Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/142/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717209053
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8717209053.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.
Júliusa Tótha a JUDr. Moniky Šabľovej, v spore žalobcu: A. B. C., D. XX, X E. F., zastúpený: JUDr.
Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka, Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 50 672 720 proti
žalovanému: MOPAX, spol. s r.o., Rovná 4242/5, 058 01 Poprad, IČO: 31 697 411, zastúpený: JUDr.
Martin Tomas, advokát, Francisciho 3288, 058 01 Poprad, IČO: 43 267 408, v konaní o zaplatenie

2.828,40 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 18Cb/89/2017-281
z 14. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 18Cb/89/2017-281 z 14.
decembra 2022 a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a priznal

žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
2.828,40 Eur s 9 % p.a. úrokom z omeškania od 16.03.2017 do zaplatenia dôvodiac, že na základe
ústnej dohody vykonával žalobca pre žalovaného debnenie a betonáž na stavbe v Bratislave, pričom
debnenie mal žalobca prenajaté od spoločnosti DOKA Slovakia s.r.o. Debnenie bolo na predmetnú

stavbu privezené dňa 06.12.2016 a namontované do 19.12.2016. Spoločnosť DOKA Slovakia s.r.o. za
obdobie od 01.02.2017 do 28.02.2017 si vyúčtovala faktúrou č. 545200556 za prenájom debnenia sumu
1.600,49 Eur a žalobca so žalovaným sa dohodli na cene za prenájom na 95,- Eur za deň. Žalovaný
debnenie vrátil a to časť 23.02.2017 a časť dňa 28.02.2017. Debnenie sa využívalo na betonáž, ktorú
vykonávala aj iná stavebná spoločnosť. Faktúrou č. 2017002 splatnou dňa 15.03.2017 bola vyúčtovaná
žalovanému cena za prenájom stropného debnenia za obdobie od 01.02.2017 do 28.02.2017. Žalovaný

13.03.2017 faktúru vrátil žalobcovi.
Dodal, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá ústna zmluva, ktorej predmetom boli betonárske
práce, ktorým predchádzalo uloženie debnenia a mali sa začať v máji 2016. V dôsledku zlých vzťahov
prestalžalobcapracovaťavykonávaťpráce,avšakuvedenédebnenieostalonastavbeažalobcauhradil
tretej osobe za zapožičanie debnenia za obdobie od 01.02.20107 do 28.02.2017 dohodnutú cenu a
následne ju vyfakturoval žalovanému. Uvedené debnenie bolo vrátené dňa 28.02.2017. Bolo dohodnuté,

že sa bude betónovať a náklady za debnenie spojené s betonážou mal uhrádzať žalovaný. Počas prác
na stavbe viedol stavebný denník A. G. H.. Žalobca užíval stropné debnenie od spoločnosti DOKA
Slovakia s.r.o., ktoré bolo montované prostredníctvom subdodávateľa žalobcu a žalobca uhradil faktúru
za prenájom. Začiatok stavebných prác bol oneskorený a spolupráca medzi žalobcom a žalovaným bola
ukončená a debnenie na stavbe užíval žalovaný, čím získal majetkový prospech. Nárok je uplatňovaný
z titulu bezdôvodného obohatenia a pozostáva na základe faktúry č. 2017002 za 23 dní x á 95,-- Eur

lebo vtedy mal k dispozícii celé debnenie žalovaný a 5 dní x 34,40 Eur, pretože časť debnenia bola
vrátená a nebolo vrátené debnenie za 5 dní. Cena sa vypočítala na základe podkladov od spoločnostiDOKA Slovakia s.r.o. a suma á 34,40 Eur bola odrátaná zo súpisu. Za užívanie debnenia bolo rátané
odvtedy, odkedy sa začalo betónovať.
K postúpeniu pohľadávky uviedol, že zákon umožňuje postúpenie pohľadávky tak, ako to urobil pôvodný

žalobcasterajšímžalobcomaideoplatnépostúpenie.Absolútneneplatnépostúpeniebybolovprípade,
ak by bol zjavný rozpor s ustanoveniami zákona, kde je stanovené, kedy nemožno postúpiť pohľadávku.
Terajší žalobca je aktívne legitimovaný v spore.
Ďalej uviedol, že k ukončeniu spolupráce medzi žalobcom a žalovaným nedošlo v decembri 2016, ale
v polovici januára 2017. Faktúrou č. 2017001 žalobca refaktúroval žalovanému stropné debnenie za

obdobie od 01.01.2017 do 31.01.2017 a žalovaný túto faktúru v plnej výške uhradil. To znamená, že
akceptoval dohodnuté zmluvné podmienky a to sumu 95,- Eur na deň za prenájom stropného debnenia.

