Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 24, 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2620200017
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Žigo

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:2620200017.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudcom JUDr. Rastislavom Žigom, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený

XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, bytom C., D. XXX/XX, zastúpený: JUDr. Ester Bujnovská,
advokátka, sídlom Malacky, Záhorácka 5478/15B, proti žalovanému: E., F., IČO: XX XXX XXX, sídlom
F., G. XXXX, zastúpený: Cíbik Legal s.r.o., IČO: 54 256 160, sídlom Bratislava, Seberíniho 6C, o určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti určenia, že žalobca a jeho manželka sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
zapísanejnaLVč.XXXXprek.ú.aobecLozornoakoparcelaCKNč.XX/Xvovýmere379m2,zastavané
plochy a nádvoria každý v podiele 1 zastavuje.

II. Súd u r č u j e, že žalobca A. B., narodený XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, bytom D. XXX/
XX, C. je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 k celku nehnuteľnostiam evidovaným na Okresnom
úrade A., katastrálny odbor zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie obce C., ako
parcela C KN XX/X vo výmere 63m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. C KN č. XX/X, vo výmere
55m2, zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu s.č. XXX postaveného na parcele C KN XX/X vo
výmere 63m2 zastavané plochy a nádvorie a je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na

liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C. ako parcela C KN XX/X vo výmere 379m2, zastavané
plochy a nádvoria a to v podiele 1 k celku.

III. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

IV. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil súdu dňa 03.01.2020 žalobu, ktorou sa pôvodne domáhal určenia, že kúpna
zmluva uzatvorená dňa 10.01.2017, vklad povolený dňa 25.01.2017, ktorou žalobca A. B., narodený

XX.XX.XXXXa H. B., I. B., narodená XX.XX.XXXX previedli na žalovaného nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXXX J. XXXX pre k.ú. C. ako parcela C KN č. XX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2
a na tejto parcele postavený rodinný dom súp.č. XXX ako aj parcela C KN č. XX/X zastavané plochy a
nádvoriaovýmere55m2aparcelaCKNč.XX/Xovýmere379m2zastavanéplochyanádvoriavpodiele
1 je neplatná a žiadal, aby súd určil, že sú vlastníkmi týchto v prvom žalobnom petite špecifikovaných
nehnuteľností tak, že žalobca a jeho bývalá manželka ako podieloví spoluvlastníci každý v podiele 1
( pôvodný petit na č.l. 4 spisu).

2. V žalobe uviedol, že žalobca a jeho bývalá manželka H. B. boli bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností uvedených v žalobnom petite, pričom v roku 2016 sa žalobca so svojou manželkou
rozviedol. Z dôvodu majetkovoprávneho vysporiadania uvedených nehnuteľností potreboval získaťpeniaze za účelom výplaty vyrovnacieho podielu bývalej manželke. Nakoľko nemal možnosť získať
úverové prostriedky z finančnej inštitúcie, mal osloviť prostredníctvom internetu pre neho cudziu osobu,
ktorá vystupovala ako sprostredkovateľ kúpy a predaja nehnuteľností. Volala sa K. A., zo F., ktorá

žalobcovi mala vyhľadať a ponúknuť záujemcu, a to konateľa obchodnej spoločnosti E., F.. L. M.. Tento
mal byť žalobcovi ochotný poskytnúť preddavok na kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti a to vo
výške 40 000€. Pani A. následne spísala kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľností, ktorou previedol
žalobca a jeho bývalá manželka všetky svoje nehnuteľnosti do vlastníctva spoločnosti E., F., a to za cenu
45 000€ v splátkach. Neskôr sa dozvedel, že na účet jeho bývalej manželky nebola poukázaná kúpna

cena zo strany kupujúceho. Snažil sa kontaktovať s pani A. ako sprostredkovateľkou celého prevodu a
spisovateľkou kúpnych zmlúv, avšak bezvýsledne. Až neskôr zistil, že na kúpnej zmluve nebol uvedený
účet jeho bývalej manželky ale nejaké číslo účtu v F. F., kde mal zistiť, že ide o meno majiteľa účtu
N., ktorá osoba mu nebola známa. Bližšie údaje mu banka odmietla poskytnúť z dôvodu bankového
tajomstva. Podľa názoru žalobcu kúpna zmluva zo dňa 10.01.2017 je neplatným právnym úkonom,
pretože táto zmluva síce neodporuje výslovne zákonu, ale svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon

dodržaný nebol, resp. nebol rešpektovaný. Dôsledkom tejto zmluvy je vznik značného bezdôvodného
obohatenia tretej osoby, ktorá na ich úkor získala kúpnu cenu za žalobcom predané nehnuteľnosti, hoci
ničnevlastnilaanepredávala.Žalobcazastávanázor,žeboluvedenýdoomyluatoúmyselnežalovaným
a K. A., ktorá predaj sprostredkovala a vyhotovovala kúpne zmluvy, v ktorých zámerne neuviedla číslo
účtu pani B., ale úplne inej osoby, nejakej pani N., pravdepodobne komplica celej transakcie. Naliehavý

právny záujem na určení vlastníctva odôvodňoval tým, že bez takéhoto určenia je ohrozené vlastnícke
právo žalobcu v nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom súdneho sporu a ktoré však fakticky žalobca
užíva.

3. Zástupkyňa žalobcu pred doručením žaloby žalovanému doručila súdu dňa 19.03.2020 písomné

podanie (č.l. 30), ktorým vzala žalobu čiastočne späť v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode
nehnuteľností a žiadala, aby súd konal len v časti druhého žalobného petitu o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam.

4. Podľa § 145 ods. 3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd

o zvyšku nároku bez rozhodnutia o zastavení konania v tejto časti.

5. Súd preto v súlade s horeuvedeným ustanovením nerozhodoval o čiastočnom zastavení konania,
keďže žaloba bola čiastočne vzatá späť pred jej doručením žalovanému a konal o zvyšku nároku, ktorým
sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva.

6. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 18.08.2020 (na č.l. 43 spisu) s tým, že žalobu považoval
za nedôvodnú v celom rozsahu. Uviedol, že podľa kúpnej zmluvy zo dňa 10.01.2017 bola kúpna cena
dohodnutá vo výške 45.000€, pričom v zmysle čl. III bodu 2 kúpnej zmluvy táto mala byť poukázaná
na jednotlivé účty uvedené predávajúcimi. Žalovaný uhradil kúpnu cenu vo výške a spôsobom ako

bol dohodnutý v kúpnej zmluve. Navyše žalovaný podpisoval kúpnu zmluvu, ako posledná strana
zmluvy, t.j. keď mu bola sprostredkovateľkou predaja p. K. A. predložená na podpis kúpna zmluva,
na ktorej boli overené podpisy predávajúcich. Spôsob realizácie platby za prevod vlastníctva nie je
podmienený vecno-právnymi účinkami zmluvy o prevode vlastníctva, a tento dohodnutý spôsob je
medzi stranami záväzný. Teda žalovaný ani nemohol žalobcu uviesť do omylu ako to žalobca uvádza

v žalobe. Naviac spôsob úhrady kúpnej ceny musel byť žalobcovi známy, keďže sa podľa zmluvy
uhrádzali viaceré exekúcie predávajúcich. Poprel, že by bol žalobca uvedený do omylu. Poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Cdo 192/2008 zo dňa 23.11.2009, ktorý uvádza, že
„Ustanovenia § 49aOZ však nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu
dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne

informácie o okolnostiach, ktoré táto osoba považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného
právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi
riešenia zamýšľaného právneho úkonu.“ Zdôraznil, že žalovaný podpisoval zmluvy ako posledná strana,
pričom mal za to, že účty boli určené predávajúcimi, keďže boli nimi už skontrolované a podpísané,
najmä za situácie, keď časť kúpnej ceny mala byť podľa zmluvy poukazovaná na účty jednotlivých

exekútorov. Žalobca podal žalobu po takmer troch rokoch od podpisu kúpnej zmluvy, pričom dovtedy
nikdy žalovanému neuviedol, že by bol ohľadne spôsobu úhrady kúpnej ceny uvedený do omylu, čo
s poukazom na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ani nemohol byť. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti má žalovaný za to, že kúpna zmluva je platná. Rozsudok o určení, že žalobca je vlastníkomveci, odstraňuje spor o vlastníctvo medzi žalobcom a žalovaným. V tomto smere žalovaný namietol aj
nedostatok vecnej legitimácie, keďže stranou v spore nie je aj predávajúca – bývalá manželka žalobcu.

