Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/141/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721010477
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6721010477.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.

Jozefa Mikuša a JUDr. Petra Hunáka, PhD., v trestnej veci obžalovanej A. B., stíhanej pre pokračovací
zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona,
s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 04. 09. 2025, o odvolaní
obžalovaných A. B. a právnickej osoby: Pohrebníctvo Hanusková, s.r.o., so sídlom Kuzmányho nábrežie
32, Zvolen, IČO: 48 196 282, v zastúpení A. B. štatutárny zástupca, proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen, sp. zn. 1T/61/2021 zo dňa 31. 05. 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 2 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. z r u š u j

e rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 1T/61/2021 zo dňa 31.05.2024 v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodujúc sám

obžalovanú A. B., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, trvale bytom C.,
D. E. XXXX/XX

u z n á v a v i n n o u , ž e

v bode 1/
ako zodpovedná osoba podnikateľského subjektu podnikajúceho pod obchodným menom Pohrebníctvo
Hanuska s.r.o., so sídlom Kuzmányho nábrežie 32, Zvolen, IČO: 48 196 282, podnikajúca ako obchodná
spoločnosť registrovaná na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka Zvolen, ako mesačný platca DPH
od 01. 03. 2016, v rozpore s § 78 zákona č. 222/2004 o DPH v znení neskorších predpisov:

- dňa 19.06.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2019, v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 001,62 € s lehotou splatnosti dňa 25.06.2019, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 1 453,79 €,
- dňa 18.07.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019, v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 737,81 € s lehotou splatnosti dňa 25.07.2019, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 737,81 €,
- dňa 20.08.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2019, v ktorom vykázala

vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 963,94 € s lehotou splatnosti dňa 26.08.2019, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 1 963,94 €,
dňa 20.09.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie august 2019, v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 740,81 € s lehotou splatnosti dňa 25.09.2019, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 2 740,81 €,
- dňa 21.10.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie september 2019, v ktorom
vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 915,82 € s lehotou splatnosti 25.10.2019, z ktorej

neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 1 918,82 €,- dňa 19.11.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie október 2019, v ktorom
vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 520,91 € s lehotou splatnosti dňa 25.11.2019, z ktorej
neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 1 520,91 €,

- dňa 16.12.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie november 2019, v ktorom
vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 615,56 € s lehotou splatnosti dňa 27.12.2019, z ktorej
neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 1 435,19 €,
- dňa 24.01.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie december 2019, v ktorom
vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 544,49 € s lehotou splatnosti dňa 27.01.2020, z ktorej

neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 2 544,49 €,
- dňa 20.02.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie január 2020, v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 163,45 € s lehotou splatnosti dňa 25.02.2020, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 2 163,45 €,
- dňa 17.03.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie február 2020, v ktorom
vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 759,30 € s lehotou splatnosti dňa 25.03.2020, z ktorej

neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 2 759,30 €,
- dňa 17.04.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie marec 2020, v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 744,23 € s lehotou splatnosti dňa 27.04.2020, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 1 744,23 €,
- dňa 19.05.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2020 v ktorom vykázala

vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 343,60 € s lehotou splatnosti dňa 25.05.2020, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 1 343,60 €,

teda celkovo za uvedené obdobie neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 22 323,34 €, čím
neodvedením dane spôsobila skrátenie príjmov Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v zastúpení

Daňovým úradom Banská Bystrica o sumu vo výške 22 323,34 €,

t e d a
v bode 1/

vo väčšom rozsahu zadržala a neodviedla určenému príjemcovi splatnú daň v úmysle zadovážiť sebe
alebo inému neoprávnený prospech a spáchala taký čin závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas,

č í m s p á c h a l a

v bode 1/
pokračovací prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b)
Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 277 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. k)
Trestného zákona, § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr. zák., § 46 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo
výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd výkon trestu podmienečne
o d k l a d á.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona, súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch ) rokov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Trestného zákona, súd obžalovanej 1/ u k l a d á aj trest zákazu činnosti

výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu vo výmere 67 (šesťdesiatsedem) mesiacov.

Obžalovaná 2/ právnická osoba: Pohrebníctvo Hanuska, s.r.o., so sídlom

Kuzmányho nábrežie 32, Zvolen, IČO: 48 196 282, v zastúpení: A. B., štatutárny zástupca

v bode 1/ako obchodná spoločnosť registrovaná na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka Zvolen a
obžalovaná 1/ A. B. ako zodpovedná osoba podnikateľského subjektu podnikajúceho pod obchodným
menom Pohrebníctvo Hanuska s.r.o., so sídlom Kuzmányho nábrežie 32, Zvolen, IČO: 48 196 282, ako

mesačný platca DPH od 01. 03. 2016, v rozpore s § 78 zákona č. 222/2004 o DPH v znení neskorších
predpisov:

- dňa 19.06.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2019, v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 001,62 € s lehotou splatnosti dňa 25.06.2019, z ktorej neodviedla

daň z pridanej hodnoty vo výške 1 453,79 €,
- dňa 18.07.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019 v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 737,81 € s lehotou splatnosti dňa 25.07.2019, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 737,81 €,
- dňa 20.08.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2019 v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 963,94 € s lehotou splatnosti dňa 26.08.2019, z ktorej neodviedla

daň z pridanej hodnoty vo výške 1 963,94 €,
-dňa20.09.2019podaladaňovépriznaniekDPHzazdaňovacieobdobieaugust2019,vktoromvykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 740,81 € s lehotou splatnosti dňa 25.09.2019, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 2 740,81 €,
- dňa 21.10.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie september 2019, v ktorom

vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 915,82 € s lehotou splatnosti 25.10.2019, z ktorej
neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 1 918,82 €,
-dňa19.11.2019podaladaňovépriznaniekDPHzazdaňovacieobdobieoktóber2019vktoromvykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 520,91 € s lehotou splatnosti dňa 25.11.2019, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 1 520,91 €