3. Žalovaný uviedol, že si neobjednal debnenie, ale betonáž a žalobca si vo vlastnej réžii prenajal od
spoločnosti DOKA Slovakia s.r.o. debnenie, avšak skončenie dohody o betonáži bolo kvôli neschopnosti
realizovať požadované práce v požadovanej kvalite a v stanovenom termíne. Nárok žalobcu nie

je dôvodný z titulu bezdôvodného obohatenia a žalobca mal po ukončení spolupráce predmetné
debnenie odmontovať a vrátiť prenajímateľovi a preto si žalobca mal vysporiadať existujúce záväzky
a vypratať stavbu. Spolupráca medzi žalobcom a žalovaným bola ukončená v januári 2017 a bola
zaplatená žalobcovi za jeden mesiac cena za prenájom debnenia. Po ukončení zmluvy so žalobcom
žalovaný uzavrel dohodu o betonáži so spoločnosťou BBG stav s.r.o. a nebolo jej poskytnuté debnenie.

Predmetom dohody medzi žalobcom a žalovaným neboli pracovné pomôcky na dosiahnutie výsledku
a žalobca bol povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo a teda si to mal
zabezpečiť samostatne vo vlastnej réžii. Žalobca mal doviesť a namontovať na stavbu debnenie a aj ho
odmontovať a vrátiť spoločnosti DOKA Slovakia s.r.o. a tak si mal žalobca vysporiadať všetky vzťahy
a vypratať stavbu.

Ďalej uviedol, že postúpenie pohľadávky od žalobcu - UNION Bau s.r.o. a A. B. C. je v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku a ide o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Pôvodný žalobca postúpil pohľadávku na terajšieho žalobcu bezodplatne a nemohlo dôjsť k
bezdôvodnému obohateniu. Samotná zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 30.01.2019 je absolútne
neplatným právnym úkonom a nemôže vystupovať jedna fyzická osoba v dvojstrannom právnom úkone

a to ani vtedy, keď na jednej strane vystupuje ako konateľ právnickej osoby a na strane druhej ako
fyzická osoba a na oboch zmluvných stranách ju podpíše sám so sebou a to ani vtedy, keby sa nechala
niekým zastúpiť. Rozhodnutie NSSR sp. zn. 2Obo144/2007 možno aplikovať aj na zmluvu o postúpení
pohľadávky zo dňa 30.01.2019 uzavretú medzi postupcom Union Bau s.r.o. a postupníkom A. B. C.,
pretože ju podpísala tá istá fyzická osoba a ide o ustálenú rozhodovaciu prax a súd mal vyriešiť túto

otázku ako predbežnú, a vyslovenie neplatnosti o postúpení pohľadávky zo dňa 30.01.2019, a žalobca
by nebol aktívne vecne legitimovaný v spore, a žalobu je potrebné zamietnuť, bez povinnosti skúmať
právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Ide o absolútnu neplatnosť, ktorá pôsobí od začiatku ex
tunc, čiže akoby nikdy k jej uzavretiu nedošlo. K postúpeniu pohľadávky nemohlo dôjsť v takejto forme
a s takýmto obsahom. Ide o neplatný právny úkon s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka a ide o

uzavretie zmluvy v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom.

4. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by sa žalovaný na jeho
úkor bezdôvodne obohatil vo výške, akú žaluje. Žalovaný si debnenie od žalobcu neobjednal a debnenie
bolo uhradené v rámci faktúry za dodanie prác. Žalobca bol v omeškaní s vykonaním prác, pretože

nezabezpečil dostatočný počet pracovníkov, aby boli realizované práce v dohodnutom termíne. V
decembri 2016 došlo k ukončeniu spolupráce medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca predložil faktúru
č. 545200556 a doklad o úhrade 1.649,-- Eur za debnenie, avšak od žalovaného faktúrou č. 2017002,
v ktorej je uvedené, že ide o refakturáciu stropného debnenia požaduje 2.828,40 Eur. Teda rozdiel
predstavuje 1.227,91 Eur v prospech žalobcu.

5. Súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie o ustanovenie Obchodného zákonníka § 261 ods.
1 upravujúceho záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, § 1 ods. 2 predstavujúceho premostenie
medzi ustanoveniami Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka, o ustanovenia Občianskeho
zákonníka: § 39 upravujúceho neplatnosť právnych úkonov, § 451, ods. 1, ods. 2 upravujúceho

bezdôvodné obohatenie.

6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi spoločnosťou UNION BAU
s.r.o. a žalovaným bola ústne uzavretá zmluva o dielo, ktorej predmetom bolo vykonanie stavebnýchprác. Žalobca si prenajal od spoločnosti DOKA Slovakia, Debniaca technika, s.r.o. so sídlom Bratislava
debnenie v období od 01.02.2017 do 28.02.2017 a uplatnil si z titulu bezdôvodného obohatenia úhradu
faktúry č. 2017002 vo výške 2.828,40 Eur so splatnosťou 15.03.2017, nakoľko používaním debnenia sa

žalovaný bezdôvodne obohatil. Dňa 30.01.2019 bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky medzi
UNION BAU s.r.o., IČO: 44009739 a A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E. F.. Uznesením
Okresného súdu Poprad sp. zn. 18Cb/89/2017 zo dňa 11.04.2019 súd pripustil zmenu na strane žalobcu
tak, že bude vystupovať na strane žalobcu A. B. C., bytom D. XX, E. F.. Žalovaný namietal oprávnenosť
nároku z dôvodu nemožnosti bezdôvodného obohatenia a neexistencie dohody o úhrade za používanie

debnenia žalovaným a nedostatku aktívnej legitimácie u žalobcu, keďže zmluva o postúpení pohľadávky,
ktorej predmetom bola pohľadávka v zmysle faktúry č. 2017002 je neplatným právnym úkonom.

7. Súd prvej inštancie právne posúdil žalobu ako nedôvodnú a stotožnil sa s tvrdeniami žalovaného,
že napriek skutočnosti, že existovala zmluva medzi žalobcom a žalovaným nevznikol žalobcovi nárok,
keďže súd sa zaoberal predbežne otázkou, vzhľadom na námietku žalovaného, a to platnosti Zmluvy

o postúpení pohľadávky zo dňa 30.01.2019 uzavretej medzi UNION BAU s.r.o., IČO: 44009739 a A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E. F., pričom uvedenú zmluvu podpísal ako postupca A. B. C.,
ktorý bol konateľom spoločnosti UNION BAU, s.r.o. a tiež ako postupník fyzická osoba, teda zmluva
bola uzavretá a podpísaná tou istou fyzickou osobou, pričom ako postupca robil úkon v mene právnickej
osoby štatutárny zástupca A. B. C. a ako postupník fyzická osoba - nepodnikateľ v osobe A. B. C..

Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdeniami žalovaného, že nemôže vystupovať jedna fyzická osoba v
dvojstrannom právnom úkone a to ani vtedy, keď vystupuje ako konateľ právnickej osoby a na strane
druhej ako fyzická osoba – nepodnikateľ, a v danom prípade ide o neplatný právny úkon v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka a teda žalobca nie je aktívne legitimovaný v spore na uplatnenie si práv
ako žalobca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uvedenú žalobu zamietol a otázkou oprávnenosti

nároku z titulu bezdôvodného obohatenia sa už súd vo svojom rozhodnutí nezaoberal. Poukázal na
ustálenú rozhodovaciu prax a najmä na rozsudok NSSR sp. zn. 2Obo/144/2007 zo dňa 05.03.2008.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému
žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca proti všetkým jeho výrokom. Napadnuté
rozhodnutie považoval za nesprávne, pretože súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutkový
stav veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

10. Nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozsudku a mal zato, že súd prvej inštancie rozhodnutie
neodôvodnil takým spôsobom, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo
a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a zároveň, aby odôvodnenie nielen formálne
spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám

spravodlivého odôvodnenia, nakoľko je neurčité, nezrozumiteľné a odkazuje na ustanovenie § 39
Občianskeho zákonníka a ustálenú rozhodovaciu prax (rozsudok NSSR sp. zn. 2Obo/144/2007 zo dňa
05.03.2008), avšak z predmetného rozhodnutia vôbec nevyplýva, na základe akých právnych úvah
súd dospel k vyššie uvedenému rozhodnutiu a zároveň neuviedol, z akého dôvodu uvedeného v § 39
Občianskeho zákonníka je predmetná zmluva o postúpení pohľadávky neplatná. Rozsudok NSSR sp.

zn. 2Obo/144/2007 zo dňa 05.03.2008, na ktorý sa v konaní odvolával žalovaný a ktorý si prvoinštančný
súd osvojil v odôvodnení rozhodnutia súvisí s odporovateľnými právnymi úkonmi v konkurznom konaní
a nie je ho možné aplikovať na všetky prípady súvisiace s postúpením pohľadávok.

11. Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanovení § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a vzťahuje

sa tak na občianskoprávne, ako aj na obchodnoprávne vzťahy. Veriteľ je oprávnený svoju pohľadávku
postúpiť písomnou zmluvou inému, a to aj bez súhlasu dlžníka. Spolu s postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Mal za to, že všetky zákonné podmienky
na platnosť postúpenia pohľadávky boli splnené a dotknutá zmluva o postúpení pohľadávky je platná,
t.j. žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, nakoľko pôvodný veriteľ bola spoločnosť UNION

BAU, s.r.o., za ktorú podpisovala oprávnená osoba v zmysle údajov z obchodného registra a novým
veriteľom sa stal žalobca. Zo zákonných ustanovení vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu
dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe
ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jehopôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda
jeurčitéazrozumiteľnéabolourobenévážneaslobodne.Platítobezohľadunato,čizmluvaopostúpení
pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti

zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie
pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Podľa ustálenej judikatúry (napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. júna 2003, sp. zn. 4 Obo 210/01 ako aj uznesenia krajských súdov, napr.
Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. júna 2016, sp. zn. 5 Co 228/2016) relevantné oznámenie postupcu
dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie

postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku
skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Poukazoval na skutočnosť, že v konaní predložil
relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, pričom relevantné oznámenie
postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka
(žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez
toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (žalovaný) sa

v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadnej
neexistencie.
Navrhol, aby odvolací súd predmetný rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vrátil tomuto súdu na
nové prejednanie a rozhodnutie, resp. zmenil rozsudok prvoinštančného súdu tak, že žalobe v plnom
rozsahu vyhovie.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu sa plne stotožnil s napadnutým rozsudkom. Považoval ho za
správny po právnej aj po vecnej stránke, pričom v konaní prebehlo rozsiahle dokazovanie pre vydanie
meritórneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav a svoj rozsudok náležite
odôvodnil. Zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená medzi pôvodným žalobcom UNION BAU, s.r.o.

a A. B. C. odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom, preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatná ako dôsledok najzávažnejšej vady právneho úkonu.
Rozpor s dobrými mravmi okrem iného videl aj v skutočnosti, že jediným dôvodom postúpenia
pohľadávky bol ekonomický záujem konateľa, ktorý postúpením pohľadávky na svoju osobu previedol
jediný majetok spoločnosti, a to bez toho, aby na seba prevzal akýkoľvek záväzok. V prebiehajúcom

súdnom spore bolo jasne preukázané, tak vo výpovedi svedka p. B. I. ako aj vo výpovedi svedka p. A.
J. K., ktorí sú konateľmi a spoločníkmi spoločnosti BBG Stav s.r.o., že pôvodný žalobca (UNION BAU,
s.r.o.) má neuhradené záväzky voči ich spoločnosti t.j. BBG Stav s.r.o.
Zmluvou o postúpení pohľadávky došlo k prevodu vlastníctva k jedinému majetku medzi spoločnosťou a
jej konateľom bez toho, aby bola prevedená i príslušná časť záväzkov (tiarch) z prevádzaného majetku.