7. Zástupkyňa žalobcu na výzvu súdu doručila súdu písomné podanie zo dňa 15.03.2022 (na č.l. 85
spisu), ktorým riadne označila nehnuteľnosť v žalobnom petite a petit špecifikovala nasledovne : Súd
určuje, že žalobca a H. B., I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., C. J. XX sú podielovými spoluvlastníkmi,
každý v podiele 1/2 nehnuteľností evidovaných na Okresnom úrade A., katastrálnom odbore zapísaných
na LV č.XXXX pre k.ú. a obec C. ako parcela C KN č. XX/X vo výmere 63 m2, zastavané plochy a

nádvoria, parcela C KN č. XX/X vo výmere 55 m2, zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu s.č.
XXX postaveného na parcele C KN č. XX/X vo výmere 63 m2 zastavané plochy a nádvoria a podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. a obec Lozorno ako parcela C KN č.
XX/X vo výmere 379 m2, zastavané plochy a nádvoria každý v podiele 1.

8. Keďže sa žalobca pôvodne domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na

oboch listoch vlastníctva tak, že žiadal určiť, že vlastníkmi v prvom žalobnom petite špecifikovaných
nehnuteľností na LV č. XXXX J. XXXX sú žalobca a jeho bývalá manželka ako podieloví spoluvlastníci
každý v podiele 1 ( pôvodný petit na č.l. 4 spisu) a následne až v rámci špecifikácie žalobného petitu
zmenil iba vo vzťahu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. a obec Lozorno ako parcela C
KN č. XX/X vo výmere 379 m2, zastavané plochy a nádvoria žiada určiť, že žalobca a jeho manželka

sú každý podielovými spoluvlastníkmi s podielom 1, je zrejmé, že žiadal priznať menej ako sa pôvodne
domáhal ( znížil rozsah nároku na určenie vlastníctva z 1 na 1 ), preto podľa obsahu súd posúdil
predmetné podanie ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti určenia podielového spoluvlastníctva k 1
k celku v prípade daného jedného listu vlastníctva č. XXXX ( pôvodne 1 - následne žiadal 1, t.j. 1 - 1 = 1
v ktorej vzal žalobu späť). Z daného dôvodu súd konanie v predmetnej časti určenia, že žalobca a jeho

manželka sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. a obec C. ako
parcela C KN č. XX/X vo výmere 379 m2, zastavané plochy a nádvoria každý v podiele 1 zastavil ( výrok
I tohto rozsudku) s poukazom na §145 ods. 2 C.s.p.

9. Predmetom sporu po čiastočných späťvzatiach zostalo určenie, že žalobca a H. B., I. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A., C. J. XX sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1/2 nehnuteľností
evidovaných na Okresnom úrade A., katastrálnom odbore zapísaných na LV č.XXXX pre k.ú. a obec
C. ako parcela C KN č. XX/X vo výmere 63 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela C KN č. XX/X
vo výmere 55 m2, zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu s.č. XXX postaveného na parcele C
KN č. XX/X vo výmere 63 m2 zastavané plochy a nádvoria a podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti

zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. a obec C. ako parcela C KN č. XX/X vo výmere 379 m2, zastavané
plochy a nádvoria každý v podiele 1.

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu. Strany sporu, resp. ich
zástupcovia sa na všetkých termínoch pojednávania riadne zúčastnili. Pojednávanie sa uskutočnilo

v dňoch 16.09.2022 ( zápisnica na č.l. 127 spisu), dňa 03.05.2023 (zápisnica na č.l. 140 spisu), dňa
06.09.2023 ( zápisnica na č.l. 151 spisu), dňa 10.11.2023 ( zápisnica na č.l. 168 spisu), dňa 17.01.2024
(zápisnica na č.l. 176), dňa 06.03.2024 ( zápisnica na č.l. 191) na ktorom bolo pojednávanie odročené
za účelom vyhlásenia rozsudku. Termín vyhlásenia rozsudku bol pre chorobu sudcu zmenený na deň
24.04.2024, čo bolo stranám sporu riadne telefonicky a aj písomne oznámené.

11. Po otvorení pojednávania zástupkyňa žalobcu vo svojom prednese podstatným spôsobom doplnila
tvrdené skutočnosti. Predovšetkým uviedla, že v čase uzatvorenia spornej kúpnej zmluvy bol žalobca
už rozvedený, pričom si ešte s manželkou nevyporiadal BSM. Mal problémy s podnikaním a nemal
peniaze na jej vyplatenie. Nakontaktoval sa s pani A., keďže manželke potreboval vyplatiť zhruba

polovicu hodnoty nehnuteľnosti. Jej hodnotu odhaduje na 100.000€. Predmetná pani A. mu poradila, že
nájde partnera ktorý mu požičia. Toto sa aj udialo, spísala sa kúpna zmluva, ktorá však nevyjadrovala
skutočnú vôľu žalobcu previezť nehnuteľnosť na iného. Nepochopil dobre konanie pani A., keďže mu
bolo nasľubované, že mu budú poskytnuté peniaze akonáhle sa to prevedie. Žalobca mal rôzne dlhy v
sociálnej poisťovni. Keď si žalobca vyrovnal dlhy, zase mu žalovaný mal previezť naspäť nehnuteľnosť.

Uvidelimu,abypodpísalzmluvu,žemudajúpeniazeapotomvrátianehnuteľnosťneskôr.Bolobytoproti
morálke. Takto sa to nerobí, normálne sa má spraviť dočasný prevod práva a toto zaevidovať v katastri
a následne, ak by nepreukázal úpravu, vyznačiť na trvalom vlastníctve. Napádame tú kúpnu zmluvu
ako relatívne neplatný úkon, pretože žalobca nemal vôľu previezť nehnuteľnosť a chcel ju stále vlastniť.Žalobca si myslel, že to s ním myslia dobre. A potom podpísal zmluvu v rozpore s právnymi predpismi.
Prvý žalobný výrok o určenie neplatnosti sme vzali späť v zmysle aktuálnej súdnej praxe Csp a žalujeme
len o určenie vlastníctva v zmysle poslednej špecifikácie. Žalobca podal aj trestné oznámenie, ktoré

však bolo odmietnuté. Navrhujeme výsluch pani A. a N.. Mám listinné dôkazy, že vo výkazoch sociálnej
poisťovne bolo vedené, že žalobca je oddlžený. Nesúhlasíme s tým, čo vypovedali svedkovia na polícii.

12. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 03.05.2023 za prítomnosti strán sporu pripustil
zmenu žaloby spočívajúcu v podstatnom doplnení rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, a to v

zmysle skutkového prednesu zástupkyne žalobcu na pojednávaní konanom dňa 24.06.2022.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu (zápisnica na č.l. 141 spisu), žalovaného (na č.l. 152
spisu), svedkov H. B., F. O. a listinnými dôkazmi a to potvrdeniami o vykonaných platbách F. F., J.
(na č.l. 5,6, 48,-54 spisu), potvrdením Ministerstva vnútra SR ( na č.l. 7 spisu), zápisnicou o trestnom
oznámení zo dňa 10.09.2019 (na č.l. 7 spisu), kúpnou zmluvou zo dňa 10.01.2017 (na č.l. 9 spisu),

výpismi z listu vlastníctva č. XXXX, XXXX katastrálne územie C., uznesením okresného riaditeľstva PZ
A. č.k. E./X-XXX-XX-XXXX Ko zo dňa 12.05.2020 ( na č.l. 106 spisu), potvrdenkou č. XXXXXXX zo dňa
23.01.2017 ( na č.l. 113), výpisom z účtu spoločnosti E., F. za obdobie od 01.01.2017 do 31.01.2017 ( na
č.l. 114), oznámením o zrušení konkurzu ( na č.l. 120). Súd taktiež oboznámil vyšetrovací spis OR PZ
A. P. E./X-XXX-XX-XXXX a to najmä so zápisnicou o výsluchu žalobcu (z č.l. 4 vyšetrovacieho spisu),

zápisnicou o výsluchu A. K. A. nar. XX.XX.XXXX zo dňa 24.10.2019 (z č.l. 14 vyšetrovacieho spisu),
potvrdenkami (na č.l. 15), výpočtom (na č.l. 16), príjmovým dokladom ( na č.l. 17-19), potvrdenkou pre
zákazníka (na č.l. 20), vklady v hotovosti ( na č.l. 21-31), zmluvou o pôžičke (na č.l. 32), zápisnicou o
výsluchu F. O. nar. XX.XX.XXXX (na č.l. 35), L. M. nar. XX.XX.XXXX zo dňa 24.02.2020 (na č.l. 36),
príjmovými dokladmi (na č.l. 37), uznaním dlhu (na č.l. 38), zápisnicou o výsluchu L. A. nar. XX.XX.XXXX

