Dopĺňací rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 12, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123236274
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:6123236274.14

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8C/32/2023

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: Viliam Turan TURANCAR, so
sídlom Bratislavská 466/29, 949 01 Nitra, IČO: 50 773 950, právne zastúpený Advokátska kancelária
AKMA, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 15, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 274 605,
proti žalovanému: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXXX/XX, XXX XX D., 2/ E. F. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXXX/XX, XXX XX D., obaja právne zastúpení JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so

sídlom U. Hlavná 11, 917 01 Trnava, IČO: 47 254 581, o zaplatenie sumy 260.000 eur s príslušenstvom,
o doplnení rozsudku č.k.8C/32/2023-603 zo dňa 13.12.2023, takto

r o z h o d o l :

8C/32/2023

Súd d o p ĺ ň a rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 8C/32/2023 - 603 zo dňa 13.12.2023 týmto výrokom:

Súd žalobu voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

8C/32/2023

1. Žalobca sa žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu) doručenou Okresnému súdu Banská
Bystrica dňa 10.02.2023 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 260.000 eur s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne od 26.12.2022 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že podnikateľský subjekt G. H.

H., s miestom podnikania: I. XX/XXX, XXX XX D., IČO: 22 679 057, poskytol dňa XX.XX.XXXX pôžičku
manželom – žalovaným vo výške 260.000 eur tak, že vyplatil za dlžníkov kúpnu cenu za nehnuteľnosť,
ktorú nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

2. Súd dňa 13.12.2023 rozsudkom č.k.8C/32/2023-603 rozhodol tak, že výrokom I. žalovanej v 2. rade
uložil zaplatiť žalobcovi sumu 173.333,33 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
173.333,33 eura od 26.12.2022 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom

II. vo zvyšku súd žalobu zamietol, výrok III. žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanej v 2.
rade v rozsahu 34 % a výrokom IV. žalovanému v 1. rade priznal náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 100 %.3. Voči predmetnému rozsudku podali odvolanie žalobca a žalovaná v 2. rade.

4. Po preskúmaní spisu odvolacím súdom vrátil odvolací súd spis súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,

nakoľko zistil, že súd prvej inštancie nerozhodol citovaným rozsudkom o celom predmete konania, keď
chýba výrok o zamietnutí žaloby voči žalovanému 1/ tak, ako to vyplýva z odôvodnenia samotného
rozhodnutia. Za rozhodnutie o zamietnutí žaloby voči žalovanému 1/ nie je možné považovať II. výrok:
„Vo zvyšku súd žalobu zamieta“, nakoľko uvedeným výrokom sa spravidla rozhoduje o zvyšku žalovanej
sumy. Ďalej odvolací súd uviedol, že má za to, že pokiaľ sú žalované viaceré subjekty, výrok rozsudku sa

musí vzťahovať jednoznačne ku každému subjektu. Uvedené pochybenie viedlo zrejme aj k zmätočnosti
odvolania podaného žalobcom, keď podľa obsahu podaného odvolania namieta najmä zamietnutie
žaloby voči žalovanému 1/, avšak v úvode svojho odvolania uviedol, že odvolanie podáva voči výroku I.,
III.aIV.Odvolacísúdsúduprvejinštancievrátilspisnadoplnenie,ktorémáurobiťdopĺňacímrozsudkom,
na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Odvolací súd tiež konštatoval, že keďže s
poukazom na vyššie uvedené v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie chýba rozhodnutie o časti

predmetu konania, t. j. o ne/vyhovení žaloby voči žalovanému 1/, bude potrebné, aby súd prvej inštancie
v zmysle ustanovenia § 225 CSP vydal dopĺňací rozsudok, ktorým rozhodne o žalobe voči žalovanému
1/.

5. Podľa § 225 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len CSP), ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej
vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže
rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

6. Podľa § 225 ods. 2 veta prvá CSP doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane

použijú ustanovenia o rozsudku.

