Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/47/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823010871
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3823010871.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 18.

júna 2024 v trestnej veci obžalovaného A. B. a spol. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.X.XXXX v Handlovej, okres Prievidza, trvale bytom C., prechodne bytom
D. E. F., F. XXX, G. C.,

obžalovaný A. H., nar. XX.X.XXXX v Bojniciach, okres Prievidza, trvale bytom D. E. F., F. XXX, G. C.,

obžalovaný D. C., nar. XX.X.XXXX v Abranke, Ukrajina, prechodne bytom D. E. F. XXX, G. C.,

obžalovaná ml. F. I., nar. XX.X.XXXX v Bojniciach, okres Prievidza, trvale bytom D. E. F., F. XXX, G. C.,

sú vinní, že

obvinená F. I. dňa 22.10.2022 v čase o 01:25 hod. po bezprostredne predchádzajúcej slovnej dohode
s ostatnými obvinenými, z garáže rodinného domu v obci D. E. F. XXX, napísala zo svojho mobilného
telefónu, použijúc svoj osobný účet v komunikačnej aplikácii Messenger, poškodenému J. K. správu, či
má ešte záujem o osobné stretnutie, s čím on súhlasil, a následne sa dohodli, že sa stretnú o 20 minút
pri miestnom poľnohospodárskom družstve medzi obcami Diviacka Nová Ves, časť F., L. D. E. E., G.
C., kde sa všetci obvinení následne presunuli na osobnom motorovom vozidle zn. Ford Galaxy, EČV:
C. XXXXX, patriacemu otcovi obvineného A. B., pričom obvinená F. I. z vozidla vystúpila a sama šla
po ceste naproti poškodenému, s ktorým sa stretla v čase okolo 02:16 hod., kde medzi sebou viedli

krátky rozhovor, počas čoho k poškodenému zozadu pristúpil obvinený A. B., ktorý ho bez slov začal
udierať päsťou rúk do oblasti hlavy, následkom čoho poškodený spadol na zem, kde si obvinený na neho
sadol a opakovane ho viackrát udrel päsťami oboch rúk do oblasti tváre, vykrúcal mu hlavu do oboch
strán a škrtil ho, počas čoho k nim pristúpili aj obvinení A. H. a D. C., ktorí poškodeného opakovane
viackrát za sebou kopali do oblasti celého tela, chrbta, brucha a nôh, obvinený A. B. poškodenému
taktiež vyzliekol vetrovku a otočil ho na ľavý bok a za pomoci obvinených A. H. a D. C. mu spoločne
vyhrnuli oblečený sveter až ku krku a A. B. sa ho opýtal „Toto poznáš?“ a začal poškodeného opakovane

päsťou pravej ruky silno udierať do oblasti pravého boku tela v oblasti pravej obličky, a po tomto útoku
mu obvinený A. B. povedal, že ho idú utopiť do Sirav, čím myslel miestnu hrádzu na rieke E., C. D.
E. F., po čom obvinení A. B., A. H. a D. C. poškodeného zdvihli zo zeme a nasilu, proti jeho vôli, ho
odvliekli k osobnému motorovému vozidlu zn. Ford Galaxy, EČV: C. XXXXX, počas čoho mu obvinení
A. B. a A. H. stále opakovali, že ho idú utopiť do Sirav, pričom A. H. mu konkrétne uviedol, že sa idú
pohrať do Sirav a A. B. sa ho pýtal, koľko váži kilogramov, aby vedeli zohnať nejaké závažie na to, aby
ho utopili, a taktiež mu povedal, že aj tak ho utopia, prinútili ho nastúpiť do vozidla na zadné sedadlá

do stredu a vedľa neho si z pravej strany sadol obvinený A. B. a z ľavej strany obvinený D. C. tak,
aby nemohol z vozidla ujsť, v čom mu obaja bránili a pridržiavali ho, pričom vozidlo následne viedolobvinený A. H., vedľa ktorého sedela obvinená F. I., a to až pred rodinný dom poškodeného na adresu
jeho trvalého pobytu D. E. F., F. XXX, G. C., s tým, že ho naposledy ukážu jeho družke a deťom pred tým,
ako ho pôjdu utopiť do Sirav, čo konkrétne povedal obvinený A. B., pričom po odstavení motorového