(na č.l. 39), zmluvou o úvere (na č.l. 40), výpisom z katastra nehnuteľností 2559, 2560 z 29.01.2015 (na
č.l. 42, 43), zápisnicou o výsluchu H. B. nar. XX.XX.XXXX (na č.l. 44 vyšetrovacieho spisu), uznesením
o odmietnutí (z č.l. 113 vyšetrovacieho spisu) a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci.

14. Súd najskôr vykonal výsluch žalobcu, ktorý predovšetkým rovnako ako v písomných podania udával,

že bol uvedený do omylu. Jeho jediným úmyslom bolo vyplatiť bývalú manželku, ktorá v čase podpísania
spornej kúpnej zmluvy v predmetnej nehnuteľnosti bývala aj s ich dcérami, aby sa tam neskôr mohol
nasťahovať on. Jeho bývalá manželka chcela najskôr 70000€ potom to znížila na 45000€. Ona prišla
s tým, že zohnala niekoho, kto zoženie peniaze cez internet a to bola pani A.. Najskôr mu pani A. v banke
v F. vybavila úver na pána A.. Potom mu povedala, že zoženie investora, ktorý zastreší peniaze, ktoré

potreboval na vyplatenie bývalej manželky. Na ďalších stretnutiach mu hovorila, že potrebuje nejakého
investora, ktorého zatiaľ nevie zohnať, že sa prepíše ich dom na chvíľu na nejakú osobu, ale že dom
bude stále jeho, potom keď zoženie peniaze, sa dá sa to všetko do poriadku. Žiadal ju iba o peniaze,
pretože v tom čase si nemohol v banke zobrať žiadnu pôžičku, keďže mal podlžnosti u exekútora. Bolo
mu povedané, že dom sa prepíše maximálne na dva mesiace a potom sa zoženú peniaze a dá sa to

do poriadku. Povedala mu, že je to iba na chvíľu, ale že dom je stále jeho. Výslovne poprel, že by chcel
dom predať, chcel iba sprostredkovať od pani A. peniaze. Zo začiatku sa vôbec o dome nerozprávali,
vedela že vlastní dom, ale dom nechcel predať. Až potom neskôr prišla s tým, že má investora, ktorý
dom odkúpi takým štýlom, že dom stále zostane jeho. Tú sumu 45.000€ mal vrátiť, keď si bude môcť
v banke zobrať pôžičku. Je to spoločný dvor, má tam vpredu dom aj jeho brat. S bývalou manželkou

si nevyporiadali BSM.

15. Žalovaný, za ktorého koná konateľ pán L. M. pred súdom predovšetkým vypovedal, že za ním v roku
2016 prišla pani A., či nemá záujem o nehnuteľnosť na ktorej majú majitelia dlh a hrozí im exekúcia.
Predložila mu znalecký posudok nehnuteľnosti s hodnotou cca 100000€. Na obhliadke nebol, ale pozrel

si ju cez „google mapy“ a „katasterportal.sk“, kde boli na LV vyznačené nejaké exekúcie. Dohodli sa na
kúpnej cene 45.000€ a pani A. mu potom priniesla kúpnu zmluvu už podpísanú predávajúcimi. Zaplatil
cenu asi na 5 účtov uvedených na zmluve, pričom všetko vybavovala pani A.. Na rozdiel od výsluchu
pred OČTK pred súdom vypovedal, že pani A. za ním prišla asi o 2-3 mesiace, že žalobca má živnosť
a keby mu dali úver, či by si mohol nehnuteľnosť odo neho odkúpiť naspäť. On s tým súhlasil, ale on sa

neozval. Mala tam byť dohoda, že keď sa to bude dať odkúpiť spätne, tak bude chcieť niečo naviac. Pani
A. mala stále v ponuke takéto nehnuteľnosti. Následne sa stretol so žalobcom, snažil sa nehnuteľnosť
ponúknuť na predaj. Nehnuteľnosť nevedel predať, pre spoločnú kotolňu a dvor s inou stavbou. Tvrdil, že
takto kúpil asi päť nehnuteľností. Ako dôvod na kúpu nehnuteľnosti uvádzal investíciu, že by ju časomzo ziskom predal. Na otázku, či vie vysvetliť, prečo pani A. z kúpnej ceny vyplatila jeho firme 10.000€,
odpovedal, že on jej predtým požičal peniaze a ona mu takto priebežne vracala peniaze. Na otázku
súdu, aby sa žalovaný vyjadrí k rozporom, ktoré sú uvedené v uznesení, kedy vypovedal na polícii,

odpovedal, že to aj teraz tvrdil a doplnil, že pani A. prišla za ním následne a dohodli sa na odkúpení
zo strany žalobcu.

16. Z výsluchu svedkyne bývalej manželky žalobcu H. B. súd zistil, chodila k nim pani A. a sľubovala
jej bývalému manželovi pôžičky, že mu pomôže vyrovnať dlhy. Sľubovala kadečo, že pozná rôznych

ľudí, vyvolávala im, dala im nejaký návrh zmluvy. Nesúhlasila s tým, aby zmluvu podpísali. Sľubovala,
že vyplatí dlhy, potom si uvedomili, že ich všetkých oklamala. Oklamala ich preto, že udávala, že dom
sa prepíše a potom sa im dom znova vráti. Bola to ako pôžička, prepísalo sa to na tú firmu. Keď mu inak
nechceli dať pôžičky. Na otázku, aký bol jej úmysel pri uzatváraní kúpnej zmluvy, odpovedala, že aby
bývalému manželovi dali pôžičku, predať tú nehnuteľnosť nechceli. Pani A. im povedala, že im pomôže
k tej pôžičke. Dom nechceli predávať. Pani A. povedala, že hlavne pomôže bývalému manželovi vyplatiť

pôžičky a potom jej dá peniaze bývalý manžel na vyplatenie. Dosť na nich tlačila, jej išlo o to, aby jej
bývalý manžel vyplatil podiel. Ona ich presviedčala. Previedlo sa to na tú firmu a malo sa to dať im
naspäť do vlastníctva. Ani žalobca nechcel dom predať, chcel iba finančnú pomoc. Nedostali potom
žiadne peniaze. Na otázku, aký bol postoj žalobcu v súvislosti s touto kúpnou zmluvou, odpovedala, že
žalobca jej hovoril, že mu vybaví pôžičku na úhradu dlhov. Raz bola u nich doma aj osobne aj s nejakou

inou pani. Najskôr riešila, že im poskytne pôžičku. Chcela, aby ju manžel vyplatil. Napokon to pani A.
riešila cez tú kúpnu zmluvu, čo sa týka tej pôžičky. Bolo to posledné riešenie získania pôžičky. Dom
nechcela predať. Potom ako by ju vyplatil, mal tam ísť bývať do domu jej bývalý manžel. Uviedla, že
sú rozvedení asi od roku 2011.

