Rozsudok · Ostatné · Judgement

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123236274
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:6123236274.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8C/32/2023

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: Viliam Turan TURANCAR, so
sídlom Bratislavská 466/29, 949 01 Nitra, IČO: 50 773 950, právne zastúpený Advokátska kancelária
AKMA, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 15, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 274 605,
proti žalovanému: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. C. XXXX/XX, XXX XX D., 2/ E. F. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom A. C. XXXX/XX, XXX XX D., obaja právne zastúpení JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so

sídlom U. Hlavná 11, 917 01 Trnava, IČO: 47 254 581, o zaplatenie sumy 260.000 eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

8C/32/2023

I. Žalovaná v 2. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 173.333,33 eura s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 173.333,33 eura od 26.12.2022 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanej v 2. rade v rozsahu 34 %.

IV. Žalovanému v 1. rade súd priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

8C/32/2023

1. Žalobca sa žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu) doručenou Okresnému súdu Banská
Bystrica dňa 10.02.2023 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 260.000 eur s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne od 26.12.2022 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že podnikateľský subjekt Viliam
Turan TURANCAR, s miestom podnikania: G. XX/XXX, XXX XX D., IČO: 22 679 057, poskytol dňa
XX.XX.XXXX pôžičku manželom – žalovaným vo výške 260.000 eur tak, že vyplatil za dlžníkov kúpnu
cenu za nehnuteľnosť, ktorú nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podnikateľský

subjekt eviduje pôžičku v účtovníctve. Potvrdením o pôžičke má byť emailová komunikácia žalovanej
v 2. rade zo dňa XX.XX.XXXX. H. I. dňa XX.XX.XXXX zomrel (ďalej aj ako „poručiteľ“ alebo „p.
I. A.“) a podnik sa stal predmetom dedenia. Na základe uznesenia 25D/312/2020-241obchodný
podiel v obchodnej spoločnosti Viliam Turan TURANCAR, IČO: 22 679 057, nadobudli žalobca,žalovaná v 2.rade a E. E. I., každý v podiele 1/3. Právnym nástupcom Viliam Turan TURANCAR,
IČO: 22 679 057 sa stal žalobca, ktorý odkúpil všetky tretiny podniku. Predmetná pôžička je stále
evidovaná v účtovníctve žalobcu. Pôžičku si požičali obaja manželia. Neskôr došlo k vyporiadaniu

BSM a vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. D. je žalovaný v 1.rade
a žalovaná v 2. rade má na nehnuteľnostiach zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného
užívania, vstupu a zotrvania na nehnuteľnostiach. Tento úkon predstavuje účelový úkon. Žalobca vyzval
žalovaného v 1. rade na vrátenie pôžičky, výzvu prevzala žalovaná v 2. rade. Na výzvu nik nereagoval.
Zmluvou o predaji časti podniku previedla žalovaná na žalobcu 1/3 podniku, pričom žalobca má za to, že

nemohlo dôjsť k vráteniu pôžičky, ani k jej zápočtu. V takom prípade by zodpovedali za pôžičku žalovaní
spoločne a nerozdielne.

2. V upomínacom konaní vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz, ktorým žalobe v plnom
rozsahu vyhovel. Žalovaní podali proti platobnému rozkazu včas odôvodnený odpor, v ktorom namietali
voči nároku žalobcu v celom rozsahu. Uviedli, že poskytnutie sumy 260.000 eur v prospech účtu

predávajúceho nebolo pôžičkou, ale darom otca dcére a manželovi. Dali do pozornosti, že poručiteľ
taktiež v roku 2020 len cca o štyri mesiace neskôr daroval žalobcovi nehnuteľnosť evidovanú na LV
č. XXXX v k.ú. J.. Skutočnosť, že suma 260.000 eur predstavovala dar žalovaným, preukazuje aj
skutočnosť, že žiadna pôžička nebola až do úmrtia poručiteľa v jeho účtovníctve vedená, poručiteľ od
žalovaných nikdy nežiadal jej vrátenie. K zmene prišlo v deň jeho smrti, kedy došlo k uskutočneniu

účtovného prípadu „oprava účtovania pôžičky LA“, pričom poručiteľ, ktorý zomrel okolo druhej hodiny
v noci, na to nemohol dať pokyn. Žalovaní boli prítomní pri tom, ako dal žalobca pokyn účtovníčke
poručiteľa, aby uvedenú sumu zaevidovala ako pôžičku, pričom sa tak stalo na stretnutí vo firme
poručiteľavdeňjehoúmrtia. Suma260.000nebolaakopohľadávkaanipredmetomdedičskéhokonania.
Žalovaní popreli existenciu ako aj obsah e-mailu zo dňa 16.02.2020. Poukázali zároveň na bod 6.2 a 6.3

Zmluvy o predaji podniku zo dňa 17.02.2022, ktorý obsahuje dohodu o urovnaní a dôvodili, že ak by sa
súd nestotožnil s tým, že malo ísť o dar dcére a jej rodine, ale išlo by o pôžičku, uzatvorením uvedenej
zmluvy by došlo k zániku pohľadávky na základe urovnania medzi žalobcom a žalovanou v 2.rade, a to
aj voči žalovanému v 1.rade ako jej manželovi, keďže pôžička by v prípade jej existencie bola poskytnutá
žalovaným do BSM. Splnenie záväzku jedným z dlžníkov totiž spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzkov

ostatných spoludlžníkov.

3. Keďže žalobca v upomínacom konaní navrhol, aby súd pokračoval v konaní na príslušnom súde,
vec bola postúpená tunajšiemu súdu. K podanému odporu uviedol, že podľa tvrdení žalovanej by
sa malo jednať už o druhý dar pre ňu, keď poručiteľ daroval žalovanej ako dcére byt a druhej

dcére pozemok. Žalobca tvrdil, že na stretnutí po úmrtí poručiteľa bolo povedané, že suma, ktorá je
predmetomsporu,bolazaevidovanáakopôžičkaeštezaživotaporučiteľa,pretožetaktobolodohodnuté
od začiatku. K tvrdeniu žalovaných, že suma 260.000 eur nebola predmetom dedičského konania,
uviedol, že v rámci obchodnej činnosti poručiteľa existujú pohľadávky, ktoré neboli ako súčasť podniku
uvedené samostatne v dedičskom konaní, nakoľko sú súčasťou podniku. Žiadne pohľadávky v rámci

podniku sa neuvádzali v uznesení o dedičstve. Žalobca nesúhlasí s tvrdeniami žalovaných o zániku
(tvrdeného) záväzku z pôžičky na základe urovnania, pretože zmluvné strany zmluvy boli žalobca ako
prevodca a žalovaná ako nadobúdateľ (pozn. – zrejme chybou v písaní uvedené opačné postavenie
zmluvných strán). Úhradou odplaty zanikli alebo boli urovnané všetky nároky zmluvných strán (prevodcu
a nadobúdateľa), súvisiace s podnikom alebo podnikom poručiteľa. Zo zmluvy nevyplýva, že by boli

urovnané alebo zanikli aj nároky samotného podniku alebo podniku poručiteľa voči dlžníkom. Ďalej
uviedol, že žalovaní požiadali o pôžičku z dôvodu uhradenia kúpnej ceny za nehnuteľnosť na základe
kúpnej zmluvy, v ktorej vystupovali spoločne na strane kupujúceho a danú nehnuteľnosť nadobudli do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pôžičku od poručiteľa žiadali žalovaní na zaplatenie kúpnej
ceny, kde vystupovali spoločne a z toho možno vyvodiť samotnú dohodu účastníkov. V prípade, ak

by bolo sporné, či bolo v zmysle § 511 Občianskeho zákonníka dohodnuté, že pôžičku uzavreli ako
dlžníci obaja manželia, stále v zmysle § 511 platí, že je záväzok delený rovnakým dielom. Zároveň
platí, že sa nemohlo jednať o bežnú vec, ktorú môže vybaviť ktorýkoľvek z manželov, na dohode by sa
vyžadoval podpis manžela. Predmetná pokonávka sa nemohla za žiadnych okolností týkať uvedenej
pôžičky a nemohla ju zahŕňať.

4. Žalovaní v následnom vyjadrení k tvrdeniam o daroch poručiteľa uviedli, že z uvedeného je zrejmé, že
poručiteľ len chcel svoje deti zabezpečiť do budúcna. Žalovaní zdôraznili, že poskytnutie sumy 260.000
eur ako daru bolo predmetom len vzťahu medzi poručiteľom a žalovanými, pričom poručiteľ nežiadaljeho vrátenie ani splácanie. K zmluve o predaji podniku a v nej obsiahnutému urovnaniu poukázali na to,
že zmluvu uzatváral žalobca v postavení nadobúdateľa obchodného podielu, ktorý bol ale identifikovaný
ako FO podnikateľ. Aj v samotnom návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca potvrdil, že on je

právnym nástupcom poručiteľa. Žalobca sa stal právnym nástupcom podniku poručiteľa. Osoby žalobcu,
podniku a podniku poručiteľa na základe výsledku dedičského konania splynuli do jedného, teda osoby
žalobcu, ktorý pristúpil k urovnaniu. Žalovaní rozporovali, že by žiadali poručiteľa o pôžičku, resp. že
by sa poručiteľ pred nimi vyjadril, že im sumu poskytne ako pôžičku a nie ako dar. Ďalej uviedli, že
v uznesení z dedičského konania sú na strane 4 pohľadávky, teda minimálne niektoré pohľadávky sa

v uznesení nachádzali. Dôvodili, že pri oceňovaní podniku poručiteľa by uvedená „pohľadávka“ musela
byť rovnako zohľadnená, pričom sa tak nestalo a nebola zahrnutá ani do súpisu majetku po poručiteľovi.
Poukázali na to, že zápisnice o pojednávaní na notárskom úrade, správy správcov dedičstva a záznamy
z porád vedenia podniku neobsahujú údajnú pohľadávku 260.000 eur. Podľa žalovaných je predmetná
„pôžička“ umelo vytvorená, inak by ju nepochybne identifikoval aspoň jeden zo správcov dedičstva,
súdny komisár, resp. by bola zahrnutí v rámci jednotlivých porád. V doplnení svojho vyjadrenia žalovaní

uviedli, že ak si jeden z manželov požičiava od inej osoby peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje
ako dlžník, je zo zmluvy zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel. Ak
by bol súd názoru, že medzi otcom žalovanej a žalovanými vznikla zmluva o pôžičke, uvedené by
predstavovalopôžičkuposkytnutúobomakomanželomaišlobyosolidárnyzáväzok.Vovzťahukzániku
záväzku urovnaním dôvodil, že ak nastane zánik záväzku na strane jedného zo solidárnych dlžníkov,

záväzok zaniká voči všetkým spoludlžníkom. Pre prípad, ak by súd posudzoval predmetný prípad ako
bezdôvodné obohatenie, vzniesli žalovaní námietku premlčania. Žalovaní ďalej poukázali na odborné
vyjadrenie K. E. G. L. a dôvodili, že suma 260.000 eur bola zaznamenaná v knihe analytickej evidencie
tak, že pochádza už z zdaneného súkromného majetku získaného podnikateľskou činnosťou poručiteľa,
teda predstavuje súkromný majetok získaný podnikateľskou činnosťou. Na základe uvedeného namietli

aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorý svoje právo odvodzuje od nástupníctva po poručiteľovi ako
podnikateľského subjektu.

5. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že kúpna cena za v zmluve o predaji podniku nijakým spôsobom
nezohľadňovala dlh žalovanej a žalovaného. O pohľadávke voči žalovaným bolo účtované v Hlavnej

knihe SZČO – doprava k 24.06.2021, ktorá bola zaslaná aj p. G..

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Žalobca na pojednávaní vypovedal, že pôžička je
vedená v účtovníctve podniku. O zaúčtovaní pôžičky nerozhodol nikto, bola celý čas zaúčtovaná ako
pôžička. Účtovníčke dal pokyn ešte otec, aby ju vyplatila a zaúčtovala. Žalobca nevydal pokyn na

zaúčtovanie. Žalobca nemá vedomosť o písomnej zmluve. Ohľadom darov od poručiteľa pre žalovaných
uviedol, že vie o byte po promóciách a že otec posielal sestrám peňažné prostriedky na deti. Sestra E.
dostala k promóciám pozemok. Uviedol, že poručiteľ požičiaval aj tretím osobám, s ktorými uzatváral aj
zmluvy, ale bežne požičiaval aj bez zmluvy. Podľa vedomostí žalobcu mal byť obsah dohody o pôžičke
taký, že mala byť poskytnutá pôžička 260.000 eur na kúpu nehnuteľností a ostávajúca nehnuteľnosť

žalovaných mala byť predaná a z tohto predaja mala byť vrátená pôžička. O iných náležitostiach žalobca
vedomosť nemá. Informácie, na čo mali byť použité prostriedky z pôžičky, mal žalobca od otca. Ten mu
povedal, že nesplácajú túto pôžičku a špekulujú s tým, že dom dajú do prenájmu a to nájomné budú
nosiť otcovi ako splátku, s čím otec nesúhlasil a trval na tom, aby dom predali a pôžičku vyplatili. Potom
po čase to skúsili opätovne, či môžu splácať pôžičku z nájmu, a vtedy sa otec so žalovanou pohádali.

