Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 17, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/102/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121203956
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8121203956.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.

Júliusa Tótha a JUDr. Lucie Baňackej, PhD., v spore žalobcu: AURUM INVEST CAPITAL s. r. o.,
so sídlom Radničné námestie 3912/32A, 085 01 Bardejov, IČO: 50 049 836, zastúpený: JUDr. Jozef
Jaroščák, ml., advokát, Radničné námestie 33, 085 01 Bardejov, IČO: 35 370 556 proti žalovanej: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, XX. XXXXXXXX XX, C., zastúpená: Advokátska kancelária Fabian a Novosad s.r.o.,
so sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov, IČO: 51 913 984, o odporovanie právnemu úkonu, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 23Cb/75/2021-345 z 21. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovanej na prerušenie konania zamieta.

II. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 23Cb/75/2021-345 z 21. novembra 2023.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejaj„súd“)napadnutýmrozsudkomurčil,žeprávnyúkonspočívajúcivprevode
obchodného podielu v obchodnej spoločnosti Trans Nora s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/B, 831 04
Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 711 221, registrácia Obchodný register Okresného súdu Bratislava
I, oddiel Sro, vložka číslo 136559/B, z prevodcu dlžníka D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.

XXX, 086 01 Rokytov a nadobúdateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX I.,
realizovaný na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej zo strany prevodcu D. E.
F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX F., dňa 28.06.2019 zo strany nadobúdateľa A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX I., zo dňa 01.07.2019 (ďalej aj „odporovateľný právny
úkon“) je voči žalobcovi právne neúčinný (výrok I.) a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že vyššie rozpísaný odporovateľný
právny úkon je voči žalobcovi právne neúčinný. Žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného
súdu Bardejov č. k. 3C/88/2012-264 zo dňa 05.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 03.04.2019 a
vykonateľnosť 09.04.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 23Co/53/2018-290 zo
dňa 27.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2019 a vykonateľnosť 09.04.2019 bol D. E.
F. zaviazaný uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu pohľadávku vo výške 347.520,24 eur spolu s 9 %
ročnýmúrokomzomeškaniaztejtosumyod08.05.2010dozaplatenia.Zmluvouopostúpenípohľadávky

zo dňa 29.04.2021 došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu AMATTI ENTERPRISES LIMITED na
postupníka PROGRES - INVEST, s.r.o. Postupca AMATTI ENTERPRISES LIMITED doporučeným
listom s doručenkou zo 29.04.2021 oznámil dlžníkovi E. F. v zmysle ust. § 526 Občianskeho zákonníka,
že došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu.Z dôvodu, že dlžník neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu prejudikovanú pohľadávku, tento podal
na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vykonanie exekúcie, ktorá je vymáhaná v exekučnom konaní
pod sp. zn.: 39Ek/811/2019, a to prostredníctvom súdneho exekútora Mgr. Erika Feketeho, sp. zn.: 252

EX 318/2019. Dlžníkovi bolo od súdneho exekútora Mgr. Erika Feketeho, doručené dňa 16.07.2019
upovedomenie o začatí exekúcie v zmysle ust. § 61 a nasl. Exekučného poriadku. Vyššie opísaný
exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 09.04.2019 a teda v čase realizácie prevodov obchodných
podielov mal žalobca voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Dlžník v čase realizácie prevodov
obchodných podielov na žalovaného preukázateľne vedel, že má splatný záväzok voči žalobcovi, ktorý

žalobca určite bude vymáhať v exekučnom konaní.

3. Vo veci skôr vydaným rozsudkom zo dňa 11.10.2022 súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu
zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie
žalobca, o ktorom rozhodol súd druhej inštancie uznesením zo dňa 18.05.2023 č. k. 7Cob/14/2023-323.
Odvolací súd uviedol, že odvolanie žalobcu je dôvodné, nakoľko nie sú podmienky pre potvrdenie ani

pre zmenu rozsudku, pretože tento bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a
naviac je aj nepreskúmateľný.

4. Súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav veci:
PodľarozsudkuOkresnéhosúduBardejovč.k.3C/88/2012-264zodňa05.01.2018spoločnosťAMATTI

ENTERPRISES LIMITED, Promitheos 14, Office Ml, Nicosia - 1065, Cyprus, Reg. No.: HE238243 bola
úspešnávkonaníprotižalovanému: D.E.F.nar.XX.XX.XXXXbytomG.XXX,ažalovanýbolvtamojšom
konaní zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 347.520,24 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne od 08.05.2010 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľapredloženejdoložkyprávoplatnostiavykonateľnostirozsudoksdátumomvydaniadňa27.02.2019

sp. zn. 23Co/53/2018 vydaný Krajským súdom v Prešove, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného
súdu Bardejov č. k. 3C/88/2012-264 zo dňa 05.01.2018 nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2009 a
vykonateľnosť dňa 09.04.2019 (ďalej aj „exekučný titul“).
Z poverenia o vykonanie exekúcie vo veci vedenej pod sp. zn. 39Ek/811/2019 vydaným Okresným
súdom Banská Bystrica dňa 20.06.2019 mal súd za preukázané, že predmetom tohto poverenia bol

exekučný titul vydaný Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 3C/88/2012 s dátumom vydania dňa
05.01.2018 a to v prospech oprávneného AMATTI ENTERPRISES LIMITED, Promitheos 14, Office Ml,
Nicosia - 1065, Cyprus, Reg. No.: HE238243, proti povinnému D. E. F., kde bol ustanovený za súdneho
exekútora Mgr. Erik Fekete súdny exekútor so sídlom Puškinova, 080 01 Prešov.
D.E.F.bolodoručenéupovedomenieozačatíexekúcievexekučnejvecivedenejexekútorskýmúradom:

Mgr. Erikom Feketem sp. zn. 252Ex 318/19 dňa 16.07.2019.
Súd taktiež vykonal dokazovanie výpisom z obchodného registra spoločnosti Trans Nora s. r. o.
vyhotoveného ku dňu 19.05.2021, v zmysle ktorého spoločnosť má evidované sídlo Vajnorská 100/B,
Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 04, IČO: 47 711 221, v zmysle ktorého D. E. F. je evidovaný
ako konateľ spoločnosti so vznikom funkcie od 21.11., J. B. so vznikom funkcie od 07.04.2014, totožná

osoba avšak pod menom K. J. L. bola evidovaná ako konateľka so vznikom funkcie od 07.04.2014 do
dňa skončenia funkcie 21.11.2018. V zmysle výpisu z obchodného registra spoločnosť má zriadenú aj
prokúru, pričom prokuristom je D. B., Poľský dvor 22, Pečovská Nová Ves 082 56 so vznikom funkcie dňa
02.08.2018. Spoločníkom spoločnosti je A. B. s vkladom vo výške 10.000,- eur od 21.01.2021, pričom
predchádzajúcim jediným spoločníkom bol D. E. F. a to od 07.12.2018 do 04.07.2019.