Nastalasituácia,ženapôvodnomžalobcovi(UNIONBAU,s.r.o.)zostalneuhradenýzáväzok,aleneostal
mu žiaden majetok. Vo vzniknutom stave je základný rozpor s dobrými mravmi. Takýto šikanózny výkon
právapodľaustálenejsúdnejpraxeodporujedobrýmmravomsdôsledkomabsolútnejneplatnostizmluvy
podľa § 39 OZ.
Žalovanýrozporsdobrýmimravmividelajvskutočnosti,žeZmluvuopostúpenípohľadávkypodpisovala

tá istá osoba a to A. B. C., ako v tom čase jediný konateľ pôvodného žalobcu (UNION BAU, s.r.o.).
Samotná personálna prepojenosť osôb (či už právnických alebo fyzických) nie je protiprávna, v praxi
nepochybne dochádza aj k situáciám, keď na základe personálnej prepojenosti dvoch zmluvných strán
podpisuje zmluvu na oboch stranách tá istá fyzická osoba. Správanie sa týchto osôb v súvislosti s
uzatváraním zmlúv však musí byť obvyklé, poctivé a spravodlivé, teda aby nešlo o konanie v rozpore

s týmito základnými, v spoločnosti prevládajúcimi morálnymi zásadami. Tieto zásady, spolu s ďalšími
zásadami,vymedzujúmedzekonaniazodpovedajúcedobrýmmravom,ato,čojezatýmitohranicami,za
konanie priečiace sa dobrým mravom. Takýto právny názor zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
v rozsudku z 28. februára 2005, sp. zn. Obdo V 53/2003.
Poukazoval na rozsudok NS SR sp.zn. 2Obo/144/2007 zo dňa 5.3.2008 z ktorého cit.: „Nemôže preto

vystupovať jedna fyzická osoba v dvojstrannom právnom úkone, a to ani vtedy, keď na jednej strane
vystupuje ako konateľ právnickej a na strane druhej ako fyzická osoba a ešte ju aj na oboch zmluvných
stranách podpíše. Sama so sebou zmluvu uzavrieť nemôže a to ani vtedy, keby sa nechala na niektorej
strane zastúpiť, pretože zástupca vystupuje v mene toho, koho zastupuje.“ Takisto poukazoval na
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici (sp.zn. 43CoPv/8/2018 zo dňa 31.01.2019).

Konanie pôvodného aj nového žalobcu považoval za účelové, nakoľko sa domnieval, že nový žalobca
sa chcel len obohatiť na úkor pôvodnej spoločnosti BBG Stav s.r.o., o čom svedčí aj skutočnosť, že
previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti UNION BAU s.r.o., ktorá bola pôvodným žalobcom na
americkú spoločnosť a pôvodná spoločnosť nedisponuje už ani štatutárnym orgánom.Súhlasil s rozsudkom súdu prvej inštancie, že Zmluva o postúpení pohľadávky je v rozpore s dobrými
mravmi a ako taká, je absolútne neplatná a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil a v prípade úspechu si uplatnil proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100

%.

13. V odvolacej replike žalobca zotrval na všetkých skutočnostiach uvedených v odvolaní. Dodal, že
je nespornou skutočnosťou, že žalobca uzatvoril dňa 30.01.2019 Zmluvu o postúpení pohľadávky so
spoločnosťou UNION BAU s.r.o.. Na základe tejto skutočnosti, nakoľko boli splnené podmienky na

