Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 14, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-12C/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221206985
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Hrebíčková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7221206985.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Petrou Hrebíčkovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,

bytom C. XX, D., zastúpená advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., IČO: 36 588 041, so sídlom
Cimborkova 13, Košice, proti žalovanej: Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, IČO: 00 606 707,
so sídlom Rastislavova 43, Košice, zastúpená JUDr. Alenou Zadákovou ml., advokátka, so sídlom
Kováčska 32, Košice, IČO: 17 072 760, o náhradu nemajetkovej ujmy 10.000 eur,

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 10.000 eur v lehote
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyni proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Návrh žalovanej na prerušenie konania zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu dňa 14.09.2021 domáhala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej
sumu 10.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy.

2. Žalobu odôvodnila na tom skutkovom základe, že je osobou zdravotne ťažko postihnutou. Narodila
sa s vrodenou vývojovou chybou chrbtice - závažným typom rázštepu chrbtice, čo znamená, že

sa celoživotne lieči a bola nútená podstúpiť i viacero operačných zákrokov. Dňa 12.09.2018 bola
u žalovanej na klinike ortopédie a traumatológie hospitalizovaná za účelom chirurgického zákroku,
ktoréhopredmetommalabyťosteotómiapanvy,uvoľneniemäkkýchčastí,sadra,podávanieliekov–teda
v podstate plastika panvy, ako to vyplýva z ňou podpísaného informovaného súhlasu zo dňa 12.09.2018.
V rozpore s uvedeným informovaným súhlasom žalobkyne sa žalovaná počas operačného zákroku
dňa 13.09.2018, počas chirurgickej operácie rozhodla na žalobkyni vykonať artrotómiu, OP podľa
Girdlestona vpravo a re-adduktorotómiu s dekompresiou (bilat.) – a teda odňať jej hlavicu stehennej

kosti. Na takýto operačný výkon žalobkyňa súhlas nedala. Uvedené napokon uznáva i samotná
žalovaná, keď v prepúšťacej správe z tejto hospitalizácii sa v časti Epikríza uvádza: “Vzhľadom
na nemožnosť vykonania pôvodne plánovej osteotómie panvy ...bol vykonaný... výkon... artrotómia,
OP podľa Girdlestona vpravo...“. Túto skutočnosť žalobkyňa jasne a čestne vyhlásila i v žiadosti
oprešetrenieadresovanejÚradupredohľadnadzdravotnoustarostlivosťou.UvedenékonštatovaliÚrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v oznámení výsledku prešetrenia podnetu zo 04.11.2019
na str. 3, keď uviedol: „Zdravotná dokumentácia však neobsahuje písomný záznam o Vašom poučení

a Váš preukázateľný informovaný súhlas s operačným výkonom v rozsahu, ako bol u Vás realizovaný
dňa 13.09.2018. O možnosti zmeny plánovaného operačného postupu v prípade nepriaznivých
anatomických pomerov ste podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie, neboli preukázateľne poučená.“
Na uvedenom závere nič nemenia ani závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,že podľa doloženej dokumentácie sa mu tento zákrok javí lege artis v užšom zmysle, pretože by
teoreticky (štatisticky) mohol viesť k odstráneniu bolesti. Očakávania žalobkyne smerovali po celú dobu
k dospievaniu aj pred operáciou k tomu, že jej bedrový kĺb bude zachovaný po čo najdlhšiu možnú dobu,

s maximálnym možným využitím alternatívnych postupov. Uvedený chirurgický zákrok z 13.09.2018 jej
očakávania úplne zmaril a keď to zistila, cítila šok a zúfalstvo, mentálne ani fyzicky na tento zákrok
nebola pripravená. Istý čas nebola schopná ani komunikovať s matkou. Cítila poníženie ako ľudskej
bytosti, akoby si pre svoje celoživotné postihnutie nezasluhovala, aby s ňou nakladali ako s ľudskou
bytosťou, ktorá má právo mať vôľu. Počas zákroku sa žalovaná svojvoľne rozhodla operovať jej inú,

hoci priľahlú časť tela a to nezvratným invazívnym zákrokom – odstránením hlavice stehennej kosti,
čím jej žalovaná odňala nádej na iný možný vývoj. Uvedený protiprávny zásah zasiahol žalobkyňu
v citlivej životnej etape dospievania, ukončovania strednej školy, ktoré z hľadiska priateľských vzťahov
i životnej motivácie sú veľmi cenné. V stave, v akom bola, musela v maturitnom ročníku požiadať
o prerušenie štúdia od 15.01.2019 do 30.06.2019, teda bola pripravená o možnosť maturity vo vybranom
odbore a napokon bola donútená aj požiadať o zmenu študijného/učebného odboru, z odboru obchodná

akadémia na odbor technicko-administratívny pracovník. Uvedený zásah tak predstavuje protiprávny
zásah do telesnej a psychickej integrity, súkromia a dôstojnosti žalobkyne - zahŕňajúcich aj slobodu
rozhodovať sa o jej zdravotnom stave a liečbe. Výšku náhradu nemajetkovej ujmy žalobkyňa odôvodnila
závažnosťou zásahu a jeho okolnosťami, kedy nebola rešpektovaná jej vôľa na úplne iný lekársky
zákrok, kedy sa žalovaná svojvoľne počas operácie rozhodla amputovať bedrový kĺb žalobkyne bez jej

súhlasu, kedy sa nakladalo svojvoľne s telom žalobkyne pod narkózou s nevratnými dôsledkami, pričom
uvedený postup lekára je ireverzibilný, za úplne odňatie nádeje na iný postup, hoci aj len teoretickej, na
iný či menej invazívny zákrok, za šok, ktorý jej žalovaná spôsobila, za narušenie dôvery v lekárov, za
odňatie možnosti normálne fungovať a ukončiť v normálnom stave niektoré životné etapy ako je maturita
v pôvodnom odbore, za neospravedlnenie sa žalovanej za uvedený zákrok a za poníženie v podobe

nerešpektovania vôle žalobkyne, t. j. za svojvoľné nakladanie s jej telom.

3. Žalobkyňa k žalobe pripojila nasledujúce prostriedky procesného útoku: návrh na výsluch
žalobkyne, jej matky E. B., žiadosť o prijatie na štúdium na strednej škole, rozhodnutie o prijatí na
Strednúodbornúškoluprežiakovstelesnýmpostihnutím,žiadosťopovolenieprerušeniaštúdia,žiadosť

o prešetrenie postupu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, oznámenie výsledku prešetrenia podnetu
zo dňa 04.11.2019, prepúšťacia správa zo dňa 05.10.2018, ošetrovateľská prepúšťacia správa zo dňa
05.10.2018, poučenie a písomne informovaný súhlas pacienta zo dňa 12.09.2018.