Tieto skutočnosti mu otec nepovedal, to videl v elektronickej komunikácii. K pôvodnej nehnuteľnosti
žalovanýchuviedol,žetítojuaktívnepredávalieštezaživotaotca.Otom,žebolanehnuteľnosťpredaná,
sa dozvedel pred 3 mesiacmi. Na otázku, či sa údajná pôžička spomínala na poradách v rámci podniku
po úmrtí poručiteľa, žalobca uviedol, že ju spomínal na prvej porade, ktorá sa mala uskutočniť asi
XX.XX.XXXX. Na iných poradách pôžička spomínaná nebola, nebol na to dôvod. Nevie, či bola z porady

vyhotovenázápisnica,jetomožné.Aleajkebybola,určitetovnejniejeuvedené,atozdôvodu,žechceli
zatajiť pred ďalšou dedičkou, že je tu 260.000 eur, ktoré majú vrátiť, a to preto, lebo jedna tretina z tých
260.000 eur patrila tretej dedičke. Vo vzťahu k pôžičke sa rozprávali len o tom, že táto pôžička existuje.
Pôžička nebola spomenutá v rámci dedičského konania. V správach, ktoré poskytoval ako správca
dedičstva, poskytnutá pôžička uvedená nebola z dôvodu potreby zatajiť to pred ďalšou dedičkou. Ani

správca dedičstva M. G. nespomenul túto pôžičku z toho dôvodu, aby ju použil pri vyrovnaní dedičov. Na
stretnutí M. G., N., vtedajšej právnej zástupkyne M. G. M. G. nakreslil schému, ako by mohla žalovaná
nadobudnúť dedičský podiel, v rámci ktorého by bola započítaná pôžička.7. Žalovaný v 1.rade v rámci svojej výpovede uviedol, že prvýkrát sa dozvedel, že má niečo platiť, keď
za ním prišiel žalobca do zamestnania koncom roka XXXX a oznámil mu, že bude od neho vymáhať
pôžičku, nakoľko ju audítor pri audite vyhodil. Ďalej uviedol, že v roku XXXX si zabezpečili rodinný dom

z vlastných prostriedkov a z úveru, ktorý do XXXX splatili. Neskôr hľadali väčšie bývanie, manželkin
otec im ponúkol vilu na J., túto ponuku odmietli. Našli dom, manželka to spomenula otcovi, spolu
sa boli na dom pozrieť. V tom čase vlastnili dom za 230.000 eur, za túto sumu ho neskôr predali.
Dom, ktorý chceli kúpiť, mal hodnotu 260.000 eur. Nemali žiadne pôžičky. Kúpu chceli financovať buď
hypotekárnym úverom alebo predajom ich rodinného domu. S pôžičkou od svokra by nesúhlasil. Vzťah

so svokrom popísal ako veľmi dobrý, pomáhal im, financoval operácie ich syna v zahraničí. K stretnutiu
dedičov uviedol, že po odchode zamestnancov tam zostal on s manželkou, žalobca a p. K. L.. Žalobca
uviedol manželke:" Ty si dostala 260.000 eur ja si z firmy vyberiem 260.000 eur aby sme boli fifty-
fifty." Na čo namietali, že žalobcovi otec daroval dom a rovnako zabezpečil aj ďalšiu sestru. Ku koncu
stretnutia, kde sa pripravovali podklady a boli tam ešte prítomní zamestnanci, pani N. sa spýtala, čo s
tými 260.000, na čo žalobca uviedol, aby to zaúčtovala ako pôžičku. Žalobca na to nijako nereagoval,

reagoval p. L., že pokiaľ je to takto, aby si to nechali prejsť hlavou a teda uznal, že pravdu má manželka.
Manželka dostala viacero darov od otca. Od poručiteľa si žalovaný nechcel požičať peniaze, nepožiadal
ho o poskytnutie finančných prostriedkov na dom. Nedal súhlas manželke, aby si požičala od otca, nebol
na to dôvod. Manželka prišla s tým, že svokor sa rozhodol darovať peniaze na dom. Žalovaný nevie,
ako prebehla kúpa domu, všetko zmenežovala manželka a svokor, on bol len pri podpise zmluvy. Nevie,

akým prejavom vôle mal žalobca darovať peniaze, táto komunikácia prebehla medzi ním a manželkou.
On osobne s poručiteľom sumu 260.000 eur neriešil. Nepamätá si, že by sa suma 260.000 eur riešila
v rámci vyporiadania dedičských podielov v dedičskom konaní. Poručiteľ od nich vrátenie sumy nežiadal.

8. Žalovaná v 2. rade rámci svojej výpovede uviedla, že byt, ktorý mala dostať (podľa tvrdenia žalobcu)

k promóciám, dostala v 1. ročníku štúdia na vysokej škole. K promóciám dostala auto. Po narodení syna
kúpili dom na úver, ktorý splatil manžel. Ocino jej veľakrát pomohol. Nikdy nepýtal peniaze naspäť. Po
narodení tretieho dieťaťa hľadali väčší dom, otec im ponúkol vilu na J., ale nechceli bývať v tak veľkom
dome. Financovanie mali premyslené tak, že buď predajú dom alebo si zoberú úver, mali vtedy vlastné
prostriedky zhruba 40.000 eur. Manžel našiel dom, otec ju požiadal, aby zabezpečila obhliadku, kde bola

prítomná ona, ocino a majiteľka. Po obhliadke jej ocino povedal, že jej dá peniaze na dom. Od otca si
nechcela požičať peniaze. Manžel nebol prítomný pri dohodovaní s otcom ohľadne sumy 260.000 eur.
K forme poskytnutia predmetnej sumy uviedla, že otec ju požiadal, aby zabezpečila kúpnu zmluvu, túto
mu dala, ako to zaplatil, žalovaná nevie. Vedela o jeho finančnej situácii, rozprával jej o peniazoch.
V roku XXXX predal nehnuteľnosti za 2,8 milióna eur, následne pozemok za 500.000 eur a v roku XXXX

vilu, ktorú jej ponúkal, za 400.000 eur. Peniaze, ktoré jej mal otec darovať, boli z jeho vlastných zdrojov,
pretože sa mu podarilo predať nehnuteľnosti a dom na J. a z toho sa rozhodol zabezpečiť deti. Potom
jej povedal, ako zabezpečí deti, jej dal peniaze na dom, bratovi daruje svoj dom a sestru vyrieši tak, že
jej kúpi byt, v ktorom býva, čo však nestihol. Ocino chcel dožiť v ich dome. Dňa XX.XX.XXXX sa stretli
s bratom v podniku. Pri odchode zamestnancov sa p. N. zdvihla a opýtala sa, čo s tými 260.000 eurami,

na čo jej brat povedal, aby to zaúčtovala ako pôžičku. Hneď ako odišli zamestnanci, žalobca mi povedal,
že:" Ty si dostala 260 000 eur a aj si ich vyberiem z firmy". Na čo namietala, že akým právom si chce
vybrať peniaze, keď jej ocino povedal, že ona má dom, ako aj brat má dom. K. L. vtedy povedal, že ak je
to tak, tak je to v poriadku. Následne odišli zo stretnutia a poslala som bratovi sms, že s tým nechcem
mať nič spoločné. Ďalší deň XX.XX.XXXX navštívila p. N. aj s manželom. Pýtala sa jej, akým právom jej

dal brat príkaz, aby zaúčtovala peniaze ako pôžičku, na čo uviedla, že je správcom dedičstva a poradila
mi aby som si našla právnika. V D. XXXX bolo ukončené konanie u notárky. Spoločnosť bola rozdelená
na tretiny. Našla si kupca na jej podiel, bratovi, ktorý mal predkupné právo, tento podiel ponúkla na
predaj, vyplatil jej 800.000 eur, ktoré ona navrhovala. Je nelogické, aby jej túto sumu vyplatil, ak by mala
voči nemu dlh. Nikdy nikto nespomenul pôžičku okrem stretnutia XX.XX.XXXX. Nespomenula ju ani

účtovníčka ani notárka. Na konci roka XXXX N. brat za manželom, že ide vymáhať pôžičku, nakoľko robil
audit a vybehla mu pohľadávka, ktorú dal v podstate on zaúčtovať. Od otca dostávala prostriedky aj na
účet, pravidelne dlhé roky jej pravidelne posielal 200 eur na účet, dával jej aj peniaze v hotovosti, okrem
toho dostávala väčšie sumy peňazí cca 20.000 eur je poslal na účet koncom augusta 2020 na prekrytie
bazéna. Dohoda o urovnaní bola do zmluvy o prevode podniku vložená z dôvodu, že nevedela, čoho

všetkého je žalobca schopný, keď dal predtým pokyn na zaúčtovanie 260.000 eur ako pôžičky, nemohla
vedieť, či ešte nebude účtovaná nejaká pôžička. O prenájme starého domu uvažovala len chvíľu, keď
dostala 20.000 eur, ocino sa pýtal, či ich minula, že mu ich má vrátiť, potrebuje ich do firmy. Hľadalariešenie, preto navrhla, že dá dom do prenájmu, riešila to telefonicky, ocino s prenájmom nesúhlasil,
žiadal peniaze vrátiť, na druhý deň jej povedal, že nič nemusí vracať.

9. Žalovaní vo vyjadrení dôvodili, že ak by akceptovali tvrdenie žalobcu, že suma bola poskytnutá zo
stranyporučiteľaakoSZČO,bolabyposkytnutávrámcipredmetujehopodnikateľskejčinnostiauvedený
právny vzťah by bolo nevyhnutné aplikovať ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. S poukazom
na § 294 CSP sa v spotrebiteľských sporoch zmena žaloby nepripúšťa. V tomto prípade došlo k zmene
tvrdení žalobcu ohľadom splatnosti, keď žalobca najskôr spájal splatnosť s doručením výzvy a následne

tvrdil, že splatnosť mala nastať dňom predaja nehnuteľnosti, k čomu došlo až v XX/XXXX. Poručiteľ
dával žalovaným finančné dary v rôznej výške, čo má dokumentovať prevod sumy 20.750 eur, pravidelné
prevody v sume 165,97 eura, prevod sumy 436,06 eura daň 09.10.2020. Žalobca tvrdil, že suma 436,06
eura predstavuje mzdu vyplatenú žalovanej, suma 20.750 eura sa týka finančných prostriedkov za
auto, ktoré užívali žalovaní a mali ho napísané na poručiteľa z dôvodu odpočtu DPH. Auto sa predalo
a poručiteľ im poukázal prostriedky bez DPH – poznámka E., čo znamená druh vozidla E..

10. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca svoj nárok preukázal. Namietajú,
že by dlh zo zmluvy o pôžičke mal byť predmetom urovnania, cena pri predaji podniku vychádzala
z ponuky žalovanej. Žalovaní požiadali o pôžičku 260.000 eur, pričom vystupovali spoločne za účelom
kúpy nehnuteľnosti, ktorú nadobudli do BSM. Z tohto konania možno vyvodzovať dohodu ohľadom

plnenia spoločne a nerozdielne. V prípade, ak by bol solidárny záväzok nebol preukázaný, záväzok sa
delí rovným dielom. Ak by záväzok žalovanej zanikol v zmysle dohody o urovnaní, nebol by vyporiadaný
záväzok žalovaného v 1.rade, na dohodu by sa vyžadoval aj podpis manžela.