- dňa 16.12.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie november 2019 v ktorom
vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 615,56 € s lehotou splatnosti dňa 27.12.2019, z ktorej
neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 1 435,19 €,
- dňa 24.01.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie december 2019, v ktorom
vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 544,49 € s lehotou splatnosti dňa 27.01.2020, z ktorej

neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 2 544,49 €,
- dňa 20.02.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie január 2020, v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 163,45 € s lehotou splatnosti dňa 25.02.2020, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 2 163,45 €,
- dňa 17.03.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie február 2020, v ktorom

vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 759,30 € s lehotou splatnosti dňa 25.03.2020, z ktorej
neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 2 759,30 €,
- dňa 17.04.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie marec 2020, v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 744,23 € s lehotou splatnosti dňa 27.04.2020, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 1 744,23 €,

- dňa 19.05.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2020, v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 343,60 € s lehotou splatnosti dňa 25.05.2020, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 1 343,60 €,

teda celkovo za uvedené obdobie neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 22 323,34 €, čím

neodvedením dane spôsobila skrátenie príjmov Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v zastúpení
Daňovým úradom Banská Bystrica o sumu vo výške 22 323,34 €,

t e d a

v bode 1/
vo väčšom rozsahu zadržala a neodviedla určenému príjemcovi splatnú daň v úmysle zadovážiť sebe
alebo inému neoprávnený prospech a spáchala taký čin závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas,

č í m s p á c h a l a

v bode 1/
pokračovací prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 277 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. k)
Trestného zákona, § 15 Zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb, na peňažný
trest vo výške 1 500,- (jedentisícpäťsto) Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 1T/61/2021 zo dňa 31.05.2024 bola obžalovaná 1/ A.
B. uznaná vinnou v bode 1) napadnutého rozsudku z pokračovacieho zločinu neodvedenia dane a

poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm.
b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v bode 1/
ako zodpovedná osoba podnikateľského subjektu podnikajúceho pod obchodným menom Pohrebníctvo

Hanuska s.r.o., so sídlom Kuzmányho nábrežie 32, Zvolen, IČO: 48 196 282, podnikajúca ako obchodná
spoločnosť registrovaná na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka Zvolen, ako mesačný platca DPH
od 01. 03. 2016, v rozpore s § 78 zákona č. 222/2004 o DPH v znení neskorších predpisov:
- dňa 19.06.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2019, v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 001,62 € s lehotou splatnosti dňa 25.06.2019, z ktorej neodviedla

daň z pridanej hodnoty vo výške 1 453,79 €,
- dňa 18.07.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019, v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 737,81 € s lehotou splatnosti dňa 25.07.2019, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 737,81 €,
- dňa 20.08.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2019, v ktorom vykázala

vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 963,94 € s lehotou splatnosti dňa 26.08.2019, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 1 963,94 €,
dňa 20.09.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie august 2019, v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 740,81 € s lehotou splatnosti dňa 25.09.2019, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 2 740,81 €,

- dňa 21.10.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie september 2019, v ktorom
vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 915,82 € s lehotou splatnosti 25.10.2019, z ktorej
neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 1 918,82 €,
- dňa 19.11.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie október 2019, v ktorom
vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 520,91 € s lehotou splatnosti dňa 25.11.2019, z ktorej

neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 1 520,91 €,
- dňa 16.12.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie november 2019, v ktorom
vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 615,56 € s lehotou splatnosti dňa 27.12.2019, z ktorej
neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 1 435,19 €,
- dňa 24.01.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie december 2019, v ktorom

vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 544,49 € s lehotou splatnosti dňa 27.01.2020, z ktorej
neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 2 544,49 €,
- dňa 20.02.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie január 2020, v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 163,45 € s lehotou splatnosti dňa 25.02.2020, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 2 163,45 €,

- dňa 17.03.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie február 2020, v ktorom
vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 759,30 € s lehotou splatnosti dňa 25.03.2020, z ktorej
neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 2 759,30 €,
- dňa 17.04.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie marec 2020, v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 744,23 € s lehotou splatnosti dňa 27.04.2020, z ktorej neodviedla

daň z pridanej hodnoty vo výške 1 744,23 €,
- dňa 19.05.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2020 v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 343,60 € s lehotou splatnosti dňa 25.05.2020, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 1 343,60 €,teda celkovo za uvedené obdobie neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 22 323,34 €, čím
neodvedením dane spôsobila skrátenie príjmov Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v zastúpení
Daňovým úradom Banská Bystrica o sumu vo výške 22 323,34 €,

Za toto konanie bol obžalovanej 1/ A. B. podľa § 277 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2,
ods. 3, ods. 8 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. k) Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e)
Trestného zákona, § 46 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu podmienečne odložil a podľa
§ 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Trestného zákona súd obžalovanej 1/ A. B. uložil aj trest zákazu činnosti
výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu vo výmere 72 mesiacov.