7. Nakoľko bolo zistené, že súd prvej inštancie v rozsudku vyhlásenom dňa 13.12.2023 neuviedol vo
výroku, že žalobu voči žalovanému v 1. rade zamieta, čo ale v odôvodnení rozsudku zdôvodnil, uvedený
rozsudok preto súd doplnil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd dopĺňací rozsudok

verejnevyhlásildňa12.02.2025,pričomtermínverejnéhovyhláseniarozsudkubolzverejnenýnaúradnej
tabuli súdu a webovej stránke súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, ako aj vopred písomne
oznámený stranám sporu.

8. Pre úplnosť súd opakuje odôvodnenie k zamietnutiu žaloby voči žalovanému v 1. rade (v rozsudku

body 62 až 64 odôvodnenia):

Relevantnou otázkou vo vzťahu k zmluve o pôžičke je, či zmluvu uzatvorili obaja žalovaní (a aký
charakter má ich spoločný záväzok), prípadne či ju uzatvorila len žalovaná v 2. rade. Ustálená súdna
prax nepožaduje v prípade uzavretia pôžičky manželom ako dlžníkom počas trvania manželstva a

bezpodielového spoluvlastníctva, súhlas druhého manžela, a to ani v prípade, ak nešlo o bežnú vec,
nakoľko z takejto zmluvy je zaviazaný len dlžník, teda len ten manžel, ktorý zmluvu uzavrel, a to i s
tým následkom, že veriteľ by mohol uspokojenie svojej pohľadávky v zmysle ustanovenia § 147 ods. 1
Občianskeho zákonníka dosiahnuť pri výkone rozhodnutia i z majetku patriaceho do BSM. Podľa súdnej
praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len

jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21.12.1973 sp. zn. 3 Cz 57/73 publikovaný v
Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov ČSSR, ČSR a
SSR, vydanom Najvyšším súdom ČSSR, SEVT Praha 1986), ručiteľský záväzok jedného z manželov
(R 61/1973) alebo zmluva o výpožičke uzavretá len jedným z manželov (R 71/1994). Pri nezmenenej
právnej úprave predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú tieto závery súdnej praxe stále

použiteľné (v danej veci súd dodáva, že ustálenú súdnu prax v uvedenom smere nezmenili ani názory
vyslovené Ústavným súdom SR v jeho náleze I. ÚS 26/2010-26 zo dňa 8.12.2010, podľa ktorého právny
úkon jedného z manželov sa týka spoločných vecí, ak druhý z manželov v dôsledku jeho účinkov
môže byť výkonom exekúcie pozbavený vlastníctva svojho majetku, a teda postačuje, ak ide vzťah
sprostredkovaný, sekundárny či vzťah účinkov, alebo možných dôsledkov takéhoto právneho úkonu vo

sfére spoločných vecí). Zákon teda umožňuje manželovi samotnému uzavrieť zmluvu o pôžičke, z ktorej
bude zaviazaný len on sám.V prípade, ak manželia uzatvoria za trvania manželstva zmluvu o pôžičke ako dlžníci, zodpovedajú
veriteľom (rovnako ako dlžníci) spoločne a nerozdielne len v prípade, ak to bolo dohodnuté alebo
ustanovené právnym predpisom (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21.12.1973 sp.zn. 3Cz/57/73

publikovaný v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov
ČSSR, ČSR a SSR, vydanom Najvyšším súdom ČSSR, R 71/1994). Aby manželia zodpovedali za
dlh solidárne, musí byť preukázaná dohoda účastníkov právneho vzťahu o tom, že vrátia pôžičku
veriteľovi spoločne a nerozdielne. Solidarita záväzku manželov ako dlžníkov preto bez ďalšieho nemôže
byť založená samotným faktom, že boli v čase prevzatia pôžičky manželmi a medzi nimi existovalo

bezpodielové spoluvlastníctvo. V prípade, ak solidarita v zmluve o pôžičke dohodnutá nebola, platí, že
ide o delený záväzok, teda, že veriteľ je oprávnený požadovať od každého z manželov rovnaký diel
z nevrátenej pôžičky.