11. Právny zástupca žalovaných v záverečnej reči (vzhľadom na rozsiahlosť záverečnej reči je

v rozhodnutí uvedený len skrátený podstatný obsah), uviedol k mzde žalovanej a sume 20.000
eur, že žalovaná do práce nechodila a nemá ako ovplyvniť, ako je finančná transakcia zaúčtovaná.
K uplatňovanému nároku uviedol, že v návrhu na začatie konania je uvedené, že podnikateľský subjekt
poručiteľa poskytol dňa XX.XX.XXXXX pôžičku, teda reálny kontrakt mal byť podľa žaloby naplnený
16.02, pričom potvrdením o prijatí pôžičky má byť aj e-mailová komunikácia zo dňa XX.XX.XXXX,

ktorej existenciu rozporujú a zároveň tento mail nehovorí, že peniaze boli poskytnuté. V čase písania
tohto e-mailu nielenže žiadne finančné prostriedky jeho klientka nedostala, ale nevedia ani to, že by na
nejaký účet mali byť v jej prospech finančné prostriedky uhradené, prípadne že by mala byť odovzdaná
hotovosť. Pričom bolo preukázané, že samotná platba bola predávajúcim pripísaná XX.XX. Nikdy
nedokazovali poskytnutie pôžičky XX.XX. Rozsah žaloby určuje navrhovateľ, ten ju zadefinoval ako

pôžičku poskytnutú XX.XX.. Ďalej uviedol, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Jeho klientka
nadobudla dedičstvo v deň smrti jej otca. Keby jej aj tento požičal finančné prostriedky, ku dňu smrti
došlo k splynutiu práva s povinnosťou. Žalobca nebol jediný dedič. Následne došlo v rámci dohody
dedičov kvyporiadaniunatretinu.Ztohonáslednevyplynulooprávnenieklientkystaťsaneobmedzeným
pokračovateľom v živnosti. Ona nebola tretinovým pokračovateľom. V momente, keď vstúpila ako

pokračovateľ živnosti, by pôžička zanikla zase. Preto sa objavila až v druhej časti dedičského konania.
Klientka mala pôvodne nadobudnúť spoločnosť E., ale táto nie je priamo predmetom dedičstva, a preto si
pánI.potrebovalvytvoriťpôdu,abymoholE.niekedyvbudúcnostipreviesťavyholsatýmtransferovému
oceňovaniu. V dohodách predložených z ich strany sa uvádza, že je to sporný záväzok, vyplývalo to
z dohôd, ktoré boli v prílohe emailovej komunikácie. To, že pohľadávka bola fiktívna a nikto o nej nevedel,

vyplýva z toho, že údajná pohľadávka nebola nikdy nijakým spôsobom nikým identifikovaná, ani do
času, ani splatnosti, ani dôvodovo. Mala slúžiť len na formálny zápočet. Nikde nebolo uvedené nič
o pôžičke. Z toho vyplýva, že je spornou. A preto sa nedala do dohody o prevode obchodného podielu,
pretože nebolo čo špecifikovať. Svedkovia sú ekonomicky závislí od navrhovateľa. Výpoveď žalobcu
vyhodnotil tak, že ako brat a správca dedičstva úmyselne zatajil svoje sestre existenciu údajnej pôžičky.

KsvedkyniK.N.poukázalnato,žedalapísomnýpokynnazaúčtovanieve-maile,napriektomusatoako
pôžička neúčtovalo počas celého života poručiteľa. To že sa jedná o dar, vyplýva z výpovede svedkyne
na otázku, ako by sa to účtovalo, keby sa jednalo o dar – nákladový účet dar pod číslom XXX. Platba
klientke nikdy nebola evidovaná pod týmto číslom. Ako podnikateľ nemôžete svojim deťom požičať
bezúročne, pretože by ste narazili na transferové oceňovanie. Celých 260.000 eur by bola transakcia

posudzovaná ako spotrebiteľský úver s ohromným úrokom, ktorý by niekto musel zablatiť. Zo strany
žalobcu bol prezentovaný argument, že sa muselo čakať, kým sa predá (nezaťažená nehnuteľnosť).
Nemuseli čakať, stačilo ísť do banky a založiť ju. Ak by sa whatsapp komunikácia mala týkať sumy
260.000 eur, riešili by sa pragmatické riešenia – založiť nehnuteľnosť a zobrať úver. Za celý čas, čo p.N. mala na starosti účtovníctvo, túto údajnú pôžičku spomenula len na porade, kde nevylučuje, že dal
žalobca pokyn, aby bola zaúčtovaná ako pôžička. Poukázal na vyjadrenie svedkyne pri odstraňovaní
rozporu,ženajednejstranesaobáva,čobypovedalabanka,akbytodaliihneďdopôžičiek,nepamätási

však ako bola suma po preúčtovaní zdôvodnená banke. Negoval vyjadrenie svedka M. G., že existenciu
pohľadávky z pôžičky nikto nespochybňoval. V e-maile je uvedené, že sporná pohľadávka. Svedok L.
nehovorí o vlastných prostriedkoch poručiteľa, ale o firemných prostriedkoch. Z firemných prostriedkov
poskytnutápôžička,kdepodnikateľmáešteajživnostenskéoprávnenienavýkonposkytovaniapôžičiek,
tu sa musí jednať o spotrebiteľský vzťah. Poukázal, že svedok nehovorí, že sa peniaze majú vrátiť

poručiteľovi, ale do firmy. Dotazoval sa, že ak peniaze tak potrebovali, prečo po predaji domu ich nikto
nepýtal. Opakovane poukazoval na vyjadrenia a svedkov, ktorí potvrdili zlú finančnú situáciu firmy a ani
jeden zo svedkov sa o tejto pôžičke navzájom nerozprávali, všetci mali údajne o pôžičke vedieť, ale
nikto ju nerieši. Táto mala byť úmyselne zatajená resp. dedičkou a následne sa objaví až niekde pri
rokovaní s M. G. a v žiadnej z navrhovaných zmlúv, ani v žiadnej zápisnicu z porád sa tak vysoká suma
neuvádza. Zároveň jediný dôkaz sa objavil ako záznam v účtovníctve. Pričom v analytickej evidencii

sa neuvádza SA + LA, čo by evokovalo, že samá jednať o pôžičku voči obom klientom. Ak si pôžičku
mala vziať klientka a klient na ňu nedal súhlas, nemôže byť zaviazaný. Ani v jednej z predložených
zmlúv, v e-maile sa neuvádza, že by si mal údajnú nespornú pôžičku vziať aj p. B. alebo dať akýkoľvek
súhlas. Čo sa týka uzatvorenia pokonávky, keďže táto (pohľadávka) nebola nikde nikým konkretizovaná,
v prílohách e-mailova sa jasne označuje ako sporná, tak musela zaniknúť. Ak by platilo, že nebola

sporná, musela by byť identifikovaná. Poznamenal, že klienti nedostali z plnenia ani cent, všetky boli
pripísané v prospech cudzieho účtu, nedostali potvrdenie o úhrade. K plneniu zo strany poručiteľa mohlo
dôjsť k zápočtu, mohol sa dohodnúť s kupujúcimi iným spôsobom, nemajú vedomosť o vzťahoch medzi
poručiteľom a predávajúcimi. Ak by súd uznal, že sa jedná skutočne o pôžičku a že pôžička nezanikla
dovtedy žiadnym spôsobom, zanikla urovnaním.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi, a to
najmä emailom zo dňa 17.02.2020, výzvou na vrátenie pôžičky a doručenkou k výzve, výpisom zo
živnostenského registra žalobcu a poručiteľa, uznesením sp. zn. 25D/312/2020-241, knihou analytickej
evidencie, výpisom z LV č.XXXX a LV č. XXXX, zmluvou o prevode podniku, potvrdením o pohybe

na účte, listom o prevode, e-mailom od p. L., zápisnicou z dedičského pojednávania XXX/XXX/XXXX-
XX dňa 12.12.2021, 19.02.2021, 26.05.2021, záznamami z porady vedenia z 09.02.2021, 23.03.2021,
30.03.2021, 7.4.2021, z 27.04.2021, 04.05.2021, 12.05.2021, 18.05.2021, 16.11.2021, 14.12.2021, e-
mailom zo dňa 30.03.2021, správou M. G. zo dňa 13.11.2021, a zo dňa 15.11.2021, priebežnou správou
o činnosti správcu zo dňa 14.05.2021,výpisom z účtovníctva - hlavnej knihy , e-mailom z 20.07.2021,

znaleckým posudkom č. XX/XXXX, odborným vyjadrením O. X/XXXX, dohodou o vyporiadaní BSM,
výpisom z LV č. XXXX, kúpnou zmluvou zo dňa 30.03.2005 a rozhodnutím o vklade G., e-mailom zo
dňa 19.10.2021, notárskou zápisnicou D. XXX/XXXX, notárskou zápisnicou D. XXX/XXXX, potvrdením
o pohyboch na účte, elektronickou komunikáciou žalovanej a poručiteľa, oznamom média mama a ja,
kúpou zmluvou zo dňa 23.07.2021, e-mailovou komunikáciou zo dňa 22.02.2021 a zo dňa 04.10.2021,

dohodou o vyporiadaní vzťahov, pracovnou zmluvou, vyhlásením dedičov, výpisom z účtu poručiteľa, e-
mailovou komunikáciou s dohodou - projektový kompas, výplatnou páskou žalovanej, dohodou o BSM,
e-mailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovanou a ic zástupcami ohľadom vyporiadania a spisom
XXX/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

13. Žalovaní nadobudli v roku XXXX do bezpodielového vlastníctva manželov na základe kúpnej zmluvy
nehnuteľnosti v k.ú. D. zapísané na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ parc.č. XXXX, XXXX/X XXXX/
X a stavba – rodinný dom so súp. č. XXXX, za kúpnu cenu 260.000 eur. Kúpna cena bola za kupujúcich
predávajúcim vyplatená z dvoch účtov označených ako H. I. I. vo výške 200.000 eur a 60.000 eur. Platba
kúpnejcenybolapredávajúcimpripísanánaúčetdňaXX.XX.XXXX(č.l.275).Vsúčasnostijeakovýlučný

vlastník uvedených nehnuteľností zapísaný žalovaný v 1.rade, a to na základe dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa XX.XX.XXXX a jej dodatku č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX.
Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 1.rade bol povolený dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná v 2.
rade má k nehnuteľnostiam zapísané vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania, vstupu
a zotrvania na nehnuteľnostiach.

14. V e-mailovej správe od odosielateľa F. B. adresátovi označenému ako H. dňa XX.XX.XXXX bolo
uvedené:„Dedi,posielamTičísloúčtuodfotenézozmluvy.Prosímdajpríkazkompetentným,abyspravili
ten prevod, dnes to musí odísť, aby sme zajtra mohli ísť na kataster. Veeelmi pekne ĎAKUJEME, smeTvojimi dlžníkmi a to veru nie je metafora ale skutočnosť:“ Správa bola dňa XX.XX.XXXX o 11:45 hod.
preposlaná od odosielateľa H. adresátovi E. N.. Obsahom mailovej správy boli
dve prílohy – strana 3 kúpnej zmluvy, kde bola uvedená kúpna cena dohodnutá na sumu 260.000 eur,

ktorá mala byť zaplatená predávajúcemu bezhotovostným prevodom na účet č. A. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX do piatich pracovných dní od uzatvorenia zmluvy.

15. V znaleckom posudku M. K. P. Q., E., O. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, znalca v odbore
Kriminalistika, odvetvie Kriminalistická informatika, Kriminalistická fotografi a video, vypracovaného na

základe objednávky žalovaných, je v záveroch posudku uvedené, že znaleckým skúmaním obsahu e-
mailového účtu „F.“ s názvom „F. B.“ nebola v čase znaleckého skúmania zistená emailová správa
odoslaná dňa XX.XX.XXXX o 8.35 PM (23.35 hod) na e-mailovú adresu „H.“. (V emailovom účte „F.“
v čase znaleckého skúmania neboli zistené žiadne odoslané emailové správy v časovom rozsahu od
XX.XX.XXXX R. XX.XX.XXXX). Znalec na ďalšiu otázku odpovedal, že po prijatí emailovej správy je
možné upraviť jej textovú časť (telo správy) a takto upravenú ju preposlať na inú emailovú adresu, pričom

koncový príjemca upravenej emailovej správy nevie vyhodnotiť, či ide o pôvodný alebo upravený obsah
emailovej správy.

16. Notárska zápisnica D. XXX/XXXX, D. XXXX/XXXX, D. XXXX/XXXX napísaná M. M. L., notárom,
osvedčuje, že dňa XX.XX.XXXX na požiadanie žalobcu v budove prevádzkarne H. I. I., notárka otvorila

súbor Outlook na počítači (konkrétne špecifikovaný v zápisnici), klikla na ikonu Doručená pošta, ktorá
sa nachádzala pod e-mailovým účtom H., do vyhľadávacieho poľa vpísala „F. B.“ a po ukončení
vyhľadávania klikla na e-mail „N. G.“ zo dňa XX.XX.XXXX a obsah e-mailu, ktorý obsahoval dve prílohy
ako aj prílohy prekopírovala. Snímky obrazovky po jednotlivých krokoch, ako aj obsah e-mailu a príloh
je súčasťou príloh notárskej zápisnice.

17. Notárska zápisnica D. XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX napísaná M. M. L., notárom,
zo dňa XX.XX.XXXX, osvedčuje komunikáciu v mobilnom telefóne, ktorý podľa vyhlásenia účastníka -
žalobcu používal nebohý H. I. s číslom XXXX XXX XXX, pričom uvedené telefónne číslo notárka overila.
Po otvorení aplikácie Whatsapp účastník vyhľadal CHATY z telefónneho čísla označeného v zozname

kontaktov ako F. B.. Komunikáciu zo dňa XX.XX.XXXX notárka odfotila a je prílohou zápisnice. Obsah
komunikácie zo dňa 01.10.2020 - F. B. : „Ja som sa Ta len slušne spýtala, či úplne vylučuješ ten
prenájom ... Ty si nám požičal peniaze, nie dom! ... Ja som tie peniaze za prenájom nechcela pre seba!
Teraz sa do jari nepredá, s tým sa máme rozlúčiť, také sú žiaľ prognózy .. Bodaj by to tak nebolo a všetko
smeTimohlivrátiť...Presnetaksomsacítila,akobysisabavilsniekým,ktotidlžípeniaze,niesvlastnou

dcérou ...“ Poručiteľ : Komu cudziemu by som iba tak požičal takú sumu ???“ F. B. : „To, že si nám
požičal, si nesmierne vážime a povedala som ti to nie raz, aj budem o opakovať, dokým nevrátime.“

18. Výzvou zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalobca žalovaného v 1.rade na úhradu dlžnej sumy 260.000
eur, ktorý vyplýva z titulu požičaných finančných prostriedkov od nebohého H. I., evidovanú pôvodne

v účtovníctve podniku H. I. I., v lehote do piatich dní od doručenia výzvy s tým, že touto výzvou sa stáva
pohľadávka splatná v celom rozsahu. Výzvu prevzala dňa XX.XX.XXXX žalovaná v 2. rade.