17. Svedkyňa F. O., vypovedala, že pani A. spoznala v súvislosti s inými vecami. Poprosila ju, aby
ju odviezla žalobcovi na obhliadku. Pani A. sa snažila pomôcť žalobcovi vybaviť hypotekárny úver a
snažila sa im pomôcť zohnať peniaze nejakým spôsobom dostala od žalobcu peniaze, aby vyplatila dlhy
žalobcu a mohla pokračovať so žiadosťou v banke. S pánom B. sa stretli asi 2 krát pri obhliadke a na
nejakom úrade pri vyplácaní dlhov na poisťovniach. Pani A. mala voziť bezodplatne. Už si nepamätala,

čo vypovedala na polícii, pokiaľ vie, len sa stretávali, lebo pán B. chcel vybaviť úver. Myslí, že to mal byť
hypotekárny úver. Výslovne uviedla, že žalobca neriešil predaj nehnuteľnosti. V podstate následne na
otázky prevažne odpovedala, že si veci nepamätá a ani na jej výsluch na polícii.

18. Z kúpnej zmluvy zo dňa 10.01.2017 (na č.l. 9 spisu) uzatvorenej medzi predávajúcimi žalobcom

a H. B. a kupujúcim – žalovaným súd zistil, že predmetom predmetnej zmluvy bol prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na dvoch listoch vlastníctva a to č.
XXXX a XXXX obe pre okres : A., obec: C., katastrálne územie C., na katastrálnom odbore Okresného
úradu v A., pričom predmetom predaja bola celá nehnuteľnosť na LV XXXX parcela registra C č.
XX/X vo výmere 63m2 – zastavané plochy a nádvorie, parcela reg. C XX/X vo výmere 55m2 –

zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XXX na parcele reg. C XX/X a ďalej bol predmetom
predaja spoluvlastnícky podiel 1 k celku na LV XXXX parcela registra C č. XX/X vo výmere 379m2 –
zastavané plochy a nádvoria. V článku I.2 je uvedené, že nehnuteľnosti sa predávajú z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v celosti. Podľa článku II.2 zmluvy kupujúci vyhlásil, že pred uzavretím tejto
zmluvy sa oboznámil so stanovom nehnuteľnosti a zistil, že žiadne závady mu nebránia nehnuteľnosti

v stave, v akom sa nachádzajú, kúpiť a prevziať. Podľa čl. III.1 zmluvné strany si kúpnu cenu určili
vzájomnou dohodou a táto kúpna cena za nehnuteľnosti predstavuje sumu 45000€. Podľa čl. III.2
zmluvné strany sa dohodli, že kupujúci uhradí kúpnu cenu nasledovným spôsobom: sumy 872,79,
562,97€, 871,75€ uhradí na účet súdnych exekútorov pre vymáhané pohľadávky, sumu 14000€ uhradí
kupujúci na účet IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a tým vyplatí spotrebný úver predávajúcich,

sumu 10000€ vyplatí kupujúci na účet IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ako zálohu na kúpu
nehnuteľnosti, sumu 18692,49€ vyplatí kupujúci na účet IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a tým
doplatí kúpnu cenu.

19.Zlistuvlastníctvač.XXXX,katastrálneúzemieC.,obecC.,okresA.súdzistil,ženapredmetnomliste

vlastníctvasúvedenéparcelyXX/Xovýmere63m2,druhpozemkuzastavanáplochaanádvorie,parcela
č. XX/X o výmere 55 m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavba rodinného domu súp. číslo XXX, na
pozemku parcela č. XX/X, pričom aktuálnym výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele
1/1 k celku je žalovaná spoločnosť. Titul nadobudnutia je uvedený Q./XX kúpna zmluva, právoplatná25.01.2017 ( podiel 1/1 parcela č. XX/X, XX/X, stavba rodinného domu XXX). Na liste vlastníctva je
zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní v tejto veci.

20. Z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie C., obec C., okres A. súd zistil, že na predmetnom
liste vlastníctva je vedená parcela č. XX/X o výmere 379m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvorie.
Ako aktuálny podieloví spoluvlastníci sú uvedení pod poradovým číslom 1. K. B., narodený XX.XX.XXXX
s podielom 1 a pod poradovým číslom 2 žalovaný s podielom 1 k celku. Pri žalovanom je uvedený titul
nadobudnutia Q./XX kúpna zmluva, právoplatná 25.01.2017 ( podiel 1 na C-KN par. Č. XX/X). je tam

taktiež poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní na OS MA 6C 6/2020.

21. Žalobca predložil zo F. F. potvrdenia o zúčtovaní platieb (na č.l. 5- 7) 14000€, 18692,49€, 5000€
so splatnosťami 27.01.2017, 25.01.2017, 23.01.2017. Na platbe sumy 14000€ je uvedená poznámka
doplatok kúpnej ceny, na platbe 18692,49€ je uvedené N., záloha na kúpu nehnuteľnosti a taktiež
rovnako na platbe 5000€. Rovnako žalovaný predložil súdu potvrdenia F. F. (na č.l. 48 – 54). Predložil

okrem už uvedených platieb taktiež potvrdenie úhrade sumy 872,79€, 562,97€, 871,75€ na účet
exekútora R. C. R..

22. Žalobca potvrdením zo dňa 10.09.2019 OO PZ (na č.l. 7 spisu) preukázal, že predmetného dňa
podal trestné oznámenie. Súčasne súdu predložil zápisnicu z trestného oznámenia zo dňa 10.09.2019,

v ktorej žalobca uviedol, že je rozvedený a predmetom trestného oznámenia je jeho rodinný dom. V roku
2016 sa rozviedol, pričom mal bývalej manželke vyplatiť 50000€, z domu, ktorý spolu vlastnili. Nemal
možnosť si vziať úver a našiel so svojou bývalou priateľkou prostredníctvom internetu pani, ktorá mu
bude ochotná pomôcť. Išlo o K. A. a bola sprostredkovateľkou medzi ním a pánom, ktorý mu dal na
vyplatenie 40000€. Peniaze mali ísť na účet jeho exmanželky, ale dozvedel sa, že prišli nejakej pani N..

S pánom M. sa stretol, pričom mu ukázal výpisy. Účet pani N. mu dala pani A.. Pred pôžičkou spísali
zmluvu s pani A., v ktorej bolo uvedené, že jeho rodinný dom sa prepíše na pána M., pokiaľ sa mu
peniaze nevrátia. Túto zmluvu podpísal, aby mohol vyplatiť svoju bývalú manželku. Pár dní nato sa
dozvedel, že jeho bývalej manželke žiadne peniaze neprišli.

23. Zástupkyňa žalobcu pred prvým pojednávaním vo veci predložila súdu z predmetného
vyšetrovacieho spisu uznesenie OR PZ v A. č. ČVS:E.- XXX/X-XXX-XX-XXXX Ko (na č.l. 106 spisu).
Z uvedeného uznesenia vyplýva, že trestné oznámenie podané žalobcom bolo odmietnuté. Zástupkyňa
žalobcu požiadala ako dôkaz vykonať vyšetrovací spis, v ktorom bolo predmetné uznesenie vydané.

24. Súd na pojednávaní dňa 10.11.2023 (zápisnica na č.l. 168 spisu) oboznámil vyšetrovací spis ČVS:
E./X-XXX-XX-XXXX E. PZ A.. Najmä oboznámil a prečítal jednotlivé zápisnice z vykonaných výsluchov
vykonaných počas vyšetrovania.

25. Zo zápisnice o výsluchu žalobcu zo dňa 08.10.2019 z predmetného vyšetrovacieho spisu súd

predovšetkým zistil, že žalobca uviedol, že pani A. povedala, že keď to nejde cez banky, tak ona vybaví
nejakéhoinvestora.DohodlanejakéhoM.,ktorýmaldočasneposkytnúťtých40000€ažeakozábezpeka
sa na neho prepíše ten dom. Prišla k nim domov, bola tam aj jeho bývalá žena H. B.. A. prišla s nejakou
kolegyňou, ktorá ju doviezla a do rozhovoru sa zapájala minimálne. Niečo podpísali, nevie čo a išli
na Mestský úrad A. overiť podpisy. Tvrdil, že dohoda bola, že 40000€ pošle M. na účet jeho bývalej

manželky. V zmluve sa riešilo aj vyplatenie jeho dlhov. Úmysel bol taký, že keď bude mať vyplatené dlhy,
ľahšie dostane úver, potom to vyplatí M. a dom sa prepíše naspäť na neho a jeho bývalú manželku.
Vyplatenie riešila A..