Podľa účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2020 spoločnosť Trans Nora s.r.o. mala za rok 2020 čistý
obrat v sume 9.240.665,- eur a výnosy z hospodárskej činnosti 9.262.366,- eur.
Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o prevode obchodného podielu uzatvorenou dňa 01.07.2019 medzi
D. E. F. a žalovanou, predmetom ktorej bol prevod obchodného podielu v obchodnej spoločnosti Trans
Nora s. r. o. so sídlom Vajnorská 100/B, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, 831 04, IČO: 47 711

221. Podľa článku II. zmluvy bolo uvedené, že prevádzajúci je spoločníkom spoločnosti, pričom mu
patrí obchodný podiel zodpovedajúci podielu jeho vkladu na základnom imaní spoločnosti 10.000,- eur z
10.000,- eur. Podľa článku V. prevod sa uskutočnil bezodplatne. Súdu bolo predložené spolu so zmluvou
aj osvedčenie pravosti podpisu D. E. F. a A. M..
Súd tiež vykonal dokazovanie Zmluvou o prevode obchodného podielu (č.l. 128) uzatvorenou medzi K.

J. L. ako predávajúcou a D. E. F. ako nadobúdateľom uzavretou dňa 28.11.2018, predmetom ktorej podľa
článkuIbolprevodobchodnéhopodieluspoločnostiTransNora s.r.o.Zmluvabolavtotožnomzneníako
vyššie uvedená zmluva uzatvorená medzi D. E. F. a žalovanou (č. l. spisu 124). Na základe tejto zmluvynadobudol D. E. F., obchodný podiel v spoločnosti Trans Nora s. r. o., pričom ako odporovateľný právny
úkon bol napadnutý úkon nasledujúci, ktorým zase D. E. F., previedol obchodný podiel na žalovanú.
Zo strany žalovanej bola súčasne predložená Zmluva o držaní obchodného podielu zo dňa 28.11.2018,

ktorú uzatvorili ako komitent K. J. L. a ako komisionár D. E. F.. Podľa článku I. komisionár sa zaviazal, že
za odplatu pre komitenta zariadi uskutočnením právnych úkonov vo svojom mene a na účet komitenta
alebo uskutočnením inej činnosti špecifikované obchodné záležitosti: a to nadobudne celý 100 %
obchodný podiel komitenta v obchodnej spoločnosti Trans Nora s. r. o., IČO: 47 711 221, Poľský dvor
22, 082 56, Pečovská Nová Ves na základe zmluvy o prevode obchodného podielu a tento obchodný

podiel bude ako jediný spoločník držať vo svojom mene pre komitenta najneskôr do konca roka 2019.
Komisionár sa zaviazal bezodkladne previesť držaný obchodný podiel spoločnosti Trans Nora s. r. o. na
tretiu osobu a to na základe pokynu komitenta. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, podľa článku
III. komisionárovi za jeho činnosť prislúcha odmena 500,- eur, kde bolo uvedené, že táto bude vyplatená
k rukám komisionára v deň, keď podpíše zmluvu o prevode obchodného podielu obchodnej spoločnosti
Trans Nora s. r. o. Podľa článku IV. sa komisionár zaviazal pri zariaďovaní záležitosti, podľa tejto zmluvy

konať s potrebnou odbornou starostlivosťou, podľa pokynov komitenta a prokuristu spoločnosti.
Súd vo veci doplnil dokazovanie predloženými listinami Okresným súdom Bratislava I. a to kópiami
z obchodného registra týkajúce sa spoločnosti Trans Nora s. r. o. a podľa týchto podkladov pre
zápis zmeny zapísaných údajov do obchodného registra pri spoločnosti Trans Nora s. r. o. boli totožné
listiny, ako boli predložené žalovanou, a to zmluva o prevode obchodného podielu podpísaná p. D. E.

F. dňa 28.06.2019 a žalovanou dňa 01.07.2019 súčasne boli pripojené osvedčenia k tejto zmluve o
pravosti podpisu a to zo dňa 28.06.2019 osvedčené Notárskou kanceláriou JUDr. Ľudmily Horčíkovej
v Bardejove, a pokiaľ ide o podpis žalovanej ten bol overený 01.07.2019 notárskym úradom v Prešove
JUDr. Ivety Andrášiovej (č.l. 241) išlo o overenie podpisu písomného vyhlásenia podľa ustanovenia §
115 ods. 10 Obchodného zákonníka zo dňa 28.06.2019 ako nadobúdateľa obchodného podielu.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 42a, § 42b Občianskeho zákonníka upravujúce
odporovateľnosť právnych úkonov a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúceho náležitosti
právneho úkonu.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že účelom inštitútu odporovateľnosti je zabrániť nepoctivým úkonom
dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva, pohľadávky) na úkor veriteľa. Podstatou
odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže
požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k
tomuto úkonu vôbec nedošlo.