vozidla vystúpil A. B., na čo si poškodený otvoril pravé zadné dvere na vozidle a sediac vo vozidle
opakovane hlasno kričal o pomoc a snažil sa z vozidla vystúpiť, v čom mu bránil obvinený D. C., ktorý
ho z vozidla držal a ťahal za mikinu a ruku späť do vozidla, pričom obvinený A. B. najprv cez zadné
ľavé dvere vozidla taktiež ťahal poškodeného naspäť do vozidla a následne prešiel k zadným pravým
dverám vozidla, v ktorých sa nachádzal poškodený, ktorého chytil za hlavu a nasilu ho, proti jeho vôli,

vtlačil obojručne naspäť do vozidla, a následne po vtlačení poškodeného do vozidla ho chytil obvinený
D. C. predlaktím pravej ruky za jeho krk a vtiahol ho na seba, na svoje kolená, pričom v tomto čase
z predných spolujazdcových dverí vozidla vystúpila obvinená F. I. a odišla preč na bližšie nezistené
miesto, následne na príkaz obvineného A. B. poškodený z vozidla vystúpil a A. B. ho predlaktím pravej
ruky držal za krk, aby neušiel, a spoločne tak išli k bráničke rodinného domu, kde pred bráničkou
rodinného domu poškodený ešte raz nahlas zakričal „Pomoc“, na čo ho A. B. dal to tzv. kravaty, teda

hlavu poškodeného mal vo svojom pravom predlaktí a druhou ľavou rukou držal svoju pravú ruku a tým
poškodeného priškrcoval, aby nekričal o pomoc a vulgárne mu nadával, pričom keď prišli k bráničke
domu, túto poškodený na pokyn obvineného A. B. otvoril a spoločne s A. H. vošli bez oprávnenia do
dvora na pozemok rodinného domu, kde A. B. poškodeného z „kravaty“ pustil a chytil ho odzadu oboma
rukami za mikinu a proti jeho vôli ho tlačil pred sebou smerom k vchodovým dverám rodinného domu,

do ktorého bez súhlasu poškodeného neoprávnene vstúpili spoločne s obvineným A. H., kde poškodený
spadol na podlahu, po čom jeho družka L. F., ktorá má v tomto dome trvalý pobyt, zišla z poschodia na
prízemie a obvinených A. B. a A. H. vyzvala, aby z domu odišli, čo títo akceptovali až po opakovanej
výzve poškodenej a z domu odišli preč v čase okolo 02:46 hodiny, čím svojím konaním obvinení A. B.,
A. H. a D. C. poškodenému J. K. spôsobili drobné poranenia - zmliaždenie nad očnicou vpravo s krvným

výronom a zmliaždenie v bedrovej oblasti s mnohopočetnými odreninami, ktoré si vyžiadali lekárske
ošetrenie a následné liečenie, počas ktorého bol po dobu 5 dní obmedzený obvyklý spôsob jeho života,
pričom obvinení tak konali po tom, čo sa dozvedeli o predchádzajúcej vzájomnej komunikácii medzi F.
I., ktorá je partnerkou obvineného A. H., a poškodeným J. K., ktorý jej prostredníctvom sociálnej siete
Messenger navrhoval spoločné stretnutia za účelom vykonania rôznych sexuálnych praktík, a preto sa

obvinení dohodli, že mu za toto jeho nevhodné správanie dajú príučku,

teda

· obžalovaný A. B. a obžalovaný A. H.

spoločným konaním s ďalšími obvinenými inému bez oprávnenia bránili užívať osobnú slobodu, pričom
čin spáchali násilím, teda závažnejším spôsobom konania a z pomsty, teda z osobitného motívu,

spoločným konaním sa inému vyhrážali smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a neoprávnene tam zotrvali,

· obžalovaný D. C.

spoločným konaním s ďalšími obvinenými inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, pričom
čin spáchal násilím, teda závažnejším spôsobom konania a z pomsty, teda z osobitného motívu,

· obžalovaná ml. F. I.

spoločným konaním s ďalšími obvinenými inému bez oprávnenia bránila užívať osobnú slobodu, pričom

čin spáchala z pomsty, teda z osobitného motívu,

čím spáchali· obžalovaný A. B. a obžalovaný A. H.

zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného
zákona, s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona a § 140 písm. b) Trestného zákona, v
jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a
s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, spáchané formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

· obžalovaný D. C.

zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona,

s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona a § 140 písm. b) Trestného zákona, spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

· obžalovaná ml. F. I.

zločinobmedzovaniaosobnejslobodypodľa§183ods.1,ods.2písm.b)Trestnéhozákona,spoukazom
na § 140 písm. b) Trestného zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

a za to sa
o d s u d z u j ú :

· Obžalovaný A. B.

Podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods.
4 Trestného zákona „per analógiám“ k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri)

mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného
zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

· Obžalovaný A. H.

Podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), l) Trestného zákona, § 37 písm. h)
Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d),
ods. 4 Trestného zákona „per analógiám“ k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného

zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

· Obžalovaný D. C.

Podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného
zákona, § 51 ods. 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov s
probačným dohľadom nad správaním obvineného v skúšobnej dobe, výkon ktorého sa mu podľa § 49
ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 51 ods. 2 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú
dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému prikazuje nepriblížiť sa k poškodenému
J. K., nar. XX.X.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.· Obžalovaná ml. F. I.

Podľa§183ods.2Trestnéhozákona,spoužitím§36písm.j),l)Trestnéhozákona,§38ods.3Trestného
zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiám
k trestu odňatia slobody v trvaní 17 (sedemnásť), výkon ktorého sa jej mu podľa § 49 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona a § 119 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní
28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obvinenej ukladá trest prepadnutia veci - mobilný
telefón zn. Samsung Galaxy A22, 5 G, Fialovej farby, IMEI 1: 352 321 541 056 926/01, IMEI 2: 358 147
291 056 924/0, spoločne so SIM kartou č. 031 101 217 4169/4KA SK, 1 ks pamäťová karta zn. Kingstone
4G, ktoré sa nachádzajú na Okresnom súde Prievidza v Zozname vecí vzatých do úschovy pod č. 21/23.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát Slovenská republika.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sú obvinený A. B., obvinený A. H. a obvinený D. C. povinní
spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému Sociálnej poisťovni, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63
Bratislava, IČO: 30807484, škodu vo výške 95,10 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného
A. B. (ďalej len obžalovaný v 1. rade), obžalovaného A. H. (ďalej len obžalovaný v 2. rade) a obžalovanej
ml. F. I. (ďalej len obžalovaná v 4. rade) o uznaní viny za skutok uvedený u obžalovaných v obžalobe
prokurátora sp. zn. 2Pv 444/22/3307, a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznaných skutkov

nevykoná a vykoná dokazovanie vo vzťahu k týmto obžalovaným výroku o treste a náhrady škody a
všetkým výrokom rozsudku u obžalovaného D. C..

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaných, vypočul svedka – poškodeného J. K. (ďalej
len poškodený), vypočul splnomocnenkyňu poškodenej strany A. A. M. (ďalej len splnomocnenkyňa

poškodenej strany), svedkov L. F., A. K., oboznámil sa so znaleckým posudkom znalca A. N. O.
a znaleckým posudkom č.l. 222-309, oboznámil sa s obrazovo-zvukovým záznamom č.l. 344, oboznámil
sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný D. C. (ďalej len obžalovaný v 3. rade) vypovedal, že prišiel do garáže, mal narodeniny

otec obžalovaného v 1. rade, sedeli za stolom. Obžalovaný v 1. rade ho zavolal, či ide s nimi sedel
v aute, išli k družstvu. On nevedel, načo tam išli, on nevedel, o čom sa v garáži rozprávali, sedel od
nich ďalej. Jemu len povedali, že sa idú s poškodeným porozprávať, nehovorili, že niekomu idú ublížiť.
Na nič sa ostatných nepýtal ani cestou v aute, aj keď bola noc, nepýtal sa prečo sa s niekým idú v
noci rozprávať. Pri družstve z auta vystúpila obžalovaná v 4. rade, že sa ide porozprávať s nejakým

mužom. Obžalovaný v 1. rade išiel za ňou pozrieť, vonku bola tma, počul obžalovaného v 1. rade hovoriť
o nejakých znásilneniach. Poškodený mu niečo odpovedal, nevedel však povedať, čo. Obžalovaný v 1.
rade potom sedel na poškodenom, dal mu aj pár faciek. Poškodeného kopal párkrát obžalovaný v 2.
rade, nevedel povedať však, kde, zakričal na poškodeného, že do Sirav. Potom išiel obžalovaný v 2.
rade pre vozidlo, obžalovaný v 1. rade podal poškodenému ruku, zodvihli ho zo zeme a išli k autu. On

pri aute zbadal hodinky, vzal ich. Pri aute sa ho obžalovaný v 1. rade pýtal, či ho majú zaviesť domov, on
sám nastúpil do vozidla, otvoril si ľavé dvere, sadol si do vozidla na zadné sedadlo aj s poškodeným, tam
vo vozidle sa ho pýtal na hodinky, on vôbec na to nereagoval. Keď prišli k domu poškodeného, z auta
vystúpil obžalovaný v 1. rade a pýtal sa poškodeného, či je otvorená bránička, on tiež chcel vystúpiť, no
obžalovaný v 1. rade mu povedal, aby ostal vo vozidle, tak ostal sedieť v aute. Poškodený otvoril dvere