Tvrdenia o spoločnom záväzku žalovaných z pôžičky žalobca odvodzuje od skutočnosti, že za
poskytnuté peňažné prostriedky žalovaní nadobudli majetok do BSM. Žalovaní svoju obranu v priebehu

konania modifikovali, keď argumentovali darom pre oboch manželov, potom len pre žalovanú, neskôr
ich argumentácia smerovala k tomu, že žalovaný v 1. rade nikde ako dlžník nevystupuje. Žalobca
tvrdil, že žalovaní požiadali o pôžičku 260 000 eur, pričom vystupovali spoločne za účelom kúpy
nehnuteľnosti, ktorú nadobudli do BSM. Tvrdenie, že obaja žalobcovia požiadali o pôžičku, nebolo
vykonaným dokazovaním preukázané. Samotná skutočnosť, že prostriedky poskytnuté z pôžičky majú

byť použité na kúpu veci do BSM (domu), nepreukazuje a ani nezakladá spoločný záväzok manželov
z pôžičky. Žalobca nesie dôkazné bremeno v preukázaní, že ústnu zmluvu o pôžičke uzatvorili obaja
žalovaní,t.j.žespoločnepožiadaližalobcuopôžičku,dohodlisanapodmienkachposkytnutiafinančných
prostriedkoch a sa zaviazali pôžičku vrátiť. Žalovaný v 1. rade uvádzal, že nebol prítomný pri jednaniach
medzi poručiteľom a žalovanou v 2. rade, medzi ním a poručiteľom neprebehla žiadna komunikácia

ohľadom poskytovanej sumy (č.l. 384). Uvedené potvrdila aj žalovaná vo svoje výpovedi. (č.l. 387,
388). Svedkovia B. B. a J. B. vypovedali, že poručiteľ uviedol, že dal peniaze na dom dcére -
žalovanej v 2.rade. Svedkyňa K. L. vypovedala, že jej poručiteľ uviedol, že chce požičať dcére na
kúpu domu. Obdobne vypovedal svedok K. I.. Svedok M. I. síce uvádzal, že malo ísť o pôžičku obom
žalovaným, avšak tento svedok získal informácie o pôžičke až následne pri rokovaniach strán sporu

v rámci dedičského konania. Svedok K. N. uvádzal neurčito, že poručiteľ požičal žalovanej v 2. rade,
resp. manželom B.. Predmetná pohľadávka bola v účtovníctve podniku (po jej preúčtovaní) vedená
s označením LA (č.l. 26, 202), teda F. B. (iniciálami sa označovali osoby aj v mimosúdnych rokovaniach,
prípadne na poradách vedenia). V rámci mimosúdnych rokovaní o vyporiadaní v dedičskom konaní
medzi dedičmi nie je nikde ako dlžník uvedený žalovaný v 1.rade, pri alternatívach vyporiadania (kde sa

uvádzasuma260.000eur,napr.č.l.489spisu),sauvádzaspôsobvyporiadanialenvovzťahukžalovanej
v 2. rade. Jediné dôkazy, ktoré svedčia v prospech spoločného záväzku žalovaných sú vyjadrenia
žalovanejv2.radeve-maile(č.l.8)aWhatsappkomunikáciiz01.10.2020.Spolusostatnýmivykonanými
dôkazmi to však záver o spoločnom záväzku nedokazuje dostatočne, resp. prevažujú dôkazy, že sa
malo jednať o výlučný záväzok žalovanej v 2. rade. V rámci dokazovania platí zásada (§ 132 v spojení

s § 185 ods. 1 CSP), že účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí,
dokazuje. Inak povedané, strana musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za
základ svojho rozhodnutia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade nie je
v spore pasívne vecne legitimovaný, keď nebolo preukázané, že je nositeľom povinnosti vyplývajúcej
z hmotného práva.

Poučenie:

8C/32/2023

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.