26. Zo zápisnice z výsluchu A. K. A., narodenej XX.XX.XXXX z predmetného vyšetrovacieho spisu,

súd predovšetkým zistil, že svedkyňa vypovedala, že s pánom B. sa zoznámila ešte v roku 2014. Kedy
oslovil jej kolegyňu a tá ho nakontaktovala na ňu pretože vtedy mal začatie výkonu záložného práva na
rodinnom dome v C. na LV XXXX, XXXX. Vtedy sa to vyriešilo tak, že vecné bremeno zapísali v prospech
S. Q. na základe zmluvy o pôžičke. On B. požičal 22000€. Bolo potrebné vyriešiť úver pre žalobcu alebo
jeho exmanželku s ktorou mali dom. Ďalej predovšetkým svedkyňa uviedla, že v roku 2016 žalobca zase

prestal platiť zdravotnú a F. T., čo viedlo k exekúciám. Nešlo to inak vyriešiť ako cez investora.
Našla pána M., ktorý bol ochotný B. požičať, ale pod podmienkou, že sa na neho prepíše vlastníctvo
domu. Výslovne uviedla, že keď by sa mu dlh splatil, tak by dom napísali zase na nich. Spísali kúpnu
zmluvu, kde kúpna cena bola 45000€, ale v skutočnosti B. požičal len 35000€ a 10000€ mal byť jehozisk. Suma 14000€ išlo na omeškané splátky A. a T.. Suma 10000€ išlo na účet K. N., ktorá ich z účtu
vybrala a dala ich jej ona ich odniesla M., ktorý jej odmietol podpísať o tom doklad. 18.000€ išlo tiež N.
z ktorých F. O. poslala províziu 4000€, ona si nechala 2000€ z toho.

27. Zo zápisnice z výsluchu F. O., narodenej XX.XX.XXXX z predmetného vyšetrovacieho spisu, súd
predovšetkým zistil, že niekedy v roku 2016 ju oslovila pani A., či nemá nejakého investora, že potrebuje
prefinancovať nehnuteľnosť klientovi B.. Napokon si zohnala ona sama pána M., ktorého nepoznala.
Stretli sa v A. na káve, ona, A. a B.. V zásade mu pani A. vysvetlila, že podpíše kúpnu zmluvu

s investorom, ktorý mu vyplatí 35000€, ale na zmluve bude 45000€. Vedel, že z kúpnej zmluvy sa
povyplácajú jeho podlžnosti. Zmyslom všetkého bolo získať čas, kým si B. vybaví na seba úver, kedy
investorovi vráti peniaze a dom sa napíše znova na B.. Podpisovali zmluvu potom na parkovisku a B.
tlačil na exmanželku, aby ju podpísala. Jeho exmanželka sa pýtala, čo bude s jej podielom na dome,
ak žalobca nevráti peniaze investorovi, či príde o podiel. Uviedla, že K. N. je jej neter a súhlasila, aby
peniaze prišli na jej účet. Nejaké peniaze išli aj exekútorovi. Potvrdila, že pani A. odovzdala pánovi M.

10000€ bez dokladu. Bola pri tom, viezla ju k nemu. Potvrdila, že po 2000€ si vzali ako odmenu.

28. Zo zápisnice z výsluchu konateľa žalovaného L. M. z predmetného vyšetrovacieho spisu, súd
predovšetkým zistil, že s pani A. sa poznal už dlhšie. Už niekoľkokrát mu dohodila investíciu do
nehnuteľností. Oslovila ho, či by neinvestoval do nehnuteľnosti v C.. A. B. mal nejaké dlhy, ktoré nevedel

splatiť. Nevie, či to išlo do dražby, alebo potreboval vyplatiť exmanželku. Dohoda bola taká, že on dá
peniaze, ale dom sa musí napísať na neho. Dom nevidel, iba znalecký posudok, kde bola hodnota okolo
100000€. Dohodli sa na 45000€. V tom čase majiteľa, pána B. ani nepoznal. Zmluvu mu priniesla na
podpis pani A., B. tak už boli podpísaní. Výslovne uviedol, že sa dohodli, že do 20.05.2017 A. pomôže
žalobcovi vybaviť úver a keď ho vyplatí, tak on prepíše na neho dom späť. Uviedol, že čo sa týka sumy

10000€, nie je si vedomý, že by mu pani A. dala sumu 10000€. Možno mu priniesla nejaké peniaze,
nevie koľko, ale ona mu predtým dlhovala peniaze. Robila to tak, že niekedy si od neho prišla požičať
peniaze a potom mu ich vracala.

29. Zo zápisnice z výsluchu H. B., narodenej XX.XX.XXXX z predmetného vyšetrovacieho spisu, súd

zistil, že s bývalým manželom A. sa rozišla v roku 2011. Mali spolu dom a riešili to aj na súde, ale žalobca
nemal peniaze a nič z toho nebolo. Kontaktoval ju bývalý manžel, že zase má nejaké dlhy. Potom jej
volala pani A. a vysvetľovala jej, že sa musí podpísať kúpna zmluva, že našla niekoho, čo kúpi ten
dom a keď si exmanžel vybaví úver, dom sa prepíše na nich naspäť. Jej sa to nepáčilo, A. ju volala na
stretnutie, boli raz v kaviarni. Potom niekedy podpísali zmluvu, pričom na ňu tlačili, aby to podpísala.

Myslela si, že dostane aspoň nejaké peniaze z domu. Ešte jej sľúbila, že keď sa dá všetko do poriadku,
tak jej exmanžel vyplatí dlh na alimentoch. Kúpnu zmluvu, čo priniesla pani A. ani nečítali a podpísali ju.

30. Z listov vlastníctva č. XXXX J. XXXX katastrálne územie C. vyhotovených 29.01.2015 ( založených
na strane 42,43 vyšetrovacieho spisu) súd zistil, že v danom čase z nehnuteľnosti na LV XXXX boli

vlastníci žalobca a jeho bývalá manžela H. B. v podiely 1/1 k celku a na nehnuteľnosti na LV XXXX
vlastnili žalobca a jeho bývalá manželka v tom čase podiel vo výške 1 k celku.

31. Súd mal preukázané, že konkurzné konanie voči žalobcovi bolo zverejnením oznámenia v
Obchodnom vestníku pod č.k. 164/2022 zo dňa 20.08.2022, zverejneným dňa 24.08.2022 (na č.-l. 120

spisu) zrušené a teda žalobca je oprávnený na podanie žaloby vo svojom mene.

32. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p.), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

33. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len OZ), právny úkon sa musí
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

34. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35. Podľa § 41a ods. 1 OZ, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný,
možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.36. Podľa § 41a ods. 2 OZ, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon,
ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho

úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

37. Podľa § 553 ods.1 OZ, splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka
alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“). Pri zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných

ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133).

38. Podľa § 553 ods. 2 OZ, ak je prevádzané právo zapísané v katastri nehnuteľností alebo v inom
verejnom registri, veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v katastri nehnuteľností alebo v
inom verejnom registri.

39. Podľa § 553a ods. 1 OZ, zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť písomne.

40. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

41. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

42. Keďže predmetom sporu je určovacia žaloba podľa ustanovenia § 137 písm. c) C.s.p., žalobca musí
mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pričom v prejednávanej veci nejde o prípad, kedy
by naliehavý právny záujem vyplýval priamo zo zákona. Medzi predpoklady úspešnosti určovacej žaloby

taktiež patrí, že účastníci majú vecnú legitimáciu. Avšak pre určovaciu žalobu nie je výlučne rozhodujúca
hmotnoprávna legitimácia účastníkov. Úspešne ju môže podať len ten, kto má na požadovanom určení
naliehavý právny záujem a tak naliehavý právny záujem určitým spôsobom vytvára, resp. nahrádza
vecnú legitimáciu účastníkov. Vecnú legitimáciu má zásadne ten, kto tvrdí, resp. je účastníkom právneho
vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Pozitívnou určovacou žalobou sa žalobca domáha určenia, že

určité právo má a ak súd určí, že právo patrí žalobcovi, žalobcovi tým prizná aj jeho vzťah k určitému
hmotnému právu.