XX. H. I., nar. XX.XX.XXXX, podnikal pod obchodným menom H. I. I., IČO: XX XXX XXX, s miestom
podnikania94901D.,G.XX/XXX,čísloživnostenskéhoregistraXXX-XXXX.H.I.,nar.XX.XX.XXXX,dňa

XX.XX.XXXXzomrel.Dedičmiporučiteľabolijehodeti,atožalobca,žalovanávdruhomradeaE.I..Ďalší
syn poručiteľa J. L. bol na základe listiny o vydedení vydedený z celého majetku poručiteľa. V dedičskom
konaní vedenom notárkou M. L. pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX, R. XXX/XXXX bol ako správca dedičstva
ustanovený dňa XX.XX.XXXX žalobca, následne bol uznesením zo dňa XX.XX.XXXX zbavený funkcie
a do funkcie správcu dedičstva bol ustanovený M. F. G.. Podľa uznesenia č.k. XXX/XXX/XXXX - XXX

zo dňa XX.XX.XXXX podnik (ako súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania)
v rámci podnikateľskej činnosti prevádzkovanej podnikateľom – poručiteľom pod obchodným menom
H. I. I., K.: XX XXX XXX, ku ktorému patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré poručiteľ ako
podnikateľ vlastnil a ktoré slúžili na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu mali
tomuto účelu slúžiť, nadobudli dedičia (deti poručiteľa) – žalobca, žalovaná v 2. rade a E. I., každý

v podiele 1/3. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

20. V žiadnej zápisnici z dedičského konania, správe žalobcu ako správcu dedičstva, správach M. F. G.
ako správcu dedičstva, ani v predložených záznamov z porady vedenia spoločnosti H. I. I. (konanýchpo smrti poručiteľa), nie je uvedená pohľadávka 260.000 eur. Pohľadávka sa uvádza v účtovníctve –
Hlavná kniha na účte 378900 uvedená ako pôžička LA vo výške 260.000 eur (č.l. 202 spisu), zostatok
k XX.XX.XXXX vo výške 260.000 eur (č.l.206 a 212). Uvedený doklad bol zaslaný správcovi dedičstva

M. G..

21. V knihe analytickej evidencie podniku poručiteľa od XX.XX.XXXX do zatvorenia (do dňa úmrtia) bolo
na účte 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa účtovaná suma 200.000 eur na protiúčet
221 101 a suma 60.000 eur na protiúčet 221 104. Dňa XX.XX.XXXX bola vykonaná účtovná operácia

– oprava účtovania pôžičky LA na protiúčet 378 900.

22. Predmetom odborného vyjadrenia K. E. G. L. č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, znalkyne v odbore
Ekonómia a manžment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo a personalistika, vypracovaného na základe
objednávky žalovanej v 2.rade, bolo účtovanie na účtoch knihy analytickej evidencie predloženej
žalobcom. V záveroch odborného vyjadrenia bolo konštatované, že účtovný zápis zo dňa XX.XX.XXXX,

ktorým sú odoslané peňažné prostriedky zaúčtované na účet XXX, zaznamenáva použitie súkromných
finančných prostriedkov občana H. I., majiteľa podnikateľského subjektu. Opravný účtovný zápis zo
dňa XX.XX.XXXX zaznamenáva zmenu rozhodnutia posúdenia účtovného prípadu zo dňa XX.XX.XXXX
tak, že použitie súkromných zdrojov reklasifikuje ako pôžičku. K uvedenému účtovnému zápisu chýbajú
relevantné doklady, ktoré by tento zápis klasifikovali ako pôžičku, a to účtovný doklad. Len samotný

zápis nie je dôkazom vzniku žiadneho účtovného prípadu – hospodárskej operácie. Zmluva o pôžičke je
relevantným účtovným dokladom. V prípade zaúčtovania pôžičky je vykonanie inventarizácie dôkazom
o jej správnosti vedenia v účtovníctve ako pohľadávky. Bez týchto dôkazov – zmluva o pôžičke
a vykonanie dokladovej inventúry pohľadávky, nie je možné preukázať, že účtovný zápis skutočne
zaznamenáva poskytnutie pôžičky. Zaúčtovanie účtovného prípadu poskytnutie pôžičky je možné len

na základe účtovného dokladu, ktorý preukazuje poskytnutie pôžičky – zmluvy o pôžičke.

23. Žalobca podniká ako fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom
Viliam Turan TURANCAR, IČO: 50 773 950, s miestom podnikania 949 01 Nitra, Bratislavská 466/29.

24. Zmluvou o prevode podniku zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenou medzi žalovanou v 2. rade ako
prevodcom a žalobcom ako nadobúdateľom žalobca nadobudol podnik - podiel žalovanej v 2. rade
nadobudnutý v dedičskom konaní vo výške 1/3 na podniku fyzickej osoby poručiteľa, ktorý podnikal pod
obchodným menom Viliam Turan TURANCAR, IČO: 22 679 057. Nadobúdateľ bol v zmluve označený
ako fyzická osoba menom, priezviskom, rodným priezviskom, rodným číslom, rodinným stavom, trvalým

pobytom, štátnou príslušnosťou , e-mailovou adresou, podnikajúci pod obchodným menom Viliam Turan
TURANCAR, miesto podnikania G. XXX/XX, XXX XX D., IČO: 50 773 950. Odplata za prevod podniku
bola dohodnutá vo výške 800.000 eur a bola uhradená dňa XX.XX.XXXX (č.l. 54 spisu). V bode 6.2.
zmluvy zmluvné strany prehlásili, že v súlade s § 585 a nasl. OZ momentom pripísania odplaty na účet
prevodcu v súlade s touto zmluvou sú všetky vzájomné nároky zmluvných strán súvisiace s podnikom

alebo podnikom poručiteľa, a to (i) vzniknuté na základe konania a/alebo opomenutia konania niektorej
zo zmluvných strán, ..... (vii) zakladajúce všetky ostatné splatné aj nesplatné nároky ktorejkoľvek zo
zmluvnýchstránurovnanéúhradouodplatyazanikajú.VBode6.3.bolodojednané,žezmluvnéstranysa
zaväzujúvbudúcnostisazdržaťakéhokoľveksúdneho,čimimosúdnehouplatňovanianárokov.Zmluvné
strany sa výslovne dohodli, že úhrada odplaty predstavuje generálnu pokonávku vo vzťahu k celej

predchádzajúcej časti tohto bodu.

25. Po smrti poručiteľa bol pokračovateľom živnosti na základe vyhlásenia dedičov zo dňa XX.XX.XXXX
žalobca (č.l. 505 spisu). Po skončení dedičského konania boli právnymi nástupcami všetci traja dedičia,
E. I. do XX.XX.XXXX, žalovaná v 2.rade do XX.XX.XXXX, následne už len žalobca (verejne dostupný

úplný výpis zo živnostenského registra poručiteľa)

26. Žalovaní boli vlastníkmi nehnuteľností v k.ú R. L., zapísaných na LV XXX, a to pozemkov parcely
registra „C“ parc.č. XXX/X B. XXX/X a domu so súp. č. XXX, ktoré nadobudli a základe kúpnej zmluvy
v roku XXXX. Uvedené nehnuteľnosti spolu s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX a LV č. XXX

previedli kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX za kúpnu cenu 225.000 eur.

27. Žalobca je vlastníkom nehnuteľností, ktoré nadobudol od poručiteľa počas jeho života na základe
darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (č.l 346 spisu), a to nehnuteľnosti v k.ú J., zapísané na LV č.XXXX ako pozemky parcely reg. „C“ parc.č. XXXX/X B. O. XXXX/X a stavby – rodinný dom a dvojgaráž
so súp. číslom XXXX.

28. Žalovaná v 2. rade nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX nehnuteľnosť v k.ú
D. zapísanú na LV č. XXXX – G. O. XXXX X.N., H. S.X obytného domu č. XXX a spoluvlastnícky podiel
k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu a k pozemku.

29. Poručiteľ poukazoval na účet žalovanej finančné prostriedky, a to mesačne v sume 165,97 eura

(obdobie od 02/2020 do 10/2020), dňa 04.09.2020 zaslal sumu 20.750 eur s poznámkou „N. E.“ a dňa
09.10.2020 sumu 436,06 eura názov protiúčtu „mzda“ (v ten deň bolo z účtu realizovaných viacero
operácii na protiúčty s označením mzda – č.l. 525). Podľa výplatnej pásky (č.l.543) bola mzda žalovanej
v 2. rade u zamestnávateľa H. I. I. za mesiac 9/2020 vyplatená na účet vo výške 436,06 eura.

30. Svedkyňa B. B., priateľka žalovanej v 2.rade vypovedala, že v lete XXXX N. žalovaná aj s tatinom

do ich reštaurácie. Otec žalovanej svedkyni uviedol, že vo februári XXXX dal Lucke peniaze na dom.
Nevie, akú sumu jej mal dať. Ďalej sa bavili o dome, že je priestranný, že by rád v dome v izbe na
prízemí dožil, preto aj tento dom vybrali. Svedkyňa som na to uviedla, že keby každý rodič vedel takto
pomôcť svojim deťom, že je to pekné. Otec žalovanej na to povedal, že chce pomôcť všetkým deťom,
bratovi prepísal dom a sestre plánuje do konca roka zabezpečiť byt, nevie, či povedal dať alebo kúpiť.

O iných daroch medzi poručiteľom a jeho deťmi nevie, vie, že zaplatil liečenie pre syna žalovanej a že
ich brával dovolenky.

31. Svedkyňa R. B., matka žalovaného v 1. rade, vypovedala, že k žalovaných chodí často. Tu sa stretla
so svaťom p. I. a poďakovala sa mu, že dal Lucke peniaze na dom. Na čo uviedol, že komu mám dať,

keď nie dcére. Bolo leto, keď ešte žil. K iným darom od poručiteľa pre žalovaných uviedla, že vnúčikovi
pomohol pri operácii, brával ich na dovolenky, pomohol im s prekrytím bazéna. O pôžičkách poručiteľa
pre svoje deti nemala vedomosť.

32. Svedkyňa K. E. N. vypovedala, že externe vedie účtovníctvo spoločnosti Viliam Turan TURANACR

od roku 2018. K predmetu konania uviedla, že vo februári XXXX ju zavolal p. I. starší, že chce požičať
dcére na kúpu nového domu, pričom pôžička bude vrátená po predaji pôvodného domu. Preposlal jej e-
mail od dcéry, kde bola odfotená časť kúpnej zmluvy s číslom účtu a so sumou. Preposlala e-mail do ich
spoločnosti a uviedla v tomto e-maile poznámku, že je to pôžička, ktorá bude vrátená, aby bola inštrukcia
o tom, ako to treba zúčtovať. Suma sa platila na dvakrát, a to 200 000 eur z hlavného podnikateľského

