

rozhodcovskom konaní. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez
hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia, nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda
je to, či zmluva v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť
voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Možnosť mimosúdneho riešenia sporov zozmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru(avšakoprávnenýpopiera,žebysavdanomprípadejednalo
o spotrebiteľa a o spotrebiteľský úver v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch) vyplýva jednoznačne
z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. r) pôvodného zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001

Z.z. v znení neskorších predpisov), ako aj aktuálne účinného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. v) zákona
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákon č. 129/2010 Z.z. v
znení zákona č. 394/2011 Z.z.), ktoré jednoznačne umožňujú mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o
spotrebiteľskom úvere. Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ES o
spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1), ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup

na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Platné a účinné ustanovenia
týkajúcesaspotrebiteľskýchúverovsúvovzťahukprávnejúpravespotrebiteľskýchzmlúvvObčianskom
zákonníku (aj keď ani táto zásadne rozhodcovské konanie nezakazuje) nielen lex specialis, ale aj
lex posterior, a teda jednoznačne majú prednosť pri aplikácii. Medzi oprávneným a povinným bola v
predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene
od samotnej Zmluvy o úvere. Zároveň oprávnený poukazuje, že povinný svojím podpisom zo dňa

05.09.2012 vyhlásil, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí, zároveň vyhlasuje, že bol pred
uzatvorením zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti mal oprávnený za to, že rozhodcovskou zmluvou bola platne založená
právomoc rozhodcovského súdu, a preto aj rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom rozhodcovského konania
má povahu exekučného titulu (nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť).

8/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

9/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11/ Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a
jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia
návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného.

12/ Podľa § 53 ods. 3 písm. d/ Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky, a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi a táto okolnosť má vplyv na vymáhaný nárok.

13/ Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.

14/ Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere) spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15/ Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvne dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

16/ Podľa § 52 ods. 3 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere) dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.17/ Podľa § 52 ods. 4 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere) spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

18/ Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere) spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné

podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

19/ Podľa § 53 ods. 3 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere) ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

20/ Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere) za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.

21/ Podľa § 53 ods. 5 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere) neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22/ Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o úvere a vyplnení zmenky) v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo
zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

23/ Sťažnosť voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka bola podaná včas, no sudca ju vyhodnotil

ako nedôvodnú. Po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka, návrhu na
vykonanie exekúcie, exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 08687/12
zo dňa 17.12.2013), pripojenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 701500536 zo dňa 29.03.2011,
Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 29.03.2011 a Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského

úveru, dospel sudca k záveru, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto
zistenéhoskutkovéhostavuurobilajsprávnyprávnyzáverasvojerozhodnutiedostatočneapresvedčivo
odôvodnil. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom

rozhodnutí. Napriek tomu, na podporu správnosti rozhodnutia dodáva nižšie uvedené.

24/ Vyšší súdny úradník posúdil vzťah medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľský a aplikoval
ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľského práva, pričom oprávnený v sťažnosti posúdenie vzťahu
ako spotrebiteľského nenamietal. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol vyšší súdny

úradník z dôvodu, že v rozhodcovskom konaní, v ktorom bol nárok priznaný, nebolo prihliadnuté na
neprípustnosť použitia zmenky, pričom táto okolnosť má vplyv na vymáhaný nárok.

25/ Sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je procesnou obranou, v ktorej sťažovateľ
namietavadyjehorozhodnutia,resp.vadykonaniaktorémupredchádzalo.Účastníkkonaniamávtomto

smere povinnosť napadnúť vady (t. j. i právnu argumentáciu vyššieho súdneho úradníka) s použitím
všetkých relevantných dôvodov, pre ktoré sa nevyhovelo jeho návrhu. Oprávnený však v sťažnosti
uplatnil obranu týkajúcu sa prípustnosti rozhodovania rozhodcovského súdu z pohľadu platnosti
rozhodcovskej doložky/zmluvy, pričom nijako nereflektoval na rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka,
ktorý návrh na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu neprípustnosti použitia zmenky v spotrebiteľskom

