Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 45T/47/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123013343
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123013343.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

15.10.2024 v Košiciach, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
A. A., nar. XX.XX.XXXX v A.,
trvale bytom B. X, A. - C. D.,
toho času vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Košice, od XX.X.XXXX

j e v i n n ý, ž e

dňa XX.X.XXXX v čase od 22:00 hod. do 22:28 hod. v A. v obytnom dome na ulici E. XX v byte C. F. G.,
pod vplyvom alkoholu, po tom čo sa vyzliekol, v spálni strhol z poškodenej H. I., nar. X.X.XXXX čierne
legíny spolu so spodným prádlom, následne poškodenú opakovane udieral B. J. K., vulgárne jej nadával
a stiahol ju za G. L. na posteľ so slovami, že keď M. A., F. D. H., čím ju donútil k J. E., potom ju znova
udrel päsťou do J. K., čomu sa poškodená bránila kopaním, následne ju otočil na chrbát, čiastočne N.
E. E. G. O. B. G., preto že poškodená bola E., vzápätí ju opakovane donútil k J. E., kde po P. B. D.

O. sa išiel umyť do kúpeľne, čo poškodená využila a po odomknutí vchodových dverí z bytu utiekla na
chodbu a kričala o pomoc, čím poškodenej H. I. spôsobil K. G. G., K. C. Q. E., J. I. K. G. N., G. P. I. R.
Q. S. s dobou liečenia do 7 dní, a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom bývalého
Okresného súdu Košice II sp. zn. 7T/62/2011 zo 6.9.2011 právoplatným toho istého dňa bol uznaný
vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, ods. 2 písm. c), d) Trestného zákona, za ktorý
mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody trvaní 5 rokov a rozsudkom bývalého Okresného
súdu Košice I sp. zn. 10T/21/2017 zo dňa 5.4.2017 právoplatným toho istého dňa bol uznaný vinným zo
spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný

trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov.

t e d a

- násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu A. E.,
- násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútil iného A. J. E.,

t ý m s p á ch a l

zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom
sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2,
ods. 3 Trestného zákona a s prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť uvedenú § 37 písm. m) Trestného
zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre účely výkonu trestu súd zaraďuje obžalovaného do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú H. I., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale

bytomA.,E.XX,zastúpenúspoločnosťouT.G.N.C.,U.B.X,L.suplatnenýmnárokomnacivilnýproces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal dňa 21.12.2023 obžalobu sp. zn.: 2Pv/368/23/8803-54
MestskémusúduKošicenaobvinenéhoA.A.prezločinznásilneniapodľa§199ods.1Trestnéhozákona
v jednočinnom súbehu so zločinom sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona, ktorého
sa mal dopustiť v podstate na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku.

Po prednesení obžaloby a po zákonnom poučení obžalovaný A. A. využil svoje právo nevypovedať.
Po poučení podľa § 257 Trestného poriadku o možnosti urobiť vyhlásenie zdôraznil, že nechce urobiť
žiadne vyhlásenie. V priebehu hlavného pojednávania požiadal o slovo a vypovedal až po výsluchu
svedkov a znalcov.
K okolnostiam, ktoré trestnému činu predchádzali obžalovaný vypovedal, že sa inkriminovaného dňa

stretol s poškodenou v bare, kde vtedy pracovala. Popíjali alkohol a rozprávali sa. On jej o sebe klamal,
že nemá partnerku ani deti, že pracuje v R. s tým cieľom, aby spolu strávili noc. Keď poškodená zavrela
bar, na autoumyvárke kúpili fľašu F., pričom poškodená navrhla, aby išli k nej. U nej doma najprv popíjali
alkohol a fajčili.
NáslednespoškodenoumalJ.E.E.,sktorýmpoškodenádobrovoľnesúhlasila,pritomP..Nemalpotrebu

ďalejsňouvykonaťG.E.a poprel,abysňouvykonalE..Keďnáslednevyšlonajavo,žemáB.I.B.,došlo
medzi nimi k hádke, pri ktorej mu poškodená vytýkala, aký je T., že za účelom E. jej rozprával klamstvá.
Následne poškodená mala v úmysle jeho neveru oznámiť jeho terajšej družke A. G.. Obžalovaný chcel
tomu zabrániť tým, že jej vytrhol telefón z ruky, poškodenú chytil za A., podkopol jej nohy a zvalil ju na
zem. Na to sa poškodená postavila, vynadala mu, aký je chudák, vulgárne mu naznačila, že to pokazil.