4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe došlej súdu dňa 10.03.2022 uviedla, že je možné ustáliť, že

zdravotný stav žalobkyne bol riešený na zodpovedajúcom pracovisku žalovanej a to plne kvalifikovanými
pracovníkmi s dostatočnou praxou, skúsenosťami a špecializáciou a najmä v súlade s dosiahnutými
poznatkami medicínskej vedy a teda lege artis. Na podnet žalobkyne bol vykonaný dohľad na diaľku
Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý uviedol, že: „Extirpácia hlavy pravého femuru
s opakovanou tenotómiou adduktorov bola v tomto prípade plne indikovaným výkonom. Anatomické

a funkčné pomery nedávajú dobrú prognózu pre indikáciu kĺb zachovávajúcej operácie.“ Výkonom
dohľadu bolo teda konštatované, že zdravotná starostlivosť bola žalobkyni poskytnutá správne a lege
artis. Zdravotný stav žalobkyne bol komplikovaný početnými predchádzajúcimi operačnými zásahmi
a chronickým poškodením pri závažných diagnózach a z tohto dôvodu predoperačným zistením
bol pôvodný výkon, teda osteotómia neuskutočniteľná pre lokálne podmienky (zrasty a zmeny po

predchádzajúcich operáciách) a po konzultácii s prednostom kliniky bola vykonaná extirpácia hlavy
femuru vpravo a opakovaná tenotómia adduktorov obojstranne. Žalovaná ďalej poukázala na to, že
v predoperačnom období nie je možné jednoznačne určiť rozsah poškodenia a operačné možnosti
u pacienta často rozhoduje až lokálny nález počas samotného operačného výkonu. U žalobkyne
bol klinický nález dlhodobo ovplyvňovaný postupujúcimi chronickými degeneratívnymi zmenami pri

jej základných diagnózach, ako aj opakovanými operačnými zásahmi v minulosti, čo dosvedčujú
aj ambulantne záznamy z vyšetrení. Tieto okolnosti výrazne zmenili možnosti operačného riešenia
u žalovanej, ako aj priamo ovplyvnili pooperačný priebeh klinického stavu. Vykonaný operačný
zákrok bol lege artis, teda v súlade s najnovšími odbornými poznatkami a dlhoročnými skúsenosťami
uvedeného pracoviska, ktorý ako jediný v danej chvíli poskytoval možné zlepšenie jej zdravotného

stavu. Napokon aj z protokolu číslo 1263/2018 o vykonanom dohľade z 25.09.2019 pod číslom
18938/2018/802 konajúci úrad konštatoval: „Vyhodnotením informácii získaných výkonom dohľadu
na mieste a prešetrením zdravotnej dokumentácie, skupina vykonávajúca dohľad a u dohliadaného
subjektu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobkyni nezistila porušenie § 4 ods. 3 zákona č.576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti.“ Zo strany žalovanej teda nedošlo pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti k poškodeniu zdravia, teda absentuje v danej veci príčinná súvislosť medzi poskytnutou
zdravotnou starostlivosťou a následkom, poškodením zdravia žalovanej. Žalovaná ďalej poukázala na

to,žepodľanejexistujeprekážkalitispendencievuvedenomkonaní,nakoľkožalobkyňasivočižalovanej
uplatnila aj nárok titulom náhrady škody na zdraví vo výške 4.000,- eur, ktoré konanie je vedené pod sp.
zn. K2-20C/70/2020, pričom skutkový základ oboch nárokov, t. j. titulom náhrady škody na zdraví ako
aj nemajetková ujma, je v konaní uplatňovaná na tých istých skutkových tvrdeniach. Z tejto súvislosti
poukázalanauznesenieÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS/426/2014.Zároveňnavrhlaprerušiťpredmetné

konanie do skončenia konania sp. zn. K2-20C/70/2020, nakoľko v uvedenom konaní sa rieši otázka
rozhodujúca pre toto konanie, t. j. posúdenie poskytovania zdravotnej starostlivosti.

5. Žalobkyňa v replike zo dňa 19.04.2022 uviedla, že predmetom tohto konania je náhrada nemajetkovej
ujmy v peniazoch za zásah do iných zložiek jej osobnosti, t. j. neoprávnený zásah do jej integrity,
odňatie jej nádeje na iný vývoj a priebeh jej liečenia, za zásah do jej cti a ľudskej dôstojnosti

– a to za nerešpektovanie jej slobodnej vôle ako pacientky podrobenej chirurgickému zákroku
a realizáciu chirurgického zákroku s nezvratnými následkami bez jej súhlasu. Opätovne zdôraznila,
že jej písomný súhlas na chirurgický zákrok žalovanej jasne a výslovne obsahoval iba súhlas, aby
jej bola realizovaná osteotómia – plastika panvy, čo napokon vyplýva aj z priloženého informovaného
súhlasu. Žalovaná napokon nepoprela skutočnosť, že dňa 13.09.2018 nerealizovala pôvodne plánovanú

operáciu, osteotómiu panvy, na ktorú mala písomný súhlas žalobkyne a ktorú žalobkyňa očakávala, ale
počas operácie, keď bola žalobkyňa pod narkózou bezbranná, sa rozhodla pre iný zákrok (extirpáciu
– amputáciu bedrového kĺbu a súvisiace). Napokon uvedené vyplýva aj z dokladu vyhotoveného
samotnou žalovanou a teda z prepúšťacej správy zo dňa 05.10.2018, kde žalovaná v časti epikríza
uviedla, že pôvodne plánovanú osteotómiu panvy nerealizovala pre „nemožnosť“ a na miesto nej bol na