spore. Už len z tohto dôvodu bola sťažnosť oprávneného nedôvodná. Sudca sa stotožňuje so záverom
vyššieho súdneho úradníka, že v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, nebolo prihliadnuté na
neprípustnosť použitia zmenky podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia
zmluvy a v čase vystavenia zmenky. Neprípustnosť použitia zmenky platila bez výnimky a bez ohľaduna to, či bol nárok priznaný v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, pričom rozhodcovský súd, ktorý
oprávnenému nárok priznal, tak urobil na podklade predloženej zmenky. Možno dodať, že aj samotná
dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou VOP (bod 13) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Túto zmluvnú podmienku si povinný osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami vo VOP. Mohol teda zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa
podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, vrátane dohody o vyplnení zmenky. Neprijateľná zmluvná
podmienka je absolútne neplatná a preto nie je možné domáhať sa plnenia z takej zmluvnej podmienky.

26/ Hoci oprávnený sťažnosťou nenamietal dôvody, pre ktoré bol jeho návrh na vykonanie
exekúcie zamietnutý, ani jeho sťažnostnú argumentáciu nemožno považovať za dôvodnú. Doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má síce pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, a teda že súd povinný
nakladať s takýmto rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Na druhej strane však aj
z konštantnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie sp. zn. 5

Cdo 16/2013 zo dňa 24. 10. 2013, sp. zn. 2 ECdo 106/2013 zo dňa 30. 01. 2014 a sp. zn. 8 ECdo 3/2013
zo dňa 27. 11. 2013) vyplýva, že súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd
okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané
orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch

ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej. V nadväznosti na
uvedené je potrebné poukázať aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v
rozsudku z 27. 01. 1997 sp. zn. 3 Cdo 164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č.
R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný
po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa,

aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“.
Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 122/2011 z 09.02.2012). Uvedený postup exekučného súdu nie

je posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k „zrušeniu“ tohto
rozhodnutia; exekučný súd si týmto ani neosvojuje postavenie odvolacieho súdu (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 ECdo 50/2014 zo dňa 25.03.2014).

27/ Z predloženej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že povinný nemal nijakú možnosť vpisovať do

zmluvy svoje prípadné pripomienky alebo si napr. vybrať iný rozhodcovský súd. Pri takto koncipovanej
zmluve, ktorá bola vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, nemožno poprieť
jej formulárový charakter a považovať ju za individuálne dojednanú. Podstatou a hlavnou črtou
formulárových spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia,
sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne.

Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo
do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi. V
danom prípade nemožno poprieť charakter formulárovosti rozhodcovskej zmluvy, ak dohoda o možnosti
riešiť spory pred konkrétnym rozhodcovským súdom už bola vopred strojom (resp. elektronickými
prostriedkami) uvedená v tlačive pred jej podpisom. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom,

ak má byť právom akceptovateľná, ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej
vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými
riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Dôsledkom takto uzavretej
rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo
brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Podľa názoru sudcu bolo

povinnému ako spotrebiteľovi týmto postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu, prípadne
akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky).
Argument o tzv. nevýhradnej rozhodcovskej zmluve už súdy vo viacerých svojich rozhodnutiach

označili za nepresvedčivý, keď poukázali na to, že možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej
zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať skôr za akademickú (keďže tu spektrum potenciálnych
požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené,
pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku,predpokladajúca prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu rozhodcom), predovšetkým však treba
maťzato,žeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
spôsobuje už to, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci

rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa. Túto nerovnováhu nie je
spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi,
avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, č.k.
10CoE/326/2010-36 z 09.08.2011, obdobne rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 6.08.2015,
sp. zn. 10CoE/442/2014). Pokiaľ aj rozhodcovská zmluva zakladá pre žalobcu právo výberu súdu