Z bytu ušla a kričala o pomoc. Obžalovaný si pamätal, že búchala na dvere susedom a kričala: „Pomoc,
chce ma znásilniť!“ On bol v strese z toho, čo sa stalo, a keďže aj on bol pod vplyvom alkoholu, z bytu
ušiel. Pred orgánmi činnými v trestnom konaní k skutku nevypovedal, lebo mu bolo vznesené obvinenie
za trestný čin, v ktorom mu hrozilo doživotie. Neskôr reagoval tak, že sa pokúsil o samovraždu.
Na hlavnom pojednávaní bol v súlade s ustanovením § 135 ods. 1 a § 270 ods. 2 Trestného poriadku

oboznámený obrazovo-zvukový záznam o výsluchu poškodenej H. I. (U. X. XX-XX), ktorá okolnosti
týkajúce sa pred spáchaním skutku vypovedala v podstate zhodne, ako obžalovaný. Uviedla, že
obžalovaného poznala ako partnera jej bývalej kolegyne. Oslovila ho cez facebook, pretože sa jej páčil.
Počas posledného týždňa pred spáchaním skutku boli sporadicky v kontakte, nikdy predtým sa nevideli.
Dňa XX.X.XXXX o 17.33 hod. jej obžalovaný navrhol, či si nejdú vypiť, s čím ona súhlasila. Okolo 18.30

hod. prišiel za ňou do kaviarne Casa café, kde pracovala. Obžalovaný jej navrhol, aby išli spolu pracovať
do R. a medzitým pili alkohol. Zároveň sa obžalovaný chválil, aký má veľký G., že môže každú ženu,
ktorú chce. Poškodená dala obžalovanému najavo, že ju to nezaujíma. V čase od 20.00 hod. do 21.00
hod sa obžalovaný vzdialil s tým, že sa pre ňu vráti po skončení služby, aby zašli spolu niekam do baru,
s čím poškodená súhlasila. Medzitým jej napísal, že s ňou chce „R.", na čo mu poškodená odpísala,

či všetko musí tak riešiť, navrhla mu, aby si išli vypiť a následne uvidia čo sa udeje, pretože je v tom
smere spontánna.
Keď za poškodenou obžalovaný prišiel, navrhol jej, aby išli spolu na hotel, na čo mu povedala, že pôjdu
k nej domov. Cestou kúpili fľašu F.. Po príchode do jej bytu naliala alkohol, obžalovaný išiel do kúpeľne,
z ktorej vyšiel úplne nahý. Keď poškodená namietala, že to vôbec nie je vhodné, obžalovaný si obliekol

krátke nohavice. Išli fajčiť na balkón, kde sa rozprávali a naliali si druhý poldecák alkoholu. Keďže
konverzácia poškodenej nevyhovovala, obžalovaného požiadala, aby sa neurazil, ale aby zmenil tému.
Obžalovaný si bol vyzliecť nohavice, na balkón sa vrátil nahý, a keď mu poškodená oznámila, že ju to
nezaujíma, opäť sa obliekol. Po chvíli z balkóna odišiel a dlhšie sa nevracal.
Poškodená išla za ním do izby, kde ju stiahol na zem, nič nepovedal, ale ju F. V. G. B. K.. Stiahol jej

legíny aj s W.'I., vyhodil ju na posteľ', B. ju V. B. K. a prikázal jej, aby si dala dole košeľu. Vynadal jej,že je špinavá A...., strhol jej podprsenku, udrel ju päsťou nad oko, ďalej jej nadával a prikázal jej, že
mu „ X. N. A..., ale tak poriadne, že hlavne nemá kričať, že keď je R., že to musí robiť veľmi dobre“.
V dôsledku takého správania sa poškodená obžalovanému podvolila. Pritom sa jej obžalovaný vyhrážal,

aby sa neopovážila kričať, pretože ju zabije a že bude robiť to, čo on povie. Potom jej opäť dal G. O.
B. O.. Poškodená plakala, nenapadlo jej, čo bude robiť, bolela ju hlava, do ktorej ju obžalovaný J. V..
Potom, jej prikázal, že sa má otočiť, že budú mat' XX. Prišlo jej zle, naplo ju z toho, ako ho F. X. Y..
Obžalovaný ju na to V. B. K. so slovami - A. C. R., F. K. M. A.. Po ďalšom J. E. sa jej N. B. O..
Na položené otázky poškodená spresnila, že obžalovanému sa aktívne bránila tak, že keď ju stiahol

na zem, tak ho kopala. Až keď ju vyložil na posteľ, prestala sa brániť, pretože sa bála jeho vyhrážok.
Dokopy vykonal J. E. E. G. I. G. I. B. D. G. N. B., I. S. U., G. M. E..
Keď obžalovaný poškodenej oznámil, že sa ide umyť, lebo do rána ju M. R. F., Z. H., poškodená
tento moment využila a z bytu ušla. Búchala susedom na dvere a kričala o pomoc. Na F. G. jej otvoril
sused. Obžalovaný bol vzápätí pri nej, preto si čupla, aby ju neudrel. Následne ušiel. Ujal sa jej sused aj
kamarátka C.. Dali jej deku, vzali ju do bytu, zavolali policajtov aj záchranku. Ďalej poškodená popisovala