žalobkyni vykonaný výkon artrotómia, OP podľa Girdlestona vpravo...“. Túto skutočnosť potvrdil i Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, tak ako to uviedla v žalobe. Na zákrok dňa 13.09.2018 teda
žalovaná nedisponovala jej súhlasom, ktorý podľa zákona musí byť písomný, nakoľko išlo o invazívny
zákrok v anestéze a zároveň sa jednalo aj o zmenu liečebného postupu. Žiadne z tvrdení uvádzaných
žalovanou v jej písomnom vyjadrení, nie je spôsobilé vyvrátiť tvrdenia žalobkyne a dôkazy, že neboli

splnené zákonné podmienky na chirurgický zákrok zrealizovaný žalovanou dňa 13.09.2018. Zo žiadnych
tvrdení žalovanej napokon nevyplýva, že na takýto zákrok v súlade so zákonom č. 576/2004 Z.z. mala
žalovaná súhlas žalobkyne, resp. že takýto zákrok bolo možné realizovať bez tohto súhlasu. Podotkla,
že ani prípadný záver orgánu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a nezistení porušenia § 4
ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. nie je spôsobilý zmeniť nič na jej žalobných tvrdeniach o porušení

iných ustanovení predmetného zákona, vyžadujúcich písomný súhlas pacienta so zákrokom a splnení
predpokladov pre zodpovednosť podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ak takýto súhlas chýba.
Ďalej uviedla, že boli zasiahnuté jednotlivé zložky jej osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka, v danom prípade sa teda jednalo o neoprávnený zásah a vzhľadom na povahu tohto zásahu,
tak ako to uviedla v jednotlivých bodoch žaloby, si uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy, pričom jej

výška je na zvážení súdu po zohľadnení zásahu a okolnosti porušenia práva. Ďalej podotkla, že návrh
na prerušenie konania resp. aj tvrdení o prekážke litispendencie je nedôvodný. Predmetom konania
vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. K2-20C/70/2020 je úplné iný nárok a to odškodnenie
bolesti spôsobenej jej žalovanou invazívnym chirurgickým zákrokom a jeho komplikáciami a teda
jednorazová náhrada škody podľa § 444 Občianskeho zákonníka a súvisiaceho zákona č. 437/2004

Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Výsledok tohto konania
a súdom priznaná výška bolestného nijako teda neovplyvní predmetné prebiehajúce súdne konanie
o typovo inom nároku za nezákonný zásah do iných zložiek spätých s jej osobnosťou. Skôr začaté
konanie pod sp. zn. K2-20C/70/2020 nepredstavuje ani prekážku skôr začatého konania o tom istom
nároku, keď jeho predmetom je bolestné, preto poukaz žalovanej na uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS

426/2014 je z hľadiska v ňom riešených nárokov úplne nepríhodný a bez významu pre túto žalobu.

6. Žalovaná v duplike zotrvala na svojej argumentácii, priložila znalecký posudok č. 27/2023, ktorý bol
vypracovaný v konaní vedenom pod sp. zn. K2-20C/70/2020 o náhradu škody na zdraví, z ktorého podľa
nej jednoznačne vyplýva, že žalovaná postupovala de lege artis.

7. Žalobkyňa v podaní zo dňa 15.03.2024 k znaleckému posudku organizácie MED – PRO ORTO, s. r.
o., ktorý predložila žalovaná, uviedla, že tento znalecký posudok je pre toto konanie o nemajetkovú ujmu
irelevantný. Poukázala na to, že uvedený znalecký posudok je nepodložený konkrétnymi adekvátnymipodkladmi, je nepreskúmateľný. Zároveň namietla subjektívnu zaujatosť znalcov, neprípustné právne
posudzovanie aspektov vo veci znalcami, zjavný potenciál zaujatosti znalcov, pričom voči rozsudku
v konaní K2-20C/70/2020 podala žalobkyňa odvolanie. Zároveň však uviedla, že aj pri takomto

obhajobnom znaleckom posudku z neho napokon vyplýva, že žalobkyňa dala súhlas na úplne iný
zákrok, tak ako to už uviedla v žalobe a mala právo očakávať, že s ňou nebude nakladané inak. Z čoho
jednoznačne vyplýva, že pacient musí so zákrokom súhlasiť, aby bol tento po práve. Navrhla výsluch
manžela matky žalobkyne F. G., ako aj rodinnej priateľky F. F..

8. Žalobkyňa v podaní došlom súdu dňa 26.03.2024 poukázala aj na judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva, z ktorej jednoznačne vyplýva, že nedobrovoľne vykonaný lekársky zákrok, hoci nepatrný,
je porušením práv zakotvených v čl. 8 Európskeho dohovoru. Výnimkou je prípad, kedy je tento zásah
nutný v demokratickej spoločnosti na ochranu práv druhých alebo prípad, kedy sa pacient nachádza
v stave, kedy nie je schopný udeliť súhlas. Závažnosť a okolnosti neoprávneného zákroku žalovanej na
nej, ako okolnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o výške primeranej peňažnej, symbolickej náhrady, ktorú

žaluje, sa jej zdali konkrétne odôvodnené a zjavne ako osoba zdravotne postihnutá od narodenia, ťažko,
blízko veku mladistvej, si podľa nej navyše zasluhuje osobitné ohľady a pri opakovanom invazívnom
nakladaní s jej telom zo strany zdravotníckych zariadení. Nie je iba kus živého mäsa, ktoré treba raz
a navždy ráznym krokom vyriešiť. Žalobkyňa uviedla, že bola jej výslovná vôľa s týmto kĺbom nejaký čas
žiť a bola zvyknutá aj na bolesť kĺbov, kĺb bol len subluxovaný, ale nejako fungoval, pomáhal jej sa hýbať

a mať pocit kompletnosti. Zároveň poukázala na to, že ak za ujmy v podobe tvrdenej existujúcej povesti
v podobe na verejnosti prednesených tvrdení, či správ, ohľadom niektorých vyššie postavených osôb,
sú priznávané niekoľko tisícové, či radovo vyššie náhrady nemajetkovej ujmy, v danom prípade má za
to, že je viac, než splnené priznať jej ako primeranú symbolickú náhradu nenahraditeľnej nemajetkovej
ujmy, vo výške akú žaluje. Napokon zdôraznila, že uvedeným zákrokom došlo k ireverzibilnému zásahu

na pohybovo kostnej oporne podstatnej a pohybovo nevyhnutnej časti.

9.Súdvovecinariadilpojednávanie,naktoromvykonaldokazovanielistinnýmidôkazmitvoriacimiobsah
spisu, ako aj výsluchom žalobkyne a výsluchom svedkyne E. G. B. (matky žalobkyne) a zistil tento
skutkový stav:

10.Zpoučeniaapísomnéhoinformovanéhosúhlasupacienta(čl.20spisu)podľa§6zákonač.576/2004
Z.z. mal súd preukázané, že žalobkyňa dňa 12.09.2018 o 10:40 hod. udelila súhlas s navrhovaným
(plánovaným) diagnosticko-liečebným postupom, príp. navrhovaný výkon (chirurgický, endoskopický,
iný: hospitalizácia, podávanie liekov, odbery krvi, operácia – osteotómia panvy, uvoľnenie mäkkých časti,

sadra, podávanie liekov p.o, i.v., s.c., i.m. + ostatná starostlivosť).

