Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/54/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425010206
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4425010206.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Štefana Hrvolu a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej v trestnej veci obžalovaného A. B. pre
prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej
prokuratúry Nové Zámky (ďalej len „prokurátor“) proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa
15.05.2025 sp. zn. 2T/22/2025 na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 07.10.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora zamieta, pretože zistil,ženiejedôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Horeuvedeným rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného A. B. vinným z prečinu usmrtenia podľa
§ 148 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“)
na tom skutkovom základe, že

ako vodič motorového vozidla značky C. D., šedej metalízovej tmavej farby s evidenčným
číslom E., dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hodine, pri predchádzaní iného motorového vozidla a
autobusu v mierne pravotočivej zákrute, prešiel do protismeru a nestihol sa bezpečne zaradiť na ceste
číslo 1/75 v 61,8 kilometri na úseku medzi obcami F. E. G. a H., v dôsledku čoho došlo k čelnej zrážke
s vozidlom značky C. D., šedej metalízovej farby s evidenčným číslom E. v ľavom jazdnom pruhu od
obce H., ktorého vodičom bol I. I., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. J. XXX, pričom následkom

dopravnej nehody prišlo k usmrteniu spolujazdkyne K. L., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX,
ktorej bezprostrednou príčinou smrti bol úrazovo-krvácavý šok v dôsledku početných poranení viacerých
orgánových systémov - polytraumy, priečne roztrhnutie steny hrudnej srdcovnice/aorty, poškodený I.
I. utrpel polytraumu (mnohonásobné poranenia) s rozvojom hemodynamickej instability (nestabilitou
dynamiky krvného obehu) a hyposaturáciou - mnohonásobné poranenia, zlomeninu II-VII rebra vpravo
a II-XI rebra vľavo, vpravo od III rebra s posunom úlomkov o šírku rebra, vľavo - infrakcia II a III

rebra, V a VI rebra a XI rebra so zakrvácaním dutiny hrudnej obojstranne, trieštivú zlomeninu hrudnej
kosti s hematómom za hrudnou kosťou, pomliaždenie v pravom hornom pľúcnom laloku, kompresívnu
zlomeninu tela jedenásteho hrudníkového stavca, zlomeninu priečneho výbežku druhého driekového
stavca vľavo, kompletnú zlomeninu prednej a zadnej steny a strechy acetabula (kĺbová jamka bedrového
kĺbu) vpravo, zlomeninu sedacej kosti vpravo, zlomeninu dolného a horného ramienka lonovej kosti
vpravo, špirálovú zlomeninu diafýzy píšťaly a ihlice vpravo s posunom kostných úlomkov,

tržné rany pravého kolena, drobné kožné odreniny na pravej a ľavej hornej končatine, drobné ranky na
ľavom predkolení, menšie laceračné zmeny na slezine, hemoragicko - kontúzne zmeny v mezentériu
vľavo, na následky ktorých dňa XX.XX.XXXX zomrel, čím porušil povinnosť podľa § 9 odsek 1, § 15
odsek 5 písmeno a), písmeno b), písmeno c), § 16 odsek 1 s poukazom na § 137 odsek 1, odsek 2
písmeno j), písmeno l) zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.Za to mu uložil podľa § 149 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. (za zistenia poľahčujúcich
okolností podľa § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák. a za nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37
Tr. zák.) trest odňatia slobody 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. a za podmienok podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil a nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe
uložil probačný dohľad.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. určil skúšobnú dobu 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. obžalovanému uložil príkaz spočívajúci v povinnosti (malo byť povinnosť
spočívajúcu v príkaze) v každom roku plynutia skúšobnej doby zúčastniť sa vzdelávacieho programu,
zameraného na rozvíjanie teoretických znalostí pravidiel cestnej premávky.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. obžalovaný je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a
mediačným úradníkom.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na
dobu 7 (sedem) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodené fyzické a právnické osoby:
1. B. B., nar. XX.XX.XXXX v E. K., trvale bytom M. J. XX,
2. F. B., nar. XX.XX.XXXX v E. K., trvale bytom M. J. XX,
X. M. A. B., N. XX. O. X a XX, IČO: XXXXXXXX,