S. N. I. O., ktoré podstúpila po príchode policajtov a záchranárov.
K následkom protiprávneho konania obžalovaného sa vyjadrila splnomocnená zástupkyňa spoločnosti
N. C. L., ktorá poškodenú zastupovala v trestnom konaní. Zdôraznila, že z dôvodu prežitých udalostí
týkajúcich sa trestného činu, je poškodená v stálej I. E. G. I., zdravotný stav poškodenej C. D. [. N. G.
E. a uplatnila si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 násobku minimálnej mzdy stanovenej

v roku 2023 – v celkovej výške 7.000,- eur, v zmysle § 12 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných
činov.
Na výpoveď poškodenej H. I. logicky nadväzovali výpovede svedkov B. J. a C. G., ktorí v čase spáchania
trestného činu bývali v susedstve poškodenej.
Svedok B. J. vypovedal, že jeho byt sa nachádza na F. G. v rovnakom vchode, ako byt poškodenej. Dňa

XX.X.XXXX okolo 22.30 hod., keď s manželkou pozeral televíziu, počul z chodby buchot a krik ženy,
ktorá volala o pomoc. Vyšiel z bytu, aby zistil, čo sa deje. Spoza zábradlia zbadal nahého muža, ktorý
stál nad poškodenou H. I.. Zakričal na neho: „ ...to čo je!“, na čo muž prebehol okolo neho a vošiel do
bytu poškodenej a po chvíli vybehol oblečený, mal A. H. C..
Poškodená bola schúlená do klbka pri byte pani G.. Bola nahá, triasla sa a plakala. Zaklopal na dvere

susede G. a požiadal ju o deku pre poškodenú. V byte susedy G. sa od poškodenej dozvedel, že toho
muža poznala a že ju znásilnil. Poškodenej sa pýtal, či má volať políciu, s čím ona súhlasila.
Svedkyňa C. G. vypovedala, že inkriminovaný večer pozerala televízor, keď začula z chodby krik.
Zobudila mamu, ktorej povedala, že H. kričí o pomoc. Keď vyšla z bytu, videla poškodenú, ako čupí pri
ich dverách, zakrýva si tvár rukami a plače. V tom čase už stál pri nej ich sused B. J.. Požiadal ju, aby

doniesla nejakú deku, pretože poškodená bola úplne nahá. Vtedy videla obžalovaného, ako uteká dole
schodmi. Kým bola poškodená u nich, C. G. išla do bytu poškodenej pre oblečenie. Byt poškodenej bol
odomknutý, veci v byte boli porozhadzované. Z bytu poškodenej zobrala nejaké oblečenie aj jej osobné
doklady, ktoré doniesla, aby sa poškodená obliekla. Na to prišla polícia. Všimla si, že poškodená bola
zranená. Sťažovala sa, že sa jej F. K. I. Z. D. M. K.. Podala jej pohár vody, avšak jej bolesti neustávali.

Mama ju upozornila na to, že poškodená má čerstvý škrabanec na ruke a na nohe modrinu. Potom
prišla polícia, s ktorou išla poškodená do svojho bytu. Ona ju doprevádzala, aby bola kľudnejšia. C. G.
policajtom vysvetlila, čo sa stalo, keďže poškodená nevedela riadne rozprávať, triasla sa a nevedela
sa ani nadýchnuť. Policajti zavolali poškodenej záchranku, ktorá ju ošetrila a odviezla. Svedkyňa bola
aj pri tom, ako poškodená povedala policajtom, že ju obžalovaný V. B. K., že ju sotil na posteľ, že jej

strhol oblečenie.
Od poškodenej sa dozvedela, že s obžalovaným prišli ku nej, najprv sa spolu rozprávali, a potom sa
to začalo zvrhávať. Došlo k tomu, že ju aj udieral, a tak došlo aj k pohlavnému styku. Poškodená ho
musela V. O. a že jej z toho prišlo zle. Tiež jej povedala, že sa bránila, obžalovaného udierala rukami,
kopala nohami. Nebolo to len tak, aby bola pasívna. Pohlavný styk nechcela. Vtedy sa rozplakala, ďalšie