účtu, na ktorom mohli čerpať kontokorentný úver, ktorý v tom čase bol vyčerpaný do výšky 500.000
eur. Po odoslaní sumy bol kontokorent 700.000 eur. Z dôvodu, aby ho nenavyšovali, druhú časť sumy
60.000 eur zaplatili z účtu vedeného na prevádzku v Bystrici, kde po zrealizovaní transakcií zostalo
10.000 eur. Priamo to išlo na účet osoby uvedenej v zmluve. Na účtovanie použili účet 491, čo je
vlastné imanie fyzickej osoby podnikateľa, z dôvodu, že malo ísť o prechodnú situáciu, peniaze mali byť

vrátené v krátkej dobe, nakoľko mali vysoké čerpanie úverov a preto boli povinní priebežne predkladať
priebežné finančné výkazy banke. Ešte pred koronou bolo hospodárenie a finančná situácia spoločnosti
zlá. V marci XXXX J. korona, hospodárska situácia spoločnosti sa výrazne zhoršila. Ku dňu úmrtia p. I.
A. podnikateľský subjekt zanikol a bolo potrebné urobiť daňové priznanie. Pri inventarizácia a kontrole
zistili, že nie je uhradená pohľadávka, treba ju vykázať na pohľadávkový účet, nakoľko išlo o pohľadávku,

ktorá sa má vrátiť. Na porade otvorila tému 260.000 eur, aby nezabudli, že je tu táto suma. N. I. A.
mal zaužívané predkladať týždenne pohľadávky firmy len z obchodného styku, táto suma 260.000 eur
nebola tento prípad. Svedkyňa otvorila túto tému pred všetkými na porade z dôvodu, že je to veľká
suma a ako správne vykázať uvedenú sumu. Charakter sumy určil alebo zadefinoval p. I. A., keď túto
sumu platili. Povedal jej to ústne. Ak by sa jednalo o dar, v účtovníctve je nákladový účet označený ako

dary pod číslom XXX. Nejde o daňový účet. Nespochybňovala, že ide o pôžičku. Iba sa pýtala, ako to
správne vykázať. Nepamätá si, či žalobca dal tento príkaz. Odchádzala s tým, že nech to zaúčtuje tak,
ako je to správne v súlade s predpismi o účtovníctve. Keď bola situácia veľmi zlá, p. I. A. predával aj
nehnuteľnosti, ktoré neboli v jeho obchodnom majetku a tieto finančné prostriedky vložil do spoločnosti.
Všetky sa použili na hospodársku činnosť spoločnosti. Na otázku, ako mala byť vrátená suma 260.000

eur vypovedala, že mala informáciu od p. I. staršieho v deň, kedy sumu uhrádzali, že jeho dcéra kupuje
nový dom, má jeden starší, peniaze budú vrátené, keď predajú pôvodný dom. Notárke v správe výslovne
neuvádzala sumu 260.000 eur, nakoľko ju požiadala o stav celého majetku, svedkyňa neuvádzala
jednotlivé pohľadávky. Pohľadávka, ktorá je predmetom konania, je stále evidovaná v majetku žalobcu.Na odstránenie rozporu vo výpovedi svedkyne, prečo bola suma 260 000 eur účtovaná na účte 491 a nie
ako pôžička, svedkyňa uviedla, že na účte 491 to bolo účtované preto, lebo podľa vyjadrenie p. I. A. sa
mala táto suma v dohľadnej dobe vrátiť. Banke boli z dôvodu kontokorentu zasielané priebežné správy

a preto, aby bola informácia o banku taká, že ide o dočasnú pohľadávku. Bolo to účtované na účte 491,
lebo by to skresľovalo obraz o firme. Ak by to bolo na pohľadávkovom účte, banka by sa pýtala na účel
pôžičky. Kontokorent bol poskytovaný aj po smrti p. I. A.. Rovnako sa posielali aj hlásenia kontokorentu.
Nepamätá si, ako bola suma 260 000 eur po preúčtovaní zdôvodnená banke.

33. Svedok M. M. G., ktorý ako advokát poskytoval právne služby žalobcovi, vypovedal (v rámci rozsahu,
v ktorom ho žalobca ako klient zbavil mlčanlivosti), že o existenciu pohľadávky sa dozvedel pri konaní
medzi žalobcom a žalovanou týkajúcich sa vzájomného vysporiadania. Rokovania prebiehali počas
dedičského konania. Existenciu tejto pohľadávky z pôžičky nikto nespochybňoval, nikdy sa nestretol,
že by namietali existenciu pôžičky a pohľadávky z nej vyplývajúcu a táto pohľadávka bola aj súčasťou
viacerých dokumentov, ktoré si vzájomne vymenili s právnym zástupcom žalovanej. Bola súčasťou

dokumentov,ktorénavrhovalapriamožalovaná.Oexistenciitejtopohľadávkynemalžiadnepochybnosti.
V rámci celého komplexu otázok pri vzájomnom vyporiadaní bola riešená aj parciálne táto pohľadávka
z pôžičky, pričom je zachytená v návrhu, ktoré predložil PZ žalovanej. Pôžička mala byť poskytnutá
počas života p. I., v súvislosti s kúpou nehnuteľnosti, ktorú kupovali žalovaní. Presný dátum nevie.
Má vedomosť, že p. I. platiť kúpnu cenu priamo, predpokladá, že bezhotovostne. Pôžička mala byť

poskytnutá na krátke časové obdobie do doby, kedy predajú žalovaní svoj starší dom.

34. Svedok K. N. L., ktorý je zamestnancom žalobcu, vypovedal, že sumu 260 000 eur požičal p. I. p. B.
resp. manželom B. na kúpu domu. Malo ísť o krátkodobú pôžičku. Ohľadom predmetnej sumy mu p. I. A.
ešte predtým, ako bola odoslaná z účtov firmy, uviedol, že prispeje dcére na dom, ale že je to dočasné

riešenie, peniaze mali byť vrátené z výnosu predaja domu. Aby neboli vo veľkom mínuse, stiahli sa
najprv z plusového účtu v Banskej Bystrici a následne z účtu, kde bol kontokorent, kde mohli ísť do
mínusu 1 milión eur. V čase jej poskytnutia nebola firma v dobrej kondícii, o čom svedčí kontokorentný
úver, ktorý sa potom prehĺbil. S p. I. riešil väčšie finančne záležitosti. Dlhodobo nebolo možné uvoľniť
toľké peniaze z firmy. Po vypuknutí covidu sa vystupňoval tlak, aby sa predal pôvodný dom žalovaných,

aby sa vrátili čím skôr peniaze do firmy. Tento tlak dokumentuje aj skutočnosť, že ho p. I. požiadal, aby
požiadal synovca, ktorý sa venuje realitám, o predaj domu, aby boli čo najskôr peniaze vrátené do firmy.
Priebežne počítali s tým, že sa do firmy vráti v krátkej dobe suma 200 až 230 000 eur v závislosti od
toho, ako sa predá dom. Zvyšok by mohol byť v prípadných splátkach. Ďalej uviedol, že sa predávali
nehnuteľnosti, ktoré sa v rámci podnikania uvoľnili, t.j. budova E. za 2,7 milióna a budova na T. U..

Takmer všetky peniaze šli späť do firmy. N. I. všeobecne nemal rád úvery, snažil sa ich čím skôr uhradiť.
K e-mailu zo dňa 1.11.2020 uviedol, že na začiatku dedičského konania prebiehala diskusia medzi
žalobcom a žalovanou ohľadom vyporiadania tretej dedičky, ktorú mali vyplatiť a pokračovať v konaní,
prípadne v podnikaní. Zmienka o dome sa týka domu v Krškanoch. Ten mal byť prevedený žalovanou na
p. I. a žalobca sa mal s p. I. finančne vyrovnať. Žalobca si myslel, že aj tento dom bol získaný z peňazí

poskytnutých otcom. Tu vznikla diskusia, či má vybrať peniaze z firmy alebo požičať. Preto povedal,
aby sa ešte raz posadili za jeden stôl, všetko dali na papier a prepočítali. Pani B. sa nahnevala na pána
I., že ona ide dať dom získaný z vlastných prostriedkov a on si chce zobrať peniaze z firmy. Suma 260
000 eur bola na stretnutí po smrti p. I. bola spomenutá v začiatkoch, súvislosti si nepamätá. Nemá
vedomosť, že by žalobca dal pokyn na zaúčtovanie pôžičky. Vie, že zaúčtovanie transakcie sa riešilo

na stretnutí, resp. porade. Svedok má vedomosť, že poručiteľ poskytoval dary svojim deťom. Na iné
pôžičky deťom si nespomína. Vie, že poručiteľ riešil byt pre p. I., podrobnosti nevie. Ďalej uviedol, že
pán I. st. požičiaval peniaze, keď sa jednalo o cudzích ľudí, vystavovali sa zmluvy, u bližších ľudí sa
zmluvynerobili,napr.uvodičov.Naotázku,kedysaprvýkrátsvedokrozprávaloúdajnejpôžičke,uviedol,
že v rámci dedičského konania, po smrti, v jeho neskoršom štádiu, keď sa riešil model vzájomného

vyporadania. Dodal, že on nie jeden krát povedal, že očakáva vrátenie sumy 200 000 eur poskytnutých
p. I. starším. K hospodárskej situácii podniku uviedol, zhoršenie nastalo 3-4 roky pred smrťou p. I., keď
prišiel veľmi vážny konkurent p. M. a jeho spoločnosť P. M., vtedy príjmy klesli o polovicu. V súvislosti
s covidom sa v roku XXXX situácia zhoršila priebežne, o už videli v apríli XXXX, keď začali ľudia platiť
za dovolenky. Videli, že nebudú schopní prevádzkovať. Štát začal v rámci covidu prispievať na mzdy

nejakými 70 %, aj tak sa dostali do stavu, že permanentne narážali na strop, ktorý mali v kontokorentne
1 milión eur.35. Svedok K. M. E., ktorý je zamestnancom žalobcu, vypovedal, že starý dom bol nevyhovujúci, Lucka
chcela väčší. N. I. jej chcel požičať. Bolo to komunikované so svedkom, nakoľko časť peňazí išla z účtu
pobočky v Bystrici. Účet v Nitre bol zaťažený kontokorentom. Z bystrického účtu išlo okolo 60.000 eur.

O presune sumy s ním komunikoval pán I.. Ďalej na otázku , či dal žalobca pokyn na zaúčtovanie,
vypovedal, že pani účtovníčka uviedla, že je potrebné uzatvoriť účet ku dňu smrti a zaúčtovať všetky
položky v súlade s predpismi. Ohľadom vrátenia pôžičky svedok uviedol, že pôžička mal byť krátkodobá
a mala byť vrátená z predaja pôvodného domu. Keď sa predaj nedaril, bol navrhnutý prenájom, čo pána
I. len rozčúlilo, než by s tým súhlasil. Na otázku, či má vedomosť, že by pán I. starší žiadal vrátenie

finančnýchprostriedkov,svedokuviedol,ževie,žespoluovrátenífinančnýchprostriedkovkomunikovali.
Hovorili p. I., aby tieto záväzky riešil, nakoľko bola spoločnosť v zlej situácii a vzhľadom k začatiu covidu
potrebovali finančné prostriedky, keďže im stopli autobusovú dopravu. N. I. poskytoval pôžičky tretím
osobám. Svedok nemá vedomosť o daroch poručiteľa deťom, len o aute pre Lucku.

36.SvedokK.M.G.,ktorýjezamestnancomžalobcu, vypovedal,žešéfpožičaltútosumup.B.nanejaký

účel. Časť bola poskytnutá z ich kontokorentného účtu a časť z účtu v bystrickej pobočke. Hospodárska
situácia podniku bola v čase poskytnutia sumy katastrofická. Pán I. požičiaval finančné prostriedky. Tieto
pôžičky mal na starosti svedok. Riešil aj pôžičku 260.000 eur. Bežne sa to robilo tak pri pôžičkách, že mu
p.I.povedal,žeidemepožičaťamámpripraviťzmluvuopôžičke,akišloocudzíchľudí.Akišlooblízkych
alebo zamestnancov, zmluva sa nerobila. Pri sume 260 000 eur sa opýtal , či má urobiť zmluvy o pôžičke,

p. I. povedal, že nie z dôvodu, že je to krátkodobá pôžička a je to pôžička dcére. Sledoval zaplatenie
pôžičky ako pri všetkých ostatných. Pravidelne mu (p. I.) predkladal správy o splácaní pôžičky. Na jeho
otázku, či má riešiť vrátenie pôžičky, uviedol, že zatiaľ ju riešiť nemám.

37. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

38. Podľa § 584 Občianskeho zákonníka ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnosťou
(záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok), ak zákon neustanovuje inak.

39. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

40. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

41. Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi
nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa
netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

42. Podľa § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva
z urovnania.

43. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je

ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

44. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie

je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom
pomererovnaké.Dlžník,protiktorémuboluplatnenýnárokvyšší,nežzodpovedájehopodielu,jepovinný
bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje
námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili
alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

45.Predmetomkonaniajezaplateniesumy,ktorámalabyťžalovanýmposkytnutápodľatvrdeniažalobcu
jeho právnym predchodcom titulom pôžičky. Žalovaní okrem iného rozporujú aktívnu vecnú legitimáciužalobcu, existenciu uplatňovane pohľadávky a jej príslušenstva (čo do titulu, spôsobu poskytnutia, účelu,
dátumu poskytnutia, splatnosti, výšky) a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných.

46. Žalobca si svoj nárok odvodzoval od zmluvy o pôžičke uzatvorenej ústne medzi jeho právnym
predchodcom ako veriteľom na strane jednej a žalovanými ako dlžníkmi na strane druhej. Zmluva
o pôžičke, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu, je typom reálnej zmluvy, teda
pokiaľ nedôjde k odovzdaniu peňazí alebo bezhotovostnému prevodu dojednanej sumy na účet dlžníka,
nevznikne medzi stranami zmluvný vzťah. Vznik pôžičky teda predpokladá dohodu strán, ktorá môže

byť aj ústna a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom –
odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi, ku skutočnému odovzdaniu však nemusí dôjsť iba v čase
uzatvorenia pôžičky. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení o uzatvorení pôžičky a o poskytnutí prenechaní
predmetu pôžičky spočíva na veriteľovi. Z § 657 Občianskeho zákonníka vyplývajú pojmové znaky
zmluvy o pôžičke, a ktorými sú: a) určenie zmluvných strán, b) prenechanie druhovo určenej veci, ktorá
je predmetom zmluvy, c) dočasnosť zmluvného vzťahu, d) povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu.