Obžalovaná 2/ právnická osoba : Pohrebníctvo Hanuska, s.r.o., so sídlom Kuzmányho nábrežie 32,
Zvolen, IČO: 48 196 282, zastúpený A. B., štatutárny zástupca v bode 1) napadnutého rozsudku bola
uznaná vinnou z pokračovacieho zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm.
a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, pretože

v bode 1/
ako obchodná spoločnosť registrovaná na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka Zvolen a
obžalovaná 1/ A. B. ako zodpovedná osoba podnikateľského subjektu podnikajúceho pod obchodným
menom Pohrebníctvo Hanuska s.r.o., so sídlom Kuzmányho nábrežie 32, Zvolen, IČO: 48 196 282, ako
mesačný platca DPH od 01. 03. 2016, v rozpore s § 78 zákona č. 222/2004 o DPH v znení neskorších

predpisov:

- dňa 19.06.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2019, v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 001,62 € s lehotou splatnosti dňa 25.06.2019, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 1 453,79 €,

- dňa 18.07.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019 v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 737,81 € s lehotou splatnosti dňa 25.07.2019, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 737,81 €,
- dňa 20.08.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2019 v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 963,94 € s lehotou splatnosti dňa 26.08.2019, z ktorej neodviedla

daň z pridanej hodnoty vo výške 1 963,94 €,
-dňa20.09.2019podaladaňovépriznaniekDPHzazdaňovacieobdobieaugust2019,vktoromvykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 740,81 € s lehotou splatnosti dňa 25.09.2019, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 2 740,81 €,
- dňa 21.10.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie september 2019, v ktorom

vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 915,82 € s lehotou splatnosti 25.10.2019, z ktorej
neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 1 918,82 €,
-dňa19.11.2019podaladaňovépriznaniekDPHzazdaňovacieobdobieoktóber2019vktoromvykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 520,91 € s lehotou splatnosti dňa 25.11.2019, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 1 520,91 €

- dňa 16.12.2019 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie november 2019 v ktorom
vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 615,56 € s lehotou splatnosti dňa 27.12.2019, z ktorej
neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 1 435,19 €,
- dňa 24.01.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie december 2019, v ktorom
vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 544,49 € s lehotou splatnosti dňa 27.01.2020, z ktorej

neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 2 544,49 €,
- dňa 20.02.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie január 2020, v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 163,45 € s lehotou splatnosti dňa 25.02.2020, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 2 163,45 €,
- dňa 17.03.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie február 2020, v ktorom

vykázala vlastnú daňovú povinnosť vo výške 2 759,30 € s lehotou splatnosti dňa 25.03.2020, z ktorej
neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 2 759,30 €,- dňa 17.04.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie marec 2020, v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 744,23 € s lehotou splatnosti dňa 27.04.2020, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 1 744,23 €,

- dňa 19.05.2020 podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2020, v ktorom vykázala
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1 343,60 € s lehotou splatnosti dňa 25.05.2020, z ktorej neodviedla
daň z pridanej hodnoty vo výške 1 343,60 €,

teda celkovo za uvedené obdobie neodviedla daň z pridanej hodnoty vo výške 22 323,34 €, čím

neodvedením dane spôsobila skrátenie príjmov Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v zastúpení
Daňovým úradom Banská Bystrica o sumu vo výške 22 323,34 €,

Za toto konanie bol právnickej osobe Pohrebníctvo Hanuska, s.r.o., so sídlom Kuzmányho nábrežie 32,
Zvolen, IČO: 48 196 282, zastúpený : A. B., štatutárny zástupca, podľa § 277 ods. 2 Trestného zákona,
s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona, § 36 písm. j/, písm. k) Trestného zákona, § 15

zákona číslo 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb, uložený peňažný trest vo výške
1 500,- €.

Proti tomuto rozsudku obžalované 1/ a 2/ v zákonnej lehote podali odvolanie proti výrokom o vine a
treste a to prostredníctvom svojho obhajcu. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že v

úvode odvolania obhajoba poukázala na napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie, na základe ktorého
dospel prvostupňový súd k predmetnému rozhodnutiu. V tejto súvislosti obhajoba poukázala na § 2
ods. 10, ods. 11, ods. 12 Trestného poriadku, § 119 ods. 1 Trestného poriadku v, ktorom je upravené,
čo je potrebné v trestnom konaní dokazovať a ozrejmila jednotlivé ustanovenia Trestného poriadku a
ich obsah. V tomto smere obhajoba poukázala tiež na pravidlá, na základe ktorých rozhoduje súd o

vine obvineného, pripomenula požiadavku na zistenie skutkového stavu bez dôvodných pochybností
a následne poukázala na § 277 ods. 1 a 2 Trestného zákona, vysvetlila jeho obsah v súvislosti s §
138 písm. b) Trestného zákona. V tejto súvislosti následne obhajoba vysvetlila, v čom spočíva trestný
čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 alinea prvá Trestného zákona. Vzhľadom na
vykonané dokazovanie je toho názoru, že bolo preukázané, že obžalovaná 2/ právnická osoba daň z

pridanej hodnoty síce po lehote splatnosti uhradila, ale až na dve výnimky. V tejto súvislosti k dôvodom,
prečo právnická osoba neuhradila daň z pridanej hodnoty v lehote splatnosti, poukázala na výpovede
svedkov F. G. a F. D., ako aj na zápisnicu o ústnom prejednaní na Daňovom úrade Banská Bystrica
zo dňa 11.08.2021, z ktorých je zrejmé, že obžalovaná A. B. a právnická osoba sa komunikácii so
správcom dane nevyhýbali, poskytovali ako daňový subjekt správcovi dane nielen potrebnú súčinnosť,

ale si dohodli so správcom dane aj splátkový kalendár, ktorý riadne plnili a plnia. V tomto smere sa
obhajoba stotožnila so stanoviskom súdu prvého stupňa pokiaľ ide o posudzovanie konania obžalovanej
A. B. a právnickej osoby, že je v rozhodnom období nutné venovať pozornosť aj tomu, aká bola celková
hospodárska situácia právnickej osoby, v mene ktorej obžalovaného A. B. konala, či bolo reálne, aby
dlžné platby boli odvedené obžalovanými 1/. a 2/ v lehote splatnosti, respektíve v inom možnom termíne.