4. P. K. A. O., B. - mestská časť A., A. Q. č. X, IČO: XXXXXXXX,
5. N. K. A. O., B., R. J. XX, IČO: XXXXXXXX,
s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podala odvolanie prokurátorka

Okresnej prokuratúry Nové Zámky v neprospech obžalovaného do výroku o treste. V jeho písomných
dôvodoch poukázala na odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti výroku o treste a namietala,
že najmä uložený trest odňatia slobody na skúšobnú dobu s probačným dohľadom nie je zákonný,
primeraný a spravodlivý, teda nie je v súlade so zásadami ukladania trestov podľa § 34 ods. 4 Tr. zák.,
a to najmä vzhľadom na závažný a neodvrátiteľný následok v podobe smrti dvoch osôb za súčasného

hrubého porušenia predpisov o bezpečnosti dopravy vyplývajúceho obžalovanému zo zákona. Doplnila,
že obžalovaný z nedbanlivosti, ale hrubo porušil predpisy o bezpečnosti dopravy (§ 149 ods.
3 Tr. zák.), čím spôsobil smrť dvom osobám (jednotlivé formy usmrtenia nie sú vždy rovnako závažné,
pričom mieru ich závažnosti môžu ovplyvniť mnohé konkrétne skutočnosti týkajúce sa činu, okolností
a príčin jeho spáchania, následkov a podobne, pričom v tomto prípade išlo o smrť dvoch osôb), ktoré

následky nezhojí ani nárok pozostalých poškodených na náhradu škody a tento spôsobený následok
postihuje rodiny poškodených, na ktoré skutočnosti je potrebné tiež prihliadnuť, nielen prihliadnuť na
rodinu obžalovaného. Uloženým trestom obžalovanému preto neboli naplnené záujmy spoločnosti na
individuálnej ako aj generálnej prevencii. Za dôvodný považovala záver, že obžalovanému je z dôvodu
účinnej ochrany spoločnosti, ktorá má zabezpečiť nielen odvrátenie potencionálnych páchateľov od

páchania obdobných trestných činov, ale aj výchovný účinok trestu na ostatných občanov, upevnenie
pocituprávnejistoty,chráneniemorálnychhodnôtatiežzdôvoduindividuálnejprevencie,potrebnéuložiť
prísnejší trest odňatia slobody – primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením pre jeho
výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. K uloženému trestu
zákazu činnosti nemala výhrady, s týmto sa stotožnila.

Navrhla, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok v časti výroku o treste a rozhodol
sám vo veci rozsudkom, ktorým obžalovanému uloží prísnejší trest odňatia slobody, a to primeraný
nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátorky prostredníctvom obhajcu napadnutý
rozsudok považoval za zákonný a spravodlivý. Uviedol, že súd I. stupňa veľmi citlivo a dôsledne
vyhodnotil všetky dôkazy, uložený trest je spravodlivý a primeraný. Veľmi ho zarazilo vyjadrenie
prokuratúry,žeakoinštitút,ktorýdodržiavazákonnosťsavyjadrí,žerozsudokniejezákonný.Nestotožnilsa s dôvodmi odvolania, že v záujme ochrany spoločnosti má trest, ktorý navrhujú nepodmienečný,
pre neho zabezpečiť nielen odvrátenie potenciálnych páchateľov od páchania obdobných trestných
činov, ale aj výchovný účinok trestu na ostatných občanov. Poukázal na to, súd I. stupňa veľmi jasne,

citlivo a zákonne vyjadril, že doposiaľ je bezúhonnou osobou, o ktorej nie sú k dispozícii žiadne
negatívne informácie ani poznatky o porušovaní právneho poriadku a preto je nepochybné, že skutok
v prejednávanej veci je excesom nielen v doteraz ním riadne vedenom života ako človeka, ale aj
ako účastníka cestnej premávky a vodiča motorového vozidla. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie
prokurátorky zamietol ako nedôvodné. Trest prijal s pokorou a plne sa mu podriadi. Nesmierne ľutuje