47. V konaní nebolo sporné, že H. I. (poručiteľ), otec žalobcu a žalovanej, poskytol finančné prostriedky
na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 260.000 eur za nehnuteľnosť (dom a pozemky), ktoré mali
nadobudnúť a aj nadobudli žalovaní do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. Sporným nebol ani
spôsob plnenia, teda prevod finančných prostriedkov od poručiteľa priamo na účet predávajúcich podľa

kúpnej zmluvy. Žalobca tvrdí, že malo ísť o pôžičku, ktorá mala byť vrátená, žalovaní v rámci procesnej
obrany tvrdili, že išlo o dar. Pre posúdenie uplatňovaného nároku a vyhodnotenie ostatných námietok
žalovaných bolo potrebné právne posúdiť právny úkon zaplatenia kúpnej ceny za nehnuteľnosť
žalovaných (v súčasnosti len žalovaného v 1. rade).

48. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno spočívajúce
v preukázaní dohody medzi poručiteľom a žalovanou / žalovanými o poskytnutí finančných prostriedkov
na účet predávajúcich a záväzku dlžníka tieto finančné prostriedky poručiteľovi vrátiť. Skutočnosť, že
malo ísť o pôžičku, preukazujú výsluchy svedkov navrhnutých žalobcom, ktorí bez výnimky potvrdili,
že poručiteľ mal požičať dcére – žalovanej v 2. rade, prípadne manželovi (žalovaný v1.rade) finančné

prostriedky na kúpu domu, pričom peňažné prostriedky mali byť vrátené poručiteľovi v krátkej dobe
(svedkovia K. N.,, M. G., K. M. E., K. M. G.). Informácie, ktoré boli obsahom svedeckých výpovedí,
pritom svedkovia získali spravidla priamo od poručiteľa, t.j. veriteľa v čase poskytnutia spornej sumy
(výpoveď K. N. na č.l.417 - „vo februári XXXX ma zavolal p. I. A., že chce požičať dcére na kúpu nového
domu“, pričom pôžička bude vrátená po predaji pôvodného domu; výpoveď K. L. na č.l. XXX – „p. I.

starší mi ohľadom predmetnej sumy ešte predtým, ako bola odoslaná z účtov firmy uviedol, že prispeje
dcére na dom, ale že je to dočasné riešenie. Peniaze mali byť vrátené z výnosu predaja domu“, výpoveď
svedka K. E. na č.l. 431 – „p. I. komunikoval so mnou o presune sumy 60.000 eur z účtu, ktorý som
spravoval ja“, výpoveď svedka K. G. na č.l. 433 – „Pri sume 260.000 eur som sa opýtal , či mám urobiť
zmluvy o pôžičke p. I. povedal, že nie z dôvodu, že je to krátkodobá pôžička a je to pôžička dcére.“).

Uvedení svedkovia zhodne (pričom nie identicky, čo by mohlo evokovať predchádzajúcu prípravu na
výpoveď) vypovedajú ku skutočnosti, na základe čoho bola prevedená suma 260.000 eur. Svedkovia
rovnako zhodne vypovedali, že suma pôžičky mala byť vrátená poručiteľovi v krátkej dobe, potom,
ako žalovaní predajú svoju pôvodnú nehnuteľnosť (dokonca že poručiteľ požiadal svedka o pomoc pre
sprostredkovaní predaja domu). Súd uvedených svedkov vyhodnotil ako dôveryhodných a ich svedecké

výpovede za presvedčivé, nie tendenčné a účelové. Nestotožnil sa s hodnotením žalovaných, že ide
o nedôveryhodných svedkov, ekonomicky závislých na žalobcovi a z tohto dôvodu nevypovedajúcich
pravdivo. Tvrdenie o ekonomickej závislosti uvedených svedkov je síce pravdivé (sú zamestnancami
žalobcu, resp. majú iné vzájomné ekonomické vzťahy), čo však bez ďalšieho nediskvalifikuje ich
výpoveď. Súd nezistil v ich výpovediach nekonzistentnosť, rozpornosť v podstatných skutočnostiach

ohľadom poskytnutia spornej sumy, prípadne v iných rozhodných okolnostiach ich výpovedí. Zároveň
ich výpovede korešpondujú s inými dôkaznými prostriedkami uvedenými nižšie, ktoré podporujú, resp.
dopĺňajú výpovede svedkov.

49. Ďalším dôkazom preukazujúcim, že malo ísť o pôžičku, je e-mail žalovanej v 2. rade zo dňa

16.02.2020 (č.l. 2), kde poručiteľovi v prílohe zasiela číslo účtu z (kúpnej) zmluvy, ďakuje a uvádza,
že sú jeho dlžníkmi. Žalovaní tento e-mail (jeho existenciu a obsah) rozporovali, a to aj s poukazom
na znalecký posudok č. XX/XXXX (č.l. 242). Zo znaleckého posudku vyplýva, že v časovom rozsahu
08.11.2018 do 08.02.2021 neboli odoslané žiadne e-mailové správy. Z posudku však nevplýva odpoveďna otázku, či je možné, aby bol takýto e-mail v minulosti odoslaný a následne vymazaný, resp. či
je možno vymazanie e-mailu zistiť. Žalovaní poukázali aj na všeobecnú možnosť pozmeniť obsah
správy pri jej preposielaní (čo potvrdil aj znalec v posudku). Naproti tomu z notárskej zápisnice zo dňa

06.04.2023 (č.l. 352 spisu) vyplýva, že v počítači poručiteľa, v jeho e-mailovom konte sa nachádza
doručený e-mail od žalovanej obsahovo zhodný s mailom predloženým žalobcom (č.l. 375 a č.l.8).
Existenciu tohto e-mailu potvrdila aj svedkyňa K. N., ktorá na jeho základe zabezpečila realizovanie
úhrady kúpnej ceny. Súd preto považuje predložený dôkazný prostriedok za hodnoverný. Samozrejme,
len samotné konštatovanie „sme Tvojimi dlžníkmi a veru to nie je metafora“ samo o sebe nemusí

potvrdzovať poskytnutie pôžičky, avšak spolu s ďalšími dôkazmi podporuje záver o tom, že sa malo
jednať o plnenie, ktoré malo byť vrátené.

50.ZáveryopôžičkepodporujeajkomunikáciazaplikácieWhatsappmedziporučiteľomažalovanouv2.
rade z dňa 01.10.2020 (ktorú predložili obe strany ako dôkaz, žalobca aj vo forme notárskej zápisnice),
kde žalovaná uvádza: „Ty si nám požičal peniaze, nie dom... Bodaj by to tak nebolo a všetko sme

Ti mohli vrátiť ... To, že si nám požičal, si nesmierne vážime a povedala som ti to nie raz.“ Poručiteľ
v komunikácii uviedol: Komu cudziemu by som iba tak požičal takú sumu??“ Žalovaní sa síce snažili
presvedčiť súdu, že komunikácia sa vzťahuje na požičanie sumy 20.000 eur (20.750 eur poskytnutých
na účet žalovanej dňa 04.09.2020 – č.l.450), čo preukázané nebolo. Vo vzťahu k tejto sume vyše 20.000
eur boli zo strany žalovaných produkované rôzne tvrdenia, malo ísť o sumu, ktorú dal poručiteľ žalovanej

a neskôr z dôvodu covidových opatrení ju žiadal naspäť (výpoveď žalobkyne na pojednávaní), prípadne
že malo ísť o dar (otázka právneho zástupcu žalovaných na svedkyňu, prečo 04.09.2020 poskytol p.
I. A. dar vyše 20.000 eur – č.l. 421). Odhliadnuc od uvedeného z obsahu komunikácie vyplýva, že sa
pôžička týka „domu“ (si nám požičal peniaze, nie dom) a že ide o veľkú sumu, ktorú by poručiteľ inej
osobe nepožičal. Argumentácia žalovaných, že ak by sa komunikácia týkala sumy 260.000 eur, hľadali

by sa pragmatické riešenia a nie prenájom pôvodnej nehnuteľnosti, neobstojí. Nájom a splácanie dlžnej
sumy z nájomného navrhovali samotní žalovaní (teda sami navrhli nie pragmatické riešenie), s čím
žalobca nesúhlasil, ako to vyplýva priamo z komunikácie, ale aj z výpovede svedka K. E., ktorý potvrdil,
že nájom bol navrhnutý v súvislosti so splatením sumy 260.000 eur, keď sa nedaril predaj pôvodnej
nehnuteľnosti (č.l. 430).

51. Ďalším argumentom žalovaných v neprospech pôžičky (a v prospech nimi tvrdeného daru) je
spôsob zaúčtovania poskytnutej sumy pôvodne do vlastného imania a až v deň úmrtia poručiteľa ako
pôžičky. K spôsobu účtovania sumy 260.000 eur predložili žalovaní odborné vyjadrenie č. X/XXXX (č.l.
256), z ktorého vyplýva, že pôvodne bola transakcia zaúčtovaná na účte 491, čo znamená použitie

súkromných finančných prostriedkov občana, majiteľa podnikateľského subjektu. Opravným zápisom
zo dňa 22.10.2020 (v deň úmrtia poručiteľa) došlo k reklasifikovaniu súkromných zdrojov na pôžičku.
Znalkyňa vo vyjadrení zhodnotila, že bez účtovného dokladu – zmluvy o pôžičke a vykonania dokladovej
inventúry nie je možné preukázať (z účtovníctva - pozn súdu), že účtovný zápis skutočne zaznamenáva
poskytnutie pôžičky. Zároveň znalkyňa uviedla, že len samotný účtovný zápis nie je dôkazom vzniku

žiadneho účtovného prípadu – hospodárskej operácie. Uvedený záver podľa názoru súdu možno
vzťahovať tak k zápisu na pohľadávkový účet (378) ak aj na účet 491 (vlastné imanie). Preto len samotné
účtovanie transakcie nemusí vypovedať o reálnej hospodárskej operácii, resp. charaktere právneho
úkonu, ale v konaní musí byť posudzované v súvislosti s ostatnými skutočnosťami a dôkazmi.

52. Účtovanie prípadu vykonala externá účtovná firma, ktorej konateľkou je svedkyňa K. N., ktorá
potvrdila, že napriek tomu, že mala od poručiteľa informáciu, že ide o pôžičku, transakciu zaúčtovala
na účet 491,a to z dôvodu, že malo ísť o prechodnú situáciu, peniaze mali byť vrátené v krátkej dobe.
Nakoľko mali vysoké čerpanie úverov (kontokorent), boli povinní predkladať banke priebežné finančné
výkazy banke. Účtovanie na pohľadávkovom účte by skresľovalo obraz o forme a banka by sa pýtala

na účel pôžičky (č.l. 417, 423). Je pravdou, že svedkyňa odpovedala na uvedenú otázku v jednom
momente nekonzistentne (č.l. 420 – odpovedala neviem na otázku, prečo nebola zaúčtovaná hneď ako
pôžička), v závere výsluchu doplnila svoju odpoveď, ktorá korešpondovala s jej vyjadrením v úvodnej
časti výsluchu. Úlohou súdu nie je hodnotiť správnosť účtovného postupu svedkyne. Z jej výsluchu (ako
ajvýsluchuinýchsvedkov)vyplýva,žepôžičkamalabyťvrátenáv krátkomčase,pretotvrdenieodôvode

zaúčtovania transakcie (aby sa neskreslila hospodárska situácia podniku) na účte vlastného imania sa
nejaví ako extrémne nelogické. Ďalej nebolo preukázané tvrdenie žalovaných, že k preúčtovaniu dňa
22.10.2020 došlo (bezdôvodne) na pokyn žalobcu. Z vyjadrení svedkov vyplýva, že títo považovali sumu
260.000 eur za pôžičkou od počiatku. Tému zaúčtovania sumy na stretnutí dňa 31.10.2020 otvorilaúčtovníčka, pričom žiaden svedok nepotvrdil, že žalobca dal pokyn na preúčtovanie (svedkyňa K. N.
to iba nevylúčila), výsledok stretnutia bol ten, že to má zaúčtovať v súlade s účtovnými predpismi. Na
základe uvedeného súd konštatuje, že spôsob účtovania transakcie pri zhodnotení ostatných dôkazov

nespochybnil záver, že od začiatku malo ísť o poskytnutie pôžičky.

53. Suma 260.000 eur je opakovane zachytená aj v komunikácii žalobcu a žalovanej v súvislosti
s vyporiadaním v dedičskom konaní, a to dokonca označením právneho dôvodu a výšky (č.l. 536 –
„bude obsahovať iba vysporiadanie pohľadávky z pôžičky poskytnutej poručiteľom vo výške 260K, ktorú

nadobudne VT dedením“; č.l. 489 – sporný záväzok žalovanej v 2.rade vo výške 260.000 voči žalobcovi,
ktorý pôvodne poskytol poručiteľ žalovanej v 2. rade). Je pravdou, že pôžička nie je uvedená nikde
v rámci dedičského konania. Avšak v samotnom dedičskom rozhodnutí nie sú uvádzané jednotlivé
pohľadávky podniku (ako tvrdia žalovaní – na strane 5 a 6 rozhodnutia sú uvedené pohľadávky veriteľov
voči podniku, teda dlhy podniku). Čo sa týka porád vedenia podniku, na tieto sa podľa vyjadrenia
účtovníčky predkladali len pohľadávky z obchodného styku, čo predmetná pohľadávka nebola.