Následne obhajoba ozrejmila situáciu okolo právnickej osoby Pohrebníctva Hanuska, s.r.o., ktorá reálne
začala podnikateľskú činnosť vykonávať od 01.07.2015 ako „priamy“, avšak nie právny nástupca SZČO
H. B. - Pohrebníctvo, IČO: 37 058 941, s miestom podnikania Kuzmányho nábrežie 1092/32, 960 01
Zvolen. V tejto súvislosti právnická osoba prevzala nielen zásoby uvedenej SZČO, ale aj záväzky z

obchodného styku, ku ktorým sa postupne pridávali ďalšie záväzky z dôvodu, že H. B. už ako fyzická
osoba si bez súhlasu obžalovanej A. B. ako konateľky právnickej osoby Pohrebníctvo Hanuska, s.r.o.,
nielen bral finančné prostriedky za jednotlivé pohreby, používanie motorového vozidla, či maľovanie
krížov, ale aj ďalšie finančné prostriedky na uspokojenie životných potrieb svojich a svojej manželky
a mesačné splátky úverov. Prakticky sám rozhodoval o použití finančných prostriedkov až do augusta

2016 , keď bol rozhodnutím súdu vzatý do väzby a následne bol Špecializovaným trestným súdom,
pracovisko Banská Bystrica, aj odsúdený. Preto nie sú správne závery o tom, že obžalovaná A. B.
umožnila nakladať s finančnými prostriedkami tretej osobe - H. B..

Súčasne obhajoba poukázala na okolnosti, za ktorých došlo k obmedzeniu osobnej slobody H. B..

Rovnako poukázala na hospodárenie právnickej osoby Pohrebníctva Hanuska, s.r.o. a predovšetkým
na platenie splatnej dane z pridanej hodnoty.Pokiaľ ide o hospodárenie právnickej osoby obžalovanej, obhajoba namietala závery znaleckého
posudku číslo X/XXXX znalkyne F. I. J., ktorá bola vypočutá aj na hlavnom pojednávaní dňa 23.08.2023
a ktorá zotrvala na záveroch podaného znaleckého posudku. Osobitne obhajoba poukazovala na

skutočnosť, že znalkyňa na strane 12 znaleckého posudku uviedla zostatok v pokladni obžalovanej 2/
ku dňu 31.12.2018 vo výške 58 221,78 € bez toho, aby vysvetlila, aké sú to finančné prostriedky a kde
sa nachádzajú, v znaleckom posudku na strane 14 odsek 2 však uviedla, že z majetkovej štruktúry je
zrejmé, že najväčšiu časť majetku predstavovali finančné účty, ktoré mali v každom z hodnotených rokov
významnú výšku, pričom z analýzy finančných prostriedkov v časti 3.1.2 tohto znaleckého posudku

je preukázané, že to boli len peniaze v pokladnici spoločnosti. Z hľadiska zadĺženosti a platobnej
schopnosti spoločnosti znalkyňa na strane 15 odsek 3 znaleckého posudku uviedla, že „z prehľadu je
zrejmé, že krátkodobé záväzky prevýšili krátkodobé pohľadávky vo všetkých sledovaných rokoch, čo len
potvrdzuje platobná neschopnosť spoločnosti, pričom však jej ekonomická situácia nie je nepriaznivá“.
Ďalej obhajoba zdôraznila, že znalkyňa výslovne uviedla, že „z celého účtovníctva je zrejmé, že finančné
prostriedky nevyužívala na súkromné účely“. Závery predmetnej znalkyne významným spôsobom

spochybňovala aj výpoveď svedkyne A. J., ktorá sa nielen obšírne vyjadrila k okolnostiam založenia
a vzniku obžalovanej 2/, teda právnickej osoby, ale aj k obdobiu, keď H. B. bral z pokladne finančnú
hotovosť, pričom výslovne uviedla, že „dlh na pokladni narastal, lebo nebol to reálny stav finančných
prostriedkov na pokladni“, respektíve „peniaze stále zostávali účtovne na pokladni, ale reálne tam nie
sú“ a „preto A. B. nebola schopná i v žalovanom období rok 2019 až 2020 riadne plniť svoju povinnosť

ohľadom zaplatenia a odvedenia dane“. Menovaná svedkyňa súčasne potvrdila závery znalkyne F. J. o
technickej platobnej neschopnosti obžalovanej 2/, teda právnickej osoby.

Neodvedenie dane z pridanej hodnoty v určitom rozsahu je len naplnenie formálnych znakov objektívnej
stránky trestného činu, ale v žiadnom prípade tento fakt neznamená, že boli naplnené všetky znaky

trestného činu neodvedenia dane a poistného - pretože na naplnenie všetkých znakov je nevyhnutné aj
to, aby bolo takéto konanie zavinené a to vo forme úmyselného zavinenia. Následne obhajoba ozrejmila
znaky skutkovej podstaty predmetného trestného činu podľa § 277 Trestného zákona.