(rozhodcovského alebo všeobecného) a predmetná rozhodcovská zmluva umožňuje, aby sa dlžník
v spore s veriteľom obrátil aj na všeobecný súd, nemožno opomenúť, že jeho právo je dané iba
do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Voľba súdu sa tak
pre spotrebiteľa stáva iluzórnou, pretože v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ,
ktorý rozhodcovské konanie proti spotrebiteľovi iniciuje. Nakoľko predmetná rozhodcovská doložka
znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, pokiaľ ho

dodávateľ vyvolá ako prvý, je tak založená nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán
(rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19Co/357/2016 z 23.02.2017). Také závery potvrdil
i Ústavný súd SR vo svojich nálezoch, napr. sp. zn. IV. ÚS 364/2022 z 09.03.2023, sp. zn. III. ÚS
60/2020, sp. zn. I. ÚS 382/2022, uvádzajúc, že: „Aj zdanlivá možnosť voľby medzi spotrebiteľským
rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom môže v konečnom dôsledku znamenať,

že voľba patrí len dodávateľovi, ktorý je spravidla vo väčšine prípadov žalobcom, a iniciovanie sporu
zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretické (keďže tu spektrum
potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi
obmedzené,pričomdotakéhotospektra,samozrejme,nemôžepatriťžalobaozrušenierozhodcovského
rozsudku predpokladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia sporu rozhodcom). Ak výber

súduspočívavkonečnomdôsledkuabsolútneajedinenavýberestranypodávajúcejžalobnýnávrh(čoje
pri spotrebiteľskom úvere pravidelne veriteľ), rozhodcovská zmluva dáva spotrebiteľovi možnosť výberu
súdudorúkibanaoko.Argumentsúduomožnostivýberumedziuzavretímaneuzavretímrozhodcovskej
zmluvy nie je ústavne udržateľný, keďže aj pri hlavnej úverovej zmluve spotrebiteľ stojí pred voľbou,
či ju ,,uzavrieť alebo neuzavrieť“, no po jej uzavretí napokon niet pochybností o existencii dôvodov

na vykonanie ex offo súdnej kontroly. Samotné vecné posúdenie otázky, či uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy bolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spadá do právomoci exekučného súdu.“ Z uvedených
dôvodov je tak i judikatúra, na ktorú oprávnený v sťažnosti poukazoval, ktorú nemožno považovať
za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, bez väčšieho významu pre rozhodnutie v
tejto exekučnej veci. Pokiaľ je neprijateľná zmluvná podmienka spôsobujúca značnú nerovnováhu v

právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
právnomvzťahuzoštandardnejspotrebiteľskejzmluvy,podľaustanovenia§53ods.5OZsapovažujeza
absolútne neplatnú. Zároveň tým vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne
neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu.

28/ Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi
zmluvnými stranami. Práve preto, že rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale
súkromnoprávny orgán, platia pre nich určité pravidlá. Ich právomoc nie je daná len ustanoveniami
zákona, právomoc je odvodená od rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v ktorej svoj súhlas vyjadria
obe strany dohody. Len tak môže byť právomoc súkromnoprávneho orgánu daná. Exekučný súd musí

pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec
uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc
rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho
úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 6 Cdo 135/2012 z 5.12.2012). Ak exekučný súd zistí, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý nebol

oprávnený rozhodovať o otázke týkajúcej sa rozhodnutia, návrh na vykonanie exekúcie zamietne.
V prejednávanej veci súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zistil,
že exekúcia nemôže byť nariadená, nakoľko sa jej vykonanie navrhuje na základe nespôsobilého
exekučného titulu. Predložený rozhodcovský rozsudok, sp. zn. SR 08687/12 zo dňa 17.12.2013, ktorý
vydal Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., rozhodcom JUDr.

Miroslavom Rácom, nepredstavuje vykonateľný exekučný titul v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d/
Exekučného poriadku, pretože bol vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť.
Preto musel byť návrh na vykonanie exekúcie zamietnutý podľa § 53 ods. 3 písm. f/ bod 4 Exekučného
poriadku.29/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP
zamietol sťažnosť oprávneného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 13Ek/907/2025 zo

dňa 23.04.2025 ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).