svojho konania a následku, ktorý spôsobil.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu trvala na podanom odvolaní
v celom rozsahu, ku ktorému nemala nijaké pripomienky, okrem neodstrániteľného následku – smrti
dvoch osôb. Poukazovala na charakter porušenia povinnosti uloženej vodičovi podľa zákona s tým, že
sa jednalo o závažné porušenia ustanovení zákona o cestnej premávke, ktoré sú konkrétne uvedené aj

v skutkovej vete rozsudku. Navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. e), ods. 2 Tr.
por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a súčasne aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci
rozhodol tak, ako je uvedené v petite podaného odvolania.

Obhajca na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa pridržiaval dôvodov písomného vyjadrenia

k odvolaniu. Doplnil že obžalovaný je slušným človekom, je to strašná tragédia. Navrhol, aby odvolací
súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora zamietol.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že od vyhlásenia rozsudku v jeho živote
nenastala žiadna podstatná skutočnosť. Celý život pomáhal svojej mame. Aj v osudný deň ju viezol

do práce. To, čo sa stalo, je neskutočná tragédia, ktorá postihla celý jeho život, aj jeho deti vo veku 7
a 11 rokov. Celý život ľuďom pomáhal, pracuje v zdravotníctve. Neponáhľal sa. Nepamätá sa presne
na skutok. Vie, že z jeho pohľadu na niečo nabehol a vošiel do protismeru. Pamätá si len útržky. Jeho
deti žijú so svojou matkou, on platí výživné. Má s deťmi neobmedzený kontakt, podľa dohody cca 2-krát
do týždňa. Pracuje ako zdravotná sestra v nemocnici v Nových Zámkoch, súčasne pracuje ako sestra v

Bratislave v domove sociálnych služieb. S rodinou I. sa nestretol, ale poslal im list, že ho to všetko mrzí,
no neozvali sa mu. Uviedol, že prosí, aby dostal trest ako na okresnom súde, kvôli jeho deťom.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- prokurátorom, nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317 Tr. por.

zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste napadnutého rozsudku, t.j. výroku o treste, proti ktorému
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Neopomenul
prihliadať na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por. Týmto postupom odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania.

Odvolacísúdpostupompodľacitovanéhoustanoveniazistil,ževkonanípredchádzajúcomnapadnutého
rozsudku
- nedošlo k podstatným procesným chybám charakteru porušenia zákona v zmysle § 321 ods. 1 písm.
a) Tr. por., ani k chybám, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por.,
- dokazovanie bolo vykonané za rešpektovania všetkých procesných práv obžalovaného a

v súlade so zásadami kontradiktórneho procesu upravenými Trestným poriadkom,
- výrok o vine napadnutého rozsudku bol výsledkom prijatého vyhlásenia obžalovaného o vine podľa §
257 ods. 1 písm. b) Tr. por.,
- v odôvodnení napadnutého rozsudku sú uvedené preskúmateľné právne úvahy, akými sa súd
I. stupňa riadil pri hodnotení dôkazov, zistení a ustálení skutkového stavu, právnej kvalifikácie

žalovaného skutku, pri rozhodovaní o druhu a výmere trestov, vrátane špecifikácie poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností.

Odvolací súd na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k zhodnému záveru ako súd I. stupňa,
teda že dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní, vrátane priznania obžalovaného na hlavnom

pojednávaní pri jeho vyhlásení o vine bolo jednoznačne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná
obžaloba sa stal, spáchal ho obžalovaný a tento vykazuje zákonné znaky prečinu usmrtenia podľa §
149 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného od 06.08.2024.Trestný zákon definuje účel trestu, jeho základné funkcie a zásady ukladania trestov. Základnou
funkciou trestu je jeho represívna funkcia – zabránenie v možnej trestnej činnosti, popri ktorej do
popredia vystupuje aj výchovná funkcia vo vzťahu k páchateľovi – individuálna prevencia, ako aj jeho

prostredníctvom na ostatných občanov – potenciálnych páchateľov – generálna prevencia. Trestný
zákon kladie dôraz aj na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu ku
konkrétnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa. Pri ukladaní trestu je potrebné zohľadniť
aj práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom či osôb dotknutých škodlivým
následkom trestného činu.