Podľaobhajobyvykonanýmdokazovanímnahlavnompojednávanítaknebolojednoznačneanadvšetky

pochybnosti preukázané, že obžalované 1/. a 2/. naplnili všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty
neodvedenia dane a poistného a preto, ak zostanú po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov
pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného a neuznať
ho vinným z tohto prečinu. Obhajoba je toho názoru, že prvostupňový súd sa neriadil ustanoveniami
§ 2 ods. 10, 11 a 12 Trestného poriadku a produkované dôkazy na hlavnom pojednávaní hodnotil

jednostranne, izolovane, a bez vzájomných súvislostí.

V ďalšej časti odvolania obhajoba vysvetlila pojem ultima ratio a jeho aplikáciu v konkrétnych trestných
veciach. Súčasne poukázala aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky ( napr. IV.
ÚS 186/07, PL.ÚS 15/98, II. ÚS 148/06), zmysle ktorej sa stabilne uplatňuje zásada prednosti ústavne

konformného výkladu. Pokiaľ by odvolací súd dospel k záveru, že obžalované I. a II. naplnili svojím
konaním obligatórne znaky pokračovacieho zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1,
ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a vzhľadom
na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a
pohnútku páchateľa, nie je jeho závažnosť nepatrná, obžalované 1/ a 2/ poukazujú na neprimeranosť

uložených trestov. Uložený trest nemožno považovať za trest uložený v zmysle zásad pre ukladanie
trestov podľa § 34 ods. 1 a ods. 3 Trestného zákona. Obhajoba ďalej poukázala na § 10 ods. 1 zákona
číslo 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb o zmene a doplnení niektorých zákonov a
poukázala na vymenované tresty podľa § 3, ktoré môžu byť uložené právnickej osobe. V tejto súvislosti
obhajoba ozrejmila, aké tresty je možné uložiť právnickej osobe, v tomto smere poukázala aj na § 15

citovaného zákona, kde súd môže uložiť právnickej osobe peňažný trest od 1 500,- € do 4 miliónov eur,
pričom uložený trest právnickej osobe vo výmere 1 500,- € obhajoba nechápe pri ekonomickej situácii
tejto právnickej osoby inak, ako uloženie definitívneho likvidačného trestu, keď uložený peňažný trest len
odčerpá ďalšie finančné prostriedky, ktoré by bolo možné uložiť na zaplatenie dane z pridanej hodnoty.

V závere odvolania opätovne poukázala na postup súdu pri rozhodovaní o vine obvineného a zásady,
ktorých sa má pridržiavať pri hodnotení dôkazov, vrátane aplikácie zásady „in dubio pro reo“. Z
uvedeného dôvodu navrhla zrušiť napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátiť okresnému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne, aby napadnutý rozsudokzrušil a vo veci sám rozhodol tak, že obžalovanú 1/ a 2/ podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku
spod obžaloby oslobodí, pretože nebolo preukázané naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty
neodvedenia dane a poistného, najmä však vo vzťahu k subjektívnej stránke tohto trestného činu, keď

úmysel obvinených 1/ a 2/ zadovážiť sebe, či inému neoprávnený prospech preukázaný nebol, ako aj
s prihliadnutím na zásadu in dubio pro reo.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa vykonalo v neprítomnosti obžalovanej A. B., ako aj v
neprítomnosti právnickej osoby Pohrebníctvo Hanuska, s.r.o., v zastúpení : A. B., štatutárneho zástupcu.

Obhajca oboch obžalovaných krátkou cestou doručil súdu súhlas na vykonanie verejného zasadnutia
v ich neprítomnosti.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za
zákonný a správny vo vzťahu k obom obžalovaným, vina a trest boli vyslovené na základe rozsiahleho
dokazovania,okresnýsúdsprávnevyhodnotildôkazy,rozhodnutieprvostupňovéhosúdujetedasprávne

a zákonné, tresty obom obžalovaným boli uložené tak isto zákonne. Prokurátorka však poukázala na
ustanovenie § 39 Trestného zákona použité pri ukladaní trestu obžalovanej 1/ a 2/, ktoré je z hľadiska
novely Trestného zákona irelevantné. Rovnako zmenou Trestného zákona došlo k prekvalifikovaniu
zločinu u oboch obžalovaných na prečin zmysle § 277 ods. 1, 2 písm. a), b) Trestného zákona.

Obhajca oboch obžalovaných na verejnom zasadnutí zotrval na obsahu písomných dôvodoch
odvolania, v čase, keď ho podával, sa nevyjadril k stavu po novele Trestného zákona, z toho dôvodu
navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, ak by
súd dospel k záveru, že skutkový stav je preukázaný riadne, žiada, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok a oboch obžalovaných spod obžaloby oslobodil. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 39

Trestného zákona, obhajoba je toho názoru, že dôvody jeho použitia sú dané aj po novele Trestného
zákona. Súčasne poukázal na to, že k dnešnému dňu nebola uhradená len jedna položka z danej
hodnoty. Preto žiadal rozhodnúť v zmysle jeho návrhu.

Krajský súd Banskej Bystrici na základe podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Trestného

poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým
podali odvolatelia odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej A. B. a právnickej osoby:
Pohrebníctvo Hanuska, s.r.o., nie sú dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom

pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby mu umožnili
spravodlivé rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku a tieto dôkazy na rozdiel
od záverov obhajoby aj správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie
§ 2 ods. 12 Trestného poriadku.