zmenu žalobcu uvedené v § 80 CSP súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 18Cb/89/2017 zo dňa
11.04.2019 pripustil zmenu na strane žalobcu. Mal zato, že práve pripustením zmeny žalobcu bolo
potvrdené, že zmluva o postúpení pohľadávky je platný právny úkon.
Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že jediným dôvodom postúpenia pohľadávky bol ekonomický
záujem konateľa, ktorý postúpením pohľadávky na svoju osobu previedol jediný majetok spoločnosti, a
to bez toho, aby na seba prevzal akýkoľvek záväzok, čo považuje za rozpor s dobrými mravmi. Žalobca

považovalzanepravdivéaničímnepodloženétototvrdenieapoukazovalnato,žežiadnyprávnypredpis
takéto konanie nezakazuje, pričom v zmysle článku 2 ods. 3 Ústavy SR „každý môže konať, čo nie je
zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“. Spoločnosť UNION
BAU s.r.o., je právnickou osobou, ktorá je jednak zapísaná v obchodnom registri, má svoj špeciálny
zákonom upravený právny režim a nič nebráni tomu, aby svoju pohľadávku mohla postúpiť na fyzickú

osobu, i keď je táto zhodou okolností totožná s majiteľom a konateľom právnickej osoby. Z uvedeného
jasne vyplýva, že postúpenie pohľadávky nemôže byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku a dobrými mravmi, a preto nepožíva právnu ochranu.

14. Odvolacia replika žalobcu bola doručená žalovanému dňa 21.03.2023, žalovaný odvolaciu dupliku

nepodal.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo
podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné.

16. Odvolanie žalobca odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Z obsahu jeho
odvolania však vyplýva, že napadnutý rozsudok považoval za arbitrárny a nepreskúmateľný, čím

uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorým môže odvolateľ odôvodniť podanie
svojho odvolania vtedy, ak súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

17. Po preskúmaní podaného odvolania odvolací súd zistil, že v danom prípade došlo k naplneniu
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorý sa uplatní vtedy, ak je na strane súdu
taký závažný nesprávny procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia procesných práv, ktoré
jej Civilný sporový poriadok priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý
proces. V posudzovanom prípade odvolací súd zistil naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1

písm. b) CSP spočívajúcom v nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, resp. v jeho
nepreskúmateľnosti.

18. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

19. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri
rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite
odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby

závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

20. Rozhodnutie súdu musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami
strany sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom nároku musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen
pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku,

t. j. musí byť preskúmateľné.

21. O nepreskúmateľné rozhodnutie ide vtedy, ak rozhodnutie dôvody neobsahuje alebo sú
nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vysporiada so všetkými otázkami

riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom. Súd sa teda musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené.

22. Odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pretože

neobsahuje dôvody, ktoré by úplne a komplexne odôvodňovali výrok tohto rozhodnutia a zároveň
obsahuje dôvody, ktoré sú nezrozumiteľne podané.

23.Súdprvejinštanciezamietolžalobuzdôvodu,žežalobcavsporeniejeaktívnelegitimovaný,nakoľko

Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 30.01.2019 uzavretá medzi UNION BAU s.r.o., IČO: 44009739 a
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E. F. (žalobca) je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
keďže zmluva bola uzavretá a podpísaná tou istou fyzickou osobou, pričom ako postupca robil úkon
v mene právnickej osoby štatutárny zástupca A. B. C. a ako postupník fyzická osoba - nepodnikateľ v
osobe A. B. C.. Z tohto dôvodu sa otázkou oprávnenosti nároku z titulu bezdôvodného obohatenia už

nezaoberal.PoukázalnaustálenúrozhodovaciupraxanajmänarozsudokNSSRsp.zn.2Obo/144/2007
zo dňa 05.03.2008.

24. Súd prvej inštancie však nijako bližšie nešpecifikoval v čom spočívala neplatnosť zmluvy o postúpení

pohľadávky v zmysle ustanovenia § 39 OZ. Dôvody nedovolenosti úkonu sú dané v tomto ustanovení,
avšak súd prvej inštancie nešpecifikoval, z ktorého dôvodu považoval právny úkon v zmysle daného
ustanovenia za neplatný ani tento dôvod náležite neodôvodnil, čím je jeho rozhodnutie nedostatočne
odôvodnené a nepreskúmateľné.