Podľa § 33a ods. 2, ods. 4 Tr. zák., sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného
činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.
Pri ukladaní sankcií sa prihliada aj k právom chráneným záujmom poškodeného.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu

trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový
prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu
náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku
tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorý ktorým oh postihne na majetku, a to buď ako
samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených
trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Pokiaľ ide o samotný odvolaním napadnutý výrok o treste, odvolací súd na podklade predloženého
spisového materiálu dospel k záveru, že súd I. stupňa pri ukladaní trestu odňatia slobody obžalovanému

správne vychádzal z trestnej sadzby podľa § 149 ods. 3 Tr. zák., t.j. 4-och rokov až 10-tich
rokov. Nepochybil, keď prihliadol na poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný priznal spáchanie
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.), čo je potrebné
konštatovať vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.
a súčasne úprimné oľutovanie spáchania trestného činu. Okrem toho súd I. stupňa správne prihliadol aj

na poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j)
Tr. zák.). Na tomto mieste odvolací súd konštatuje, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Pokiaľ
ide o jeden ním spáchaný priestupok na úseku cestnej premávky za neosvetlenie motorového vozidla,
za ktorý bol postihnutý blokovou pokutou 16 eur, tento ani odvolací súd nehodnotil z hľadiska jeho nízkej
závažnosti ako prekážku k prihliadnutiu na danú poľahčujúcu okolnosť za stavu, že žiadne iné negatívne

skutočnosti ohľadne osoby obžalovaného v posudzovanej veci zistené neboli. Odvolací súd zhodne ako
súd I. stupňa nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák.

V reakcii na odvolacie námietky odvolací súd dospel k záveru, že súd I. stupňa sa v napadnutom
rozsudku náležite vysporiadal s otázkou napadnutého výroku o treste, svoje rozhodnutie aj v časti

záveru o nevyhnutnosti pôsobiť na obžalovaného kombináciou podmienečného trestu odňatia slobody
s nariadeným probačným dohľadom s trestom zákazu činnosti, v súvislosti s ktorou obžalovaný spáchal
súdený trestný čin, logicky a zrozumiteľne odôvodnil, v súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. s poukazom navýsledky vykonaného dokazovania, preto si odvolací súd tieto vecne správne úvahy a závery osvojil
a súčasne na tieto v podrobnostiach poukazuje.

K odvolacím námietkam je potrebné tiež uviesť, že obžalovaný pred spáchaním súdeného
nedbanlivostného prečinu nebol odsúdený za trestný čin a čo sa týka iných deliktov, bol postihnutý
za jeden priestupok na úseku cestnej premávky nižšej závažnosti s uloženou pokutou 16 eur. Iné
záznamy ani v evidenčnej karte vodiča nemá. S ohľadom na fakt, že obžalovaný sa pred spáchaním
prejednávanéhoprečinunedostaldokolíziesTrestnýmzákonom,nebolzistenýinýzávažnejšínegatívny

poznatok ohľadne jeho inak riadne vedeného spôsobu života, odvolací súd dospel k záveru, že
kombináciu oboch uložených trestov možno považovať za primeranú z pohľadu § 34 Tr. zák. Čo sa týka
pomerov páchateľa, bolo zistené, že obžalovaný je otcom dvoch maloletých detí vo veku 7 a 11 rokov,
ktoré sú na neho výživou odkázané. Podieľa sa na ich výchove i v rámci neobmedzeného styku po
rozvode manželstva s matkou detí. Z dôvodu zabezpečenia riadnej výchovy a výživy obom maloletým
deťom je zamestnaný ako zdravotník jednak vo Fakultnej nemocnici v Nových Zámkoch a súčasne

v Centre sociálnych služieb v Bratislave.

I odvolací súd mal na zreteli, že v danom prejednávanom prípade došlo nedbanlivostným konaním
obžalovaného k neodstrániteľnému následku – smrti dvoch osôb ako následku dopravnej nehody,
ktorej príčinou bolo kumulované porušenie viacerých povinností vodiča podľa § 9 ods. 1, § 15 ods.