podrobnosti jej nepovedala.
Na návrh obhajoby bola vypočutá ako svedkyňa A. G. - B. obžalovaného, ktorá sa okolnosti
prejednávaného prípadu mala dozvedieť od obžalovaného nasledujúceho dňa.
Poškodenej mal obžalovaný povedať, že k nej pôjde iba kvôli sexuálnemu styku. Poškodená mu na
jeho návrh odpísala, že s tým problém nemá. Keď boli na byte, spolu si vypili s tým, že poškodená pila

viac ako on. Údajne došlo k J. E. E., k ich pohlavnému styku nedošlo. Keď poškodená vyšla z kúpeľne,
vybehla na chodbu, kde začala kričať, že ju znásilnil, že ju udrel. Obžalovaný to bral tak, že jej (A. G.)
ublížil, čo ho trápilo, pritom zdôrazňoval, že ku skutku nedošlo tak, ako mu bolo kladené za vinu.A. G. uviedla, že poškodenú pozná iba z počutia a z toho, že ju kontaktovala. Najprv jej poškodená
telefonovala, avšak ona jej nedvíhala. Potom jej A. G. zavolala, aby zistila, prečo ju kontaktovala. Najprv
tvrdila, že nevie, potom sa ju pýtala na jej vzťah s obžalovaným. Odpovedala jej, že s obžalovaným majú

spolu E. a že chce, aby sa k nej vrátil. To poškodenú nahnevalo, čo bolo zrejmé z jej ďalších vyjadrení.
Poškodenej oznámila, že berie I. kvôli tomu, že obžalovaný bol vo väzbe, k ich sexuálnemu vzťahu
poškodenej uviedla, že obžalovaný bol ku nej C. I. C. \..
V prípravnom konaní A. G. rozdielne popísala skutočnosti, za akých sa s poškodenou kontaktovala,
keď uviedla, že si číslo poškodenej našla na sociálnej sieti a volala jej deň po tom, ako obžalovaného

zadržali a pýtala sa jej, čo sa vlastne stalo. Rozpor vo svojej výpovedi A. G. vysvetľovala tvrdením, že na
hlavnom pojednávaní vypovedala o okolnostiach, ku ktorým došlo po jej výsluchu v prípravnom konaní.
O vzťahu s obžalovaným sa svedkyňa A. G. vyjadrila v tom význame, že obžalovaný sa k nej správal
stále pekne, bol pozorný, vôbec nezvyšoval hlas. Keď sa nahnevala, radšej odišiel, kým nevychladla. Má
deti aj z predchádzajúceho manželstva. Jej X-XXXXX B. obžalovaného zbožňuje. Z predchádzajúceho
manželstva má F. B. a s obžalovaným R..

Svedok X. A. sa k skutku vyjadriť nevedel, v čase jeho spáchania na mieste činu nebol. Zo zápisnice
o jeho výsluchu bolo zistené, že svedok mal o predmetnom čine iba sprostredkované informácie od
poškodenej a od susedov.
Z vykonaných listinných dôkazov vzťahujúcich sa k prejednávanému prípadu boli rozhodujúce najmä
lekárske správy o vyšetrení poškodenej, zápisnica o ohliadke miesta činu, zápisnice o ohliadke tela

obžalovaného a poškodenej, vrátane prislúchajúcej fotodokumentácie.
Po spáchaní trestného činu bola poškodená podrobená W., \. I. F. vyšetreniu, ktorým boli objektívne
preukázané K. G. G., na Q. E., K. C. N. E., J. I. K. G. N., G. J. I. R. Q. S.. Ošetrujúci lekár skonštatoval,
že tieto zranenia mohli byť spôsobené opakovanými údermi B. K. a pri pokuse o znásilnenie, ako uviedla
poškodená pri vyšetrení. Dobu liečenia zranení lekár stanovil do X B.. Pri W. N. G. G. J. zistené neboli.

Pri posúdení následkov trestného činu na zdravotný stav poškodenej boli rozhodujúce výsledky
znaleckého dokazovania vyplývajúce z jej psychologického vyšetrenia a vyšetrenia jej duševného stavu.
Výsluchom znalkyne z odboru psychológie G. D. U. na hlavnom pojednávaní bolo zistené, že v čase
vyšetrenia (N. E. XXXX) bola poškodená E. O., E. E. \., G. C. E., M. P. G. I. M. V. C. L. E. B. G.. V dôsledku
stresu prežitého vo vyšetrovanej veci došlo u nej k E. \.. Sklony k lživosti a konfabulovaniu neboli

preukázané. Všetky aspekty vyšetrenia poukazovali na to, že vierohodnosť jej výpovede je zachovalá a
neboli preukázané u nej tendencie k zakrývaniu skutočností. Ohľadom prežívania skutku poškodenou
bolo zistené, že ako obeť spočiatku rizikovo podhodnotila konanie obvineného. Po spáchaní skutku G.
M., \. E., E. I. J. \. C. I. M.. V dôsledku skutku došlo u poškodenej k evidentným zmenám jej G. E.
v negatívnom zmysle. G. B. C. N. \. Y., J. J. E. J., E. E. E. E. E. G., C., O., U. J. \. N. A. G. E., E. T.