Prvostupňový súd podrobne v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1
Trestnéhoporiadkuuviedol,ktoréskutočnostivzalzapreukázané,oktorédôkazysvojeskutkovézistenia
oprel, existenciu, ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za
vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho konania krajský súd nezistil žiadne
pochybenia v konaní a rozhodnutí okresného súdu v danom čase. Pokiaľ ide o skutkový stav
prvostupňový súd správne konštatoval vo vzťahu k čiastkovým útokom uvedeným v bode 2/ podanej
obžaloby, ktoré sa týkali neodvedenia dane zo závislej činnosti za svojich zamestnancov, že táto
obžalobabolapodanábezdôvodne,keďžezdôkazovvykonanýchnahlavnompojednávanívyplynulo,že

obžalovaná A. B. uvedenú daň za obdobie jún 2019 až apríl 2020 uhradila v lehote splatnosti, z ktorého
dôvodu ani pri jednom z dielčích útokov uvedených v bode 2) obžaloby nemožno hovoriť o naplnení
skutkovej podstaty trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona.
Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd tieto čiastkové útoky uvedené v bode 2) z podanej obžaloby
z výrokovej časti rozsudku správne vypustil a nerozhodoval o oslobodení obžalovaných v tejto časti

obžaloby, pretože išlo o pokračovací trestný čin.

Pokiaľ ide o čiastkové útoky uvedené pod bodom 1) napadnutého rozsudku vo vzťahu k obžalovanej
1/ A. B. a vo vzťahu k obžalovanej 2/ právnickej osoby : Pohrebníctvo Hanuska, s.r.o., týkajúcejsa neodvedenia dane z pridanej hodnoty, mal prvostupňový súd z vykonaných dôkazov správne
preukázané, že obžalované 1/ a 2/ mali vedomosť o svojej daňovej povinnosti. Napriek tomu, že
obžalované vykazovali za obdobie uvedené v obžalobe vlastnú daňovú povinnosť, z tejto neodviedli

daň v lehote splatnosti, v dôsledku čoho im vznikol nedoplatok na dani v celkovej výške 22 323,34 €.
Takýmto konaním zároveň spôsobili skrátenie príjmov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky o túto
sumu. Tento skutkový stav mal prvostupňový súd preukázaný z výpovede obžalovanej 1/, ktorá uviedla,
že si bola vedomá nedoplatkov na dani z pridanej hodnoty za obdobie uvedené v obžalobe, avšak tieto
nedoplatky nedokázala uhrádzať z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Z výpovede H. A. K.,

splnomocneného zástupcu za Daňový úrad Banská Bystrica a výpovede svedkyne F. K. G., F. H. D. a A.
L. J. vyplynulo, že obžalovaná 2/ neodviedla daň z pridanej hodnoty za obdobie jún 2019 až máj 2020 v
lehote splatnosti, v dôsledku čoho jej vznikol nedoplatok na dani v celkovej výške 22 323,34 €. Výpovedi
obžalovaných a svedkov zodpovedali aj závery znaleckého posudku číslo 4/2021 vypracovaného F. I.
J., ako aj z listinných dokladov predložených zo strany daňového úradu.

Prvostupňový súd mal tiež preukázané, že počas trestného konania došlo zo strany obžalovaných k
čiastočnej úhrade nedoplatku na DPH, s výnimkou DPH za mesiac február 2020 vo výške 2 759,30
€, za mesiac marec 2020 vo výške 1 744,23 € a za mesiac apríl 2020 vo výške 1 343,60 €. Tieto
úhrady však neboli urobené v lehote splatnosti. V tomto smere prvostupňový súd správne konštatoval,
že aj napriek neskoršej čiastočnej úhrade splatnej dane obžalované naplnili všetky znaky skutkovej

podstaty zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného
zákona, pretože k naplneniu objektívnej stránky tohto trestného činu došlo už momentom zadržania
a neodvedenia splatnej dane. Prvostupňový súd v tomto smere správne konštatoval, že podstatným
pre prípadné vyvodenie trestnej zodpovednosti je zistenie, aký bol rozsah neodvedenej dane ku dňu
jej splatnosti, pretože práve okamih splatnosti dane, ako jeden z formálnych znakov skutkovej podstaty

tohto trestného činu, ohraničuje dobu páchania trestného činu a predstavuje okamih jeho dokonania.
Rovnako prvostupňový súd správne poukázal na ustanovenie § 86 ods. 1 písm. d) Trestného zákona o
účinnejľútosti,ktorýupravujemožnosťpáchateľasazbaviťtrestnejzodpovednostiatotakýmspôsobom,
že splatnú daň dodatočne zaplatí. Musí však zaplatiť celú splatnú daň, nielen jej časť, pričom tak musí
urobiť najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa po skončení vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho

výsledkami.

Podľa ustanovenia § 86 ods. 2 Trestného zákona trestnosť činu, okrem iného aj trestnosť činu
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona nezanikne, ak ide o páchateľa, ktorý bol
za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, alebo ak trestné stíhanie

páchateľa za obdobný čin bolo v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacov zastavené z dôvodu
zániku trestnosti trestného činu podľa odseku 1.

Podľa§128ods.5Trestnéhozákonasapostihnutýmzaobdobnýčinrozumieten,komubolazaobdobný
čin uložená sankcia alebo iné opatrenie za priestupok alebo iný obdobný delikt. Nejde o postihnutého,

ak bola uložená sankcia alebo iné opatrenie zahladené.

Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že zo strany obžalovaných nedošlo k
úhrade celej splatnej dane najneskôr nasledujúci deň po dni, kedy sa po skončení vyšetrovania mohli
oboznámiť s jeho výsledkami, nebolo možné pristúpiť ani k uplatneniu inštitútu účinnej ľútosti podľa

§ 86 ods. 1 Trestného zákona. K preštudovaniu spisu zo strany obžalovaných došlo dňa 30.07.2021,
pričom čiastkové úhrady splatnej DPH boli síce vykonané najneskôr dňa 26.11.2020, avšak s výnimkou
úhrady DPH za mesiac február, marec a apríl 2020. V tomto smere správne prvostupňový súd poukázal
aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , sp. zn. 4Tdo/73/2015 zo dňa 25.10.2016 a sp.
zn. 6Tdo/21/2016 zo dňa 22.06.2016, z obsahu ktorých vyplýva, že pokiaľ aj obvinený časť dlžnej

sumy DPH uhradí pred oboznámením sa s výsledkami vyšetrovania, táto skutočnosť ho nemôže zbaviť
trestnej zodpovednosti práve z dôvodu, že nezaplatil celú dlžnú čiastku. Ustanovenie § 86 ods. 1 písm.
d/ Trestného zákona o účinnej ľútosti totiž predpokladá, že splatná daň bola zaplatená v celej dlžnej
čiastke a nie iba jej časť.

V neposlednom rade prvostupňový súd správne pri vykonávaní dôkazov skúmal aj solventnosť
obžalovanej 2/ v čase splatnosti dane, čo je základom pre vyvodenie trestnej zodpovednosti podľa
§ 277 Trestného zákona, pričom súd skúmal nielen skutočnosť, či obžalovaná 2/ mala dostatok
peňažnýchprostriedkovnaúhradusplatnejdane,aleajjejspôsobnakladaniasfinančnýmiprostriedkamiv rozhodnom období. Pri posudzovaní tejto otázky mal prvostupňový súd preukázané zo záverov
znaleckého posudku číslo 4/2021 vypracovaného F. I. J. jednoznačne, že obžalovaná 2/ mala
dostatok finančných prostriedkov na to, aby v termíne splatnosti uhradila všetky nedoplatky na

daniach voči Daňovému úradu Banská Bystrica. Obžalovaná 1/ závery predmetného znaleckého
posudku spochybňovala, pričom zdôrazňovala, že účtovne síce spoločnosť mala dostatok finančných
prostriedkov na úhradu splatnej dane, avšak reálne sa finančné prostriedky v pokladni obžalovanej 2/
nenachádzali, z ktorého dôvodu nebolo reálne v jej možnostiach splatnú daň uhradiť. V tomto smere
odkazovala najmä na konanie svojho otca, ktorý mal bez jej súhlasu vyberať finančnú hotovosť priamo

z pokladne spoločnosti , ktorú následne nevrátil. Okrem toho tiež tvrdila, že z finančných prostriedkov
vedených v pokladni uhrádzala dlhy svojho otca, a to z dôvodu nenarušenia korektných obchodných
vzťahov s dodávateľmi. Túto obhajobu prvostupňový súd správne vyhodnotil ako irelevantnú, pretože
splácanie dlhov otca obžalovanej 1/, respektíve umožnenie nakladania s finančnými prostriedkami
z pokladne tretej osobe, by malo obžalovanú exkulpovať z nezaplatenia splatnej dane. Opäť
prvostupňový súd správne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rámci

svojej rozhodovacej činnosti, opakovane uviedol, že ak sa spoločnosť dostane do situácie, že ako
dlžník nemá dostatok finančných prostriedkov na uhradenie všetkých svojich splatných záväzkov, je
povinná všetkých svojich veriteľov (zamestnanci, daňový úrad, sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa,
obchodní partneri a iní) uspokojovať pomerne a rovnomerne. Ak podnikateľ nie je schopný uhrádzať tak
prevádzkové náklady, odvody povinných platieb, ako aj mzdy svojich zamestnancov, musí prispôsobiť

hospodárenie podniku tak, aby si mohol plniť všetky svoje povinnosti, prípadne svoje podnikanie ukončiť
(bližšie sa pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Tdo/62/2011 zo dňa 16.08.2012 alebo
aj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Tdo/85/2017 zo dňa 26.04.2008).

Vzhľadom na vyššie uvedené potom prvostupňový súd správne konštatoval, že obžalovaná 1/ tým, že

nezaplatila splatnú daň, zvýhodnila vlastný podnikateľský subjekt za účelom jeho ďalšieho fungovania
a to tým, že selektívne uprednostnila úhradu ňou vybraných výdavkov na úkor splatnej dane, ktorá
požíva charakter prednostnej pohľadávky. Obžalované vedeli o svojej povinnosti zaplatiť daň, preto ak
prednostne plnili záväzky z iných vzťahov, uvedená skutočnosť ich nemôže exkulpovať z nezaplatenia
splatnej dane. Prvostupňový súd pri hodnotení skutkových okolností správne dospel k záveru, že

obžalované mali svoje hospodárenie prispôsobiť tak, aby mohli plniť svoje povinnosti, prípadne mali
svoje podnikanie ukončiť. Obžalované v danom prípade neurobili žiadne kroky smerujúce k tomu, aby
plnili svoje záväzky voči daňovému úradu, pričom na uvedenú skutočnosť obžalovanú 1/ niekoľkokrát
upozornila aj svedkyňa A. L. J., ktorá jej dokonca navrhovala možnosť riešenia prostredníctvom
uzatvorenia zmluvy o pôžičke, ktorú možnosť však obžalovaná ignorovala. S poukazom na vyššie

uvedené potom okresný súd správne dospel k jednoznačnému záveru o tom, že skutok uvedený v bode
1) napadnutého rozsudku týkajúci sa oboch obžalovaných sa stal a spáchali ho práve obžalované 1/
A. B. a obžalovaná 2/ právnická osoba : Pohrebníctvo Hanuska, s.r.o., zastúpené A. B., štatutárnym
zástupcom.