z pravej strany auta, skoro vypadol, tak on inštinktívne ho chytil rukami a potiahol do auta, ťahal ho za
krk, držal ho na hrudníku, že ide von, pustil ho, nech sa ukľudní, nech nekričí. Obžalovaný v 1. rade
hovoril poškodenému, aby sa skľudnil, že ide domov. Obžalovaná v 4. rade odišla, a obžalovaný v 1. a
2. rade prišli potom do auta, opäť im povedal o tých hodinkách, dali ich nakoniec na plot. On vo vozidle
nechcel poškodenému ublížiť, konal tak len preto, aby nezobudil susedov, veď išiel už domov, teda aby

nekričal. Nie je pravdou, že by poškodeného do vozidla kdekoľvek ťahal, nedržal ho, netlačil do vozidla,poškodený si do vozidla sadol sám. Do vozidla si sadol s obžalovaným v 1. rade. Na otázku, prečo
počas celej doby teda neodišiel, uviedol, že poškodenému povedali, že ho zavezú domov. Počul aj, že
sa hovorilo o zavezení do Sirav, nie však (podľa neho) utopenie v nich, aj keď to úplne nevylúčil, možno

to tam bolo povedané v aute, nakoniec uviedol, že to si nepamätá. Facky poškodený dostal, no neboli
až také. On na poškodeného nemal zlosť, poškodených v 2. a 4. rade videl asi druhýkrát v živote, ani ich
dobre nepoznal. Obžalovaný v 1. rade mu teda povedal, aby ostal v aute, tak ostal v aute sedieť. Neskôr
sa bol aj poškodenému ospravedlniť, požiadal ho, aby voči nemu necítil zlosť. Jednoznačne poprel, že
by on do poškodeného kopal, ani do neho neudieral, ani nie je pravdou, že by cez poškodeného bolo

prehodené oblečenie. Má priateľku a jedného syna, pracuje ako živnostník v Bratislave.

Obžalovaný v 1. rade spáchanie trestnej činnosti priznal, jej spáchanie úprimne ľutuje. U nich v garáži
oslavovali narodeniny. Prišla tam obžalovaná v 4. rade a ukázala fotky a komunikáciu s poškodeným.
Všetci. čo boli v garáži. to videli a vedeli. o čom sa spolu rozprávali, teda aj obžalovaný v 3. rade. Vybrali
sa za poškodeným, ktorého na stretnutie telefonicky zavolala obžalovaná vo 4. rade. Išli za ním pre to,

čo písal, aby mu dali príučku, aby mu vysvetlili, čo robí, aby mu vysvetlili, že nemá to robiť, a nakoniec
aj preto, aby sa priznal svojej priateľke. O všetkom vedel obžalovaný v 3. rade, sedel od nich, pri tom
ako sa v garáži rozprávali, asi 2 metre, všetko riadne počul. Šoféroval obžalovaný v 2. rade. Čo presne
robil obžalovaný v 3. rade, sa nevedel vyjadriť, vie, že dvíhal poškodeného, pomohol mu vstať a išiel s
ním do auta. Vôbec počas celej doby im však v ich konaní nebránil, nechcel odísť, ani z auta vystúpiť.

Poškodený sa vôbec, keď mal ísť do auta, nespieral. S poškodeným sa mali a aj stretli na ceste smerom
na poľnohospodárske družstvo. On zhodil poškodeného na zem, dal mu facky. Prišiel tam aj obžalovaný
v 3. rade. Keď išli pred dom, začal poškodený zrazu kričať, robiť bordel, snažili sa ho ukľudniť, prečo to
robí, veď ide domov. Čo tiež vtedy presne robil obžalovaný v 3. rade, sa nevedel vyjadriť.