11. Z prepúšťacej správy vyhotovenej žalovanou dňa 05.10.2018 ( čl. 15-18 spisu) na klinike ortopédie
traumatológie pohybového ústrojenstva pracoviska Triedy SNP 1 vyplynulo, že hospitalizácia trvala od
12.09.2018 09:00 hod. do 05.10.2018 10:00 hod. na uvedenej klinike, pričom pacientka (žalobkyňa)

bola prijatá pre luxáciu pravého bedrového kĺbu za účelom operatívneho riešenia. Zo str. 8 v časti
Epikríza prepúšťacej správy vyplýva konštatovanie, že žalobkyňa bola pacientka s hore uvedenom
anamnézou prijatá na kliniku žalovanej v doprovode matky, po štandardnej predoperačnej príprave
operovaná13.09.2018vCA.Vzhľadomnanemožnosťvykonaniapôvodneplánovanejosteotómiepanvy
pre zmenené anatomické pomery po predchádzajúcich operáciách chrbtice s prítomným materiálom

a pokročilú deštrukciu hlavice femuru pri iliackej luxácii, po schválení vedením KOaTPÚ bol vykonaný
menej rizikový výkon za účelom lepšieho polohovania pacientky a ústupu algii – artrotómia, OP podľa
Girdlestona vpravo a re-adduktorotómia s dekompresiou.

12. Z oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o výsledku prešetrenia podnetu

žalobkyne zo dňa 04.11.2019 (čl. 1112 spisu) mal súd preukázané, že zdravotná dokumentácia
neobsahovala písomný záznam o poučení žalobkyne a jej preukázateľný informovaný súhlas
s operačným výkonom v rozsahu, aký bol u nej realizovaný dňa 13.09.2018. O možnosti zmeny
plánovaného operačného postupu v prípade nepriaznivých anatomických pomerov, podľa dostupnej
zdravotnej dokumentácie, nebola preukázateľné žalobkyňa poučená. Úrad pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou konštatoval, že bol zistený nedostatok súvislosti s informovaním o plánovanom
operačnom výkone, resp. o možnosti zmeny plánovaného operačného postupu v prípade nepriaznivých
anatomických pomerov, čo bolo postúpené Ministerstvu zdravotníctva SR ako vecne príslušnému
orgánu na ďalšie šetrenie. Záverom Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uviedol, žeu poskytovateľa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nezistil porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004
Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedenej správy napokon vyplýva, že

bol navrhovaný (plánovaný) diagnosticko-liečebný postup, t. j. osteotómia panvy – uvoľnenie mäkkých
častí, sadra, podávanie liekov + ostatná starostlivosť. Avšak bol zrealizovaný dňa 13.09.2018 operačný
výkon artrotómia, oper. sec. Girdlestone I. dx., re-adductorotenotomio et decompresio coxae I. svalov,
ktoré spôsobovali výrazné deformácie v oblasti bedrových kĺbov a dolných končatín a bola odstránená
chorobne zmenená hlavica pravej stehennej kosti.

13. Zo žiadosti o zmenu študijného/učebného odboru zo dňa 02.09.2019 vyplynulo, že žalobkyňa
požiadala o povolenie zmeny zo študijného odboru obchodná akadémia na účebný odbor technicko-
administratívny pracovník na Strednej spojenej škole, H. I. XXX, D. zo zdravotných dôvodov.

14.Zožiadostioprijatienaštúdiumnastrednejškolezodňa02.09.2019vypláva,žežalobkyňapožiadala

o prijatie na štúdium na Spojenej škole. Z rozhodnutia Spojenej školy, H. I. XXX, D. zo dňa 02.09.2019
vyplynulo, že žalobkyňa bola prijatá na štúdium do 1. ročníka vzdelávacieho programu stredné odborné
vzdelanie v učebnom odbore technicko-administratívny pracovník v školskom roku 2019/2020.

15. Zo žiadosti o povolenie prerušenia štúdia vyplynulo, že žalobkyňa požiadala o prerušenie štúdia

v školskom roku 2018/2019 v čase od 15.01.2019 do 30.06.2019 z vážnych zdravotných dôvodov.

16. Z listu adresovaného Ministerstvu zdravotníctva SR vyplynulo, že žalobkyňa požiadala
o preskúmanie poskytnutia zdravotnej starostlivosti žalovanou.

17. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že uvedeným lekárskych zákrokom, na ktorý nedala informovaný
súhlas, sa cítila ponížená, akoby pre svoje celoživotné postihnutie nezaslúžila, aby sa s ňou nakladalo
ako s ľudskou bytosťou. Uvedená operácia je naviac ireverzibilná (odstránením hlavice stehennej
kosti jej bola odňatá nádej na iný možný vývoj). Navyše uvedený zákrok sa uskutočnil v období jej
dospievania, ukončovania strednej školy, na ktorej mala spolužiakov a kamarátov. V dôsledku tejto

operácie musela prerušiť štúdium v maturitnom ročníku od 15.01.2019 do 30.06.2019. Bola pripravená
o možnosť maturity vo vybranom odbore, napokon musela požiadať o zmenu učebného odboru z odboru
obchodná akadémia na odbor technicko-administratívny pracovník. Žalobkyňa tak stratila čas, ktorý
mohla stráviť so svojimi spolužiakmi z ročníka. Uvedený zásah do jej osobnej integrity sa prejavil aj vo
vzťahu k lekárom. Žalobkyňa bola v šoku z vykonaného zákroku, stratila dôveru v lekárov a lekárskej

inštitúcie, má obavu, ak ma absolvovať akékoľvek ďalšie zákroky (ošetrenie), neustále sa uisťuje (u
svojej mamy), či jej aj bude vykonaný zákrok, s ktorým súhlasila a nie nejaký iný. Napokon uvedeným
zákrokom sa ocitla imobilná na vozíku s vyžadujúcou 24 hodinovou opaterou. Uvedený zákrok sa však
prejavil aj vo vzťahu žalobkyne k jej matke, ktorý bol po dlhší čas po operácii veľmi tristný, nedokázali
spolu komunikovať, prejavili sa tak u žalobkyne ako u jej matky stavy depresie, neboli schopné hovoriť

o uvedenom zákroku, žalobkyňa sa do seba uzavrela, nestretáva sa už s kamarátmi, spolužiakmi
v rozsahu, ako to bolo pred uvedeným zákrokom.