54. Obrana žalovaných spočívala v tom, že malo ísť o dar poručiteľa žalovaným. Samotná žalovaná
v 2. rade uviedla, že suma bola poskytnutá zo súkromných peňazí poručiteľa, ktoré získal predajom
majetku, čo bolo vyvrátené vykonaným dokazovaním, keď časť sumy bola poskytnuté z plusového účtu
spoločnosti (60.000 eur) a časť dokonca z kontokorentu, ktorý sa tak navýšil na cca 700.000 eur. Podľa

svedkov bol výťažok z predaja majetku takmer celý vrátený do spoločnosti z dôvodu zlej hospodárskej
situácie (výpoveď Ing. komoru na č.l. 426). Súdu sa javí málo pravdepodobné, že by poručiteľ poskytol
daržalovanejtak,žebudepodnikčerpaťúver,resp.navyšovaťkontokorentzasituácie,keďhospodárska
situácia podniku nebola priaznivá (z dôvodu vstupu konkurencie na trh; po zavedení covidových opatrení
sa extrémne zhoršila, čo však bolo po marci 2020, finančné prostriedky boli poskytnuté vo februári 2020).

55. Skutkové tvrdenia ohľadom daru podporujú v konaní len výpovede svedkýň B. B. a R. B., ktoré
potvrdili, že poručiteľ dal žalovanej v 2. rade peniaze na dom. Konkrétne ďalšie okolnosti poskytnutia
prostriedkov však neuvádzali, t.j aká bola dohoda medzi žalovanou a poručiteľom, či išlo skutočne
o prenechanie prostriedkov v prospech žalovanej / žalovaných, prípadne išlo o dočasné poskytnutie

prostriedkov. Ich výpovede nie sú podporené žiadnymi inými dôkazmi.

56. Samotné tvrdenie, že poručiteľ poskytoval žalovaným aj iné, vysokohodnotné dary, nepreukazuje,
že poskytnutie sumy 260.000 eur bol dar. Tieto ostatné plnenia boli neporovnateľne v nižších sumách,
niektoré nepreukázané a rozporované protistranou (mali byť poskytnuté z iného dôvodu – napr. mzda).

Rovnako ani skutočnosť, že žalobca v rozhodnom období nadobudol od poručiteľa nehnuteľnosť,
nepreukazuje darovanie žalovaným, najmä s poukazom na podstatný rozdiel, a to že na žalobcu
previedol poručiteľ nehnuteľnosť zo svojho výlučného vlastníctva a žalovaným poskytol prostriedky
spoločnosti, navyše čerpané z väčšej časti z úveru. K. N. potvrdila, že ak by sa jednalo o dar, účtoval
by sa na účte 543.

57. K námietke žalovaných ohľadom transferového oceňovania v prípade, ak by sa malo jednať
o pôžičku, súd uvádza, že toto riziko niesol poručiteľ (nie je vylúčené, že aj z toho dôvodu nebola
transakcia, ktorá mala byť v krátkom čase vrátená, účtovaná ako pôžička).

58.Napokone-mailzo dňa01.11.2020odK.L.adresovanýžalobcoviažalovanejv2.radenepreukazuje,
že tam uvádzané tvrdenia o zabezpečení domu z vlastných prostriedkov, sa týkajú nehnuteľnosti, ktoré
mali žalovaní nadobudnúť v roku XXXX. Sám svedok K. L. uviedol, že predmetné vyjadrenie sa týka
pôvodného domu v k.ú. R. L..

59. Ďalšie skutočnosti uvádzané žalovanými nemajú relevanciu, resp. nie sú dôvodné, prípadne
preukázané(napr.vytvoreniefiktívnejpohľadávkyzpôžičkyzjednodušenepovedanédôvodu,abymohla
byť započítaná s nárokom na spoločnosť E., ktorú chcela nadobudnúť žalovaná – toto skutkové tvrdenie
bolo zároveň predložené žalovanými oneskorene až v záverečnej reči).

60. Na základe vyššie uvedeného má súd preukázané, že poručiteľ poskytol z prostriedkov podniku
prevádzkovaného na základe živnostenského oprávnenia H. I. I. dočasne peňažné prostriedky, ktoré
sa dlžník / dlžníci zaviazali vrátiť do podniku poručiteľa. Súd mal preukázané, že doba splatnosti
pôžičky bola dohodnutá po predaji pôvodnej nehnuteľnosti žalovaných. Nehnuteľnosť žalovanýchbola predaná na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.07.2021 (č.l. 457) za cenu 225.000 eur. Účelom
poskytnutia pôžičky bolo vyplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosť nadobúdanú žalovanými. Súd má
teda preukázané, že žalobca reálne poskytol plnenie - pôžičku v prospech dlžníka na účet určený

žalovanou v 2. rade, ktorý predstavuje platobné miesto (plnenie bolo na účet pripísané 18.02.2020). Ak
konštantná judikatúra v zhode s doktrínou nevyžaduje fyzické odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi,
bolo by zbytočným a neodôvodneným obmedzením autonómie vôle zmluvných strán nepripustiť určenie
bankového účtu tretej osoby ako miesta, kam má byť predmet pôžičky prevedený, ak sa na tom strany
zmluvy o pôžičke dohodnú. Uskutočnením prevodu je potom splnená podmienka odovzdania predmetu

pôžičky dlžníkovi podľa § 657 Občianskeho zákonníka (porovnaj rozsudok NS ČR z 11.11.2008, sp. zn.
28 Cdo 3790/2008).

61. Argumentácia žalovaných v záverečnej reči smerujúca k tomu, že predmetom konania nie je
pôžička zo dňa XX.XX.XXXX, tak ako to vymedzil žalobca v žalobe, pretože plnenie bolo na účet
predávajúcich pripísané až XX.XX.XXXX, nie je spôsobilá zmeniť skutkové zistenia a právne posúdenie

súdu uvedené vyššie. V prvom rade žalobca nemal vedomosť o dátume pripísania sumy na účet
predávajúcich (nemali o tom vedomosť s počiatku ani žalovaní), toto bolo zistené až na základe
vykonanéhodokazovania.Poďalšieúlohoužalobcujeskutkovýmitvrdeniamivymedziťpredmetkonania
tak, aby bol tento subsumovateľný pod konkrétnu právnu normu, čo žalobca splnil. Skutočnosť, že
žalobca označil pôžičku dátumom XX.XX.XXXX (podľa jemu dostupných dôkazov – žiadosti žalovanej

o prevod sumy) a v skutočnosti došlo k pripísaniu peňažných prostriedkov na príslušný účet, a tým
vzhľadom na reálny charakter zmluvy o pôžičke, k uzatvoreniu zmluvy až o dva dni, neznamená, že ide
o dva rôzne nároky, resp. dve zmluvy.

62. Relevantnou otázkou vo vzťahu k zmluve o pôžičke je, či zmluvu uzatvorili obaja žalovaní (a aký

charakter má ich spoločný záväzok), prípadne či ju uzatvorila len žalovaná v 2. rade. Ustálená súdna
prax nepožaduje v prípade uzavretia pôžičky manželom ako dlžníkom počas trvania manželstva a
bezpodielového spoluvlastníctva, súhlas druhého manžela, a to ani v prípade, ak nešlo o bežnú vec,
nakoľko z takejto zmluvy je zaviazaný len dlžník, teda len ten manžel, ktorý zmluvu uzavrel, a to i s
tým následkom, že veriteľ by mohol uspokojenie svojej pohľadávky v zmysle ustanovenia § 147 ods. 1

Občianskeho zákonníka dosiahnuť pri výkone rozhodnutia i z majetku patriaceho do BSM. Podľa súdnej
praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len
jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21.12.1973 sp. zn. 3 Cz 57/73 publikovaný v
Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov ČSSR, ČSR a
SSR, vydanom Najvyšším súdom ČSSR, SEVT Praha 1986), ručiteľský záväzok jedného z manželov

(R 61/1973) alebo zmluva o výpožičke uzavretá len jedným z manželov (R 71/1994). Pri nezmenenej
právnej úprave predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú tieto závery súdnej praxe stále
použiteľné (v danej veci súd dodáva, že ustálenú súdnu prax v uvedenom smere nezmenili ani názory
vyslovené Ústavným súdom SR v jeho náleze I. ÚS 26/2010-26 zo dňa 8.12.2010, podľa ktorého právny
úkon jedného z manželov sa týka spoločných vecí, ak druhý z manželov v dôsledku jeho účinkov

môže byť výkonom exekúcie pozbavený vlastníctva svojho majetku, a teda postačuje, ak ide vzťah
sprostredkovaný, sekundárny či vzťah účinkov, alebo možných dôsledkov takéhoto právneho úkonu vo
sfére spoločných vecí). Zákon teda umožňuje manželovi samotnému uzavrieť zmluvu o pôžičke, z ktorej
bude zaviazaný len on sám.

63. V prípade, ak manželia uzatvoria za trvania manželstva zmluvu o pôžičke ako dlžníci, zodpovedajú
veriteľom (rovnako ako dlžníci) spoločne a nerozdielne len v prípade, ak to bolo dohodnuté alebo
ustanovené právnym predpisom (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21.12.1973 sp.zn. 3Cz/57/73
publikovaný v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov
ČSSR, ČSR a SSR, vydanom Najvyšším súdom ČSSR, R 71/1994). Aby manželia zodpovedali za

dlh solidárne, musí byť preukázaná dohoda účastníkov právneho vzťahu o tom, že vrátia pôžičku
veriteľovi spoločne a nerozdielne. Solidarita záväzku manželov ako dlžníkov preto bez ďalšieho nemôže
byť založená samotným faktom, že boli v čase prevzatia pôžičky manželmi a medzi nimi existovalo
bezpodielové spoluvlastníctvo. V prípade, ak solidarita v zmluve o pôžičke dohodnutá nebola, platí, že
ide o delený záväzok, teda, že veriteľ je oprávnený požadovať od každého z manželov rovnaký diel

z nevrátenej pôžičky.

64. Tvrdenia o spoločnom záväzku žalovaných z pôžičky žalobca odvodzuje od skutočnosti, že za
poskytnuté peňažné prostriedky žalovaní nadobudli majetok do BSM. Žalovaní svoju obranu v priebehukonania modifikovali, keď argumentovali darom pre oboch manželov, potom len pre žalovanú, neskôr
ich argumentácia smerovala k tomu, že žalovaný v 1. rade nikde ako dlžník nevystupuje. Žalobca
tvrdil, že žalovaní požiadali o pôžičku 260 000 eur, pričom vystupovali spoločne za účelom kúpy

nehnuteľnosti, ktorú nadobudli do BSM. Tvrdenie, že obaja žalobcovia požiadali o pôžičku, nebolo
vykonaným dokazovaním preukázané. Samotná skutočnosť, že prostriedky poskytnuté z pôžičky majú
byť použité na kúpu veci do BSM (domu), nepreukazuje a ani nezakladá spoločný záväzok manželov
z pôžičky. Žalobca nesie dôkazné bremeno v preukázaní, že ústnu zmluvu o pôžičke uzatvorili obaja
žalovaní,t.j.žespoločnepožiadaližalobcuopôžičku,dohodlisanapodmienkachposkytnutiafinančných

prostriedkoch a sa zaviazali pôžičku vrátiť. Žalovaný v 1. rade uvádzal, že nebol prítomný pri jednaniach
medzi poručiteľom a žalovanou v 2. rade, medzi ním a poručiteľom neprebehla žiadna komunikácia
ohľadom poskytovanej sumy (č.l. 384). Uvedené potvrdila aj žalovaná vo svoje výpovedi. (č.l. 387,
388). Svedkovia B. B. a R. B. vypovedali, že poručiteľ uviedol, že dal peniaze na dom dcére -
žalovanej v 2.rade. Svedkyňa K. N. vypovedala, že jej poručiteľ uviedol, že chce požičať dcére na kúpu
domu. Obdobne vypovedal svedok K. G.. Svedok M. G. síce uvádzal, že malo ísť o pôžičku obom

žalovaným, avšak tento svedok získal informácie o pôžičke až následne pri rokovaniach strán sporu
v rámci dedičského konania. Svedok K. L. uvádzal neurčito, že poručiteľ požičal žalovanej v 2. rade,
resp. manželom B.. Predmetná pohľadávka bola v účtovníctve podniku (po jej preúčtovaní) vedená
s označením LA (č.l. 26, 202), teda F. B. (iniciálami sa označovali osoby aj v mimosúdnych rokovaniach,
prípadne na poradách vedenia). V rámci mimosúdnych rokovaní o vyporiadaní v dedičskom konaní

medzi dedičmi nie je nikde ako dlžník uvedený žalovaný v 1.rade, pri alternatívach vyporiadania (kde sa
uvádzasuma260.000eur,napr.č.l.489spisu),sauvádzaspôsobvyporiadanialenvovzťahukžalovanej
v 2. rade. Jediné dôkazy, ktoré svedčia v prospech spoločného záväzku žalovaných sú vyjadrenia
žalovanejv2.radeve-maile(č.l.8)aWhatsappkomunikáciiz01.10.2020.Spolusostatnýmivykonanými
dôkazmi to však záver o spoločnom záväzku nedokazuje dostatočne, resp. prevažujú dôkazy, že sa

malo jednať o výlučný záväzok žalovanej v 2. rade. V rámci dokazovania platí zásada (§ 132 v spojení
s § 185 ods. 1 CSP), že účastník musí uniesť
dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Inak povedané, strana musí preukázať
to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Na základe uvedeného
súd dospel k záveru, že žalovaný nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, keď nebolo preukázané,

že je nositeľom povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva.