Obžalovaný v 2. rade spáchanie trestnej činnosti priznal, jej spáchanie úprimne ľutuje, nemalo sa to
stať. Boli na oslave v garáži v rodinnom dome obžalovaného v 1. rade a hovorilo sa tam, čo poškodený
písal obžalovanej v 4. rade, rozhodli sa ísť za ním a akoby dohovoriť mu, že mu idú dať príučku, že
sa také veci nerobia. Ku konaniu obžalovaného v 3. rade vypovedal, že pri tejto dohode v garáži bol,
počul, o čom sa rozprávali aj o tom, že mu to idú „vysvetliť“, aj sa do rozhovoru zapájal. Išiel s nimi

dobrovoľne. Nastúpili všetci do auta. V aute sa bavili, že to nie je prvé dievča, čo jej takto písal. Kopol ho
aj obžalovaný v 3. rade, kopol ho do nôh asi 2-3-krát, aj mu hovoril, prečo to robí, že ho idú zobrať, aby
sa išiel priznať manželke. Obžalovaný v 3. rade aj držal poškodeného. Do auta naložili aj poškodeného,
ten sa nebránil, v aute poškodeného pridržiaval aj obžalovaný v 3. rade. Poškodený sa začal brániť pred
domom, on vozidlo šoféroval. Zazvoniť išiel obžalovaný v 1. rade, čo sa presne dialo v aute, on nevidel,

lebo sedel vpredu. Keď pred domom otvorili zadné dvere, poškodený chcel vystúpiť, začal hlasno kričať
o pomoc, v aute ho začal držať obžalovaný v 3. rade, snažil sa ho vtiahnuť späť do auta, aby neušiel,
vtedy odišla obžalovaná v 4. rade. Obžalovaný v 3. rade ťahal poškodeného za mikinu späť do auta, aj
sa mu ho podarilo dostať do auta. Ako to presne prebehlo na družstve, sa nevedel vyjadriť, kto zo zeme
zdvíhal poškodeného, vie, že ho pridržiaval obžalovaný v 1. rade, bol on pre auto. Videl len to kopanie,

čo popísal. Obžalovaný v 3. rade ich od ich konania neodhováral, ani počas celej doby nechcel odísť.

Obžalovaná v 4. rade vypovedala, že v garáži všetci obžalovaní oslavovali, ona im ukázala konverzáciu
s poškodeným, v ktorej mal nevhodné návrhy, hoci vedel, že má priateľa. Či osobne aj konkrétne ukázala
túto konverzáciu obžalovanému v 3. rade, uviedla, že tak to nie, no sedel v garáži, vedel kam a prečo

idú. Navrhli jej, že by zavolala poškodenému, či sa nemôžu stretnúť, že mu dajú príučku, že sa také veci
nerobia. Zatelefonovala poškodenému, dohodli sa, že sa stretnú pri družstve. Ona bola s obžalovaným
v 2. rade pre auto. Kde presne bol poškodený, sa nevedela vyjadriť, pretože sa na neho ani nechcela
pozrieť. Poškodeného pridržiaval obžalovaný v 1. rade, čo vtedy presne robil obžalovaný v 3. rade,
nevedela povedať. V aute pre domom poškodený začal robiť krik, v aute ho držali, no ona vtedy vystúpila

a odišla, tak sa nevedela vyjadriť, čo sa ďalej presne dialo. Vypovedala, že spáchanie trestnej činnosti
ľutuje.

Poškodený vypovedal, že keď bol na ceste smerom na družstvo, na zemi ležal vedľa cesty na poli, boli
okolo neho dve osoby z oboch strán, opoznal, že to bol obžalovaný v 2. rade a obžalovaný v 3. rade a

aj tento obžalovaný do neho kopal, kopal ho určite, obžalovaný v 1. rade ho len držal. Kopol ho možno
3-krát. Vyzliekol mu aj sveter a prehodil cez hlavu. Potom ho prinútili nastúpiť do vozidla, nenastúpil
dobrovoľne, zodvihli ho zo zeme a posadili do auta. Boli tam aj vyhrážky, že ho idú utopiť, on nevedel,
čo môže nasledovať, mal strach. V aute bol a nastúpil nedobrovoľne, bol vtlačený do auta, tvrdili mu,že sa s ním idú „ pohrať“, že ho idú utopiť do Sirav. Pri jazde domov sedel na zadnom sedadle, po jeho
ľavej ruke bol obžalovaný v 3. rade. Z vozidla sa určite nepokúšal ujsť. Auto ako zastalo, obžalovaní v
1. a 2. rade mu hrozili, že ho idú utopiť, že ho idú ukázať priateľke. Z vozidla vystúpil obžalovaný v 1.

rade. Išiel k bráničke, ešte sa ho aj pýtal, kde majú zvonček. Niečo vonku pozeral, on to chcel využiť
a utiecť. Využil, že po pravej strane boli na vozidle voľné dvere a začal volať o pomoc. Obžalovaný v
1. rade ho udrel päsťou do tváre a obžalovaný v 3. rade ho chytil vo vozidle, aby z neho neušiel, dal
mu ruku okolo tela, oboma rukami ho takto držal, nič vtedy asi na neho nehovoril. Takto ho držal asi 2-3
minúty. On už preto nevládal ujsť. Pustil ho tento obžalovaný až po tom, čo mu prikázal obžalovaný v 1.

rade, aby ho pustil. Obžalovaný v 3. rade sa mu nesnažil nijako pomôcť. Neskôr sa mu tento obžalovaný
prišiel ospravedlniť, že nevedel, do čoho išiel, že ho to mrzí. Vznikli mu zranenia tak, ako sú uvedené v
obžalobe. On všetkým obžalovaným už odpustil, necíti k nim žiaden hnev.