7. Súd prvej inštancie poukázal na zákonné predpoklady a uviedol, že pre úspešné odporovanie
právnemu úkonu patrí v zmysle § 42a OZ kumulatívne splnenie nasledovných kumulatívnych
hmotnoprávnych podmienok: 1. existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, 2. právny
úkon dlžníka ukracujúci uspokojenie tejto pohľadávky veriteľa, za predpokladu jeho platnosti, 3. trojročná

prekluzívna lehota, v ktorej došlo zo strany dlžníka k napádanému právnemu úkonu, 4. úmysel ukrátiť
veriteľa (cum animo fraudandi), ak tento musel byť druhej strane známy, ktorý sa však nevyžaduje pri
právnom úkone, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi
dlžníkom a osobami jemu blízkymi alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v ich prospech, s výnimkou
prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel krátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla

poznať.
Podľa § 42b ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.Právoodporovaťprávnemuúkonusauplatňujeprotitomu,ktomalzodporovateľnéhoprávneho
úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s
dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti

tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu
proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

8. K jednotlivým zákonným predpokladom súd prvej inštancie uviedol, že súd mal preukázané, že
žalobca má voči dlžníkovi D. E. F. vymáhateľnú pohľadávku, ktorá skutočnosť v konaní sporná nebola.
K splneniu druhej podmienky a to, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie pohľadávky
veriteľa súd uviedol, že ide o také úkony, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, v dôsledku nichvzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky z majetku dlžníka, pričom, ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku
dlžníka uspokojiť. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/2791/99,

k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa nemôže dôjsť, ak dlžník vlastní napriek odporovanému
právnemu úkonu a ďalším svojím dlhom taký majetok, ktorý stačí k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil.
Dôkazné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno nesie vždy veriteľ (opäť rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/549/2001, alebo 30Cdo/2435/2006), v tomto smere žalobca
argumentoval tým, že tieto skutočnosti vyplývajú z oznámenia relevantných skutočností (č.l. 31), ktoré

realizoval súdny exekútor dňa 23.07.2019, kde súdny exekútor konštatoval, že došlo k prevedeniu
obchodného podielu dňa 05.07.2019 povinného spoločnosti Trans Nora s. r. o. (o ktorú neúčinnosť
sa jedná v tomto konaní), dňa 01.05.2019 previedol obchodný podiel spoločnosti eco ways s. r. o.,
dňa 07.06.2019 obchodný podiel v spoločnosti REMETA.M, s. r. o. a súčasne exekútor oznamoval, že
iný majetok povinného ku dňu 23.07.2019 zistený nebol (odporovaný právny úkon bol realizovaný dňa
01.07.2019). Je teda možné zhrnúť, že predmetným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia

vymáhanej pohľadávky žalobcu ako veriteľa. Súd poukazuje na to, že právny úkon bol vykonaný
bezodplatne. Žalovaná poukazovala na to, že žalobca nepreukázal reálnu hodnotu obchodného podielu
súd však poukazuje na to, že je možné poukázať minimálne na základné imanie spoločnosti ako jej
hodnoty, pričom vklad dlžníka predstavoval podľa výpisu z obchodného registra 10.000,- eur, ktorý bol
splatený.

Žaloba bola podaná pred uplynutím lehoty troch rokov od uzatvorenia odporovateľného právneho úkonu
(zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 01.07.2019), nakoľko konanie vo veci začalo podaním
žaloby dňa 19.05.2021.

9. K splneniu poslednej podmienky a to preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa súd prvej

inštancie uviedol, že žalovaná v rámci obrany poukazovala na to, že reálne upovedomenie o exekúcii
bolo dlžníkovi doručené až dňa 16.07.2019, kedy sa prakticky dozvedel, že mu hrozí exekúcia a
poukázala, že nemôže byť preukázaný tým jeho úmysel vyhnúť sa exekúcii. Tu súd poukazuje na to,
že rozsudok, ktorý bol exekučným titulom bol vydaný dňa 05.01.2018 a právoplatnosť nadobudol dňa
03.04.2019, z tejto časovej súvislosti je evidentné, že dlžník vedel o existencii pohľadávky žalobcu ako

veriteľa, skôr ako mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie.
Pokiaľ ide o podmienku, že musí byť úmysel, ukrátiť veriteľa známy aj tretej osobe súd dodal, že
touto otázkou sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 3 Obdo/10/2020 zo
dňa 20.08.2020, ktorý okrem iného aj poukázal na to, že právna úprava v podstate historicky a stabilne
rozlišuje medzi ukracujúcimi úkonmi, ktoré dlžník urobil v prospech osoby jemu blízkej a v prospech

osoby, ktorá tento status nespĺňa. U tretích osôb zákon „a apriori“ ukladá väčšiu pravdepodobnosť
dobromyseľnosti a nadobúdateľovi exekúciou postihnuteľného majetku dlžníka poskytuje výrazne
vyššiu mieru právnej ochrany, než blízkej osobe dlžníka, ku ktorej možno objektívne predpokladať
bezprostrednú účasť na fraudóznom správaní sa dlžníka, ako aj efektívnejší spôsob následného
vysporiadania v prípade úspešného sporu. Pokiaľ veriteľ odporuje právnemu úkonu dlžníka, je v konaní

povinný tvrdiť a preukázať ukracujúci úmysel dlžníka a kumulatívne aj to, že daný úmysel musel byť
tretej osobe známy.
Najvyšší súd SR konštatoval, okrem iného aj to, že stačí vedomosť dlžníka o ukrátení veriteľa; a to aj v
prípade, ak odporovateľným právnym úkonom plnil dlžník svoju právnu alebo morálnu povinnosť. Týmto
dal súd odpoveď aj na obranu žalovanej, že došlo len k prevodu obchodného podielu spoločnosti späť

v rámci rodiny p. B., nakoľko p. B. nechcel figurovať ako vlastník obchodného podielu a jeho dcéra K.
J. L. nechcela byť spoločníčkou, teda, že dlžník si plnil len svoju morálnu povinnosť a vrátil len to, čo
nadobudol, obchodný podiel taktiež bezodplatne.
Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky v dotknutom rozhodnutí konštatoval, že vzhľadom na to,
že odporovateľný právny úkon je z pohľadu dotknutého veriteľa cudzím súkromnoprávnym úkonom

„inter partes“, je pre neho spravidla unesenie dôkazného bremena vo vzťahu k úmyslu dlžníka, a
najmä vo vzťahu k vedomosti tretej osoby o tomto úmysle procesne obtiažne. Uviedol, že súd však
v takýchto prípadoch je povinný dôsledne vyhodnocovať v nadväznosti na vykonané dokazovanie a
celkové súvislosti žalobcom tvrdené konanie prejednávaného prípadu.