25. Odvolací súd poukazuje na to, že jedno rozhodnutie ešte nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu SR a je potrebné vychádzať z individuálnych okolností daného prípadu s prihliadnutím
na právnu úpravu prípustnosti postúpenia pohľadávky.

26. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vzhľadom na súdnu prax najvyšších súdnych autorít
možno právny záver súdu prvej inštancie považovať za predčasný a nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. V prípade rozhodnutia, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie a z ktorého vyvodil svoj
právny názor, odvolací súd uvádza, že nejde o ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR ako

aj všeobecných súdov. Najvyšší súd SR vo svojom inom neskoršom rozhodnutí sp. zn. 4 Obdo 29/2007
z 23.09.2008 zrušil rozsudok odvolacieho súdu, ktorý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a určil, že
zmluvy o postúpení pohľadávok uzavreté medzi žalobcom a žalovaným v dňoch 26.7.2000 a 25.7.2000,
sú neplatné. Odvolací súd uviedol, že v danej veci bolo nesporne zistené, že konateľ žalobcu Ing. F.L.,ktorý dohody podpísal, bol väčšinovým spoločníkom a tiež konateľom žalovaného a jeho konanie v
spoločnostivyústilodojehoodvolaniazfunkciekonateľažalobcudňa28.7.2000.Pohľadávkynazáklade
zmlúv o postúpení mali prejsť na spoločnosť žalovaného, ktorá bola vo väčšinovom vlastníctve Ing. F.L.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaný pri uzatváraní dohôd o postúpení pohľadávok, ťažil z existujúcich
pomerovvosvojprospechasituáciuvyužilnasvojeobohatenie,očomsvedčískutočnosť,žespoločnosti
žalobcu po uzavretí dohôd, ostali len povinnosti z postúpených pohľadávok. Takéto konanie je podľa
názoru odvolacieho súdu nepochybne v rozpore s dobrými mravmi, pretože sa prieči všeobecne platným
zásadám morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Z uvedených dôvodov

odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ako vyplýva z jeho výroku.
Najvyšší súd však uviedol, že predmetom skúmania v predchádzajúcich konaniach bolo, či došlo
kplatnémuuzavretiuzmlúvopostúpenípohľadávok.Zmluvyboliuzavretémedzižalobcomažalovaným,
ktorí sú podnikateľskými subjektmi. Za právnickú osobu koná štatutárny orgán, pričom jeho konanie
vždy právnickú osobu zaväzuje. U právnických osôb treba vykonávanie právnych úkonov odlišovať od
rozhodovania o týchto úkonoch. Rozhodovanie totiž znamená vytváranie vôle vo vnútri spoločnosti a

právne konanie, je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretím osobám s cieľom založiť,
zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Úprava právneho konania za právnickú osobu je obsiahnutá jednak v
Občianskom zákonníku (§ 20, § 22 až § 33b) ale aj v Obchodnom zákonníku (§ 13 až § 16), pokiaľ ide o
podnikateľa. V predmetnej veci sú účastníci podnikateľskými subjektmi, teda sa na ich konania vzťahujú
nesporne ustanovenia Obchodného zákonníka ako lex specialis a ustanovenia Občianskeho zákonníka

platia len v prípade, ak konkrétnu úpravu Obchodný zákonník neupravuje. Z tohto teda vyplýva, že
ak podnikateľské subjekty majú úmysel uzavrieť dohodu o postúpení pohľadávok, uzavrú ju podľa §
524 Obč.Z., inak však platí pre ich vzájomné vzťahy aj naďalej režim Obchodného zákonníka. Ďalej
dovolací súd dodal, že dobré mravy sú merítkom hodnotenia konkrétnych situácií, zodpovedajúcich
všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti so všeobecnými morálnymi zásadami spoločnosti. Rozpor

s dobrými mravmi podľa § 39 OZ v spojitosti s personálnym prepojením obchodných spoločností
sa dobrým mravom neprieči, avšak správanie sa osôb v obchodných vzťahoch musí byť obvyklé,
poctivé a spravodlivé, ktoré neodporuje základným morálnym zásadám prevládajúcim v spoločnosti,
ktoré vymedzujú konanie zodpovedajúce dobrým mravom, a to čo je za hranicami tohto konania, za
konanie priečiace sa dobrým mravom, tieto skutočnosti však musia byť preukázané. Dovolací súd

dospel k záveru, že posúdenie nároku žalobcu odvolacím súdom však bolo vyslovené bez vykonaného
dokazovania resp. doplneného dokazovania.