18. Z výpovede svedkyne, matky žalobkyne, E. G. B. vyplynulo, že pokiaľ by vedela aký zákrok bude
urobený žalobkyni, nikdy by žalovanej nezverila svoju dcéru do rúk. Bolo jej povedané, že predmetom

zákroku bude osteotómia panvy, ku ktorému dala žalobkyňa aj písomný súhlas, avšak žalovaná
vykonala celkom iný zákrok, odňala žalobkyni nezvratne bedrový kĺb. Keď svedkyňa po operácii odkryla
žalobkyňu, videla, že nemá žiadnu sadru, na čo reagoval doktor J. tak, že žalobkyni museli vybrať
bedrový kĺb. Opísala, že správanie sa žalovanej po zákroku bolo nehorázne, nikto sa s nimi na túto
tému nebavil, všetci zatĺkali. Aj svedkyňa sa už po uvedenom zákroku bojí s dcérou navštíviť zdravotné

zariadenie. Jej 20 ročné úsilie, keď dcéra aspoň s oporou prešla sama určitú vzdialenosť, bolo týmto
zákrokom zmarené. Zároveň tento zákrok ovplyvnil ich vzťah so žalobkyňou. Dva roky sa nerozprávali
asvedkyňamalapocit,žeakomatkazlyhala.Ajonanatombolazlepsychickyazdravotne,pouvedenom
zákroku v roku 2018 strávila s dcérou v nemocnici pre zápal dlhší čas, dcéra mala dlho po zákroku aj
nočné mory. Samotná svedkyňa podstúpila operáciu pre rakovinu prsníka, pre zhubný nádor, neskôr

hysterektómiu. Okrem svojej dcéry sa stará aj o chorých rodičov. Takýto zásah, ktorý bol vykonaný na
žalobkyni bez jej súhlasu, považuje za nezvratný a zároveň tento zákrok zmenil žalobkyňu, ktorá už nie
je tým istým človekom, ako pred zásahom. Má síce 25 rokov, ale je zlomeným človekom.19. Právne súd posúdil spor podľa nasledujúcich právnych predpisov.

20. Podľa Článku 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou

biológie a medicíny, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 40/2000,
a ktorým je Slovenská republika viazaná (ďalej len "Dohovor o ľudských právach a biomedicíne"),
zmluvné strany budú chrániť dôstojnosť a identitu všetkých ľudí a zaručia každému bez diskriminácie
rešpektovanie jeho integrity a iných práv a základných slobôd v súvislosti s aplikáciou biológie a
medicíny. Každá zmluvná strana prijme v rámci svojho vnútroštátneho zákonodarstva nevyhnutné

opatrenia potrebné na realizáciu článkov tohto dohovoru.

21. Podľa článku 5 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, zásah v oblasti zdravia sa môže
vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas. Pred
zákrokom musí byť osoba primerane informovaná o jeho účele a povahe, ako aj o následkoch a rizikách
zákroku. Príslušná osoba môže svoj súhlas kedykoľvek slobodne zrušiť.

22. Z čl. 8 uvedeného Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne vyplývajú núdzové situácie, kedy
možno vykonať uvedený lekársky zákrok aj bez súhlasu dotknutej osoby.

23. Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, každý má právo, aby sa rešpektoval

jeho súkromný život v súvislosti s informáciou o jeho zdraví.

24. Podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, každý má právo na všetky
informácie tykajúce sa jeho zdravotného stavu, prianie jednotlivca nebyť o ňom informovaný sa dodrží
podľa čl. 10 ods. 3 citovaného Dohovoru vo výnimočných prípadoch možno v záujme pacienta obmedziť

práva uvedené v ods. 2.

25. Podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

26. Podľa § 1 zákona č. 576/2004 o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako ZoZS),
tento zákon upravuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri poskytovaní

zdravotnej starostlivosti, postup pri úmrtí a výkon štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti.

27. Podľa § 2 ZoZS, ak tento zákon neustanovuje inak, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných
činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci vrátane poskytovania registrovaných1a) alebo
povolených1b) humánnych liekov a zdravotníckych pomôcok, ktoré spĺňajú požiadavky na uvedenie

na trh podľa osobitného predpisu,1c) diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro, ktoré spĺňajú
požiadavky na uvedenie na trh podľa osobitného predpisu1d) a dietetických potravín, ktoré spĺňajú
požiadavky na uvedenie na trh podľa osobitného predpisu1e) s cieľom predĺženia života fyzickej
osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií;
zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum,

ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti
je aj preprava podľa § 14 ods. 1; pracovné činnosti pri preprave podľa prvej časti vety nemusia
byť vykonávané zdravotníckymi pracovníkmi. (2) Zdravotný výkon je ucelená činnosť zdravotníckeho
pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti. (3) Neodkladná
zdravotná starostlivosť (ďalej len "neodkladná starostlivosť") je zdravotná starostlivosť, ktorá sa

poskytuje osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo
niektorú z jej základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže
vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť, ktorej bezprostredné neliečenie by
mohlo viesť k ohrozeniu jej života alebo zdravia, alebo spôsobuje náhle zmeny správania a konania,
pod ktorých vplyvom osoba bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Neodkladná starostlivosť

je aj taká zdravotná starostlivosť, ktorá sa poskytuje pri pôrode a pri vyšetrení, diagnostike a liečbe
rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy, ak existuje dôvodné podozrenie, že osoba môže byť
zdrojom takejto rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy. Súčasťou neodkladnej starostlivosti je
neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia, ak si zdravotný stav tejto osoby vyžadujeposkytovanie neodkladnej starostlivosti počas prepravy do zdravotníckeho zariadenia alebo medzi
zdravotníckymi zariadeniami, neodkladná preprava darcu ľudského orgánu alebo príjemcu ľudského
orgánu, ak si ich zdravotný stav vyžaduje poskytovanie neodkladnej starostlivosti počas prepravy,

neodkladná preprava zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú činnosti súvisiace s odberom
ľudského orgánu, ak by odklad ich prepravy mohol ohroziť život alebo zdravie príjemcu ľudského
orgánu alebo by mohol viesť k nezvratnému poškodeniu ľudského orgánu určeného na transplantáciu,
a neodkladná preprava ľudského orgánu určeného na transplantáciu, ak by odklad prepravy tohto
ľudského orgánu mohol ohroziť život alebo zdravie príjemcu ľudského orgánu alebo by mohol viesť

k nezvratnému poškodeniu tohto ľudského orgánu. Neodkladnú prepravu vykonávajú poskytovatelia
záchrannej zdravotnej služby;1) neodkladnú prepravu vykonáva v rámci poskytovania špecifickej
zdravotnej starostlivosti 1b) aj vojenské zdravotníctvo, ak sú splnené požiadavky na materiálno-
technické vybavenie a personálne zabezpečenie ambulancie záchrannej zdravotnej služby ustanovené
osobitným predpisom. 1c)

28. Podľa § 4 ods. 4 ZoZS, na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas (§
6 ods. 4), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6 ods. 9).