B. D., \. I. A. N. J. G. H..

Zo znaleckého posudku vyhotoveného G. I. E. P. J. E. a z výpovede znalca D. X. D. V. vyplýva, že
poškodená H. I. netrpí B. T. I. G. N. H. E. G.. U poškodenej bola zistená I. G. - O. B. L., ktorá sa u nej
prejavuje najmä B. C. C. L. E. ]. I. ]. E., H. G. C., C., N. O., G. E. I. E.. Tieto prejavy u poškodenej

vyvolalo správanie obžalovaného, strach a stres z prežívaných udalostí. Po prešetrovanom skutku J.
H. N. H.. Podľa znalca nemožno však preukázať, že J. H. H. jednoznačne a v plnej miere súvisel iba
s prešetrovaným skutkom. Podľa znalca je vysoko pravdepodobné, že prejavy O. G., na ktorú E. I. S., X.
G. E. E. E., pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. (Po predchádzajúcom napadnutí poškodenej N. K. N. L.
XXXX poškodená síce navštívila G., avšak B. J. XXXX G. S. nevyžadovala.) Vývoj G. E. poškodenej

H. I. závisí najmä od efektu liečby, s ktorou pri znaleckom vyšetrení súhlasila, ako aj z vývoja trestného
konania. Vypočúvanie poškodenej H. I. do budúcna nie je vhodné z dôvodu druhotnej N.. Jej výsluch by
mohol zhoršiť prejavy O. B. G., na ktorú sa lieči.
Pri znaleckom vyšetrení poškodenej H. I. neboli zistené žiadne známky E. I. I. G. ]., G. G. ]. E. G. D. N..
Z lekárskej správy X. Q. Y. vyhotovenej dňa X.XX.XXXX bolo zistené, že poškodená sa podrobuje I. G.

S.. Stále F. G. E., O., O., C. I. G. M.. Opakovaný výsluch poškodenej pred súdom neodporúča.
Zo zápisnice o ohliadke miesta trestného činu a z vyhotovenej fotodokumentácie vyplýva, kde k jeho
spáchaniu došlo. Počas tohto úkonu boli v byte poškodenej zaistené stopy, ktoré boli vyhodnotené
znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu G. A. z odboru kriminalistiky, odvetvia
kriminalistickej biológie a kriminalistickej genetickej analýzy. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva,

že DNA profil biologických materiálov zaistených z viacerých predmetov v byte poškodenej (tričko
obžalovaného, ster z pohárika, sperma z obliečky na posteli) boli zhodné s DNA profilom porovnávacej
vzorky M. N. obžalovaného. Teda DNA analýzou bolo preukázané, že pôvodcom vyššie uvedených troch
stôp bol obžalovaný A. A.. Stery spod nechtov pravej ruky poškodenej, z elastických nohavíc, blúzkypoškodenej, z posteľnej obliečky zaistených v spálni a z pohára L. Y. nachádzajúceho sa na balkóne
obsahovali DNA profily zhodné s DNA profilmi porovnávacích vzoriek M. N. poškodenej a obžalovaného.
Po vykonaní dokazovania prokurátor v záverečnej reči navrhol, aby súd uznal obžalovaného vinným

skutkovo aj právne v zmysle podanej obžaloby. Podľa názoru prokurátora obžalovaného usvedčuje
zo spáchania oboch trestných činov poškodená H. I. a na jej výpoveď nadväzujú ďalšie vykonané
dôkazy. Tvrdenia poškodenej nepriamo dosvedčili svedkovia C. G. a B. J., ktorí popisovali jej správanie
bezprostredne po spáchaní trestného činu. Závery znaleckého posudku z odboru G., ktoré sa týkajú
vyšetrenia poškodenej u poškodenej nepreukázali jej sklony k lživosti, jej výpoveď je možno považovať

za vierohodnú a použiteľnú v trestnom konaní. V dôsledku trestného činu došlo k H. H. E. G. N. C. N..
Napokon navrhol, aby súd obžalovanému uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
8 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a to aj s poukazom na
ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona.
Splnomocnenkyňa poškodenej trvala na uplatnenom nároku na náhradu škody z titulu nemajetkovej
ujmy vo výške 7.000,- eur. V dôsledku trestného činu, ktorý bol na nej spáchaný, zdravotný stav

poškodenej vyžaduje G. I. S. u X. Y., ktorú vykonáva aj v súčasnosti. Uplatnený nárok na náhradu škody
zodpovedá ujme, ktorá jej bola spôsobená.
Obhajca obvineného navrhol, aby súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby v zmysle § 285 písm. a)
Trestného poriadku. Podľa názoru obhajoby nebolo dokázané, že sa skutok stal, ako je obžalovanému
kladený za vinu. Vo vzťahu k trestnému činu znásilnenia nebolo preukázané, že by na G. J. G. došlo