10. Poukazujúc na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Obdo/10/2020 zo dňa 20.08.2020 súd uviedol, že
vychádzal taktiež z nepriamych dôkazov, t.j. zo samotných okolností na základe akých žalovaná
nadobudla obchodný podiel, ako uviedol svedok D. B. manžel žalovanej, v čase prevodu obchodného
podielu spoločnosti Trans Nora s. r. o. bola jeho priateľkou. Svedok uviedol, že dal pripraviť podkladyv advokátskej kancelárii, následne ich dal sám podpísať p. F. a manželke, išlo o bezodplatný prevod.
Pritom aj, keď svedok uvádzal, že išlo v podstate o spoločnosť rodinnú, p. F. nebol rodinným
príslušníkom. Žalovaná uviedla, že p. D. E. F. poznala, vedela o tom, že sa pohybuje vo firme, bližšie

informácie však o ňom nemala, pre pochopenie uvádzaných skutočností, je teda zrejmý rozpor, že na
jednej strane podľa tvrdení svedka a žalovanej išlo o rodinnú firmu, pritom dlžník D. E. F., rodinným
príslušníkom nebol. Ale bol spoločníkom a konateľom spoločnosti. Súd má za to, že v spojení s tým, že
žalovaná nadobúdala od D. E. F. spoločnosť bezodplatne, avšak s vedomím, že spoločnosť vykonáva
riadne činnosť za účelom dosiahnutia zisku teda išlo o takzvanú „živú“ resp. životaschopnú firmu,

bezpochyby vedela, že jej reálna hodnota nie je reálne nulová. Súd má za to, že uvedená neštandardná
situácia preukazuje skutočnosť, že žalovaná o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a vzhľadom na
okolnosti a svoje pomery vedieť mohla a mala.

11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná aj s poukazom na vyjadrený právny
záver odvolacieho súdu s tým, že nebolo možné na základe vyhodnotenia výpovedí svedkov (bod 38.

uznesenia č. k. 7 Cob/14/2023-323) obísť zmluvy o prevode obchodného podielu, ktoré boli reálne v
písomnej forme realizované a to či už medzi K. J. L. a D. E. F. a následne aj vo vzťahu k právnemu úkonu
prevodu obchodného podielu spoločnosti zo dňa 01.07.2019, ktorý bol predmetom konania uzatvorený
medzi D. E. F. a žalovanou.

12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd priznal
náhradu trov konania úspešnému žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262 ods. 2 CSP.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná. Podanie odvolania odôvodnila

odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.

14. V prvom rade považovala rozsudok za nepreskúmateľný, keďže súd v prevažnej miere uviedol
doterajší priebeh konania a v minimálnej miere sa obmedzil na odôvodnenie hodnotenia vykonaných
dôkazov a jeho úvah pri rozhodovaní, čím rozsudok postráda potrebnú kvalitu presvedčivého

rozhodnutia. V dôsledku nepreskúmateľnosti a nepresvedčivosti rozsudku došlo k porušeniu práva
žalovanej na spravodlivý proces. Súd nielenže nedal odpoveď žalovanej na jej podstatné argumenty ale
ani neposkytol argumentáciu, ktorá by svedčila v prospech výroku I. V tejto súvislosti poukazoval na
judikatúru Ústavného súdu týkajúcu sa riadneho odôvodnenia súdnych rozhodnutí.

15. Súd prvej inštancie síce poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obdo/10/2020 zo
dňa 20.08.2020, avšak týmto sa nespravoval dôsledne. Súd v zmysle tohto rozhodnutia neodôvodnil,
ktoré nepriame dôkazy a skutočnosti vyhodnotil v ich vzájomných súvislostiach.

16. Súd prvej inštancie žiadnym relevantným a presvedčivým spôsobom neodôvodnil na základe

čoho dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané naplnenie zákonných predpokladov pre úspešné
domáhanie sa odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda
na základe čoho mal za to, že bol daný ukracujúci úmysel dlžníka žalobcu pri prevode obchodného
podielu a že žalovanej mal byť takýto úmysel dlžníka žalobcu pri uskutočnení právneho úkonu (zmluvy
o prevode obchodného podielu) známy.

17. V napadnutom rozsudku súd neposkytol vysvetlenie k hodnoteniu dôkazov, ktoré vyznievajú
v prospech procesnej obrany žalovanej, ktoré preukazujú, že ukracujúci úmysel dlžníka v danom prípade
pri uzatváraní zmluvy o prevode obchodného podielu neexistoval, keďže svedok F. konal iba na základe
predchádzajúcej dohody s pánom B.. Žalovaná sa ani s p. F. nestretla a vychádzala zo skutočností

prezentovaných v tom čase jej priateľom p. B. a nemala najmenšiu možnosť nadobudnúť presvedčenie
o pohnútkach p. F.. Ani p. B. ani žalovaná nemali v čase uzatvorenia zmluvy vedomosť o záväzkoch p.
F.. V dôsledku tohto žalovaná nemala a ani nemohla mať vedomosť o ukracujúcom úmysle prevodcu.
V tomto smere žalobca neprodukoval žiaden dôkaz preukazujúci opak. Žalovaná preukázala dané
zmluvami o skoršom prevode toho istého podielu ako aj výpoveďami svedkov D. B., D. E. F., K. J. L.

a žalovanej, ktoré navzájom korešpondujú, sú konzistentné a majú oporu vo vykonaných dôkazoch.

18. V priebehu konania žalovaná aj vytkla žalobcovi, že v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal
reálnu hodnotu obchodného podielu v čase vykonania právneho úkonu, teda či vôbec došlo k ukráteniužalobcu. Poukazovanie žalobcu na hodnotu obchodnej spoločnosti Trans Nora s. r. o. vyplývajúcu
z účtovnej závierky za rok 2019 neobstojí, keďže zachytáva stav k 31.12.2019 a na druhej strane
hodnotu spoločnosti nemožno určiť iba z účtovnej závierky. Úvahy súdu, ktorý poukazoval na hodnotu

zapísaného základného imania obchodnej spoločnosti Trans Nora s. r. o., ktoré predstavuje splatený
vklad spoločníka podľa výpisu z obchodného registra vo výške 10.000,- eur nie sú správne a nemôžu
obstáť, nakoľko tieto údaje boli aktuálne v čase bezprostredne pred ich zápisom do obchodného registra
(18.04.2014). Je potrebné si uvedomiť, že základné imanie je na rozdiel od obchodného majetku
spoločnosti len účtovnou veličinou vyjadrujúcou peňažnú hodnotu vkladov, nezodpovedá skutočnému

stavu majetku spoločnosti.