27. Odvolací súd uvádza, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s

ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňu nadväzujúcou dôkaznou
povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 9. júna 2020). Dôkazné bremeno
ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

28. Odvolací súd všeobecne k napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie konštatuje, že
nezohľadnenie vyššie uvedených pravidiel a postupov pri odôvodňovaní súdneho rozhodnutia viedlo
vo svojom dôsledku k jeho nepreskúmateľnosti. Nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia musí byť

napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho
stupňa neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu
dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá aj znenie § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť
rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie,
ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby

mohlobyťrozhodnutiepotvrdené,nemožnohoanizmeniť(viďrozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp. zn. 7Cdo 157/2011).

29. Odvolací súd zároveň konštatuje, že dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie v prejednávanej veci

žalobu v plnom rozsahu zamietol nemožno považovať za dostatočné a spoľahlivo preukázané, čo
zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Keďže nedostatok odôvodnenia rozhodnutia má
za následok porušenie práva účastníka na spravodlivý proces s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm.b) CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP),
pretože súd prvej inštancie sa nedostatočne vyporiadal so skutočnosťami rozhodujúcimi pre náležité
rozhodnutie v merite veci.

30. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní vec znova prejednať a rozhodnúť tak, aby bola
zaistená spravodlivá ochrana procesných práv a oprávnených záujmov oboch strán sporu, a to podľa
záverov odvolacieho súdu uvedených v odôvodnení tohto uznesenia. Vo vzťahu ku ustáleniu skutkového

stavu je súd prvej inštancie povinný posúdiť a riadne odôvodniť, ktoré skutočnosti považuje v konaní za
nesporné, a ako sa vysporiadal so spornými tvrdeniami strán.

31. Odvolací súd konštatuje, že pre úspech v spore o zaplatenie peňažného nároku bude povinnosťou
súdu prvej inštancie identifikovať právnu normu, podľa ktorej žalobca požadoval uloženie povinnosti

žalovanému zaplatiť mu uplatnený peňažný nárok a následne preskúmať, či za účelom odôvodnenia
svojhonárokužalobcauniesoldôkaznébremenoapreukázal,ženajehoúkorsaobohatilprávežalovaný
a v akej výške nastalo na jeho strane bezdôvodné obohatenie a dané je povinný súd prvej inštancie
aj náležite odôvodniť, tak aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné. V novom rozhodnutí sa súd prvej
inštanciemusínáležitevysporiadaťajsotázkouuneseniabremenatvrdeniaabremenadôkazuzostrany

žalobcu, ako aj procesnou obranou žalovaného. Až po posúdení celého komplexu skutočností bude
možno vyvodiť záver o splnení alebo nesplnení predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia.

32. Následne na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne predpisy a predovšetkým zdôvodní,

podľa ktorých ustanovení posúdil samotný charakter právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.
Povinnosťou súdu prvej inštancie bude riadne zdôvodniť, či je žalobou uplatnený nárok na zaplatenie
peňažnej čiastky dôvodný vzhľadom na vykonané dokazovanie a aplikujúc príslušné právne predpisy
a v prípade, ak dospeje ku kladnému záveru, riadne sa vysporiada s procesnou obranou žalovaného v
konaní. Úlohou súdu prvej inštancie je vysporiadať sa so všetkými vyššie uvedenými dôvodmi a svoje

rozhodnutie následne jasne, stručne a presvedčivo zdôvodniť.

33. Podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

34. Podľa § 396 ods. 1, 3 CSP o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania aj o výške týchto
trov rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci, pretože odvolací súd zrušil rozhodnutie
súdu prvej inštancie, preto o náhrade trov tohto odvolacieho konania nerozhoduje.

35. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§
393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).