A. C. H., hoci podľa výpovede poškodenej jej v G. E. M. Y. G.. Pokiaľ ide o trestný čin sexuálneho násilia,
bolo nepochybne preukázané, že k J. E. došlo, avšak nebolo vyvrátené, že sa tak nestalo hrozbou, resp.
použitím násilia zo strany obžalovaného. Pri tejto forme sexuálneho styku sa vyžadovala spolupráca
poškodenej vzhľadom na G. „XX“, ku ktorej k takému styku došlo. Aj z výpovede poškodenej vyplýva, že
v okamihu vykonávania tohto styku sa nachádzala nad obžalovaným K. A. B., mohla využiť túto situáciu

a ujsť, resp. mohla obžalovanému inak ublížiť. Znalci vyhodnotili úroveň skóre lži v pásme priemeru
rovnako u obžalovaného aj u poškodenej, preto hodnovernosť ich výpovedí by mala byť posudzovaná
rovnako. Obhajoba považuje znalca G. U. za zaujatého, keďže v posudku uviedol, že sa obžalovaný
dopustil I. A., čím prejudikoval, že čin spáchal.
Obhajca upozornil aj na okolnosti, ktoré skutku predchádzali a ktoré nasledovali po ňom. Aj z výpovede

poškodenej je zrejmé, že vopred vedela, že obžalovaný chce s ňou mať pohlavný styk. Napriek tomu
ho pozvala do svojho bytu, kde spolu s ním požívala alkohol. Poškodená sa násilnému správaniu
obžalovaného aktívne ani krikom nebránila, pričom nič jej v takej obrane nebránilo. Na vyhotovenej
fotodokumentácii legíny poškodenej poškodené neboli, teda nebolo preukázané, aby došlo k ich strnutiu
obžalovaným násilím, ako to uviedla. Ani správanie poškodenej po spáchaní skutku podľa názoru

obhajoby nenasvedčuje tomu, aby ju bolo možné kvalifikovať ako obeť trestného činu, keďže práve
poškodená opakovane kontaktovala družku obžalovaného A. G. po zadržaní obvineného. Vo vzťahu
k uplatnenému nároku poškodenej navrhol, aby súd odkázal poškodenú s uplatneným nárokom na
náhradu škody na civilný proces.
Obžalovaný sa v záverečnej reči vyjadril v tom význame, že skutok sa stal tak, ako ho on popísal. Priznal,

že poškodenú napadol, ale urobil tak s úmyslom, aby poškodenej zabránil oznámiť neveru jeho terajšej
družke. Za to čo spáchal, je ochotný niesť zodpovednosť, aj poškodenej škodu uhradiť, avšak zdôraznil,
že trestných činov, ktoré mu boli kladené za vinu, sa nedopustil.
Zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona spácha ten, kto násilím alebo hrozbou
bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť.

Zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona spácha ten, kto násilím alebo hrozbou
bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym
praktikám alebo kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť.
Oba žalované trestné činy sú trestnými činmi proti ľudskej dôstojnosti a ich objektom v prejednávanom
prípade je záujem spoločnosti na ochrane práva ženy slobodne rozhodovať o svojom sexuálnom živote.

Pre naplnenie skutkovej podstaty týchto trestných činov sa vyžaduje preukázanie násilia, hrozby násilím,
alebo zneužitie bezbrannosti poškodenej za účelom sexuálneho uspokojenia páchateľa.
Dokazovanie skutkových okolností prípadu bolo výsledkom kontradiktórneho hlavného pojednávania.
Potreba vykonania dôkazov navrhovaných obhajobou po podaní obžaloby sa v priebehu konania pred
súdom zmenila vzhľadom na výsledky dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní do takej miery,

že nebolo potrebné vykonať všetky dôkazy v navrhovanom rozsahu. S prihliadnutím na ustanovenie §
135 Trestného poriadku a aktuálnu lekársku správu o zdravotnom stave poškodenej, návrh obhajoby na
jej opakovaný výsluch súd zamietol.Vykonané dôkazy nasvedčujú tomu, že predmetný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Právna
kvalifikácia žalovaného skutku zodpovedá skutkovým podstatám trestných činov uvedených vo výroku.
Zavinenie obžalovaného bolo preukázané vo forme priameho úmyslu.