Splnomocnenkyňa poškodenej strany uviedla, že ku skutku sa ona nevie vyjadriť, za poškodenú stranu
(Sociálnu poisťovňu) uplatňuje nárok na náhradu škody za vyplatené dávky poškodenému vo výške

95,10 eur. Poškodený doručil elektronickú PN od 24.10. do 16.11.2022, uplatňuje škodu za nemocenské
dávky za 4 dni.

Svedkyňa L. F. vypovedala, že sa zobudila na to, že niekto kričí o pomoc. Pred domom videla stáť
vozidlo Ford Galaxy, vonku kričal, spoznala, že poškodený. V aute videla sedieť dve osoby vpredu a dve

osoby vzadu. Poškodený sedel vzadu na zadnom sedadle, ležal v strede sedadla. Poškodený sa snažil
z vozidla vyjsť, dostal úder, vtiahli ho do vozidla. Držala ho asi osoba vľavo, ťahala ho k sebe, vpravo
bol obžalovaný v 1. rade, ten ho nedržal. Potom ho udrel obžalovaný v 1. rade a vtiahli poškodeného
do auta, ťahala ho aj osoba v aute. Vzdialenosť, na ktorú to von sledovala, je asi 4 metre, svietilo vo
vozidle svetlo a aj pouličné svetlo, tak do auta dobre videla. Potom utekala von, čo sa dialo medzitým,

teda nevie. Ona auto nepočula prísť, či niekto z auta aj vystúpil, sa nevedela vyjadriť. Ona kamerový
záznam z ich kamery nevidela pre svoju psychickú bezpečnosť. Neskôr jej poškodený povedal, že ho
vylákali za obžalovanou v 4. rade, potom ho napadol obžalovaný v 1. rade, že tam boli viacerí.

Svedok A. K. o udalosti vie len z rozprávania syna – poškodeného, ten mu povedal o tom, že ho bili do

tváre. Biť ho mal aj obžalovaný v 3. rade, neboli to však údery v hneve, skôr miernejšie údery. Potom
mu popísal situáciu pred domom, že to bola trma vrma, vytrhol sa, vybehol, bol vtiahnutý do auta. Bolo
mu vyhrážané, že ho idú utopiť do Sirav.

Znalec z odboru zdravotníctva – chirurgia, traumatológia, A. N. O. v znaleckom posudku č. 115/2023, s

ktorýmsasúdnahlavnompojednávaníoboznámil,predovšetkýmuviedol,žepoškodenýdňa22.10.2022
utrpel poranenie - zmliaždenie nad očnicou vpravo s krvným výronom, zmliaždenie v bedrovej oblasti
s mnohopočetnými odreninami, ide o ľahké zranenie, ktoré vzniklo priamym mechanizmom - priamym
pôsobením sily, kde nositeľom sily v oblasti tváre bol tvrdý predmet hladkého povrchu. Nositeľom
pôsobiacej sily v bedrovej oblasti bol predmet drsného resp. nerovného povrchu, vzhľadom na popis

mnohopočetných odrenín v tejto lokalite. Poškodený v dôsledku týchto poranení 4-5 dní bol obmedzený
vo zvýšenej fyzickej aktivite pre bolestivosť v miestach pomliaždenín. Celková doba obmedzenia v
obvyklom spôsobe života teda trvala 5 dní, bol práceneschopný od 24.10.2022 do 7.11.2022.

Súd sa oboznámil aj so znaleckým posudkom č. 12/2023, predovšetkým z neho č.l. 247-248, ako aj s

listinnými dôkazmi č.l. 311-317, v ktorej sú ukážky komunikácie medzi poškodeným a obžalovanou v 4.
rade pred časom skutku, z ktorých jednoznačne je zrejmý obsah tejto komunikácie, výzvy k sexu, resp.
komunikácia, dá sa povedať, pornografického charakteru.