V čase rozhodovania okresného súdu ten nepochybil ani z hľadiska právnej kvalifikácie predmetného
skutku, obžalované svojím konaním naplnili zákonné znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, a to
s poukazom na skutočnosť, že svojím konaním spôsobili škodu väčšieho rozsahu, t. j. až vo výške 22
323,34 €, pričom trestný čin bol spáchaný závažnejším spôsobom konania a po dlhší čas.

V čase rozhodovania okresný súd vo veci správne uznal vinu oboch obžalovaných, pričom nepochybil
ani pri ukladaní trestov, keď obžalovanej A. B. uložil podľa § 277 ods. 2 Trestného zákona, s použitím
§ 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. g) Trestného zákona, § 39 ods. 1,
ods. 3 písm. e) Trestného zákona, § 46 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov,

pričom podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon trestu obžalovanej podmienečne odložil
a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona jej určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Súčasne podľa § 61 ods.
1, ods. 2, ods. 6 Trestného zákona súd obžalovanej A. B. uložil aj trest zákazu činnosti výkonu funkcie
člena štatutárneho orgánu vo výmere 72 mesiacov.

Právnickej osobe : Pohrebníctvo Hanuska, s.r.o., prvostupňový súd podľa § 277 ods. 2 Trestného
zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona a § 36 písm. j), písm. c) Trestného
zákona, § 15 zákona číslo 91/2006 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb uložil peňažný trest
vo výmere 1 500,- €.Okresný súd vo veci rozhodol dňa 31.05.2024 a teda pred účinnosťou novely Trestného zákona, ktorá
začala byť účinná od 06. 08. 2024. Krajský súd v tejto súvislosti musí konštatovať, že prvostupňový

súd správne ustálil skutkový stav veci a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami hodnotenia
dôkazov, pričom odvolací súd sa s týmito závermi plne stotožnil. Medzi rozhodnutím okresného súdu a
rozhodnutímodvolaciehosúduvovecivšaknadobudlaúčinnosťnovelaTrestnéhozákona,ktoráupravila
pravidlá trestnej zodpovednosti za skutok, ktorý spáchali obžalované 1/ a 2/. Z uvedeného dôvodu na
základe správne zisteného skutkového stavu musel odvolací súd zrušiť napadnutý rozsudok z dôvodu

nadobudnutia účinnosti novely Trestného zákona po rozhodnutí okresného súdu a obžalovanú 1/ A.
B. na rozdiel od prvostupňového súdu uznať vinnou z pokračovacieho prečinu neodvedenia dane a
poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b)
Trestného zákona, keďže vo väčšom rozsahu zadržala a neodviedla určenému príjemcovi splatnú daň
v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech a spáchal taký čin závažným spôsobom
konania - po dlhší čas.

V prípade obžalovanej A. B. teda odvolací súd uznal obžalovanú z miernejšieho prečinu neodvedenia
dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a) , písm. b) Trestného zákona a keďže sa zmenil
rozsah trestnej sadzby pre tento prečin od 1 roku až 5 rokov, pričom pred novelou Trestného zákona to
bolo 3 roky až 8 rokov. Teda došlo k zníženiu trestnej sadzby za predmetný prečin, odvolací súd potom

obžalovanej zmiernil aj uložený trest odňatia slobody na výmeru do 8 mesiacov, pričom výkon trestu jej
za rovnakých podmienok ako okresný súd, podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 rokov. Súčasne
obžalovanej 1/ krajský súd uložil aj trest zákazu činnosti výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu vo
výmere 67 mesiacov, čo je najnižšia možná výmena trestu.

Pokiaľ ide o právnickú osobu : Pohrebníctvo Hanuska, s.r.o., aj v jej prípade odvolací súd musel zmierniť
právnu kvalifikáciu a to na pokračovací prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods.
2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, pričom za toto
konanie právnickej osobe aj krajský súd musel uložiť zmysle § 277 ods. 2 Trestného zákona s použitím
§ 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. c) Trestného zákona, § 15 zákona číslo 91/2016 Z.z.

o trestnej zodpovednosti právnických osôb peňažný trest vo výške 1 500,- €, čo je na spodnej hranici
ukladaného peňažného trestu, keďže právnickej osobe je možné uložiť peňažný trest až do výšky 4
milióny eur.

V tejto súvislosti sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením obhajoby, že peňažný trest 1 500,- € je pre

právnickú osobu likvidačný. Na tomto mieste je potreba pripomenúť, že pohrebníctvo je lukratívne
podnikanie a peňažný trest uložený na spodnej hranici trestnej sadzby nie je možné označovať za
likvidačný. Rovnako ani s ďalšími námietkami obhajoby odvolací súd nemohol súhlasiť a vyhodnotil ich
ako účelové, ktoré mali obžalovaných zbaviť trestnej zodpovednosti.

Takto uložené tresty aj odvolací súd považuje za zákonné a spravodlivé, ktoré zodpovedajú zákonným
podmienkam pre individuálnu a generálnu prevenciu.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto svoje rozhodnutie prijal krajský súd pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.