19. Žalovaná v podanom odvolaní namietala prekvapivosť rozsudku po zrušení pôvodného rozsudku
vo veci zo dňa 11.10.2022 (kedy žalobu zamietol) uznesením Krajského súdu v Prešove č. k.
7Cob/14/2023-323 z 18.05.2023, pričom vychádzal z nezmeneného zisteného skutkového stavu
sporu. V zmysle záverov zrušujúceho rozhodnutia reagovala na výzvu súdu prvej inštancie na

predloženie návrhov procesného útoku a obrany tak, že v zmysle názoru odvolacieho súdu malo
byť ďalšie dokazovanie vykonané vo vzťahu k tomu, či boli splnené podmienky odporovateľnosti
právneho úkonu. Logickým výkladom dospela k tomu, že v zmysle záverov Krajského súdu v Prešove
doposiaľ z vykonaného dokazovania nevyplynulo naplnenie zákonných podmienok odporovateľnosti
právneho úkonu a preto žalovaná nemala žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Na žalobcovi

leží bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, pričom tento na rovnakú výzvu nijako nezareagoval,
nepredložil a neoznačil a nenavrhol vykonať v ďalšom konaní žiadne dôkazy, na preukázanie
splnenia podmienok odporovateľnosti právneho úkonu. Nové rozhodnutie preto žalovaná považovala
za prekvapivé a v rozpore s právnym názorom a pokynom odvolacieho Krajského súdu v Prešove
vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí.

20. Žalovaná dávala do pozornosti, že došlo k zrušeniu exekučného titulu žalobcu uznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/185/2021 zo dňa 12.12.2023, čím žalobcova pohľadávka, ktorá
mala byť ukrátená v dôsledku predmetného právneho úkonu, stratila zákonný atribút vymáhateľnosti,
ktorý konštatoval súd v bode 49. odôvodnenia rozsudku. Žalobca teda v súčasnosti nedisponuje

judikovanou pohľadávkou. Vzhľadom k tomu, že žalobca v súčasnosti nedisponuje vymáhateľnou
súdnou pohľadávkou voči jeho dlžníkovi, ktorého úkonu v tomto spore odporuje, je na mieste prerušiť
toto civilné sporové konanie a vyčkať do právoplatného skončenia sporu, ktorý je vedený na Krajskom
súde v Prešove pod značkou 23Co/53/2018. Preto navrhla prerušiť toto konanie.

21. Navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, a priznal žalovanej
nárok na náhradu trov konania.

22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať
mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

23. V zmysle § 151 CSP vyslovene poprel všetky skutkové tvrdenia žalovanej uvedené v odvolaní.
Dodal, že žalovaná v odvolaní iba opakuje svoje tvrdenia z konania na súde prvej inštancie a neuvádza
žiadne nové skutočnosti.

24. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené a mal
zato, že súd zodpovedal na všetky podstatné argumenty uvádzané sporovými stranami ako to vyžaduje
vnútroštátna judikatúra ako aj judikatúra ESĽP. Odôvodnenie rozhodnutia je presvedčivé v zmysle § 220
ods. 2 CSP.
Z listinného dôkazu - Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 28.06.2019 (t.j. posudzovaný právny

úkon v prejednávanej veci) vyplynulo, že dlžník žalobcu – D. E. F. ako prevodca bezodplatne previedol
na žalovanú 100 % obchodný podiel na obchodnom imaní obchodnej spoločnosti Trans Nora s. r. o.,
pričom predmetná obchodná spoločnosť mala v roku 2019 čistý zisk 200.100,- eur a tržby 46.710.908,-
eur (zdroj finstat), t.j. dlžník D. E. F. sa bezodplatne vzdal majetkovej hodnoty zisku vo výške 200.100,-
eur, resp. obchodného imania v obchodnej spoločnosti, ktorej tržby v rozhodnom období presahovali

46 miliónov eur.
Z ďalšieho listinného dôkazu – upovedomenie súdneho exekútora Mgr. Feketeho č. 252EX/318/2019 zo
dňa 24.06.2019 o začatí exekúcie (uloženie na pošte v Tarnove dňa 27.06.2019) + doručenka vyplýva,
že predmetná zmluva o prevode obchodného podielu bola podpísaná na druhý deň, ako mal dlžník D.E. F. doručenú zásielku od súdneho exekútora o upovedomení o začatí exekúcie, resp. 18 dní po tom
ako exekučný titul nadobudol vykonateľnosť (OS BJ-3C/88/2012 + KS PO 23Co/53/2018 – právoplatný
dňa 03.04.2019 a vykonateľný dňa 09.04.2019), t.j. na základe, ktorého mal žalobcovi zaplatiť v tom

čase cca 700.000,- eur.

25. Žalobca s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/10/2020 zo dňa 20.08.2020 (R 64/2021)
uviedol, že súd v bode 60. odôvodenia presvedčivo odôvodnil záver k otázke, že či žalovaná vedela,
resp. mohla vedieť o ukracujúcom úmysle dlžníka. Súd jasne a presvedčivo odôvodnil k akým právnym

záverom na podklade vykonaných dôkazov dospel a ako hodnotil jednotlivé dôkazy.