29. Podľa 6 ods. 1 ZoZS, ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe,
následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov

a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (ďalej len "poskytnúť poučenie"), ak tento
zákon neustanovuje inak (§ 6a), a) osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú
osobu, ktorú si táto osoba určila, b) zákonného zástupcu, opatrovníka, poručníka, inú fyzickú osobu ako
rodič, ktorá má maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, osobu, ktorá má dieťa v náhradnej
osobnej starostlivosti, osobu, ktorá má dieťa v pestúnskej starostlivosti, osobu, ktorá má záujem stať

sa pestúnom a má dieťa dočasne zverené do starostlivosti, budúceho osvojiteľa, osobu, ktorá má
dieťa zverené podľa osobitných predpisov,4a) alebo štatutárneho zástupcu zariadenia, v ktorom sa
vykonáva rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej starostlivosti alebo rozhodnutie súdu o uložení
ochrannej výchovy5) (ďalej len "zákonný zástupca"), ak osobou, ktorej sa má zdravotná starostlivosť
poskytnúť,jemaloletédieťa,osobapozbavenáspôsobilostinaprávneúkonyaleboosobasobmedzenou

spôsobilosťou na právne úkony (ďalej len "osoba nespôsobilá dať informovaný súhlas") a vhodným
spôsobom aj osobu nespôsobilú dať informovaný súhlas.

30. Podľa § 6 ods. 4 ZoZS, informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej
starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký

preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie
poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 36 ods. 2, § 38 ods. 1, § 40
ods. 2).

31. Podľa § 6 ods. 5 ZoZS, písomná forma informovaného súhlasu sa vyžaduje a) v prípadoch

uvedených v § 6b, § 27 ods. 1, § 36 ods. 2, § 38 ods. 1 a v § 40 ods. 2, b) pred vykonaním invazívnych
zákrokov v celkovej anestéze alebo lokálnej anestéze, c) pri zmene diagnostického postupu alebo
liečebného postupu, ktorý nebol obsahom predošlého informovaného súhlasu,

32. Podľa § 6 ods. 6 ZoZS, informovaný súhlas dáva, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), a)

osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo b) zákonný zástupca, ak osobou, ktorej sa
má zdravotná starostlivosť poskytnúť, je osoba nespôsobilá dať informovaný súhlas; takáto osoba sa
podieľa na rozhodovaní v najväčšej miere, ktorú dovoľujú jej schopnosti.

33. Podľa § 6 ods. 9 ZoZS, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade

a) neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať,
b) ochranného liečenia uloženého súdom podľa osobitného predpisu,6)
c) ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom
ohrozuje jej okolie, alebo
d) ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej

choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne
zhoršenie jej zdravotného stavu.34. Podľa § 6 ods. 10 ZoZS, spôsob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie poučenia, informovaný
súhlas, odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu sú súčasťou zápisu
do zdravotnej dokumentácie (§ 21). Ak informovaný súhlas dal zákonný zástupca [odsek 5 písm. b)],

súčasťouzápisudozdravotnejdokumentáciejeajvyjadrenieosobynespôsobilejdaťinformovanýsúhlas
s poskytnutím zdravotnej starostlivosti.

35. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy.

36. Podľa § 13 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho

vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (3)
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

37. Napriek tomu, že život a zdravie patria k najdôležitejších hodnotám v ľudskom živote, neexistuje

kodifikované zdravotnícke právo, ale problematika zdravotníckeho práva je komplexom celého radu
právnychpredpisov,rôznejprávnejsily,ktorýchzákladomsúmedzinárodnézmluvy,ktorýmijeSlovenská
republika viazaná, smernice EÚ a Ústava Slovenskej republiky. Medzi tieto medzinárodné predpisy
patrí aj Dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vrátane dodatkových
protokolov a Dohovor o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka. V súvislosti s aplikáciou biológie

a medicíny, tzv. Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, ktorého je SR zmluvnou stranou, tento
dohovor je publikovaný v zbierke zákonov ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 40/2000
Z.z. Ďalším významným medzinárodným dokumentom, ktorý priamo zasahuje do problematiky ľudských
práv v oblasti zdravotníctva je Európska sociálna charta z roku 1969, ktorá bola v SR prijatá ako zákon č.
329/1998Z.z.Dohovor–Európskasociálnacharta.Dooblastizdravotníckehoprávavýznamnezasahujú

aj právne predpisy občianskeho práva hmotného a procesného, trestného práva hmotného, procesného
práva správneho, napr. z oblasti občianskeho práva je to Občiansky zákonník č. 40/1964.

38. V danom prípade si žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, pretože bez jej
súhlasu (písomného informovaného súhlasu podľa § 5 písm. b) ZoZS), ktorý sa vyžaduje podľa § 6

zákona č. 576/2004 Z.z. žalovaná vykonala zákrok úplne iný, než na ktorý mala súhlas od žalobkyne,
konkrétne išlo o operačný výkon artrotómia, oper. sec. Girdlestone I. dx., re-adductorotenotomio et
decompresio coxae I., v dôsledku čoho bola žalobkyni odňatá chorobne zmenená hlavica pravej
stehennej kosti. Žalobkyňa však ako pacient dala súhlas na úplne iný zákrok, viď čl. 20 spisu, z ktorého
vyplýva, že žalobkyňa dala dňa 12.09.2018 písomný súhlas k plánovanému diagnosticko-liečebnému

postupu – operácia – osteotómia panvy, uvoľnenie mäkkých častí, sadra a podávanie liekov + ostatná
starostlivosť.

39. V danom prípade je nesporné, že medzi sporovými stranami vznikol podľa § 12 zákona č. 576/2004
právny vzťah, ktorého predmetom bolo poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Uvedený vzťah nie je

vzťahom vertikálnym, ale horizontálnym a z predmetného zákona vyplývajú práva pacienta, ktorému sa
poskytuje zdravotná starostlivosť, a ktorý má právo na § 11 ods. 9 citovaného zákona a) až i) na vyššie
uvedené označené práva, pričom písm. b) hovorí o právo na informácie týkajúce sa svojho zdravotného
stavu, písm. c) hovorí o právo na informovanie o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia
zdravotnej starostlivosti a možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia

zdravotnej starostlivosti (§ 6 ods. 1).