Zo spáchania oboch trestných činov usvedčuje obžalovaného najmä výpoveď poškodenej, ktorá
protiprávne konanie obvineného popísala. Lekárske správy o vyšetrení poškodenej objektívne potvrdili
existenciu násilia, ktorým na ňu obvinený pôsobil. Výpoveď poškodenej následne nepriamo potvrdzujú
najmä tí svedkovia, ktorí vypovedali o situácii, ku ktorej došlo bezprostredne po tom, čo poškodená z
bytu ušla a žiadala susedov o pomoc.

Obhajobu obžalovaného súd považoval za účelovú a za využitie jeho práva brániť sa akýmkoľvek
spôsobom. Po prednese obžaloby využil právo nevypovedať. Obžalovaný vypovedal až na hlavnom
pojednávaní po vykonaní podstatnej časti dôkazov a tak mohol ich výsledkom svoju výpoveď prispôsobiť
čo najviac vo svoj prospech. Pri výsluchu pred súdom v čase rozhodovania o väzbe obžalovaný ešte
nevedel vysvetliť, prečo poškodená utiekla nahá z bytu a kričala o pomoc, ani ako vznikli jej zranenia.
Zároveň poprel, aby ju vôbec bil, čo na hlavnom pojednávaní priznával.

SvedkyňaA.G.kskutkupodávalaibasprostredkovanéinformácie,ktorésadozvedelaodobžalovaného.
Obžalovaný je D. B. a J. D. D. E., preto má záujem na priaznivom výsledku trestného stíhania v prospech
obžalovaného. Jej výpoveď súd hodnotil ako účelovú.
Výpovedi poškodenej, ktorá aj podľa znalca – G. hodnoverne popísala správanie obžalovaného, súd
nemal dôvod neuveriť. Poškodená využila prvú príležitosť, aby z bytu ušla a privolala si pomoc. To, že

vybehla z bytu nahá, zodpovedá jej reakcii na očakávané násilie obžalovaného, ktorý sa jej vyhrážal
v tom význame, že „B. L. D. M. R. F., Z. H.!“ Na jej výpoveď logicky nadväzovali ďalšie vykonané dôkazy.
Následné nesimulované správanie poškodenej (nevedela riadne rozprávať, triasla sa a mala ťažkosti
s dýchaním) zodpovedá jej obave z hroziaceho násilia a je potvrdené výpoveďami svedkov. Poškodená
bola podrobená viacerým vyšetreniam, ktoré pôsobenie násilia voči jej osobe aj objektívne preukázali.

Rozumne teda nie je možné predpokladať, že svedkami popisované správanie poškodenej by mohlo
byť prejavom jej pomsty či vypočítavosti, ako sa snaží prezentovať obhajoba.
Za spáchanie najprísnejšieho obzvlášť závažného zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného
zákona je stanovená sadzba trestu odňatia slobody od 5 rokov až do 10 rokov.
Pri výroku o treste súd vychádzal aj z nasledujúcich ustanovení Trestného zákona:

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa§34ods.4Priurčovanídruhutrestuajehovýmerysúdprihliadnenajmänaspôsobspáchaniačinu
a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie
o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie

urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. (.....) Pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených
trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní o druhu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer
a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin.
Z dôkazov objasňujúcich osobu obžalovaného bolo zistené, že zamestnávateľom – spoločnosťou L.

M. E., A. D. hodnotený A.. V mieste bydliska je hodnotený všeobecne. A. je hodnotený aj z výkonu
väzby. Je L., Z. E. B., s ktorou má L. E.. V odpise z registra trestov má X H.. Odsúdený bol už X-
XXXX na nepodmienečný trest odňatia slobody. V minulosti bolo obžalovanému uložené ochranné
protitoxikomanické liečenie pre závislosť na G. a ochranné liečenie G. K.. Vo výkone trestu odňatiaslobody obžalovaný strávil takmer XX rokov. Už B. M. odsúdený za zločin lúpeže. Naposledy bol
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 10T/21/2017 zo dňa 5.4.2017 pre zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody

v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov. Obžalovaný sa skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia. Predchádzajúce tresty u obvineného evidentne nezabezpečili požadovaný účel.