26. Žalobca k námietke žalovanej, že rozhodnutie súdu je v rozpore s právnym názorom a pokynom
odvolacieho súdu (7Cob/14/2025) uviedol, že ide o prekrúcanie faktov, pričom poukázal na bod 45.
odôvodenia uznesenia KS v Prešove č. k. 7Cob/14/2023-323 z 18.05.2023. Z odôvodnenia napadaného
rozhodnutiasúduprvejinštancievyplýva,žesúdprvejinštancievykonalveľmirozsiahledokazovaniaato

najmä listín (najmä zbierka listín obchodného registra a účtovné závierky). Odvolací súd (7Cob/14/2023)
teda nepovedal, že žalobca má doplniť dôkazy na preukázanie dôvodnosti žaloby.
Dodal, že súd prvej inštancie vo svojom prvom rozhodnutí zo dňa 11.10.2022 žalobu zamietol s
poukazom na to, že posudzovaná zmluva o prevode obchodného podielu je absolútne neplatným
právnym úkonom (§ 39 OZ) a keďže v zmysle ustálenej judikatúry má „neplatnosť prednosť pred

neúčinnosťou“, tak žalobca nemal podať odporovaciu žalobu (§ 137 písm. d) CSP), ale určovaciu žalobu
(§ 137 písm. c) CSP), v ktorej by sa domáhal, určenia, že dlžník D. E. F. je vlastníkom predmetného
obchodného podielu a že v tejto určovacej žalobe by sa ako prejudiciálna otázka posudzovala otázka
absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy o prevode obchodného podielu. Odvolací súd (7Cob/14/2023)
sa s touto argumentáciou súdu prvej inštancie nestotožnil, pričom vyslovil právny názor, že predmetná

zmluva o prevode obchodného podielu je platný právny úkon a že súd prvej inštancie sa má zaoberať,
či je tento právny úkon vo vzťahu k žalobcovi neúčinný alebo nie. Poukázal na nález ÚS SR sp. zn. I.
ÚS 640/2014 zo dňa 01.04.2015 týkajúci sa preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu
(Judikát č. 16/2015 Zb. US.).

27. Žalobca k tvrdeniu žalovanej, že exekučný titul žalobcu voči dlžníkovi D. E. F., t.j. rozsudok Krajského
súdu v Prešove, sp. zn.: 23Co/53/2018 zo dňa 27.02.2019 bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu
SR, sp. zn.: 9Cdo/185/2021, zo dňa 12.12.2023, čím žalobca stratil zákonný atribút vymáhateľnosti,
v dôsledku čoho mal žalobca stratiť titul na podanie predmetnej odporovacej žaloby, keďže údajne
nedisponuje pohľadávkou, ktorá by ho oprávňovala na podanie odporovacej žaloby uviedol, že

dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu výlučne len z procesných dôvodov (pozn. údajne
nedostatočne odôvodnenie rozhodnutia), a teda dovolací súd sa k meritu veci o zaplatenie 347.520,24
eur s príslušenstvom žiadnym spôsobom nevyjadril, t.j. dovolací súd žiadnym spôsobom nespochybnil
pohľadávku žalobcu voči dlžníkovi D. E. F., ktorý bol pôvodným vlastníkom 100 % obchodného podielu
(Trans Nora s. r. o.), o ktorý ide v prejednávanom prípade a ktorý tesne pred začatím exekúcie

bezodplatne previedol na žalovanú.
Odvolacie konanie po zrušení dovolacím súdom v právnej veci OS Bardejov – 3C/88/2012 o zaplatenie
347.520,24 eur s príslušenstvom je vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.: 23Co/2/2024.
Odvolací súd bude musieť vo veci znova konať a rozhodnúť a nie je vylúčené, že pôvodné rozhodnutie
po riadnom odôvodnení opätovne potvrdí.

28. Žalobca ďalej uviedol, že tvrdenia žalovanej sú zavádzajúce a právne irelevantné na posúdenie
prejednávanej právnej veci o určenie právnej skutočnosti - odporovanie právnemu úkonu, nakoľko súd
prvej inštancie si jednak môže v prejednávanej právnej veci sám urobiť úsudok o pohľadávke (t.j. o
nároku na jej zaplatenie); keďže došlo k zmene relevantnej judikatúry, ktorá hovorí, že už nie je potrebné

mať judikovanú pohľadávku na to, aby veriteľ mohol podať tzv. odporovaciu žalobu (§§ 42a – 42b OZ),
ale na podanie takejto žaloby postačí, aby takáto pohľadávka bola vymáhateľná v súdnom konaní, čo
v predmetnom prípade splnené je. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na uznesenie NS SR sp. zn.
1VCdo/1/2022 zo dňa 17.05.2022 (R 2/2022).

29. Žalobca súhlasil so žalovanou, že sa javí účelné, aby odvolací súd v zmysle § 162 ods. 1
písm. a) CSP konanie v prejednávanej veci prerušil do skončenia odvolacieho konania v právnej veci
prebiehajúcej na Krajskom súde v Prešove, pod sp. zn. 23Co/2/2024 o zaplatenie 347.520,24 eur s
príslušenstvom.30. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovanej, ktoré bolo
podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,

bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodné.

31. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne

vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

32. Žalovaná podanie odvolania odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h)
CSP.

33. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný

procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva,
a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

34. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou vadou
sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého

rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

35. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

36. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne
posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán
sporu). Použitie správneho ustanovenia, ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne

priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke
treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

37. Dňa 02.04.2024 bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou HAUSE-GS s. r.
o.(súčasnéobchodnémenoAURUMINVESTCAPITALs.r.o.)aspoločnosťouPROGRES-INVEST,s.r.

o. (ktorá podala žalobu v tejto veci). Dňa 26.04.2024 pôvodný žalobca navrhol, aby na jeho miesto vstúpil
súčasný žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky a súd tomuto návrhu vyhovel uznesením
zo dňa 06.06.2024.

38. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd je toho názoru,

že žalovaná v podanom odvolaní takú vadu konania, ktorá by spadala pod dané ustanovenie neuvádza
a žiadnu z uvádzaných skutočností v podanom odvolaní ani nemožno pod takúto vadu subsumovať.
Preto odvolací súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Pokiaľ žalovaná mala zato, že prekvapivosť
rozhodnutia spadá pod dané ustanovenie s touto námietkou sa odvolací súd vysporiadal nižšie.

39. Aj keď základom rozhodnutia odvolacieho súdu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, keďže sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto na jeho skutkové a právne závery odkazuje,
považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom
žalovanej uviesť nasledovné:40. Žalovaná namietala, že v dôsledku zrušenia exekučného titulu žalobcu uznesením Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 9Cdo/185/2021 zo dňa 12.12.2023, žalobcova pohľadávka, ktorá mala byť ukrátená

v dôsledku predmetného právneho úkonu, stratila zákonný atribút vymáhateľnosti.