Súd sa oboznámil prehratím aj dôkazu – obrazovo-zvukového záznamu z kamerového systému kamier

na rodinnom dome č. XXX v obci Diviacka Nová Ves / Vrbany, zo dňa 22.10.2022 v čase o 02:40
hod., ktorý dňa 25.11.2022 vydal poškodený a z ktorého záznamu jednoznačne možno vidieť, ako i
počuť situáciu pred domom poškodeného v čase, kedy tam bol obžalovanými privezený, a vo vzťahu
k obžalovanému v 3. rade jeho aktívne konanie vo vozidle, ktorého cieľom bola jednoznačne snaha
zabrániť poškodenému z vozidla odísť, brániť mu vo vystúpení z vozidla, bránenie jeho osobnej slobode

anieto,čouvádzalobžalovanýv3.rade,žesasnažillenpridržaťpoškodeného,abyzvozidlanevypadol.
Bol to práve len tento obžalovaný, ktorý aktívne bránil poškodenému z vozidla vybehnúť a nútil ho tak
zostať vo vozidle. Jednoznačne počuť volanie o pomoc poškodeného a jeho snahu z vozidla odísť v čase
2.43.28 záznamu, v čase 2.43.35 vidieť, ako ho do vozidla ťahá obžalovaný v 3. rade a bráni mu odísť, včase 2.43.38 obžalovaný v 3. rade zatvára dvere na vozidle (zrejme v snahe, aby nebolo počuť volanie
o pomoc poškodeného, pretože iný dôvod takéhoto konania nie je možné zo situácie ani vyvodiť), stále
poškodeného do vozidla ťahá, následne je možné i vidieť samotný zápas týchto osôb vo vozidle, keď

dokonca i vidieť ležať poškodeného na chrbte a až potom pustí poškodeného, keď je povedané, pusti
ho a poť von. Obžalovaný v 3. rade ostáva vo vozidle.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi z nich predovšetkým - zoznamom vecí vzatých do úschovy č.l.
449, správami k osobám obžalovaných č.l. 378, z ktorých vyplýva, že v mieste bydliska obžalovaný v 2.,

3. a 4. rade požívajú dobrú povesť, č.l. 379, 381 – obžalovaný v 1. rade v mieste bydliska požíva dobrú
povesť, bol jedenkrát postihnutý za priestupok na úseku cestnej premávky, rovnako ako i obžalovaný
v 2. rade – správy č.l. 382, č.l. 366, 367, 369-370, z ktorých vyplýva, že obžalovaná v 4. rade bola
žiačkou SOŠ obchodu a služieb v 3. ročníku v odbore kozmetik. Patrí medzi žiakov s dobrým študijným
prospechom, na vyučovanie sa pripravuje a zadané úlohy sa snaží plniť včas. Správanie žiačky je v
súlade so školským poriadkom. Žiadne negatívne poznatky v jej správaní neboli zistené. Svoje konanie

ľutuje a sľubuje, že v budúcnosti sa obdobného konania nedopustí. Nebola postihnutá v priestupkovom
konaní – správa č.l. 383, rovnako ako i obžalovaný v 3. rade – správa č.l. 384. Na obžalovaného v 1.
rade sa hľadí, akoby súdne trestaný nebol – odpis registra trestov č.l. 385-386, obžalovaní v 2., 3. a 4.
rade neboli doposiaľ súdne trestaní - odpisy registra trestov č.l. 387-389.

Trestný čin je spáchaný v spolupáchateľstve, ak bol trestný, čin spáchaný spoločným konaním dvoch
alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), za ktorý zodpovedá každý z nich, ako keby trestný, čin
spáchal sám. (20 Trestného zákona)

Trestného činu - zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.1, 2 písm. a), b) Trestného

zákona sa dopustí ten, kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, pričom, čin spácha
závažnejším spôsobom konania - násilím a z pomsty, teda z osobitného motívu.

Trestného činu – prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí
i páchateľ, ak sa inému vyhráža smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu.

Trestného činu - prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí
ten, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného a neoprávnene tam zotrvá.