5 písm. a), písm. b), písm. c), § 16 ods. 1 s poukazom na § 137 ods. 1, ods. 2 písm. j), písm.
l zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. V tejto súvislosti však pripomína, že podmienečný
odklad výkonu trestu odňatia slobody s probáciou predstavuje modifikovaný a súčasne prísnejší spôsob
podmienečného odsúdenia, ktorý má byť uložený páchateľovi najmä v prípadoch, keď si okolnosti
prípadu alebo pomery páchateľa vyžadujú prísnejšiu kontrolu uložených obmedzení a povinností. Ich

kontrolu vykonáva probačný a mediačný úradník súdu za podmienok stanovených zákonom. Uložené
primeranépovinnostiaobmedzeniabymalibyťprimeranéuloženémutrestuapredovšetkýmbymalimať
súvis so spáchanou trestnou činnosťou. V rámci kontroly je odsúdený povinný aktívne spolupracovať
s probačným a mediačným úradníkom, pričom probáciu nemožno chápať len ako kontrolu, ale aj ako
formu pomoci odsúdenému, aby lepšie prekonal svoje problémy a v budúcnosti viedol riadny život.

Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacími argumentami odvolateľa ohľadne nezákonnosti napadnutého
výroku,pretožetentobolvydanýpríslušnýmsúdomasamotnýtrestboluloženývrámcizákonomurčenej
trestnej sadzby, podľa príslušných ustanovení zákona. Súčasne pripomína, že nezákonnosť výroku
súdneho rozhodnutia nemožno odvodzovať len z odlišného právneho názoru odvolateľa na konečnú

výmeru trestu alebo spôsobu jeho výkonu. Odvolací súd poukazuje i na to, že páchateľ je odsudzovaný
za nespravodlivosť (bezprávie), ktoré trestným činom spáchal a preto má očakávať spravodlivosť
zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných
účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu
ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania. V prípade nespravodlivého trestu k takejto

akceptácii trestu zo strany páchateľa nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za
predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného (PL. ÚS 106/2011).

Podľa názoru odvolacieho súdu trest odňatia slobody uložený obžalovanému súdom I.

stupňa,ktoréhovýkonbolpodmienečneodloženýnadlhšiuskúšobnúdobuvtrvaní4rokov(smaximálne
možnou dĺžkou 5 rokov), za súčasného uloženia probačného dohľadu tieto atribúty napĺňa aj z pohľadu
uloženia primeranej povinnosti spočívajúcej v príkaze v každom roku plynutia skúšobnej doby zúčastniť
sa vzdelávacieho programu zameraného na rozvíjanie teoretických znalostí pravidiel cestnej premávky,
čím súd I. stupňa vyjadril súvis so spáchaným trestným činom a súčasne výchovné pôsobenie na

obžalovaného, aby do budúcna viedol riadny život a osvojil si a dodržiaval povinnosti účastníka cestnej
premávky.

Zohľadniac zákonom stanovené kritériá, na ktoré je súd pri ukladaní trestu povinný prihliadať dospel
odvolací súd k zhodnému názoru ako súd I. stupňa, že priamy výkon trestu odňatia slobody v danom

prípade nie je nevyhnutný práve s ohľadom na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy,
správanie po spáchaní trestného činu, pričom kombinácia uložených trestov je schopná naplniť záujmy
spoločnosti z pohľadu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.Záverom odvolací súd pripomína obžalovanému, že osvedčiť odsúdeného možno len v prípade, ak
v skúšobnej dobe viedol riadny život, nespáchal trestný čin, priestupok, riadne si plnil svoje občianske
povinnosti, dodržiaval podmienky probačného dohľadu a súčasne splnil všetky uložené povinnosti

a obmedzenia.

S poukazom na horeuvedené skutočnosti odvolací súd nezistiac dôvody pre zmenu napadnutého
rozsudku rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto uznesenia.
Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie nie je prípustný
riadny opravný prostriedok.
(§ 185 ods. 2 Tr. por.)