43. Samostatnú skupinu určovacích žalôb tvoria tie, ktorými sa sleduje získanie určovacieho rozsudku
za účelom zápisu práva v osobitnom registri. Typickým príkladom je práve žaloba o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností. Ak sa žalobca domáha určenia, že
je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo
vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na
význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je odôvodnený záver, že právne postavenie
žalobcu je v tejto situácii neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené.

Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom na vykonanie zmeny v zápise
v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na
odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť
zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.

44. V konaní o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu, je pasívne legitimovaný iba
dotknutý spoluvlastník tohto spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že právnej sféry ďalších ostatných
spoluvlastníkov sa toto konania netýka a výsledok konania (určenie práva k spoluvlastníckemu podielu)
nemôže mať na ich právne pomery žiaden vplyv, t.j. nemôže mať žiaden dopad na vymedzenie ich práv
a povinností týmto súdnym rozhodnutím. Rozsudok sa teda nemusí vzťahovať na všetkých účastníkov

právneho vzťahu (§ 91 ods. 2 O.s.p.). /uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn.
3 Cdo 51/2009/

45. Žalobca požadoval určiť jednak to, že on je podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností
a domáhal sa taktiež určenia, že H. B. (jeho bývalá manželka), ktorá nebola stranou sporu je podielovou

spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností. Súd mal z nepopretých skutkových tvrdení žalobcu za
nesporné, že manželstvo žalobcu so H. B. bolo právoplatne rozvedené už pred podpisom predmetnej
kúpnej zmluvy z roku 10.01.2017. Keďže bolo nesporné, že do troch rokov od zániku ich bezpodielového
spoluvlastníctva nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo rozhodnutím súdu (takéto konanie nie jeani vedené), potom súd vychádza zo zákonnej domnienky s tým, že v prípade sporných nehnuteľností,
tieto by žalobca a jeho bývalá manželka mohli vlastniť už iba v podielovom spoluvlastníctve rozvedených
manželov s rovnakými podielmi / § 149 ods. 4 OZ/ Preto je potrebné konštatovať, že každý z bývalých

manželov sa mohol po uplynutí troch rokov od rozvodu manželstva a po zavkladovaní prevodu
vlastníckeho práva na žalovaného, samostatne domáhať určenia, že je podielovým spoluvlastníkom
svojho podielu na daných nehnuteľnostiach.

46. V danom prípade žalobca má naliehavý záujem iba na určení, že on sám je podielovým

spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, keďže žalovaný je aktuálne zapísaný ako vlastník jeho podielu
v katastri nehnuteľností a súdne rozhodnutie o určení jeho vlastníckeho práva by bolo podkladom na
vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností. Ako žalovaného riadne označil vlastníka ( resp.
v prípade parcely č. XX/X podielového spoluvlastníka, ktorého podielu sa žaloba týka), ktorý je aktuálne
zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník ním tvrdeného podielu. V danom prípade je predmetom
žalobného petitu určenie spoluvlastníckeho práva a nie neplatnosť kúpnej zmluvy, pričom iba v prípade

konania o neplatnosť kúpnej zmluvy by museli byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli, prípadne
ich právni nástupcovia. A teda H. B., ktorá bola zmluvnou stranou uzatvorenej kúpnej zmluvy, nemusí
byť stranou sporu o určenie vlastníctva k žalobcovmu spoluvlastníckemu podielu. Ak súd posudzuje
platnosť alebo neplatnosť právneho úkonu (zmluvy) v inom konaní ( ako v konaní o určenie neplatnosti
zmluvy) ako otázku predbežnú, rieši ju bez ohľadu, kto je účastníkom konania.

47. Avšak žalobca nemá naliehavý záujem ( navyše ani nie je aktívne legitimovaným) na podanie žaloby
na určenie, že jeho bývalá manželka H. B. ( ktorá nie je stranou sporu) je podielovou spoluvlastníčkou
spornej nehnuteľnosti. Keďže H. B. nie je stranou sporu takéto rozhodnutie by ani nebolo spôsobilé
pre zápis jej spoluvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, keďže výrok právoplatného rozsudku

je záväzný pre strany sporu a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami po právoplatnosti rozsudku. /
§ 228 C.s.p./ Súd preto žalobu vo zvyšnej časti, v ktorej sa žalobca domáhal, aby súd určil, že H. B.,
I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., C. J. XX je podielovou spoluvlastníčkou, v podiele 1/2 nehnuteľností
evidovaných na Okresnom úrade A., katastrálnom odbore zapísaných na LV č.XXXX pre k.ú. a obec
C. ako parcela C KN č. XX/X vo výmere 63 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela C KN č. XX/X

vo výmere 55 m2, zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu s.č. XXX postaveného na parcele C
KN č. XX/X vo výmere 63 m2 zastavané plochy a nádvoria a podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. a obec C. ako parcela C KN č. XX/X vo výmere 379 m2, zastavané
plochy a nádvoria v podiele 1 zamietol.

48. V danom prípade bolo medzi stranami nesporné a vykonaným dokazovaním aj preukázané, že
žalobca a jeho bývalá manželka ako predávajúci dňa 10.01.2017 podpísali kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na listoch vlastníctva č. XXXX
k podielu 1/1 k celku a č. XXXX k podielu 1 k celku. Vlastníctvo k celej nehnuteľnosti evidovanej na LV č.
XXXX je aktuálne v katastri nehnuteľností zapísané na žalovaného a žalovaný je v katastri nehnuteľností

zapísaný ako podielový spoluvlastník s podielom 1 k celku na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX.
Žalobca svoj nárok na určenie vlastníctva k sporným spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach
aktuálne vedených na žalovaného založil na skutkovom tvrdení, že spísaná kúpna zmluva nevyjadrovala
jehoskutočnúvôľupreviesťnehnuteľnosťnainého,pričompotrebovalibapožičaťpeniazenavyrovnanie
s bývalou manželkou a taktiež mal dlhy v Sociálnej poisťovni. Nehnuteľnosť mu mala byť vrátená, malo

ísť o dočasný prevod na žalovaného a dovolával sa neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy. V danom
prípade teda žalobca tvrdil, že u zmluvných strán absentovala skutočná vôľa na uzatvorenie kúpnej
zmluvy a z jeho tvrdení nemožno vyvodiť, že by bol uvedený do omylu ako to uvádzala jeho zástupkyňa
prisvojomprednese.Naopakžalobcavedel,akýprávnyúkonuzatvára,pričomvšakvpodstatenamietal,
že uvedeným právnym úkonom mal byť zastretý iný právny úkon a to zabezpečujúci prevod práva, keďže

nemal vôľu nehnuteľnosť predať, ale iba získať finančné prostriedky a následne po získaní úveru sa
nehnuteľnosť mala na žalobcu previesť naspäť.

49. Na základe skutkových tvrdení žalobcu, súd skúmal splnenie zákonných predpokladov na platnosť
právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ. Voľa je základným prvkom právnych úkonov, a preto sa na

ich vznik vyžaduje danosť vôle. Pritom nestačí danosť akejkoľvek vôle. Vôľa má právnu relevanciu
len vtedy, ak vyhovuje náležitostiam, ktoré predpisuje právo. Občianskym právom požadovanou
náležitosťou takejto vôle, okrem toho, že to musí byť vôľa skutočne daná, je to, aby bola vážna,
bez omylu a slobodná. Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu právnehoúkonu. Vôľa nie je vážna, ak prejavujúci nechcel vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku
prejavu takej vôle nastali.

50. Vôľa, ktorá nie je vážna (nesleduje právne následky), nemôže byť vôbec základom právneho
úkonu, a preto ide o absolútne neplatný právny úkon. O neplatnosti zmluvy pre nedostatok vážnosti vôle
strán spočívajúcej v simulácii možno uvažovať len v prípade, že vôľu uzavrieť zmluvu nemá ani jedna
zmluvná strana. Pokiaľ jedna strana chce zmluvu uzavrieť a byť jej obsahom viazaná, zatiaľ čo druhá
strana koná „naoko“, bez toho, aby to druhej strane muselo byť zrejmé, ide u strany konajúcej „nevážne“

len o mentálnu rezerváciu, ktorá nemôže mať vplyv na platnosť právneho úkonu.