S prihliadnutím na vyhlásenie o uznanie viny obžalovaných v 1., v 2. a v 4. rade a vo vzťahu

k obžalovanému v 3. rade s poukazom na výpovede obžalovaných v 1., 2. a 3. rade, výpoveď
poškodeného, svedkyne F., K., znalecké posudky, ako i predovšetkým na oboznámený obrazovo-
zvukový záznam vydaný poškodeným, mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že
obžalovaní sa dopustili konania, ktoré im kládla za vinu skutková veta podanej obžaloby a toto ich
konanie tak po stránke subjektívnej ako objektívnej vykazuje zákonné znaky žalovaných trestných

činov. Vo vzťahu k obžalovanému v 3. rade súd obranu obžalovaného hodnotí ako účelovú,
nevierohodnú, motivovanú snahou zbaviť sa svojej trestnoprávnej zodpovednosti. Jednoznačne všetci
ostatní obžalovaní bez akýchkoľvek pochybností svojimi výpoveďami usvedčujú to, že obžalovaný v
3. rade vedel, o čom sa v danej garáži pri oslave nakoniec rozprávali a dohodli, usvedčujú ho teda z
motívu aj jeho konania, že bol s konaním aj uzrozumený, nasvedčuje tomu aj jeho následné konanie,

kedy hoci mal možnosť počas celej doby odísť, tak neurobil, bol s ostatnými až do konca, nesnažil
sa eventuálne akokoľvek odradiť ostatných obžalovaných od ich vôle voči poškodenému pre jeho
predchádzajúce konanie voči obžalovanej v 4. rade konať, práve naopak, aktívne sa podieľal na konaní
voči poškodenému na jednotlivých miestach a spôsobom tak, ako mu je to kladené za vinu v skutkovej
vete podanej obžaloby. Obžalovaní ho usvedčujú z konkrétneho konania, aktívneho použitia násilia

voči poškodenému, rovnako ako ho usvedčuje svojou výpoveďou aj poškodený a bez akýchkoľvek
pochybností práve aj oboznámený obrazovo-zvukový záznam, z ktorého jednoznačne vidieť, že nešlo
o obranu obžalovaného v 3. rade poškodeného, aby nespadol, ale v aktívnom jeho bránení v osobnej
slobode poškodenému a v snahe, aby mu zabránil z vozidla odísť, zadržať ho v tomto vozidle.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods.
1Trestnéhozákona,podľaktorýchtrestmázabezpečiťochranuspoločnostipredpáchateľomtým,žemu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdeniepáchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu zohľadnil osobu obžalovaných, ich doterajší
spôsob života, motív konania, zohľadňoval a priznal obžalovaným v 1., 2., 4. rade poľahčujúcu okolnosť
v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona – priznanie a oľutovanie, obžalovaným v 2., 3, a 4. rade aj

poľahčujúcuokolnosťvzmysle§36písm.j)Trestnéhozákona,ževiedliriadnyživot,neexistenciužiadnej
priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37, u obžalovaného v 3. a 4. rade u obžalovaných v 1. a 2. rade
priznajúc im i priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, teda že spáchali viac
trestných činov, u obžalovaných v 1., 2., 4. rade pri ukladaní trestu zohľadniac skutočnosť, že od počiatku
konania uznávali svoju vinu a zo spáchania trestnej činnosti usvedčovali aj obžalovaného v 3. rade, a

obžalovanými na hlavnom pojednávaní urobeným vyhlásením o uznaní svojej viny, pri ukladaní trestu
použil súd i ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona „per analógiám“ a u obžalovanej
v 4. rade zohľadniac aj skutočnosť, že danej trestnej činnosti sa obžalovaná dopustila ako mladistvá, pri
zohľadnení ostatných skutočností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, a potom dospel k záveru,
že u obžalovaných vzhliadol ako dôvodný a primeraný trest tak, ako to u jednotlivých obžalovaných
uložil vo výrokovej časti rozsudku. U obžalovaných súd dospel k záveru, že išlo u obžalovaných o prvé

prekročenie medzí zákona na úrovni trestného činu, že už v tomto štádiu konania nie je na ich osobu
potrebné pôsobiť hneď trestom spojeným s odňatím slobody, ale ako dôvodný, primeraný a zákonný
potom súd vzhliadol trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a u obžalovaného v 3. rade v
trvaní 36 tridsaťšesť mesiacov s probačným dohľadom nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe,
výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 51 ods. 2 Trestného zákona

podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov. Súčasne súd obžalovanému v skúšobnej
dobe zakázal priblížiť sa k poškodenému. U obžalovanej v 4. rade aj trest prepadnutia veci - mobilného
telefónu, ktorý bol použitý pri vylákaní poškodeného na stretnutie, teda pri páchaní trestnej činnosti, s
tým, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát Slovenská republika.

Takto uložené tresty súd u jednotlivých obžalovaných vzhliadol a hodnotil ako dôvodné, zákonné a
primerané.

Súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovaných v 1.. 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne
zaviazal k povinnosti nahradiť poškodenej strane Sociálnej poisťovni riadne a včas uplatnenú škodu vo

výške 95,10 eur.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehote15(pätnásť)dníododňa vyhlásenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.