41. Po zrušení exekučného titulu rozhodnutím NS SR zo dňa 12.12.2023 odvolací súd – Krajský súd
v Prešove, opätovne rozhodol rozsudkom č. k. 23Co/2/2024-729 zo dňa 30.01.2025 a potvrdil rozsudok

Okresného súdu Bardejov č. k. 3C/88/2012-264 zo dňa 05.01.2018, v dôsledku čoho aj táto odvolacia
námietka žalovanej je bezpredmetná, keďže dané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
predstavuje nový exekučný titul.

42.VpodanomodvolanížalovanánavrhlaprerušiťodvolaciekonaniedoskončeniakonanianaKrajskom

súde v Prešove sp. zn. 23Co/2/2024. Predmetné odvolacie konanie bolo skončené rozhodnutím vo
veci. Preto odvolací súd návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol, nakoľko odpadol dôvod na
prerušenie konania (výrok I.).

43. Pokiaľ sa týka splnenie zákonných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a §
42b Občianskeho zákonníka odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal
splnením jednotlivých podmienok vyplývajúci z týchto zákonných ustanovení.

44. V konaní bolo aj preukázané, že u dlžníka žalobcu (D. E. F.) v zmysle oznámenia súdneho exekútora
vyplýva, že iný majetok povinného ku dňu 23.07.2019 zistený nebol. Teda dlžník žalobcu nemá dostatok
majetku na úhradu pohľadávky žalobcu ako svojho veriteľa, keďže súdny exekútor konštatoval, že došlo
k prevedeniu obchodného podielu dňa 05.07.2019 povinného v spoločnosti Trans Nora s. r. o., dňa
01.05.2019 previedol obchodný podiel spoločnosti eco ways s. r. o., dňa 07.06.2019 obchodný podiel

v spoločnosti REMETA. M, s.r.o.

45.Odvolacísúdtedazastávanázor,žeodporovateľnýmprávnymúkonomdošlokukráteniupohľadávky
žalobcu ako veriteľa, nakoľko iným majetkom, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená

dlžník žalobcu nedisponuje. Preto neobstojí odvolacia námietka žalovanej, že odporovateľným právnym
úkonom dlžník – D. F. neukrátil žalobcu v uspokojení jeho pohľadávky.

46. Žalovaná namietala, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivé, keďže je v rozpore s právnym

názoromodvolaciehosúduKrajskéhosúduvPrešove,ktorývyslovilvrozhodnutíč.k.7Cob/14/2023-323
z 18.05.2023, ktorým zrušil skoršie rozhodnutie vo veci.

47. Súd prvej inštancie skorším rozsudkom zo dňa 11.10.2022 rozhodol tak, že žalobu zamietol a

žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o
ktorom rozhodol súd druhej inštancie (Krajský súd v Prešove) uznesením č. k. 7Cob/14/2023-323 zo
dňa 18.05.2023.
Súd prvej inštancie v bode 20. až 22. napadnutého rozhodnutia uviedol, z akých dôvodov bol skorší
rozsudok zrušený a odvolací súd ich preto opätovne neuvádza.

48.Odvolacísúdjetohonázoru,žeanitátoodvolacianámietkaniejedôvodná.Skoršierozhodnutiesúdu
prvej inštancie bolo vydané dňa 11.10.2022. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žaloba bola zamietnutá
z dôvodu neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V zmysle rozhodnutia

odvolacieho súdu bol skorší rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a bolo uložené súdu prvej inštancie,
aby: „V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie vo vzťahu k tomu, či boli
splnené podmienky odporovateľnosti predmetného právneho úkonu - prevodu obchodného podielu z
1.7.2019 a či je dôvodné, aby sa žalobca domáhal v súčasnosti vyslovenia neúčinnosti tohto právnehoúkonu voči nemu so zreteľom na existenciu pohľadávky, ktorú má voči prevodcovi, jeho dlžníkovi, t.j. D.
F.. V zmysle vyššie uvedeného bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu,
z ktorého vyplýva, že neplatnosť predmetných prevodov, či už z dôvodu absencie vôle tieto prevody

uskutočniť alebo simulovať nejaký iný právny úkon, zatiaľ preukázaná nebola. Až po takto doplnenom
a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.“

49. V zmysle právneho názoru súdu vyššej inštancie napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie

posudzoval právny úkon – prevod obchodného podielu, v zmysle ustanovení § 42a a nasl. Občianskeho
zákonníka a dospel k názoru, že posudzovaný právny úkon je voči žalobcovi neúčinný. Riadenie sa
právnym názorom vysloveným súdom vyššej inštancie nemôže predstavovať prekvapivosť v rozhodnutí
súdu prvej inštancie, pričom žalovaná od podania žaloby vedela, že žalobca žiada, aby odporovateľný
právny úkon bol určený voči nemu za neúčinný.

50. Žalovaná v podanom odvolaní hlavne namietala, že nebol preukázaný predpoklad a to: úmysel
ukrátiť veriteľa (cum animo fraudandi), nakoľko tento musel byť druhej strane známy a jej tento úmysel
známy nebol.

51. Správne však poukázal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej pod slovným obratom „tento úmysel musel byť druhej strane
známy“ sa rozumie situácia, kedy táto osoba zo svojej viny o úmysle dlžníka nevedela. Druhá strana
(t. j. žalovaný) tak zodpovedá za zavinenú nevedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Predmetné pokrýva situácie, kedy táto osoba o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nevedela, avšak
vzhľadom na okolnosti a svoje pomery o ňom vedieť mala a mohla. Pozícia veriteľa pri unesení
bremena tvrdenia a dôkazného bremena v súdnom konaní je veľmi obmedzená, keďže odporovateľný
právny úkon je z pohľadu veriteľa cudzím súkromnoprávnym úkonom [medzi jeho dlžníkom a druhou
stranou (žalovaným)]. Z tohto dôvodu je procesne obtiažne, aby veriteľ uniesol dôkazné bremeno vo

vzťahu k úmyslu dlžníka, a najmä vo vzťahu k (predpokladu) vedomosti tretej osoby o tomto úmysle.
Argumentácia žalujúceho veriteľa môže byť postavená v zásade len na nepriamych dôkazoch (a iných
nepriamych skutočnostiach), ktoré si tak vyžadujú dôsledné vyhodnotenie zo strany súdu rozhodujúceho
o žalobe a až po ich relevantnom vyhodnotení môže súd skonštatovať, či veriteľ v konaní preukázal
splnenie podmienok podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j. či uniesol alebo neuniesol dôkazné

bremeno. Splnenie podmienok pre úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 42a
ods. 2 Občianskeho zákonníka možno preukázať napríklad predložením dôkazov o tom, že dlžník sa
napadnutým úkonom zbavil majetku za cenu, ktorá je v hrubom nepomere k jeho skutočnej hodnote, a
to vrátane zohľadnenia toho, o aký právny úkon sa jedná.