40. Pri výkone zdravotnej starostlivosti vždy dochádza k zásahu do telesnej integrity, informovanému
súhlasu musí predchádzať poučenie, ktoré musí byť poskytnuté zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku
s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas. Povinnosť poučiť

pacienta vyplýva lekárovi priamo z citovaného zákona a nesplnenie tejto povinnosti je porušením
zákonnej povinnosti. Zmyslom poučenia pacienta je, aby pacient na základe znalosti svojho ochorenia,
jeho prognózy, prípadne dôsledkov a rizík medicínskych výkonov, mohol rozhodnúť, či udelí, alebo
neudelí informovaný súhlas k liečbe. Pacient má teda právo, aby bol poučený o podobe ochoreniaa o potrebných medicínskych výkonov tak, aby mohol aktívne spolupracovať pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti. Právna úprava, poučenia pacienta, vyplýva z § 6 zákona č. 576/2004. Žalobkyňa bola
v danom prípade síce poučená, avšak o úplne inom liečebnom postupe -osteotómii panvy, teda žalovaná

si nesplnila riadne povinnosť uloženú mu zákonom č. 576/2004 Z.z. a bez výslovného, informovaného
súhlasu navyše písomného, došlo k nezvratnému zásahu do telesnej, osobnej integrity žalobkyni ako
pacientky, teda bolo bez jej súhlasu nakladané s jej telom v rozpore s ňou udeleným písomným
informatívnym súhlasom, keď dňa 13.9.2018 bol vykonaný úplne iný lekársky zákrok, na ktorý žalovaná
nemala informovaný súhlas žalobkyne.

41. V danom prípade sa teda jednalo o lekársky zákrok, na ktorý sa vyžadoval písomný, informovaný
súhlas a zároveň nešlo o zdravotný výkon, pre ktorý sa nevyžaduje informovaný súhlas. ZoZS
totiž v § 6 ods. 9 zakotvuje výnimky, pokiaľ ide o poskytovanie neodkladnej starostlivosti, kedy sa
nevyžaduje informovaný súhlas a túto možno realizovať aj bez súhlasu pacienta. Z uvedeného je
zrejmé, že protiprávnosť lekárskeho zákroku vyplýva z poskytnutia alebo vykonania lekárskej zdravotnej

starostlivosti bez súhlasu pacienta. Za postup de lege artis možno považovať len poskytnutie zdravotnej
starostlivosti, ktoré je vykonané v súlade s informovaným súhlasom pacienta. Prevedenie akéhokoľvek
medicínskeho úkonu bez toho, aby mu predchádzal informovaný súhlas pacienta, je protiprávnym
konaním zo strany zdravotníckych pracovníkov, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, resp.
v rozpore so všeobecne záväzným predpisom, t.j. zákonom č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti,

službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. Nemožno totiž opomenúť, že nielen postup non de lege artis medicine
je protiprávnym konaním zo strany zdravotníckych pracovníkov, z ktorého je vyvodzovaná právna
zodpovednosť. V súčasnosti je čoraz častejšie právna zodpovednosť v medicíne vyvodzované taktiež
pre porušenie povinnosti zdravotníckych pracovníkov, poskytovať vyšetrovacie, diagnostické, liečebné

a preventívne úkony zdravotnej starostlivosti iba na základe slobodného a informovaného súhlasu
pacienta, ktorému malo predchádzať poučenie zo strany ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka.

42. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že nedobrovoľne prevedený zákrok, hoc
nepatrný,jeporušenímprávzakotvenýchvčl.8Európskehodohovoru.Výnimkoujeprípad,kedyjetento

zásah nutný v demokratickej spoločnosti pre ochranu práv druhých, alebo pre prípad, kedy sa pacient
nachádza v stave, že nie schopný udeliť súhlas. Je teda irelevantné, či v danom prípade sa jednalo
o zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poskytnutá v súlade s poznatkami doterajšej medicínskej vedy,
protiprávnosť totiž spočíva v poskytnutí lekárskej zdravotnej starostlivosti bez súhlasu, bez relevantného
písomného, informovaného súhlasu žalobkyne. Preto je bez právneho významu, že zákrok –artrotómia

panvy vo vzťahu ku ktorému žalovaná poukazuje na závery znaleckého posudku č. 27/2023, bol
plne indikovaný a teda, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne, nakoľko bez písomného
informatívneho súhlasu pacienta ( žalobkyne) na daný zákrok, ide o protiprávne konanie zo strany
žalovanej, za čo žalovaná nesie zodpovednosť. Pri neoprávnenom zásahu sa nevyžaduje zavinenie
toho, kto sa dopustil neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti. Zodpovednosť za zásah sa

preto nemožno nikdy vylúčiť dôkazom ospravedlniteľného omylu. Predpokladom zodpovednosti nie je
ani vyvolanie následkov neoprávneného zásahu a bude stačiť, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť
alebo ohroziť chránené právo

43. V danom prípade súd dospel k záveru, že podmienky pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy

vzmysle§13ods.2Občianskehozákonníkaužalobkynebolidané.Akoneoprávnenýzásahsúdposúdil
vykonanie lekárskeho zákroku dňa 13.09.2018 bez písomného informovaného súhlasu žalobkyne,
pričom nešlo zároveň o zákrok, na ktorý by sa nevyžadoval písomný súhlas a ktorá skutočnosť bola
spôsobilá a aj privodila zásah do osobnej integrity žalobkyne, do jej súkromného života. Súd pri
stanovovaní výšky nemajetkovej ujmy prihliadol na závažnosť ujmy (zásah, ktorý spočíval v odňatí

bedrového kĺbu, ktorý je ireverzibilný). Tento zásah spôsobil, že žalobkyňa prerušiť štúdium, prišla o čas
strávený so spolužiakmi, zároveň stratila časť priateľov, zároveň tento zásah jej spôsobil šok, spôsobil
nedôveru v lekárov a medicínsky systém. Následky týchto zásahov, ktoré sa u žalobkyne prejavili, súd
posúdil aj s ohľadom na doterajšiu súdnu prax, pokiaľ ide o rozhodnutie o výške nemajetkovej ujmy. Pri
posúdení výšky nemajetkovej ujmy súd zároveň zobral do úvahy aj to, že žalovaný sa doposiaľ nijakým

spôsobom žalobkyni neospravedlnil, že sa jedná o nezvratný zásah, t. j. vyoperovanie bedrového kĺbu.
Pokiaľ ide o uplatnenú nemajetkovú ujmu 10.000,- eur, súd ju považoval za primeranú, aj vzhľadom
na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý v prípade nedobrovoľnej sterilizácie Rómiekpriznal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 27.000,- Eur, 28.000,- Eur resp. 31.000,- Eur každej zo
sťažovateliek.