51. Prípadom nevážnej vôle je simulovaný právny úkon, t. j. právny úkon, ktorý bol urobený zo žartu,
pri hre a pod. Ide o predstieraný prejav, ktorý má pôsobiť ako vážny úkon, ale v skutočnosti vážny nie
je, lebo nevyjadruje vôľu spôsobiť právne následky. Simulovaný právny úkon je pre nedostatok vážnosti
vôle podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný. Táto neplatnosť sa uplatní vo vzťahu oboch

účastníkov právneho úkonu, pretože obaja vedeli, že ide o simuláciu, a teda ani jeden z nich sa nemôže
dovolať dôvery v urobený prejav.

52. Existenciu vážnej vôle k právnemu úkonu je možné posúdiť z objektívnych skutočností, za ktorých
bol urobený, najmä, ak bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevzbudzujú pochybnosti, že subjekt

prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon s takým prejavom vôle spája. Ak vzniknú
pochybnosti o vážnosti vôle, je potrebné posudzovať konkrétne okolnosti prípadu; na ich podklade a z
hľadiska ich vzájomných súvislostí je možné vysloviť príslušný záver. O nedostatok vážnosti vôle ide
vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej
kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria medziiným úkony urobené s vnútornou

výhradou a simulované právne úkony. Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí
tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a
ods.2 veta prvá Občianskeho zákonníka). Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým
právnym úkonom urobeným len „naoko“ (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny
úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku

skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny
úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti
požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil
by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Tento záver zodpovedá aj súdnej
praxi, napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1993/2003 z 24. 06. 2004, aj

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 144/2010).

53. Súd v konaní vykonal ako listinný dôkaz zápisnice z vykonaných výsluchov oznamovateľa a svedkov
z pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ A. č.k. P.: E./X-XXX-XX-XXXX, pričom pred súdom
opakovane vypočul jednak strany sporu a taktiež vykonal výsluchy svedkov H. B. a F. O.. Tak žalobca,

jeho bývalá manželka ako aj svedkyne K. A., F. O. a napokon aj samotný konateľ žalovaného v trestnom
konaní v rámci svojich výpovedí v podstate potvrdili tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že prevod
vlastníctva na žalovaného mal byť iba dočasný a kauzou celého prevodu bolo poskytnutie určitých
finančných prostriedkov žalobcovi, ktoré si nevedel zadovážiť iným spôsobom, pričom do vrátenia
finančných prostriedkov žalovanému mala byť nehnuteľnosť prevedená do vlastníctva žalovaného iba

ako určitá zábezpeka. Časť kúpnej ceny vo výške 10000€ mala byť dokonca obratom po jej vyplatení
vrátená žalovanému ako určitý zisk z investície.

54. Žalobca v trestnom konaní vypovedal, že po rozvode s bývalou manželkou jej mal vyplatiť zo
spoločného domu sumu 50.000€ a nemal možnosť si vziať úver. Mala mu pomáhať K. A. ako určitá

sprostredkovateľka, aby získal peniaze na vyplatenie. Jednoznačne uviedol, že pred pôžičkou podpísali
zmluvu s pani A., kde bolo uvedené, že rodinný dom sa prepíše na pána M., ale iba pokiaľ sa mu
peniaze nevrátia a zmluvu podpísal, aby mohol vyplatiť svoju bývalú manželku. Teda aj pred OČTK
žalobca vypovedal, že nemal vôľu dom predať ale chcel získať iba peniaze na vyplatenie manželky
z predmetného domu, aby ostal v jeho vlastníctve. Rovnako vypovedal aj pred súdom. Bývalá manželka

žalobcu H. B. v rámci trestného konania vypovedala, že pani A. jej vysvetľovala, že sa musí podpísať
kúpna zmluva, že našla niekoho, čo kúpi ten dom a keď si exmanžel vybaví úver, dom sa prepíše na
nich naspäť. Rovnako vypovedala aj pred súdom, pričom trvala na tom, že nehnuteľnosť nechceli predať
a jej bývalý manžel potreboval iba pôžičku.55. Tieto skutočnosti tvrdené žalobcom a jeho bývalou manželkou dosvedčila v rámci trestného konania
pri svojej výpovedi osoba, ktorá všetky transakcie s nehnuteľnosťou žalobcu v podstate vymyslela,

zohnala investora a predložila stranám sporu na podpis kúpnu zmluvu a to K. A.. Zo zápisnice z jej
výsluchu v postavení svedka vykonaného v rámci trestného vyšetrovania súd zistil, že vypovedala, že
našla investora pána B. a teda nie kupujúceho, ale súd podotýka investora, ktorý bol ochotný výslovne
iba „požičať“ peniaze žalobcovi pod podmienkou prepisu domu. Výslovne uviedla, že keby mu dlh splatili,
dom sa prepíše naspäť. Navyše vypovedala, že časť kúpnej ceny mala ísť v podstate obratom späť

kupcovi, resp. jeho konateľovi. Vypovedala: „ 10 tisíc išlo na účet K. N. s tým, že ona ich z účtu vybrala,
dala ich jej a ona ich odniesla M., ktorý jej odmietol podpísať o tom doklad. Ďalej vypovedala, že ani
zvyšných 18 tisíc nešlo žalobcovi, ale tiež na účet N., z ktorých ona poslala 4000€ ako províziu F. O.,
ktorá je jej kolegyňou a vozila ju. Výsluch tejto svedkyne pred súdom už nebolo možné vykonať pre
jej úmrtie.

56. F. F. O., ktorá s K. A. chodila na stretnutia so žalobcom a jeho manželkou, resp. minimálne vozila
hlavnú sprostredkovateľku prevodu spornej nehnuteľnosti K. A., počas výsluchu v trestnom konaní
rovnako uviedla, že žalobcovi bolo vysvetlené do čoho ide, že podpíše kúpnu zmluvu s investorom, ktorý
mu vyplatí 35000€, ale na zmluve bude 45000€. Zmyslom toho celého bolo získať čas kým si B. vybaví
na seba nejaký úver, kedy investorovi vráti peniaze a dom sa napíše znova na B.. Ešte vypovedala, že

pri podpise zmluvy sa exmanželka žalobcu pýtala na to, že čo bude s jej podielom na dome, keď by
B. úver neplatil, nevrátil by peniaze investorovi, že v tom prípade ona o svoj podiel príde. Pani A. to
potvrdila. Taktiež potvrdila, že do zmluvy sa dal účet jej netere. F. O. bola vypočutá aj súdom, pravdivosť
svojej výpovede pred OČTK nepoprela, pričom počas výsluchu pred súdom uviedla, že pán B. chcel
úver a žalobca neriešil predaj svojej nehnuteľnosti. Na podrobnosti si už však nepamätala.

57. Rovnako súd oboznámil so zápisnicou o výsluchu konateľa žalovaného L. M., ktorý vypovedal pred
OČTK v pozícii svedka a taktiež súd zopakoval jeho výsluch. Konateľ žalovaného počas výsluchu
pred OČTK do zápisnice jednoznačne vypovedal, že dohoda bola taká, že on dá peniaze, ale dom
sa musí napísať na neho. Výslovne uviedol, že sa dohodli, že do 20.05.2017 A. pomôže žalobcovi

vybaviť úver a keď ho vyplatí, tak on prepíše na neho dom späť. Počas výsluchu pred súdom už začal
konateľ žalovaného tvrdiť, že až následne riešili možnosť spätného odkúpenia žalobcom, keďže o dva,
tri mesiace mala za ním pani A. prísť, že keby dali žalobcovi úver, či by si nehnuteľnosť mohol odkúpiť.
Súd tejto zmene vo výpovedi konateľa žalovaného neuveril, keď táto odporuje všetkým iným výpovediam
vykonaným v rámci predmetného trestného konania a napokon aj jeho výpovedi vykonanej v trestnom

konaní, kde výslovne uviedol, že do 20.05.2017 mala pani A. vybaviť žalobcovi úver a nehnuteľnosť sa
mala prepísať naspäť.
58. Na základe zisteného skutkového stavu mal súd preukázané, že ani jedna zo strán nemala skutočnú
a vážnu vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu. Žalobca si chcel požičať peniaze na vyplatenie svojej bývalej
manželky, resp. na vyplatenie svojich dlhov, aby mu mohol byť poskytnutý úver z banky a nie predať

nehnuteľnosť, pričom spolupracoval s K. A. ako určitou finančnou poradkyňou, ktorá keďže mu úver
neposkytli banky oslovila pána M. konateľa žalovaného a ten súhlasil, že bude určitým investorom
na ktorého sa dočasne prevedie nehnuteľnosť, kým poskytnuté peňažné prostriedky žalobca nevráti.
Navyše jednoznačne zo zápisníc o výsluchoch K. A. ako aj F. O. vyplynulo, že skutočná kúpna cena
nehnuteľnosti mala byť 35000€ a nie 45000€ ako bolo uvedené v zmluve, pričom sumu 10000€ vyplatil