65. Žalovaní v prípade, ak súd dospeje k záveru o existencii pôžičky, popierali nárok žalobcu dôvodiac
zánikom záväzku titulom splynutia, resp. urovnania (splynutím žalovaní dôvodili až v záverečnej reči,
nakoľko však nejde o prostriedok procesnej obrany podľa 149 CSP, ale o právne hodnotenie, nevzťahuje

sa na takého tvrdenie koncentrácia konania).

66. Splynutie je udalosť ktorá spôsobuje zánik záväzku v dôsledku toho, že práva a povinnosti z toho
istého záväzkového vzťahu sa spoja v osobe toho istého subjektu. Splynutím zanikne záväzok, ak dôjde
k splynutiu veriteľa a dlžníka v jednej osobe. Dôvodom je zásada súkromného práva, že nikto nemôže

byť sám sebe dlžníkom a naopak. Splynutie má za následok absolútny zánik záväzku. Nie je možné
právo alebo povinnosť zo záväzku zaniknutého splynutím previesť na niekoho iného, a tak záväzok
oživiť. Základným predpokladom je totožnosť subjektu práv a povinností z toho istého záväzku. Prakticky
je však obvyklým spôsobom splynutia univerzálna sukcesia, ak sa dlžník stane dedičom svojho veriteľa
alebo naopak veriteľ dedičom svojho dlžníka (R 17/1983). Takto môže dôjsť i len k čiastočnému zániku

záväzku.

67. K prechodu majetku z poručiteľa na dedičov dochádza priamo zo zákona v momente smrti poručiteľa
(§ 460 Občianskeho zákonníka), pričom rozhodnutie v dedičskom konaní má spätné právne účinky ku
dňu smrti poručiteľa. Pôžička bola poskytnutá z finančných prostriedkov podniku poručiteľa (z vlastných

ako aj úverových) a mala byť do podniku vrátená, išlo teda o pohľadávku poručiteľa fyzickej osoby
podnikateľa, t.j. podniku poručiteľa H. I. I.. Dedením sa žalovaná stala vlastníkom podniku poručiteľa
(fyzickej osoby podnikateľa) v rozsahu 1/3 (podľa výsledku dedičského konania, ktorý zároveň kopíruje
zákonné dedičské podiely), ktorý mal počas života pohľadávku voči dedičovi. To znamená, že žalovaná
nadobudla aj podiel 1/3 na pohľadávke poručiteľa. V tomto rozsahu 1/3 preto potom došlo k zániku

záväzku splynutím, čo predstavuje sumu 86.666,67 eura a záväzok ďalej existoval a dedením prešiel
na ďalších dvoch dedičov, žalobcu a E. I.. Nadobudnutím podielu na podniku poručiteľa od E. I.
žalobca nadobudol v rámci podniku aj časť predmetnej pohľadávky. Od tohto je odvodená aktívna vecná
legitimácia žalobcu v konaní (vo vzťahu k 2/3 z 260.000 eur, t.j. k sume 173.333,33 eura).68. Súd len dodáva, že tvrdenia o pokračovaní v živnosti žalovanou (bola pokračovateľkou v živnosti
po skončení dedičského konania do prevodu jej podielu na podniku poručiteľa, čo vyplýva z verejne

dostupného úplného výpisu zo živnostenského registra poručiteľa), nemajú žiadnu relevanciu k zániku
záväzku splynutím. Prevádzkovaním podnikania nenadobúda prevádzkujúca osoba novú majetkovú
hodnotu podniku, teda nemá dôjsť k akému splynutia práva a povinnosti.

69. Žalovaní ďalej dôvodili, že ak by tvrdená pôžička nezanikla inak, zanikla urovnaním podľa dohody,

ktorá bola obsahom zmluvy o prevode podniku. Medzi stranami bolo v konaní sporné, či bola pôžička
predmetom urovnania alebo nie. Podľa § 6.2. zmluvy o prevode podniku zmluvné strany – žalovaná
v 2. rade a žalobca prehlásili, že momentom pripísania odplaty sú všetky vzájomné nároky zmluvných
strán súvisiace s podnikom alebo podnikom poručiteľa urovnané. Žalovaní tvrdili, že žalobca bol ako
zmluvná strana označený aj ako fyzická osoba podnikateľ (H. I. I.), teda podnik, podnik poručiteľa
a osoba žalobcu splynuli a teda došlo aj k urovnaniu nároku z pôžičky. Žalobca naopak tvrdil, že sa

mali urovnať vzájomné nároky prevodu a nadobúdateľa súvisiace s podnikom, nie nároky samotného
podniku alebo podniku poručiteľa.

70. Dohoda o urovnaní (transactio, pokonávka) je jednou z právnych skutočností spôsobujúcich zánik
záväzku bez uspokojenia veriteľa a na zmluvnom základe. Pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné, môžu

účastníci urovnať akékoľvek záväzky a im zodpovedajúce práva medzi nimi sporné alebo pochybné,
ktorými sú oprávnení disponovať. Urovnaním možno nahradiť niektoré práva a povinnosti, celý
záväzkový vzťah alebo všetky doterajšie záväzky medzi účastníkmi. Generálne (globálne, všeobecné)
urovnanie z povahy veci väčšinou zahŕňa aj jednotlivé práva a povinnosti, ktoré nie sú medzi účastníkmi
sporné alebo pochybné, čo však nebráni jeho platnosti.

71. Systematickým a jazykovým výkladom zmluvných ustanovení o urovnaní sa súd stotožnil s tvrdením
žalobcu. Zo systematického hľadiska je dohoda o urovnaní zasadená do zmluvy o predaji podniku,
kde ako zmluvné strany vystupujú žalovaná ako prevodca a žalobca, hoc označený aj ako fyzická
osoba podnikateľ. Predmetom zmluvy je zjednodušene povedané prevod podniku, ktorý má v zmysle

zmluvy predstavovať podiel vo výške 1/3 na podniku poručiteľa ako fyzickej osoby podnikateľa, ktorý
žalovaná nadobudla dedením. Pokonávka sa má týkať vzájomných nárokov zmluvných strán súvisiacich
s podnikom alebo podnikom poručiteľa, teda nárokov žalobcu ako nadobúdateľa podniku a žalovanej
ako prevodcu podniku, avšak nie nárokov samotného podniku poručiteľa voči zmluvným stranám. Ak
žalovaní tvrdili, že sa žalobca stal právnym nástupcom podniku poručiteľa a osoby žalobcu, podniku

a podniku poručiteľa, na základe výsledku dedičského konania splynuli do jedného, teda osoby žalobcu,
ktorý pristúpil k urovnaniu, potom zrejme opomenuli svoje tvrdenie v záverečnej reči, že v rozhodnom
čase bola právnym nástupcom poručiteľa aj žalovaná v 2.rade podľa výpisu zo živnostenského registra.
Už len z tohto dôvodu tvrdenie žalovaných neobstojí. V zmluve je pritom jasne definované, čo je podnik,
podnik poručiteľa a kto sú zmluvné strany a že nároky sa vyporiadavajú vo vzťahu k podniku poručiteľa.

Ak bolo účelom pokonávky urovnať aj záväzky podniku poručiteľa, nie je v tomto smere dohoda
o urovnaní formulovaná dostatočne určito.

72. Z vyjadrení žalobcu a žalovanej ďalej vyplýva, že žalovaná mala na svoj podiel v podniku poručiteľa
kupca, z titulu predkupného práva ponúkla podiel na predaj žalobcovi, ktorý jej ponuku akceptoval.

Žalobca tvrdil, že suma pôžičky nie je predmetom pokonávky v zmluve o prevode podniku, medzi
stranami medzi vyrokovaniu ceny za prevádzaný podiel, nakoľko si žalobca uplatnil svoje predkupné
nedošlo právo za podmienok, ktoré boli stanovené žalovanou v 2.rade vo vzťahu k tretej osobe.
Preto cena alebo odplata za podiel nezohľadňuje ním uplatnenú sumu pôžičky. Toto tvrdenie žalobcu
vzhľadom na skutočnosť, že žalobca akceptoval cenu ponúknutú tretej osobe (800.000 eur), obstojí.

73. K tvrdeniam o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o pôžičke (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka)
súduvádza,tentopodľanázorusúduniejedaný,pretoževzhľadomnazistenýskutkovýstav(krátkodobé
poskytnutie finančných prostriedkov dcére) poručiteľ nekonal v rámci predmetu svoje podnikateľskej
činnosti. Zároveň ak by aj súd dospel k opačnému názoru, nemalo by to pre posúdenie sporu

význam. Žalovaní odvodzovali od spotrebiteľského charakteru sporu ten dôsledok, že zmena žaloby
sa nepripúšťa, ak je žalovaný spotrebiteľ (§ 294 CSP). Zmenou žaloby je aj podstatná zmena alebo
doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe (§ 140 ods. 2 CSP), ktorou má byť podľa
žalovaných rozdielne tvrdenie žalobcu na pojednávaní vo vzťahu k splatnosti pôžičky v porovnaníso žalobou. Podľa súdu nejde o zmenu podstatných skutkových tvrdení, pretože nejde o zmenu
v skutkovom stave, ktorý má vplyv na zmenu právnej kvalifikácie.

74. Námietkou premlčania vznesenou v konaní sa súd nezaoberal, nakoľko bola uplatnená len pre
prípad, ak by súd dospel k záveru, že poskytnutie spornej sumy predstavuje bezdôvodné obohatenie,
k čomu nedošlo.

75. Súd preto uzatvára, že žalobca preukázal poskytnutie pôžičky poručiteľom žalovanej vo výške

260.000 eur, ktoré sa žalovaná zaviazala uhradiť po predaji pôvodnej nehnuteľnosti, ku ktorému došlo
v júli 2021. Pôžička bola poskytnutá z finančných prostriedkov podniku poručiteľa (z vlastných ako aj
úverových) a mala byť do podniku vrátená. Pohľadávka sa stala splatnou. Pohľadávka z pôžičky zanikla
splynutím v časti dedičského podielu žalovanej na nadobudnutom podniku poručiteľa (t.j. v 1/3), vo
zvyšku prešla na ďalších dvoch dedičov poručiteľa (1/ 3 na žalobcu a 1/3 na ďalšiu sestru), pričom
žalobca následne nadobudol podiel ďalšej sestry a zároveň pokračuje v podnikaní ako právny nástupca

poručiteľa. Pohľadávka z pôžičky, ktorá je majetkom podniku, teda existuje v pomere 2/3, čo predstavuje
173.333,33 eura. Zánik záväzku žalovanej urovnaním súd preukázaný nemal. Súd preto zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 173.333,33 eura a vo zvyšku voči žalovanej v 2. rade (v sume 86.666,67
eura), ako aj voči žalovanému v 1. rade žalobu (z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie)
zamietol.

76. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

77. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

78. Splatnosť pôžičky bola viazaná na podmienku – predaj pôvodnej nehnuteľnosti, ktorá sa naplnila
v júli 2021. Žalovaná sa tak po tejto skutočnosti dostala do omeškania s vrátením dlhu. Nakoľko žalovaná
neplnila dlh riadne a včas, má žalobca nárok na úroky z omeškania z priznanej sumy od dňa uplatneného
v žalobe, teda od XX.XX.XXXX, kedy už bola žalovaná s úhradou dlhu preukázateľne v omeškaní,
do zaplatenia, a to vo výške 5 % ročne (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku

dňu omeškania v júli 2021 bola 0 %, zvýšená o 5 percentuálnych bodov predstavuje výšku úroku
z omeškania 5 %).

79. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci a podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak mala strana

vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

80. Žalobca bol voči žalovanej v 2. rade úspešný pomerne, preto mu súd priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 34 % (jeho úspech pri pomere žalovanej sumy 260.000 eura a priznanej sumy

173.333,33 eur predstavuje 67 %, neúspech žalobcu / úspech žalovanej v 2.rade v zamietajúcej časti
86.666,67 eura predstavuje 33 % %; úspech 67 % mínus neúspech 33 %).

81. Voči žalovanému v 1.rade bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu, preto má nárok voči žalobcovi
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

82. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

8C/32/2023Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Apr 2, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Ostatné Judgement was issued on Thursday, December 13, 2023