44. K argumentácii žalovanej v jej písomnej záverečnej reči ohľadne princípu primeranosti náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch, aby táto na jednej strane nevytvárala priestor pre obohacovanie, ale na
druhej strane umožňovala spravodlivé zadosťučinenie, kedy žalovaná poukazuje na rozsudok NS SR
sp. zn. 4Cdo 171/2005 zo dňa 27.4.2006, v zmysle ktorého je nepredstaviteľné, aby výška nemajetkovej
ujmy presahovala výšku odškodnenia obetí násilných trestných činov podľa zákona č. 274/2017 Z.z.,

ktorý limituje výšku odškodnenia u obetí trestných činov, súd tiež uvádza, že výška náhrady za utrpenú
ujmu nie je zákonom nijako limitovaná a jej určenie je ponechané na voľnej úvahe rozhodujúceho súdu.
I keď jednotlivé súčasti osobnosti fyzickej osoby a osobnostných práv, ktorým poskytuje ochranu §
13 OZ (život, zdravie, súkromie, rodinný život a pod.) sú hodnoty, ktoré v podstate nemožno vyjadriť
v peniazoch, neoceniteľnosť jednotlivých stránok ľudskej osobnosti ešte neznamená, že by peniazmi
nebolo možné vyjadriť adekvátnu výšku náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej protiprávnym zásahom

do týchto práv. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy možno určiť, a to spôsobom, ktorý uvádza zákon
- vždy s prihliadnutím na individuálne okolnosti charakterizujúce závažnosť vzniknutej ujmy a na
jedinečnú povahu okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo. Náhradu nemajetkovej ujmy nie je
možnékvantifikovať.Náhradaskutočnezodpovedajúcautrpenejujmejepojmovovylúčenáapriznávaná
náhrada je tak len akousi „finančnou náplasťou“, ktorou je osobe, do ktorej osobnosti sa zasiahlo

umožnené kompenzovať utrpenú ujmu formou peňažnej výhody. Z tohto pohľadu preto akokoľvek
vysoká priznaná suma nemôže nikdy skutočne odstrániť, napraviť, odvrátiť ňou utrpený zásah, svojím
spôsobom môže iba vyvážiť jej utrpenie. Stanovenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je
síce vecou voľnej úvahy súdu, jeho úvaha musí byť ale náležite odôvodnená a vždy musí mať základ v
takýchkonkrétnychskutkovýchzisteniachsúdu,ktorézohľadňujúindividuálneokolnostiprejednávaného

prípadu a so zreteľom na ne sú relevantné pre posúdenie primeranosti náhrady v zmysle § 13 ods. 3 OZ.

45. Je nespochybniteľné, že negatívny zásah do osobnostnej sféry fyzickej osoby ( v tomto prípade do
jej telesnej integrity) pôsobí zraňujúco individuálne a rozmanito u každej fyzickej osoby inak, lebo každý
človek, sama jeho podstata je individuálna. Ľudia nevnímajú vždy rovnako okolnosti vonkajšieho sveta

a aj ich vzťahy s inými vykazujú znaky osobitosti, neopakovateľnosti a jedinečnosti. Vzhľadom na to
aj dôsledky zásahov do týchto osobnostných sfér života každého človeka sú vysoko individuálne. Na
vyjadrenie rozsahu a intenzity ujmy, ktorú vyvolali zásahy do týchto oblastí súkromného a rodinného
života je nepostačujúce (paušálne) prirovnanie s inými, i keď obdobnými prípadmi a už vôbec nie
katagoricky odvíjať výšku nemajetkovej ujmy pri neoprávnenom zásahu do osobnosti fyzickej osoby od

výšky sumy odškodnenia obetí trestných činov určenej zákonom o obetiach TČ.

46. V tomto smere súd poukazuje aj na nedávne rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/188/2021 zo dňa
26.10.2023 ktorý pri odškodňovaní pozostalých príbuzných podľa § 11 až 13 Občianskeho zákonníka
uviedol: „Odvíjať rýdzo súkromnoprávne nároky od verejnoprávnych predpisov, ktorými na seba štát

dobrovoľne preberá záväzok odškodnenia pri najzávažnejších zásahoch do osobnej a telesnej integrity
(a ktorého výška závisí výlučne od "nastavených parametrov sociálneho štátu")), nie je presvedčivé,
ani spravodlivé. Vzhľadom k verejnoprávnemu charakteru osobitnej regulácie sa nejaví ako vhodné
preberať verejnoprávnu konštrukciu odškodňovania do rýdzo súkromnoprávnych vzťahov. Zákonom o
obetiach TČ na seba štát preberá záväzok kompenzovať dôsledky spôsobené trestnou činnosťou iných

subjektov. V danom prípade pri odškodňovaní pozostalých obetí dopravnej nehody nie sú prítomné také
spoločné znaky, ktoré by zdôvodňovali analogickú aplikáciu tejto maximálnej výšky odškodnenia na
rýdzo súkromnoprávne vzťahy medzi sekundárnou obeťou a pôvodcom protiprávneho zásahu. Navyše,
záväzok štátu uhradiť obetiam trestných činov určitú peňažnú čiastku je len podporným mechanizmom
a nevylučuje súkromnoprávny nárok na náhradu voči skutočnému páchateľovi ako pôvodcovi zásahu

v rozsahu, v akom nebol pokrytý poskytnutou sumou zo strany štátu. Poškodenej osobe preto zákon
o obetiach TČ nebráni uplatniť si zvyšnú sumu náhrady za nemajetkovú ujmu priamo voči porušiteľovi.
Považovať tak sumu odškodnenia v zákone o obetiach TČ za akýsi horný limit nemajetkovej ujmy vo
všeobecnosti nemožno považovať za správne.“ Uvedené rozhodnutie je podľa súdu plne aplikovateľné
aj na tu prejednávaný prípad.

47. Z K argumentácii žalovanej, že sa jedná o súbeh nárokov s poukazom na uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. I.ÚS 426/2014 z 1.4.2015 súd uvádza, že v danom prípade si žalobkyňa uplatňuje
dva nároky na základe iných skutkových tvrdení, kým v konaní sp. zn. K2-20C/70/2020 si žalobkyňauplatňuje nárok na náhradu za vytrpené bolesti spôsobené uvedeným lekárskym zákrokom, ktoré sa
odškodňujú podľa zákona č. 437/2004 Z.z., v tomto konaní si žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy spočívajúcej zas v neoprávnenom zásahu do jej fyzickej, telesnej integrity, ktorým

bola zasiahnutá jej osobnosť (zložky osobnosti). Z tohto dôvodu súd nepovažoval návrh na prerušenie
tohto konania do skončenia konania pod sp. zn. K2-20C/70/2020 za dôvodný a z tohto dôvodu návrh
žalovanej na prerušenie konania zamietol (§ 162 ods. 3 CSP).

48. O lehote na splnenie povinnosti uloženej rozsudkom súd rozhodol v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
51. O nároku na náhradu trov konania súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní plne úspešná súd priznal proti neúspešnej žalovanej

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté v lehote do 60
dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2
CSP). Súd zároveň uvádza, že nevzhliadol žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice

v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( 358 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.