52. Súd prvej inštancie v bode 60. odôvodnenia jasne, zrozumiteľne vysvetlil z akých nepriamych
dôkazov vyvodil, že aj daný predpoklad odporovateľnosti bol naplnený a na tieto závery súdu prvej
inštancie odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje. Aj keby sa malo jednať o tzv. žalovanou tvrdený
morálny spätný prevod na dané dal odpoveď súd prvej inštancie v bode 57. a 58. odôvodnenia. Odvolací

súd podčiarkuje, že odporovateľný právny úkon bol vykonaný bezodplatne, v tzv. živej spoločnosti,
ktorá dosahuje nemalé zisky, čo potvrdzuje jej obrat v roku 2020 (bod 34. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia), pričom D. E. F. naďalej ostal konateľom v spoločnosti Trans Nora s. r. o. a bol ním podľa
výpisu spoločnosti Trans Nora s. r. o. až do 07.07.2021.

53. Odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít a to uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/10/2020 zo dňa 20.08.2020: „Pre zamietnutie žaloby pre
neunesenie dôkazného bremena žalobcom naopak nepostačuje, ak žalovaný iba všeobecne uvedie,
že žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka,

prípadne že o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nevedel. Splnenie podmienok pre úspešnú
odporovateľnosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka možno
preukázať napríklad predložením dôkazov o tom, že dlžník sa napadnutým úkonom zbavil majetku zacenu, ktorá je v hrubom nepomere k jeho skutočnej hodnote, a to vrátane zohľadnenia toho, o aký právny
úkon sa jedná.“ (R 64/2021).

54. Odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo sporné, že obchodná spoločnosť Trans Nora s. r. o. mala
v roku 2019 výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení 200.100,- eur, za predchádzajúce
účtovné obdobie (r. 2018) 48.065,- eur (č.l. 212-216 spisu). Odvolací súd je preto toho názoru, že dlžník
žalobcu–D.E.F.sanapadnutýmúkonom t.j.prevodomobchodnéhopodielunažalovanúzbavilmajetku

za cenu, ktorá je v hrubom nepomere k jeho skutočnej hodnote.

55. Odvolací súd takisto konštatuje, ako na to poukázal aj súd prvej inštancie, že aj samotná hodnota
obchodného podielu dlžníka žalobcu v obchodnej spoločnosti Trans Nora s. r. o. zodpovedajúca podielu
jeho vkladu na základnom imaní spoločnosti vo výške splatného vkladu spoločníka v sume 10.000,- eur

vzhľadom k tomu, že tento obchodný podiel bol prevedený bezodplatne, predstavuje výrazný nepomer
a naplnenie zmyslu judikátu R 64/2021. Dané je o to viac zvýraznené, že dlžník žalobcu nedisponuje
žiadnym iným majetkom, z ktorého by uspokojil pohľadávku žalobcu ako svojho veriteľa.

56. Odvolací súd po preskúmaní veci takisto dospel k záveru, že námietka žalovanej týkajúca sa
arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku t.j. nedostatočnej odôvodnenosti a nepresvedčivosti
(nepreskúmateľnosti) písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu, nie je dôvodná.

57. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil v dostatočnom
rozsahu (v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 CSP) tak, aby bol pre strany sporu, ale aj pre
tretie osoby zrozumiteľný. Písomné vyhotovenie rozsudku je v súlade s § 220 ods. 2 CSP, keďže
závery v ňom obsiahnuté sú dostatočné, keď súd prvej inštancie náležite sumárne posúdil skutkové
zistenia v nadväznosti na vyhodnotenie celkovej dôkaznej situácie, čím napadaný rozsudok tak napĺňa

požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti a preskúmateľnosti. V danej veci súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil z akého dôvodu považoval
žalobu žalobcu za dôvodnú.

58. Odvolací súd uvádza, že žalovaná odvolaním napadla rozsudok súdu prvej inštancie aj z dôvodu
nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke
ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že ak žalovaná v podanom
odvolaní namietala skutkové závery súdu prvej inštancie, jej námietka vo svojej podstate smeruje voči
výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací

súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo
204/2009, v zmysle ktorého „... dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo (§ 191 ods. 1 CSP)“.

59. Odvolací súd z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nezistil rozpor skutkových okolností a
právnych argumentov s pravidlami formálnej logiky. Napadnutý rozsudok dáva jasné a zrozumiteľné
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z
odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení

dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Zároveň sa rozhodnutie súdu prvej
inštancie opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom
konaní. Odvolací súd preto konštatuje, že vo vzťahu k žalovanej tvrdeným pochybeniam súdu prvej
inštancie, nezistil v konaní pred súdom prvej inštancie také pochybenia, ktoré svojou intenzitou mohli
viesť k vecne nesprávnemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie.

60. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súladespožiadavkamiaprávnyminázormistránsporu(I.ÚS50/04).Doobsahutohtozákladnéhoprávanepatrí
aniprávoúčastníkakonaniavyjadrovaťsakspôsobuhodnotenianímnavrhnutýchdôkazovsúdomalebo
dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

61. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Taktiež potvrdil závislý výrok rozsudku súdu prvej

inštancie o trovách konania ako vecne správny.

62. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinná nahradiť neúspešná

žalovaná. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

63. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).