Obžalovaný A. A. v čase spáchania skutku netrpel Z. B. T. ani poruchou N. H. G.. Bol schopný aj
napriek požitému alkoholu rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania a bol schopný

svojekonanieovládaťaplnechápezmyseltrestnéhokonania.HocisavoväzbedňaXX.X.XXXXG.J.E.,
jehozdravotnýstavD.E..UobžalovanéhoužniesúprítomnéE.E.akE.X.V.A.G..Pobytobžalovaného
na slobode z hľadiska G. nie je pre spoločnosť C.. Uloženie ochranného G. S. C. D. G.. Uvedené
skutočnosti sú zrejmé zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie
o vyšetrení duševného stavu obvineného spracovaného X. A. Y.. V prípade, že by bolo potrebné vykonať
aj E. N. obžalovaného, bola by znalkyňa orgány činné v trestnom konaní na to upozornila. Okrem

znalecky zdiagnostikovaných a v posudku interpretovaných výsledkov počas znaleckého vyšetrenia
znalkyňa nezistila iné skutočností, ktoré neboli uvedené v otázkach pri pribratí znalca a majú význam pre
objasňovanie skutočností dôležitých pre trestné konanie. (Preto súd neakceptoval návrh obžalovaného,
aby bol vyšetrený aj E.).

VýsluchznalcazodvetiaPsychológiebolúčelnývovzťahukobjasneniuosobnostiobžalovaného,motívu
jeho konania a prognózy jeho nápravy. Znalec G. X. U. uviedol, že podľa výsledkov jeho vyšetrenia
obžalovaný spadá \. I. G. B. B. K. G. G.. G. G. N. H. G. C.. Ústredným problémom obžalovaného je
jeho osobnosť, ktorá C. D. B. H.. Vykazuje znaky P. R., E. V. E. G. B. Q., X. H. E. G. H. H. E. X. E..
Obžalovaný má C. E. N. C. I. A. Z. E., do popredia kladie uspokojovanie E. G.. Na prejavy odmietnutia

reaguje s nepochopením a prehliadaním. Znalec však nevylúčil X. G. obžalovaného za predpokladu E.
E. J. I. I. J. C. S..
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného prevažovali priťažujúce okolnosti, keďže
obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona). Poľahčujúce okolnosti
v prejednávanom prípade absentovali. Zároveň bolo potrebné prihliadať aj na ustanovenie § 38 ods. 3

Trestného zákona, v zmysle ktorého sa u obžalovaného (opakovane odsúdeného za zločin) zvyšovala
dolnáhranicazákonomstanovenejtrestnejsadzbyojednutretinu.Súduložilobžalovanémutrestodňatia
slobody na dolnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby a to vo výmere 7 rokov.
Aj keď protiprávne konanie obžalovaného nie je možné tolerovať, je potrebné prihliadať aj na okolnosti,
ktoré spáchaniu trestného činu predchádzali. Svojím vysoko neopatrným správaním poškodená prispela

k tomu, že k spáchaniu trestného činu došlo. Požívanie alkoholu pred inkriminovanými udalosťami
aj u nej malo za následok zníženie rozpoznávacích schopností. Nepochybne vedela o úmysle
obžalovaného vykonať s ňou pohlavný styk. Napriek takému poznaniu ho pozvala do svojho bytu.
Rozumne nemohla predpokladať, že obžalovaný, s ktorým sa stretla osobne prvýkrát, jej bude robiť
spoločníka iba pri pití alkoholu. Trest uložený obžalovanému teda zohľadňuje aj práva a právom

chránené záujmy poškodenej a to s prihliadnutím aj na to, že trest plní tiež funkciu satisfakčnú. Prísnejší
trest by mohol mať nepriaznivý vplyv na rodinu obžalovaného a jemu blízke osoby a bol by v rozpore
s ustanovením § 34 ods. 3 Trestného zákona.
Z posledného nepodmienečného trestu odňatia slobody bol obžalovaný podmienečne prepustený
uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 7Pp/92/2020 zo dňa 17.2.2021. Na nevykonaný zvyšok

trestu odňatia slobody v trvaní X L., X X. I. XX B. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 4 roky. Je
dôvodné predpokladať, že mu zvyšok trestu bude nariadený. Keďže obžalovaný bol v posledných B.
rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, súd ho zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b)
Trestného zákona.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie
povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže
poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Poškodená H. I. si v štádiu prípravného konania prostredníctvom splnomocnenca - T. G. N., C. v súlade

sustanovením§12Zákonač.274/2017Z.z.oobetiachtrestnýchčinovuplatnilanároknanáhraduškody
vo výške 7.000,- eur z titulu nemajetkovej ujmy, ktorý spočíva v 10-násobku minimálnej mzdy za rok
2023. Poškodená pred súdom vypočutá nebola najmä k okolnostiam, ktoré trestnému činu predchádzali.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkázal poškodenú H. I. s uplatneným nárokom na civilnýproces, keďže by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie,
ktoré presahuje potreby trestného stíhania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na
Mestskom súde Košice. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.