žalovanýnaúčettretejosobyatopríbuznejF.O.paniN.,ktoránebolavžiadnomvzťahuspredávajúcimi,
ktorá tieto peniaze poskytla obratom K. A. a tieto mali byť vrátené žalovanému. Taktiež na jej účet boli
podľa kúpnej zmluvy a predložených potvrdení F. F. boli poskytnuté aj ďalšie finančné prostriedky, ktoré
mali byť čiastočne použité na úhradu dlhov žalobcu a čiastočne K. A. a F. O. priznali, že si z tejto sumy
vyplatili províziu. Žalovaný výslovne nepoprel, že by mu K. A. priniesla predmetný obnos peňazí vo

výške 10000€, ale tvrdil, že mu v podstate vracala pôžičku. V každom prípade súd musí konštatovať,
že uzatvorením kúpnej zmluvy medzi žalobcom, jeho manželkou ako predávajúcimi a žalovaným ako
kupujúcim sa mal v podstate zastrieť iný právny úkon a to dočasné poskytnutie finančných prostriedkov
žalobcovi – pôžička, ktoré bolo zabezpečené prevodom nehnuteľnosti na žalovaného.

59. Súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a skutočnosti, dospel k záveru, že žalobca v konaní
preukázal, že nemal vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu a previesť vlastnícke právo na žalovaného. Z
vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že kúpnu zmluvu žalovaný v uzavrel iba „naoko“,
nehnuteľnosť nechcel nadobudnúť v dobrej viere a s dobrým úmyslom túto vlastniť, ale primárny bol preneho obchod a zisk, ktorý mu kúpa nehnuteľnosti mala priniesť. Žalovaný sa ani nesprával ako skutočný
vlastník,ktorýchcenadobudnúťnehnuteľnosť, pretože túto si pred kúpou nebol ani fyzicky ohliadnuť,
nepoznal predávajúcich a za predmetnú nehnuteľnosť mal zaplatiť kúpnu zmluvu 45.000€, pričom

sám uvádzal, že bol informovaný o znaleckej hodnote nehnuteľnosti vo vyše dvojnásobnej hodnote
100.000€, pričom z kúpnej sumy 45000€, suma 10000€ bola podľa svedeckých výpovedí vykonaných
v rámci trestného konania, mala byť odovzdaná naspäť žalovanému ako zisk. Kúpna zmluva nebola
uzatvorená vážne, absentovala tam vôľa, jej vážnosť, táto je simulovanou zmluvou a preto je podľa §
37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou. Dohoda, ktorej skutočným zmyslom je – bez ohľadu

na jej označenie – dojednanie tzv. prepadného zálohu ( uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa
tým, že mu pripadne záloh do vlastníctva), je v rozpore s účelom záložného práva a v dôsledku toho
neplatná pre rozpor so zákonom ( § 39 OZ) Žalobca aj naďalej v spornej nehnuteľnosti býva, pričom
žalovaný jeho vypratania od prevodu vlastníckeho práva v roku 2017 nedomáhal. Žalobcovi ani nebola
vyplatená kúpna cena, keď v zmysle kúpnej zmluvy iba časť finančných prostriedkov bola zrejme použitá
na úhradu dlhov žalobcu a časť bola rozdelená medzi sprostredkovateľku K. A., jej pomocníčku F. O.

a podľa výpovede oboch uvedených v trestnom konaní bola časť kúpnej ceny odovzdaná konateľovi
žalovaného. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke
právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností.

60. Súd nad rámec veci uvádza, že boli vedené viaceré obdobné spory o určenie vlastníctva
k nehnuteľnosti, ktoré boli odkúpené určitými investormi pod sľubom úhrady dlhov, v ktorých bol
opakovane odvolacím súdmi potvrdený záver o nedostatku vôle na uzatvorenie zmluvy a absolútnej
neplatnosti zmluvy. Súd poukazuje napríklad na rozsudok Krajského súdu Nitra č.k. 25 Co 52/2021
zo dňa 16.03.2022, IČS: XXXXXXXXXX, rozsudok Krajského súdu Nitra č.k. 6 Co 13/2022 zo dňa

04.05.2022, IČS: XXXXXXXXXX, Krajského súdu Nitra č.k. 9 Co 226/2019 zo dňa 12.11.2020, IČS:
XXXXXXXXXX, Krajského súdu v Žiline č.k. 10 Co 102/2021 zo dňa 28.02.2023, IČS: XXXXXXXXXX,
Krajského súdu Bratislava č.k. 8 Co 430/2010 zo dňa 25.09.2012, IČS: XXXXXXXXXX.

61. Napríklad Krajský súd v Nitre v rozsudku č.k. 25 Co 52/2021 zo dňa 16.03.2022, IČS:

XXXXXXXXXX dokonca uviedol, že v danom prípade existovala skupina ľudí vzájomne prepojených,
ktorí koordinovaným konaním vytvorili a uplatňovali v rôznych miestach Slovenska schému
s cieľom zameraným na získanie neoprávnených a bezdôvodných finančných plnení, tzv. investorov,
poskytujúcich finančné prostriedky na výplatu dlhov osôb vo finančnej núdzi, ktorí disponovali
nehnuteľnosťami. Išlo o nastrčené osoby v pozícii úverového dlžníka a kupujúceho nehnuteľnosti bez

skutočnej vôle nehnuteľnosť vlastniť. Nehnuteľnosti boli kupované od osôb v nepriaznivej finančnej
situácii, ktorým bola nepravdivo prezentovaná schéma riešenia ich zlej finančnej situácie a prostriedkov
na prefinancovanie dlhov a odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva straty nehnuteľnosti. Takéto konanie
nemôže požívať právnu ochranu.

62. Súd na základe uvedených skutočností žalobe žalobcu čiastočne vyhovel a určil, že žalobca
je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 k celku nehnuteľnosti evidovanej na Okresnom úrade A.,
katastrálny odbor zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie obce C., ako parcela
C KN XX/X vo výmere 63m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. C KN č. XX/X, vo výmere 55m2,
zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu s.č. XXX postaveného na parcele C KN XX/X vo výmere

63m2 zastavané plochy a nádvorie a je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C. ako parcela C KN XX/X vo výmere 379m2, zastavané
plochy a nádvoria a to v podiele 1 k celku a vo zvyšku (ako už súd uviedol vyššie) žaloby týkajúcej
sa určenia vlastníctva bývalej manželky žalobcu žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu žalobcu a taktiež nedostatku jeho vecnej legitimácie.

63. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

65. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.66. O trovách konania súd rozhodoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Konanie bolo čiastočne zastavené
v časti týkajúcej sa iba jedného listu vlastníctva (predstavujúceho v podstate spoločný dvor) a to iba
z dôvodu zmeny rozsahu podielu, ktorého sa žalobca domáhal z 1 na 1/4, pričom k čiastočnému

späťvzatiudošloeštepredprvýmpojednávaním.Jemožnéuviesť,žežalobcazavinilzastaveniekonania
v tejto časti, keďže bez uvedenia dôvodu znížil nárok v tejto časti žalobného petitu. Avšak v konečnom
dôsledku išlo o nepatrnú časť nároku a vo veci samej boli obe strany čiastočne úspešné a to približne
v pomerne rovnakej časti, keďže žaloba bola čiastočne zamietnutá a čiastočne bolo žalobcovi vyhovené.
Súd preto podľa pomeru úspechu žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky, písomne, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené
procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č .

233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).